Uznesenie – Vyhlásenie za mŕtveho ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815206503
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5815206503.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a
členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci návrhu navrhovateľky: S. E., rod. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. I., H. XX, vo veci vyhlásenia za mŕtveho: F. L., nar. XX.XX.XXXX a S. L., rod.
K., nar. XX.XX.XXXX, obaja naposledy bytom na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom:
Ing. Z. K., starosta obce V., za účasti Krajskej prokuratúry Žilina, na odvolanie navrhovateľky proti

rozsudku Okresného súdu Námestovo z 08. marca 2018, sp. zn. 4P/132/2015-55 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Námestovo z 10. mája 2018, sp. zn. 4P/132/2015-64, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c
i a na ďalšie konanie.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol (v spojení s opravným uznesením)
tak, že vyhlásil S. L., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, dcéru rodičov S. K. a S. K., za mŕtvu. Za deň jej
smrti sa považuje dátum XX.XX.XXXX. Výrokom II. návrh navrhovateľky v časti o vyhlásenie F. L., nar.
XX.XX.XXXX za mŕtveho zamietol. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rodný
list preukazujúci narodenie osoby F. E. s dátumom narodenia XX.XX.XXXX nie je možné stotožniť s

osobou F. L., nar. XX.XX.XXXX. Zo správy obce V. zistil, že obec nemá vedomosť o tom, či F. L., nar.
XX.XX.XXXX je osoba totožná s F. E., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX a obecný úrad dokladmi na posúdenie
stotožnenia F. L., nar. XX.XX.XXXX s F. E., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX, nedisponuje. O trovách konania
rozhodolpodľa§52vspojenís§57CMPtak,žežiadnemuzúčastníkovnároknanáhradutrovnepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie

navrhovateľka. Podľa jej názoru súd prvej inštancie v zmysle § 62 ods. 1 CMP neúplne zistil skutkový
stav veci. Konanie o vyhlásení za mŕtveho je nesporovým konaním, kde podľa § 35 CMP je súd povinný
zistiť skutočný stav veci a v zmysle § 36 CMP vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to
potrebné pre zistenie skutočného stavu veci. V súvislosti s podaným návrhom predložila listy vlastníctva,
správy z archívu v Bytči a snímky z webovej stránky Familysearch.org - matriky krstov Farnosti V.. Pokiaľ
by súd reálne sa zaoberal týmito dôkazmi, resp. vykonal aj iné dôkazy v konaní, bolo by preukázané,

že F. L., nar. XX.XX.XXXX žil a bol bratom jej starého otca M. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel
XX.XX.XXXX a bol synom jej prastarej matky, S. L., rod. K., vo vzťahu ku ktorej tiež podala návrh na
vyhlásenie za mŕtveho. Pokiaľ bol F. L. zapísaný v Matrike narodení ako F. E., jedná sa o ich príjmenie
používané v obci V. a zrejmé, že len nesprávnym postupom archivárky obce došlo k zámene príjmenia
priezviska a priezviska samotného. Z predložených listov vlastníctva, napr. LV č. XXXX vyplýva, že jej
starý otec M. L. a F. L. mali rovnaké číslo zápisu ich vlastníctva „č.d.XXX/XXXX, kedy bolo intabulované

ich dedičstvo po ich nebohom otcovi F. K., ktorý zomrel v roku XXXX. Riadnym vyhodnotením listov
vlastníctva, vyžiadaním si príslušných pozemno-knižných vložiek, z ktorých v rámci ROEP boli vytvorenélisty vlastníctva, by súd zistil, že uvedená osoba na LV je menovaný F. L., ktorý bol bratom jej starého
otca M. L.. Súd mohol opraviť dátum narodenia F. L., ktorý sa narodil XX.XX.XXXX, keďže zrejme v
návrhu uvádzaný dátum XX.XX.XXXX je dátumom jeho krstu. Vzhľadom k tomu, že v prípade M. L. sa

jedná o osobu, ktorá by mala viac ako 142, resp. 164 rokov, je dôvod k tomu, aby súd ho vyhlásil za
nezvestného podľa § 7 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka v spojení s § 225 a nasl. CMP. Žiadala
rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a žalobe na vyhlásenie F. L., nar. XX.XX.XXXX, syna rodičov F.
L., S. K. za mŕtveho vyhovieť s tým, že za deň jeho smrti sa považuje dátum XX.XX.XXXX.

3. Okresná prokuratúra Námestovo vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že na listoch vlastníctva
je na každom z nich zapísaných viacero vlastníkov s tým, že dokonca sú na nich zapísané viaceré osoby
s priezviskom L., L. a v danej situácii je veľmi ťažko ustáliť bez existencie ďalších dôkazov, že F. L. bol
príslušníkom tej ktorej rodiny L.. Naviac navrhovateľka v odvolaní uvádza, že otcom F. L. bol F. K. s
tým, že v rodnom liste, ktorý má byť rodným listom F. L. (tu je zapísaný F. E.) je ako otec uvedený F.
E.. Rozdiel existuje aj pokiaľ ide o dátum narodenia osoby, ktorú navrhovateľka žiada vyhlásiť za mŕtvu,

keďže do konania bol predložený rodný list F. E., nar. XX.XX.XXXX. Na základe uvedeného nedošlo
zo strany navrhovateľky k preukázaniu skutočnosti, že osoba, ktorú navrhuje navrhovateľka vyhlásiť za
mŕtvu je skutočne osobou, ktorej rodný list bol do konania predložený. Aj obec V. sa vyjadrila v tom
zmysle, že nemá dostupné podklady na stotožnenie osoby F. L. s F. E.. Na základe uvedeného žiadal
rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu Okresnej prokuratúry Námestovo uviedla, že v odvolaní sa
pomýlila, keď namiesto F. E. uviedla meno a priezvisko F. K., je jasné, že otcom F. L., alias E. a M.
L. bol F. L., ktorý zomrel XX.XX.XXXX s tým, že dedičské konanie po ňom sa skončilo o rok neskôr a
dedičské uznesenie bolo intabulované pod zn. č. d. XXX/XXXX. Okresná prokuratúra sa vo vyjadrení

vyhla hodnoteniu skutočnosti, že tak M. L. ako aj F. s príjmením E. sa narodili v jednom dome, t.j. v
dome č. XXX v V., čo znamená, že v tomto dome bývala iba rodina L. s príjmením E., a to dvaja bratia
F., nar. XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX so svojou rodinou a jeho brat S., nar. XXXX, ktorý zomrel
XX.XX.XXXX, so svojou rodinou.

5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal včas (§ 362 ods. 1
CSP) účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
378 ods. 1 v spojení s § 377 ods. 2 písm. c) CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v rozsahu podľa § 62 a 63 CMP, ktorý v napadnutom výroku II. a súvisiacom výroku III. rozsudok súdu

prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v rozsahu zrušenia mu
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

7. Podľa § 36 súd je povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie
skutočného stavu veci.

8. Zásada materiálnej pravdy v civilnom mimosporovom konaní je vyjadrená v § 35 CMP hlavne
povinnosťou zisťovať skutočný stav veci. Nesporové konanie, do ktorého zaraďujeme aj konanie o

vyhlásenie za mŕtveho v zmysle § 220 až 230 CMP, je ovládané vyšetrovacou zásadou. V týchto
prípadoch je súd povinný vykonať aj iné dôkazy potrebné ku zistení skutkového stavu, než ktoré boli
účastníkmi navrhnuté (§ 36 CMP). Ani v nesporovom konaní samozrejme nejde o povinnosť súdu pátrať
podôkazoch,pretoževyšetrovaciazásadasamaosebenenahradzujenaprvommiestestojacudôkaznú
aktivitu účastníkov konania. Povinnosť súdu vykonať i iné, než účastníkmi navrhnuté dôkazy v sebe

nesie len to, že prípadné nesplnenie povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej nemôže byť účastníkovi
na ujmu z hľadiska výsledku konania vo veci samej. Vyšetrovacia zásada, ktorej uplatňovaním je v
nesporovom konaní často sledovaný celospoločenský záujem sa teda prejavuje predovšetkým v tom,
že súd nie je obmedzený tým, čo účastníci tvrdili a aké dôkazy navrhli, a to bez ohľadu na skutočnosť,
že či konkrétne konanie možno zahájiť len na návrh.

9. V danej veci súd prvej inštancie predčasne dospel k záveru o nedôvodnosti podaného návrhu
navrhovateľky na vyhlásenie F. L. za mŕtveho, keďže na základe navrhovateľkou tvrdených skutočností
nevykonal aj ďalšie dokazovanie za účelom stotožnenia F. L., nar. XX.XX.XXXX, podľa tvrdenianavrhovateľkytiežpoužívajúcpríjmenieE.,sosobou,ktorájevsúčasnejdobeevidovaná(podľatvrdenia
navrhovateľky) na liste vlastníctva k.ú. V. (uvedené na str. 1 návrhu pod por. č. 1 - 17), ktoré sú uvedené
v návrhu na začatie konania.

10. V súvislosti s podaným návrhom na začatie konania, ako aj v priebehu konania navrhovateľka
ozrejmila, že jej starý otec sa volal M. L., ktorý bol narodený XX. M. XXXX, z otca F. L. a S. K., v súvislosti
s čím predložila aj fotokópiu knihy zápisu narodení obce V., z ktorého okrem iného vyplýva, že v čase
narodenia jej starého otca, jeho rodičia bývali v V. č. domu XXX a krstnými rodičmi bol K. H. a M.. Taktiež

súdu navrhovateľkou bol predložený zápis matriky sobášov obce V. z roku XXXX, kde je uvedené meno
muža F. L., bytom V. XXX a S. K., bytom V. XX. Ďalej bola predložená aj fotokópia knihy narodení obce
V. z roku XXXX, podľa ktorej dňa XX. M. sa narodil syn F. rodičom „F. E. a S. K., bytom V. XXX“ s
tým, že krstnými rodičmi boli K. H. a M., manželka. Súdu bol predložený ďalej aj rodný list S. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XX, ktorého rodičmi boli S. K. a S. K.. Pokiaľ by došlo k vyhodnoteniu len týchto
listinných dôkazov bez ďalšieho, súhlasne so záverom súdu prvej inštancie by nebolo možné vyvodiť,

že F. E., nar. XX. M. XXXX je osobou totožnou, ktorá je v súčasnej dobe zapísaná na uvádzaných listoch
vlastníctva v návrhu na začatie konania v k.ú. V..

XX. Navrhovateľka tým, že poukázala na listy vlastníctva ako aj na ďalšie skutočnosti, bolo povinnosťou
súdu v zmysle § 36 a 35 CMP vykonať ďalšie dokazovanie za účelom stotožnenia osoby „F. E.“, nar.

XX.XX.XXXX s osobou F. L., zapísaného na príslušných listoch vlastníctva. Navrhovateľka poskytla
tvrdenie, že jej starý otec M. L. ako aj osoba zapísaná na listoch vlastníctva F. L. majú rovnaký uvedený
titul nadobudnutia č.d. XXX/XXXX, doklad o tom však súdu nepredložila. Je pravdou, že v súvislosti
s podaným návrhom na začatie konania, navrhovateľka súdu predložila iba Výpis z listu vlastníctva
č. XXXX, k. ú. V., v ktorom pod B1 je zapísaný vlastník F. L., titul nadobudnutia č.d. XXX/XXXX v

podiele 1/16, pričom už zápis S. F. (zrejme ďalším prechodom vlastníctva) sa na tomto liste vlastníctva
nenachádza. To však nebránilo súdu prvej inštancie vyžiadať si zo štátneho archívu dokument, na
základe ktorého došlo k zápisu vlastníctva v prospech F. L. a podľa tvrdenia navrhovateľky aj S. L. pod
č.d. XXX/XXXX. Taktiež bolo v možnostiach súdu prvej inštancie zabezpečiť si prípadnú identifikáciu
parciel zapísaných na listoch vlastníctva špecifikovaných v návrhu za účelom zistenia, na ktorých

pozemnoknižných vložkách boli pôvodné pozemnoknižné parcele (zodpovedajúce súčasnému zápisu
parcielnalistochvlastníctva)uvedené.Z pozemnoknižnýchparciel(zichfotokópii)jetaktiežmožnézistiť
spôsob nadobúdania vlastníctva najmenej do 31.12.1950, dokedy platil intabulačný zápis vlastníctva do
pozemkovej knihy.

12. Za účelom zistenia skutočného stavu veci bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie doplniť
dokazovanie v naznačenom smere tak, aby aj pri slabšej dôkaznej iniciatíve navrhovateľky vykonal
dokazovanie už na základe uvádzaných tvrdení ako aj dokazovanie, ktoré je známe z rozhodovacej
praxe súdu v takýchto nesporových konaniach. Samozrejme je v záujme navrhovateľky, aby súdu prvej
inštancie predložila čo najväčšie množstvo tvrdení a dôkazov potrebných pre zistenie skutočného stavu

veci.

13. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie riadne nezistil skutočný stav veci a nemal podklady
pre zaujatie právneho záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľky k predmetu konania
- vyhlásenia za mŕtveho osoby menom F. L., nar. XX.XX.XXXX, odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutom výroku II., spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania zrušil a v rozsahu
zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)