Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. júl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/126/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010281
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6711010281.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov

JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Jána Bobora, o odvolaní obžalovaného T. M. K. proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 2T/52/2011 z 28.06.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. júla 2018,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/52/2011
z 28.06.2017.

Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaný T. M. K., nar. XX.XX.XXXX v C., V., trvale bytom Av. V.A. XX, 2° H XXXXX H. (U.), V. sa
podľa § 285 písm. b) Tr. por. o s l o b o d z u je spod obžaloby okresného prokurátora vo Zvolene z
03.05.2011 pod sp. zn. 1Pv 415/08 - 48 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania a
ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorý
mal spáchať tak, že

dňa 12. júna 2008 v čase okolo 23.40 h v meste A. na Ul. SNP na budove č. 117/10 búchal päsťou
po verejnom telefónnom automate s telefónnym číslom XXX XXXXXXX, následne do neho kopol a po
vypadnutíslúchadlazvidlicekopol2-krátdovisiacehoslúchadla,čímohrozilriadnuprevádzkuverejného
telefónneho automatu vo vlastníctve spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Karadžičova 10, Bratislava, IČO:
35763469,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný T. M. K. uznaný vinným v zmysle obžaloby.

O treste a náhrade škody rozhodol okresný súd tak, že

podľa § 286 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), l), § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. odsudzuje obžalovaného
k trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50
ods. 1 Tr. zák. podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkazuje poškodeného Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13
Bratislava, IČO: 35 763 469 s nárokom na náhradu škody na civilné sporové konanie.Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že ohľadne skutkových zistení problémy nevznikli, pretože k
týmto sa doznal ako samotný obžalovaný T. M. K., tak tieto zistenia vyplývali aj z ďalších dôkazov
(najmä výpovede svedkýň P. F., A. F., príslušníkov polície L. P. a X. G., svedka T. P. H., ako aj svedka

- poškodeného D.. C.).

Prvostupňový súd sa nestotožnil s názorom obhajoby, že v konaní obžalovaného by mohlo ísť nanajvýš
o priestupok, a to s poukazom na § 10 ods. 2 Tr. zák., to znamená, keď vzhľadom na spôsob vykonania
činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia, pohnútku páchateľa, je

jeho závažnosť nepatrná.

Okresnýsúdmalzato,žezávažnosťčinuobžalovanéhojeviacakonepatrnáapretoideotrestnestíhaný
prečin, a to s poukazom na viaceré skutočnosti (okolnosť, že obžalovaný nebol doposiaľ trestne stíhaný
a doznal sa k trestnej činnosti, možno brať do úvahy len pri ukladaní a výmere trestu; skutočnosť, že nie
je preukázané, že by obžalovaný spôsobil škodu na verejnom automate nie je podstatná, pretože stíhaný

prečin je prečinom ohrozovacím; snahu o náhradu škody prejavil obžalovaný iba formálne a ďalej sa o
úhradu prípadnej škody vôbec nezaujímal; obžalovaný si musel byť vedomý, že svojim konaním môže
ohroziťvšeobecneprospešnúprevádzkutelekomunikačnéhozariadenia;anidĺžkatrestnéhokonanianie
je v tomto prípade podstatná, z hľadiska toho, čoho sa domáha obhajoba, pretože predĺženie trestného
konania bolo spôsobené aj zo strany obžalovaného).

Pri ukladaní a výmere trestu obžalovanému okresný súd prihliadol okrem iného na to, že u neho
prevažujú poľahčujúce okolnosti (doznal sa k trestnej činnosti a doposiaľ viedol riadny život) pričom
prvostupňový súd mal potom za to, že postačujúce je uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na
dolnej hranici aplikovanej trestnej sadzby, výkon ktorého je možné odložiť na krátku skúšobnú dobu v

trvaní 12 mesiacov.

Poškodená strana bola so svojim nárokom na náhradu škody odkázaná na civilné sporové konanie
najmä preto, lebo nebolo bezpečne preukázané, že by uplatnenú škodu poškodenému spôsobil svojim
konaním výlučne obžalovaný, pričom ďalšie dokazovanie by presiahlo potrebu trestného konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaný T.
M. K., ktoré bolo aj písomne odôvodnené, pričom bolo v ňom navrhnuté, aby bol napadnutý rozsudok
zrušený a obžalovaný spod obžaloby oslobodený, prípadne aby bolo trestné konanie zastavené.

Obhajoba obžalovaného bola vedená až do rozhodnutia krajského súdu prostredníctvom jeho obhajcu
(resp. splnomocnenca tohto obhajcu), keďže osobná účasť obžalovaného nebola zabezpečiteľná a
napokon odvolacie konanie bolo vedené proti obžalovanému ako proti ušlému.

Obhajoba namietala predovšetkým nesprávnu aplikáciu § 10 ods. 2 Tr. zák. zo strany okresného súdu

(podľa názoru obhajoby ide v stíhanom konaní obžalovaného o priestupok a nie o trestný čin - prečin),
ako aj to, že došlo k porušeniu tzv. zásady nie dvakrát o tom istom („ne bis in idem“), pretože za
priestupok v rozhodnom čase už bol obžalovaný postihnutý blokovou pokutou vo výške 1.000,- Sk, ktorú
aj medzičasom zaplatil.

K nepatrnej závažnosti stíhaného konania obžalovaného obhajoba uvádza: „Ako nepatrný je možné
spáchaný skutok v prejednávanom prípade hodnotiť najmä z toho dôvodu, že potom ako obžalovaný
udrel do telefónneho automatu, tento nebol vyradený z riadnej prevádzky a rovnako nebolo preukázané,
že vzniknutá škoda bola spôsobená osobou obžalovaného (vzhľadom na konanie ďalších osôb). Svojim
konaním obžalovaný nesledoval poškodenie zariadenia, išlo len o exces v jeho správaní pod vplyvom

alkoholu, ktorý viackrát počas svojich výsluchov aj oľutoval. Vzhľadom na tvrdenie obžalovaného, že išlo
len o „srandu“ a s prihliadnutím na okolnosti prípadu, vplyv alkoholu a hlavne na inak bezproblémové
správanie obžalovaného, je potom adekvátne vyhodnotiť jeho konanie ako menej závažné, ktoré
nedosahuje úroveň trestnoprávne postihnuteľného konania“.

K spochybneniu subjektívnej stránky konania obžalovaného obhajoba uvádza: „V rámci subjektívnej
stránky rovnako nie je súčasne cez dôkazy presvedčivo ustálené, či u obžalovaného išlo min. o
uzrozumenie s následkom ako tvrdí súd (teda ako predpoklad nepriameho úmyslu) alebo obžalovanýrátal pri svojom správaní s takými okolnosťami, ktoré by ohrozeniu prevádzky verejného telefónneho
automatu mali zabrániť (predpoklad vedomej nedbanlivosti)“.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok
ako aj konanie mu predchádzajúce. Po takomto prieskume dospel k právnemu názoru, že z dôvodov
ďalej uvedených treba tento rozsudok zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Podľa názoru krajského súdu nie je možné stotožniť sa s námietkami obhajoby ohľadne subjektívnej

stránky konania obžalovaného a ohľadne porušenia zásady nie dvakrát o tom istom.

Už zo znenia obžaloby vyplýva (ktorá nebola spochybnená čo sa týka skutkových zistení ani obhajobou),
že zo spôsobu konania obžalovaného vyplýva jeho úmysel (minimálne nepriamy) vo vzťahu k ohrozeniu
prevádzky verejného telefónneho automatu.

Porušenie zásady nie dvakrát o tom istom podľa názoru odvolacieho súdu tiež nebolo naplnené,
pretože obžalovaný bol blokovou pokutou postihnutý za priestupok proti verejnému poriadku podľa §
47 ods. 1 písm. a resp. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (neuposlúchnutie výzvy verejného
činiteľa pri výkone jeho právomoci resp. porušenie nočného kľudu), to znamená pre hlučné správanie
a neuposlúchnutie výzvy príslušníkov polície (najmä aby sa legitimoval), a nie za ohrozovanie riadnej

prevádzky verejného telefónneho automatu.

Je však možné stotožniť sa s námietkou obhajoby, že závažnosť trestne stíhaného konania
obžalovaného v rozhodnom čase je nepatrná, a to predovšetkým na základe argumentov, ktoré
rozvádzala obhajoba v priebehu trestného konania a ktoré uvádza aj v písomnom odôvodnení odvolania.

Nemožno súhlasiť s právnym názorom okresného súdu napr. v tom, že v rámci kritérií, ktoré majú vplyv
nanepatrnúzávažnosťtrestnestíhanéhoskutku,nemožnozaradiťkritériátýkajúcesasubjektutrestného
činu, to znamená obžalovaného (vrátane toho, že nebol predtým trestne stíhaný, k skutku sa priznal a
tento oľutoval).

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.

Pojem „okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný“ je pomerne široký a nemožno z neho vylučovať ani osobu
páchateľa, vrátane celkového vedenia jeho predošlého života.

Prihliadajúc aj na predošlú bezúhonnosť obžalovaného, jeho neuvážené konanie v rozhodnom čase pod
vplyvom alkoholu, ktoré vzápätí aj oľutoval, pričom nie sú poznatky ani o tom, že by neviedol riadny život

v ďalšom období (až do súčasnosti), toto tiež výrazne nasvedčuje v prospech nepatrnej závažnosti jeho
trestne stíhaného konania.

Berúc do úvahy aj pomerne dlhú dobu, ktorá uplynula od spáchania trestne stíhaného skutku
obžalovaného, ako aj to, že nejde o trestnú činnosť podľa právneho poriadku domovskej krajiny

obžalovaného (V.), krajský súd dospieva k tomu, že závažnosť trestne stíhaného skutku je nepatrná
a dosiahla len znaky priestupku proti majetku v zmysle § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch (tohto priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku
krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa
o takéto konanie pokúsi).

Podľa § 20 zákona o priestupkoch v rozhodnom čase (zánik zodpovednosti za priestupok): priestupok
nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli 2 roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú
sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

Keďže nová právna úprava (§ 20 ods. 2 zákona o priestupkoch, podľa ktorého do plynutia premlčacej
doby sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie) sa vzťahuje len
na priestupky spáchané po 01.02.2014 (viď § 96 písm. b) zákona č. 1/2014 Z. z.) nemožno ju aplikovaťspätne na trestne stíhaný skutok obžalovaného. U tohto preto ide iba o vyššie citovaný priestupok a o
zánik jeho zodpovednosti v zmysle § 20 zákona o priestupkoch účinného v rozhodnom čase.

Nakoľko v trestne stíhanom skutku obžalovaného nejde o trestný čin ale iba o priestupok, u
ktorého zanikla zodpovednosť obžalovaného zaň a tento priestupok nemožno postúpiť na prejednanie
príslušnému orgánu, bol napadnutý rozsudok Okresného súdu Zvolen zrušený podľa § 321 ods. 1
písm. d) Tr. por. (porušenie ustanovenia Trestného zákona) a rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
bol obžalovaný T. M. K. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby za skutok právne

kvalifikovaný ako už citovaný prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného
zariadenia, pretože skutok nie je trestným činom - tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku
krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.