Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. október 2018

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5Csp/67/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5417203106
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2018:5417203106.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci žalobcu: CCV Invest, s.r.o., so

sídlomvBratislave,Miletičova1,IČO:46738975,zastúpenéhoJUDr.KarolomSpišákom,advokátomso
sídlom v Bratislave, Tuhovská 1, proti žalovanému: Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., zastúpeného
JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Jazerná 9, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.259,04 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od
22.10.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Právo na náhradu trov konania m á žalovaný voči žalobcovi v rozsahu 84,26 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.09.2017, sa žalobca voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 14.259,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 14.259,04 eur od
31.03.2015 do zaplatenia.

2/ Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.11.2012 ako kupujúci uzatvoril so žalovaným ako predávajúcim

kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k rodinnému domu so súpisným č. XX,
vrátane priľahlých pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v okrese J., obec L., k. ú. L.
(ďalej len „nehnuteľnosti“) zo žalovaného na žalobcu (ďalej len „kúpna zmluva“). V zmysle čl. 11 ods. 2.1
kúpnej zmluvy si účastníci dohodli kúpnu cenu v celkovej výške 18.000,- eur. Tak ako je aj uvedené čl. II
ods. 2.2 písm. a) kúpnej zmluvy, žalobca vlastnoručným podpisom na kúpnej zmluve potvrdil prevzatie
prvej časti kúpnej ceny vo výške 13.000,- eur. Druhá časť kúpnej ceny vo výške 5.000,- eur bola v
zmysle čl. 11 ods. 2.2 psím. b) kúpnej zmluvy žalovanému uhradená na jeho účet. Žalobca ako budúci

predávajúci uzatvoril so žalovaným ako budúcim kupujúcim zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy
zo dňa 08.11.2012, predmetom ktorej bol budúci prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (ďalej len
„ZoBKZ“). Podľa čl. II bodu 2 ZoBKZ mala byť kúpna cena vo výške 18.000,- eur žalovaným uhradená
v pravidelných 120-tich mesačných splátkach vo výške 150,- eur. Dňa 27.01.2014 podal žalovaný,
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, na Okresnom súde Dolný Kubín žalobu o neplatnosť
právnych úkonov a o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (ďalej len „žaloba“). Uvedené konanie
bolo vedené Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 7C/14/2014. V predmetnej veci vydal Okresný

súd Dolný Kubín dňa 08.02.2016 rozsudok sp. zn 7C/14/2014, ktorým okrem iného určil, že ZoBKZ
zo dňa 08.11.2012 je neplatná a žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 30.03.2016 (vykonateľnosť v časti výroku I., II., III. dňa 30.03.2016), čím vznikla
žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi zaplatenú kúpnu cenu za nehnuteľnosti. Keďže rozsudkomOkresný súd Dolný Kubín určil, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, žalovaný sa tak bezdôvodne
obohatil o kúpnu cenu nehnuteľností, ktorú mu žalobca uhradil. Žalobca sa už obdobnou žalobou zo
dňa 14.10.2014 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia z rovnakého dôvodu, ako je tomu v tomto

prípade s tým rozdielom, že žiadal predmetné konanie vedené na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp.
zn. 4C/101/2014 prerušiť až do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Dolný
Kubín pod sp. zn. 7C/14/2014. V konaní sp. zn. 4C/101/2014 Okresný súd Dolný Kubín bez procesného
rozhodnutia o návrhu na prerušenie konania v danej veci rozhodol (aj napriek súhlasu žalovaného s
prerušením konania) a dňa 23.06.2015 vydal rozsudok sp. zn. 4C/101/2014, ktorým túto žalobu zamietol

z dôvodu, že v čase rozhodovania nebolo právoplatne rozhodnuté o (ne)platnosti právnych úkonov
(vrátanekúpnejzmluvy)nazákladežaloby,atedanebolopreukázanénastranežalovanéhobezdôvodné
obohatenie. Žalobca bol zároveň zaviazaný nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške
1.035,28 eur. V konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7C/14/2014 súd vydal
uznesenie, sp. zn. 7C/14/2014-202, zo dňa 28.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 25.05.2016 a na základe ktorého súd uložil žalobcovi nahradiť žalovanému trovy právneho

zastúpenia vo výške 1.055,68 eur. Žalovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod
sp. zn. 4C/101/2014 uviedol, že jeho matka, Y., plnila žalobcovi v prospech jeho bankového účtu
mesačne sumu vo výške 150,- eur za obdobie od 20.11.2012 do 01.10.2014, t.j. spolu 1.650,- EUR.
Predmetné mesačné splátky boli uhrádzané v prospech žalobcu na základe tvrdenia žalovaného, že
medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ale spotrebiteľskej zmluvy, obsahom

ktorej bol spotrebiteľský úver. Žalobca si svoj záväzok na úhradu trov právneho zastúpenia v celkovej
výške 2.090,96 eur splnil jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky na
strane žalobcu voči žalovanému vo výške 16.350,- eur a pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vo výške
2.090,96 eur. Pohľadávka žalovaného sa plne započítala s pohľadávkou žalobcu v časti, v ktorej sa kryli.
Zostatok pohľadávky žalobcu voči žalovanému predstavuje čiastku 14.259,04 eur. Žalovaný sa dostal

do omeškania s vrátením uhradenej kúpnej ceny žalobcovi na základe právoplatného a vykonateľného
rozsudku sp. zn. 7C/14/2014 vydaného Okresným súdom Dolný Kubín dňa 08.02.2016. V zmysle
citovaného ustanovenia preto žalobca požaduje aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
14.259,04 eur.
3/ Žaloba (spolu s prílohami) bola žalovanému doručená dňa 20.10.2017, ku ktorej uviedol, že podľa

čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát,
pričom z rozsiahlej ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že imanentnou
súčasťou materiálneho právneho štátu je princíp právnej istoty zahŕňajúci aj predvídateľnosť rozhodnutí
súdov. Princíp právnej istoty je uvedený ako jeden z princípov civilného procesu aj v čl. 2 ods. 2 C.s.p.
Podľa § 230 C.s.p.: „Ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.“ Už

v odvolaní proti uzneseniu zo 17.10.2017 o nariadení zabezpečovacieho opatrenia žalobca poukázal na
to,ževkonaníexistujeneodstrániteľnýnedostatokprocesnejpodmienkyvpodobeprekážkyrozhodnutej
veci. Ani potvrdzujúce uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 6Co/7/2018, nič nemení na tomto
neodstrániteľnom nedostatku procesnej podmienky. Podľa § 124 ods. 1 C.s.p. sa podanie posudzuje
podľa obsahu. Súd mal podanie, žalobu z 12.09.2017, posúdiť ako mimoriadny opravný prostriedok,

žalobu na obnovu konania. V zásade je totiž prípustná revízia právoplatných rozhodnutí súdov len v
rámci mimoriadnych opravných prostriedkov. No ani zákonné podmienky na konanie o obnove konania
(§ 397 C.s.p.) nie sú dané. Súd sa ale pustil do meritórneho prieskumu už raz právoplatne rozhodnutej
veci. Z rozhodnutia odvolacieho súdu (v časti o nariadení zabezpečovacieho opatrenia) nevyplýva, že
by tým súd prvej inštancie pochybil. Preto je žalovaný nútený použiť procesnú obranu. Podľa § 150

C.s.p.: „Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu.“ Podľa § 153 ods. l C.s.p.: „Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom
na rýchlosť a hospodárnosť konania.“ Podľa § 153 ods. 2 C.s.p.: „Na prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to
vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.“ Žalobca doteraz
preukázal len plnenie vo výške 5.000,- eur vkladom na účet v U. dňa 12.11.2012. Žalobca doteraz
nepreukázal, že by bol žalovanému zaplatil aj „prvú časť kúpnej ceny“ vo výške 13.000,- eur. Iba uplatnil
skutkové tvrdenie, že túto sumu žalovanému zaplatil. Žalobca porušil svoje povinnosti zo sudcovskej

koncentrácie vo vzťahu k uplatňovanej časti pohľadávky vo výške 13.000,- eur. Problémy s dodržaním
povinnostízosudcovskejkoncentráciezostranyžalobcusúcelkompochopiteľné.Podľabodu2.2kúpnej
zmluvy z 08.11.2012 totiž sumu 13.000,- eur mal žalobca zaplatiť žalovanému „k rukám predávajúceho
v deň podpisu tejto zmluvy...“ Veta individuálne nedohodnutej spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 2 a3 Občianskeho zákonníka) pokračuje takto : -Predávajúci podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie
prvej časti kúpnej ceny vo výške 13.000,- eur...“ Chýba teda dôkaz o tom, že by žalobca bol vyplatil
sumu 13.000,- eur (tzv. prvú časť kúpnej ceny). Žalovaný výslovne popiera, že by mu žalobca bol

niekedy zaplatil túto „prvú časť kúpnej ceny“ vo výške 13.000,- eur. Toto skutkové tvrdenie žalobcu
je nepravdivé. Súd by nemal prihliadať na ďalšie návrhy dôkazov týkajúcich sa údajného zaplatenia
sumy 13.000,- eur. Žalobca mal možnosť označiť dôkazy na preukázanie tohto skutkového tvrdenia
v čase podania žaloby, no neurobil to. „Spornou“ teda ostáva len suma 1.259,04 eur. S ohľadom
na opakovane konštatovanú prekážku rozhodnutej veci by sa však súd nemal zaoberať ani touto

„spornou“ pohľadávkou. V zmysle právoplatných rozhodnutí súdov, zamietavého rozsudku Okresného
súduDolnýKubín,č.k.4C/101/2014-134(zamietnutiežalobyovydaniebezdôvodnéhoobohatenia,teda
pohľadávky uplatňovanej z toho istého právneho dôvodu, medzi tými istými účastníkmi, na základe toho
istého skutkového stavu) a potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 9Co/657/2015-249
vo vzťahu k rozsudku, č. k. 4C/101/2014-134, je legitímnym očakávaním žalovaného, že súd sa vo
vyhľadávacom konaní nebude zaoberať vecou, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Žalovaný by

tiež uvítal, keby sa súd zdržal hodnotiacich úsudkov na adresu žalovaného o jeho údajnej platobnej
nedisciplinovanosti (pozn. sudkyne: toto vyjadrenie sa vzťahuje ku záveru súdu uvedenému v uznesení
o nariadení zabezpečovacieho opatrenia v nasledovnom znení ”fakt, že dňa 04.07.2016 bolo vo vzťahu
k predmetným nehnuteľnostiam zapísané exekučné záložné právo svedčí o tom, že platobná disciplína
žalovaného nie je, resp. nebola bezproblémová, čo koniec koncov preukazuje aj zoznam konaní

vedených na tunajšom súde...”). Naproti tomu by žalovaný uvítal, ak by súd zobral na zreteľ zjavne
šikanózny charakter žaloby. Podľa čl. 5 C.s.p. „Zjavné zneužitie práva nepoužíva právnu ochranu. Súd
môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom
zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva,
alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.“ Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Výkon práv a

povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.“ Zjavná zlomyseľnosť žalobcu
spočíva v tomto jeho konaní. Dňa 8.11.2012 uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu, ktorej predmetom
bol rodinný dom v obci L.. V ten istý deň s ním uzatvoril zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v zmysle ktorej
si mal žalovaný svoj vlastný dom najskôr zaplatiť v mesačných splátkach po 150,- eur, a potom ho mohol

kúpiť.Podľazmluvyobudúcejzmluve,akžalovanýzaplatído31.12.2017sumu12.000,-eur,kúpnacena
domu bude 12.000,- eur, inak 18.000,- eur (čl. II body 283 zmluvy o budúcej zmluve). O zmluve o budúcej
zmluve Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č. k. 7C/14/2014-194 právoplatne rozhodol, že je neplatná.
O neplatnosti samotnej kúpnej zmluvy v citovanom rozsudku rozhodol tak, že v tejto časti žalobu
zamietol. Preukázateľne žalobca zaplatil žalovanému sumu 5.000,- eur - to bola skutočne zaplatená

kúpna cena za rodinný dom - a žalovaný mu (prostredníctvom svojej matky) zaplatil 1.650,- eur. Žalobou
z roku 2014 sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 18.000,- eur. Neúspešne. Teraz
podáva takú istú žalobu (rovnaký skutkový aj právny základ), len s nižšou žalovanou sumou, „len“
14.259,04 eur plus úrok z omeškania z uvedenej sumy od 31.03.2015. V exekučnom konaní na základe
poverenia na vykonanie exekúcie vydanom Okresným súdom Bratislava II súdnemu exekútorovi Y. na

istinu 1.035,28 eur, sa dosiaľ súdnemu exekútorovi nepodarilo vymôcť nič, pretože žalobca, veľkoryso
skupujúci domy, nemá žiadny majetok. Mimochodom, pri zápočte pohľadávok žalobca akosi opomenul
trovy exekučného konania. Je zrejmé, že žalobca sa neúspešne pokúsil za sumu 5.000,- eur získať
rodinný dom v N. Keď sa mu to nepodarilo, snaží sa získať plnenie, ktoré mu zjavne nepatrí. Plneniu
povinností, ktoré mu právoplatne uložil súd, sa vyhýba. V právnom štáte takéto konanie - i keby tu nebola

prekážka rozhodnutej veci - nemôže požívať súdnu ochranu.
4/ Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení viackrát namieta
prekážku veci rozhodnutej ako neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. Touto prekážkou veci
rozhodnutej je podľa názoru žalovaného rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 23.06.2015,
sp. zn. 4C/101/2014-134 spolu s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2015,

sp. zn. 9Co/657/2015, v zmysle ktorých bola žaloba žalobcu proti žalovanému o vydanie bezdôvodného
obohatenia doručená súdu dňa 16.10.2014 zamietnutá. Ak by sme mali vychádzať z uvedeného
právneho názoru žalovaného, žalobcovi by tak bolo odňaté právo na súdnu ochranu, keďže v konaní
vedenom pod sp. zn. 4C/101/2014 bola jeho žaloba zamietnutá len z dôvodu, že bola podľa názoru
konajúceho súdu podaná predčasne, a preto sa samotným nárokom žalobcu súd vôbec nezaoberal.

K uvedenému argumentu žalovaného ďalej uviedol, že podaním zo dňa 14.10.2014 z dôvodu obavy
premlčania svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podal žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu na Okresnom súde Dolný Kubín žalobu, ktorou sa domáhal ochrany svojich
práv, ktoré môžu byť ohrozené v prípade, že by bol žalovaný úspešný toho času v prebiehajúcomkonaní vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 7C/14/2014. Touto žalobou žalobca
zároveň požiadal príslušný súd, aby konanie vedené pod sp.zn. 4C/101/2014 bolo prerušené až do
právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 7C/14/2014. Dňa 12.02.2015 doručil žalovaný

prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Okresný súd Dolný Kubín vyjadrenie k žalobe, v ktorej
okrem iného taktiež súhlasil s uvedeným návrhom žalobcu na prerušenie konania. Okresný súd
Dolný Kubín však rozsudkom vydaným dňa 23.06.2015, sp. zn. 4C/101/2014-134 žalobu zamietol
ako predčasne podanú s odôvodnením, že nakoľko v prebiehajúcom konaní vedenom Okresným
súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 7C/14/2017 nebolo dovtedy právoplatne rozhodnuté o (ne)platnosti

právnych úkonov, a to kúpnej zmluvy a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzatvorených dňa 08.11.2012
a o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom oboch zmlúv, nebolo tak
zatiaľ ani preukázané bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Z uvedeného odôvodnenia
rozhodnutia zreteľne vyplýva názor súdu, že až po rozhodnutí súdu v konaní vedenom Okresným
súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 7C/14/2014, ktorým deklaruje vznik bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného, sa môže žalobca domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, na základe čoho podal

žalobca žalobu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 12.09.2017, ktorým inicioval
toto konanie. Rovnako aj Krajský súd v Žiline v uznesení sp. zn. 6Co/7/2018 zo dňa 31.01.2018, ktorým
potvrdil uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5Csp/67/2017, zo dňa 17.10.2017 o nariadení
neodkladného opatrenia, vo svojom odôvodnení uvádza, že prekážka veci rozhodnutej v tomto konaní
nie je daná, pretože nie je splnená jedna z kumulatívnych podmienok prekážky veci rozhodnutej, a

to totožnosť predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná v prípade, ak žalobca v žalobe
uplatňuje nielen identický žalobný návrh, ale aj identické skutkové odôvodnenie. Avšak Okresný súd
Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/101/2014 žalobu zamietol len z jediného dôvodu, a tým
bola predčasnosť podanej žaloby. V rámci konania vedeného pod sp. zn. 5Csp/67/2017 sa žalobca
domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavuje sumu 14.259,04 eur a nie sumu 18.000,-

eur ako to bolo v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/101/2014, domáha sa aj úrokov z omeškania,
ktorých sa v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/101/2014 nedomáhal. Krajský súd v Žiline zdôraznil,
že rozhodujúcim je zmena skutkových okolností spočívajúca v zmene osoby vlastníka nehnuteľností,
ku ktorým viažuce sa vlastnícke právo bolo predmetom kúpnej zmluvy. Práve v súvislosti so zmenou
v osobe vlastníka tohto vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa žalobca voči žalovanému domáha

vrátenia sumy 14.259,04 eur ako nevrátenej časti kúpnej ceny zaplatenej za prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v kúpnej zmluve. Na základe uvedeného sa žalobcom novo
uplatnený nárok opiera o iné skutočnosti ako tie, ktoré existovali v čase konania vedeného pod sp.
zn. 4C/101/2014 na podklade žaloby žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 14.10.2014.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené rozhodnutia súdov má žalobca za to, že v tomto konaní nie

sú splnené predpoklady pre existenciu prekážky veci rozhodnutej, nakoľko prvá žaloba o vydanie
bezdôvodného obohatenia bola zamietnutá len z dôvodu predčasne podanej žaloby a ku dňu podania
druhej žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 12.09.2017 došlo k zásadným skutkovým
zmenám. Až rozhodnutím Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/14/2014
súd deklaroval vznik bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho sa žalobca mohol opätovne domáhať

svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko pohľadávka žalobcu voči žalovanému na
vrátenie časti kúpnej ceny je už splatná (rozsudkom sp. zn. 7C/14/2014-194, zo dňa 08.02.2016 bolo
právoplatne určené, že žalovaný je vlastníkom predmetných nehnuteľností po predbežnom posúdení
kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2012 ako absolútne neplatnej). Navyše, aj tvrdenie právneho zástupcu
žalovaného vo vyjadrení, rovnako ako aj vo vyjadrení k žalobe v rámci konania vedeného pod sp.

zn. 4C/101/2014, že v prospech žalobcu bola uhradená suma vo výške 1.650,- eur, tak potvrdzuje
odôvodnenosť tejto žaloby. Žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdí, že v zmysle ust. § 124 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) sa podanie posudzuje podľa obsahu, a preto
by sa žaloba žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 12.09.2017 mala posudzovať ako
mimoriadny opravný prostriedok - žaloba na obnovu konania, pretože podľa názoru žalovaného revízia

právoplatných rozhodnutí je možná len v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov. Žalovaný pritom
ešte dodal, že zákonné podmienky na obnovu konania splnené nie sú. Uvedené tvrdenie žalovaného je
v tomto prípade nezmyselné, pretože: 1/ z obsahu podania žalobcu zo dňa 12.09.2017 jasne vyplýva,
že ide o žalobu, nakoľko spĺňa všetky náležitosti uvedené v ust. § 131 CSP tak po formálnej, ako
aj po obsahovej stránke, 2/ v zmysle ust. § 397 CSP je žaloba na obnovu konania prípustná len

zo šiestich v tomto ustanovení taxatívne uvedených dôvodov a podanie žalobcu zo dňa 12.09.2017
nespĺňa ani jeden z týchto dôvodov. Vo vyjadrení ďalej tvrdí, že žalobca doposiaľ nepreukázal zaplatenie
časti kúpnej ceny vo výške 13.000,- eur v zmysle kúpnej zmluvy a zároveň porušil svoje povinnosti
vyplývajúce zo sudcovskej koncentrácie. V zmysle ust. § 40 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskyzákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“): „Písomný právny úkon je
platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.“ Žalobca k žalobe priložil ako dôkaz kúpnu zmluvu, pričom
v zmysle čl. II bod 2.2 písm. a) tejto zmluvy zmluvné strany deklarovali, že prvú časť kúpnej ceny

vo výške 13.000,- eur prevzal žalovaný ako predávajúci pri podpise tejto zmluvy a prevzatie časti
kúpnej ceny vo výške 13.000,- eur žalovaný svojim podpisom aj potvrdil. Keďže predmetom tejto
kúpnej zmluvy je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v súlade s ust. § 42 ods. 3 zákona
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov musí byť podpis prevodcu na zmluve osvedčený. Na

základedôkazu,atedakúpnejzmluvypodpísanejstranamisporusosvedčenýmpodpisomžalovanéhov
súlade s citovaným ust. Občianskeho zákonníka, žalobca dostatočným a právne relevantným spôsobom
preukázal zaplatenie časti kúpnej ceny vo výške 13.000,- eur. Navyše osvedčenie podpisu žalovaného
je potvrdením o dôveryhodnosti, objektivite a pravosti jeho podpisu. Ak žalovaný rozporuje skutočnosť
prevzatia časti kúpnej ceny vo výške 13.000,- eur, ktorú potvrdil svojim vlastnoručným podpisom pred
notárom povereným zamestnancom, je to žalovaný, ktorý má preukázať skutočnosti dokazujúce opak,

pretože nesie plnú zodpovednosť za to, čo podpisuje. Ako na ďalší dôkaz o prevzatí sumy 13.000,-
eur žalovaným poukazuje na výpoveď svedka p. R. na pojednávaní dňa 08.06.2015 v rámci konania
vedeného pod sp. zn. 7C/14/2014, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v deň podpisu kúpnej zmluvy
žalovaný prevzal peňažné prostriedky od žalobcu. Žalovaný k zaplateniu časti kúpnej ceny vo výške
13.000,- eur ešte dodal, že ide o vetu nedohodnutej spotrebiteľskej zmluvy. Avšak kúpnu zmluvu,

rovnako ako aj zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 08.11.2012 predložil žalobcovi žalovaný,
takže žalobca predmetné zmluvy nepripravoval, čo taktiež potvrdil svedok - p. R. na pojednávaní dňa
08.06.2015 v rámci konania vedeného pod sp. zn. 7C/14/2014. Nešlo o spotrebiteľskú zmluvu. Ďalej
žalovaný vo svojom vyjadrení argumentuje šikanóznym charakterom žaloby žalobcu, ktoré spočíva v
tom, že žalobca sa prostredníctvom žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia domáha niečoho, čo

mu nepatrí, aj keby tu nebola prekážka veci rozhodnutej. Na podporu svojho argumentu uvádza čl. 5
CSP, ktorý hovorí o zjavnom zneužití práva a ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
výkon práv a povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. S týmto argumentom žalovaného ako aj s citovanými
ustanoveniami nemožno súhlasiť, pretože na základe kúpnej zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam (bližšie špecifikovaných v kúpnej zmluve) vo vlastníctve žalovaného ako
prevodcu na žalobcu ako kupujúceho, a to za kúpnu cenu v celkovej výške 18.000,- eur. V dôsledku
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 08.02.2016, sp. zn. 7C/14/2014, z ktorého možno
okrem iného vyvodiť, že predmetná kúpna zmluva je neplatná, žalovaný, ktorý ako predávajúci prevzal
od žalobcu ako kupujúceho kúpnu cenu, sa momentom určenia neplatnosti kúpnej zmluvy na úkor

žalobcu obohatil, a preto je v súlade s ust. § 451 ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka povinný
toto bezdôvodné obohatenie získané z neplatného právneho úkonu vydať žalobcovi. Zákonný nárok
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia tak nemožno považovať za šikanózne konanie, a už
vôbec nie za zneužitie práva alebo za výkon práva, ktorým by bez právneho dôvodu zasahoval
do práv alebo oprávnených záujmov iných. Žalovaný označuje konanie žalobcu, ktorým sa domáha

vydania bezdôvodného obohatenia za zlomyseľné. K uvedeným argumentom žalovaného sa žalobca
obmedzuje už len na konštatovanie jeho vyjadrení a názorov, ktoré sú nepravdivé, urážlivé, z hľadiska
postavenia právneho zástupcu ako advokáta znalého práva odvážne a neprofesionálne. Je to práve
žalovaný, ktorého správanie možno označiť za šikanózne, zjavné zneužitie práva a pod. K tvrdeniu
žalovaného ohľadom opomenutia žalobcu, ktorý si v rámci jednostranného započítavania nezapočítal aj

trovy exekučného konania dodal, že žalobca sa o prebiehajúcom exekučnom konaní vedenom súdnym
exekútorom Y. pod sp. zn. EX 133/2016 dozvedel až na základe odvolania žalovaného k uzneseniu
Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. 5Csp/67/2017, zo dňa 17.10.2017 o nariadení neodkladného
opatrenia, ktorého prílohou okrem iného bolo aj upovedomenie o začatí exekučného konania. A práve
z toho dôvodu si žalobca nezapočítal trovy exekúcie.

5/ Žalovaný ku vyjadreniu žalobcu uviedol, že v doterajších vyjadreniach sa dostatočne vyčerpávajúco
zaoberal otázkou prekážky rozhodnutej veci. Nepovažuje nateraz za potrebné túto otázku ďalej rozvíjať.
Konaním súdu je ale žalovaný vystavený enormnej právnej neistote. Po nadobudnutí právoplatnosti
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 4C/101/2014-134, žalovaný nečakal, že by o tejto veci
ešte raz mal súd konať a vecne rozhodovať. V tejto chvíli už žalovaný počíta v tejto istej veci aj s

treťou, štvrtou, piatou a ďalšou žalobou, podľa ľubovôle žalobcu. Žalobca navrhol ako dôkaz zápisnicu
o pojednávaní vo veci žalobcu Y. proti žalovanému CCV Invest, s. r. o., o neplatnosť právneho úkonu a
určenie vlastníckeho práva, sp. zn. 7C/14/2014, z 08.06.2015. Žalobca poukazuje na výpoveď svedka
T.. Ten údajne na pojednávaní dňa 08.06.2015 svojou výpoveďou potvrdil prevzatie sumy 13.000,- eurY. (v tomto konaní žalovaným). Pri podrobnejšom čítaní zápisnice možno nájsť nemalé rozpory tak vo
výpovedi samotného svedka T., ako aj vo výpovediach svedka T. na jednej strane a konateľa žalovaného
(v tomto spore žalobcu) N.. Tak napríklad IB. vo svojej výpovedi hovoril o tom, že zmluvy (kúpnu zmluvu

a zmluvu o budúcej zmluve) mu poslal emailom pán R.. Naproti tomu svedok T. výslovne vylúčil, že
by bol posielal nejaké zmluvy N.. Ďalšie rozpory vo výpovedi samotného svedka T. možno vidieť v
jeho hmlistých spomienkach na mnohé veci súvisiace so zmluvami, zato na sumy „13.000“ a „5.000“ si
spomína celkom presne. Plastickejší obraz o dôveryhodnosti svedka T. si možno vytvoriť pri vypočutí
nahrávky z pojednávania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/14/2014 dňa 08.06.2015. V

čase 51:04 svedok výslovne uviedol: „Dátumy, sumy...“ Svedok chcel zjavne povedať, že si dátumy a
sumy nepamätá. Zaujímavá je časť nahrávky od 51:10 do 52:49. Zákonný sudca, keď videl, že svedok
si „osviežuje pamäť“ neverbálnou komunikáciou s N., svedka razantne napomenul a upozornil ho na
trestné následky krivej výpovede. V čase 52:49 si už svedok pamätal na kúpnu cenu. V čase 59:10
svedok opisoval: „Videl som ako pán L. vyplatil takúto vrstvu peňazí... on (pozn. Y.) to prerátal...“ V
čase 1:00:07 na otázku sudcu, odkiaľ svedok vie, že tam bolo 13.000 eur, svedok uviedol: „ak si dobre

spomínam... na tie kúpne zmluvy“.
6/ Po vykonaní postupu v zmysle § 167 ods. 1 až 4 CSP, súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie,
keď sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že v danej veci existuje prekážka právoplatne rozhodnutej
veci, a to veci tunajšieho súdu sp. zn. 4C/101/2014. Otázka (ne)existencie tejto prekážky bola v súvislosti
s týmto sporom už riešená, a to v rámci konania o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia. V konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodoval aj Krajský súd
v Žiline, ktorý v uznesení zo dňa 31.01.2018 sp. zn. 6Co/7/2018 danú otázku vyriešil tak, že v spore
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5Csp/67/2017 prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je
daná, odôvodniac to predovšetkým tým, že aktuálne konanie 5Csp/67/2017 sa síce týka tých istých
účastníkov (ako vo veci tunajšieho súdu 4C/101/2014), čím je splnená prvá podmienka pre možnosť

konštatovania prekážky právoplatne rozhodnutej veci, avšak druhá podmienka spočívajúca v totožnosti
predmetu konania splnená nie je. V spore 5Csp/67/2017 totiž žalobca opiera svoj nárok o iné skutkové
okolnosti, než tomu bolo v čase podania prvej žaloby vo veci sp. zn. 4C/101/2014. Tunajší súd sa s týmto
názorom odvolacieho súdu plne stotožňuje. Len na okraj súd uvádza, že predmetné rozhodnutie bolo,
rovnako ako prvostupňové rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia predmetom prieskumu

zo strany Ústavného súdu SR, na ktorý sa obrátil žalovaný. Jeho sťažnosť, ktorou sa o.i. domáhal, aby
bolo predmetné rozhodnutie odvolacieho, ako aj prvostupňového súdu zrušené, však Ústavný súd SR
uznesením č.k. II.ÚS 278/2018-21 zo dňa 12.06.2018 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
7/ V zmysle návrhov sporových strán, ktoré žiadali, aby bol v konaní vykonaný výsluch konateľa žalobcu
N., výsluch žalovaného a výsluch svedka T., súd na pojednávanie predvolal tieto osoby, ako aj právnych

zástupcov strán. Z predvolaných osôb sa na pojednávanie dostavili právni zástupcovia strán a konateľ
žalobcu N.. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že vzhľadom na hospodárnosť konania
na výsluchu žalovaného a ani výsluchu konateľa a ani na výsluchu svedka T. netrvá a navrhuje, aby bol
pripojený spis 7C/14/2014, kde sú výsluchy týchto osôb a bude postačovať oboznámenie sa s týmito
výsluchmi. Právny zástupca žalovaného s nevykonaním týchto dôkazov súhlasil.

8/ Vzhľadom na uvedené súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinami, ktoré do spisu predložili
strany sporu a z pripojených spisov tunajšieho súdu 4C/101/2014 a 7C/14/2014 boli oboznámené tie
časti zápisníc zo súdnych pojednávaní, ktoré obsahovali výpovede žalovaného a jeho rodičov, konateľa
žalobcu N. (ide o zápisnicu vo veci 7C/14/2014 zo dňa 30.03.2015 a zo dňa 08.06.2015, zápisnicu
vo veci 4C/101/2014 zo dňa 23.06.2014). Pokiaľ ide o výpoveď svedka T., bol oboznámený zvukový

záznam z pojednávania vo veci 7C/14/2014 zo dňa 08.06.2015 od 50:00 min. do 1:18:42 hod.
9/ Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne Y. ktorej účasť na pojednávaní
zabezpečila žalovaná strana. Súd tento dôkaz vykonal, hoci žalovaný ho nenavrhol v žiadnej z lehôt na
to súdom určených (v uzneseniach na č.l. 40 a 140 spisu). Zmyslom koncentrácie súdneho konania je
o.i. to, aby bola vec, pokiaľ možno prejedná na jedinom pojednávaní a nedochádzalo k jeho odročovaniu.

Pokiaľ potom svedkyňa, ktorú žiadal žalovaný vypočuť sa na pojednávanie dostavila súd ju vypočul, s
tým, že súčasne bral na zreteľ, že žalobca na vykonanie tohto dôkazu pripravený nebol (žalovaná strana
vykonanie tohto dôkazu vopred súdu ani protistrane neoznámila). Z tohto dôvodu by súd akceptoval, ak
by žalobca v nadväznosti na výpoveď tejto svedkyne žiadal pojednávanie odročiť za účelom doplnenia
skutkových tvrdení, resp. doplnenia dokazovania, a to s poukazom na ust. § 181 ods. 4 CSP s tým, že

trovy odročeného pojednávania by znášal žalovaný, ktorý odročenie zavinil (§ 181 ods. 5 CSP). Žalobca
v tejto súvislosti na pojednávaní oznámil, že lehotu na predloženie dôkazov nežiada, chce to ukončiť
s tým, že nemá návrhy na ďalšie dokazovanie. Rovnako tak žalovaná strana na pojednávaní návrhy
na ďalšie dokazovanie nemala.10/ Súd v konaní postupoval podľa ust. § 290 až § 299 CSP ( s výnimkou ust. § 296 CSP, nakoľko
žalovaný ako spotrebiteľ je v spore zastúpený advokátom) a primerane podľa jeho ďalších ustanovení,

keď daný spor má povahu spotrebiteľského sporu. Spor totiž súvisí s kúpnou zmluvou, ktorú strany sporu
uzavreli dňa 09.11.2012 a ktorá bola v konaní tunajšieho súdu 7C/14/2014 (str. 11 rozsudku tunajšieho
súdu č.k. 7C/14/2014-194 zo dňa 08.02.2016) vyhodnotená ako zmluva spotrebiteľská, z čoho súd
vychádzal aj v tomto spore.

11/ V konaní nebolo sporné, že strany sporu medzi sebou uzavreli kúpnu zmluvu s dátumom vyhotovenia
08.11.2012, ktorú žalovaný podpísal pred poverenou pracovníčkou notára Y. na jeho úrade so sídlom
v Dolnom Kubíne dňa 09.11.2012. Predmetom zmluvy bol prevod rodinného domu súp. č. XX
postaveného na parc. č. XXX/X, ako aj pozemkov parc. reg. “C” č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX, ktoré
nehnuteľnosti boli zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. a obec N. na žalovaného v celosti. V čl. II tejto zmluvy
je uvedené, že zmluvné strany určili kúpnu cenu za prevádzané nehnuteľnosti dohodou v celkovej výške

18.000,- eur, ktorú kupujúci uhradí predávajúcemu nasledovne: a) prvá (v zmluve zrejme v dôsledku
chyby v písaní uvedené “práva”) časť kúpnej ceny vo výške 13.000,- eur bude uhradená predávajúcemu
v hotovosti k rukám predávajúceho v deň podpisu tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami. Predávajúci
podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie prvej časti kúpnej ceny vo výške 13.000,- eur, b) druhá časť
kúpnej ceny vo výške 5.000,- eur bude uhradená na účet predávajúceho, číslo účtu: XXXXXXXXXX/

XXXXvedenývU.,a.s.dotrochdnípopovolenívkladuvlastníckehoprávaknehnuteľnostiamvprospech
kupujúceho (kúpna zmluva sa nachádza na č.l. 7-10 spisu).

12/ V konaní taktiež nebolo sporné, že žalobca vložil na vyššie uvedený účet sumu 5.000,- eur, a to dňa
12.11.2012 (ktorú skutočnosť preukazuje aj potvrdenie o hotovostnom vklade na č.l. 11 spisu) a tiež,

že podľa tejto zmluvy bol žalobca následne zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností (o.i. to
vyplýva aj z konštatovania súdu na str. 9 rozsudku tunajšieho súdu 7C/14/2014-194 zo dňa 08.02.2016).

13/ Súčasne nebolo v konaní sporné, že v ten istý deň ako kúpnu zmluvu, strany sporu uzavreli aj
zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, v ktorej sa dohodli, že nehnuteľnosti, a to rodinný dom

súp. č. XX postavený na parc. č. XXX/X, ako aj pozemky parc. reg. “C” č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a
XXX, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. a obec N. budúci predávajúci (žalobca) prevedie budúcemu
kupujúcemu (žalovaný) kúpnou zmluvou, ktorú sa strany zaviazali uzavrieť v lehote najneskôr do 10
kalendárnych dní od uhradenia celej kúpnej ceny, pričom kúpnu cenu si zmluvné strany dohodli vo
výške 18.000,- eur, resp. 12.000,- eur, v prípade, že budúci kupujúci uhradí 12.000,- eur do 31.12.2017,

pričom 6.000,- eur bude predstavovať zľavu z kúpnej ceny. Zaplatenie kúpnej ceny vo výške 18.000,-
eur bolo dohodnuté v 120-tich mesačných splátkach po 150,- eur, ktoré budú hradené na účet uvedený
v zmluve s tým, že prvá splátka je splatná 20.11.2012 a ďalšie splátky sú splatné do 20. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca. V čl. II bod 8 tejto zmluvy bolo dohodnuté, že ak nedôjde zo strany budúceho
kupujúceho k uhradeniu kúpnej ceny vo výške 18.000,- eur v termíne do 31.12.2022 a taktiež v prípade,

ak budúci kupujúci bude v omeškaní s mesačnou splátkou na účet budúceho predávajúceho o viac než
60 dní, táto zmluva stráca platnosť a účinnosť, pričom doteraz uhradené čiastky si budúci predávajúci
ponechá ako náhradu za užívanie nehnuteľnosti po celú dobu platnosti tejto zmluvy (zmluva o uzatvorení
budúcej kúpnej zmluvy sa nachádza na č.l. 13-16 spisu).

14/ Napokon nebolo v konaní sporné, že v prospech žalobcu boli vykonané úhrady v celkovej sume
1.650,- eur zodpovedajúce 11 mesačným splátkam po 150,- eur.

15/ Nesporným taktiež je vydanie rozsudku tunajšieho súdu č.k. 7C/14/2014 zo dňa 08.02.2016,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.03.2016. Týmto rozsudkom súd rozhodol o žalobe (v spore

5Csp/67/2017) žalovaného proti žalobcovi (v spore 7C/14/2014 v postavení žalovaného), ktorou sa
domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností - rodinného domu súp. č. XX postaveného
na parc. č. XXX/X, ako aj pozemkov parc. reg. “C” č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX, zapísaných
na LV č. XXXX pre k.ú. a obec N., ako aj určenia, že kúpna zmluva a zmluva o uzatvorení budúcej
kúpnej zmluvy uzavreté medzi stranami sporu dňa 08.11.2012 sú neplatné. Popri vyslovení určovacích

výrokov sa žalovaný domáhal aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,-
eur. Predmetným rozsudkom súd žalobe vyhovel, pokiaľ ide o určenie výlučného vlastníctva žalovaného
a určenia neplatnosti zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k určeniu absolútnej
neplatnosti kúpnej zmluvy a priznania primeraného finančného zadosťučinenia, súd žalobu zamietol stým, že rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na čas po právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia
rozsudku vyplýva, že súd žalobe ohľadne vyslovenia výlučného vlastníctva žalovaného vyhovel, keď
otázku platnosti kúpnej zmluvy z 08.11.2012 súd posudzoval prejudiciálne, pričom dospel k záveru, že

táto je absolútne neplatná s poukazom na § 37 ods. 1 OZ (pozn. sudkyne: v rozsudku zrejme omylom
uvedené O.s.p.) a § 39 OZ. Vo vzťahu ku kúpnej zmluve súd žalobu zamietol len z dôvodu nedostatku
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko žalobou žalovaný žiadal určiť, že je
výlučným vlastníkom daných nehnuteľností.

16/ Súd k tomu uvádza, že v súvislosti s týmto sporom nie je rozhodujúce, či daný rozsudok vyslovil
absolútnu neplatnosť danej kúpnej zmluvy vo výroku, alebo ju skonštatoval v odôvodnení, ale je
rozhodujúce, že žalovaný ju v žalobe žiadal určiť za neplatnú a súd jej (ne) platnosť musel v predmetnom
spore nevyhnutne skúmať a vyhodnotiť pre účely rozhodnutia o vlastníckom práve žalovaného, pričom ju
vyhodnotil tak, ako žiadal žalovaný (v konaní 7C/14/2014 v postavení žalobcu). Súd sa s vyhodnotením
predmetnej kúpnej zmluvy ako absolútne neplatnej stotožňuje, pričom záver o absolútnej neplatnosti

kúpnej zmluvy nespochybňovala žiadna zo strán sporu.

17/ V súvislosti s tým, že konštatácia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy sa nenachádza vo výrokovej
časti rozsudku sp. zn. 7C/14/2014-194 zo dňa 08.02.2016, ale len v odôvodnení rozsudku, žalovaný
vzniesol v aktuálnom spore námietku premlčania, odôvodniac ju tým, že za takéhoto stavu veci nezačala

plynúť premlčacia lehota v závislosti od rozsudku, ale odo dňa poskytnutia plnenia podľa tejto zmluvy a
nakoľko k plneniu v sume 5.000,- eur došlo 12.11.2012, objektívna premlčacia lehota uplynula niekedy
vo februári roku 2017, pretože spočívala v čase od 16.10.2014 do 28.12.2015. 28.12.2015 nadobudol
právoplatnosť potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Žiline 9Co/657/2015 vo vzťahu k zamietajúcemu
rozsudku tunajšieho súdu 4C/101/2014.

18/ Vzhľadom na vznesenú námietkou premlčania sa súd prednostne zaoberal jej dôvodnosťou, pretože
kladné vyhodnotenie vznesenej námietky premlčania by bolo samostatným dôvodom pre zamietnutie
žaloby, teda bez toho, aby súd preskúmaval ďalšie okolnosti veci.

19/ Súd pritom dospel k záveru, že námietka premlčania nie je dôvodná.

20/ Podanou žalobou sa žalobca domáha zaplatenia zostatku kúpnej ceny, ktorá bola dojednaná v
absolútne neplatnej kúpnej zmluve.

21/ Vzhľadom na uvedené je na mieste aplikovať ust. § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo
podľa nej dostal.

22/ Súčasne je potrebné vychádzať z ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak

sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,
prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

23/ V danom prípade žalovaný na základe kúpnej zmluvy na žalobcu previedol vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam a žalobca mu nesporne zaplatil kúpnu cenu (sporné je či vo výške presahujúcej 5.000,-

eur), teda obe zmluvné strany absolútne neplatnej kúpnej zmluvy podľa nej plnili.

24/ Veľký senát občiansko-právneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR (ktorému predložil
vec senát NS ČR 28Cdo, nakoľko dospel k inému záveru než senát vo veci 32Odo/1142/04) vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 31Cdo/2250/2009 zo dňa 14.07.2010 konštatoval, že „ustanovení § 457

obč. zák. upravuje kromě způsobu i rozsah povinností účastníků neplatné nebo zrušené smlouvy k
vrácení vzájemného plnění a uplatní se v případě, že na základě oboustranně zavazující smlouvy si obě
strany plnily. Typicky oboustranně zavazující smlouvou je smlouva kupní, kdy práva a povinnosti obou
účastníků smlouvy jsou vzájemně podmíněná, a rovněž tak jsou vzájemně podmíněné jejich nároky na
vrácení už přijatých plnění, je-li jejich smlouva neplatná nebo byla-li zrušena. Obě smluvní strany jsou

zároveň povinným i oprávněným z právního vztahu bezdůvodného obohacení získaného plněním podle
neplatné či zrušené smlouvy.“. Veľký senát NS ČR v predmetnom rozhodnutí v nadväznosti na dikciu
ustanovenia § 457 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“) zároveň zdôraznil, že „jdeli o vrácení plnění z neplatné nebo zrušené smlouvy,není synallagmatický vztah založen smlouvou, jako je tomu v § 560 obč. zák., ale vyplývá přímo ze
zákona. Zaplacení kupní ceny je protiváhou vlastnictví k převáděné věci. Je-li smlouva neplatná nebo
byla-li zrušena a kupující tedy není a kupující tedy není vlastníkem věci, ačkoliv zaplatil kupní cenu,

prodávající je povinen kupní cenu mu vrátit; vrácení kupní ceny je na druhé straně vyváženo tím, že
vlastnictví k předmětu převodu zůstává prodávajícímu.“.Zároveň ďalej uviedol, že “z hlediska aplikace
ustanovení § 107 odst. 3 obč. zák., dle kterého „jsou-li účastníci neplatné nebo zrušené smlouvy povinni
vzájemně si vrátit vše, co podle ní dostali, přihlédne soud k námitce promlčení jen tehdy, jestliže by i
druhý účastník mohl promlčení namítat“, není tedy rozhodující, že se převod vlastnictví právě z důvodu

neplatnosti smlouvy neuskutečnil a žalobkyně tak vlastnictví k věci podle smlouvy platně nenabyla, a
není rozhodující ani ta okolnost, zda se již kupující fakticky ujal držby věci či nikoliv. Ustanovení § 107
odst. 3 obč. zák., jehož smyslem je zachování rovnováhy práv obou smluvních stran neplatné či později
zrušené smlouvy, dopadá na všechny případy, kde synallagmatický vztah vznikl ze zákona. Ostatně
opačný závěr, totiž že v případě absolutně neplatné kupní smlouvy nejde o synallagmatický vztah dle
§ 457 obč. zák., by činil ustanovení § 107 odst. 3 obč. zák. v části pamatující na „neplatné smlouvy“

zcela nadbytečným. Shora uvedený závěr odpovídá i důvodové zprávě k zákonu č. 131/1982 Sb. (resp.
důvodové zprávě k vládnímu návrhu zákona ze dne 26. 7. 1982, kterým se mění a doplňuje občanský
zákoník a upravují některé další majetkové vztahy), v níž se výslovně uvádí, že ustanovení § 107 odst.
3 obč. zák. bylo do právního řádu zakotveno právě z důvodu, že dosavadní právní praxe čelila řadě
obtíží vyplývajících z toho, že zejména u neplatných nebo zrušených kupních smluv nebylo vydání věci

uplynutím času pro nepromlčitelnost vlastnického práva ohroženo, zatímco podle doslovného znění
zákona právo na vydání peněžitého plnění promlčení podléhalo (srov. též Knappová, M. Tégl, P. Eliáš,
Eliáš, K. a kol. Občanský zákoník. Velký akademický komentář. 1. svazek. Praha: Linde Praha, 2008,
s. 435)”.

25/ Vzhľadom k tomu, že právne názory uvedené vo vyššie citovanom rozhodnutí NS ČR si osvojil aj
Ústavný súd SR (keď na toto rozhodnutie s uvedením jeho textu odkazuje vo svojom uznesení zo dňa
12.11.2014 č.k. I.ÚS 697/2014-10), tunajší súd z nich vychádzal a dospel k záveru, že ak námietka
premlčania vznesená žalovaným smeruje voči nároku na vrátenie kúpnej ceny, tak na túto s poukazom
na ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka prihliadnuť nemožno, pretože kúpna cena bola zaplatená

za prevod vlastníckeho práva, t.j. práva, ktoré premlčaniu nepodlieha. Ak potom nie je možné namietať
premlčanie vlastníckeho práva, ktoré je právom nepremlčateľným, nemožno prihliadnuť na námietku
premlčaniu vznesenú voči právu na vydanie (vrátenie) kúpnej ceny.

26/ Žalovaný v rámci svojej obrany (právny zástupca v záverečnej reči) uviedol, že v danom prípade

nešlo v skutočnosti o nadobudnutie vlastníckeho práva, ale zmluvami bol medzi strany dojednaný
prepadný záloh a fakticky išlo o záložné právo, ktoré sa premlčuje. K tomu súd uvádza, že v danom
prípade je pre posúdenie námietky premlčania rozhodujúce to, že žalobca, v prospech ktorého bol
podľa neplatnej kúpnej zmluvy povolený vklad vlastníckeho práva, toto právo v dôsledku rozsudku
tunajšieho súdu zo dňa 08.02.2016 vo veci 7C/14/2014 stratil. Pričom aj keď bol prevod vlastníctva

neplatný, žalovanému vznikla vo vzťahu k žalobcovi reštitučná povinnosť. Zároveň ak by malo ísť o
záložné právo, toto sa nepremlčí skôr ako ním zabezpečená pohľadávka. Záložné právo pritom malo
zabezpečovať vrátenie pôžičky, ktorej splatnosť bola dohodnutá do 31.12.2022, event. do 31.12.2017.
Záložné právo tak premlčané byť nemôže, pretože nie je premlčaná, ani ním zabezpečená pohľadávka,
resp. jej časť - splátky splatné 3 roky pred podaním žaloby a nasledujúce. Vyhodnotiac uplatnené právo

ako nepremlčané, súd sa zaoberal vecnou stránkou veci.

27/ Ako už bolo uvedené, medzi stranami nebolo sporné, že žalobca žalovanému zaplatil vkladom na
dohodnutý účet sumu 5.000,- eur, z ktorej bolo postupnými splátkami zaplatených 1.650,- eur. Rozdiel
medzi poskytnutou a zaplatenou sumou predstavuje 3.350,- eur, ohľadne ktorých žalovaný ani netvrdil,

že by ich žalobcovi zaplatil. Žalobca zároveň uviedol, že si voči žalovanému, a to voči jeho pohľadávke
v sume 16.350,- eur (18.000,- eur - 1.650,- eur) jednostranným právnym úkonom započítal sumu
2.090,96 eur pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 1.035,28 eur priznaných žalovanému
voči žalobcovi v konaní 4C/101/2014 a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.055,68 eur priznaných
žalovanému voči žalobcovi v konaní 7C/14/2014. Žalobca súdu predložil list o tomto jednostrannom

započítaní zo dňa 30.03.2016, ktorý ak nebol doručený žalovanému skôr, je zrejmé, že mu bol doručený
najneskôr so žalobou, t.j. dňa 20.10.2017. K započítaniu pohľadávok a teda k zániku časti pohľadávky
žalobcu voči žalovanému došlo splatnosťou neskôr splatnej pohľadávky, pričom k tomu došlo dňa
21.10.2017, kedy sa stala splatnou žalovaná pohľadávka (k tomu viď odsek 31 tohto odôvodnenia).28/ Po započítaní sumy v celkovej sume 2.090,96 eur a zohľadnení celkových úhrad v sume 1.650,-
eur, je zrejmé, že hoci poskytnutie sumy 5.000,- eur žalobcom žalovanému nebolo medzi stranami

sporné, doposiaľ žalovaný rozdiel medzi sumou 5.000,- eur a sumami 2.090,96 eur a 1.650,- eur, ktorý
predstavuje1.259,04eur,nevrátil.Vtomtosmeresažalovanýbránilpredovšetkým existenciouprekážky
právoplatne rozhodnutej veci a premlčaním, ktoré však súd vyhodnotil (ako je uvedené vyššie) ako
nedôvodné. Žalovaný sa ešte bránil tým, že žaloba žalobcu predstavuje šikanózny výkon práva, pretože
žalobca žalovanému preukázateľne zaplatil len sumu 5.000,- eur, za ktorú sa pokúsil získať rodinný dom

vN.akeďsamutonepodarilosnažísazískaťplnenie,ktorémuzjavnenepatrí.Žalobcasapritomvyhýba
plneniu povinností, ktoré mu právoplatne uložil súd, keď v exekučnom konaní na základe poverenia na
vykonanie exekúcie vydanom Okresným súdom Bratislava II súdnemu exekútorovi Y. na istinu 1.035,28
eur sa dosiaľ súdnemu exekútorovi nepodarilo nič vymôcť, pretože žalobca veľkoryso skupujúci domy,
nemá žiadny majetok a pri zápočte pohľadávok žalobca akosi opomenul trovy exekučného konania.

29/ Súd sa s argumentáciou žalovaného, že podaná žaloba predstavuje šikanózny výkon práva
nezhoduje. Z vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že na základe žaloby žalovaného tunajší súd
v konaní 7C/14/2014 určil, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom absolútne
neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2012. Nakoľko išlo o synalagmatický vzťah, ak žalobca “prišiel”
o vlastníctvo, je povinnosťou žalovaného vrátiť mu peňažné plnenie, ktoré za prevod (hoci neplatný)

preukázateľne získal. Ponechanie si takéhoto plnenia predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane
žalovaného, ktoré je potrebné vydať. Žalovaný v podstate navrhuje, aby si poskytnuté a nevrátené
plnenie ponechal na to, že žalobca sa neúspešne snažil získať jeho dom za 5.000,- eur. V takomto
prípade by akákoľvek ponechaná suma plnila de facto inštitút primeraného zadosťučinenia. Takto by
však bolo možné nárok právne kvalifikovať a priznať len vtedy, ak by ho žalovaný urobil predmetom

konania (napr. formou kompenzačnej námietky). Taktiež súd nepovažuje za správne odmietnuť
žalobcovi poskytnutie súdnej ochrany voči žalovanému z toho dôvodu, že žalovanému sa doposiaľ
nepodarilo vymôcť trovy právneho zastúpenia v sume 1.035,28 eur. Jednak tento nárok žalovaného už
započítaním zanikol a aj v prípade, že by sa tak nestalo, pokiaľ má žalovaný voči žalobcovi akúkoľvek
pohľadávku,ničmunebránilouplatniťsijuvočinemuvtomtospore.Súčasnelensamotnáskutočnosť,že

jeden subjekt dlží niečo druhému subjektu, neznamená, že dlžník sa so svojou inou pohľadávkou, ktorú
mávočiveriteľovizinéhoprávnehodôvodunemôžeobrátiťnasúdbeztoho,abynešloošikanóznyvýkon
práva. Práve naopak. Nie sú ojedinelé prípady, kedy si veritelia a dlžníci dokážu vyporiadať vzájomné
dlhy/pohľadávky až na základe ich judikovania súdnym rozhodnutím.

30/ Vyhodnotiac celú obranu žalovaného, vzťahujúcu sa k vráteniu zostatku zo sumy 5.000,- eur, ako
nedôvodnú, súd žalobe žalobcu ohľadne zaplatenia sumy 1.259,04 eur vyhovel, pretože poukázanie
sumy 5.000,- eur žalobcom žalovanému, výška celkových úhrad v sume 1.650,- eur a zápočet na sumu
spolu 2.090,96 eur, neboli v konaní sporné.

31/ K sume 1.259,04 eur, ktorú žalovaný žalobcovi doposiaľ nevrátil (ani to netvrdil), súd priznal úrok
z omeškania až do jej zaplatenia. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania počnúc dňom 31.03.2015,
odôvodňujúc to tým, že žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením uhradenej kúpnej ceny na
základe právoplatného a vykonateľného rozsudku sp. zn. 7C/14/2014 zo dňa 08.02.2016. Súd sa
stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že omeškanie žalovaného súvisí s rozsudkom tunajšieho súdu

zo dňa 08.02.2016 vo veci 7C/14/2014. Právo na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej kúpnej zmluvy
totiž predstavuje právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, pričom, že ide o takýto
nárok sa konštatovalo až v uvedenom rozsudku, v ktorom súd v rámci riešenia prejudiciálnej otázky
dospel k záveru, že kúpna zmluva je neplatná. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 30.03.2016, avšak
samotná právoplatnosť neurčuje splatnosť tohto nároku, ktorá sa vzhľadom na to, že ide o bezdôvodné

obohatenia spravuje ust. § 563 OZ. Podľa tohto ustanovenia, ak čas splnenia nie je dohodnutý,
ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po
tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

32/Žalobcanepreukázal,žebyvčaseodprávoplatnostirozsudkuzodňa08.02.2016voveci7C/14/2014

do podania žaloby žalovaného vyzval na vrátenie poskytnutej a nevrátenej kúpnej ceny. Splatnosť tohto
nároku tak mohla nastať najskôr prvý deň po doručení žaloby, t.j. dňom 21.10.2017. Vzhľadom na
uvedené, súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.259,04 eur s 5% úrokom z omeškania ročneod 22.10.2017 do zaplatenia, t.j. vo výške, ako žiadal žalobca, ktorá je v súlade s občianskoprávnymi
predpismi.

33/Pokiaľideoprvúčasťkúpnejcenyvsume13.000,-eur,ktorámalabyťpodľakúpnejzmluvyzaplatená
v deň podpisu zmluvy v hotovosti k rukám predávajúceho, pričom zmluva obsahuje text, že predávajúci
potvrdzuje prevzatie prvej časti kúpnej ceny vo výške 13.000,- eur, jej zaplatenie bolo v konaní sporné.

34/ Žalobca zaplatenie tejto časti kúpnej ceny preukazoval obsahom danej kúpnej zmluvy, ako aj

poukazom na obsah výpovede konateľa N. a svedka T. v konaní 7C/14/2014.

35/Žalovaný zaplatenie prvej časti kúpnej ceny v sume 13.000,- eur popieral. Poukazoval na svoju
výpoveď v konaniach 4C/101/2014 a 7C/14/2014, ako aj výpoveď svojich rodičov v týchto konaniach,
resp. na jeho návrh bol v spore vykonaný výsluch jeho matky. Poukazoval súčasne na zvukový záznam
z výpovede svedka T. v spore 7C/14/2014.

36/ Súd z takto označených a vykonaných dôkazov zistil, že podľa kúpnej zmluvy mala byť časť
kúpnej ceny vo výške 13.000,- eur zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy. Zmluva je datovaná dňom
08.11.2012, pričom z vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiť záver, kedy zmluvu podpisoval
konateľ žalobcu N.. Z osvedčovacej doložky notára však možno vyvodiť záver, že žalovaný zmluvu

podpisoval dňa 09.11.2012. Osvedčovacia doložka pritom preukazuje fakt, že žalovaný zmluvu pred
poverenou pracovníčkou podpísal a nie pravdivosť všetkého, čo je v zmluve uvedené. Nie je pritom
zrejmé, či malo dôjsť k zaplateniu sumy 13.000,- eur pri podpise zmluvy žalobcom, alebo pri podpise
žalovaným, keď v deň a v čase, kedy zmluvu podpísal žalovaný, podľa výpovede svedkyne Y. konateľ
žalobcu na mieste podpisu zmluvy ani nebol. Takisto svedok T. vo svojej výpovedi uviedol, že u notár

bol len on a žalovaný, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj žalovaný. Konateľ žalobcu vo svojej výpovedi
na pojednávaní vo veci 4C/101/2014 dňa 23.06.2015 uviedol, že žalovaný prevzal sumu 13.000,- eur
pri podpise zmluvy. Žalovaný vo svojej výpovedi na tom istom pojednávaní uviedol, že tu prítomného
konateľa žalobcu doteraz nevidel a zmluvy podpísal za prítomnosti pána R., nečítal ich a peniaze
od prítomného konateľa neprevzal, keď on vtedy ani pri podpise zmluvy nebol. Obdobne vypovedal

aj predtým vo veci 7C/14/2014 na pojednávaní dňa 30.03.2015. Na tomto pojednávaní vypovedali
aj jeho rodičia, otec žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že nebol u notára, keď sa podpisovali
zmluvy, rovnako tak matka žalovaného uviedla, u notára, ani na katastri nebola. Na pojednávaní dňa
08.06.2015 konateľ žalobcu N. uviedol, že bol koncom roka 2012 oslovený pánom R., či by nekúpil
nejakú nehnuteľnosť na Orave, potom sa dohadoval so žalovaným a jeho matkou a oni potom na neho

stále robili nátlak, aby to (teda nehnuteľnosti ktoré sa stali predmetom kúpnej zmluvy) kúpil. Ako náhle
vedeli, že má peniaze, tak koncom týždňa prišiel a vyplatil žalovanému sumu 13.000,- eur, podpísali to
u notára a R. popýtal, aby to zaniesol na kataster. Žalovaný prebral 13.000,- eur a on v podstate zaplatil
trhovú cenu. Svedok T. vo svojej výpovedi na tom istom pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o notára, tak
tam sa len zmluvy podpísali a on ich odniesol na kataster. Pokiaľ ide o peniaze, tak videl, že pán I. dal

žalovanému vrstvu peňazí, ktorú si tento prerátaval, malo ísť o sumu 13.000,- eur, a 5.000,- eur malo
byť poslaných na účet, to vie, pokiaľ si dobre pamätá zo zmlúv, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu.
U notára, kde sa podpisovala zmluva, bol len on a žalovaný. 13.000,- eur vyplácal L. a bolo to až po
notárovi, resp. už si nepamätá, či to bolo pred alebo po notárovi, je to odstup času. Na otázku, či to teda
bolo u notára uviedol, že nie.

37/ Vychádzajúc z vyššie citovaných výpovedí možno uzavrieť, že tieto sa v otázke, či skutočne došlo
k zaplateniu prvej časti kúpnej ceny v sume 13.000,- eur rozchádzajú, resp. si navzájom protirečia.
Bolo potom na súde, aby vyhodnotil, ktorá z dvoch verzií (verzia žalobcu alebo verzia žalovaného) je
presvedčivejšia, berúc do úvahy fakt, že prehlásenie v zmluve o zaplatení sumy 13.000,- eur pri jej

podpise bolo značne spochybnené. V tejto súvislosti žalovaná strana poukazovala aj na to, že nejde o
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. K tomu súd uvádza, že podľa §
53 ods. 2 a 3 OZ sa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané.

38/ V danom prípade žalobca nepreukázal, že by dané zmluvné ustanovenie so žalovaným individuálne
dojednal, pretože tvrdenie, že zmluvu vypracovávala rodina žalovaného, resp. ich právnik sa mupreukázať nepodarilo. Svedkyňa Y. to vo svojej výpovedi v tomto spore poprela. Žalovaný vo svojej
výpovedi v spore 7C/14/2014 uviedol, že papiere (t.j. zmluvy) u notára rýchlo podpísal, nečítal ich.
Pokiaľ pritom žalobca namietal zaujatosť svedkyne Y. vzhľadom k tomu, že ide o príbuznú žalovaného

a vzhľadom na to, že bola oboznámená s vecou, súd pripúšťa, že príbuzenský vzťah svedka a
strany sporu je spôsobilý ovplyvniť obsah výpovede svedka, avšak pokiaľ ide o predchádzajúce sa
oboznámenie s vecou tak v tomto prípade - žalobca navrhol vypočuť svedka T. a aj on bol oboznámený
s vecou, keď už bol vypočutý v inom spore. Pokiaľ ide o príbuzenský vzťah, k tomu súd uvádza, že
svedecká výpoveď Y. nie je tým dôkazom, na základe ktorého súd založil svoje rozhodnutie. Súd svoje

rozhodnutie založil predovšetkým na výpovediach iných osôb - žalobcu, svedka T. (k tomu viď odsek
41 tohto odôvodnenia). Každopádne len samotný príbuzenský vzťah svedka a strany sporu neznamená
automaticky nevieryhodnú, resp. lživú výpoveď, pričom súd nezistil žiadne také skutočnosti, na základe
ktorých by bolo možné prijať záver, že svedkyňa vypovedal lživo, či skreslene.

39/ Vzhľadom na uvedené, podľa názoru súdu nebolo možné, aby súd bez ďalšieho vychádzal z

pravdivosti tvrdenia uvedeného v kúpnej zmluve, že prvá časť kúpnej ceny v sume 13.000,- eur bola
zaplatená pri podpise kúpnej zmluvy.

40/ Súd sa pritom pri riešení otázky, či prvá časť kúpnej ceny v sume 13.000,- eur bola žalovanému
žalobcovi zaplatená priklonil k záveru, že presvedčivejšia je verzia žalovanej strany.

41/ Podľa názoru súdu totiž, ak by k zaplateniu sumy 13.000,- eur v hotovosti k rukám žalovaného z rúk
konateľa žalobcu N. došlo, ako tvrdí žalobca, podľa názoru súdu tak konateľ žalobcu, ako aj svedok T. by
vedeli k tomu uviesť aj iné okolnosti, napríklad kde a kedy konkrétne k odovzdaniu peňazí došlo. Konateľ
žalobcu toto miesto ani raz neuviedol, tak ako neuviedol ani termín kedy k odovzdaniu peňazí došlo

(termín “koncom týždňa” bez uvedenia aspoň mesiaca nemá žiadnu výpovednú hodnotu). Rovnako
tak svedok R. potvrdil, že k hotovostnému odovzdaniu peňazí konateľom žalobcu došlo, avšak taktiež
nevedel uviesť, kde k tomu došlo. Uviedol, že to u notára to nebolo. Je pritom v zásade vylúčené,
aby pamäťové stopy či už strany sporu alebo svedka boli selektívne („mozog má rád príbehy“). Ak si
niekto pamätá nejakú udalosť, čin (tu odovzdanie peňazí), pamätá si i základné vlastnosti daného deja

(kde a približne kedy sa tak stalo). Súdu sa javí ako nepravdepodobné, že si človek zapamätá, že videl
odovzdanie peňazí, resp. že peniaze odovzdáva a neuvedie súčasne, resp. si nezapamätá kde sa to
dialo a kedy. Súčasne je pre súd presvedčivejšia verzia žalovaného z toho dôvodu, že s kúpnou zmluvou
bola podpísaná aj zmluva o uzatvorení budúcej kúpnej zmluve, kde bolo dohodnuté, že nehnuteľnosti,
a to rodinný dom súp. č. XX postavený na parc. č. XXX/X, ako aj pozemky parc. reg. “C” č. XXX/X, XXX/

X, XXX/X a XXX, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. a obec N. budúci predávajúci (žalobca) prevedie
budúcemu kupujúcemu (žalovaný) kúpnou zmluvou, ktorú sa strany zaviazali uzavrieť v lehote najneskôr
do 10 kalendárnych dní od uhradenia celej kúpnej ceny, pričom kúpnu cenu si zmluvné strany dohodli vo
výške 18.000,- eur, resp. 12.000,- eur, v prípade, že budúci kupujúci uhradí 12.000,- eur do 31.12.2017,
pričom 6.000,- eur bude predstavovať zľavu z kúpnej ceny. Zaplatenie kúpnej ceny vo výške 18.000,-

eur bolo dohodnuté v 120-tich mesačných splátkach po 150,- eur, ktoré budú hradené na účet uvedený
v zmluve s tým, že prvá splátka je splatná 20.11.2012 a ďalšie splátky sú splatné do 20. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca. Ak by totiž skutočne žalobca popri sume 5.000,- eur zaplatil žalovanému aj
13.000,- eur tak, je nepochopiteľné, aby v prípade, že ak by mu žalovaný do 31.12.2017, t.j. cca do
3 rokov od uzavretia kúpnej zmluvy uhradil 12.000,- eur, tak by mal žalovaný právo spätnej kúpy. Čo

znamená, že žalobca by bol povinný uzavrieť so žalovaným kúpnu zmluvu na prevod predmetných
nehnuteľností za kúpnu cenu, ktorá by bola o 6.000,- eur nižšia ako zaplatil, a to cca pred tromi rokmi.
Takisto je ťažko pochopiteľné, prečo sa žalobca zaviazal so žalovaným uzavrieť kúpnu zmluvu na spätný
prevod nehnuteľností, ak by mu suma 18.000,- eur bola zaplatená v 120-tich mesačných splátkach po
150,- eur, t.j. až po desiatich rokoch. Tieto okolnosti podľa názoru súdu nepochybne nasvedčujú tomu,

že vo svojej podstate išlo o pôžičku a prepadný záloh. Možno pritom dôvodne predpokladať, že suma
5.000,- eur predstavovala výšku pôžička a suma 12.000,- eur pôžičku navýšenú o odplatu 7.000,- eur,
ak bude pôžička zaplatená do cca 3 rokov od jej poskytnutia, resp. suma 18.000,- eur pôžičku navýšenú
o odplatu 13.000,- eur, ak bude pôžička zaplatená do cca desiatich rokov od jej poskytnutia. Napokon je
pre súd presvedčivejšia verzia žalovaného aj z toho dôvodu, že súd nevidí logický motív žalobcu nato,

aby menšiu časť kúpnej ceny v sume 5.000,- eur zaplatil žalovanému cez účet, t.j. transparentne a tak,
aby, ako uviedol konateľ žalobcu “mal istotu, že keby sa niečo stalo” a sumu niekoľkonásobne vyššiu,
13.000,- eur uhradil v hotovosti a bez akéhokoľvek písomného dokladu.42/ V zmysle vyššie uvedených úvah súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 13.000,- eur vrátane
žalovaného úroku z omeškania zamietol, pretože vyhodnotením dôkazov súd dospel k záveru, že verzia
žalovaného o tom, že nie je pravdivé jeho vyhlásenie o prevzatí sumy 13.000,- eur v hotovosti pri podpise

zmluvy súd bola pre súd oveľa presvedčivejšia než verzia žalobca, ktorá sa opierala o pravdivosť tohto
prehlásenia.

43/ Podľa výsledku konania možno konštatovať, že úspechy strán v spore boli čiastočné. Žalobca bol
úspešný čo do sumy 1.259,04 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 22.10.2017 do zaplatenia,

ktorý do vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 59,67 eur. V pomere k žalovaným nárokom (suma
14.259,04 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 31.03.2015 do zaplatenia, ktorý do dňa vyhlásenia
rozsudku predstavuje 2.504,12 eur) je úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení (po zaokrúhlení)
7,87%. Úspech žalovaného potom predstavuje 92,13%, na základe čoho vzniklo s poukazom na ust.
§ 255 ods. 2 CSP právo na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu zodpovedajúcom jeho tzv.
čistému úspechu, t.j. v rozsahu 84,26%. O konkrétnej výške trov súd rozhodne samostatným uznesením

po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien.