Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. október 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116229784
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116229784.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov

JUDr. Ľuboša Kunya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom
v Bratislave, Mlynská dolina, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: I. R., Y..: XX.XX.XXXX, bývajúcemu
v R., Y. Ú. XXXX/XX, o zaplatenie 420,68 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice I č.k. 39Csp/185/2016-20 zo dňa 9.5.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi

422,08 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo
výške 100%. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej
sumy titulom úhrady za služby verejnosti vo výške 4,64 € mesačne v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z. o
úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Žalovaný sa podľa žalobcu
dostal za obdobie od 01.04.2008 do 30.06.2015 do omeškania s platením úhrad celkovo v sume 403,68
€. Žalovaná suma teda pozostáva z dlžnej sumy 403,68 €, zo sumy zmluvnej pokuty vo výške 17 € a
sumy zaplatenej poštovej sadzby vo výške 1,40 €.

2.Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, súd v zmysle § 177 ods. 2 CSP prejednal a rozhodol vec bez
nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil 9.5.2017.

3.Zo žaloby a predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že žalovaný neuhradil mesačné
platby vo výške 4,64 € od 4. mesiaca 2008 do 11. mesiaca 2016, celkovo v sume 483,96 €. Výzvou
z 29.4.2016 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlhu za obdobie od 1.4.2008 do 30.6.2015 v sume

405,08 € vzhľadom k tomu, že v období od júla 2015 do októbra 2016 uhradil žalobcovi sumu celkom
64,96 € a zvyšok sumy ostal neuhradený. Z potvrdenia Slovenskej pošty vyplýva výška tarifnej ceny za
úradnú zásielku a to 1,40 € za kus.

4.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 6 ods. 1, § 7 ods. 1,2, § 10 ods. 1,2,3 zákona č.
340/2012 Z.z. o úhrade za služby poskytované verejnosti Rozhlasom a televíziou Slovenska a dospel k
záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Predmetom tohto konania je jeho nárok predstavujúci žalovaným

neuhradené koncesionárske poplatky v zmysle vyššie citovaného zákona za obdobie od 1.4.2008
do 30.6.2015, pričom vzhľadom na ich neuhradenie je oprávnený aj nárok na zaplatenie pokuty vo
výške 17 € a náhrada vynaložených výdavkov. Keďže žalovaný v konaní žalobcom tvrdené skutočnostinerozporoval, výška poplatku a zmluvnej pokuty vyplývala z uvedeného právneho predpisu, súd zaviazal
žalovaného na uhradenie celej sumy, vrátane vynaložených nákladov v sume 1,40 €.

5.O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1, 2 CSP a keďže bol žalobca v konaní plne úspešný,
priznal mu proti žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %.

6.V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.
f/ a písm. g/ CSP. Citoval okrem iného ust. § 3 písm. a/ zákona č. 340/2012 Z.z. a uviedol, že za

odberné miesto elektriny na adrese Y. Ú. XX G. R. sú koncesionárske poplatky uhrádzané od r. 2015,
teda od doby, od ktorej sa na uvedenej adrese zdržiava, čo vlastne je konštatované aj žalobcom v
prehľade evidencie platieb od 7. mesiaca 2015 doposiaľ, ktoré sú uhrádzané vždy riadne a včas a v
celom rozsahu. Od uvedenej doby je odberateľom elektrickej energie iba na jednom odbernom mieste,
nebol dôvod túto skutočnosť preukazovať a dokladovať žalobcovi, nakoľko si poplatky odvtedy riadne
uhrádza, avšak sporným obdobím je žalované obdobie od 1.4.2008 do 30.6.2015. Za toto obdobie

bol odberateľom elektriny na odbernom mieste jeho nebohý otec, na meno ktorého boli doručované
inkasné lístky s predpisom poplatku. Na tieto nereagoval z dôvodu, že otcovo úmrtie žalobcovi preukázal
odoslaním úmrtného listu a tento akt považoval za dôvod na deklarovanie súčasného stavu a podnet na
zjednanie nápravy v registri platiteľov u žalobcu. Na odbernom mieste sa nezdržiaval, ani neodoberal
služby žalobcu. Zároveň v odvolaní uplatnil námietku premlčania s tým, že žalobca si uplatnil nárok za

obdobie od 1.4.2008 do 30.6.2015, žaloba bola podaná 20.12.2016, a preto jeho nárok od 1.4.2008 do
20.12.2013 je premlčaný. Namietal aj priznanú výšku trov konania s prihliadnutím na pomer úspechu
žalobcu v prejednávanej veci. Následne na výzvu súdu doplnil odvolanie o odvolací návrh a navrhol,
aby odvolací súd rozsudok zmenil v celom rozsahu, žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal. Pripojil úmrtný list otca X. R., ktorý zomrel 18.5.2006.

7.K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Poukázal na to, že súd prvej inštancie rozhodol na základe
skutkových tvrdení a dôkazov, ktoré žalobca predložil. Pre úspech procesnej obrany žalovaného by mal
žalovaný poprieť skutkové tvrdenia žalobcu o nezaplatení úhrady, čo v konaní na súde prvej inštancie

neurobil. Podľa § 151 ods. 2 CSP platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela
sa považujú za nesporné, no žalovaný sa napriek výzve súdu k žalobe nevyjadril, teda skutkové tvrdenia
žalobcu nepoprel, ani neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Neprichádza
teda do úvahy odvolací dôvod, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, veď napokon žalovaný v
odvolaní ani neuvádza v čom vidí nesprávnosť hodnotenia vykonaných dôkazov, a preto jeho námietka

neobstojí. Ďalej žalovaný v odvolaní uvádza, že za obdobie od 1.4.2008 do 30.6.2015 bol evidovaný ako
odberateľ elektriny jeho nebohý otec, na ktorého meno boli doručované aj inkasné lístky s predpisom
poplatku. Žalovaný nereagoval na tieto lístky z dôvodu, že otcovo úmrtie údajne preukázal odoslaním
úmrtného listu. Žalovaný až v odvolaní proti rozsudku prvej inštancie uvádza skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu v zmysle zásady koncentrácie konania, ktoré preferuje nový právny procesný predpis (CSP),

stranysporusúpovinnéuplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyobranyvčas.Ďalejpoukázal
na znenie § 366 CSP s tým, že skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní, nespĺňajú ani
jednu z podmienok uvedenú v tomto ustanovení, preto sa na ne nemôže prihliadať. V súvislosti so
vznesenou námietkou premlčania žalobca uviedol, že z povahy námietky premlčania vyplýva, že ide o
hmotnoprávnu námietku podľa § 152 CSP, ktorá je v zmysle ust. § 149 CSP prostriedkom procesného

útoku a prostriedkom procesnej obrany, a teda sa na ňu vzťahuje povinnosť ju uplatniť včas a v
odvolacom konaní je možné ju uplatniť len za splnenia niektorej z podmienok uvedených v § 366
CSP. Zákon č. 340/2012 Z.z. určuje žalobcovi presný procesný postup ako postupovať pri vymáhaní
úhrady. V zmysle § 10 ods. 2 tohto zákona je žalobca povinný platiteľa vyzvať na zaplatenie úhrady a
poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy a ak platiteľ na základe výzvy nezaplatí do 30. dní od

jej doručenia, potom je povinný uhradiť aj pokutu (§ 10 ods. 3 a ods. 4 citovaného zákona). Žalobca
je v zapätí povinný uplatniť si u platiteľa nárok na zaplatenie úhrady poštových sadzieb a pokuty na
príslušnom súde a zákon č. 67/2008 Z.z. účinný do 31.12.2012 obsahoval v podstate identickú úpravu
v ust. § 11 ods. 2 - 5. Vzhľadom na uvedený postup momentom zrodu žaloby, a teda momentom
rozhodujúcim pre začatie plynutia premlčacej doby je v tomto prípade deň nasledujúci po uplynutí

30 - dňovej lehoty po doručení výzvy platiteľovi. Námietku premlčania vznesenú žalovaným je preto
možno považovať za neopodstatnenú. Následne namietal aj skutočnosť, že nejde o spotrebiteľský spor,
čím reagoval na skutočnosť, že žaloba bola zapísaná na súde do registra Csp. Úhrady za služby
verejnosti poskytované žalobcom, ako aj ich príslušenstvo, ktorých zaplatenie je predmetom tohtokonania,žalovanýneplatínazákladezmluvnéhovzťahusožalobcom, tátopovinnosťmuvyplývapriamo
zo zákona a nie zo spotrebiteľskej, či inej zmluvy. Ak by konajúci súd považoval spor za spotrebiteľský
podľa § 290 CSP, išlo by o nesprávny procesný postup, ktorý by mohol žalobcovi znemožniť, aby

uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by mohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu
na spravodlivý proces. Tento nesprávny procesný postup by spočíval v aplikácii nesprávnych ustanovení
CSP, ktoré sú špecifické pre spory s ochranou slabšej strany. Ak by súd použil ustanovenia o ochrane
spotrebiteľa, hoci by na to neboli splnené podmienky, nedôvodne by tým zvýhodnil druhú stranu sporu
a tým porušil princíp rovnosti zbraní.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa
ust. § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané
včas a oprávnenou osobou, preskúmal rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol
verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11. októbra 2018, pričom verejné vyhlásenie bolo

v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

9. Odvolateľ použil odvolacie dôvody podľa § 365 os. 1 písm. f/, g/ CSP. Odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. g/ predstavuje nedostatočnosť doteraz zisteného skutkového stavu z dôvodu
prípustnosti jeho ďalšieho dotvorenia novotami. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.

f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo
neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli
z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

10.Vprejednávanejveciodvolacísúddospelkzáveru,žerozhodnutiusúduprvejinštancievovecisamej
nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
účastníkov nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo a tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový
stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo, že by použité zákonné

ustanovenienesprávnevyložil.Podľanázoruodvolaciehosúdunapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

11.Akovyplývazobsahuspisu,uznesenímč.k.39Csp/185/2016-11zodňa16.2.2017súdprvejinštancie
vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k žalobe, ktorú

mu zároveň s príslušenstvom doručoval a poučil ho, že ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná,
aby uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu. Táto zásielka sa vrátila súdu ako nedoručená
dňa 4.4.2017 s tým, že nebola prevzatá žalovaným v odbernej lehote. Následne je v spise prítomný
referát zo dňa 11.4.2017, na základe ktorého bolo vyhotovené oznámenie podľa § 219 ods. 3 CSP o
verejnom vyhlásení rozsudku (oznámenie zo dňa 12.4.2017) s tým, že na úradnej tabuli Okresného

súdu Košice I bolo vyvesené dňa 13.4.2017. Rozsudok bol následne 9.5.2017 verejne vyhlásený, o čom
svedčí zápisnica prítomná v spisovom materiáli na č.l. 18.

12.Podľa § 111 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa
považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú a to aj vtedy, ak sa adresát o tom

nedozvie.

13.Podľa § 106 ods. 1 písm. a/ CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na
adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na

území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

14.Zákon v súvislosti s doručovaním teda pripúšťa fikciu doručenia, ktorá je používaná v práve a za
určitých okolností finguje právnu skutočnosť, ktorá v skutočnosti nenastala a tým sa líši od právnej
domnienky, ktorá môže, ale nemusí zodpovedať skutočnosti. Táto fikcia doručenia nastupuje v prípade,

ak fyzická osoba, ktorej bola doručená písomnosť do miesta, kde sa zdržuje, túto neprevzala. V
tomto prípade je zrejmé, že k skutočnému doručeniu nedošlo, avšak pre účely príslušného konania sa
doručenie finguje. Adresát zásielky ale nikto iný nie je oprávnený dovolávať sa toho, že zásielka nebola
doručená,leboprávnafikciajesilnejšiaakoskutočnosť.Civilnýsporovýporiadoktedavôbecnereflektujena skutočnosť, či sa adresát v mieste zdržiaval alebo nie, namiesto toho vychádza z presvedčenia, že
pre doručenie nemôže byť a nesmie byť významné, kde sa adresát skutočne zdržuje a nastoľuje sa
zásada, že každý je zodpovedný za evidovanú adresu v príslušnom registri, ako aj za ochranu vlastných

záujmov a že je preto povinný zabezpečiť si prijímanie písomností na evidovanej adrese bez ohľadu
na to, na akej adrese sa skutočne zdržuje. Z tejto novozavedenej zásady tiež vyplýva, že adresát sa
nemôže s doručovanou písomnosťou oboznámiť len vtedy, ak má k tomu ospravedlniteľný dôvod podľa
§ 114 CSP.

15.Súd prvej inštancie procesne správne postupoval, ak v prípade, že sa vrátila zásielka od žalovaného,
ktorá obsahovala žalobu s príslušnými listinami ako aj výzvu na vyjadrenie sa k žalobe a uplatnenie
prostriedkov procesnej obrany, považoval zásielku za doručenú a nariadil verejné vyhlásenie rozsudku
bez nariadenia pojednávania vzhľadom k tomu, že na to boli splnené zákonné predpoklady. Žalovaný
ani v odvolaní neuviedol závažné skutočnosti, ktoré by mu bránili splniť si svoju povinnosť a zabezpečiť
prijímanie súdnych písomností adresovaných do vlastných rúk. Možno teda konštatovať, že skutočne

žalovaný neuplatnil prostriedky procesnej obrany v rámci konania na súde prvej inštancie a neuplatnil
si ich ani do vyhlásenia rozsudku, to znamená, že si ich neuplatnil včas.

16.Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/sa týkajú procesných podmienok,
b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

17.Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

18.Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

19.Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

20.Ako vyplýva z obsahu odvolania žalovaný v odvolaní neuviedol ani jeden dôvod, ktorý by mu bránil
uplatniť si prostriedky procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie. Preto jeho skutkové
tvrdenia ohľadne odberu elektrickej energie a využívania služieb RTVS až od 1.7.2015 neobstoja,
pretože v zmysle ust. § 154 CSP ak súd meritórne rozhoduje bez nariadenia pojednávania v zmysle

§ 177 ods. 2 CSP a nevydáva uznesenie o skončení dokazovania v tých prípadoch logicky platí, že
prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia rozsudku.

21.V súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania odvolací súd zdôrazňuje, že námietka premlčania
jednoznačne je prostriedkom procesného útoku alebo procesnej obrany vzhľadom na definíciu

hmotnoprávnej námietky uvedenú v § 152 CSP. Uplatnenie hmotnoprávnej námietky jednoznačne
podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania, ktoré je uvedená v § 153 a § 154 CSP.

22.V tejto súvislosti je potrebné je dať za pravdu žalobcovi, ktorý vyslovil vo vyjadrení k odvolaniu
žalovaného názor, že nejde v tomto prípade o spotrebiteľský spor v zmysle ust. § 290 CSP. Podľa

tohto ustanovenia spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, čo nie je tento prípad, pretože právny
vzťah sporových strán vyplýva a povinnosť žalovaného platiť úhradu za poskytované služby žalobcu
vyplýva priamo zo zákona.

23.Vzhľadom k skutočnosti, že nie sú splnené predpoklady, aby odvolací súd mohol prihliadať na
žalovaným vznesené prostriedky procesnej obrany po rozhodnutí súdom prvej inštancie až v odvolaní,
pretože nespĺňajú podmienky uvedené v § 366 CSP, ani odvolací súd nemohol na obranu žalovaného
vrátane námietky premlčania prihliadať. Žalovaný totiž vôbec nepreukázal, že prostriedky procesnejobrany, ktoré uviedol až v odvolaní nemohol v doterajšom priebehu konania bez svojej viny použiť,
pričom na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie je skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti.

24.Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
vrátane správneho výroku o trovách konania, pričom dopĺňa odôvodnenie súdu prvej inštancie v tomto
smere o ust. § 255 ods. 1 CSP.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení

s § 225 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol so svojím odvolaním úspešný, preto mu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nevznikol a úspešnému žalobcovi trovy nevznikli.

26.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).