Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. september 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/125/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110207634
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4110207634.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov

JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci žalobcu: Dipl. Kfm. E. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R., ul. I. XX, zastúpený: JUDr. Andrej Kolárik, advokát so sídlom Bratislava,
Hviezdoslavovo nám. 14, proti žalovanému: Bc. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., ul. T. 4, zastúpená:
JUDr. Bronislava Pavelková PhD., advokátka so sídlom Bratislava, ul. Dobrovičovej 6, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.
k. 12C/77/2010-1051 zo dňa 02. decembra 2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e s tým, že správne označenie

uvedenej parcely č. XXX/XX je XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 150 m2 a stavba
rodinného domu má súpisné číslo XXXX.

Žalovanej n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že vyporiadava
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nasledovne: I. Do výlučného vlastníctva žalobcu súd prikazuje
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. C., obec C., okres N., zapísané na LV č. XXXX ako parcely
registra "C" parc. č. XXX/.XX - orná pôda o výmere 661 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 150m2 - stavba - rodinný dom a to všetko v podiele 1/1 a nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v kat. úz. C.E., obec C., okres N. zapísané na LV č. XXXX ako parcely registra "C" parc. č. XXX/.XX
- orná pôda o výmere 562 m2 v podiele 1/6. II. Zostatok finančných prostriedkov na účte žalobcu vo
VÚB banke, a.s. vo výške 731,77 eura súd prikazuje žalobcovi. III. Zostatok finančných prostriedkov
na účte žalovanej vo VÚB banke a.s. vo výške 238,98 eura a na účte žalovanej v Tatra banke, a.s.
vo výške 395,08 eura súd prikazuje žalovanej. IV. Záväzok - Hypotekárny úver poskytnutý VÚB, a.s.
vzniknutý na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 30.6.2003 vyčíslený ku dňu 10.4.2007

v celovej výške 55.368,30 eura preberá žalobca. V. Záväzok Flexihypotéka poskytnutá VÚB, a.s.,
vzniknutý na základe Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky zo dňa 10.12.2004 vyčíslený ku dňu 10.4.2007
v celkovej výške 22.427 eura preberá žalobca. VI. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej z titulu
úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 19.969,86 eura a to do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. VII. Žalobca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny
poplatok za návrh vo výške 2.120 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. VIII. Žalovaná je
povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok za návrh vo výške 2.120 eur do 3

dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IX. Žalobca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra
trovy konania štátu vo výške 15,33 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. X. Žalovaná je
povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy konania štátu vo výške 165,33 eura do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. XI. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svojerozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 143, § 148 ods.1, § 149 ods.1,2,3, §
150 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka tým, že žaloba žalobcu bola dôvodne podaná. V
odôvodenísvojhorozhodnutiauviedol,žežalobcasanávrhomzodňa 31.03.2010domáhalvyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že celú masu BSM navrhol prikázať do výlučného
vlastníctva žalovanej s tým, že mu vyplatí polovicu hodnoty vecí patriacich do BSM. Okresný súd Nitra vo
veci rozhodol dňa 14.7.2014 rozsudkom č. k. 12C/77/2010-832. Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobcu
proti výrokom VI.,VII.,VIII. a žalovanej proti výrokom VI.,VII.,IX.,X. uznesením č. k. 8Co 779/2014-884
zo dňa 12.3.2015 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že

náklady žalobcu, aj žalovanej uhrádzané po zániku manželstva nemôžu byť predmetom vyporiadania
BSM, ďalej vyslovil záväzný právny názor, že pôžičky patria do BSM a súd ich správne vyporiadal,
ohľadne úrokov z omeškania uviedol, že môžu byť predmetom samostatného konania, čo sa týka
platieb žalobcu a aktuálneho zostatku úveru, považoval za dôvodné odvolanie žalobcu v tom, že
súd nezohľadnil ním uhrádzané platby až do vyporiadania BSM, stotožnil sa so záverom súdu, že
žalobca nepreukázal, že finančné prostriedky na zakúpenie pozemku boli hradené z jeho výlučných

finančných prostriedkov, uviedol, že odvolanie žalovanej do výroku o súdnom poplatku nie je dôvodné
a nariadil, aby súd zadovážil aktuálny prehľad platieb a zostatkov úverov a nároky, ktoré nepatria do
BSM vylúčil na samostatné konanie. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania
za preukázané, že účastníci konania boli manželia, manželstvo uzatvorili dňa 10.05.1997. Rozsudkom
Okresného súdu Nitra č. k. 17C/180/2006-99 zo dňa 21.02.2007, právoplatným dňa 10.04.2007 bolo

ich manželstvo rozvedené. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli
hnuteľné veci, ktoré si účastníci konania v priebehu konania vyporiadali dohodou tak, ako to zhodne
uviedli na pojednávaní dňa 05.12.2011. Ďalej boli predmetom vyporiadania nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v kat. úz. C. C., obec C., okres N., zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/XX - orná pôda o
výmere 661 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 150m2 - stavba - rodinný

dom a to všetko v podiele 1/1 a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/XX -
orná pôda o výmere 562 m2 v podiele 1/6 - jedná sa o prístupovú cestu. Uvedené nehnuteľnosti ani
jeden z bývalých manželov v súčasnosti, ani v priebehu konania o vyporiadanie BSM neužíval, žalobca
vo svojej výpovedi uviedol, že od mája 2007 býva v Nitre, v nehnuteľnosti sa zdržiaval sporadicky,
žalovaná tvrdila, že žalobca v dome býval do septembra 2008, čo on popieral. V petite návrhu zo dňa

31.03.2010 žalobca navrhol prikázať nehnuteľnosti žalovanej, žalovaná vo svojom vyjadrení k návrhu
zo dňa 13.05.2010 navrhla nehnuteľnosť predať tretej osobe prostredníctvom realitnej kancelárie. Na
pojednávaní dňa 25.08.2010 obaja prezentovali názor, že o nehnuteľnosť nemajú záujem a pokúsia
sa o dohodu. Na pojednávaní dňa 16.05.2011 zotrvávali na svojom nezáujme o nehnuteľnosť, pričom
sa vzájomne obviňovali z toho, prečo sa nehnuteľnosť nepredala. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa

16.01.2012 upravil petit návrhu a žiadal, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva
a na tomto svojom postoji zotrval počas všetkých nasledujúcich pojednávaní a celého konania o
vyporiadanie BSM. Žalovaná na pojednávaní dňa 28.03.2012 prezentovala názor, že do úvahy by
pripadala aj taká možnosť, že nehnuteľnosť prevezme žalovaná, záleží to od ceny, aká bude stanovená
znaleckýmposudkom.Žalovanánapojednávanídňa10.9.2012uviedla,žebývalavK.,budesasťahovať

do rodinného domu v C.. Na pojednávaní dňa 17.6.2013 uviedla, že býva v obci J. pri T., pracuje v
K., syn chodí do K. do školy, má záujem o nehnuteľnosť, dochádzanie je komplikované, aj finančne
náročné. Žalobca na pojednávaní dňa 23.6.2014 uviedol, že sa chce do nehnuteľnosti presťahovať, má
víziu práce v Bratislave, býva s novou rodinou - partnerkou a dvoma maloletými deťmi v Nitre v 1 -
izbovom byte, ktorý patrí jeho tete. Od posledného rozhodnutia vo veci došlo k zmene v tom smere,

že žalobca so svojou rodinou býva v rodinnom dome svojich rodičov v Nitre. Zo znaleckého posudku č.
226/2012 znalca Ing. S. U. súd mal za preukázanú všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov 140.000
eur. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú pasíva, ktoré vznikli za
trvania manželstva a to Hypotekárny úver poskytnutý VÚB, a.s. vo výške 1.800.000.-Sk = 59.749,05
eur na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 30.6.2003. Zostatok úveru ku dňu právoplatnosti

rozvodu, teda ku dňu 10.4.2007 bol 1.668.025,49 Sk = 55.368,30 eur. Po rozvode manželstva splácal
úver sám žalobca, celkovo zaplatil sumu 35.164,90 eur. Ostáva zaplatiť suma 31.055,05 eur. Úver
bol poskytnutý na výstavbu rodinného domu. Uvedené sumy vyplývajú z zo správy z VÚB, a.s. zo
dňa 08.10.2015.Druhým úverom bola Flexihypotéka poskytnutá VÚB, a.s. vo výške 705.250.-Sk =
23.410,01 eur na základe Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky zo dňa 10.12.2004. Zostatok úveru ku

dňu právoplatnosti rozvodu bol 675.635,98.-Sk = 22.427 eur. Po rozvode manželstva splácal úver
sám žalobca, celkovo zaplatil sumu 16.883,79 eur. Ostáva zaplatiť ešte suma 17.054,22 eur. Úver
bol poskytnutý na výstavbu rodinného domu. Uvedené sumy vyplývajú zo správy VÚB, a.s. zo dňa
30.04.2015, ako aj z výpisov z banky predložených žalobcom na pojednávaní dňa 11.11.2015. Splátkyvyššie uvádzaných úverov - hypoték spláca výlučne žalobca, vyplýva to z jeho výpovede, výpovede
žalovanej, ako aj z predložených výpisov z účtov, započítaná je posledná splátka za mesiac október
2015.Pôvodne boli v konaní ďalšími pasívami aj pôžička od O. D. vo výške 120.000 Sk = 3.983,30 eur

a pôžička od E. D. a Q. D. vo výške 100.000 Sk = 3.319,40 eur. Tieto pôžičky žalovaná neuznávala.
Z čestného prehlásenia O. D. zo dňa 23.8.2010, ako aj jej svedeckej výpovede vyplýva, že poskytla
žalobcovi a žalovanej sumu 70.000 Sk dňa 08.07.2004 a sumu 50.000 Sk dňa 26.07.2004, O. D.
prostredníctvom C. J. vybrala zo svojho účtu sumu 57.800 Sk a to dňa 08.07.2004, pričom si viedla
denník a poznamenala si, že poskytla sumu 70.000 Sk a dňa 26.07.2004 vybrala sumu 50.000 Sk. Z

čestného prehlásenia Q. D. a E. D. zo dňa 23.08.2010 vyplýva, že žalobcovi zapožičali dňa 13.11.2004
sumu 100.000 Sk pre potreby dokončenia rozostavaného domu v C.. E. D. vo svojej svedeckej výpovedi
uviedla, že poskytli pôžičku 100.000 Sk, z účtu vybrala sumu 50.000 Sk a 29.535 Sk, o čom predložila aj
výpisy z účtu a zvyšok peňazí mali doma. V priebehu konania žalobca výpismi z účtu zo dňa 09.06.2015
z VÚB, a.s., Slovenskej sporiteľne, a.s. a Tatrabanky, a.s. preukázal, že pôžičku vrátil, konkrétne
sumu 1.991,64 eur dedičke po O. D. - C. J., sumu 3.319,39 eur E. D. a sumu 1.991,64 eur dedičke

po O. D. - K. D.. Dedičské konanie po O. D. je vedené na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 23D
385/2013, kde je prejednávaná aj pohľadávka voči účastníkom tohto konania vo výške 3.983,27 eura
titulom pôžičky z roku 2004. Žalobca zaplatil aj svoj podiel na pôžičke, aj podiel žalovanej. Výlučné
finančné prostriedky žalobcu, aj žalovanej vložené do spoločného majetku po rozvode manželstva boli
uznesením č. k. 12C/77/2010-1001 zo dňa 22.9.2015 vylúčené na samostatné konanie, ktoré prebieha

na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/523/2015.Žalobca na pojednávaní dňa 10.09.2012 začal tvrdiť, že
pozemok bol zakúpený z väčšej miery z jeho výlučných finančných prostriedkov, z kúpnej ceny 823.000
Sk bola suma 640.000 Sk jeho výlučné finančné prostriedky. Uvedené tvrdenia žalobcu súd považoval
za účelové a nepravdivé, inak by takto žalobca argumentoval od začiatku súdneho konania a nie až v
jeho závere. Nepreukázal, že sa jednalo o jeho výlučné finančné prostriedky. Rodičia žalovanej K. P. a

H. P. čestnými prehláseniami potvrdili, že žalovaná nemala vlastný účet v banke, peniaze, ktoré zarobila,
odovzdala žalobcovi, vlastný účet si zriadila pár mesiacov pred rozvode. Žalobca listinnými dôkazmi
preukázal, že študoval a pracoval v Nemecku, toto však nepreukazuje, že pozemok bol kúpený z jeho
výlučných finančných prostriedkov. Za trvania manželstva účastníci konania zaplatili sumu 746.490
Sk za kúpu pozemku a to prevodom z účtu vo VÚB banke, a.s. a to dňa 05.12.2000, zvyšnú sumu

77.000 Sk zaplatili v hotovosti, svedčí o tom Kúpna zmluva zo dňa 05.12.2000. Finančné prostriedky
pochádzali z devízového účtu, vkladnej knižky žalobcu, stavebného sporenia, nejednalo sa však len
o finančné prostriedky žalobcu, ale aj finančné prostriedky žalovanej. Ďalej súd vyporiadaval zostatky
finančných prostriedkov na účtoch. Zostatok finančných prostriedkov na účte žalobcu vo VÚB, a.s. ku
dňu 31.03.2007 bol 22.045,38 Sk = 731,77 eur. Zostatok finančných prostriedkov na účte žalovanej

vo VÚB, a.s. ku dňu 31.01.2007 bol 0 Sk, zostatok finančných prostriedkov na účte žalovanej vo
VÚB, a.s. ku dňu 31.03.2007 bol 7.199,46 Sk = 238,98 eur, zostatok finančných prostriedkov na účte
žalovanej v Tatra banke, a.s. ku dňu 10.04.2007 bol 11.902,41 Sk = 395,08 eur. Z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že dňom právoplatnosti rozvodu manželstva 10.04.2007 došlo k
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že v

časti masy BSM došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, konkrétne v
časti hnuteľných vecí. Občiansky zákonník pre dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov neustanovuje žiadnu formu, preto môže byť uzatvorená aj v ústnej a konkludentnej forme, čo
bolo realizované v predmetnej veci a pretože sa nejednalo o nehnuteľné veci, písomná forma dohody sa
zozákonanevyžaduje. Privyporiadavanísúdvychádzalzrovnostipodielovobochúčastníkov,rovnakým

dielom rozdelil medzi účastníkov konania aktíva, aj pasíva, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania
a ktoré sú popísané v skutkovom stave. Zohľadnil aj osobný prínos, výlučné finančné prostriedky
žalobcu, aj žalovanej vložené do spoločného majetku. Predmetom vyporiadania boli nasledovné aktíva :
nehnuteľnosti a zostatok finančných prostriedkov na účtoch žalobcu a žalovanej, pasíva : hypotekárny
úver a flexihypotéka poskytnuté VÚB bankou, a s., dve pôžičky od fyzických osôb O. D. a E. D. a Q. D. už

predmetom vyporiadania neboli, nakoľko ku dňu rozhodnutia súdu už tieto záväzky neexistovali, keďže
žalobca ich splatil v celom rozsahu, súd neuznal výlučné finančné prostriedky žalobcu na zakúpenie
pozemku. V konaní nebolo sporné, že do masy BSM patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.úz. C.
C., obec C., okres N., zapísané na LV č. XXXX ako parcely registra "C" parc.č. XXX/XX - orná pôda o
výmere 661 m2, parc.č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 150m2 - stavba - rodinný dom

a to všetko v podiele 1/1 a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. C., obec C., okres N. zapísané
na LV č. XXXX ako parcely registra "C" parc.č. XXX/XX - orná pôda o výmere 562 m2 v podiele 1/6 -
prístupová cesta. Bez pochybností bol preukázaný výpismi z účtu z VÚB banky, a s. a Tatrabanky, a
s. zostatok finančných prostriedkov na účte žalobcu vo výške 731,77 eur, na účte žalovanej vo výške238,98 eur a 395,08 eur, spolu vo výške 634,06 eur. V konaní neboli sporné pasíva - Hypotekárny
úver a Flexihypotéka poskytnuté VÚB bankou, a s. účastníkom konania za trvania manželstva za
účelom výstavby ich rodinného domu v C.. VÚB banka, a.s. súdu oznámila zostatok Hypotekárneho

úveru ku dňu právoplatnosti rozvodu v sume 55.368,30 eur a zostatok Flexihypotéky v sume 22.427 eur,
rovnako oznámila sumy, ktoré ešte zostáva zaplatiť, v prípade Hypotekárneho úveru sa jedná o sumu
31.055,05 eur a v prípade Flexihypotéky sa jedná o sumu 17.054,22 eur. V konaní boli pôvodne sporné
ďalšie pasíva - dve pôžičky od O. D. a E. D. a Q. D.. Žalovaná tieto dve pôžičky na sumu 120.000.-
Sk a 100.000.-Sk namietala, neuznávala ich. V konaní však ich existencia bola preukázaná čestnými

prehláseniauvedenýchosôb,ichsvedeckýmivýpoveďaminapojednávaníaichtvrdeniabolipreukázané
aj výbermi finančných prostriedkov z ich účtov. Tu súd poukazuje aj na právny názor vyslovený Krajským
súdom v Nitre vo svojom unesení, ktorý je pre súd prvého stupňa záväzný. Súd o týchto záväzkoch už
nerozhodoval, pretože pôžičky už boli žalobcom splatené, pri vypriadaní BSM však súd neprihliadol
na to, že ich v plnej výške zaplatil žalobca, pretože je vecou žalobcu, že svoj podiel na pôžičkách
vrátil, avšak nebol povinný platiť aj za žalovanú jej podiel, bol to jej dlh voči oprávneným osobám,

predovšetkým s poukazom na to, že súdu sa javí, že sa jedná o premlčané pôžičky, kde žalovaná voči
oprávneným osobám mohla vzniesť námietku premlčania a bola by zrejme úspešná. V konaní žalobca
preukázal použitie svojich výlučných finančných prostriedkov do spoločného majetku - nehnuteľnosti v
celkovejvýške52.048,69eur,tátosumapozostávazosumy 35.164,90eur,čosúsplátkyHypotekárneho
úveru zaplatené žalobcom, zo sumy 16.883,79 eur, čo sú splátky Flexihypotéky zaplatenej žalobcom.

Čo sa týka splátok Hypotekárneho úveru a Flexihypotéky, nebolo v konaní medzi účastníkmi konania
sporné, že splátky úverov splácal žalobca výlučne sám, výšku zaplatených splátok oznámila súdu
VÚB banka, a.s. a žalobca k tomu predložil aj výpisu z účtu VÚB banky, a.s. Iné výlučné finančné
prostriedkyžalobcusúdnemalzajednoznačneabezpochybnostípreukázané,tvrdeniažalobcuohľadne
tej skutočnosti, že pozemok bol zakúpený z jeho výlučných finančných prostriedkov súd považoval za

účelové, tieto tvrdenia neboli uvádzané v návrhu, neboli prezentované ani v písomných, ani v ústnych
vyjadreniach žalobcu, objavili sa až v závere konania, preto vzbudzujú pochybnosti o ich pravdivosti a
navyše to žalobca ani nepreukázal, že peniaze použité na kúpu pozemku boli jeho výlučné finančné
prostriedky, pretože žalovaná tvrdila, že aj ona zarábala peniaze, nemala svoj vlastný účet a peniaze
sa vkladali na účet žalobcu, čo potvrdili aj čestnými prehláseniami rodičia žalovanej K. P. a H. P..

Aj tu súd poukazuje na záväzný právny názor vyslovený Krajským súdom v Nitre. Takto bola súdom
ustálená masa BSM a pri jej vyporiadaní sa súd riadil nasledovnými úvahami pri zachovaní rovnosti
podielov a zohľadnenia osobného prínosu žalobcu. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania
súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, pretože súd je toho názoru, že žalobca aj žalovaná sú
na tom rovnako, čo sa týka odkázanosti na uvedenú nehnuteľnosť, obaja nemajú definitívne vyriešenú

svoju otázku bývania, žalobca býva u svojich rodičov, žalovaná býva u svojho priateľa, z pohľadu súdu
je ich situácia rovnaká. Zo začiatku konania ani jeden z nich nemal záujem o nehnuteľnosť, obaja
prejavili vôľu nehnuteľnosti predať, k čomu nakoniec nedošlo, potom žalobca uviedol, že má záujem
o nehnuteľnosť a nakoniec sa aj žalovaná vyjadrila tak, že má záujem o nehnuteľnosť, argumentovala
problematickým a nákladným dochádzaním do práce a syna do školy, avšak odvolanie voči výroku,

ktorým bola nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu ani nepodala. V závere konania
argumentovala tým, že je schopná vyplatiť žalobcu, predložila doklad o tom, že má na účte v Tatra banke,
a.s.sumu32.378,25eurapredložilaZmluvuoúčelovomsplátkovomúverenasumu56.000eur,ktorýmá
prisľúbený. Súd bral do úvahy predovšetkým tú skutočnosť, že žalobca po zániku manželstva od apríla
2007platívšetkyvýdavkysúvisiacesudržiavanímnehnuteľnosti,splácasplátkyúverupravidelne,riadne

a včas a výlučne sám, preto súd nepovažoval za spravodlivé, keby nehnuteľnosti prikázal žalovanej, mal
za to, že spravodlivým rozhodnutím bude, keď nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu,
ktorý je schopný žalovanú vyplatiť a len jeho zásluhou sa účastníci konania nedostali do problémov
pre nesplácanie úverov, ktoré po celú dobu spláca výlučne žalobca sám. Na toto predovšetkým súd
prihliadol pri rozhodovaní, komu nehnuteľnosť prikáže. Žalobca sa vyjadril, že má finančné prostriedky

na vyplatenie žalovanej, súd nemal pochybnosti o tom, že je schopný žalovanú vyplatiť, pretože splátky
oboch úverov riadne a včas platil, aj keď sa žalovaná snažila v konaní preukázať, že žalobca je
nezamestnaný, nemá dostatok finančných prostriedkov a poukazovala na konanie, ktoré prebiehalo na
OS Bratislava III pod sp. zn. 38P 112/2014 ohľadne zvýšenia a zníženia výživného na mal. syna, súd jej
tvrdenia nemal za preukázané, veď aj v tomto konaní ohľadne výživného vyživovacia povinnosť žalobcu

ako otca bola zvýšená. Okrem toho žalovaná počas celej doby od zániku manželstva od roku 2007 až
doteraz neprispela žiadnou sumou na splátky úverov, hoci to bola jej povinnosť a ak má sumu 32.378,25
eur na účte, je potom otázne, prečo si svoju povinnosť neplnila. Aj túto okolnosť súd zobral do úvahy pri
rozhodovaní, komu nehnuteľnosť prikáže do vlastníctva. Nehnuteľnosti boli ocenené v priebehu konaniaznaleckým posudkom, ich všeobecná hodnota bola stanovená na 140.000 eur, pri rozhodovaní súd
vychádzal z vykonaného znaleckého dokazovania a potom polovica z tejto sumy je suma 70.000 eur. K
aktívam patria finančné prostriedky na účte žalobcu vo výške 731,77 eur, z čoho polovica patrí žalovanej,

čo je suma 365,88 eur a finančné prostriedky na účtoch žalovanej spolu vo výške 634,06 eur, z čoho
polovica patrí žalobcovi, čo je suma 317,03 eur. Zostatky na účtoch súd prikázal tomu z účastníkov
konania, komu patrí účet. Záväzky poskytnuté VÚB bankou, a.s. - Hypotekárny úver a Flexihypotéku
vyčíslenékudňuprávoplatnostirozvodumanželstvasúdprikázalžalobcovi,ktorýzáväzkyspláca,zaplatí
aj zostatok úverov a bola mu prikázané aj nehnuteľnosti, ktorých sa záväzky týkajú. Čo sa týka výpočtu

vyrovnávacieho podielu titulom vyplatenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalobca by mal
zaplatiť žalovanej titulom vyporiadania za nehnuteľnosť sumu 70.000 eur + 365,88 eur, čo je polovica
zostatku finančných prostriedkov na jeho účte, čo je spolu 70.365,88 eur, zaplatil na oboch úveroch od
zániku manželstva do októbra 2015, vrátane októbra 2015 sumu 52.048,69 eur, z čoho polovica je suma
26.024,35 eur, od novembra 2015 zostáva zaplatiť na oboch úveroch ešte suma 48.109,27 eur, z čoho
polovica je suma 24.052,64 eur. Od sumy 70.365,88 eur súd odpočítal polovicu z výlučných finančných

prostriedkovžalobcuzasplácanieúverov,čojesuma26.024,35euraodpočítalpolovicuzostatokúverov,
ktoré prebral žalobca a ktoré bude musieť zaplatiť, čo je suma 24.054,64 eur, 70.365,88 eur - 26.024,35
eur - 24.054,64 eur = 20.286,89 eur. K tejto sume je potrebné odpočítať sumu 317,03 eur, čo je polovica
zostatku finančných prostriedkov na účte žalovanej. Potom 20.286,89 - 317,03 = 19.969,86 eur. Túto
sumu je žalobca povinný zaplatiť žalovanej titulom vyporiadania. O povinnosti účastníkov a to každého

z nich rovnakým dielom zaplatiť súdny poplatok za návrh súd rozhodol v zmysle zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a to podľa sadzobníka súdnych poplatkov, položka 6,
písm. b/ a to 3 % z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom /3 % zo sumy 141.365,83
eur, čo je hodnota vyporiadavanej masy BSM a to nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku = 140.000
eur, zostatku finančných prostriedkov na účtoch žalobcu a žalovanej vo výške 731,77 eur plus 634,06

eur/, potom je výška súdneho poplatku 4.240 eur, z čoho polovica je 2.120 eur. O trovách konania štátu
súd rozhodol v súlade s § 148 ods. 1 OSP tak, že trovy konania štátu predstavovali sumu 330,66 eur,
ktorá pozostáva zo sumy 31,87 eur, čo je faktúra vystavená Tatra bankou, a.s. za podanie správy a zo
sumy 298,79 eur za vypracovaný znalecký posudok, uznesením OS Nitra č. k. 12C/77/2010-712 zo dňa
14.1.2013 bolo znalcovi Ing. S. U. priznané znalečné vo výške 298,79 eur, polovica z trov konania štátu

je suma 165,33 eur. Na túto sumu zaviazal súd zaplatiť žalovanú v celom rozsahu a žalobcu len na
sumu 15,33 eur, keďže žalobca už zaplatil preddavok vo výške 150 eur. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 142 ods.2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) tak, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko každému z účastníkov sa dostala polovica
spoločného majetku a tak nie je možné hovoriť o prevažnom úspechu niektorého z nich.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že sumu, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanej z titulu
plného vyporiadania BSM podľa výroku č. VI. rozsudku 19.969,86 eur poníži o sumu zodpovedajúcu
polovici pôžičiek poskytnutých žalobcovi a žalobkyni O. D. a E. D. a výlučne prostriedky žalobcu

vynaložené na kúpu pozemku pre stavbu rodinného domu v C.. Podľa jeho kalkulácií je povinnosť
žalobcu zaplatiť žalovanej z titulu úplného vyporiadania BSM peňažné prostriedky mala byť určená vo
výške 5.696,53 eur. V odvolaní uviedol, že podáva odvolanie proti výroku VI. napadnutého rozsudku,
keď podľa jeho názoru súd prvej inštancie rozhodol nespravodlivo, zvýhodnil bez zákonného dôvodu
žalovanú pri vyporiadaní BSM, nedostatočne zistil skutkový stav veci, čo malo zároveň za následok

nesprávne rozhodnutie súdu vo veci. Nesúhlasil so záverom súdu, pokiaľ ide o výlučné prostriedky
žalobcu použité na kúpu pozemkov s poukazom na právny názor vyslovený Krajským súdom v Nitre
v rozhodnutí o odvolaní voči prvému rozsudku súdu prvej inštancie vo veci. Uviedol, že nesúhlasí so
zamietnutím uplatnených nárokov žalobcu z dôvodu, že ich uplatnenie sa javí ako účelové, keď žalobca
uplatnil tieto nároky v konaní až neskôr. Žalobca je zásadne oprávnený uplatňovať svoje zákonné

nároky počas celého konania pred súdom prvej inštancie, nie je mu známe žiadne zákonné ustanovenie,
na základe ktorého by bol predmetný nárok premlčaný. Žalobca pritom uplatnil nárok ešte v rámci
„prvého" konania pred Okresným súdom v Nitre. Mal za to, že postup súdu je v príkrom rozpore s
dispozičnou zásadou a bez zákonného podkladu ukracuje žalobcu na jeho právach. Neidentifikoval
žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by bránilo žalobcovi uplatniť predmetný nárok v čase, v ktorom

bol uplatnený. Ak podľa názoru súdu uplatneniu nároku bráni niektoré zákonné ustanovenie, potom
by toto ustanovenie malo byť jasne uvedené v odôvodnení súdneho rozhodnutia, aby v záujme
zachovania právnej istoty a práva na súdnu ochranu bol jasne definovaný právny základ v posudzovanej
veci a rozhodnutia súdu o uplatnených nárokoch. Žalobca v konaní predložil rozsiahlu dokumentáciupreukazujúcu jednotlivé finančné toky spojené s kúpou pozemku. Táto dokumentácia a v nej uvedené
transakcie neboli doposiaľ nijako vecne spochybnené. V konaní bolo žalovanou spochybnené len
tvrdenie žalobcu, že všetky použité finančné prostriedky patrili výlučne jemu. Aj v prístupe súdu k

riešeniu tejto otázky vidí nerovné zaobchádzanie so žalobcom a žalovanou. Žalobca vynaložil značné
úsilie, aby do čo možno najprehľadnejšej podoby pripravil dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že
na kúpu pozemku boli použité jeho finančné prostriedky. Žalobca v konaní postupoval transparentne
a jasne uviedol, že hoci tvrdí, že nadobudnutie pozemku financoval výlučne on sám, jednoznačne
dokázať vie výlučné vlastníctvo peňažných prostriedkov vo výške cca 640.000,-Sk - 21.244,11eur,

pričom na zvyšnú sumu sa mu už po takom čase nepodarilo dohľadať listinné doklady. Žalovaná sa k
dôkazom predloženým žalobcom nevyjadrila. K tejto veci uviedla iba to, že aj ona zarábala peniaze,
dávala ich na bankový účet žalobcu. Toto tvrdenie však nijako nepreukázala, nepreukázala ani to,
koľko peňazí vlastne v čase rozhodnom mala zarobiť. Predložila súdu len čestné vyhlásenie svojich
rodičov. Spochybňujúc ich výpovednú hodnotu uviedol, že ich urobili ich rodičia žalovanej žijúci na
Slovensku. Ako mohli vedieť, akým spôsobom žalobca a žalovaná spolu hospodárili. Iba z toho, čo

im prezentovala žalovaná počas jej návštev na Slovensku. Žalovaná nepredložila jediný relevantný
doklad, ani iným spôsobom nepreukázala, koľko vlastne zarábala a či vôbec poskytla niektoré z týchto
prostriedkovnakúpupozemkov.Viackrátvkonaníuviedla,žezabezpečípotvrdenieodzamestnávateľov
a ďalšie dokumenty na preukázanie jej tvrdení, ktoré nepredložila, teda svoje tvrdenia nepreukázala.
Žalobca popiera, že by žalovaná prispela z jej vlastných finančných prostriedkov na kúpu pozemku.

V situácii, keď žalobcom predložená dokumentácia nebola vecne spochybnená, neexistuje zákonný
podklad na zamietnutie nárokov žalobcu len na základe tvrdenia žalovanej, že aj ona zarábala, pričom
dodnes nepreukázala, koľko zarobila a aká časť zarobených peňazí išla na pozemok a aká na spotrebu
jej samotnej, prípadne na chod spoločnej domácnosti. Nevie z akej pozície pán P. a pani P. urobili
vyhlásenia,ktoréakodôkazpredložilažalovaná,keďrodičiažalovanejžalovanúvNemeckunavštevovali

len sporadicky, nemôžu mať objektívne informácie k ich hospodáreniu, naviac sa vzťahujú k obdobiu
za trvania manželstva, nie pred ním. Otázna je aj procesná stránka a zákonnosť takéhoto dôkazu.
Svedkovia, ktorých navrhol žalobca, tí boli v konaní vypočutí. Pán P., pani P. pred súdom vypočutí neboli.
Súd ich nevidel, nezisťoval ich totožnosť, ani okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na ich vierohodnosť v
zmysle§126ods.2OSP.Žalobcovinebolomožnéklásťimotázky.Vtomtosmerebolavýraznenarušená

zásada kontradiktórnosti a princíp rovnosti zbraní. Bez ohľadu na vyššie uvedené žalobca v prílohe
predkladá listinné dôkazy, ktoré sa mu podarilo dohľadať v rodinnom dome v C., ktoré vyvracajú tvrdenia
uvádzané vo vyhláseniach pani P. a pána P.. Žalobca uviedol, že predkladá kópie zmluvy o bankovom
účte z 12.04.1999, ktorý účet mala žalovaná zriadený v Nemecku v banke Sparkasse spolu s výpisom z
tohto účtu, zmluvy o bežnom účte zo dňa 14.11.2001, ktorý účet mala žalovaná zriadený na Slovensku

vo VÚB, výpisu z tohto účtu žalovanej vedenej vo VÚB k 10.06.2005, ktoré dokumenty preukazujú nad
akúkoľvek pochybnosť, že žalovaná mala počas manželstva zriadených viacero bankových účtov, teda
ak tvrdila, že žiaden bankový účet zriadený nemala, vedome súdu podsúvala nepravdivé informácie
a predložila ako dôkaz čestné vyhlásenie rodičov, o ktorom vedela, že je nepravdivé. Teda mal za
preukázané, že vyhlásenia predložené žalovanou sú bezpredmetné a teda žalovaná nepredložila jediný

dôkaz, ktorý by potvrdzoval jej tvrdenia, naopak z žalobcom predložených dôkazov je nepochybné,
že tvrdenia žalovanej sú nepravdivé. Za neodôvodnene prísnu považuje aj požiadavku súdu na to,
aby žalobca preukázal svoj nárok nad všetky pochybnosti. Poukázal na nespochybniteľnú skutočnosť,
že žiadna z transankcií dokumentovanej v dôkazoch predložených žalobcom nebola nijako relevantne
spochybnená. Ani žalovaná, ani súd neoznačili v žalobcom predložených podkladoch jedinú vecnú

nesprávnosť. Žalobca teda uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním uvádzaným tvrdeniam. Žalovaná
iba uviedla, že časť peňazí bola aj jej. Žalobca toto tvrdenie odmieta. Žalovaná svoje tvrdenie nijako
nepreukázala. Za tejto dôkaznej situácie žalobca vníma postup súdu v tejto otázke ako odmietnutie
spravodlivosti. Ak žalovaná tvrdí, že časť prostriedkov použitých na kúpu pozemku patrila jej, čo žalobca
popiera, potom sa súd podľa jeho názoru mal touto otázkou zaoberať bližšie a zistiť vo vzťahu k akej

časti sporných peňažných prostriedkov je schopná žalovaná uniesť dôkazné bremeno. Súd mal na
základe predložených dôkazov ustáliť, aká časť peňazí bola žalobcova, aká časť žalovanej a aká patrila
do BSM. Ak tak súd neurobil a bez ďalšieho uzavrel, že hodnota pozemku sa bude deliť na polovicu,
takéto rozhodnutie nemá zákonný podklad a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu
veci. Tým, že žalovanej súd priznal polovicu hodnoty pozemku bez ohľadu na to, že pozemok bol

zakúpený z výlučných prostriedkov žalobcu, bez legitímneho dôvodu ukrátil žalobcu v tomto rozsahu a
priznal žalovanej podiel na majetku BSM vo väčšej výške, než na ktorú ju oprávňuje § 150 Občianskeho
zákonníka.Ďalejnamietalrozhodnutiesúduprvejinštancievovzťahukpôžičkámposkytnutýmžalobcovi
a žalovanej rodinnými príslušníkmi žalobcu O. D. a E. D.. V konaní bolo poskytnutie pôžičiek riadnepreukázané, teda bolo riadne preukázané, že pôžičky boli poskytnuté tak, ako to žalobca od začiatku
tvrdil. Z právneho hľadiska je nepochybné, že úvahy o premlčaní pôžičiek nemajú relevantný právny
základ. Premlčané právo veriteľovi nemožno priznať iba vtedy, ak sa dlžník premlčania dovolá. Vo

vzťahu k predmetným pôžičkám námietka premlčania vznesená nikdy nebola. Otázka premlčania je teda
podľa jeho názoru pre rozhodnutie súdu v tejto veci právne bezpredmetná. Naopak, ak žalobca uviedol
na pojednávaní 10.06.2015, že pôžičky boli priebežne uznávané a nikdy nebolo spochybnené, že by
dlžníci mali svoj dlh voči rodinným príslušníkom žalobcu riadne splatiť. Ak sa teda súd zaoberal možným
premlčaním pôžičiek, mal vykonať aj riadne dokazovanie v tomto smere a nie založiť svoj záver na fikcii,

že pôžičky sú premlčané. Vo vzťahu k eventuálnemu premlčaniu však žiadne dokazovanie vykonané
nebolo. Faktom zostáva, že námietka premlčania nebola do zániku pôžičiek ich splatením vznesená,
pôžičkynebolipremlčanéatedapoprávnejstránkeniesúúvahyopremlčanípôžičiekpodstatné.Druhou
rovinou vyššie uvedených záverov rozhodnutia súdu je rovina morálna. Podľa názoru súdu žalobca
nebol povinný platiť za žalovanú aj jej podiel, bol to jej dlh voči oprávneným osobám, kde žalovaná
voči oprávneným osobám mohla vzniesť námietku premlčania a bola by zrejme úspešná. Preto súd

pri vyporiadaní BSM neprihliadol na splatenie pôžičiek z prostriedkov žalobcu. S touto argumentáciou
nemôže súhlasiť, pretože vedie k morálne neudržateľným dôsledkom. Podľa jeho názoru by súd mal
zohľadniť, že tieto pôžičky neboli poskytnuté bankou alebo inou finančnou spoločnosťou. Boli poskytnuté
rodinnýmipríslušníkmižalobcu.Žalobcapredsanemôžepovedaťrodinnýmpríslušníkom,žeimpeniaze,
ktoré žalobcovi a žalovanej v dobrej viere a v snahe pomôcť pri zabezpečení bývania požičali, nevrátia

z dôvodu premlčania. Ak v konaní o vyporiadaní BSM po rozvode bolo preukázané, že peniaze na
stavbu boli zabezpečené z cudzích zdrojov na strane žalobcu, bolo by krajne nespravodlivé, ak by
táto skutočnosť nebola premietnutá do vyporiadania BSM. Súd by nemal žalovanej priznať peniaze,
ktoré po právnej i morálnej stránke patria rodinným príslušníkom žalobcu. Riešenie, ktoré súd uviedol
v rozsudku, má len dve možné východiská, buď žalobca a žalovaná nevrátia pôžičky a teda de facto

„zarobia" na rodine žalobcu, ktorá im bola ochotná pomôcť pri výstavbe pomôcť alebo celú pôžičku vráti
rodine žalobcu výlučne žalobca. V rámci vyporiadania BSM potom žalovaná ešte dostane od žalobcu
ďalšie cca 3,5 tisíc eur, polovicu pôžičiek. Súd tak postavil žalobcu do tej roviny, že nielen, že žalobca
musí vrátiť, resp. reálne vrátil celú výšku pôžičiek sám z vlastných prostriedkov, ale ešte aj v rámci
vyporiadania BSM bude musieť žalovanej vyplatiť sumu zvýšenú o polovicu pôžičiek cca 3,5 tisíc eur.

Takéto riešenie považuje za krajne nespravodlivé, navyše absentuje preň zákonný podklad. Poukázal
na to, že pri parc. č. 366/01 je nesprávne uvedené jej číslo, ktoré má byť 366/101.

3. Žalovaná sa nevyjadrila k podanému odvolaniu žalobcu.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj
ako „CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote
na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,
prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti
ustanovenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,

preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil,
avšak aj z iného právneho dôvodu, s ktorým odvolací súd strany sporu zoznámil a dal im príležitosť
sa k tomuto názoru vyjadriť postupom podľa § 382 CSP, keď sa na vec vzťahujú tiež ustanovenia §
100 ods.1, § 101 Občianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní neboli použité a sú pre
rozhodnutie veci rozhodujúce.

5. Podľa § 470 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP) právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej
aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods.2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. V danej právnej veci predmetné odvolania žalobcu boli podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti

zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Z vyššie citovaných
zákonných ustanovení vyplýva, že odvolací súd posudzuje prípustnosť odvolania v zmysle Občianskeho
súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, avšak dôvodnosť odvolania už
posudzuje podľa Civilného sporového poriadku v zmysle citovaného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa v danej právnej veci podanou žalobou zo dňa 31.03.2010

domáhal, aby súd vysporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniknuté rozvodom manželstva
(manželstvo uzatvorené dňa 10.05.1997) rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 17C/180/2006-99 zo
dňa 21.02.2007, právoplatným dňa 10.04.2007 (aktíva), zároveň sa v žalobe domáhal vzájomného
vysporiadania všetkých dlhov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva, teda dlhov ktoré vznikli za trvania
bezpodielového spoluvlastníctva (pasíva) a zároveň požadoval, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho

oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, keďže nedošlo k vysporiadaniu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov dohodou a neuplatnila sa ani zákonná domnienka ustanovená v § 149 ods.
4 Občianskeho zákonníka. Spornými v konaní boli dlhy, záväzky - peňažné pôžičky od O. D. vo výške
3.983,30 eur (120.000 Sk) zo dňa 08.07.2004 a zo dňa 26.07.2004, splatné do piatich rokov podľa
výpovedeO.D.akosvedkynedňa12.09.2011,akoajpeňažnápôžičkaodE.D.aQ.D.vovýške3.319,40

eur (100.000 Sk) zo dňa13.11.2004, splatná do piatich rokov podľa výpovede E. D. ako svedkyne
dňa 12.09.2011 (všetky poskytnuté obom stranám sporu za účelom výstavby ich rodinného domu),
ktorých poskytnutie žalovaná v spore poprela. Žalovaná poprela poskytnutie predmetných peňažných
pôžičiek už v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.05.2010, v písomnom vyjadrení k žalobe zo
dňa 28.03.2011,na pojednávaniach konaných dňa 16.05.2011, dňa 20.06.2011, dňa 10.06.2015, v

podanom odvolaní zo dňa 02.08.2014. Žalobca v priebehu konania tvrdil a preukázal, že predmetné
peňažné prostriedky poskytnuté titulom sporných peňažných pôžičiek v priebehu konania uhradil, ktorú
skutočnosť preukázal výpismi z účtu zo dňa 09.06.2015 z VÚB, a.s., Slovenskej sporiteľne, a.s. a
Tatra banky, a.s. a to sumu 1.991,64 eur dedičke po O. D. - C. J., sumu 3.319,39 eur E. D. a sumu
1.991,64 eur dedičke po O. D. - K. D.. Dedičské konanie po O. D. vedené na Okresnom súde Nitra

pod sp.zn. 23D 385/2013. Žalovaná v priebehu konania na pojednávaní dňa 10.06.2015 namietala
splatenie predmetných peňažných pôžičiek žalobcom v priebehu konania dôvodiac tým, že pôžičky
boli premlčané, stačilo ak by jedna strana, teda žalovaná vzniesla námietku premlčania, keďže strany
sporu boli zaviazané spoločne a nerozdielne, ďalej uviedla, že priebežné uznanie v priebehu konania
nebolo deklarované. Žalobca až v priebehu konania na pojednávaní dňa 10.09.2012 požadoval, aby

sa mu uhradila suma, ktorú zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok a to 640.000
Sk ako časť kúpnej ceny pozemkových nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vo výške 823 490 Sk, ktoré pozemkové nehnuteľnosti boli predmetnom vysporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tvrdiac, že tieto peňažné prostriedky nadobudol v rámci
študijného a pracovného pobytu v Nemecku od roku 1992, ktorý pobyt trval šesť rokov, ktoré si vkladal

na vkladnú knižku na devízový účet v rokoch 1993-1997. Žalovaná s tým tvrdením žalobcu nesúhlasila
tvrdiac, že žalobcom tvrdená časť kúpnej ceny predmetných pozemkových nehnuteľností patriacich
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebola vyplatená z výlučných finančných prostriedkov
žalobcu, tvrdila, že celá kúpna cena bola vyplatená zo spoločných finančných prostriedkov žalobcu a
žalobkyne, ktoré získali tiež z príjmov žalovanej z práce v Nemecku počas študijného pobytu žalobcu v

Nemecku, ktoré boli vkladané na účet žalobcu pred uzatvorením manželstva z dôvodu, že už v tom čase
spoločne hospodárili a žalovaná nemala vlastný účet, ktoré spoločné finančné prostriedky boli použité na
založeniestavebnéhosporeniaprežalobcu.Žalobcapripustil,ževčasejehoštudijnéhopobytužalovaná
pracovala v Nemecku, avšak len sporadicky, dva až tri mesiace ako opatrovateľka detí, pričom od roku
1996 študovala na vysokej škole v Slovenskej republike. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v žalobe

zo dňa 31.03.2010 nepožadoval, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na
spoločný majetok a to suma 640.000 Sk ako časť kúpnej ceny pozemkových nehnuteľností patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nepožadoval to ani v návrhu na mimosúdne vysporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 15.02.2010, ani na pojednávaniach konaných dňa16.05.2011, dňa 20.06.2011, dňa 12.09.2011, dňa 05.12.2011, dňa 28.03.2012, dňa 23.05.2012, ani
v návrhu na mimosúdne vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou zo dňa
24.04.2012. Žalobca prvýkrát až na pojednávaní konanom dňa 10.09.2012 požadoval, aby sa mu

uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok a to suma 640.000 Sk ako
časť kúpnej ceny pozemkových nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
dôvodiac tým, že medzi stranami sporu nedošlo k mimosúdnej dohode, v opačnom prípade by si túto
sumu neuplatňoval.

12. Žalobca podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodu uvedeného v ustanovení §
205 ods.2 písm. f) OSP, keď namietal, že súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprospech, keď vo svojom
rozhodnutí nezohľadnil skutočnosť, že žalobca v priebehu konania tvrdil a preukázal svoje tvrdenie v
tom, že predmetné peňažné prostriedky poskytnuté titulom sporných peňažných pôžičiek od O. D. vo
výške 3.983,30 eur (120.000 Sk) zo dňa 08.07.2004 a zo dňa 26.07.2004, od E. D. a Q. D. vo výške
3.319,40 eur (100.000 Sk) zo dňa13.11.2004 za trvania manželstva obom manželom v priebehu konania

uhradil a pokiaľ súd nevyhovel požiadavke žalobcu, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného
majetku vynaložil na majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov.

13. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod
je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j.

úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto
príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval,
alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

14. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia daných sporných otázok

viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co
779/2014-884 zo dňa 12.3.2015 v tom, že predmetné sporné peňažné pôžičky patria do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a žalobca nepreukázal, že finančné prostriedky na zakúpenie pozemku boli
hradené z jeho výlučných finančných prostriedkov, vychádzajúc z rozsahu vykonaného dokazovania
zaujal názor s poukazom na ustanovenia § 143, § 148 ods.1, §149 ods.1, 2, 3, § 1590 Občianskeho

zákonníka, že
- v konaní bola preukázaná existencia predmetných sporných peňažných pôžičiek s poukazom
na vykonané dokazovanie čestnými prehláseniami, svedeckými výpoveďami, výbermi finančných
prostriedkov z účtov. Keďže žalobca v priebehu konania tvrdil, že predmetné peňažné prostriedky
poskytnuté titulom sporných peňažných pôžičiek v priebehu konania uhradil, ktorú skutočnosť preukázal

výpismi z účtu zo dňa 09.06.2015, súd prvej inštancie o týchto záväzkoch nerozhodoval, dôvodiac tým,
že pôžičky už boli žalobcom splatené, avšak pri vypriadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
neprihliadol na to, že ich v plnej výške zaplatil žalobca, pretože je vecou žalobcu, že svoj podiel na
pôžičkách vrátil, avšak nebol povinný platiť aj za žalovanú jej podiel, bol to jej dlh voči oprávneným
osobám, predovšetkým s poukazom na to, že súdu sa javí, že sa jedná o premlčané pôžičky, kde

žalovaná voči oprávneným osobám mohla vzniesť námietku premlčania a bola by zrejme úspešná.
- tvrdenie žalobcu, že časť kúpnej ceny pozemkových nehnuteľností v sume 640.000 Sk tvorila jeho
výlučné finančné prostriedky, súd prvej inštancie považoval za nepreukázané, účelové a nepravdivé,
preto nezohľadnil pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcom tvrdený a
nepreukázaný majetkový presun medzi oddeleným a spoločným majetkom manželov v zmysle

ustanovenia § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka.

15. Na výzvu odvolacieho súdu podľa § 382 CSP sa vyjadril žalobca. Uviedol, že podľa jeho názoru
vo výzve súdu je uvedený zásadný nesprávny záver a to, že žalovaná uplatnila vo vzťahu k pôžičkám
námietku premlčania. Žalovaná nikdy námietku premlčania nevzniesla. Z výzvy nie je zrejmé, aký

konkrétny prejav žalovanej považuje Krajský súd v Nitre za uplatnenie námietky premlčania a teda sa
k tejto otázke môže vyjadriť iba vo všeobecnej rovine. Žalovaná v konaní spochybňovala existenciu
pôžičiek. Tvrdila, že pôžičky poskytnuté neboli, už aj preto je vylúčené, aby namietala ich premlčanie,
keďže premlčaná môže byť iba existujúca pohľadávka. V konaní však bolo preukázané nad akúkoľvek
pochybnosť, že pôžičky poskytnuté boli. Pojem „premlčanie" do konania prvýkrát vniesol až Krajský súd

v Nitre vo svojom uznesení 8Co/779/2014-884 zo dňa 12.03.2015, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie. Ani tu však neuviedol, že by žalovaná uplatnila námietku premlčania. Žalovaná neuplatnila
námietku premlčania ani neskôr. Iba v zápisnici z pojednávania zo dňa 10.06.2015 je protokolované
vyjadrenie právnej zástupkyne žalovanej „Namietam splatenie pôžičiek, pôžičky boli premlčané. Stačilo,ak by jedna zo strán, teda žalovaná vzniesla námietku premlčania, pretože účastníci konania boli z
pôžičiek povinní spoločne a nerozdielne". Poukázal na to, že toto vyjadrenie bolo urobené v čase, keď už
pôžičky boli splatené a teda už neexistovala pohľadávka, voči ktorej by bolo možné namietať premlčanie.

Bez ohľadu na to uvedené vyjadrenie nie je a nemôže byť námietkou premlčania podľa § 100 ods.
1 OZ. Žalovaná nikdy nedeklarovala, ani nepreukázala, že urobila takýto úkon, námietku premlčania
voči veriteľovi. To, že sa účastníci bavili na pojednávaní dňa 10.06.2015 o otázkach premlčania
pôžičiek, nemôže byť považované za uplatnenie námietky premlčania. Okrem toho, že neboli splnené
hmotnoprávne podmienky, jednostranný úkon adresovaný a doručený veriteľovi, táto debata prebehla

po tom, ako uvedené záväzky zanikli z dôvodu splnenia. Poukázal aj na morálnu rovinu tejto veci.
Ak rodinní príslušníci žalobcu poskytli peňažnú výpomoc pri stavbe spoločnej nehnuteľnosti žalobcu a
žalobkyne, nie je správne a spravodlivé, ak súd aprobuje a dokonca iniciatívne navrhuje také kroky,
ktoré by dnes žalobca mal povedať svojim rodinným príslušníkom, že im požičané peniaze nevráti,
pretože podľa takého ustanovenia zákona sú tieto pôžičky premlčané. Pôžičky sú riadne preukázaným
pasívom BSM, použitým na nadobudnutie spoločnej nehnuteľnosti. Bolo by krajne nespravodlivé, ak by

tátoskutočnosťnebolapremietnutádovyporiadaniaBSM.Súdbynemalžalovanejpriznaťpeniaze,ktoré
po právnej i morálnej stránke patria rodinným príslušníkom žalobcu. Odhliadnuc od toho, že pôžičky
už boli splatené, riešenie, ktoré uviedol v rozsudku, má len dve možné východiská, buď žalobca a
žalovaná nevrátia pôžičky, teda de facto „zarobia" na rodine žalobcu, ktorá im bola ochotná pri výstavbe
pomôcť, alebo celú pôžičku vráti veriteľom výlučne žalobca. V rámci vyporiadania BSM potom žalovaná

dostane od žalobcu ďalších 3,5 tisíc eur, polovicu pôžičky, keďže toto pasívum sa nezohľadní v hodnote
nehnuteľnosti. Poukázal tiež na ustanovenie § 114 OZ, ktoré hovorí len o najbližších príbuzných, avšak
nevidí dôvod, prečo by nemalo byť analogicky aplikované aj na širšiu rodinu, ak finančne vypomôže pri
stavbe spoločnej nehnuteľnosti účastníkov konania o vyporiadanie BSM. Neexistuje žiadny právny, ani
morálny dôvod, pre ktorý by v predmetnom konaní malo byť zohľadňované ustanovenie o premlčaní. Ak

by krajský súd v Nitre dospel k inému názoru, potom poukazuje na písomné a protokolované vyjadrenie
žalobcu, že pôžičky boli priebežne uznávané a teda nemožno hovoriť o premlčaní (§ 110 druhá veta
OZ). Keďže v tomto smere doposiaľ nebolo vykonané dokazovanie pre prípad opačného názoru, navrhol
vykonať dokazovanie výsluchov veriteľom k otázkam uznania pôžičiek.

16. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

17. Podľa § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

18. Podľa § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

19. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

20. Ak bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne, vykoná sa jeho vyporiadanie podľa zásad uvedených v
§ 150. Okrem prípadu, keď toto majetkové spoločenstvo zaniká smrťou manžela a keď vyporiadanie
vykoná ex offo súd podľa § 175a a nasl. OSP, riešenie právnej situácie po zániku bezpodielového
spoluvlastníctva je ponechané predovšetkým na vôľu účastníkov, pretože aj súdne konanie týkajúce
sa jeho vyporiadania je návrhovým (dispozitívnym) konaním. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú

vo výlučnom (oddelenom) vlastníctve jedného z spoluvlastníkov a ktoré vo výlučnom (oddelenom)
vlastníctve druhého spoluvlastníka, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve oboch a v
akom pomere. Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili
do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok adlhov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva, a to podľa zásad uvedených v § 150, ide o vyporiadanie
v širšom slova zmysle. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo do
tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti

rozsudku o rozvode manželstva (nie v deň faktického rozchodu manželov, alebo v deň, keď súd
rozhoduje o vyporiadaní). Tento čas je rozhodujúci aj pre posúdenie stavu vecí, ako je napríklad ich
vek, miera opotrebenia a pod. Pri určení ceny vecí je však rozhodujúci čas vyhlásenia rozhodnutia,
ktorým sa vykonáva ich vyporiadanie. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdnym
rozhodnutím prichádza do úvahy v prípade, keď nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou a neuplatnila

sa ani zákonná domnienka ustanovená v § 149 ods. 4. Občianske súdne konanie sa začína len na
návrh, ale súd nie je viazaný návrhmi účastníkov v tom smere, ako má vyporiadanie vykonať. Je však
povinný zisťovať, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, lebo vyporiadanie sa musí týkať celého
majetku. Pohľadávky a dlhy manželov, ktoré vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva,
sa vyporiadajú primerane podľa § 149 a 150. Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka len
vzťahov medzi manželmi a nijako nemôže zasahovať do práv a povinností tretích osôb. Vo výroku

súdneho rozhodnutia nemožno vysloviť, že jeden z manželov je povinný vrátiť pôžičku, či iné plnenie
tretím osobám, a pod. Súdne rozhodnutie má konštitutívny charakter. Z ustanovenia § 150 pre vykonanie
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vyplývajú tieto zásady: a) základnou zásadou je, že
podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré
umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral

o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.).Kritérium miery pričinenia
o nadobudnutie určitej konkrétnej veci nemožno v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva; mieru pričinenia
treba hodnotiť zásadne ako kvantitatívne, a nie kvalitatívne hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci
patriace do bezpodielového spoluvlastníctva. Aj v tomto prípade však platí, že každú výnimku treba

vykladať reštriktívne, b) každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo
svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného
majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok. To však neznamená, že pri
vyporiadavaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania
bezpodielového spoluvlastníctva. Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo

ak na to nie sú iné mimoriadne dôvody, zásadne neprihliada (môže ísť napr. o plnenie vyživovacej
povinnosti). Naproti tomu by sa malo uhradiť to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený
(samostatný) majetok. Pri určovaní výšky náhrady toho, čo každý z manželov vynaložil na spoločný
majetok, sa prihliadne na zníženú (redukovanú) hodnotu veci (napr. v dôsledku jej spoločného užívania)
pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného

majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o
akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila
z ich spoločných prostriedkov, c) pri vyporiadní sa prihliadne aj na potreby maloletých detí. Právna
úprava však na rozdiel od vecí, ktoré slúžia osobným potrebám len jedného z manželov, neustanovuje,
že predmety, ktoré slúžia osobným potrebám maloletých detí, sú ich vlastníctvom. Tak to je len v

prípade, keď deti alebo niektoré z nich nadobudli niektoré veci darovaním, na základe dedenia a pod.
Prihliadnutie na potreby maloletých detí sa prejaví v tom, ktorému z manželov budú pri vyporiadaní
prikázané jednotlivé veci zo spoločného majetku do vlastníctva v súvislosti s tým, či na čas po rozvode
mu deti boli alebo neboli zverené do ďalšej výchovy, d) pri vyporiadaní sa ďalej prihliadne na to, ako
sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí,

a pod. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv.
širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za
trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba
medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie.
Týmto osobám preto zostáva zachované ich právo žiadať napríklad splnenie dlhu od hociktorého z

bývalých spoluvlastníkov. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva by mali byť medzi účastníkov
rozdelenévecivpomerezodpovedajúcomveľkostiichpodielov.Vniektorýchprípadochvšaktakýpostup
nie je účelný. V takom prípade nemožno vylúčiť, aby veci boli prikázané len jednému manželovi a
aby - ak je ich hodnota vyššia, než jeho podiel na spoločnom majetku - mu bola uložená povinnosť
tento rozdiel vyrovnať druhému manželovi v peniazoch. Nie je vylúčený ani taký spôsob vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, že spoločná vec sa prikáže do podielového spoluvlastníctva
obidvom bývalým manželom. Hľadiská uvedené v ustanovení § 150 neplatia pre vyporiadanie uplynutím
doby uvedenej v § 149 ods. 4 OZ.21. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

22. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej

inštancie potiaľ, pokiaľ súd prvej inštancie nezohľadnil pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov žalobcom tvrdený a nepreukázaný majetkový presun medzi oddeleným a spoločným
majetkom manželov v zmysle ustanovenia § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka, keď odvolací súd
dospelkzáveru,žesúdprvejinštancie vtejtootázkedospelnazákladevykonanýchdôkazovksprávnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Z vykonaného

dokazovania nesporne vyplýva, že v danej právnej veci tvrdenie žalobcu v tomto smere na základe
vykonaného dokazovania nebolo preukázané, s ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie dostatočne
vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, keď s poukazom na vykonané dokazovanie, najmä
listinné dôkazy predložené žalobcom v konaní na preukázanie jeho tvrdení, tieto samé o sebe s
ohľadomnatvrdeniažalovanejospoločnomhospodárenístránsporupreduzatvorenímmanželstva(keď

žalovaná v tomto období mala taktiež príjem z brigád v Nemecku, ktorú skutočnosť žalobca v konaní
nepoprel), nepreukazujú tú skutočnosť, že sa jednalo o výlučné finančné prostriedky žalobcu. Žalobca
v konaní neoznačil ďalšie dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie potom nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie považuje tvrdenie žalobcu v tomto

smere za účelové s poukazom na tú skutočnosť, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v žalobe zo
dňa 31.03.2010 nepožadoval, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na
spoločný majetok a to suma 640.000 Sk ako časť kúpnej ceny pozemkových nehnuteľností patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nepožadoval to ani v návrhu na mimosúdne vysporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 15.02.2010, ani na pojednávaniach konaných dňa

16.05.2011, dňa 20.06.2011, dňa 12.09.2011, dňa 05.12.2011, dňa 28.03.2012, dňa 23.05.2012, ani
v návrhu na mimosúdne vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou zo dňa
24.04.2012. Žalobca prvýkrát až na pojednávaní konanom dňa 10.09.2012 požadoval, aby sa mu
uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok a to suma 640.000 Sk ako
časť kúpnej ceny pozemkových nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

dôvodiac tým, že medzi stranami sporu nedošlo k mimosúdnej dohode, v opačnom prípade by si túto
sumu neuplatňoval.

24. Ak sa súd pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zaoberá aj pohľadávkami a dlhmi,
ktoré vznikli za trvania tohto spoluvlastníctva, prihliada aj na to, či už tu neubehla premlčacia doba na

uplatnenie nároku na zaplatenie dlhu. Ak by výsledky objasnenia tejto otázky nasvedčovali tomu, že táto
premlčaciadobaužuplynula,potomjesprávne,abysaprivysporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctva
rozhodlo, že obaja spoluvlastníci sú povinní nahradiť takýto dlh v rovnakom pomere (R7/1991).

25. Spornými v konaní boli dlhy - peňažné pôžičky od O. D. vo výške 3.983,30 eur (120.000 Sk) zo

dňa 08.07.2004 a zo dňa 26.07.2004, splatné do piatich rokov podľa výpovede O. D. ako svedkyne
dňa 12.09.2011, ako aj peňažná pôžička od E. D. a Q. D. vo výške 3.319,40 eur (100.000 Sk)
zo dňa 13.11.2004, splatná do piatich rokov podľa výpovede E. D. ako svedkyne dňa 12.09.2011
(všetky poskytnuté obom stranám sporu za účelom výstavby ich rodinného domu), ktorých poskytnutie
žalovaná v spore poprela. Odvolací súd zhodne ako súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní

bola preukázaná existencia predmetných peňažných pôžičiek s poukazom na vykonané dokazovanie
čestnými prehláseniami, svedeckými výpoveďami, výbermi finančných prostriedkov z účtov. Žalobca v
priebehu konania tvrdil a preukázal, že predmetné peňažné prostriedky poskytnuté titulom predmetných
sporných peňažných pôžičiek v priebehu konania uhradil, ktorú skutočnosť preukázal výpismi z
účtu zo dňa 09.06.2015. Žalovaná v priebehu konania na pojednávaní dňa 10.06.2015 namietala

splatenie predmetných peňažných pôžičiek žalobcom v priebehu konania dôvodiac tým, že pôžičky
boli premlčané, stačilo ak by jedna strana, teda žalovaná vzniesla námietku premlčania, keďže strany
sporu boli zaviazané spoločne a nerozdielne, ďalej uviedla, že priebežné uznanie v priebehu konania
nebolo deklarované. S poukazom na skutočnosť, že predmetné spoločné peňažné pôžičky vzniknutéza trvania manželstva žalobca v priebehu konania uhradil, nebolo možné, aby sa pri vysporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodlo s poukazom na bod 24. tohto rozhodnutia tak, že
strany sporu, teda obaja spoluvlastníci sú povinní nahradiť takýto dlh v rovnakom pomere (R7/1991),

keď výsledky objasnenia tejto otázky nasvedčujú tomu, že táto premlčacia doba už uplynula s poukazom
na vyššie uvedenú splatnosť predmetných peňažných pôžičiek. Z obsahu vyjadrenia žalovanej na
pojednávaní dňa 10.06.2015 nesporne vyplýva, že namietala premlčanie predmetných peňažných
pôžičiek a tvrdila, že ich nikdy neuznala. Tým, že žalobca ako dlžník zaplatil veriteľom predmetných
peňažných pôžičiek celú premlčanú pohľadávku - dlh, žalovanej ako dlžníkovi nezaniklo právo namietať

zaplatenie premlčanej pohľadávky v konaní o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
teda právo žalovanej namietať premlčanie pôvodne voči veriteľom, prešlo voči žalobcovi, ktorý si
svoj nárok uplatňoval v zmysle § 511 a § 145 Občianskeho zákonníka, teda právo obrany žalovanej
ako dlžníka namietať premlčanie nezaniklo a zostalo zachované voči žalobcovi. Z dôvodov vyššie
uvedených súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, pokiaľ v tomto smere nevyhovel požiadavke
žalobcu, keďže žalobcom navrhované rozhodnutie by bolo za situácie, že žalobca v priebehu konania

uhradil predmetné peňažné pôžičky v celosti a žalovaná namietala premlčanie predmetných peňažných
pôžičiek, nedôvodné voči žalovanej. Odvolací súd dodáva, že žalobca v konaní nepreukázal svoje
tvrdenie, že žalovaná písomne uznala dlh z predmetných peňažných pôžičiek.

26. Súd prvej inštancie vecne správne rozhodol aj o náhrade trov štátu s poukazom na výsledok konania

a vecne správne rozhodol o povinnosti žalobcu a žalovanej zaplatiť súdny poplatok s poukazom na
zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov a Sadzobník súdnych poplatkov.

27. Odvolací súd na záver dodáva, že súd prvej inštancie v danej právnej veci vecne správne rozhodol,

keď vysporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že rozdelil nehnuteľné veci, ktoré patrili
do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva a vykonal vzájomné vyporiadanie všetkých dlhov
vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva podľa zásad uvedených v § 149, § 150 Občianskeho zákonníka
ako vyporiadanie v širšom slova zmysle.

28. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou
stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto

aspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýproces(uznesenieÚstavnéhosúdu
Slovenskej republiky z 03. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na
každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd v danej
právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej právnej veci riadil vyššie
uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu boli

zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozsudku v zmysle §
220 CSP a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za preskúmateľné v takej miere, že
nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie dal odpoveď na tie
otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne

objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby súd zachádzal do všetkých detailov
sporu uvádzaných stranami sporu, teda obsahuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho
základu súdneho rozhodnutia, teda odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

29. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa v podanom odvolaní ďalej dospel k
záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo v súlade s ustanoveniami § 191 CSP.
Odvolací dospel k záveru, že v danej právnej veci doposiaľ vykonaným dokazovaním boli preukázané
rozhodujúce skutočnosti, súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu veci, keď je potrebné

uviesť, že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 185 ods.1 CSP rozhoduje o tom, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie.30. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

31. O trovách odvolacieho konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP a § 255
ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, pretože jej trovy odvolacieho konania nevznikli.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).