Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4CoE/109/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4406202538
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4406202538.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.
Adriany Némethovej a JUDr. Jána Vanka, v exekučnej veci oprávneného: SR- Krajské riaditeľstvo PZ v
Nitre, IČO: 00 735 809, so sídlom Piesková ulica č. 32, Nitra, proti povinnému: U. K., nar.: XX.XX.XXXX,
zomr.: XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. XX, o vymoženie 16,59 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9Er/203/2006-11 zo dňa

04. 12. 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Ďalej rozhodol, že oprávnený je
povinný do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému exekútorovi JUDr. Ing.
Jozefovi Štorekovi, Exekútorský úrad Nové Zámky, Bezručova 16, náhradu trov exekúcie vo výške 54,91

Eur.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) , § 58 ods. 1, § 203 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/95 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov.

3.Súdprvejinštancieuviedol,žepodanímzodňa30.06.2017doručenýmsúdudňa07.07.2017poverený
súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko počas vykonávania exekúcie nastali
skutočnosti, znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, nakoľko bolo zistené, že povinný zomrel
dňa 06.09.2010 a nezanechal po sebe žiaden majetok. Na základe uznesenia o zastavení dedičského
konania bola preukázaná nemajetnosť povinného, z toho dôvodu navrhol zastaviť exekúciu s poukazom

na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zároveň v tomto podaní vyčíslil trovy exekúcie, ktoré si
žiada priznať.

4. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, trovy
exekúcie znáša oprávnený. Súd zároveň s poukazom na uvedené a citované ustanovenie k náhrade
trov exekúcie zaviazal oprávneného (§ 203 ods. 2 veta prvá EP).

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí, pričom o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne až po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. (§ 262 ods. 1 a 2 CSP).
Súd exekúciu zastavil, nakoľko bolo preukázané, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo uznesením
súdu č.k. 16D/1254/2010-44, zastavené pre nemajetnosť poručiteľa.

5. Súd priznal poverenému exekútorovi 20 % DPH z odmeny vo výške 45,76 Eur v sume 9,15 Eura,
nakoľko poverený súdny exekútor je platcom DPH.Celkovo súd priznal exekútorovi trovy exekúcie v zmysle Vyhlášky č. 288/95 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov vo výške 54,91 Eur.

6. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Lehota na vykonanie exekučného titulu začala v
zmysle uvedeného plynúť dňa 11. 03. 2005 a skončila dňom 11. 03. 2008. Na plynutie tejto lehoty
prihliada súd ex offo, bez vznesených námietok. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku,
súdexekúciuzastavíakrozhodnutie,ktoréjepodkladomnavykonanieexekúcie,bolopozačatíexekúcie

zrušenéalebosastaloneúčinným.Malzato,ževdanomprípadedošlokzastaveniuexekúcievdôsledku
uplynutia času, keď sa exekučný titul stal neúčinným. Exekúcia bola zastavená z dôvodu objektívnej
právnej skutočnosti - uplynutia času, ktoré oprávnený nemohol pri náležitej starostlivosti predvídať ani
ovplyvniť, žiadnym spôsobom ho nezavinil.
Oprávnený mal za to, že bol daný postup súdu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku
z dôvodu, že exekučný titul sa stal počas exekúcie neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty

určenej na jeho vykonanie a na náhradu trov exekúcie a odmeny súdneho exekútora má byť v zmysle
zákona zaviazaný povinný.
Oprávnený žiadal odvolaniu vyhovieť a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.

7.Odvolacísúdskôr,akomoholpristúpiťkpreskúmaniusprávnostinapadnutéhorozhodnutiavdôsledku

podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané
subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i

až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak to povaha

veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,
ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

12. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

14. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie
nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre
ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil, pričom navrhuje iný dôvod. Odvolací súd v tejto časti (čo do
dôvodov výroku o zastavení exekúcie) odmietol odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP z dôvodu, že

odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozhodnúť inak nemožno ani za
situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

15. Pokiaľ ide o druhý výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, teda výrok o trovách
exekúcie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania, účinná

do 30.06.2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek
rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise
výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľneustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava,
účinná od 01.07.2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355
ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania,

t. j. odvolanie je prípustné lev vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku
tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým
§ 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016
mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od
01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení

s § 9a ods.1 Exekučného poriadku).

16. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej
situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy,
ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda
je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že
trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.
Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v

znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu
nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný
spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje,
súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob
rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o

výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho
exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora-
§ 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady
neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie
odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov

nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357
písm. m) CSP.

18. Na zdôraznenie svojho právneho názoru odvolací súd dodáva, že pokiaľ by zákonodarca bol
chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách

exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom,
ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné
odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného
konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti
odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

19. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v

spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle §386
písm. c) CSP odmietnuť aj v tejto časti.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.