Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/105/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216213367
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216213367.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO:
47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou,
PhD., advokátkou so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: J.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., o zaplatenie sumy 4.926,69 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 14Csp/55/2016-129 zo dňa 15.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie zmluvného úroku a
úroku z omeškania vyčíslených ku dňu 30.04.2016 v časti prevyšujúcej sumu 1.510,56 eura a žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.934,66 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 4.134,66 eura od 13.09.2014 do 13.10.2015, úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 4.084,66 eura od 14.10.2015 do 02.12.2015, úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 4.034,66 eura od 03.12.2015 do 11.12.2015, úrokom z omeškania vo výške

5,25 % ročne zo sumy 3.984,66 eura od 12.12.2015 do 12.02.2016, úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 3.934,66 eura od 13.02.2016 do 11.03.2016, úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 3.884,66 eura od 12.03.2016 do 13.04.2016, úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 3.824,66 eura od 14.04.2016 do 12.05.2016, úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 3.784,66 eura od 13.05.2016 do 13.06.2016, úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 3.734,66 eura od 14.06.2016 do 12.07.2016, úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 3.684,66 eura od 13.07.2016 do 11.08.2016, úrokom z omeškania vo výške

5,25 % ročne zo sumy 3.634,66 eura od 12.08.2016 do 13.09.2016, úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 3.584,66 eura od 14.09.2016 do 11.10.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 3.534,66 eura od 12.10.2016 do 10.11.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 3.484,66 eura od 11.11.2016 do 12.12.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 3.434,66 eura od 13.12.2016 do 11.01.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 3.384,66 eura od 12.01.2017 do 15.02.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 3.334,66 eura od 16.02.2017 do 14.03.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo

sumy 3.284,66 eura od 15.03.2017 do 11.04.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 3.234,66 eura od 12.04.2017 do 11.05.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 3.184,66 eura od 12.05.2017 do 12.07.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 3.134,66 eura od 13.07.2017 do 11.08.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zosumy 3.084,66 eura od 12.08.2017 do 11.09.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 3.034,66 eura od 12.09.2017 do 12.10.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 2.984,66 eura od 13.10.2017 do 10.11.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo

sumy 2.934,66 eura od 11.11.2017 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 50 eur splatných
vždy do posledného kalendárneho dňa toho - ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku až do
úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie
odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 a nasl.,

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, §
19 ods. 2, 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
§ 23a ods. 1, 2, § 145 ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 151 ods. 1, § 186
ods. 2 a § 232 ods. 3, 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žeprávnypredchodcažalobcu(Poštovábanka,a.s.)sažalobou

doručenousúdudňa09.08.2016domáhaluloženiapovinnostižalovanejzaplatiťmusumuistinyvovýške
4.926,69 eura, zmluvného úroku a úroku z omeškania vyčísleného ku dňu 30.04.2016 vo výške 2.204,92
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.926,69 eura od 01.05.2016 do
zaplatenia, zmluvným úrokom vo výške 19 % ročne zo sumy 4.926,69 eura od 01.05.2016 do zaplatenia.
Žalobu postavil na tvrdení, že so žalovanou dňa 26.04.2013 uzatvoril úverovú zmluvu č. 1039682486, na

základe ktorej jej poskytol úver. Žalovaná však tento úver riadne a včas nesplácala, a preto poskytnutý
úver vyhlásil za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaná realizovala úhrady
dlžnej sumy celkove vo výške 450 eur.

2.Zostranyžalobcudošlokčiastočnémuspäťvzatiužalobyvčastiozaplateniezmluvnéhoúrokuaúroku

z omeškania vyčíslených ku dňu 30.04.2016 v časti prevyšujúcej sumu 1.510,56 eura. Súd postupujúc
podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v časti o zaplatenie zmluvného úroku a úroku z omeškania vyčíslených
ku dňu 30.04.2016 v časti prevyšujúcej sumu 1.510,56 eura zastavil.

3. Ohľadne zvyšnej časti uplatneného nároku (o zaplatenie istiny vo výške 4.926,69 eura s

príslušenstvom - zmluvným úrokom a úrokom z omeškania vyčísleným ku dňu 30.04.2016 vo výške
1.510,56 eura, zmluvným úrokom a úrokom z omeškania zo sumy 4.926,69 eura za obdobie od
01.05.2016 do zaplatenia) súd konštatujúc, že ide o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy skúmal,
či uzavretá zmluva je platným právnym úkonom a či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch. Preskúmaním zmluvy súd zistil, že v zmluve bola hodnota RPMN

(ročná percentuálna miera nákladov) vyčíslená vo výške 20,74 %, hoci správne mala byť vo výške 22,80
% (pri vstupnom údaji o výške úveru 5.000 eur, splátke vo výške 121,85 eura a počte splátok 72). Zmluva
tiež obsahovala nesprávny údaj o celkovej výške nákladov, ktorú mal spotrebiteľ titulom úveru uhradiť,
keďže v zmluve bola uvedená čiastka 3.407,22 eura, ktorá nezodpovedá ani len sume vyčíslenej ako
súčin 72 splátok po 121,85 eura. Pokiaľ žalobca tvrdil, že pri výpočte RPMN vychádzal zo sumy splátky

117 eur mesačne, lebo celková výška splátky 121,85 eura mesačne obsahovala aj poplatok za poistenie
vo výške 4,85 eura mesačne, súd konštatoval, že zmluva túto skutočnosť neobsahovala, aj keď je v
nej síce zmienka o základnom súbore poistenia. Žiadna konkrétna suma, ktorú mala žalovaná titulom
poistenia uhrádzať, však z obsahu zmluvy nevyplýva. Preto súd pri výpočte RPMN vychádzal z výšky
splátky uvedenej v úverovej zmluve a keďže poplatok za poistenie v zmluve nebol riadne označený,

súd nemohol tento poplatok nezahrnúť do celkových nákladov na účely výpočtu RPMN. Predmetnú
zmluvu je potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú a ak obsahovala údaj o RPMN v nesprávnej
výške a zároveň neobsahovala správny údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, súd vychádzajúc
z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch považoval poskytnutý úver za
bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej bol podľa zmluvy poskytnutý úver vo výške 5.000 eur, ktorý do

dňa 10.11.2017 uhradila v časti 2.065,34 eura, a tak ju súd zaviazal na zaplatenie rozdielu medzi tým,
čo jej bolo titulom úveru poskytnuté, a tým, čo už uhradila. Žalobu súd považoval za dôvodnú i v časti
uplatneného úroku z omeškania prihliadnuc na čiastočné úhrady žalovanej realizované v období od
13.10.2015 do 10.11.2017, pričom žalobca si úrok z omeškania uplatnil v súlade s ustanovením § 517
ods.1,2Občianskehozákonníkavovýškevyplývajúcejz§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.Vozvyšnej

časti súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania (v zastavenej časti konania) súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP,
keďže zastavenie konania v tejto časti procesne zavinila žalovaná. Ohľadne zvyšnej časti konania súdo trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP s ohľadom na čiastočný úspech strán sporu v tak,
že žiadna zo strán sporu nemá nárok na ich náhradu.

5. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil s odkazom
na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CPS. Namietal nesprávny výpočet celkovej
výšky nákladov vynásobením výšky a počtu mesačných splátok, keďže súd celkovú výšku nákladov

nevypočítal na základe rozpisu splátok, podľa ktorého posledná splátka úveru je len vo výške 100,18
eura. Do celkovej výšky nákladov sa nezapočítava suma poplatku za poistenie úveru (4,85 eura), lebo
ide o dobrovoľné poistenie úveru. Z mesačnej splátky 121,85 eura totiž tvoril poplatok za poistenie
sumu 4,85 eura. Do celkových nákladov sa poplatok za poistenie započíta, len ak je poistenie povinné
na získanie úveru, resp. na získanie úveru za ponúkaných podmienok. Rovnako namietal, že údaj o
RPMN je v zmluve nesprávny, vzorec výpočtu RPMN žalobcovi do kalkulačky implementoval externý

dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN. Namietal tiež nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia a nezrozumiteľnosti a poukázal na limity
ochrany spotrebiteľa, ktoré zabraňujú jednostrannému zvýhodňovaniu spotrebiteľa.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §

380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci
bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods.
1, § 219 ods. 3 CSP) urobil záver, že je daný dôvod na potvrdenie rozsudku v zamietajúcom výroku a
vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozsudok vo výroku o zastavení časti konania a
vo vyhovujúcom výroku týkajúcom sa časti žaloby nadobudol v dôsledku absencie odvolania žalovanej

právoplatnosť.

7. Z obsahu spisu je zrejmé, že právny predchodca žalobcu (banka) uzatvoril dňa 26.04.2013 so
žalovanou úverovú zmluvu č. 1039682486, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 5.000
eur. Tento úver sa žalovaná zaviazala splácať v 72 mesačných splátkach po 121,85 eura v období

od 25.05.2013. Úroková sadzba bola v zmluve dojednaná vo výške 19 % ročne, pričom RPMN bola
v zmluve ustálená vo výške 20,74 % a priemerná RPMN vo výške 18,86 %. Celková výška nákladov
spotrebiteľa bola v sume 3.407,22 eura. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli všeobecné
obchodné podmienky účinné od 01.06.2013 ako aj obchodné podmienky účinné od 19.07.2012. Na
základe uznesenia č. k. 14Csp/55/2016-37 zo dňa 27.10.2016, ktorým súd prvej inštancie vyzval žalobcu

na späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 19 % ročne zo sumy 4.926,69 eura
od 01.05.2016 do zaplatenia, žalobca vzal žalobu späť, konkrétne v časti zmluvných úrokov a úrokov z
omeškania vyčíslených ku dňu 30.04.2016 v časti prevyšujúcej sumu 1.510,56 eura, v dôsledku čoho
súdprvejinštanciekonanievtejtočastizastavil.Zdôvodu,žesúdposúdilposkytnutýúverakobezúročný
a bez poplatkov, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť len rozdiel poskytnutých finančných prostriedkov

a uhradenej sumy s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a nárok na
náhradu trov konania stranám nepriznal.

8. Po prejednaní veci odvolací súd konštatoval, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. Súd
prvej inštancie správne ustálil, že úverová zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovanou je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde pôvodný žalobca, Poštová
banka, a.s., vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom,
keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Rovnako sa odvolací súd stotožnil s tým, že úver poskytnutý

žalovanej právnym predchodcom žalobcu je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. d)
zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, lebo zmluva
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.04.2013 obsahuje nesprávne určenú výšku RPMN v neprospech
spotrebiteľa a taktiež obsahuje nesprávnu výšku nákladov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za poskytnutý
úver. V prípade celkovej výšky nákladov ide o najdôležitejší údaj pre spotrebiteľa, keďže spotrebiteľ

posudzuje predovšetkým všetky náklady, ktoré musí za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom
posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru.9. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval nesprávnosť
určenia výšky RPMN v zmysle § 9 ods. 2, písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, lebo v zmluve je
uvedenáhodnota20,74%,hocipripoužitívzorcauvedenéhovzákoneadosadeniahodnôtpodľazmluvy

správne RPMN činila 22,80 %. V zmluve tak bola uvedená v neprospech spotrebiteľa RPMN nižšia,
než aká bola v skutočnosti. Úverová zmluva síce obsahovala všetky náležitosti predpísané zákonom o
spotrebiteľských úveroch, ale údaj o výške RPMN nebol určený dobre, a teda bolo správne aplikovať
ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch a posúdiť zmluvu o úvere ako
bezúročnú a bez poplatkov. Okrem nesprávne uvedenej RPMN sa odvolací súd so súdom prvej inštancie

zhodol aj v závere o nesprávnom údaji týkajúcom sa celkovej výšky nákladov na úver, keď správne mala
byť uvedená suma 3.773,20 eura (121,58 eura x 72 mesiacov), pričom v zmluve o úvere žalobca uvádza
sumu 3.407,22 eura. Odvolací súd považuje právny záver súdu prvej inštancie o nesprávne uvedenej
celkovej výške nákladov za správny a odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú. Zo zmluvy o úvere
vyplýva, že počet mesačných splátok je 72 a výška každej mesačnej splátky je 121,85 eura. Žalobca
v podanom odvolaní namietal, že posledná splátka nebola vyčíslená na sumu 121,85 eura, ale len na

sumu 100,18 eura. Pokiaľ však žalobca vychádzal z takejto výšky splátok, potom je zrejmé, že veriteľ to
mal v samotnej zmluve o úvere uviesť, a to buď nižším počtom splátok, resp. splátok v inej výške, a teda
jednoznačne v zmluve o úvere uviesť, že posledná mesačná splátka nebude uhradená vo výške 121,85
eura, ale len vo výške 100,18 eura. Žalobca v zmluve takéto skutočnosti neuviedol, a preto je potrebné
vychádzať z pôvodného údaju o výške mesačných splátok a ich počte zrejmých zo zmluvy o úvere.

10. V súvislosti s nesprávnym stanovením celkových nákladov na úver je spojené aj nesprávne určenie
celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť tak, ako to definuje § 2 písm. h) zákona
o spotrebiteľských úveroch, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej
sume "preplatenia" úveru. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že v úverovej zmluve

nie je uvedená správna celková suma, ktorú musí spotrebiteľ za poskytnutý úver zaplatiť, a to ani jej
presným vyčíslením a ani iným zrozumiteľným spôsobom v zmysle článku 10 ods. 2 písm. g) Smernice
EP a Rady 2008/48/ ES zo dňa 23.04.2008 o spotrebiteľskom úvere, ktorej úplnou transpozíciou je
zákon o spotrebiteľských úveroch uvádzajúci túto povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v § 9 ods. 1 písm. j) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V uzavretej úverovej zmluve sú

jej podstatné zákonné náležitosti uvedené v tabuľkovej forme, okrem uvedenia celkovej sumy, ktorú
je povinný spotrebiteľ zaplatiť a ktorá je iba slovne popísaná ako „celková čiastka úveru“ drobným
písmom pod ostatnými náležitosťami tak, že ide o súčet úveru a celkových nákladov spojených s
úverom. Vychádzajúc z tohto slovného vyjadrenia a údajov v zmluve, keď výška úveru je 5.000 eur
a celkové náklady spojené s úverom 3.407,22 eura, potom celková suma (úveru), ktorú mal povinný

spotrebiteľ zaplatiť, predstavuje sumu 8.407,22 eura. Vychádzajúc však aj z počtu a výšky dohodnutých
splátok úveru, t.j. 72 splátok po 121,85 eura, celková suma, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť, predstavuje
sumu 8.773,20 eura. Je teda zrejmé, že údaj o celkovej čiastke, ktorú mala žalovaná zaplatiť, nie je
vyjadrenýdostatočneurčitýmazrozumiteľnýmspôsobom,nevyvolávajúcimpochybnostiuspotrebiteľao
celkovej sume, ktorú titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí zaplatiť. Spotrebiteľ tak bez presného

číselného uvedenia celkovej sumy nemal možnosť bez akýchkoľvek pochybností posúdiť rozsah svojho
záväzku. Vzhľadom na vyššie uvedené rozdielne možnosti určenia tohto údaju bolo namieste trvať na
presnom číselnom určení celkovej čiastky, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, a v dôsledku absencie
tohto údaju je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov aj v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm.
a) zákona o spotrebiteľských úveroch.

11. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa započítania poplatku za poistenie úveru v sume
4,85 eura do celkovej výšky nákladov odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 2 písm. g) zákona
o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,

ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaná nemala na výber, či poistenie

úveru uzatvorí alebo neuzatvorí; v podstate mala len možnosť výberu prijať základný súbor poistenia
alebo komplexný súbor poistenia. Z takejto formulácie poistenia jednoznačne plynie, že žalovaná ako
spotrebiteľ musela uzatvoriť zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s niektorou z predtlačených
alternatív, t. j. spotrebiteľský úver získať za ponúkaných podmienok. Odvolací súd sa stotožnil aj suvedeným názorom súdu prvej inštancie, že zo zmluvy o úvere nevyplýva výška poplatku za poistenie
úveru, a preto súd pri výpočte RPMN vychádzal z celkovej výšky mesačnej splátky uvedenej v zmluve,
vrátane poplatku za poistenie.

12. Rovnako odvolací súd považoval odvolaciu námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie za nedôvodnú, pretože súd jasne a zrozumiteľne uviedol, z akých
dôvodov považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, pričom sa vysporiadal s
náležitosťami ustanovení stanovenými v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a svoje

rozhodnutievtomtosmereajriadneodôvodnil.Odvolacísúdsatedanestotožnilstým,žebyrozhodnutie
súdu prvej inštancie bolo nepreskúmateľné.

13. V súvislosti s výrokom o trovách konania odvolací súd uvádza, že v zastavujúcej časti konania by
mala nárok na náhradu trov konania žalovaná podľa § 256 ods. 1 CSP, keďže zastavenie konania v
tejto časti zavinil žalobca späťvzatím časti žaloby bez uvedenia dôvodu, a nie žalovaná. Žalovaná proti

výroku rozsudku o trovách konania však odvolanie nepodala a nebol podaný ani návrh na doplnenie
rozsudku o výrok o trovách konania v spojitosti s výrokom o zastavení časti konania. Vo zvyšnej časti
súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že pre čiastočný
úspech žiadnej zo strán nepriznal nárok na ich náhradu trov z dôvodu čiastočného úspechu v konaní.

14. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd podané odvolanie žalobcu posúdil ako neopodstatnené
a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. S prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania týkajúceho sa zamietajúcej časti žaloby by mala
úspešná žalovaná nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže jej však v tomto štádiu

konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1 CSP), že sa jej nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznáva.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419,
§ 420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).