Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. november 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/22/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416010078

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Toma

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6416010078.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom samosudcom JUDr. Miroslavom Tomom na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 27.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný M., nar. XX.XX.XXXX . v T., okres X., trvale bytom T., dôchodca,

je vinný, že

dňa 10.05.2015 v čase okolo 14,30 hod. v priestoroch práčovne obytného domu na ul. ČSA č.
XXX/XX. v Kremnici, napadol svoju susedu poškodenú S., nar. XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že po
predchádzajúcej hádke a vzájomnom naťahovaní sa o porisko z metly ju udrel koncom poriska, na
ktorom bola kefa, do zápästia pravej ruky, ktorou si chránila hlavu, čím jej spôsobil zranenia - ťažké

pomliaždenie chrbta pravej ruky, s dobou liečenia, práceneschopnosti a obmedzenia obvyklého spôsobu
života v trvaní 10 až 14 dní,

teda

inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal taký čin na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

tým spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Zbierky
zákonov s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona.

Za to sa odcudzuje

Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní
1 (jedného) roka.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá, zároveň určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej S., nar. XX.XX.XXXX
v T., okres X., trvale bytom T., ul. V., škodu vo výške 241,50,-€, poškodenému Všeobecná zdravotná

poisťovňa, a.s. Bratislava, ul. C. W. škodu vo výške 154,42,-€. o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Žiari nad Hronom podal dňa 10.02.2016 obžalobu na obvineného M. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenia

§ 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona.

Na hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie, dňa 04.04.2016 výsluchom obžalovaného
M., výsluchom poškodenej S., dňa 07.06.2016 výsluchom svedkov I., I., C., G., G., G., C., S., M., I.,
dňa 20.06.2017 výsluchom znalcov C., C.., dňa 15.10.2018 výsluchom znalcov C., dňa 27.11.2018
prečítaním podľa § 269 Trestného poriadku listinných dôkazov, prečítaním podľa § 263 ods. 1

Trestného poriadku zápisnice o výsluchu svedka poškodeného C. oboznámením sa s písomnými
prílohami, ktoré predložil obžalovaný, oboznámením sa s obsahom pripojených spisov Obvodného
úradu, odboru všeobecne vnútorne správy v Žiari nad Hronom, sp. zn. ObU-ZH-OVVS-2012/04615,
ObU-ZH-OVVS-2011/03925, A2009,03132.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázaný skutkový tak, ako je to uvedené v skutkovej vete
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný M. na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), c),
ods. 2, ods. 5, ods. 8 Trestného poriadku uviedol : „som nevinný, ja tvrdím, že som nevinný“. Na

svoju obranu ďalej uviedol, že kritického dňa v čase okolo 14,30 hod. poškodená odprevádzala svojho
vnuka, bola pri osobnom motorovom vozidle. Sám z okna svojho bytu, ktorý je v suteréne bytového
domu videl, že poškodená sa lúči so svojim vnukom. Z dôvodu, že poškodená od 07.08.2004, ako sa
nasťahovali do bytového domu, vykonáva schválnosti, napáda slovne a fyzicky, tak ju začal sledovať
„nielen ju, ale aj ostatných, čo sú funkcionári“. Kritického dňa, keď zistil, že poškodená sa vracia do

bytového domu, tak sa snažil zistiť, či nie je následne pri dverách práčovne. Sám má v práčovni uložené
detskéveci.Poškodenátamčastootváradvere,pričomuvedenédetskéveci„námpoškodili“.Poškodená
uvedeného dňa, už v dopoludňajších hodinách, bola pri práčovni, otvárala dvere. Sám otvoril vchodové
dvere bytu, pričom zistil, že poškodená je už pri dverách. Dvere práčovne zapierala palicou „ na ktorej
bola kefa s ryžákom“. Sám vyšiel von z bytu, vzápätí manželka vyšla do chodby. Sám išiel bližšie ku

dverám práčovne a pýtal sa poškodenej, „čo to má znamenať?“. Povedal to normálnym tónom. Vzápätí
poškodená chytila palicu v blízkosti ako je ryžák, vošla do práčovne, postavila sa ku dverám, ktoré
smerujú do sušiarne. Sám, keď vošiel do práčovne, tak poškodená už na prahu začala útočiť s tým, že
ho hneď zasahovala po hlave. Sám si dal ruku na hlavu, pričom poškodená zasiahla malíček ľavej ruky.
Keď videl, že poškodená pokračuje ďalej v útoku, tak jej palicu chytil pravou rukou. Poškodená je vyššia

ako on, fyzicky zdatnejšia. Sám jej palicu stlačil dole, pričom ju dostal do vertikálnej polohy. Kefa bola na
úrovni tváre poškodenej. Potiahlo sa to takto raz, dvakrát. Zdôraznil, že je fyzicky slabší ako poškodená,
je postihnutý na pravú končatinu, pričom v pravej ruke ešte držal časť palice, ľavou rukou palicu predtým
pustil.Poškodenásapritomčasťoupalice,kdebolakefaudreladotváre.Poškodenávzápätíkefupustila,
pričom povedala „na ty kokot, zožer si ju“. Sám držal palicu stále v pravej ruke. Poškodená odchádzala

z práčovne, pričom pokiaľ nevošla do svojho bytu, tak stále nadávala. Sám v uvedenom čase nepočul,
že by bol niekto vonku, že by to bol niekto videl. Sám následne odišiel domov. Zdôraznil, že už v roku
2008 podával oznámenie na Mestský úrad v Kremnici, na konanie poškodenej, ktorá robila schválnosti.
Za obdobie od 06.01.2015 do 11.05.2015 podala poškodená spolu s dcérou, ktorá je predsedníčkou
bytového spoločenstva, sedem hlásení na jeho osobu. Prebiehali tri občianskoprávne konania, ktoré

skončili v jeho prospech.

Na otázky prokurátora obžalovaný uviedol, že už v roku 2010 boli poškodené detské veci, ktoré mali
uložené v práčovni, bez akéhokoľvek dôvodu boli vyhádzané do kontajnera. Z uvedeného dôvodu
poškodenú sleduje, preto išiel za ňou do práčovne. Sám, keď prišiel na vzdialenosť asi dva metre od

práčovne, poškodená stála na prahu práčovne. Sama poškodená chytila palicu v blízkosti ryžáka a
otáčala sa ku dverám sušiarne, teda oproti nemu. Sám v tom čase schádzal dnu do práčovne, teda
stáli tvárou v tvár. Poškodená chytila palicu nad ryžákom, takže ju mala „voľnú“. Poškodená držala
palicu v jednej ruke, následne ho udierala. Sám si kryl hlavu, pričom ho udrela po malíčku ľavej ruky.
Poškodená pokračovala v útočení, sám jej pravou rukou zachytil palicu, akoby sa na ňu zavesil, pričom

palicu následne dostal do vertikálnej polohy. V tom čase bola kefa na úrovni tváre poškodenej. Pri tompoťahovaní, ktoré trvalo jednu až dve minúty, uvoľnil ľavú ruku, pričom zdôraznil, že to musel urobiť,
inak by padol na ňu. Poškodená, keď potiahla, tak automaticky si udrela do tváre. Po tomto poškodená
pustila palicu na zem. Sám však držal uvedenú palicu v pravej ruke, pričom časť palice, kde bola kefa,

spadla na zem. V kritickom čase nebol nikto vonku, nemohol to vidieť ani svedok B.. Pri pohľade z
okna, smerom od ulice, možno vidieť do pivničných priestorov, kde sa odohrával predmetný konflikt.
Podľa jeho vyjadrenie svedok B., keby bol videl konflikt, tak by musel potvrdiť, že bil poškodenú „pretože
je to jej svedok“, taktiež predpokladal, že v tom prípade by bol určite prišiel do pivničných priestorov.
Nad pivničným oknom býva svedkyňa K.á, ktorá keď je doma, tak má otvorené okno, pričom keby bola

počula, že došlo ku konfliktu, určite by bola taktiež vošla do pivničných priestorov. Sám nevolal políciu
z dôvodu, že mal z minulosti také skúsenosti, keď zavolali políciu, tak bolo oznámené, že poškodená
„by to nebola schopná urobiť“. Sám na lekárskom ošetrení nebol. Zranený malíček ukázal 11.05.2015
svedkovi D.u. Neskôr, znova ukázal svedkovi D., že sú ešte stopy po zranení na malíčku. Už v roku 2009
videl spolu s manželkou a dcérou, keď poškodená si sama spôsobila zranenie, sama to išla hlásiť polícii.
Vzápätí išla s políciou na lekárske ošetrenie, pričom na druhý deň už pracovala. Zdôraznil, že kritického

dňa neublížil poškodenej. Poškodená býva na prvom poschodí, sám býva v suterénnom priestore. Z
jeho bytu vidieť priamo do práčovne. Nad ním býva svedkyňa Draguňová na prízemí a nad ňou býva
poškodená na prvom poschodí.

Na otázky obhajoby uviedol, že pri naťahovaní sa o ryžák s poškodenou, sa táto neudrela silno do

tváre. Keď odchádzala poškodená nevšimol si na nej nijaké zranenia, ani v ďalších dňoch si nevšimol
na poškodenej žiadne zranenie, nemala žiadny problém s rukou, videl ju pracovať v záhrade, robiť
nákupy, normálne pracovať. V bytovom dome je päť nájomníkov. Pri dome sú záhradky. Zdôraznil, že
videli poškodenú pracovať v záhradke, po kritickom dni. Okno do práčovne je z boku domu, ako je
vysoko vzdialené od zeme, nevedel uviesť. Potvrdil, že poškodená bola prejednávaná na Okresnom

úrade, odbore všeobecnej vnútornej správy, pokuta jej však nikdy uložená nebola. Zdôraznil, že sám
je občanom zdravotne ťažko postihnutým, má postihnutú pravú dolnú končatinu, je kardiak po troch
infarktoch.

Na otázky splnomocnenca poškodenej obžalovaný uviedol, že má problémy od prvého momentu ako sa

s rodinou nasťahoval do bytového domu, je to hlavne zo strany poškodenej, ktorá hneď ako ho videla,
začalavykrikovaťzokna„vysmradi,špinycigánske“.Jetoveľkéhorozsahu,účelomvšetkéhoje„abynás
odtiaľ dostali“. Podľa neho je tam rasový motív. Zdôraznil, že medziľudské vzťahy s poškodenou sú veľmi
zlé. Má dôvod hnevať sa na poškodenú. Sám je povinný obraňovať svoju rodinu, svoje deti. Kritického
dňapoškodenánesiahalanajehoveciuloženévpráčovni.Sámišielkritickéhodňazapoškodenoupreto,

aby dvere do práčovne boli zatvorené. V kritickom čase mala poškodená uložené v práčovni svoje kvety.

Na otázky súdu uviedol, že kritického dňa otvoril vchodové dvere vtedy, keď poškodená „dávala tú kefu“.
Poškodená už bola v práčovni. Za poškodenou išiel preto, že v minulosti robila schválnosti. Sám nevedel
posúdiť, že keby nebol išiel do práčovne za poškodenou, či by mu bola niečo na jeho veciach poškodila.

Poškodená S. na hlavnom pojednávaní uviedla, že kritického dňa išla do práčovni z dôvodu, že deti jej
odtiaľ dali preč jej kvety, tak sa išla presvedčiť, či to upratali, či je tam čisto. Medzitým vybehol von za
ňou obžalovaný, ktorý kričal „ty kurva stará, už som ťa chytil“. Sama išla podložiť dvere z dôvodu, že
bolo otvorené okno, aby sa dvere nezabuchli. Sama držala v ruke kefu „čo sa rajbalo“, obžalovaný jej

kefu chytil, „teraz sme pasovali, pravda ja som nevládala“. Sama mala predtým zlomené rebro, pustila
metlu, chcela si chytiť bok. Obžalovaný sa rozohnal s metlou a „tresol ma po ruke, ako som ju ja držala
hore“. Sama vzápätí utekala s plačom domov.

Na otázky prokurátora uviedla, že do uvedenej miestnosti išla z dôvodu, pozrieť sa, či jej deti tam spravili

poriadok. Sama, keď prišla do práčovne videla, že je otvorené okno. Bola tam rajbovacia drevená kefa
na dlhej tyčke, sama sa zohla, išla si podoprieť dvere. Robila to z dôvodu, že bol prievan, aby jej sa
dvere nezavreli. Zohla sa, podoprela dvere, zdvihla sa hore, už išiel obžalovaný a kričal. Obžalovaný
vyšiel za ňou von zo svojho bytu do práčovne. Od bytu obžalovaného do práčovne je vzdialenosť štyri
až päť metrov. Obžalovaný má byt rovno oproti práčovni. Keď obžalovaný kričal, bol už pri vchodových

dverách pri nej, sama predmetnú metlu chytila do ruky, sama z jednej strany, obžalovaný následne z
druhej strany. „Teraz sme pasovali“, sama nevedela, čo obžalovaný v tom čase chcel robiť. V tom čase
ju pichlo v mieste, kde mala predtým zlomené rebro, tak metlu pustila, išla si chytiť to miesto. Videla,
že „on ma chcel hore tresnúť, to som videla, uhla som a on ma tresol po ruke a išla som preč“. V tomčase stál obžalovaný chrbtom ku vchodu do práčovne, sama bola „predkom ku vchodu“. V čase, keď
spolu pasovali, boli vzdialení od seba 50-60 centimetrov. Pasovanie skončilo tak, že ju pichlo, sama si
išla to miesto chytiť, ruku zdvihla hore, „vtedy ma tresol po ruke“, sama hneď odišla. Obžalovaný ju udrel

drevenou hranatou kefou, ktorá bola umiestnená na palici. Sama predtým predmetnú kefu, resp. metlu
držala dvomi rukami, obžalovaný ju držal taktiež dvomi rukami. Rukou išla k hlave z dôvodu, že potom
ako ju pichlo, pustila ruku a išla si chytiť bok. Sama, keby si nebola dala ruku pred hlavu, tak „bol by ma
po hlave udrel“. Na priamu otázku prokurátora, či sa obžalovaný naprahoval, že ju ide udrieť uviedla,
„asi“. Sama sa metlou bránila „on ma tlačil, všelijako vyzvrtkával“. Sama následne utekala z práčovne

domov, ruka jej puchla. Prechádzala pri tom aj pri vchodových dverách bytu obžalovaného, pričom na
chodbe bytu obžalovaného nevidela nikoho stáť. Manželku obžalovaného, vo dverách ich bytu, nevidela
stáť. Suseda, ktorá býva nad práčovňou počula krik, vyšla von, tak sa stretla s ňou na schodišti. Bola to
svedkyňa Dragúňová. Táto išla s ňou do bytu, pričom jej ešte dávala obklady. Sama povedala svedkyni
K. čo sa stalo. Sama nevie, či boli prítomné nejaké iné osoby, ktoré to mohli vidieť. Ruka jej puchla,
následne išla na políciu a potom k lekárovi. Na lekárske ošetrenie išla hneď na druhý deň, v pondelok

(11.05.2015). Zdôraznila, že počas konfliktu nedošlo k takej situácii, že by sa sama ryžákom udrela
do tváre. „To som nemala ako sa udrieť“. Počas konfliktu ju obžalovaný nijakým spôsobom neudrel do
tváre, udrel ju len po ruke. Počas liečby rehabilitovala, ruku mala zaviazanú, asi šesť dní, následne
rehabilitovala. Počas práce neschopnosti mala ruku napuchnutú, nemohla s ňou preto robiť úkony, ako
predtým. V tom čase nemohla v ruke nič nosiť, používať. V záhrade nepracovala, suseda jej bola posadiť

priesady. „Keď som bola v záhrade, tak som si ľavou rukou viacej pomohla“.

Na otázky obhajoby uviedla, že priesady jej bola pomôcť posadiť suseda pani S.. Táto býva v tom istom
bytovom dome nad ňou. Dvere v práčovni zaprela ryžákom z dôvodu, aby sa jej nezavreli, lebo bolo
otvorené okno a bol prievan. Sama sa išla pozrieť, či deti potom ako zobrali jej kvety, spravili poriadok.

Sama má strach, keď ide do práčovne „pán E. furt vyletí von, ako taký šarkan. To nie je možné, pán
E. nás tam všetkých napáda, nie len mňa“. Keď ju zabolelo počas pasovania rebro, rukou pustila kefu,
chcela si rukou chytiť rebro. V tom čase sa trochu pokrčila v kolenách. Sama sa uvedenou rukou ani
nestihla chytiť. Sama videla, ako ryžák dopadol na jej ruku. Sama videla, že obžalovaný predtým ako
ju udrel, sa zahnal. Na uvedenej ruke bola zranená už pred štyrmi rokmi, vtedy ju obžalovaný „tresol

v záhrade“. Zdôraznila, že sama nemôže chodiť do práčovne, sušiarne, von, pretože obžalovaný „už
sa odomkne, už je vonku v chodbe, to je ako strašidlo“. Sama obžalovaného v minulosti slovne, alebo
fyzicky nenapadla. Sama nebola na príslušnom Okresnom úrade, odbore všeobecne vnútornej správy
riešená za priestupok proti obžalovanému. Na políciu išla až na druhý deň preto, lebo ruka ju bolela
a „nemala som ísť s kým“. Manžel nebol doma. Na otázky obžalovaného zdôraznila, že tento ju udrel.

Počas konfliktu stála medzi dverami práčovne, nie sušiarne. Obžalovaný ju udrel hranou kefy po ruke,
nadával, hrešil, „čo ste chceli pri mne, ja neviem“.

Na otázky splnomocnenca poškodenej uviedla, že metla predtým bola opretá v práčovni, bola tam už
roky. Sama ju zobrala a podoprela si ňou dvere. Medzitým pribehol obžalovaný, začal vykrikovať „už

som ťa vystihol ty stará kurva“. Potvrdila, že predmetnú metlu mala prvá v ruke ona sama. Sama bola
zohnutá, keď prišiel obžalovaný, predmetnú metlu držala v ruke pred sebou, obžalovaný ju chytil tiež.
Pasovali spolu „chcel ma hádam vtisnúť do tej práčovni, ja neviem“. Keď držali predmetnú metlu, tak ruky
mali medzi sebou. V tom čase stáli oproti sebe, metla bola medzi nimi. V tom čase metla nesmerovala ani
na jedného, ani na druhého. Ohľadom medziľudských vzťahov uviedla, že všade kde ide, ide za ňou „ to

je na postrach“. Do pivnice „chodíme spolu po dve, to je problém pre všetkých, nie len pre mňa“. Sama
predtým ako išla do pivnice, odprevádzala vnuka. Zle sa jej chodí, zo zdravotných dôvodov, pre bolesti
chrbtice, po schodoch, preto išla do pivnice „neviem, čo ma tam ťahalo“. Potvrdila, že obžalovaný má
uložené v pivnici haraburdy, detské hračky. Sama nikdy nesiahla na veci, hračky, ktoré tam má uložené
obžalovaný.

Svedok I., manžel poškodene, na hlavnom pojednávaní uviedol, že do takýchto vecí sa neangažuje,
ani ho to nezaujíma. Vie však, že došlo k potýčke medzi manželkou a obžalovaným. Sám v kritickom
čase doma nebol. Manželka bola udretá na pravej ruke, povedala že ju obžalovaný niečím udrel. Sám si
presne nepamätá, manželka mu povedala na druhý deň o konflikte. Manželka uvádzala, že ju ruka bolí,

bola s tým u lekára. Ruku mala manželka zafačovanú. Potvrdil, že nie sú dobré vzťahy medzi manželkou
a obžalovaným. Sám nebol svedkom stretnutia manželky s obžalovaným. Sám nevedel uviesť, kto
vyvoláva hádky medzi manželkou a obžalovaným. Sám pritom nebol. Manželka s obžalovaným sa
nevedia dohodnúť „tak si pri tom povedia čo chcú“. Nevedel uviesť, či počas práceneschopnostimanželky tejto niekto pomáhal na záhrade. Uviedol, že sám nevie čo bolo príčinou konfliktu medzi
manželkou a obžalovaným.

Svedkyňa I., suseda obžalovaného a poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedla, že v kritickom čase,
vie že to bolo popoludní, bola doma, čítala knihu, počula krik z chodby, rozoznala hlasy. Potom vyšla
von z bytu. Poškodená už išla domov, kráčala zospodu po schodoch. Poškodená plakala, držala si ruku.
Povedala, že ju obžalovaný metlou zbil.

Na otázky prokurátora uviedla, že býva na prvom poschodí, toto sa udialo v suteréne. Poškodenú stretla,
keď išla hore po schodoch, smerom k jej bytu. Poškodená uvádzala, že bola dole v práčovni, spoločných
priestoroch, popolievať kvety. Prišiel za ňou obžalovaný, najskôr začal nadávať, potom chytil metlu a
zbil ju po ruke. Poškodená jej uvádzala, že obžalovaný chytil metlu, začal ju biť, ona sa bránila, tak
dostala po ruke. Sama vyšla von z bytu z dôvodu, že počula hádku, pričom to nebolo po prvý krát, že
sa niečo takéto tam udialo. Sama išla s poškodenou ku nej domov, posadila ju, dala jej obklad na ruku.

Potom zavolala dcére poškodenej, aby prišli a riešili situáciu. Konflikt medzi poškodenou a obžalovaným
sa udial dole v práčovni. Obžalovaný má byt naproti práčovni, za chodbou. Z jeho bytu do práčovne je
vidieť. Sama býva nad práčovňou. Sama videla, že poškodená mala ruku modrú a opuchnutú. Sama
zavolala z bytu poškodenej jej dcéru, ktorá vzápätí „dobehla na aute“. Podľa nej poškodená s dcérou
išli na lekárske ošetrenie. Nasledujúce dni videla poškodenú, ktorá mala predmetnú ruku obviazanú,

ofačovanú. Ruku mala obviazanú, vie že poškodená bola doma a ležala. Poškodená chodila na záhradu,
kde má kvety, vytrhávať burinu, avšak zdravou rukou. „Sem tam sa zohla, vytrhla nejakú burinu, to bolo
všetko“. Medziľudské vzťahy v bytovom dome sú katastrofálne. Čokoľvek sa robí, kdekoľvek sa pohnú,
tak obžalovaný ich invektívne napáda. Obžalovaný „nás neznáša“. Keď sa nasťahoval obžalovaný do
bytového domu, tak prvé dva roky bol kľud. Potom sa to prelomilo a odvtedy to trvá. „V súčasnej dobe je

ticho, ako pred búrkou, kľud“. V kritickom čase, keď sa stretla s poškodenou, tak videla ísť obžalovaného
do svojho bytu. Manželku obžalovaného v kritickom čase nevidela. „Podľa mňa tam nebol nikto, ja keď
som vyšla, tak tretia“. Na práčovni sú dve okná, jedno je zboku, druhé je situované z dvora. Od ulice je
sušiareň, tam sú dve okná, sušiareň je však zavretá. Sušiareň je oddelená od práčovne dverami.

Na otázky obhajoby uviedla, že s obžalovaným nemá najlepšie vzťahy. Sama sa snaží obžalovanému
vyhnúť a on „pokiaľ môže, tak nabrízga každému bez výnimky“. V kritickom čase poškodenú stretla na
druhom schodišti, ako išla smerom k jej bytu. Poškodenú videla asi na druhom schode odspodu, smerom
od podesty. Sama smerom k poškodenej zišla, z tých miest vidieť dole na chodbu suterénu. Vidieť
odtiaľ asi dva metre, z chodby suterénu. Sama nepočula zatvárať dvere, keby bola vyšla von manželka

obžalovaného, určite by sa bola „do toho slovne zapojila“. V byte poškodenej bola asi polhodinu. Keď
poškodená išla hore plakala, prišla ku nej, chytila ju pod pazuchu a poškodená jej vzápätí začala
rozprávať, čo sa stalo. Poškodená si ruku držala, keď prišli hore do bytu poškodenej, tak jej uvedenú
ruku ukázala, sama jej nato dávala obklad. Poškodená mala „ruku spuchnutú a modrú“. Na otázky
obžalovaného uviedla, že keď išla poškodená domov zo suterénu, tak plakala. Poškodenej, v čase

práceneschopnosti, pomáhali na záhrade vnúčatá, dcéra.

Na otázky splnomocnenca uviedla, že s manželkou obžalovaného vychádzali dobre, voči nej nemá
výhrady. Keď sú v dome konflikty a je prítomná manželka obžalovaného, tak sa do nich zapája „niekedy
v dobrom, niekedy opačne“. Väčšinou, keď je nejaký konflikt, tak sa snaží manžela stiahnuť domov. Na

otázky súdu uviedla, že keď počula krik, tak to boli nejaké nadávky. Reprodukovať ich už nevedela.
Podľa hlasov si bola jednoznačne istá o koho sa jedná. Chodba bola tak osvetlená, že videla.

Svedkyňa C., manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že videla celý priebeh konfliktu
medzi jej manželom a poškodenou. Predtým spolu s manželom sedeli v obývačke svojho bytu.

Poškodená vyprevádzala svojho vnuka. Manžel sa postavil, sama išla za ním. Bolo to z toho dôvodu,
že „oni sú hneď v suteréne a začnú mu nadávať. Sama videla ako poškodená zaprela dvere s kefou
s poriskom. Manžel povedal poškodenej „čo to má znamenať, prečo tie dvere stále otváraš dokorán“.
Poškodená chytila kefu, prvé čo bolo, udrela manžela po malíčku, po ľavej ruke. Vzápätí sa poškodená
zaháňala na manžela, tento jej chytil uvedenú palicu. Obidvaja sa spolu o uvedenú palicu ťahali. Manžel

uvádzal poškodenej „pusti tú palicu“. Poškodená odpovedala „nie, ty kokot jeden vyjebaný, čo by si ešte
nechcel“. Naťahovanie o palicu netrvalo dlho, tak tri štyri krát oproti sebe stáli. Nakoniec poškodená
povedala „ na ty kokot jeden vyjebaný, tu máš tú palicu, zožer si ju“. Poškodená vzápätí odišla. Počas
celejdoby,akosanaťahovaliopalicu,poškodenánadávalamanželovi„dokokotovčiernychvyjebaných“,nadávala taktiež na ňu a na dcéru. „Kurvy doma chováš, čvarga jedna“. Poškodená vykrikovala ďalej po
schodoch, pokiaľ neprišla domov. Sama nikoho nevidela, nepočula že by bol na chodbe, alebo otvoril
dvere. Sama jedine počula ako si poškodená otvorila dvere na svojom byte, spolu s manželom vošli

dnu do bytu a bol pokoj. Na druhý deň sa dozvedeli, že „manžel údajne Čerňanskú zbil“. Neskôr palicu
hľadali v sušiarni, táto tam však už nebola.

Na otázky prokurátora uviedla, že vnuka poškodenej videla z obývačkového okna. Poškodená
vyprevádzala vnuka. Sama to nesledovala. Manžel sedel oproti nej, sám videl, že poškodená vnuka

vyprevádza. Manžel išiel na chodbu z toho dôvodu, že „nemal to kto druhý urobiť, že by stále otváral
tie dvere“. Sama nevie z akého dôvodu poškodená otvorila dvere na práčovni. Vadí jej to, aj manželovi
to vadí, keď poškodená otvára dvere na práčovni z dôvodu, že tam majú deti uložené hračky a bicykle.
Poškodená má v práčovni, počas zimy, uložené kvety. Sama nevie o tom, či tam má uložené aj iné
veci. Sama do práčovne nechodí, vie iba o tom, čo vidí z chodby. Sama keď videla, že manžel ide
von z obývačky, tak išla za ním. Sama zostala stáť medzi vchodovými dverami bytu, smerom von do

chodby. Sama preto išla za manželom, lebo keď ho stretnú vonku, alebo na chodbe, tak mu hneď
začnú nadávať do „debilov, do kokotov“. Medzi vchodovými dverami do ich bytu a dverami práčovne je
vzdialenosť asi desať metrov. Manžel prešiel chodbou od dvier bytu do práčovne normálnou chôdzou.
S poškodenou sa stretol „pred tými dverami“. Kefa bola zapretá medzi zárubňou. Manžel, keď prišiel
za poškodenou, tak povedal „čo toto má znamenať, keď stále tie dvere otváraš“. Poškodená vzápätí

chytila tú metlu, resp. kefu a ako ju vyberala, tak udrela manžela po malíčku. Manžel vzápätí „vychytil tú
palicu, aby ho zas neudrela“. Naťahovanie netrvalo dlho, bolo to tri štyrikrát čo sa poťahovali. Kefa bola
v zvislej polohe. Manžel hovoril poškodenej „pusti tú kefu“, poškodená odpovedala „ ja ti ju nepustím,
ty kokot jeden vyjebaný“. Nakoniec kefu pustila a povedala „na, zadrhni sa ty kokot čierny“. Manžel
nenadával, poškodenej nič nebolo, utekala domov po schodoch, ani neplakala, robila krik. Manžel mal

neskôr malíček opuchnutý, bol oškretý, čierny.

Na otázky obhajoby uviedla, že v dome sú hrozné vzťahy. Všetko to robí poškodená so svojou dcérou.
Nahovárajú ešte T. a svedkyňu K.. Problémy s poškodenou majú od prvého dňa, čo sa nasťahovali
do predmetného bytu. Už prvý deň, keď tam manžel doniesol sliepky, tak poškodená nadávala. Pri

naťahovaní sa o metlu si „ona dala po ústach“.

Na otázky splnomocnenca poškodenej uviedla, že keď vyšla von na chodbu, tak videla, že dvere na
práčovni boli otvorené. Manžel vyšiel von z bytu z dôvodu, že chcel vedieť, či poškodená neotvára dvere
na práčovni. Manžel sa len išiel pozrieť, či dvere na práčovni sú otvorené. Poškodená bola v tom čase v

práčovni. Manželovi vadilo, že vchodové dvere do práčovne boli zapreté kefou. Počas celého konfliktu
stála v chodbe svojho bytu. Celý čas bola ticho.

Naotázkysúduuviedla,ženachodbebytovéhodomunemoholbyťniktoďalší,kohobynezaregistrovala.
Svedkyňa K. podľa nej určite v kritickom čase doma nebola. Podľa nej z medziposchodia, zo schodišťa,

nevidno dole do suterénu. Sama po tomto incidente vydávala poškodenú na záhrade, okopávala, plela,
chodila na nákupy. Okopávala obidvomi rukami.

Svedok npor. G., príslušník Obvodného oddelenia policajného zboru Kremnica, na hlavnom pojednávaní
uviedol, že s obžalovaným prišiel do kontaktu dvakrát, pričom „tie skutky sú blízko seba“. Jeden zo

skutkov je, keď má byť obžalovaný napadnutý dôchodkyňou. Sám bol prítomný na mieste samom s
kolegom, spisoval ako veliteľ hliadky oznámenie. Oznámenie bolo spisované pravdepodobne na adrese
trvalého pobytu obžalovaného. Spomínal si matne, že obžalovaný mal byť v spoločných pivničných
priestoroch napadnutý nejakou dôchodkyňou, ktorá je obyvateľkou uvedeného vchodu. Dôchodkyňa
mala obžalovaného napadnúť metlou, alebo nejakým iným predmetom. Ak by mal obžalovaný viditeľné

zranenia, bola by mu poskytnutá predlekárska prvá pomoc a bola by mu zavolaná lekárska pohotovosť,
alebo záchranka. V zázname o podaní vysvetlenia sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré uviedol
obžalovaný „musí to tak byť, lebo inak by to nepodpísal“. Záznam sa číta počas toho, ako sa píše, alebo
potom na konci, po vyhotovení. „Samozrejme po poučení“. Domnieval sa, že nedošlo bezprostredne k
oznámeniu, po skutku. Bol tam nejaký posun, k tomu sa však bližšie vyjadriť nevedel. Na priamu otázku

obžalovaného, či mu ukázal dňa 11.05.2015, resp. 15.05.2015, zranený malíček, svedok uviedol „nie
som si toho vedomý“. Na otázky splnomocnenca poškodenej uviedol, že z medziposchodia sa dá vidieť
určitý výsek chodby zo suterénu. Dva tri metre, určite nie viac. Na otázky súdu uviedol, že poškodenáv kritickom čase mala nejaké zranenie, s ktorým bola na ošetrení, nespomínal si, či priamo on sám
poškodenú vypočúval.

Svedok G., na hlavnom pojednávaní uviedol, že sám býva vo vedľajšom bytovom dome. V kritickom
čase bol venčiť psa. Počul krik, hádku. Pozrel sa cez malé okienko, pričom videl poškodenú, ktorá držala
metlu, pričom sa naťahovala s obžalovaným. Bolo to vzájomné pasovanie medzi nimi. Sám iné nič
nevidel. Vie len, že obidvaja kričali po sebe. Okienko bolo zatvorené, takže nebolo rozumieť, čo uvádzali.
Zvuky počul cez vchodové dvere. Neskôr suseda Kondrová uvádzala, že obžalovaný a poškodená

mali spolu incident. Potom videl poškodenú, ktorá mala obviazanú ruku. Sám potvrdil, že poškodenú, s
nákupom, však nikdy nevidel chodiť. Obžalovaný nemá žiadne vzťahy „on sa s každým rád háda“. Na
otázky súdu uviedol, že cez okno sa pozeral asi pol minúty, počas tejto doby sa obžalovaný a poškodená
naťahovali o palicu.

Svedok G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dosť často chodil pomáhať obžalovanému, keď mu

predtým zavolal. Vie, že obžalovaný mal v bytovom dome, kde býva, nejaké nezhody. Na otázky
obhajoby uviedol, že pozná poškodenú, nepamätal si, či v priebehu roka 2015 mala obviazanú ruku, či
bola zranená. Obžalovanému chodil pomáha dva trikrát do týždňa. Sám vídaval poškodenú sedieť na
záhradke. Na otázky splnomocnenca poškodenej uviedol, že obžalovaný sa mu sťažoval asi dva roky
dozadu, že ho poškodená strčila.

Svedkyňa C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný bol bývalý sused. V júli 2015 sa
odsťahovali.Obžalovaný„onisúdobrárodina“,napoškodenúmázléspomienky,pretoženaňuvyskočila
bez príčiny. Sama nevie o žiadnom napadnutí, žiadnom konflikte s mája 2015. Sama nevie nič o
zranení poškodenej, nevšimla si, či mala obviazanú ruku. Sama nepočula, že by obžalovaný nadával

poškodenej. Sama nevie, či bol obžalovaný zranený, vie však, že mal niečo s prstom na ruke. Presne v
ktorom období to bolo, nevedela uviesť. Obžalovaný je podľa nej dobrý človek, ktorý iným pomáha. Na
otázku obžalovaného potvrdila, že poškodená ju v minulosti napadla, chytila ju pod krkom. Na otázky
prokurátora uviedla, že napadnutie zo strany poškodenej neoznamovala na polícii. Vie, že to bolo v
letných mesiacoch. Potvrdila, že sa lieči na psychiku u psychiatra.

Svedkyňa S., švagriná obžalovaného, na hlavnom pojednávaní viedla, že s rodinou obžalovaného
sa navštevujú, avšak ako nastali ich susedské problémy, tak návštevy obmedzili. Susedia na rodinu
obžalovaného nadávajú, ubližujú im. Stalo sa jej počas návštevy u obžalovaného, že keď si bola zapáliť
na WC, tak poškodená kričala „ty kurva čierna cigánska, dokedy tam budeš smradiť“. Spolu s manželom

vyšli von z bytu obžalovaného, manželia V. mali v rukách palice do fazule. Keď videli o koho sa
jedná začali sa ospravedlňovať. Vie, že obžalovaný bol zranený na malíčku. Obžalovaný mal napadnúť
poškodenú a „dotyčná pani ho s tým udrela“. Sama videla uvedený prst obžalovaného, asi dva týždne
po konflikte. Bolo na ňom vidieť, že „už to prechádza“. Všetko bolo v minulosti v poriadku, pokiaľ sa
dcéra poškodenej „nespravila“, predsedníčkou bytového spoločenstva. Na otázky prokurátora uviedla,

že už si nepamätá, ktorý malíček mal obžalovaný zranený.

Svedkyňa M., dcéra poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedla, že priamym svedkom konfliktu
nebola, vie o ňom len z toho čo jej povedala poškodená. Potvrdila, že obžalovaný na ňu, jej rodičov,
ostatné osoby v bytovom dome, dlhé roky útočí. Nielen slovne, ale na mamu už druhýkrát aj fyzicky.

Mama jej telefonovala, že bola na polícii a u lekárov, že ju obžalovaný napadol v práčovni. Vie, že v
práčovni mali kvety, ktoré brali preč. Obžalovaný mal stále s niečím problém. Matka sa išla pozrieť, či tam
niečo nenechali, možno to išla upratať, sama nevie uviesť. Do práčovne už dva roky nikto nechodí vešať
prádlo, pretože obžalovaný je stále vonku a stále musí vyvolať nejaký konflikt. Sama je predsedkyňou
bytového spoločenstva, od roku 2010. Obžalovaný, už v roku 2009 napadol jej matku na záhrade.

Konflikty vyvoláva obžalovaný, pričom uviedla : „idete do pivnice, on je za vami, idete do práčovne, on je
stále za vami“. Obžalovaný býva v uvedenom bytovom dome od roku 2005-2006, pričom problémy začali
asiporokuapoljehobývania.Samavidelamatkunadruhýdeňpoincidente,pravúrukumalaofačovanú,
vie že ju mala dlho napuchnutú. V období, keď mala matka ofačovanú ruku, tak priesady do záhrady jej
chodila sadiť pani Kondrová. Ťažšie fyzické práce s uvedenou rukou určite matka v tom období nemohla

vykonávať. V čase, keď obžalovaný napadol matku, tak táto mala dva mesiace predtým zlomené rebrá.
Na otázky splnomocnenca poškodenej potvrdila, že má vedomosť o tom, že obžalovaný podával trestné
oznámenia na iných obyvateľov domu, len na jej syna v dvoch prípadoch, ju obžalovaný oznámil za
krivú výpoveď. V tejto veci matku na lekárske ošetrenie odviezol pán J.. Manželka obžalovaného sa dokonfliktov, ktoré vznikajú v obytnom dome nezapája. Na otázky súdu uviedla, že po dôjdení do bytového
domu stačí stáť na prvých schodoch smerom hore, po schodoch, odtiaľ vidieť do suterénu. Keby išla
osoba dole z prvého poschodia, tak musí zísť asi do polovici schodov, aby videla do suterénu. Vidieť

odtiaľ schody dolu a priestor asi dva metre chodby.

Svedok I., zať poškodenej, na hlavom pojednávaní uviedol, že vie o konflikte medzi jeho svokrou a
obžalovaným, v máji 2015. Svokra bola zranená, „mala s rukou a hlavu“. Bola na maródke, chodila
na rehabilitáciu. Vie, že svokra mala modrú ruku, ako došlo k jej zraneniu nevedel uviesť. Vzťahy v

predmetnom bytovom dome sú veľmi zlé. Keď sa nasťahoval obžalovaný, prvé dva roky bolo všetko
v poriadku. Obžalovaný aj jemu viackrát povedal, že „ste kokoti, slovenskí psychiatri“. Sú verbálne
konflikty medzi jeho svokrou a obžalovaným. Sám nevie uviesť, kto je iniciátorom, „oni to majú medzi
sebou“. Obžalovaný si väčšinou vystriehne svokru, keď ide do pivnice a potom jej nadáva. Obžalovaný
sa podľa neho nevie správať. Na otázky obhajcu uviedol, že svokra bola zranená, „mala to modré, mala
to zaviazané“. Svokre robili nákupy, vykonávali práce v jej záhrade. Na otázku obhajoby uviedol, že

svokra mala na hlave hrču, mala to zalepené.

Zo znaleckého posudku č. 170/2015, znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo, C. súd
zistil, že poškodená utrpela ťažké pomliaždenie chrbta pravej ruky. K takémuto poraneniu obvykle
dochádza priamym úderom, alebo prudkým nárazom oblasťou chrbta ruky, na pevný predmet tvrdého

povrchu, minimálnej deformability. Uvedené poranenie si v prípade zaradenia do pracovného procesu
vyžaduje vystavenie práceneschopnosti, v trvaní 10 až 14 dní, doba liečenia predstavuje rovnako dlhý
čas. Mechanizmus vzniku zranenia veľmi dobre korešponduje s tvrdením poškodenej. Obmedzenie
obvyklého spôsobu života, pri takomto poraní sa môže prejavovať po dobu 10 až 14 dní. U poškodenej
došlo v priebehu liečby k predĺženiu doby liečenia v dôsledku pretrvávajúceho opuchu, bolesti a

zhoršenia pohyblivosti prstov. V danom prípade, však uvedené možno pripísať pokročilému veku
poškodenej, 78 rokov, nakoľko v takomto veku sú už reparačné a regeneračné schopnosti organizmu vo
významnej miere narušené. Na hlavnom pojednávaní znalec C. zotrval na záveroch svojho znaleckého
posudku.

Zoznaleckéhoposudkuč.10/2016,znalcazodboruzdravotníctva,odvetviechirurgie,C.,ktorýpredložila
obhajoba vyplýva, že poškodená utrpela pomliaždenie chrbta pravej ruky a základného kĺbu tretieho
prsta pravej ruky ľahkého stupňa. Takéto poranenie mohlo vzniknúť úderom hrany kartáčovej metly, ale
chýba ryha na koži chrbta ruky. Mohlo vzniknúť tiež rôznymi údermi ruky o tvrdší predmet v bežnom
živote. Mohlo vzniknúť aj po incidente s obžalovaným, keď poškodená išla k lekárovi až na druhý deň

po poranení. Znalec stanovuje dĺžku priamej doby liečenia a práceneschopnosti, ľahkého pomliaždenia
chrbta a základného kĺbu chrbta pravej ruky, s prihliadnutím na vek poškodenej a degeneratívne zmeny
ruky, na 4 až 6 dní. Zranenie mohlo vzniknúť tak, ako uvádza poškodená aj keď po údere hranou
kartáčovej metly by musela byť v atrofickej koži ryha po hrane, nebola však ani ryha, ani krvný výrok,
preto sa jedná o pomliaždenie ľahkého stupňa, ktoré mohlo vzniknúť udretím chrbta ruky o tvrdší

predmet, pri každodennej bežnej činnosti, doma v záhrade, na ceste a podobne. Mohla sa udrieť aj
pri západe o metlu s obžalovaným. Doba ostatného obmedzenia bežného života je podľa znalca 4 až
6 dní, potom poškodená mohla mať miernejšie obmedzenie, v bežnom živote dlhšiu dobu, ktoré išlo
však na vrub degeneratývneho ochorenia kĺbov, väziva poranenej oblasti a ľahký úraz môže pôsobiť ako
„zapaľovač“ na vzplanutie degeneratívneho ochorenia. Na hlavnom pojednávaní znalec C. zotrval na

záveroch svojho znaleckého posudku.

Zo znaleckého posudku č. 45/2017, znalca z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie chirurgie a
traumatológie, C. súd zistil, že poškodená pri napadnutí, dňa 10.05.2015, utrpela ľahké pomliaždenie
chrbta pravej ruky, so zasiahnutím tretieho záprstnoprsteného kĺbu, poranenie na kĺbe sa prejavilo

opuchom, bolestivosťou, obmedzením hybnosti, ale nie krvným výronom. Znalec na základe uvedeného
konštatuje, že poškodená utrpela ľahké pomliaždenie chrbta pravej ruky s maximom zasiahnutia tretieho
kĺbu, medzi treťou záprstnou kosťou a základným článkom tretieho prsta pravej ruky. Znalec konštatoval,
že k pomliaždeniu môže dôjsť pôsobením priameho násilia , to je na konkrétnom prípade metly, na
pravú hornú končatinu, presnejšie chrbát pravej ruky, alebo aj opačne. Poškodená si priamo udrie

poškodenú časť, v konkrétnom prípade chrbát pravej ruky, s maximom vyššie popisovaného kĺbu o
tuhý, tvrdý predmet, konkrétne o metlu. Či sa jednalo o prvý, alebo druhý spôsobom výsledok je vždy
rovnaký. Znalec preto konštatoval, že priama sila, ktorá spôsobila dané zranenie u poškodenej, bola
na nízkej úrovni intenzity. V prípade poškodenej došlo k ľahkému pomliaždeniu chrbta pravej ruky,bez opuchu, krvnej podliatiny so zatiahnutím tretieho MTCP kĺbu. Kĺb bol len opuchnutý, bolestivý,
nebol však prítomný krvný výron, bola obmedzený hybnosť. Nebolo prítomné porušenie kožného
krytu. Nebol prítomný žiadny krvný výron. Zranenie poškodenej bolo spôsobené tým spôsobom, ako

uvádzala poškodená. Určite došlo k pôsobeniu priameho patologického násilia na poškodenú oblasť. Pri
popisovanej prítomnej Dupuytrenovej kontraktúre pred dva a pol rokmi, nie je možné hovoriť o zmene
hybnosti, najmä ixtenzie. Pri danom ochorení šľachy v oblasti dlane, spontánne sťahujú prsty do flexie.
Idetoodpiatehopotretíprst.Poškodenániejepretoschopnásamostatneprstvystrieť.Vovyšetrovacích
správach sa nenachádza nikde zápis o aktuálnej možnej hybnosti pred dva a pol rokom. Následne

znalec preto nie je schopný posúdiť, či zanechalo zranenie trvalé následky, alebo nie. Za trvalé následky
sa totiž v danom prípade posudzuje len obmedzenie hybnosti tretieho prsta pravej ruky v jednotlivých
kĺboch. Doba liečenia a práceneschopnosti poškodenej je 10 až 21 dní aj s rehabilitáciou. Končatina,
ako bola popísaná pri prvom náleze, najmä opuch, bolestivosť, obmedzenie hybnosti, má byť pevne
fixovaná, či už v sadrovej dlahe, alebo lamináte, po dobu 10 dní. Následne malo byť urobené kontrolné
RTG vyšetrenie, na vylúčenie drobnej praskliny, alebo odlúpnutia. Ak by bol popis RTG vyšetrenia

negatívny, tak následne 10 dní sa malo pokračovať v rehalibácii. Keby bolo po 10 dňoch viditeľné drobné
odvápnenie, prasklina, alebo odštiepenie, pokračovalo by sa ako v liečbe zlomených článkoch prstov.
U starších osôb sú prítomné reumatoidné opuchy kĺbov, ktoré po pôsobení tupej sily môžu regenerovať
v podstate pomalšie, ako u mladších ľudí. Podobne je nutné brať do úvahy, už uvádzanú Dupuytrenovú
kontraktúru, ktorá mohla mať už v tom čase vplyvné obmedzenie hybnosti. Na hlavnom pojednávaní

znalec C. zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku.

Pri vzájomnej konfrontácii znalcov C., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.10.2018, títo zotrvali
na záveroch svojich znaleckých posudkov.

Poškodená Mgr. I., právnik Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Bratislava, v prípravnom konaní
uviedla, že žiadajú od páchateľa skutku, v prípade uznania jeho viny, a jeho následné odsúdenie,
náhradu škody vo výške 159,42,-€ za vynaložené náklady. V uplatnení nároku na náhradu škody,
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. rozpísala náklady za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť v deviatych položkách, spolu v sume 159,43,-€.

Tietoskutočnostisúďalejpreukázanélistinnýmidôkazmi,zápisnicouorekonštrukcii,fotodokumentáciou
k rekonštrukcii, zápisnicou o previerke výpovede na mieste, fotodokumentáciou k previerke výpovede
na mieste, lekárskymi správami.

Rozhodnutím Obvodného úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy, v Žiari nad Hronom, zo dňa
18.03.2013, č. ObU-ZH-OVVS-2012/04551,04615 bolo konanie vo veci priestupkoch proti občianskemu
spolunažívaniu vyhrážaním, ujmou na zdraví a hrubým správaním podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona
SNR č. 372/1990 Zbierky o priestupkoch v planom znení, z ktorých bol podozrivý obžalovaný s tým, že

dňa 03.10.2012, v čase okolo 13,00 hod. na chodbe bytového domu č. XXX/XX, na ulici ČSA v Kremnici,
po predchádzajúcom slovnom nedorozumení s poškodenou po porozhadzovaní detských hračiek, na
spodnej chodbe bytového domu tejto povedal „že uvidí, čo s ňou urobí a že jej odreže hlavu“, a následne
dňa 05.11.2012, v čase okolo 14,30 hod., v pivničných priestoroch bytového domu V., na ul. ČSA v
Kremnici, slovne napadol poškodenú tak, že jej povedal „ty kurva vyjebaná, čo to tu do piče zasa

presúvaš“,

podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. c) Zákona o priestupkoch zastavené, pretože spáchanie skutku o
ktorý sa koná nebolo obvinenému z priestupkov preukázané.

Rozkazom o uložení sankcie za priestupok Obvodného úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v
Žiari nad Hronom, zo dňa 03.10.2011, č. ObU-ZH-OVVS-2011/03925 bola obvinená AL.á uznaná vinnou
zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu hrubým správaním podľa § 49 ods. 1 písm.
d) Zákona SNR č. 372/1990 Zbierky o priestupkoch v platnom znení, ktorého sa dopustila tým, že :

dňa 05.08.2011, v čase okolo 12,00 hod. na schodoch v chodbe bytového domu č. 202 v Kremnici, po
predchádzajúcom slovnom nedorozumení ohľadom vykladania vecí z debničiek povedala obvinenému,
že mu dá po pysku a vynadala mu do somárom, že je zgerba a čvarga,bola jej uložená pokuta vo výške 15,-€. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03.10.2011.

Rozhodnutím Obvodného úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy, Žiar nad Hronom, zo dňa

21.09.2010, číslo S.0, bolo v zmysle § 76 ods. 1 písm. c) Zákona č. 372/1990 Zbierky o priestupkoch v
znení neskorších predpisov, konanie vo veci priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. a) Priestupkového zákona, ktorým sa mal dopustiť obžalovaný tým, že

dňa 29.05.2010 o 19,15 hod. v priestoroch chodby bytového, v Kremnici na ulici ČSA, č. 202, povedal

M., že je špina, krava debilná, psychicky narušená žena, potom sa chytil za rozkrok a povedal jej, že mu
má vyfajčiť kokot, aj manželovi I. povedal, počas uvedeného incidentu, že je negramotný debil, chrapúň,
špina, šteňa, čím mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie, ublíženie na cti zastavil z dôvodu,
že spáchanie skutkov o ktorých sa koná nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Rozhodnutím
Ministerstva vnútra SR, sekcia verejnej správy Bratislava, zo dňa 21.06.2011, číslo SVS-OP-2011/8409/
TOL bolo podľa § 59 ods. 2 právneho poriadku odvolanie M. a I. zamietnuté a rozhodnutie Obvodného

úradu Žiar nad Hronom, odboru všeobecnej vnútornej správy, zo dňa 21.09.2010, číslo S., potvrdené.

Z oznámenia Okresného úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy, Žiar nad Hronom, vyplýva, že
proti obžalovanému boli, v rokoch 2009 až 2014, vedené štyri konania pre priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona SNR č. 372/1990 Zbierky o priestupkoch v platnom

znení, v jednom prípade pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Zákona SNR č. 372/1990 Zbierky o priestupkoch v platnom znení, v jedno prípade pre priestupok proti
majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona SNR č. 372/1990 Zbierky o priestupkoch v platnom znení, pričom vo
všetkých prípadoch bolo konanie zastavené.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, na obžalovaného, súd zistil, že
obžalovanýbolodroku2010dvakrátpriestupkovopostihovaný.Vroku2014prepriestupokprotimajetku
podľa § 50 ods. 1 Zákona SNR č. 372/1990 Zbierky o priestupkoch v platnom znení, pričom mu bolo
uložené pokarhanie a Okresným úradom, Žiar nad Hronom, odborom všeobecnej vnútornej správy, zo
dňa 12.10.2015, číslo OU-ZH-OVVS-2015/004148 bol uznaný vinným z priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona SNR č. 372/1990 Zbierky o priestupkoch v platnom
znení, na tom skutkovom základe, že :

dňa 23.02.2015, v čase okolo 15,45 hod., pred bytovým domom č. XXX/XX., na ulici ČSA v Kremnici,
povedal M. „ty suka, ja ti tú papulu aj tak raz rozbijem“. Bola mu uložená sankcia, pokuta vo výške 10,-€.

Pri vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd uzavrel, že vina obžalovaného
bola preukázaná. Obžalovaný popieral spáchanie predmetného skutku, pričom pripustil, že poškodená
počas naťahovania sa o metlu sa udrela do tváre. Popieral, že by spôsobil poškodenej zranenie,
pomliaždenie chrbta pravej ruky. Naproti tomu poškodená jednoznačne usvedčovala obžalovaného.

Popísala priebeh spáchania skutku, pri ktorom došlo k je ublíženiu na zdraví. Svedkovia K., ktorí neboli
priamo prítomní pri spáchaní skutku potvrdzujú, že predmetný skutok sa stal. Svedkyňa K. stretla
poškodenú vzápätí po konflikte, táto bola rozrušená, plakala, mala udretú pravú ruku. Svedok B. videl
časť konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou, nevidel ako došlo k samotnému zraneniu poškodenej.
Ďalší svedkovia V. sa k okolnostiam prípadu nevedeli bližšie vyjadriť. Vo svojich výpovediach však

potvrdili tú skutočnosť, že vzťahy v bytovom dome nie sú dobré. Sú tam opakované konflikty. Vo veci
boli vypracované tri znalecké posudky znalcami z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie
s tým, že znalecké posudky C. sú v podstate zhodné, naproti tomu znalecký posudok znalca C., ktorý
predložila obhajoba stanovuje dobu liečenia a práceneschopnosti maximálne do dobu päť až šesť dní,
čo ďalší dvaja znalci vyvrátili. Tvrdenia znalca C. sú v rozpore aj s predloženými lekárskymi správami

ošetrujúcich lekárov. Svedkyňa E., manželka obžalovaného potvrdila verziu obžalovaného.

Podľa názoru súdu, iniciátorom konfliktu bol obžalovaný, ktorý keď zbadal, že poškodená zaprela
dvere na práčovni metlou s ryžákom, tak išiel za ňou. Podľa názoru súdu, počas vzájomného konfliktu
medzi obžalovaným a poškodenou, s poukazom aj na predchádzajúce priestupkové konania, je vysoko

pravdepodobné, že obidvaja si v tom čase na seba nabrýzgali. Obžalovaný tvrdil, že počas konfliktu
bol predmetnou metlou udretý do malíčka pravej ruky, poškodená si počas konfliktu sama udrela hlavu.
Verziu obžalovaného potvrdila svedkyňa E., ktorá predmetný konflikt sledovala z chodby bytu, ktorú od
miesta konfliktu oddeľovala chodba v suteréne. Na druhej strane je výpoveď poškodenej s tým, že počaskonfliktu ju obžalovaný udrel predmetnou metlou s ryžákom, na zápästie pravej ruky, ktorou si v tom
čase chránila hlavu. Svedok B., ktorý sa v kritickom čase nachádzal vonku mimo bytového domu, počul
hlasy, následne videl cez okienko časť konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou, nevidel však ako

došlo k zraneniu poškodenej. Svedkyňa K. rozoznala vo svojom byte hlasy obžalovaného a poškodenej,
následne keď vyšla von, stretla na schodišti uplakanú, rozrušenú poškodenú, ktorá jej následne popísala
čo sa jej udialo, pričom zranené pravá ruka jej omodrela. Poškodená tvrdila, že keď odchádzala z miesta
konfliktu, nevidela svedkyňu E.. Naproti tomu svedkyňa E. tvrdila, že samotný priebeh konfliktu videla.
Tvrdenie svedkyne E. podľa názoru súdu nie je možné jednoznačne potvrdiť, ale ani vyvrátiť. Podľa

názoru súdu je však vysoko nepravdepodobné, že by svedkyňa E., keď videla konflikt do ktorého bol
zapletený jej manžel, keď počula vulgárne výrazy aj na svojho manžela, že by sa nebola ozvala. Ďalší
svedkovia V. sa vyjadrovali sprostredkovane k tomu, čo počuli od poškodenej a následne sa vyjadrovali
k medziľudským vzťahom v predmetnom bytovom dome. Svedkovia O. sa vyjadrovali k vzťahom v
bytovom dome z pohľadu rodiny obžalovaného. Svedok npráp. D. potvrdil, že videl zranený malíček
pravej ruky obžalovaného. Zo znaleckých posudkov znalca C., ktorý bol spracovaný už v prípravnom

konaní a MA., ktorý bol vypracovaný v konaní pred súdom vyplýva, že poškodená utrpela zranenie s
dobou liečenia a obmedzením obvyklého spôsobu života v trvaní minimálne 10 až 14 dní. Na druhej
strane znalec C. ktorý spracoval znalecký posudok na požiadanie obhajoby, stanovil dobu liečenia a
obmedzenie obvyklého spôsobu života v trvaní 5 až 6 dní.

Všetci traja znalci pripustili, že zranenie poškodenej mohlo byť spôsobené úderom tvrdým predmetom,
alebo prudkým nárazom chrbta ruky na takýto predmet. Z výpovede poškodenej však jednoznačne
vyplýva, že zranenie bolo spôsobené úderom.

Za takejto dôkaznej situácie súd ustálil, že v kritickom čase, po predchádzajúcej hádke medzi

obžalovaným a poškodenou a vzájomnom naťahovaní sa o metlu s ryžákom, kefou, obžalovaný udrel
predmetnoukefoudozápästiapravejrukypoškodenej,čímjejspôsobilťažképomliaždeniechrbtapravej
ruky s dobou liečenia a obmedzením v obvyklom spôsobe života, v trvaní 10 až 14 dní.

Súd neakceptoval závery znalca C. s tým, že ním stanovená doba liečenia a obmedzenia v obvyklom

spôsobe života, bola neprimerane krátka.

Súd preto konanie obžalovaného, ktorým inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal taký čin na
chránenej osobe - osobe vyššieho veku, právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona.

Podľa § 123 ods. 1 Trestného zákona ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek
poškodenie zdravia iného.

Podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona ublíženie na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také

poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklí spôsobom života poškodeného.

Podľa § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku.

Podľa § 127 ods. 3 Trestného zákona osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba
staršia ako šesťdesiat rokov.

Obžalovaný M. má stredné odborné vzdelanie, je vyučený, v súčasnej dobe je dôchodca. Doposiaľ bol
jedenkrát súdne trestaný, v roku 1965, nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov,

na skúšobnú dobu jedného roka, osvedčil sa s účinkom zahľadenia odsúdenia. Doposiaľ bol dvakrát
priestupkovo postihovaný, naposledy v roku 2015, pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. písm. d) Zákona SNR č. 372/1990 Zbierky o priestupkoch v platom znení, pričom mu
bola uložená pokuta vo výške 10,-€.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods.
6 Trestného zákona, pričom poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 Trestného zákona nezistil, preto podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností je vyrovnaný.Pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona možno uložiť
páchateľovi trest odňatia slobody na jeden rok až tri roky.

Podľa názoru súdu postačuje uložiť obžalovanému podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2
Trestného zákona trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnom stanovenej trestnej sadzby v trvaní
jedného roka, výkon ktorého súd podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne
odložil, zároveň určil skúšobnú dobu na dolnej hranici zákonnom stanovenej trestnej sadzby v trvaní

jedného roka.

Poškodená S. riadne a včas si uplatnila nárok na náhradu škody za bodové ohodnotenie znalcom, v
sume 241,50,-€. Znalec C. vo svojom znaleckom posudku, za ťažké pomliaždenie ruky (položka č. 113c)
priznal 15 bodov, (15 krát 16,10,-€ 2% z priemernej mzdy) činí 241,50,-€. Súd nemal o uplatnenom
nároku na náhradu škody, už v prípravnom konaní, žiadne pochybnosti, preto podľa § 287 ods. 1

Trestného poriadku zaviazal obžalovaného k náhrade tejto škody.

Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, Mamateyova č. 17, W., riadne a včas si
uplatnila nárok na náhradu škody, na úradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, náhradu nákladov
bližšie špecifikovala, súd nemal o uplatnenom nároku pochybnosti, preto podľa § 287 ods. 1 Trestného

poriadku zaviazal obžalovaného k náhrade tejto sumy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.