Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815200146
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5815200146.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v sporovej veci žalobcu: M. D.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. M. Č.. XXX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: Q.. V. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C.. B. XX, XXX XX A. A., proti žalovanej: D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/
XX-XX, XXX XX F. K., zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Ján Vajda, advokát so sídlom
Hviezdoslavovo nám. Č. 201, 029 01 Námestovo, v konaní o zaplatenie 25 000 EUR s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I./ Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 22.106,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 5.05 %
ročne od 27.12.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II./ Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III./ Žalovaná j e p o v i n n á žalobcovi nahradiť trovy konania v rozsahu 96 %, vyčíslené v uznesení,
vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou, doručenou súdu 3. 1. 2015 žalobca žiadal, aby súd žalovanej uložil zaplatiť mu 25 000
EUR s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 19. 12. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu dňa 26. 9. 1987 uzatvorili manželstvo, ktoré bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/17/2005-43 zo dňa 24. 5. 2005, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 17. 8. 2005. Počas trvania manželstva rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín

sp.zn. 9C 241/2002 zo dňa 18. 12. 2002 bolo ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ( BSM )
zrušené. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21. 1. 2003. K vyporiadaniu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po jeho zrušení nedošlo ani dohodou, ani rozhodnutím súdu. Keďže nedošlo
k vyporiadaniu BSM , uplynutím troch rokov od zrušenia BSM , teda ku dňu 20. 1. 2006, došlo k tomu,
že vo výlučnom vlastníctve strán sporu ostali hnuteľné veci podľa toho, kto s nimi disponoval. Byt, v
ktorom počas manželstva strany sporu bývali, bol bytom družstevným, ku ktorému mali spoločné právo
nájmu. Zaplatený spoločný členský podiel predstavuje ich majetkové právo. Žalovaná dňa 23. 12. 2005,

teda krátko pred uplynutím 3-ročnej lehoty na vyporiadanie BSM podala žalobu o zrušenie spoločného
nájmu k družstevného bytu. Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 7C/274/2005 zo dňa 21.
3. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/246/2012 zo dňa 28. 1. 2013 bolo
právospoločnéhonájmudružstevnéhobytuzrušenéstým,ževýlučnounájomníčkouačlenkoubytového
družstva sa stala žalovaná. Žalobcovi sa týmto rozsudkom bytová náhrada nepriznala, bola mu uložená
povinnosť byt vypratať do 60 dní. Právoplatnosťou tohto rozsudku ku dňu 13. 3. 2013 vzniklo žalobcovi
majetkové právo na vyplatenie polovice hodnoty členského podielu v bytovom družstve, keďže žalovaná

sa stala výlučnou členkou bytového družstva. Z výpisu z listu vlastníctva č. 4275 pre obec Dolný Kubín,
k.ú. Veľký Bysterec žalobca zistil, že na základe zmluvy o prevode vlastníctva k družstevnému bytu bola
ako výlučná vlastníčka bytu zaevidovaná žalovaná. Ku dňu nadobudnutia vlastníctva bytu žalovanej aj
zanikli členské práva v bytovom družstve a právo disponovať s členským podielom. Žalovaná zaplatilaanuitu družstevného bytu z peňazí žalobcu ešte pred zrušením BSM. Žalovaná nadobudla do vlastníctva
sporný byt v trhovej hodnote 45000 - 50 000 EUR. Žalobcovi tým vzniklo voči žalovanej právo na výplatu
polovicu tejto hodnoty. Žalobca žalovanú vyzval výzvou zo dňa 11. 12. 2014, aby mu zaplatila sumu 25

000 EUR ako polovicu hodnoty bytu, ale žalovaná doteraz nezaplatila ani časť tejto sumy.

2.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a
dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

3.Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom

spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich
stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva
právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj

spoločnéčlenstvomanželovvdružstve;ztohtočlenstvasúobajamanželiaoprávneníapovinníspoločne
a nerozdielne.

Podľa § 705 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka:
(1) Ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že

sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako
nájomca.

(2) Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov
pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane

tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných
prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú,
na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej
nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

4.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa voči žalovanej domáha zaplatenia 25 000,- EUR s
príslušenstvom titulom vyporiadania hodnoty majetkového práva, ktoré mu vzniklo tým, že bol zrušený
spoločný nájom družstevného bytu a spoločné členstvo v bytovom družstve, ktoré im vzniklo pouzatvorení manželstva a zaniklo právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení práva spoločného nájmu
bytu a spoločného členstva v bytovom družstve, pričom výlučnou členkou bytového družstva a výlučnou
nájomníčkou bytu sa stala žalovaná. Žalovaná sa proti žalobe bránila tým, že žalobca nepreukázal, že

by bola v konaní pasívne vecne legitimovaná. Tvrdila, že k vyporiadaniu BSM medzi stranami došlo
dohodou,ktorejpredmetomboloajvyporiadaniehodnotyčlenskéhopodielu.Žalovanávočiuplatnenému
práva vzniesla aj námietku premlčania, tvrdiac, že k vyporiadaniu členského podielu v bytovom družstve
došlo rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 1. 2003, pričom do podania žaloby odvtedy
uplynulo takmer 12 rokov. Ďalej sa proti žalobe bránila tým, že byt v takom stave, v akom bol odovzdaný,

tedazdevastovaný,máhodnotu32279,-EUR.Žalovanávočižalobeešte vznieslanámietkuzapočítania
svojho práva na zaplatenie sumy 24 000,- EUR s úrokom z omeškania 5,75 % ročne od 14. 3. 2013
do zaplatenia titulom náhrady škody, ktorú jej spôsobil žalobca na predmetnom byte. Toto jej právo je
predmetom konania tunajšieho súdu sp.zn. 2C/101/2015.

Súd z rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn 9C/241/202 zo dňa 18. 12. 2002 zistil, že týmto

rozsudkom bolo zrušené BSM sporových strán. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21. 1. 2003 .
Z rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 7C/274/2005 zo dňa 21. 3. 2012 zistil, že súd zrušil
právo spoločného nájmu žalobkyne a žalovaného ( v prebiehajúcom konaní vystupujú v opačnom
procesnom postavení ) k družstevnému bytu č. 43, ktorý sa nachádza na ul. Bystereckej v Dolnom
Kubíne k.ú. Veľký Bysterec na 10. poschodí bytového domu súp. č. 2065 postaveného na pozemku

parc. KN-C č. 70/12, ktorý je zapísaný na LV č. 4275 vedenom Správou katastra Dolný Kubín pre k.ú.
Veľký Bysterec, ktorý pozostáva z troch izieb, kuchyne a príslušenstva. Zároveň týmto rozsudkom súd
rozhodol, že výlučnou nájomníčkou a členkou bytového družstva sa stáva žalobkyňa (v prebiehajúcom
konaní žalovaná) a že žalovanému (v prebiehajúcom konaní žalobca) nepatrí bytová náhrada a je
povinný byt vypratať do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

13. 3. 2013. Medzi stranami nebolo sporné a vyplynulo to aj z uvedených rozsudkov, že sporové strany
počas svojho manželstva nadobudli k uvedenému bytu právo spoločného nájmu a spoločné členstvo
v bytovom družstve, ktoré bolo uvedeným rozsudkom súdu zrušené s tým, že výlučnou nájomníčkou
a členkou bytového družstva sa stala žalovaná. Tiež nebolo sporné, že tá po tom, ako sa stala
výlučnou nájomníčkou bytu a členkou bytového družstva, nadobudla byt zmluvou s bytovým družstvom

do svojho výlučného vlastníctva. Medzi stranami tiež nebolo sporné, že žalobca žalovanú vyzval na
zaplatenie 25000 EUR titulom vyporiadania hodnoty tohto členského podielu, no žalovaná na túto
výzvu nereagovala. Ako prvou námietkou žalovanej proti žalobe sa súd zaoberal námietkou premlčania,
ktorú vzniesla voči uplatnenému právu žalobcu. Súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Posúdenie plynutia
premlčacej lehoty v danom prípade závisí od okamihu právoplatnosti rozsudku o zrušení práva

spoločného nájmu bytu okresným súdom - viď napr. rozhodnutie NS ČR zo dňa 22.05.2008 sp.
zn. 22 Cdo 2380/2007 právo na vyporiadanie spoločného členského podielu v bytovom družstve,
nemôže byť premlčané skôr, než je zrušené spoločné členstvo účastníkov v bytovom družstve. Preto sa
právo na vyporiadanie spoločného členského podielu bývalých manželov, ktorí sa nedohodli na zrušení
spoločného práva nájmu družstevného bytu a na tom, ktorý z nich bude byt naďalej užívať ako výlučný

nájomca a člen družstva alebo tých manželov o spoločných právach, ktorých vo vzťahu k bytovému
družstvu nebolo rozhodnuté podľa § 705 ods. 2, 2 veta Občianskeho zákonníka v lehote troch rokov
stanovenej v § 149 ods. 4 OZ nemôže premlčať skôr, než dôjde k zrušeniu spoločného práva nájmu
družstevného bytu a určeniu, kto bude byt ďalej užívať ako výlučný člen družstva. Všeobecná trojročná
premlčiaca lehota z hľadiska § 101 Občianskeho zákonníka potom začne plynúť dňom nasledujúcim

potom, čo došlo k takémuto zrušeniu práva. Keďže právo spoločného nájmu bolo zrušené dňa 13. 3.
2013, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 7C/274/2005 zo dňa
21. 3. 2012 a žaloba bola podaná 9. 1. 2015, súd konštatuje, že bola podaná počas premlčacej lehoty
a teda námietka premlčania nie je dôvodná. Čo sa týka ďalšej námietky žalovanej proti žalobe a to,
že žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná, pretože so žalobcom uzatvorili dohodu o vyporiadaní

BSM, v rámci ktorej dohodli aj na vyporiadaní členského podielu v bytovom družstve tak, že výlučnou
členkou bytového družstva sa stane žalovaná súd tút námietku žalovanej voči žalobe neakceptoval.
Žalovaná totiž prostredníctvom svojho zástupcu ( na pojednávaní dňa 19. 6. 2017 ) tvrdila, že kvôli tomu,
že uzatvorila túto dohodu o vyporiadaní BSM, tak koncom roku 2002 z prostriedkov, ktoré získala darom
od svojich rodičov, zaplatila anuitu členského podielu. Žalovaná sa teda vyjadrila tak, že k zaplateniu

anuity členského podielu koncom roku 2002 došlo na základe dohody o vyporiadaní BSM. BSM však
bolo zrušené až rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn 9C/241/202 zo dňa 18. 12. 2002,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 1. 2003. Preto akékoľvek dohoda o vyporiadaní BSM, ktorú
by strany uzatvorili pred zrušením BSM, teda pred dňom 21. 1. 2003, by bola absolútne neplatná. Ztohto dôvodu súd ani nevykonal žalovanou navrhnuté dôkazy, a to výsluchy detí , ktoré pochádzajú z
manželstva so žalobcom, a jej rodičov, ako nadbytočné. Súd sa stotožnil aj so stanoviskom žalobcu,
že tvrdenie žalovanej ohľadne uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM je nepravdivé, pretože pokiaľ by

žalovaná so žalobcom uzatvorila dohodu o vyporiadaní BSM, ktorej predmetom by bolo aj vyporiadanie
spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva v bytovom družstve, nemala by dôvod
podať žalobu o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu a určenie, ktorá zo strán bude
výlučným nájomníkom a členom bytového družstva. Žalovaná nerozporovala tvrdenie žalobcu, že počas
konania o zrušenie práva spoločného nájmu a určenie, ktorá zo strán bude výlučným nájomníkom

a členom bytového družstva, žiadnu dohodu o vyporiadaní BSM ani nespomínala. Takéto tvrdenie
žalovanej nevyplýva ani z rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 7C/274/2005 zo dňa 21. 3.
2012. Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že členský podiel v bytovom družstve Okresné stavebné
bytové družstvo Dolný Kubín je majetkovou hodnotou, ktorú strany sporu nadobudli do BSM a že BSM,
ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva, nebolo vyporiadané dohodou ani ohľadne jeho vyporiadania
neboldotrochrokovodzánikuBSMpodanýnávrhnasúd.KeďžektakémutovyporiadaniuBSMnedošlo,

nastala v danom prípade zákonná fikcia podľa ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka aj ohľadne
spoločného členského podielu v bytovom družstve ako majetkovej hodnoty. V prejednávanom prípade,
kde teda o zániku spoločného nájmu družstevného bytu rozhodol súd po troch rokoch od zániku BSM
( ktoré nebolo vyporiadané dohodou a ani nebol do troch rokov podaný návrh na vyporiadanie súdom ),
je potrebné vychádzať z toho, že tomu z manželov, ktorý sa po zániku spoločného nájmu družstevného

bytu nestal nájomcom družstevného bytu a členom družstva ( v tomto prípade žalobca ), vzniklo právo na
vyrovnanie vo výške polovice hodnoty členského podielu v družstve, ktoré nadobudol druhý rozvedený
manžel ( žalovaná ) ako výlučná členka bytového družstva . Na preukázanie hodnoty členského podielu
v bytovom družstve žalobca predložil odborné vyjadrenia realitných kancelárií ORAVA REAL profit s.r.o.
so sídlom Dolný Kubín, Hviezdoslavovo námestie 1665/32 a LSA Reality, a.s. so sídlom Námestovo,

Hviezdoslavova 49, z ktorých vyplynulo, že v súčasnosti sa cena bytov na sídlisku Bysterec v Dolnom
Kubíne pohybuje od 700 - 800 EUR za m2, čo pri rozlohe predmetného bytu 63,16 m2 predstavuje cenu
minimálne 44 212 EUR. Keďže súd z týchto odborných vyjadrení dospel k záveru, že všeobecná hodnota
členského podielu v bytovom družstve má hodnotu minimálne 44 212 EUR, zaviazal žalovanú, aby
žalobcovi zaplatila polovicu tejto hodnoty, teda 22.106,- EUR, spolu s úrokom z omeškania 5.05 % ročne

od 27.12.2014, kedy sa žalovaná dostala do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku, ako
vyplýva z listu žalobcu, adresovaného žalovanej, označeného ako „ Výzva na zaplatenie „ a doručenky k
nemu. Pokiaľ žalovaná s touto všeobecnou hodnotou členského podielu v bytovom družstve nesúhlasila
a predložila odborné vyjadrenia FINREA s.r.o. so sídlom Dolný Kubín, Na Sihoti 1159/21 a RK Dalmia,
s.r.o. so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1714, z ktorých vyplýva nižšia všeobecná hodnota tohto bytu,

súd podotýka, že tieto odborné vyjadrenia, ktoré predložila žalovaná, určujú cenu bytu ( poťažne aj
členského podielu v bytovom družstve ) k roku 2013, teda nie v aktuálnom čase ( navyše vychádzajú z
dodaných informácií a fotodokumentácie, ktoré dodala žalovaná ). Pri vyporiadaní BSM totiž všeobecne
platí zásada podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktoré majú veci v čase vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva (napr. R 30/1992 ). Súd podotýka, že žalovanej nič nebránilo predložiť dôkazy na

preukázanie všeobecnej hodnoty bytu, avšak v aktuálnej cenovej hladine. Pokiaľ žalovaná navrhla
vypočuť ohľadne stavu bytu v čase zrušenia práva spoločného nájmu a spoločného členstva v bytovom
družstve ako svedkov deti, ktoré pochádzajú z manželstva so žalobcom, bolo na nej, aby ich účasť na
pojednávaní zabezpečila, ako to aj pôvodne avizovala. Žalovaná neobjasnila, z akého dôvodu žiadala,
aby svedkov predvolal súd, keď predtým uviedla, že ich osobnú účasť na pojednávaní zabezpečí sama.

Súd však má aj pochybnosť o dôvodnosti vykonania tohto dôkazu, a to jednak vzhľadom na relevantný
vzťah žalovanej k navrhnutým svedkom, keďže títo doposiaľ žijú v rovnakom byte so žalovanou. Súd
tiež podotýka, že všeobecná hodnota bytu v rovnakej lokalite a s rovnakou výmerou a vybavením je v
odborných vyjadreniach, ktoré predložil žalobca, uvedená cenovým rozpätím od 700 - 800 EUR za m2,
nepochybne aj v závislosti od stavu bytu. Súd určil všeobecnú hodnotu členského podielu na spodnej

hranici tohto cenového rozpätia, teda aj s prihliadnutím na prípadný horší stav bytu. Súd neuznal ani
námietku započítania pohľadávky, ktorú vzniesla žalovaná. Pohľadávka, ktorú žalovaná žiada započítať,
je medzi stranami sporná, čoho dôkazom je aj to, že sa o nej vedie súdne konanie na tunajšom súde
sp.zn. 2C/101/2015. Z obsahu žaloby vo veci sp.zn. 2C/101/2015 súd zistil, že žalovaná ( v konaní
sp.zn. 2C/101/2015 v procesnom postavení žalobkyne) podala žalobu o zaplatenie 24 000 EUR s

príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca ( v konaní sp.zn. 2C/101/2015 v procesnom
postavení žalovaného ) spôsobil poškodenie bytu, ktorého výlučnou nájomníčkou a neskôr výlučnou
vlastníčkou sa stala žalovaná. V žalobe uvádza, že byt od žalobcu prevzala dňa 12. 5. 2013 v zlom
stave, po tom, Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom sp.zn. 7C/274/2005 zo dňa 21. 3. 2012 rozhodol, ževýlučnou nájomníčkou bytu a výlučnou členkou bytového družstva bude žalovaná a žalobca je povinný
byt vypratať. Z tohto je zrejmé, že žalovaná si voči žalobcovi v konaní sp.zn. 2C/101/2015 uplatnila právo
na náhradu škody, ktorú mal žalobca spôsobiť na byte v čase do jeho odovzdania žalovanej, t.j. podľa

tvrdenia žalovanej 12. 5. 2013. V tom čase však byt nebol vlastníctvom žalovanej, ale bytového družstva
a žalovaná bola do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 7C/274/2005 zo dňa
21. 3. 2012, t.j. do dňa 13. 3. 2013 nájomníčkou bytu spoločne so žalobcom. Keďže žalovaná v období,
kedy podľa jej tvrdenia malo dôjsť k spôsobeniu škody na byte žalobcom, nebola jeho vlastníčkou, súd
neakceptuje jej námietku započítania pohľadávky na náhradu škody, pretože pokiaľ by aj na byte vznikla

škoda, nevznikla by žalovanej, ale vlastníkovi bytu, teda bytovému družstvu. Z tohto dôvodu súd ani
neakceptoval požiadavku žalovanej na spojenie tohto konania s konaním Okresného súdu Námestovo
sp.zn. 2C/101/2015, pretože spojenie týchto vecí by bolo nehospodárne a spôsobilo by zbytočné
predĺženie tohto konania. Súd neakceptoval ani návrhy žalovanej na vykonanie dokazovania výsluchom
strán, ktorý odôvodnila prakticky len tým, že je podľa nej povinnosťou súdu podľa CSP výsluchy strán
vykonať. Súd sa nestotožňuje s týmto stanoviskom žalovanej, pretože výsluch strany sporu je jedným

z dôkazných prostriedkov, ktorého vykonanie podobne ako ostatných dôkazov je strana povinná riadne
odôvodniť. Pokiaľ žalovaná navrhla oboznámiť zápisnice o pojednávaniach Okresného súdu Dolný
Kubín sp.zn. 7C/274/2005, súd tento dôkaz považuje za nadbytočný, pretože podľa žalovanej sa týmto
dôkazom mala preukázať dohoda strán ohľadne nájmu bytu a členstva v bytovom družstve, pričom
však je nelogické, aby žalovaná napriek existencii takejto dohody so žalobcom sama žiadala, aby súd

zrušil právo spoločného nájmu bytu a určil, kto bude výlučným nájomcom a výlučným členom bytového
družstva. Žalovanej však nič nebránilo, aby si tieto zápisnice sama zadovážila a predložila súdu ako
listinné dôkazy, keďže bola účastníčkou konania Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 7C/274/2005 a
nebolo potrebné, aby o ich zabezpečenie žiadala súd.

5.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že ich
priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní čiastočne úspešný. Čistý úspech žalobcu predstavuje 96%.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na
Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote

podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.