Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5Pc/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618201193
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6618201193.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec v konaní pred sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v právnej veci muža, ktorého

otcovstvo má byť zapreté: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: M. XXX/XX, XXX XX Y., t.č. Ústav na
výkon trestu odňatia slobody C.-Z., K. X, XXX XX Š., štátny občan SR, proti matke: C. K., rod. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom: B.. K. XX, XXX XX Y., štátna občianka SR o návrhu o zapretie otcovstva k
maloletým deťom: K. K., G.. XX.XX.XXXX, C.G. K., G.. XX.XX.XXXX, Z. K., G.. XX.XX.XXXX, bytom
ako matka v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec
takto:

r o z h o d o l :

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. XPc/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v časti

výroku III. v nasledovnom znení:

III. Súd návrh navrhovateľa V. K., nar. XX.XX.XXXX o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu K. K.,
nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Lučenec rozsudkom č.k. XPc/X/XXXX-XX zo dňa 07.06.2018 určil, v petite označenom
III., že navrhovateľ V. K., nar. XX.XX.XXXX je biologickým otcom maloletého dieťaťa K. K., nar.

XX.XX.XXXX z matky C. K., rod. K.j, nar. XX.XX.XXXX zapísaného v knihe narodení
Matričného úradu L., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXX.

2.Navrhovateľ zast. matkou C. K., nar. XX.XX.XXXX podal voči rozsudku v petite označenom III. /vide
infra/ v zákonnej lehote odvolanie dňa 20.06.2018, doručenom tunajšiemu súdu dňa 22.06.2018, ktoré
odôvodnil svojim nesúhlasom ako aj opakovaným tvrdením, že maloletá K. nie je jeho
dcérou. Zároveň navrhol vykonanie krvnej skúšky, ktorá by preukázala pravdivosť jeho tvrdení.

3.Matka maloletej K. odmietla vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 10.09.2018, doručenému
tunajšiemu súdu dňa 11.09.2018 krvnú skúšku. Odvolanie podľa jej názoru je neopodstatnené a je
iniciované výlučne matkou navrhovateľa. Dožadovala sa plnenia vyživovacej povinnosti navrhovateľom
tak, ako bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu L. č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX.
Odmietala nariadenie krvnej skúšky na zapretie otcovstva. Deti C. K. Q. V. K. sa narodili dňa 19.04.2010,
K. K. dňa XX.XX.XXXX. Jej bývalý manžel, ako konštatuje bol a je si vedomý toho,

že je otcom štyroch detí a je zapísaný do ich rodných listov. Nepopieral otcovstvo pri ich narodení ani
sekundu, netvrdil že nie je ich biologickým otcom. V súčasnosti podľa jej názoru špekulatívne využíva
zmenu v legislatíve - zapretie otcovstva do troch rokov od narodenia dieťaťa bolo totiž zmenené tak, že
muž otcovstvo môže zaprieť do troch rokov odkedy sa dozvedel o skutočnostiach. Jej bývalý manželsa rozhodol využiť predmetnú zmenu vo svoj prospech, aby nemusel platiť súdom určené výživné na
maloleté deti.

4.Navrhovateľ vo svojom následnom vyjadrení zo dňa 27.09.2018, doručenom tunajšiemu súdu dňa
01.10.2018 uviedol svoj kategorický nesúhlas s vyjadrením matky maloletej K. a považoval ho za
zavádzanie súdu. Na súdnom pojednávaní matka maloletej K. A.ama priznala, že navrhovateľ nie je
biologickým otcom C. Q. V.T. K., čo eklatantne podľa jeho názoru vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu
Lučenec č.k. XPc/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým určil jeho otcovstvo na základe

výpovede matky iba ku K. K.ej. Navrhovateľ ale na pojednávaní uviedol, že sa s matkou maloletej K.
rozišiel po narodení dcéry Q., následne žil a pracoval v zahraničí, teda K. už nemôže byť jeho dcéra. Z
tohto dôvodu bolo podané odvolanie a žiadaná krvná skúška len v spojitosti so zapretím otcovstva voči
maloletej K. K.. Navrhovateľ nemal vedomosť o tom, že po dcére Q. ďalšie tri deti majú v rodnom liste
uvedeného jeho ako ich biologického otca, nakoľko matka maloletých detí tvrdila, že v čase jeho pobytu
v zahraničí ona už podala návrh na rozvod a tvrdila, že sú rozvedení. Jej zavádzanie vyšlo najavo až v

momente, keď žiadala na ÚPSV a R náhradné výživné a zároveň bolo podané trestné oznámenie na
navrhovateľa, ktorý následne podal návrh na rozvod a zároveň aj návrh na zapretie otcovstva. Nakoľko
ale neovláda úradný jazyk, dvakrát podpísal späťvzatie návrhu, nakoľko ani nevedel čo podpisuje. Návrh
na zapretie otcovstva bol podaný aj tretí krát, vyššie uvedeným rozsudkom zo dňa 07.06.2018 bolo
zapreté otcovstvo voči dvom chlapcom a za K. bolo podané odvolanie a bola žiadaná krvná skúška.

5.Na vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 27.09.2018, reagovala matka maloletých detí vyjadrením zo dňa
16.10.2018, doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.10.2018, totožného obsahu s vyjadrením zo dňa
10.09.2018 a totožným stanoviskom k odvolaniu navrhovateľa.

6.Následne Krajský súd Banská Bystrica rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd určil,
že navrhovateľ V. K., nar. XX.XX.XXXX je biologickým otcom K. K., nar. XX.XX.XXXX (výrok III.) a vo
výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) zrušil a v týchto výrokoch vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7.Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom okresného súdu o tom, že „je nutná akcentácia v
súvislosti s dobou, kedy sa navrhovateľ o dôvodoch spochybňujúcich skutočnosť, že je otcom maloletej
K. K. dozvedel“. Z § 86 ods. 1 Zákona o rodine totiž vyplýva, že manžel môže do troch rokov
odo dňa, ako sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom
dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Okresný súd v konaní zistil

zo samotnej výpovede navrhovateľa, že navrhovateľ pochyboval o skutočnosti, že je biologickým otcom
maloletej už v roku 2010, avšak návrh na zapretie otcovstva nepodal pre svoju zlú finančnú situáciu,
úmrtie otca a neznalosť postupu vo veci. Okresný súd mal predovšetkým v konaní skúmať, či návrh
na zapretie otcovstva navrhovateľ podal v zákonnej lehote troch rokov odo dňa, ako sa dozvedel o
skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo v jeho manželstve (§

86 ods. 1 ZoR). Len pokiaľ by okresný súd dospel k záveru, že návrh na zapretie otcovstva bol podaný
včas, boli by splnené procesné podmienky pre rozhodnutie o zapretí otcovstva a nie o určení otcovstva,
ako rozhodol okresný súd. Ak by, teda, navrhovateľ otcovstvo dôvodne nezaprel, návrh treba zamietnuť
a nie rozhodnúť o jeho otcovstve (ktoré navyše bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov). Úlohou
okresného súdu bolo skúmať predovšetkým včasnosť podaného návrhu a následne o ňom a o náhrade

trov konania rozhodnúť.

8.Súd vytýčil pojednávanie na 28.03.2019, na ktorom v súlade s uznesením Krajského súdu Banská
Bystrica, č.k. XXCoP/XX/XXXX skúmal včasnosť podania návrhu na zapretie otcovstva voči maloletej
K. K..

9.Na predmetnom pojednávaní navrhovateľ na opakovanú otázku súdu v znení, kedy sa dozvedel o
skutočnosti, že nemôže byť otcom maloletej K. odpovedal opakovane totožne a síce, keď mal 22 rokov.
Dnes má navrhovateľ 34 rokov hoc est pred 12 rokmi.

10.Matka maloletej K. na pojednávaní dňa 28.03.2019 tvrdila a contrario s jej tvrdením
na pojednávaní konanom na Okresnom súde Lučenec in hoc casu dňa 07.06.2018, že
navrhovateľ nie je jej biologickým otcom. Na svojom stanovisku trvala aj po upozornení a otázke súdu,
prečo na prvom pojednávaní tvrdila opak.11.Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoR“),
manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich,

voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka toto právo manžel nemá.

12.Podľa § 85 ods. 1 ZoR, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300 dňa po
zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

13.Podľa § 86 ods. 1 ZoR, manžel môže do troch rokov odo dňa ako sa dozvedel o skutočnostiach
dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že
je jeho otcom.

14.Podľa § 87 ods. 1 ZoR, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od
uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné,

možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

15.Obmedzenie zákonnej lehoty na podanie zapieracej žaloby, ktorého účelom je ochrana práv dieťaťa
a zabezpečenie stability rodinných pomerov, sa má hodnotiť ako rešpektovanie limitov ustanovených
čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Európsky súd pre ľudské práva túto

skutočnosť potvrdil vo svojej judikatúre, v ktorej uviedol, že zavedenie premlčacej (prekluzívnej) lehoty
na začatie konania o otcovstve je ospravedlniteľné snahou zaistiť právnu istotu v rodinných vzťahoch a
chrániť záujmy dieťaťa (rozsudok Rasmussen proti Dánsku, rozsudok z 28. novembra 1984, sťažnosť
č. 8777/79). ( Nález Ústavného súd Slovenskej republiky č. k. PL ÚS 1/2010). Európsky súd
pre ľudské práva pri riešení stretu kolidujúcich záujmov, ktoré predstavujú predovšetkým právo dieťaťa

na zachovanie stability rodinných vzťahov v záujme jeho ochrany, ale i jemu opozitne stojace právo
dieťaťa na poznanie svojich biologických rodičov, ako aj právo právneho otca, ktorý nie je biologickým
otcom dieťaťa, príp. právo biologického otca domáhajúceho sa nadobudnutia
statusu právneho otca či právo matky dieťaťa vo svojej judikatúre postupoval v závislosti
od skutkových okolností jednotlivých prípadov rôzne. V prospech práva na ochranu stability rodinných

vzťahov v záujme ochrany práv dieťaťa pred právom právneho otca na zosúladenie jeho biologického
a právneho otcovstva sa ESĽP vyslovil v rozhodnutí Európskej komisie pre ľudské práva vo veci
Yildirim v. Rakúsko, rozhodnutie o prijateľnosti sťažnosti č. 34308/96 z 19. októbra 1999, v ktorom
však významnú úlohu pri jeho posúdení zohrala skutočnosť, že sťažovateľ s istotou vedel, alebo mal
dôvody sa domnievať, že nie je biologickým otcom dieťaťa od jeho samotného narodenia, a pritom

nepodnikol žiadne kroky k popretiu svojho právneho otcovstva založeného domnienkou. V súlade s
touto judikatúrou ESĽP postupoval vo veci Fašang proti Slovenskej republike, rozhodnutie o prijateľnosti
sťažnosti č. 54324/00 z 28. januára 2003, v ktorej konštatoval, že k porušeniu sťažovateľovho práva na
prístup k súdu podľa čl. 6 dohovoru nedošlo vzhľadom na to, že sťažovateľ si bol ešte pred uplynutím
zapieracej lehoty vedomý, že nie je biologickým otcom dieťaťa, avšak svoj návrh na zapretie podal až

po uplynutí tejto lehoty. K obdobným záverom dospel ESĽP aj v prípade Kňákal proti Českej republike,
rozhodnutie o prijateľnosti sťažnosti č. 39277/06 z 8. januára 2007. Odlišne posúdil ESĽP stret
práva právneho otca na zosúladenie právneho a biologického otcovstva s právom na zachovanie
stability rodinných pomerov v záujme ochrany práv dieťaťa vo veci Kroon c/a Holandsko, rozsudok z
27. októbra 1994 (sťažnosť č. 18535/91), v ktorom uviedol, že nie je dovolené, aby právna

domnienka prevažovala nad biologickou a spoločenskou realitou bez toho, aby bol braný zreteľ na
zistené skutočnosti a priania dotknutých osôb. Na tento záver ESĽP nadviazal vo veci Shofman
proti Rusku, rozsudok z 24. novembra 2005 (sťažnosť č. 74826/01), v ktorom konštatoval porušenie
práva sťažovateľa vyplývajúceho z čl. 8 Dohovoru v dôsledku nemožnosti poprieť otcovstvo. Dotknutá
právna úprava totiž takúto možnosť pripúšťala iba v lehote jedného roka od okamihu,

ako sa osoba úradne zapísaná do matriky ako otec dozvedela o zapísaní narodenia dieťaťa. Uvedeným
rozsudkom nebolo konštatované porušenie dohovoru v dôsledku samotnej existencie ročnej
zapieracej lehoty, ale až v dôsledku jej naviazania na okamih, keď sa manžel matky dieťaťa dozvedel
o zapísaní narodenia dieťaťa, a pritom nebol daný iný prostriedok, ktorým by sa právnou domnienkou
určený otec domohol popretia otcovstva za situácie, keď bolo i súdom uznané, že nie je biologickým

otcom.Zuvedenéhojezrejmé,žeESĽPpriaplikáciičl.8Dohovoruposudzujeodlišneprípadyvedomého
založenia vzťahu otca a dieťaťa alebo nepopretia otcovstva právnym otcom v zákonom ustanovenej
zapieracej lehote napriek vedomosti právneho otca, že nie je biologickým otcom dieťaťa, resp. existencie
pochybností týkajúcich sa jeho otcovstva k dieťaťu, a prípady, keď právny otec svoje otcovstvo popierapo uplynutí zapieracej lehoty, počas plynutia ktorej však nemal vedomosť o tom, že nie je biologickým
otcom dieťaťa. To znamená, že podstatnou, resp. relevantnou pri aplikácii uvedeného článku Dohovoru
je v takýchto prípadoch skutočnosť, kedy sa právny otec dozvie o nesúlade biologického a právneho

otcovstva, resp. o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo. Až týmto
momentom totiž právny otec, ktorého otcovstvo bolo založené zákonnou domnienkou otcovstva, získava
možnosť vedome svojím rozhodnutím ďalej pokračovať v už založenom právnom vzťahu s dieťaťom a
niesť z neho vyplývajúcu zodpovednosť za jeho výchovu a výživu alebo využiť právne prostriedky
na odstránenie nesúladu medzi právnym a biologickým otcovstvom.

16.Okresnýsúdprávnevecposúdilpodľa§86ods.1Zákonaorodinea§108ods.3Civilnéhosporového
poriadku a skúmal plynutie prekluzívnej lehoty na zapretie otcovstva. Začiatok plynutia zapieracej lehoty
navrhovateľ odvodzuje ako opakovane na pojednávaní uviedol už z obdobia kedy mal 22 rokov, teraz
má 34 rokov (ako aj v roku podania návrhu na súd), hoc est z obdobia pred 12 rokmi. Okresný
súd dospel k záveru, že napriek tvrdeniu navrhovateľa bolo jeho právo na podanie návrhu na zapretie

otcovstva prekludované, keďže lehota na jeho uplatnenie začala plynú v presne nezistený deň pred 12
rokmi a uplynula najneskôr 31.12.2009. Z rozhodnutí ESĽP v zásade vyplýva, že po uplynutí zákonných
lehôt na zapretie otcovstva prevažujú záujmy dieťaťa na udržanie vytvorených rodinných väzieb nad
záujmami otca na zosúladení právnej situácie s biologickou realitou.

17.Súd má za to, že návrhom o zapretie otcovstva navrhovateľa voči maloletej K. K., nar. XX.XX.XXXX.,
in hoc casu nedošlo k splneniu conditio iuris pre zapretie otcovstva v súlade s dikciou § 86 ods. 1 ZoR
a § 87 ods. 1 ZoR.

18.Podľa § 52 zákona č. 161/2016 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

19.S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu
z účastníkov.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno v súlade s § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku
podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde písomne v troch
vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 Civilného sporového poriadku.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

Podľa § 358 Civilného sporového poriadku, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie
vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej
inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku, zmena návrhu na začatie konania je

v odvolacom konaní prípustná.