Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416207022
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1416207022.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, zastúpeného Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej: V. L., X. XX, Z., o
zaplatenie 268,97 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k.
9Csp/36/2016-31, zo dňa 8.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 60 eur s

úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 14.3.2014 do zaplatenia; vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej
nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou z 20.7.2016 od
žalovanej domáhal zaplatenia 60 eur ako nesplatenej istiny úveru podľa zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
zo 4.3.2013 (ďalej len „zmluva o úvere“), poplatku 208,97 eura, úroku 39,15 % ročne z 350 eur od
4.3.2013 do 19.4.2013 vo výške 17,27 eura, z 292 eur od 20.4.2013 do 20.5.2013 vo výške 9,71 eura,
z 292 eur od 20.4.2013 do 20.6.2013 vo výške 7,78 eura, z 234 eur od 21.5.2013 do 20.7.2013 vo
výške 5,66 eura, z 176 eur od 21.6.2013 do 20.7.2013 vo výške 3,92 eura, z 60 eur od 21.8.2013 do

zaplatenia, úroku z omeškania 8 % ročne z 268,97 eura od 14.3.2014 do zaplatenia, trov mediačného
konania 150,75 eura a náhrady trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že na základe zmluvy o úvere žalobca ako veriteľ
poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver 350 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť spolu s poplatkom 346 eur za
podmienok dohodnutých v zmluve o úvere v 12 mesačných splátkach po 58 eur, počnúc 13.4.2013.
Strany sa dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú

náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná svoj záväzok neplnila riadne a včas, porušila dojednania zmluvy o úvere
a stratila výhodu splátok.

3. Súd prvej inštancie dospel po posúdení zisteného podľa ustanovení § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), c),
§ 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zák. č. 129/2010 Z.z.“), § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka k
záveru, že nárok žalobcu je dôvodný len čiastočne. Úver zo zmluvy o úvere považoval za bezúročný
a bez poplatkov pre chýbajúce náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., a to doby
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (písm.f)), úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru (písm. i)), ročnej percentuálnej miery nákladov (písm. j)),
výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (písm. k)) a priemernej hodnoty ročnej
percentuálnej miery nákladov (písm. y)). Zmluvnú podmienku týkajúcu sa administratívneho poplatku

346 eur za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou, považoval za neurčitú. Neurčitosť vedľajšieho plnenia mala
podľa neho dopad na platnosť administratívneho poplatku. Okrem toho, poplatok posúdil ako neúmerne
vysoký, a to aj vo vzťahu k nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na tzv. všetku
administratívnu činnosť. Dojednanie o administratívnom poplatku mal za vágne, ktoré nešpecifikuje

o aké konkrétne administratívne činnosti ide, poplatok vo výške 346 eur z poskytnutého úveru 350
eur predstavuje takmer 99 % navýšenie, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného vyvodil, že
takáto zmluvná podmienka nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, požaduje od spotrebiteľa v prospech
dodávateľa neprimerane vysoké plnenie, a preto ju podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov, považoval za neprijateľnú.

4. Súd prvej inštancie vychádzal z nespornej skutočnosti, že žalovaná vrátila žalobcovi 290 eur a preto
je povinná vrátiť mu bez poplatkov a bez úrokov z poskytnutého úveru sumu 60 eur. Pretože žalovaná
sa dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, uložil jej povinnosť zaplatiť žalobcovi v zmysle
ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj úroky z omeškania odo dňa splatnosti dlhu do

zaplatenia. Priznanú výšku úrokov z omeškania stanovil podľa ustanovenia § 3 nariadenia č. 87/1995
Z.z.; k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,25 % +
5 percentuálnych (bodov). S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP uviedol, že hoci mala žalovaná
vo veci plný úspech, náhradu trov konania jej nepriznal, keďže v súvislosti s predmetným konaním jej
žiadne trovy nevznikli.

5. Proti rozsudku v zamietajúcej časti podal žalobca odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že vzhľadom na to, že strany si v odseku
15.Všeobecnýchobchodnýchpodmienok poskytnutiaúveru,ktorésúneoddeliteľnousúčasťouzmluvyo
úvere(ďalejlen„VOP“),dohodlivzmysleustanovenia§262ods.1Obchodnéhozákonníka,ževšetkyich

právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, nebolo podľa jeho názoru možné na zmluvu
o úvere aplikovať ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov stanovených
§ 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., nemožno zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
Mal za to, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov sú jasne uvedené priamo na
prednej strane zmluvy. Rovnako údaj o úroku z poskytnutého úveru a o konečnej splatnosti, je uvedený

na prednej strane zmluvy. Zmluva o úvere na prednej strane následne, okrem rozlíšenia splátky istiny,
obsahuje aj rozlíšenie splátok úrokov a iných poplatkov. V zmysle uvedeného je v predmetnej zmluve na
prednej strane jasne určené rozlíšenie splátky istiny, úrokov a poplatkov (350 eur + 137,03 eura + 208,97
eura = jedna splátka vo výške 696 eur). Zároveň poukázal na skutočnosť, že údaj o RPMN vo výške
98,86 % je uvedený na prednej strane zmluvy o úvere. Vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne a zreteľne

uvedený vo VOP. V zmluve je na prednej strane ďalej uvedené, že dlžník bol oboznámený s tým, že
výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o úvere je
vo výške 36,73 %. Na základe uvedeného mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil predmetnú
zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované
zákonom 129/2010 Z.z., ktorých absencia v zmluve má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť

spotrebiteľského úveru.

7. Žalobca ďalej namietal, že v čase uzavretia zmluvy o úvere neexistoval a nebol účinným žiadny
všeobecnezáväznýprávnypredpis,podľaktoréhobybolastanovenámaximálnaprípustnávýškaúrokov
zaposkytnutiepeňažnýchprostriedkov.Možnotedavychádzaťibaz§53ods.6Občianskehozákonníka,

pričom poukázal na rozhodovaciu prax, podľa ktorej u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku
úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami (rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn.
12 Cmo 95/2005) a preto nesúhlasil s tvrdením, že odplata je v rozpore s dobrými mravmi.

8. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je v napadnutej časti vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP). Rozsudok verejne vyhlásil
31.1.2019 (§ 219 ods. 3 CSP).9. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti odvolací súd potvrdil, pretože
je vo výroku vecne správny. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že skutočnosti uvádzané žalovaným v podanom odvolaní neboli

spôsobilé zmeniť záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobou uplatnený nárok na zaplatenie
dohodnutého poplatku a úroku nebol dôvodný.

10. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vrátenia, okrem priznanej nesplatenej istiny úveru 60 eur,
aj zaplatenia poplatku vo výške 208,97 eur, úroku vo výške 39,15 % zo sumy 350 eur od 4.3.2013 do

19.4.2013 vo výške 17,27 eura, z 292 eur od 20.4.2013 do 20.5.2013 vo výške 9,71 eura, z 292 eur od
20.4.2013 do 20.6.2013 vo výške 7,78 eura, z 234 eur od 21.5.2013 do 20.7.2013 vo výške 5,66 eura,
z 176 eur od 21.6.2013 do 20.7.2013 vo výške 3,92 eura, z 60 eur od 21.8.2013 do zaplatenia, úroku z
omeškania 8 % ročne z 268,97 eura od 14.3.2014 do zaplatenia a trov mediačného konania 150,75 eura.

11. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv stanovuje § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Odvolací súd na námietku žalobcu, že právny vzťah medzi stranami založený zmluvou o úvere
je pre dohodu v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka potrebné podriadiť pod
režim Obchodného zákonníka a preto nie je možné naň aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z. uvádza, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere

konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov),
a súčasne nebolo preukázané, že by žalovaná ako dlžník konala v rámci svojej podnikateľskej, či
inej obchodnej činnosti. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť v sporovom konaní preukázaný
bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, a dôkazné bremeno na preukázanie
tejto skutočnosti zaťažuje dodávateľa (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/134/2016,

zo dňa 26.7.2016). Keďže v konaní nebol preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere,
bolo na právne vzťahy medzi stranami sporu potrebné aplikovať právnu úpravu týkajúcu sa ochrany
spotrebiteľa vyjadrenú tak v Občianskom zákonníku, ako aj v zák. č. 129/2010 Z.z. Tento záver nemôže
ovplyvniť ustanovenie ods. 15 VOP, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným

zákonníkom. Takéto zmluvné ustanovenie je totiž absolútne neplatné pre rozpor s ustanovením § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V predmetnom prípade sa tak žalovaná ako spotrebiteľ nemohla vo svoj neprospech vzdať právnej

ochrany poskytovanej spotrebiteľovi.

13. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je je fakt, že spotrebiteľ je vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom; uvedené platí s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, teda s ohľadom na väčšiu profesionalitu dodávateľa, jeho znalosť práva, dostupnosť

právnych služieb, možnosť stanovovať zmluvné podmienky (jednostranne formulárovými zmluvami).
Zákon preto stanovuje kogentné pravidlá, ktoré majú do istej miery túto faktickú nerovnosť vyrovnať,
a to formou obmedzenia autonómie zmluvnej vôle. Plne s týmto postulátom je aj § 53 ods. 1 a
násl. Občianskeho zákonníka, ktorý definuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
Neprijateľnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej

strany hrubú nerovnováhu. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vyhodnotil dojednanie
o poplatku 346 eur ako neprijateľnú podmienku (tento poplatok mal obsahovať 39,15 % úrok v sume
137,03 eura a 208,97 eura ako úhradu za administratívne náklady spojené s vypracovaním zmluvy o
úvere). Správne konštatoval, že ide o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje o aké konkrétne
administratívne činnosti ide a to, že zvýšenie istiny úveru 350 eur o poplatok vo výške 346 eur, t.j. o

99 % výšky istiny, je v rozpore s dobrými mravmi; ani pri nebankových subjektoch, ktoré vzhľadom
na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti môžu požadovať vyššie úroky, sa nedá akceptovať odplata
za poskytnutú službu, ktorá tvorí 99 % z istiny úveru. Predmetné dojednanie bolo teda potrebné
považovať za absolútne neplatné, a preto žalobcovi poplatok 346 eur nebolo možné priznať. Aj úrokyza poskytovanie peňažných prostriedkov, ktoré sú zahrnuté do poplatku podliehajú súdnej kontrole z
hľadiska dobrých mravov. Cena plnenia teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly podľa generálnej klauzuly
(§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká

výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvykle určenú najmä s
prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu
mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti
priemeru bánk. Za v rozpore s dobrými mravmi treba považovať úroky vyššie ako 100 % oproti priemeru

úrokovnatrhupriporovnateľnomúvere(včaseuzavretiazmluvy-rok2013-11,16%ročnepodľa údajov
zverejnených NBS o priemerných úrokových sadzbách pre spotrebiteľské úvery s dobou fixácie úrokovej
sadzby od 1 do 5 rokov). Pokiaľ je dojednanie o výške odplaty neplatné v celom rozsahu, nemožno
ho ďalej ani moderovať. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v
neprospech spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je
potrebné hodnotiť dohodu o výške úroku ako absolútne neplatnú. Žiadny všeobecne záväzný predpis

neobmedzuje súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN,
no nie je vylúčené ich posudzovanie z pohľadu dobrých mravov súdom. Sadzba úrokov v danom prípade
prevyšujúca 3 násobok priemerných úrokových sadzieb nemôže požívať právnu ochranu pre rozpor s
dobrými mravmi.

14. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd ďalej už ani nezaoberal tým, či zmluva o úvere bola v zmysle
§ 11 zákona č. 129/2010 Z.z. bez úrokov a poplatkov v dôsledku porušenie stanovených povinnosti,
nakoľko už len pre uvedené dôvody žalobcovi nebolo možné priznať požadované plnenie v zamietnutej
časti žaloby.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s jeho § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej
nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej v odvolacom konaní
žiadne trovy nevznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).