Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18Ek/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117225023
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6117225023.3

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávneného:PLENKALLSKs.r.o.,sosídlomMacharova
1104/3, 851 01 Bratislava, IČO: 46 699 864 proti povinnej: U. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.
N. XXXX/XX, XXX XX I., štátny občan SR o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 1.457,68 Eur s
príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 18Ek/57/2017 zo dňa 4. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinnej z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 4.2.2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod
sp. zn. 18Ek/57/2017, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 3 zákona č.233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma
oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie, pričom pre posúdenie návrhu je rozhodujúci stav ku dňu
začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu zaťažuje výlučne povinného a súd môže prihliadať len na tie

skutočnosti,ktorénastalipovznikuvymáhanéhonároku.Ksamotnémutvrdeniupovinného,žeexekučný
titul nie je právoplatný ani vykonateľný, a to z dôvodu porušenia jeho ústavných práv, pretože sa nemohol
k vykonaným dôkazom vyjadriť, jeho vec nebola prerokovaná v jeho prítomnosti a verejne a že exekučný
titul vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci uviedla, že pokiaľ povinný s exekučným titulom,
prípadne procesným postupom súdu v základnom (nachádzacom) konaní nesúhlasí, jeho procesnou
obranou je podanie opravného prostriedku (v prípade platobného rozkazu vydaného v upomínacom

konaní odporu), pričom o tejto možnosti bol povinný v predmetnom platobnom rozkaze riadne poučený.
Ďalej uviedla, že upomínacie konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul je skrátenou formou súdneho
konania. Platobný rozkaz v upomínacom konaní je vydaný iba základe návrhu veriteľa (v exekučnom
konaníoprávneného).Dlžník(vexekučnomkonanípovinný)savočitakémutoplatobnémurozkazumôže
brániť podaním odporu. V prípade, že dlžník (povinný) voči platobnému rozkazu v stanovenej lehote
nepodá odpor, platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť. Podaním odporu, ktorý nebol odmietnutý sa

naopak platobný rozkaz zrušuje. Nakoľko povinný v stanovenej lehote v súlade s poučením, ktoré tvorí
súčasť Platobného rozkazu odpor nepodal, nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 06.07.2017, čím sa stal spôsobilým exekučným titulom. Súčasne uviedla, že exekučný súd vo
vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je
exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to,
o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej

činnosti. Exekučný súd je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný,
neprináleží mu posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené, anipreskúmavať procesný postup súdu v základnom konaní. Pokiaľ išlo o povinným tvrdený nedostatok
doručovania uviedla, že doručenka uložená v elektronickom súdnom spise vedenom Okresným súdom
Banská Bystrica pod spisovou značkou 9Up/35/2017 preukazuje, že povinný dňa 19.06.2017 prevzal

písomnosti (Platobný rozkaz a ostatné dokumenty v súlade s § 9 ods. 1 zákona o upomínacom konaní),
čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Čo sa týka argumentu povinného, že predmetná exekúcia bola
už uhradená uviedla, že dôkazné bremeno spočíva na povinnom, pričom tento svoje tvrdenie nijako
nepreukázal, keď k návrhu na zastavenie exekúcie nepripojil žiadny dôkaz preukazujúci úhradu nároku.
A čo sa týka námietok povinného týkajúceho sa trov exekúcie, tieto boli v návrhu na vykonanie exekúcie

vypočítané správne, a tak boli aj premietnuté do Poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o samotné
trovy súdneho exekútora uvedené v upovedomení o začatí exekúcie, tieto boli vypočítané správne.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z
dôvodov na zastavenie exekúcie, zamietol predmetný návrh na zastavenie v celom rozsahu v súlade s
§ 61l ods. 3 Exekučného poriadku.

3. Proti tomuto uzneseniu podala povinná sťažnosť a navrhla, aby súd napadnuté uznesenie zrušil
alebo zmenil, a to v súlade s § 250 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Svoju
sťažnosť odôvodnila tým, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
znemožnil strane, t.j. povinnej, aby uskutočňovala jej patriace práva, a to predovšetkým právo na
spravodlivý proces. Ďalej uviedla, že exekučným titulom v predmetnej veci, vedenej pod sp. zn. 6EX

33/17-51 je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica vydaného dňa 058.06.2017 pod sp. zn.
9Up/35/2017.StýmtokonanímpodľanázorupovinnejsúvisíajkonanienaOkresnomsúdeLučenec,kde
je oprávneným tiež spoločnosť PLENKALL SK, s.r.o. a exekučným titulom v tomto prípade je Notárska
zápisnica č. N 86/2015, Nz 6395/2015, NCRIs 6584/2015 zo dňa 26.02.2015, ktorý vydal JUDr. Jana
Rovná, notár v súlade s poverením na vykonanie exekúcie, ktorý vydal Okresný súd Lučenec. Tiež

uviedla, že na základe uznesenia Okresného súdu Lučenec o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
sp. zn. EX 26/2016, súd v časti o vymoženie 1.438,68 Eur udelenie poverenia zamietol, a dlžník bol
povinný vrátiť iba istinu, t.j. poskytnutý úver vo výške 1.000,- Eur. Ďalej povinná tvrdila, že aj napriek
tomu, že exekúcia sa môže viesť len na sumu 1.000,- Eur, a túto pohľadávku už v exekučnom konaní
vymáha súdny exekútor JUDr. Peter Cirbes, so sídlom exekútorského úradu v Košiciach, oprávnený

sa obrátil na Okresný súd v Banskej Bystrici s návrhom na vydanie platobného rozkazu, v ktorom bola
uvedená pohľadávka vo výške 1.457,68 Eur. Podľa tvrdení povinnej Okresný súd Banská Bystrica v
upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, a to aj napriek rozporu s § 3 ods. 6 písm. b) zákona č.
307/2016Z.z.oupomínacomkonaní,ataktiež§299ods.2zákonač.160/2015Z.z.Povinnátiežuviedla,
že nakoľko bola zaviazaná len na úhradu pohľadávky vo výške 1.000,- Eur, a táto suma, ba podľa

tvrdenia povinnej suma vo výške 1.100,- Eur už bola uhradená, a úroky podľa názoru povinnej nie sú
prípustné v predmetnej veci. Taktiež podľa názoru povinnej nie je prípustné, aby na jednu pohľadávku
existovali dva exekučné tituly. Rovnako v tejto súvislosti uviedla, že platobný rozkaz sp. zn. 9Up/35/2017
ako exekučný titul nebol spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a nemohol spôsobiť
platné právne účinky, a to vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nemôže spôsobiť platné právne
účinky. Ďalej povinná uviedla, že Zmluva o úvere bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená dňa
20.02.2015, pričom je v nej uvedené, že prílohou je aj notárska zápisnica, ktorá však na Notárskom
úrade JUDr. Jany Rovnej so sídlom v Lučenci, bola spísaná až dňa 26.02.2017. V predmetnej veci
neboli peňažné prostriedky dlžníkovi (povinnému) poskytnuté pri uzavretí zmluvy o úvere (a súčasne

pred spísaním notárskej zápisnice). Zo samotnej zmluvy o úvere vyplýva, že peňažné prostriedky budú
dlžníkoviposkytnutéprevodomnaúčetdodvochpracovnýchdníposplnenípodmienkyuvedenejvčl.VI.
Bod 7 Zmluvy: „Príjemca doručí podpísanú zmluvu k rukám poskytovateľa najneskôr do sedem dní odo
dňa, kedy zmluvu podpísal. Doručenie je podmienkou pre poskytnutie úveru.“ Tiež uviedla, že peňažné
prostriedky na základe tejto zmluvy dlžníkovi (povinnému) pred spísaním notárskej zápisnice reálne

poskytnuté neboli, čo znamená, že dlh v čase spísania notárskej zápisnice ešte na strane povinného
nevznikol. Ak nevznikol dlh, nebolo možné tento platne uznať vo forme notárskej zápisnice, ktorá bola
neskôr predložená ako exekučný titul. Ďalej uviedla, že Zmluva o úvere uzatvorená podľa Obchodného
zákonníkajezmluvoukonsenzuálnou,zktorejuždohodoustránojejobsahuvznikajúprávaapovinnosti.
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky
(§ 497 Obchodného zákonníka). Keďže vzťah účastníkov zo zmluvy o úvere sa riadi Obchodným
zákonníkom, rovnakým právnym predpisom, t.j. Obchodným zákonníkom sa riadi aj inštitút uznania
záväzku (upravený v ustanovení § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka). Povinná v tejto súvislosti tiežuviedla, že medzi inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka a uznania záväzku podľa
§ 323 ods. 1 Obchodného zákonníka niet podstatného rozdielu. V obidvoch prípadoch podľa názoru
povinnej ide o jeden zo spôsobov zabezpečenia záväzku, pričom z hľadiska teórie o právnych úkonoch v

obidvoch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny úkon
dlžníka adresovaný veriteľovi. Povinná ďalej uviedla, že pri porovnaní úpravy obsiahnutej v Občianskom
zákonníku a Obchodnom zákonníku je možné zistiť, že v úprave podľa Občianskeho zákonníka je
predmet uznania, t.j. dlh určený čo do dôvodu a výšky a znenie § 323 Obchodného zákonníka kladie
dôraz na to, že sa musí jednať o určitý záväzok. Právny úkon, ktorým niekto uzná svoj určitý záväzok je

možno chápať v tom zmysle, že z uvedeného právneho úkonu musí byť zrejmý jednak dôvod a jednak
výška záväzku. Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím potvrdzuje aj jeho platnosť v
čase uznania. Pre účinnosť takéhoto uznania zákon v ustanovení § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka
predpisuje obligatórne písomnú formu. Povinná tiež uviedla, že rozdiel medzi uznaním dlhu, resp.
záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2
Exekučného poriadku, t.j. podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť

o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, a teda vo forme
notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s
vykonateľnosťou právneho záväzku. Povinná v tejto súvislosti tiež uviedla, že dôležitou skutočnosťou
pre platné uznanie záväzku podľa § 323 Obchodného zákonníka (podľa hmotného práva) a pre právny
záväzok podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku (podľa procesného práva) nie je dátum vzniku

záväzku a úkonu uznania záväzku, ale to, či v čase uznania záväzku je tento záväzok vyjadrený určite,
pričom súčasne podľa názoru povinnej platí, že dlh môže byť uznaný len potom, ako sú peniaze reálne
prevzaté (keď sa dostanú do dispozície dlžníka). Záväzok dlžníka z úverovej zmluvy vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky teda síce existuje od momentu uzavretia zmluvy o úvere, ale dlh na jeho strane
môže vzniknúť len po tom, ako mu veriteľ peňažné prostriedky reálne poskytne. Ak peňažné prostriedky

podľa úverovej zmluvy poskytnuté nebudú, dlh nevznikne, pretože druhý účastník zmluvy nemá aké
peňažné prostriedky vrátiť. Tento záver povinná uviedla zo stanoviska Notárskej komory SR zo dňa
04.04.2013, v ktorom sa uvádza, že v prípade zmlúv o úvere dlh vznikne až momentom pripísania peňazí
na účet dlžníka alebo prevzatím peňazí dlžníkom. V uvedenom teda povinná vidí okolnosti brániace
vymáhateľnosti nároku a tiež dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a sú to zároveň dôvodmi na

zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu. Povinná na záver uviedla, že vydaním exekučného
titulu došlo k uvedeniu povinnej do právnej neistoty, nakoľko nevykonanie procesných úkonov, ktoré
prvostupňový súd vykonať mal, bránia samotnej vykonateľnosti tohto exekučného titulu, no napriek
všetkému sa exekúcia vykonáva, čím dochádza k protiprávnemu stavu.

4. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

9. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Preskúmaním podanej sťažnosti povinnej súd zistil, že táto bola podaná na pošte dňa 21.2.2019
a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo

povinnej doručené dňa 8.2.2019, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).

11. Následne sudca prvej inštancie skôr ako pristúpil k preskúmaniu samotného obsahu podanej
sťažnosti zistil, že táto nie je povinnou podpísaná. V tejto súvislosti sudca uvádza, že v prípade aksťažnosť nemá zákonom vyžadované náležitosti (čo podpis každého podania bezpochybne je), súd v
zmysle § 246 CSP neaplikuje § 128 a § 129 CSP o odstraňovaní vád nemeritórnych ani meritórnych
podaní, teda nevyzýva sťažovateľa na doplnenie alebo opravu sťažnosti. Ako uviedol sám predkladateľ

zákona v pripomienkovom konaní, z dôvodu, že ustanovenie o odstraňovaní vád sa nepoužije, ak súd
môže pokračovať v konaní aj napriek vadám. Sudca preto v konaní bude pokračovať a môže o sťažnosti
rozhodnúť.Opätovnesatuvzhľadomnaúčelsťažnostipremietaprincíphospodárnostikonania,vzmysle
ktorého nie je nevyhnutné posudzovať náležitosti sťažnosti (samozrejme za splnenia jej zákonných
náležitostí stanovených v § 243 CSP) prísne formálne, ale treba vychádzať predovšetkým z jej obsahu

(§ 124 ods. 1 CSP). Následne preto sudca prvej inštancie bez nariadenia pojednávania podľa § 249
CSP preskúmal samotný obsah sťažnosti povinnej, ako aj napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že
sťažnosť povinnej nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

12. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 21.07.2017, kedy bol exekučnému
súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného

titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 9Up/35/2017 zo dňa 05.06.2017,
ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 06.07.2017, dňa 08.08.2017 poverenie na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi JUDr. Alene Bohovičovej (6EX 33/17). Dňa 03.09.2018 bol v zákonnej lehote
doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s
vyjadrenímoprávnenéhopostúpilsúdu.Následnevyššiasúdnaúradníčkavydalasťažnosťounapadnuté

uznesenie.

13. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

14. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že
vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i
správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca prvej inštancie
sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom k sťažnosti

povinnej ešte na zdôraznenie uvádza, že dôvody uvádzané povinnou v jej sťažnosti sú vo vzťahu k
predmetu exekučného konania právne irelevantné, nakoľko ako už bolo aj vyššie uvedené, exekučný
súd už nie je v exekučnom konaní oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, t.j. skúmať
vykonateľný exekučný titul z hmotnoprávneho hľadiska, ale skúma už len to, či exekučný titul bol vydaný
orgánom, ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Sudca v

tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že ani prípadné vady základného (nachádzacieho) konania, ak
by aj skutočne existovali, sa do exekučného konania neprenášajú. Čo sa týka námietky povinnej, že
pohľadávka z totožnej úverovej zmluvy je vymáhaná v dvoch exekučných konaniach, ani tento argument
nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko sa v danom prípade jedná o dva rozdielne exekučné
tituly, a preto konajúci sudca nezistil rozpor exekučného titulu so zákonom a taktiež nezistil ani iný dôvod,

pre ktorý by bolo možné vyhovieť návrhu povinnej a exekúciu zastaviť. Vyššia súdna úradníčka preto
správne postupovala, ak návrh povinnej na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamietla.

15. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05
zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B,
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd

sťažnosť povinnej podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.