Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/779/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110207634
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kalmanová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4110207634.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: E. J., bytom R., I. XX, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Andrej Kolárik s.r.o. so sídlom Bratislava, Sokolíkova 15, IČO: 47 244 330, v mene ktorej
koná JUDr. Andrej Kolárik, advokát a konateľ, proti odporkyni: Q. J., bytom K., T. X, zastúpená
JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou so sídlom Bratislava, Dobrovičova 6, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku

Okresného súdu v Nitre zo dňa 14. júla 2014 č. k. 12C/77/2010-832, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c
i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov
konania tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal nehnuteľnosti v kat. úz. C. C., obec C.,

zapísané na LV č. XXXX ako parc. registra „C“ č. 366/41, orná pôda o výmere 661 m2, parc. č. 366/01
zastavané plochy a nádvoria o výmere 150 m2, stavba, rodinný dom v podiele 1/1 a nehnuteľnosti
v kat. úz. C. C., obec C., zapísané na LV č. XXXX ako parc. registra „C“ č. 366/58 orná pôda o
výmere 562 m2 v podiele 1/6-ina. Do výlučného vlastníctva navrhovateľa (výrok II) prikázal zostatok
finančných prostriedkov na účte navrhovateľa vo C. D. vo výške 731,77 Eur. Odporkyni prikázal zostatok
finančných prostriedkov na jej účte vo C. banke vo výške 238,98 Eur, v T. vo výške 395,08 Eur (výrok

III) . Ďalším výrokom (IV) určil, že záväzok - hypotekárny úver poskytnutý C. O.. na základe zmluvy z
30.06.2003 vyčíslený k 10. 04. 2007 vo výške 55.368,30 Eur preberá navrhovateľ, rovnako tak záväzok
z flexihypotéky poskynutej C. O.., vzniknutý na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky z 10.12.2004
vyčíslený k 10.04.2007 v celkovej výške 22.427,-Eur (výrok V). Ďalej určil, že záväzok voči O. D. vo
výške 3.983,30 Eur z titulu zmluvy o pôžičke z 08. 07. 2004 a z 26. 07. 2004 preberajú obaja účastníci
rovným dielom, každý vo výške 1.991,65 Eur (výrok VI) a záväzok voči E. D. a Q. D. v celkovej výške

3.319,4 Eur vzniknutý zo zmluvy o pôžičke z 13. 11. 2004 preberajú navrhovateľ a odporkyňa rovným
dielom každý vo výške 1.659,70 Eur (výrok VII.). Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni z
titulu úplného vyporiadania BSM sumu 15.672,37 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VIII.).
Navrhovateľa a odporkyňu zaviazal oboch zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok za
návrh každého vo výške 2.120,-Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IX., X.) a navrhovateľa
zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy štátu vo výške 15,33 Eur do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku (výrok IX.) a odporkyňu vo výške 165,33 Eur (výrok XII.). O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu podľa § 142 ods. 2 OSP.
Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 150 Občianskeho
zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo
rozvedené dňa 10. 04. 2007, kedy došlo k zániku BSM. V časti masy BSM týkajúcej sa hnuteľných vecí
došlo k vyporiadaniu medzi účastníkmi konania dohodou. Konštatoval, že dohoda môže byť uzatvorená

ústne aj v konkludentnej forme, čo bolo realizované v predmetnej veci, pretože sa nejednalo o veci
hnuteľné, nebola potrebná písomná forma dohody. Pri vyporiadaní vychádzal z rovnosti podielov obochúčastníkov, rovnako rozdelil pasíva a aktíva, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a zohľadnil
osobný prínos, t.j. výlučné finančné prostriedky navrhovateľa aj odporkyne investované do spoločného
majetku. Predmetom vyporiadania boli aktíva, nehnuteľnosti a zostatok finančných prostriedkov na

účtoch účastníkov, pasíva hypotekárny úver a flexihypotéka poskytnuté C. D. O., dve pôžičky od
fyzických osôb, O. D. a E. D. a Q. D., osobný prínos navrhovateľa spočívajúci v jeho výdavkoch
spojených so zaplatením za elektrickú energiu, plyn, domovú daň, poistku, opravy, kúrenie, kotol a
zhodnotenie prístupovej cesty. Súd neuznal výlučné finančné prostriedky navrhovateľa na zakúpenie
pozemku a osobný prínos odporkyne za vybavenie užívacieho povolenia domu. Konštatoval, že v

konaní nebolo sporné, že do masy BSM patria nehnuteľnosti v kat. úz. C. C. popísané vyššie, zostatok
finančných prostriedkov na účte navrhovateľa vo C. vo výške 731,77 Eur a na účte odporkyne vo
výške 238,98 Eur a 395,08 Eur spolu 634,06 Eur, čo bolo preukázané výpismi z účtu v peňažných
ústavoch. Neboli sporné ani pasíva, hypotekárny úver a flexihypotéka poskytnuté C. D. účastníkom
konania za trvania manželstva za účelom výstavby rodinného domu v C.. Podľa oznámenia banky
zostatok hypotekárneho úveru ku dňu právoplatnosti rozvodu bol 55.368,30 Eur a flexihypotéky 22.427,-

Eur,pričombankaoznámila,ževprípadehypotekárnehoúverujepotrebnéeštezaplatiťsumu41.340,86
Eur a u flexihypotéky sumu 21.743,50 Eur. V konaní boli sporné pasíva, pôžičky od O. D. a E.
a Q. D., ktoré odporkyňa namietala a neuznávala. Súd mal existenciu týchto pôžičiek preukázanú
čestnými prehláseniami uvedených osôb, svedeckými výpoveďami a ich tvrdenia boli preukázané
aj výbermi finančných prostriedkov z ich účtov. Navrhovateľ preukázal použitie svojich výlučných

finančných prostriedkov do spoločného majetku v celkovej výške 46.619,41 Eur, ktorá pozostáva zo
sumy 27.059,61 Eur - splátky hypotekárneho úveru ním zaplatené, zo sumy 12.818,30 Eur - splátky
flexihypotéky zaplatené navrhovateľom a zo sumy 373,90 Eur za domovú daň, sumy 592,21 Eur za
spotrebu elektrickej energie, sumy 2.847,17 Eur za spotrebu plynu, sumy 285,96 Eur za opravu kotla,
sumy 642,26 Eur za poistku domu, sumy 2.000,-Eur za zhodnotenie prístupovej cesty. Zaplatenie

uvedených súm bolo v konaní preukázaný listinnými dôkazmi, pričom nebolo sporné zaplatenie splátok
úverov, ani to, že ich spláca navrhovateľ, rovnako tak výška zostatku, ktorú oznámila banka. Ďalej súd
vychádzal z toho, že odporkyňa preukázala listinnými dôkazmi použitie svojich výlučných finančných
prostriedkov do spoločnej nehnuteľnosti celkovo vo výške 950,80 Eur a tieto započítal v jej prospech.
Ďalšie použitie výlučných finančných prostriedkov, či už navrhovateľa alebo odporkyne súd nepovažoval

za preukázané. Tvrdenia navrhovateľa ohľadne pozemku, ktorý mal byť zakúpený z jeho výlučných
finančných prostriedkov považoval za účelové, keďže neboli uvádzané v návrhu, neboli prezentované
v písomných, ani v ústnych vyjadreniach, objavili sa až v závere konania, preto podľa názoru súdu
vzbudzujú pochybnosti o ich pravdivosti a navyše ani navrhovateľ nepreukázal, že peniaze použité na
kúpupozemkubolijehovýlučnéfinančnéprostriedky,keďže odporkyňatvrdila,žeonazarábalapeniaze,

nemala svoj vlastný účet a peniaze sa vkladali na účet navrhovateľa, čo potvrdili čestnými prehláseniami
jej rodičia K. a H. P.. Pokiaľ ide o vyporiadanie, súd nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva
navrhovateľa vychádzajúc zo záveru, že obaja účastníci sú rovnako odkázaní na uvedenú nehnuteľnosť,
keďže nemajú definitívne vyriešenú otázku bývania, pričom spočiatku nemal ani jeden z nich záujem
o nehnuteľnosť. Až v priebehu konania o nehnuteľnosť prejavili záujem postupne obaja. Keďže bolo

preukázané,žeodporkyňaniejeschopnávyplatiťnavrhovateľa,navyšenavrhovateľplatívšetkyvýdavky
súvisiace s udržiavaním nehnuteľnosti, vrátane splátok úveru, súd nepovažoval za spravodlivé prikázať
nehnuteľnosti odporkyni, a preto ich prikázal navrhovateľovi, ktorý je schopný ju vyplatiť a len jeho
zásluhou sa účastníci konania nedostali do problémov so splácaním úveru, keďže ich splácal výlučne
sám. Všeobecná cena nehnuteľnosti bola určená znalcom na sumu 140.000,-Eur, a z tejto sumy súd

vychádzal pri rozhodovaní. Ako aktíva určil finančné prostriedky na účte navrhovateľa, 731,77 Eur,
z ktorých polovica vo výške 365,88 Eur patrí odporkyni a prostriedky na účtoch odporkyne spolu vo
výške 634,06 Eur, z toho polovica prináležiaca navrhovateľovi 317,03 Eur. Zostatky na účtoch súd
prikázal navrhovateľovi ako majiteľovi účtu, s tým, že zaplatí aj zostatok úverov. Pokiaľ ide o pôžičky
od fyzických osôb, súd rozhodol, že obaja účastíci sú povinní uhradiť dlh v rovnakom pomere, keďže

výsledkydokazovanianasvedčujútomu,žepohľadávkaveriteľovby mohlibyťpremlčaná,avšak vtomto
konaní nemohol rozhodovať, či došlo k premlčaniu pohľadávky tretej osoby voči manželom, tvoriacej
spoločný dlh. Pri výpočte vyrovnávacieho podielu titulom vyplatenia vychádzal z toho, že navrhovateľ by
mal zaplatiť odporkyni titulom vyporiadania za nehnuteľnosť 70.000,-Eur , polovicu zostatku finančných
prostriedkov 365,88 Eur, od čoho odpočítal polovicu výlučných finančných prostriedkov navrhovateľa

23.309,70Eur (zo sumy 46.619,41 Eur) a polovicu úverov, ktoré prebral a ktoré bude musieť zaplatiť
v sume 31.540,-Eur, k tomu pripočítať polovicu výlučných finančných prostriedkov odporkyne 475,40
Eur a sumu 317,03 Eur, polovicu zostatku finančných prostriedkov na jej účte. Celková suma, ktorá má
navrhovateľ vyplatiť odporkyni vyčíslil sumou 15.672,37 Eur. O povinnosti účastníkov konania zaplatiťsúdny poplatok rozhodol v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov, podľa položky 6 písm.
b/ vo výške 3 % z predmetu konania zo sumy 141.365,83 Eur a o trovách štátu podľa § 148 ods. 1
OSP, ktoré boli tvorené sumou 330,66 Eur a to za faktúry vystavené T., vypracovaný znalecký posudok.

Navrhovateľ zložil preddavok vo výške 150,-Eur, o túto sumu znížil jeho povinnosť zaplatiť trovy štátu
na 15,33 Eur a odporkyňu zaviazal na sumu 165,33 Eur.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ aj odporkyňa.

Navrhovateľ odvolaním napadol výrok IV., VII., VIII. poukazujúc na neúplne zistený skutkový stav
veci, keďže súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietal
súdom uloženú povinnosť uloženú obom účastníkom, prevziať rovným dielom záväzky zo zmluvy
uzatvorenej s pani O. D. a E. a Q. D., a v súvislosti s tým výpočet, sumy, ktorú mal vyplatiť odporkyni
titulom úplného vyrovnania. Podľa jeho názoru aj pri týchto pôžičkách mal súd postupovať ako pri
hypotékach, keďže bolo preukázané, že pôžičky boli poskytnuté v súvislosti s výstavbou rodinného

domu, a preto ak mu bola prikázaná nehnuteľnosť, mal prevziať v celom rozsahu aj dlhy súvisiace s
ňou a prevzatie dlhu malo byť zohľadnené v konečnom finančnom vyrovnaní s tým, že za obzvlášť
nespravodlivé považuje takéto rozhodnutie za situácie, keď súd vyslovil, že sú nároky pravdepodobne
premlčané. Uviedol, že všetci veritelia sú jeho rodinnými príslušníkmi a bude musieť skôr alebo neskôr
tieto pôžičky vrátiť v celej výške, teda aj v časti ktorá pripadla na odporkyňu. O čiastku uvedených

pôžičiek súd navýšil sumu, ktorú by mal vyplatiť, z čoho je zrejmé, že ju zaplatí dvakrát. Prvýkrát
odporkyni a druhýkrát veriteľom. Pokiaľ ide o výšku finančnej čiastky, ktorú by mal vyplatiť odporkyni, súd
nezohľadnil úroky z omeškania zo záväzkov odporkyne voči nemu a jeho výlučné peňažné prostriedky,
použité na kúpu pozemkov, ktoré boli v BSM a boli v konaní vyporiadavané. K úrokom z omeškania,
uviedol, že po celú dobu trvania súdneho konania financoval náklady spojené s nehnuteľnosťou

výlučne z vlastných prostriedkov napriek tomu, že odporkyňa viackrát deklarovala ochotu tieto uhrádzať,
nikdy tak neurobila. Podľa jeho názoru každý z manželov je povinný plniť spoločné záväzky počas
trvania manželstva prijaté rovným dielo a ak jeden z nich nesplní, musí tak urobiť druhý, dochádza
k bezdôvodnému obohateniu na strane toho z manželov, ktorú svoju časť záväzkov neplní v zmysle
§ 454 Obč. zákonníka. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, vrátenie úrokov z omeškania si

riadne uplatnil v ponuke na vyrovnanie z 20. 04. 2012, ktorou súd disponoval, pričom túto skutočnosť
nezohľadnil pri výpočte sumy a tomuto nároku sa v odôvodnení rozhodnutia nevenoval, preto nie je mu
jasné, či podľa názoru súdu mu tento nárok neprislúcha alebo ho súd opomenul zahrnúť do výpočtu
finančnej kompenzácie. Pokiaľ ide o jeho výlučné finančné prostriedky použité na kúpu pozemkov,
poukázal na rozsiahlu dokumentáciu, ktorú v konaní predložil a ktorá preukazuje, že pozemky boli

nadobudnutézjehovýlučnýchprostriedkovminimálnevrozsahu21.244,11Eur.Nazvyšnúčasťnenašiel
listinné doklady. Súd sa týmto nárokom nezaoberal, považoval ho za účelový a nezaoberal sa ani ním
predloženými dôkazmi, s čím nemôže súhlasiť. Výlučnosť prostriedkov použitých na kúpu pozemkov je
zásadná pre určenie výšky finančného vyrovnania, ktoré by mal vyplatiť odporkyni a súd sa mal zaoberať
zistením, do akej miery bol pozemok preukázateľne kúpený z jeho výlučných prostriedkov. Tým, že

odporkyni priznal polovicu hodnoty pozemku, ukrátil ho v tomto rozsahu a priznal odporkyni podiel na
majetku BSM vo väčšej výške, než na akú ho oprávňuje § 150 OZ. K uplatneniu sporného nároku došlo
po zmene právneho zástupcu navrhovateľa, pričom mu nie je známy dôvod, prečo jeho predchádzajúci
právny zástupca tento nárok neuplatnil, keďže mu o ňom hovoril. Uplatneniu nároku nebráni premlčacia
ani zákonná prekážka a ak je možné zabezpečiť dokumentáciu preukazujúcu tento nárok, nie je

dôvod ho neuplatniť. Iba konštatovanie, že nebol uplatnený skôr, považuje za neakceptovateľný zo
strany súdu. Pokiaľ ide o platby uviedol, že súd vychádzal zo sumy 46.619,41 Eur, ktorá ale nie je
aktuálna, pretože nezohľadňuje všetky platby realizované ním do 23. 06. 2014. Na platbách za
nehnuteľnosti uhradil o 6.334,16 Eur viac ako súd uvádza, a preto celková suma jeho výlučných
finančných prostriedkov predstavuje 52.953,57 Eur. Aj z tohto dôvodu súd nesprávne určil konečnú

výšku finančného vyporiadania. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporkyňa v písomnom odvolaní namietala výrok IX. a X. o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, dôvodiac
tým, že tento sa vyrubuje podľa položky 6 písm. b/ prílohy Zákona o súdnych poplatkoch vo výške 3 %

z predmetu konania najmenej 66,-Eur, najviac 16.596,-Eur. Toto ustanovenie nadväzuje na ustanovenie
§ 7 ods. 8 cit. zákona, podľa ktorého v konaní o vyporiadanie BSM je základom poplatku cena
všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa
vyporiadavajú. Podľa § 2 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona sú poplatníkmi obaja účastníci, pričomkaždý z nich automaticky neplatí súdny poplatok vo výške 1-ice, ale vo výške 3 % z hodnoty toho, čo
vyporiadaním získal. Takýto postup je odôvodnený aj hodnotovým princípom. Poukázala na rozhodnutie
NS SR 2Cdo/261/2009. Keďže konanie skončilo rozsudkom, poplatková povinnosť účastníkov je 3 %

z majetku, ktorý súd vyporiadal, pričom do tohto majetku sa nezahrňujú pasíva, ale len aktíva. Preto
jej mal byť vyčíslený súdny poplatok zo sumy 15.911,35 Eur (súčet položiek aktív podľa výroku III. a
VIII.) a navrhovateľovi zo sumy 140.731,77 Eur (súčet položiek aktív podľa výroku I. a II.). Odvolaním
napadla aj výrok VI. a VII. týkajúci sa vyporiadaných pôžičiek od fyzických osôb. Uviedla, že súd
sa stotožnil iba s výpoveďami príbuzných navrhovateľa, nielen v časti, kde tvrdia, že mu požičali

finančné prostriedky, ale ak keď tvrdia, že ich spotreboval, nie je zrejmé na čo tieto finančné prostriedky
potreboval. Pritom odporkyňa svojou výpoveďou preukazovala, že finančné pôžičky v danom čase
nemali logiku, nepotrebovali ich, nikdy o nich nerozprávali, nikdy sa ich majetok vďaka nim nerozmnožil.
Podľa jej názoru nebolo preukázané ani to, že navrhovateľ skutočne uvedené finančné prostriedky od
svojich príbuzných dostal, ani to, že by ich odovzdal odporkyni a že by nimi rozmnožil aj jej majetkovú
sféru. Z uvedených dôvodov navrhla zaviazať navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku 4.221,95

Eur a ju na sumu 477,34 Eur a výroky v časti VI. a VII. zmeniť a návrh v tejto časti zamietnuť.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že v časti rozdelenia úhrady súdneho
poplatku jej odvolanie nie je dôvodné. Nie je pravdou, že by získal z BSM väčší podiel ako ona.
Naopak, skôr odporkyňa bola oproti nemu zvýhodnená tak ako uviedol v odvolaní. Tvrdenie, že

jej majetok bol zhodnotený iba o 15.911,35 Eur je zavádzajúce. Taktiež tvrdí, že poplatok mal byť
vybraný iba z uvedenej sumy, znamená to zároveň, že počas celého súdneho konania odmietala
plniť svoju časť z platných záväzkov a dostala sa do výhodnejšej pozície, ako keby dlhy riadne
uhrádzala, pretože ak by ich uhrádzala, výška finančného vyporiadania by bola vyššia, keďže by
neexistovalo bezdôvodné obohatenie, ktoré bolo zohľadnené vo výške finančného vyporiadania. Pri

určení hodnoty vecí patriacich do BSM nemožno nezohľadniť úvery a iné zdroje použité na kúpu
cudzích vecí. Tvrdenie, že priznaním predmetnej nehnuteľnosti do jeho vlastníctva získal do svojho
majetku 140.000,-Eur je nepravdivé a neodôvodniteľné. Výklad príslušných ustanovení zákona o
súdnych poplatkoch prezentovaný odporkyňou je nesprávny. Neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali nerovnomerné rozloženie súdneho poplatku, pretože nie je pravdou, že by získal viac

ako odporkyňa. K dôvodom odvolania týkajúcim sa finančných pôžičiek od príbuzných uviedol, že v
čase, keď stavali dom, nikto neuvažoval tým smerom, že o niekoľko rokov sa rozvedú a teda akákoľvek
výpomoc od rodiny by mala byť zvažovaná z hľadiska budúceho vyporiadania BSM. Nevznikla potreba
popisovania zmlúv, a ak by nejaká aj bola spísaná, zväčša nie sú podpisy overené notárom. Nie je
pravdou, že by odporkyňa o pôžičkách nevedela. V konaní odporkyňa iba skonštatovala, že o žiadnej

pôžičke nevie. Presne tak postupovala aj pri ďalších pasívach BSM hradených z jeho prostriedkov alebo
ním zabezpečených. Všetky peňažné prostriedky na majetok BSM zabezpečil on a predložil dôkazy,
ktoré mal k dispozícii o tom, že nie je pravdou, že by odporkyňa mala peniaze. Je na posúdení súdu,
či tieto jeho tvrdenia boli, alebo neboli dostatočne preukázané. Za nebezpečný precedens považuje
paušálne nepriznávať určitý druh nároku iba z dôvodu, že prax mohla v minulosti zaznamenať aj účelové

uplatnenie takýchto nárokov. Od začiatku vníma vyporiadanie BSM ako výsledok rovnice aktíva BSM
- pasíva BSM. V tomto smere pripravil aj ponuku na mimosúdne vyrovnanie, ktoré bolo zaslané listom
z 20.04.2012. Odporkyňa sa na ňu vyjadrila iba veľmi stroho. On sám má záujem rozdeliť BSM , nie
darovať svoje vlastné prostriedky odporkyni.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP a zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a čiastočne nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, čím
bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom.

Predmetom konania je návrh na vyporiadanie BSM účastníkov, ktoré trvalo od 10.05.1997 do
10.04.2007, t. j. od uzavretia manželstva do jeho zániku v dôsledku rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad

uvedených v § 150. Podľa tohto ustanovenia pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok.V preskúmavanej veci navrhovateľ v konečnom návrhu žiadal vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctva
manželov tak, že do jeho výlučného vlastníctva súd prikáže nehnuteľnosti v kat. úz. C. C. zapísané na

LV č. XXXX a XXXX popísané vyššie, zohľadniť splátky hypoték, ktoré splácal po rozvode manželstva,
náklady súvisiace s udržiavaním nehnuteľností, domovú daň zaplatenú za roky 2007, 2011 v sume
373,90 Eur, za spotrebu elektrickej energie za roky 2008, 2011 v sume 592,21 Eur, za spotrebu plynu
v rokoch 2008, 2011 v sume 2.847,17 Eur, náklady na opravu kúrenia a kotla zaplatené v decembri
2011, februári a marci 2012 v sume 285,96 Eur, za poistku domu v rokoch 2007 až 2011 v sume

642,26 Eur, finančné prostriedky za zhodnotenie prístupovej cesty vo výške 2.000,-Eur, ďalej žiadal
do BSM zahrnúť pôžičky od fyzických osôb O. D. vo výške 3.983,30 Eur a od E. a Q. D. vo výške
3.319,40 Eur, tvrdiac, že tieto peniaze boli požičané na výstavbu domu a boli použité na tento účel,
a ďalej náklady na pozemok, zakúpený na výstavbu rodinného domu v sume 823.000,-Sk, tvrdiac, že
suma 640.000,-Sk bola použitá z jeho výlučných finančných prostriedkov. Ďalej žiadal zaplatiť úroky z
omeškania za platby spojené s užívaním nehnuteľnosti majúc za to, že ide o nároky z titulu vydania

predmetu bezdôvodného obohatenia, keďže plnil za odporkyňu, pričom na úhradu týchto platieb bola
povinná aj ona, keďže sa týkali ich spoločnej nehnuteľnosti. Odporkyňa popierala pôžičku od fyzických
osôb, tvrdiac, že neboli poskytnuté s jej súhlasom a neboli použité na zveľadenie majetku, nesúhlasila
ani s nákladmi na udržanie domu. Uznala položky za domovú daň, za poistku na dom, náklady uplatnené
navrhovateľom za prístupovú cestu žiadala preukázať. Žiadala prikázať nehnuteľnosť do jej výlučného

vlastníctva s tým, že prevezme záväzky spojené s úhradou hypoték a vyplatí navrhovateľa. Namietala
navrhovateľom uvádzané výlučné prostriedky na zakúpenie pozemku v sume 640.000,-Sk tvrdiac, že
navrhovateľnepracoval,onapracovalavNemeckuakeďženemalavlastnýúčet,peniazeposlalanajeho
účet. On bol v tom čase študent a v Nemecku nemohol pracovať, iný príjem nemal a to, že boli peniaze
na jeho účte, neznamená, že boli jeho. V priebehu konania účastníci konania ohľadne masy hnuteľných

vecí uzatvorili dohodu a preto táto časť majetku nebola predmetom vyporiadania BSM súdom.

Súdprvéhostupňanazákladevykonanéhodokazovanianehnuteľnostiprikázaldovýlučnéhovlastníctva
navrhovateľa prihliadajúc na to, že svojím správaním a konaním prispel k zachovaniu nehnuteľnosti, keď
splácal úver, pričom ani on, rovnako ako odporkyňa, nemá vyriešenú bytovú otázku. Navrhovateľovi

prikázal zostávajúcu časť hypoték, ktorú účastníci čerpali za účelom výstavby rodinného domu.
Vychádzal zo zostatku úveru vyčísleného ku dňu rozvodu - 10. 04. 2007. Za preukázané považoval aj
záväzky účastníkov konania voči O. D. a E. D. a Q. D. a obe pôžičky zaviazal účastníkov konania zaplatiť
veriteľom rovnýmdielom, každéhovovýške 1-icepôžičky.Navrhovateľoviuznalpoužitiejehovýlučných
finančných prostriedkov investovaných do spoločného majetku v celkovej výške 46.619,41 Eur, do ktorej

zahrnul ním zaplatené splátky hypotekárneho úveru a flexipôžičky zaplatené do dňa právoplatnosti
rozvodu 10.04.2007 a polovicu nákladov za domovú daň, elektrickú energiu, plyn, opravu kotla, poistky
domu a zhodnotenie prístupovej cesty, vychádzajúc z výšky finančných prostriedkov uhradených
navrhovateľom.Odporkyni uznal investície jej výlučných finančných prostriedkov do spoločného majetku
vo výške 950,80 Eur za vybavenie užívacieho povolenia a prípravu realizácie predaja rodinného domu.

Tvrdenia navrhovateľa o zakúpení pozemku z výlučných finančných prostriedkov vo výške 640.000,-Sk
považoval za účelové, a preto túto sumu nezohľadnil vo vyporiadaní a nepojal ju do BSM.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa bol vydaný na
základe nesprávneho právneho posúdenia veci a čiastočne nedostatočne zisteného skutkového stavu

veci. Súd prvého stupňa do BSM zahrnul aj náklady navrhovateľa, ktoré uhrádzal v rokoch 2007 až
2012, a ktoré označil ako náklady súvisiace s udržiavaním nehnuteľnosti tvorené úhradami za domovú
daň, spotrebu elektrickej energie, spotrebu plynu, opravu kúrenia, kotla, poistku domu a financovanie
prístupovej cesty. V súdenej veci uvedené nároky zahŕňajú platby spojené s nehnuteľnosťou za čas po
rozvode manželstva, čiže po 10. 04. 2007. Bezpodielového spoluvlastníctvo manželov v zmysle § 148

ods. 1 zaniká zánikom manželstva a preto do zániku BSM platí taký právny režim, že z právnych úkonov
týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne, pričom
spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci, alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Pokiaľ
ide o uplatňovanie nárokov vzniknutých za obdobie po zániku manželstva platí, že obaja účastníci zo
zákona sú povinní tieto náklady spojené s užívaním a udržiavaním spoločných vecí uhrádzať spoločne v

rovnakých zákonných podieloch, bez ohľadu na to, ako reálne spoločné veci užívali, pokiaľ nebola medzi
nimi iná dohoda. Do vyporiadania majetku patriaceho do BSM treba pre absenciu osobitnej (výslovnej)
zákonnej úpravy aplikovať na vzťahy spoluvlastníkov (už nie bezpodielových) majetku zaniknutého BSM
analógiu zákonných ustanovení o ich vzájomných vzťahov a to do zániku BSM, resp. ako u podielovýchspoluvlastníkov s rovnakými spoluvlastníckymi podielmi, avšak s tým rozdielom, že síce vo vzťahu k
tretím osobám sú solidárne povinní a oprávnení, ale vo vzťahu medzi sebou navzájom už neplnia bežné
záležitosti manželov zo spoločného majetku, ale v rozsahu nad svoju polovičnú zákonnú povinnosť

plnia v ich vzájomnom vzťahu za druhého. Z uvedeného dôvodu preto pokiaľ navrhovateľ uplatňoval
nároky, ktoré vznikli po zániku BSM rozvodom manželstva, tieto nebolo možné riešiť vrámci konania
o vyporiadanie BSM účastníkov, keďže v tomto konaní sa vyporiadava len majetok, ktorý nadobudli
manželia počas trvania manželstva. Náklady za domovú daň, spotrebu energií, kúrenie, opravu kotla,
poistky a zhodnotenie prístupovej cesty, aj keď súvisia so spoločným majetkom, nevznikli navrhovateľovi

počas trvania manželstva, ale po jeho zániku, a preto nemôžu byť predmetom vyporiadania BSM. Z
uvedeného dôvodu súd prvého stupňa pochybil, keď navrhovateľom uplatnené vyššie uvedené nároky
zahrnul do masy BSM a následne vyporiadal. Rovnaký záver sa týka aj nákladov zohľadnených
odporkyni za výplatu zaplatenie finančných prostriedkov za vybavenie užívacieho povolenia a prípravu
realizácie predaja rodinného domu vo výške 950,80 Eur.

Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľa, týkajúce sa rozhodnutia súdu prvého stupňa o pôžičkách od
fyzických osôb odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že tieto patria do BSM
a správne ich vyporiadal spôsobom, že obaja účastníci sú povinní zaplatiť ich rovným dielom. Pri
vyporiadaníBSMplatí,žespolusvyporiadanímvecítvoriacichpredmetbezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov je potrebné vyporiadať aj spoločné pohľadávky a dlhy, ktoré vznikli za trvania manželstva

a BSM v súvislosti s ich hospodárením a spotrebným spoločenstvom. K námietkam odporkyne, že
nebola preukázaná dôvodnosť a účel pôžičiek od fyzických osôb odvolací súd poukazuje na obsah
spisu a výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých vyplýva, že účastníci konania kúpnou zmluvou
uzatvorenou dňa 05. 12. 2000 odkúpili do BSM pozemky v kat. úz. C. C. parc. č. 366/41, 366/43, 366/42,
366/58, na ktorých začali s výstavbou rodinného domu. Stavebné povolenie bolo vydané 22. 12. 2003.

Zmluvou o úvere z 30. 06. 2003 čerpali úver na výstavbu nehnuteľnosti - rodinného domu a následne
zobrali ďalší úver - flexipôžičku 10. 11. 2004. Sporné pôžičky mali boli poskytnuté v dňoch 08. 07.
2003 a 26 .07. 2004 a 13.11.2004, pričom svedkyne vypočuté na pojednávaní O. D. a E. D. potvrdili,
že boli poskytnuté na výstavbu rodinného domu. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené skutkové
zistenia, navyše preukázané aj výpismi z účtov, odôvodňujú záver o tom, že v období, kedy boli pôžičky

poskytnuté, účastníci konania stavali rodinný dom a nemali dostatok finančných prostriedkov, o čom
svedčia dva úvery, prvý pred poskytnutím pôžičiek 30.06.2003 a ďalší 10.11.2004. Tieto skutočnosti
boli potvrdené aj výpoveďami svedkov a odporkyňa nepreukázala, že v uvedenom období mali s
odporcomdostatokfinančnýchprostriedkovnavýstavbudomu.Keďžeupohľadávokadlhovvzniknutých
za trvania BSM musí súd prihliadnuť aj k premlčaniu a v prípade, ak premlčacia doba už ubehla, je

správnerozhodnúťtak,abyobajaspoluvlastnícimohlibyťpremlčanímpostihnutíprivyporiadanírovnako
spôsobom, že pôžičky budú každému prikázané rovnakým dielom (R 7/91). Okrem toho v tomto konaní
sa vyporiadavajú pôžičky iba medzi účastníkmi tohto konania navzájom, nie voči veriteľom, ktorí ich
môžu uplatňovať v samostatnom konaní a existenciu pôžičky musí preukazovať veriteľ.
S ohľadom na vyššie uvedený právny záver odvolacieho súdu, že do masy BSM nepatria náklady

súvisiace s udržaním nehnuteľnosti, nie je dôvodný ani nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov z
omeškania, navyše, ako sám uvádza, titulom bezdôvodného obohatenia, keďže premetom konania
sú nároky z titulu vyporiadania BSM. Úroky, ako príslušenstvo pohľadávky môžu byť predmetom
samostatného konania. Za dôvodné považuje odvolací súd odvolanie navrhovateľa, ktorým súd
vyporiadal záväzky z hypotekárneho úveru k 10. 04. 2007, v tom, že nezohľadnil ním uhrádzané platby

až do vyporiadania BSM, keďže si nevyžiadal pred rozhodnutím vo veci oznámenie o aktuálnych
platbách navrhovateľa a aktuálnom zostatku úveru. V tejto časti bol rozsudok súdu vydaný na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ v konaní nepreukázal

nad všetky pochybnosti, že finančné prostriedky na zakúpenie pozemku vo výške 640.000,-Sk boli
hradené z jeho výlučných prostriedkov. Uvedené nehnuteľnosti účastníci konania kupovali v roku 2000,
počas trvania manželstva, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a navrhovateľ nepreukázal,
že nehnuteľnosti boli zakúpené iba z jeho výlučných finančných prostriedkov. Navyše, tieto skutočnosti
začal uvádzať až v priebehu konania, a preto jeho tvrdenia aj podľa názoru odvolacieho súdu, s

prihliadnutím na vyššie uvedené závery, sa javia ako účelové. Výpisy z účtu, s ohľadom aj na tvrdenia
odporkyne o spoločnom hospodárení, nepreukazujú, že išlo výlučne iba o jeho prostriedky a že tieto
použil na zakúpenie pozemkov.Pokiaľ ide o odvolanie odporkyne do výroku o súdnom poplatku, odvolanie nie je dôvodné. Odporkyňa
poukazuje na rozhodnutie sp. zn. 2Cdo/261/2009, ktoré nesúvisí s prejednávanou vecou, keďže v
uvedenom rozhodnutí je predmetom posúdenia súdny poplatok za dovolanie. Súd prvého stupňa vyrubil

súdny poplatok správne podľa položky 6 písm. b/ prílohy Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb.,
podľa ktorého sa poplatok platí vo výške 3 % z celkovej hodnoty vyporiadaného majetku, pričom každý
platípoplatokrovnýmdielom,keďžeBSMsavyporiadavarovnýmdielom(vrátaneaktívapasív)vzmysle
vyššie uvedených zákonných ustanovení.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/
h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa vec opätovne
prejedná, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pričom zadováži aktuálny prehľad platieb a
zostatkov úverov a pokiaľ ide o nároky, ktoré nepatria do BSM, ale navrhovateľ ich uplatnil v tomto
konaní, tieto vylúči na samostatné konanie a rozhodovanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa po
doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje nové rozhodnutie náležite odôvodní

spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 157 ods. 2 OSP vysporiadajúc sa v ňom i s námietkami
navrhovateľa uplatnenými v jeho odvolaní. Zároveň rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov
konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.