Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/353/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814211771
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:7814211771.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: A. F.,
O. X.. U.. S. XXXX/XX, Y., zastúpený JUDr. Alexander Milko, advokát, ul. Cyrila a Metoda 4, Rožňava,
proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo
dňa 5. apríla 2016 č.k. 9C 303/2015-70 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 06199/14
zo dňa 20.10.2014, vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.,
Karloveské rameno 8, Bratislava, s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV súdny poplatok
v sume 331,50 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcom, že dňa 18.4.2012 so žalovaným uzavrel

Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu žalovaný poskytol finančné prostriedky vo
výške 1.000 Eur, ktoré sa mu zaviazal vrátiť spolu s dohodnutým poplatkom v sume 872 Eur v 12-
tich mesačných splátkach po 156 Eur, počnúc dňom 25.5.2012, teda mal mu vrátiť sumu 1.872 Eur.
Súčasťou zmluvy bola rozhodcovská doložka, na základe ktorej sa všetky spory vzniknuté z tejto
zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. V dôsledku náhlej mozgovej príhody bol
hospitalizovaný,bolamuzistenáajonkologickáchorobaapretonebolspôsobilýposkytnutýúversplácať.

Na základe toho, že úver nesplácal tak, ako bolo dohodnuté v úverovej zmluve, žalovaný podal návrh na
začatie rozhodcovského konania, o čom sa dozvedel z doručeného rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu. Tvrdil, že žalovaný ani Stály rozhodcovský súd mu nedoručili žalobu na vyjadrenie, a priebehu
a výsledku rozhodcovského konania sa dozvedel až z rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským
súdom, ktorý mu bol doručený 21.11.2014. Tým, že mu nebola ako účastníkovi konania doručená
žaloba v rozhodcovskom konaní a následne nemal možnosť v rozhodcovskom konaní podať žalobnú
odpoveď alebo inak obhajovať svoje záujmy, bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského

konania. Nemal tak možnosť ako účastník rozhodcovského konania uplatňovať a chrániť svoje práva,
čo je podľa neho dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Poukazoval na tú skutočnosť, že
predmetnou úverovou zmluvou boli porušené všeobecné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa,
v zmysle ust. § 53 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať značnú nerovnováhu vprávach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V predmetnej veci bola úverová
zmluva vopred formulovaná, išlo o blanketovú zmluvu, ktorej obsah bol stanovený vopred. Vzhľadom
na jeho závažnú chorobu a nedostatok finančných prostriedkov bol nútený podpísať takúto vopred

pripravenúavytlačenúzmluvu,vzmyslektorejodnehoakospotrebiteľapožadovalivprípadenesplnenia
svojho záväzku zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankciu spojenú s neplnením záväzku. Za
takúto sankciu (neprijateľnú podmienku) považoval možnosť uplatňovania si voči nemu zmluvnú pokutu,
účtovanie neprimeraného poplatku za zaslanie výzvy neprimeranosť úroku z omeškania.

3. Podľa žalovaného rozhodcovský súd pri rozhodovaní zohľadnil postavenie žalobcu ako slabšej
zmluvnej strany a rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi. V predmetnej veci nedošlo k
porušeniu ustanovenia § 17 zákona 244/2002 Z.z.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je
potrebnénariaďovaťpojednávanie,aktoniejevrozporespožiadavkouverejnéhozáujmuaakmožnovo

veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo
veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

5. Vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o úvere, rozhodcovským rozsudkom, so
zmluvnými úverovými podmienkami a ostatnými listinnými dôkazmi z rozhodcovského spisu.

6. Zistil, že rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06199/14 zo dňa 20.10.2014, vydaným
rozhodcomX..Q.Y.bolauloženážalobcovipovinnosťzaplatiťsumu1.000Eur,poplatokvovýške592,96
Eur, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 1.000 Eur od 19.4.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo
výške 8% ročne zo sumy 1.592,96 Eur od 31.8.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 312 Eur,

trovy mediačného konania vo výške 280,89 eur a poplatok za upomienku 20 Eur a trovy rozhodcovského
konania 489,95 Eur a trovy rozhodcovského konania 489,95 Eur, pričom povinnosť zaplatiť nároky
uvedené v bode 1, 2, 3 výroku mu bola uložená spoločne v mesačných splátkach po 200 Eur splatných
vždykposlednémudňuvmesiacinaúčetodporcustým,žeprvásplátkasastávasplatnoukposlednému
dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod

následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky
riadne a včas.

7. Podľa zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.4.2012 bola medzi účastníkmi konania uzavretá
zmluva, na základe ktorej žalovaný poskytol navrhovateľovi úver v sume 1.000 Eur s dohodnutými

mesačnýmisplátkamivovýške156Eurvpočte12splátok,priuvedenejRPMN260,12%.Dňa18.4.2012
žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili rozhodcovskú zmluvu, kde v bode 5. je dojednané,
že voči rozhodcovskému rozsudku stáleho rozhodcovského súdu je možné v stanovenej lehote podať
žiadosť o jeho preskúmanie na stály rozhodcovský súd alebo v stanovenej lehote podať žalobu o jeho
zrušenie na príslušný všeobecný súd.

8. Po právnej stránke súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 52, § 53 Občianskeho zákonníka, §
17, § 40 ods. 1 písm. j/, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

9. Konštatoval, že mal z rozhodcovského spisu preukázané, že žalobca prevzal rozhodcovský rozsudok

dňa 21.11.2014 a návrh bol podaný na súd 5.12.2014, teda svoj návrh podal včas.

10. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyvodil právny záver, že medzi účastníkmi vznikol
právny vzťah na základe uzavretej Zmluvy o úvere zo dňa 18.4.2012, ktorá je nepochybne zmluvou
spotrebiteľskou. Žalobca predmetnú zmluvu uzatváral ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Zároveň ide o

zmluvu spotrebiteľskú podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľské
zmluvy sú podľa práva Európskych spoločenstiev osobitnou kategóriou zmlúv, podľa ktorých je
spotrebiteľ ako slabšia strana zmluvného vzťahu chránená, aby cestou zmluvnej voľnosti, faktického
vnútenia zmluvných podmienok a definovaním obchodných podmienok silnejšou stranou, bol spotrebiteľ
uchránený na svojich právach. Súčasťou tejto dohody je zákaz akejkoľvek dohody, ktorá by vytvorila

nerovnováhu v právach a povinnostiach. So zreteľom na uvedené bolo podľa neho potrebné posúdiť, či
pri rozhodovaní v rozhodcovskom konaní o nárokoch uplatňovaných žalovaným z tejto úverovej zmluvy,
neboli porušené právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a zisťovať, či v uzavretej spotrebiteľskej
zmluvenepredstavujeniektorézdojednanívoformepredtlačeneprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktorábyna ujmu žalobkyne v postavení spotrebiteľa, zakladala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech žalobkyne (spotrebiteľa). Z obsahu dohodnutých podmienok poskytnutia
úveru dospel súd prvej inštancie k záveru, že je daný dôvod neplatnosti zmluvy, ktorým je hrubý

nepomer medzi poskytnutým úverom a vrátenou čiastkou, ktorá je v zmluve označená ako poplatok za
úver vo výške 872 Eur. Pri výške poskytnutého úveru 1.000 Eur, výška odplaty 872 Eur predstavuje
87,2 % zo sumy poskytnutého úveru. Nárast sumy poskytnutého úveru o 872 Eur, t.j. ktorá suma
nie je v zmluve definovaná ako úrok je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a v
rozpore s dobrými mravmi. O túto sumu je teda navýšené plnenie a z tejto sumy sú ďalej vypočítané

sankcie a takto boli aj priznané vo výroku rozhodcovského rozsudku. S prihliadnutím na charakter a
výšku poskytnutého úveru 1.000 Eur a výšku odplaty za jeho poskytnutie 872 Eur predstavujúcej 87,2
% zo sumy poskytnutého úveru, považoval súd dojednaný úrok sumu 290,67 Eur a administratívny
poplatok sumu 581,33 Eur za neprimeranú sankciu, ktorá podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zák.
predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná a pre spotrebiteľa tak nemôže byť záväzná.
Medzi účastníkmi zároveň vznikol právny vzťah na základe uzavretej Rozhodcovskej zmluvy zo dňa

18.4.2012.ZpredloženejRozhodcovskejzmluvymalsúdprvejinštanciepreukázané,žetátobolavopred
naformulovaná ako zmluva štandardná a miesto rozhodcovského konania si žalovaný jednostranne
stanovil tak, ako je to dojednaná v bode 5. tejto zmluvy, teda spôsobom, že spotrebiteľ sa musel
nezvratne podrobiť takémuto dojednaniu, a tak riešiť prípadný spor medzi účastníkmi úverovej zmluvy
pred rozhodcom, ktorý je pre spotrebiteľa nepredvídateľný s vážnymi pochybnosťami o objektívnosti a

nestrannosti takéhoto rozhodcovského konania, keďže vopred bol dodávateľom určený. Rozhodcovská
zmluva nebola individuálne dojednaná, čo je zrejmé aj z jej vopred pripraveného formulárového
znenia, keď spotrebiteľ žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť jej obsah. Inštitút individuálne dojednanej
podmienky je potrebné vykladať v súlade s cieľom Smernice č. 93/13/EHS, podľa ktorej sa podmienka
nepovažuje za individuálne dojednanú, pokiaľ bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nemohol

ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Povahu
formulárovej zmluvy majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia
rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom,
ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu

možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných
dojednaní vylúčiť. Z predloženej zmluvy nie je zrejmá ani skutočnosť, na základe čoho sa žalobca
ako spotrebiteľ rozhodol podpísať takúto rozhodcovskú zmluvu, nie je zrejmé, aké informácie žalobcovi
ako spotrebiteľovi boli poskytnuté, pričom sa malo jednať o informácie jasné, zreteľné, zrozumiteľné,
čo znamená vylúčenie riešenia sporov z jurisdikcie všeobecných súdov a určenia, resp. založenia

právomoci na prejednanie sporov len v rámci rozhodcovských konaní. Podpísanie samotnej zmluvy
navodzujepriamusúvislosťsozmluvouoúvere,ktorýposkytolžalovanýžalobcovi,keďžebolipodpísané
v ten istý deň. Nekalosť rozhodcovskej zmluvy videl aj v tom, že bol dojednaný rozhodca vo veľkej
vzdialenosti od miesta bydliska žalobcu ako spotrebiteľa, ktorému s veľkou pravdepodobnosťou nikto
s odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky rozhodcovskej zmluvy, pričom sa jednalo o vopred

pripravenú formuláciu rozhodcovskej zmluvy predloženej žalobcovi žalovaným.. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa a súčasne sa prieči dobrým mravom. Žalobca teda ako spotrebiteľ preukázal existenciu
zákonného dôvodu, pre ktorý sa žalobou domáhal na súde zrušenia rozhodcovského rozsudku. Na

základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy je
neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami
najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS,
podľa ktorej spotrebiteľ nie je viazaný podmienkou, ktorá je nekalá. Vzhľadom na to, že neprimeraná
podmienka je zo zákona neplatná, mal za to, že rozhodcovská zmluva nebola vôbec uzavretá a

právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže potom založiť
právomoc rozhodcu vo veci konať a rozhodnúť, preto je rozhodcovský rozsudok nulitný. Mal za splnené
zákonné podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
Slovenskou rozhodcovskou, a.s. v zmysle § 40 ods. 1 písm. j) zák. o rozhodcovskom konaní, a preto
rozhodcovský rozsudok zrušil.

11. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol s tým, že v zmysle § 150 ods. 3 O.s.p. rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.12. Keďže žalobca bol v konaní od poplatku oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, uložil v zmysle ust. § 2 ods. 2 prvá veta
v spojení s § 5 ods. 1 písm. h) a § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. a § 166 ods. 1 O.s.p. podľa výsledku

konania povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh žalovanému.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu neúplne
zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na rozhodnutie

Ústavného súdu ČR I.US 322//07, ktorý posunul od zmluvnej koncepcie rozhodcovského konania „viac
smerom k jurisdikčnej koncepcii rozhodcovského konania ako k nachádzaniu práva súkromnoprávnym
subjektom analogickým a ekvivalentným, k súdnemu konaniu a v súlade s platnými právom“ a ktorý
okrem iného konštatoval, že prejednanie veci v rozhodcovskom konaní neznamená vzdanie sa právnej
ochrany, ale predstavuje skôr jej posunutie na iný rozhodujúci orgán, ktorý hľadá právo; inak by
ostatné bolo pojmove nemysliteľné považovať rozhodcovské konania vo vzťahu k súdnemu konaniu za

alternatívny spôsob riešenia sporov. Mal za nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi
žalobcom a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej
strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho
konania. Už len z tohto pohľadu podľa neho rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory
so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Bol toho názoru, že platnosť právneho úkonu

treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania, nie je dôležité, čo sa môže stať
v budúcnosti. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka podľa neho treba vykladať
eurokonformne v zmysle znenia Smernice. Podľa písm. g/ ods. 1 Prílohy tejto Smernice je zakázané
iba dojednanie, aby spotrebiteľ riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou
a okrem toho nie je splnená ani podmienka existencie sporu nepodliehajúceho právnym ustanoveniam.

Zastával názor, že v danom prípade má rozhodcovské konanie plne oporu v zákone o rozhodcovskom
konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Uviedol, že prípustnosť
rozhodcovského konania vyplýva j z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov, možnosť
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva jednoznačne z
ust. § 4 ods. 2 písm. r pôvodného zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z. v znení

neskorších predpisov), ako aj z aktuálne účinného ust. § 9 ods. 2 písm. v/ zákona o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z.z. v znení zákona č.
394/2011 Z.z.), ktoré jednoznačne umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere. Konštatoval, že platné a účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu
k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nielen lex specialis, ale aj lex

posterior, a teda jednoznačne majú prednosť pri aplikácii. Prípustnosť rozhodcovského konania v
spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania Komisie č. 98/257/*ES o zásadách
použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Mal za to, že
každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnú rovnaká možnosť na uplatnenie jeho
práv a na ich ochranu a v prípade, že sa dohodnú na predložení svojho sporu na prerokovanie stálemu

rozhodcovskému súdu, v zásade platí, že sa podrobujú predpisom tohto súdu. Uviedol, že zásadná
prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná rozsudkom Vrchného
súdu v Olomouci zo dňa 2.3.2011 sp. zn. 12Omo 13/2010, prípustnosť rozhodcovských doložiek
bola v spotrebiteľských sporoch v podobe odmietnutia vecného prieskumu rozhodcovských rozsudkov
potvrdená aj rozsudkom Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo 2675/2007, ako aj rozsudkom Krajského

súdu v Hradci Králové sp. zn. 19Co 481/2010. Rozsudkom NS ČR sp. zn. 23Cdo 1201/2009 bolo
popri pripustení rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore uvedené, že rozhodcovská doložka
bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý podpisuje, obsahuje
rozhodcovskú doložku, ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju
nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Prípustnosť rozhodcovskej

doložky v spotrebiteľskom spore potvrdil Najvyšší súd ČR aj svojim uznesením zo dňa 28.4.2010 sp.
zn. 23Cdo 4895/201 a uznesením NS ČR z 30.3.2009 sp. zn. 32 Cdo 1590/2008. Poukázal aj na ust.
§ 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní , podľa ktorého majú účastníci rozhodcovského
konania v rozhodcovskom konaní rovnaké postavenie a každému účastníkovi rozhodcovského konania
sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Uviedol, že Stály

rozhodcovský súd žalobcovi riadne doručil všetky písomnosti -Oznámenie o podanom návrhu na začatie
rozhodcovského konania, Výzvy na žalobnú odpoveď spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k návrhu na
začatie rozhodcovského konania riadne, ku ktorým mal žalobca možnosť sa vyjadriť Pre rozhodcovské
konanie je príznačná jeho písomná forma a preto miesto rozhodcovského konania nie je zásadnéa vzdialenosť od miesta konania nie je dôležitá. Ak ide o rozhodovanie na Stálom rozhodcovskom
súde pri ustanovení rozhodcov sa vychádza z rokovacieho poriadku súdu, pokiaľ sa strany osobne
nedohodlinaosoberozhodcu.Vprípade,žeobestranyrozhodcovskúdoložkuvzneníovýbererozhodcu

podpísali, svojim podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už
v rozhodcovskej doložke. Uviedol tiež, že každá strana môže podľa § 9 zákona o rozhodcovskom
konaní vzniesť námietku zaujatosti voči rozhodcovi. Zmluvné strany si síce dohodli v rozhodcovskej
zmluve písomné konanie, čo však nevylučovalo, aby sa konanie uskutočnilo ústnou formou, ak o to
jedna zo strán požiada, pričom v tomto prípade takáto žiadosť, ani námietka voči forme konania podaná

nebola. Pokiaľ ide o dokazovanie v rozhodcovskom konaní v zmysle § 27 rozhodcovský súd vykoná
len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania, pričom nie je vylúčené, aby si rozhodcovský
súd aj zaobstaral dôkaz obdobne ako všeobecný súd. Mal za to, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku
by išlo najmä v takom prípade rozhodcovskej doložky, ktorá nie je jasne formulovaná a je skrytá v
ostatnom texte podmienok, takže si spotrebiteľ neuvedomí dôsledky jej podpísania. Konštatoval, že
veriteľ prijatím alternatívnej rozhodcovskej zmluvy /doložky si splnil podmienku Smernice č. 93/13 na

ochranu spotrebiteľa tak, že sa nejedná o doložku, podľa ktorej sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby
predkladal spory výlučne rozhodcovskému súdu, ale spotrebiteľ mal právo výberu, či sa bude spor
rozhodovať na všeobecnom súde, alebo na rozhodcovskom súde. Uviedol, že v čase uzavretia zmluvy
neexistoval a nebol účinný žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená
maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno podľa neho teda

vychádzať iba z ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní
obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia
jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Dôkazné bremeno pritom

v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca, ktorý musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy
išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi
poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Navyše žalobca sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú
pre banky, ktorá je samozrejme nižšia a nie na úrokovú sadzbu stanovenú pre nebankové, leasingové
a iné spoločnosti, pod ktoré spadá. Mal za to, že je možné prevýšenie takejto odplaty a zákon zakazuje

len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného.

14. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§

379, § 380 CSP), prejednal vec bez pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v
spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

18. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19. Žalobca sa svojou žalobou domáhal zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 20,
októbra 2014 sp. zn. SR 06199/14 podľa § 40 ods. 1 písm. g/ zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších
predpisov z dôvodu porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, ktoré porušenie
podľa žalobcu malo spočívať v tom, že mu Stály rozhodcovský súd nedoručil žalobu na vyjadrenie a
podanie žalobnej odpovede o priebehu a výsledkoch rozhodcovského konania sa mal dozvedieť až

z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, a tiež podľa 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z.
v znení neskorších predpisov z dôvodu, že boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa, keďže bol nútený podpísať vopred pripravenú a vytlačenú zmluvu, v zmysle
ktorej žalovaný od neho ako spotrebiteľa požadoval v prípade nesplnenia svojho záväzku zaplatenieneprimerane vysokej sumy ako sankcie spojenej s neplnením záväzku, zmluvnú pokutu, účtovanie
neprimeraného poplatku za zaslanie výzvy, neprimeranosť úroku z omeškania. So zmluvou o úvere
podpísal aj rozhodcovskú zmluvu.

20. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je taká zmluvná podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je
neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva, podať žalobu alebo podať

akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať, aby riešil spory výhradne arbitrážou (pred
Rozhodcovským súdom). Za účelom ochrany spotrebiteľa bola prijatá smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2005/29ES o nekalých obchodných praktikách, ktorá je transformovaná do zákona o ochrane
spotrebiteľa. - zákon č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov. Právna ochrana spotrebiteľa v
oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov je v zákonnej podobe upravená v zákone č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľskom úvere v znení neskorších zmien a doplnkov a, nariadením vlády č. 238/2008 Z.z.,

ktorým sa stanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytovanie spotrebiteľského úveru.

21. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť písomná a musí obsahovať podstatné náležitosti a
zmluvné dojednania a Všeobecné obchodné podmienky nesmú byť v rozpore s právom na ochranu
spotrebiteľa. Veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie,

ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.
Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu a neobsahuje stanovené náležitosti. Sankcie za porušenie zmluvy, sankčné úroky z
omeškania musia byť stanovené v zákonnej výške. Už pred uzavretím zmluvy musia byť spotrebiteľovi
poskytnuté základné informácie ohľadom úveru, predovšetkým o RPMN. Zmluva musí obsahovať okrem

iných podstatných náležitostí výšku ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, pozostávajúcu zo všetkých poplatkov. RPMN sú všetky náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru
podľa § 19 zákona. Zákon pripúšťa aj zmluvu bez RPMN, ak ju nemožno určiť. Spotrebiteľský úver
však v takomto prípade musí byť pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch

spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia
zmluvného vzťahu. Maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v zmysle § 3
ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády SR
č. 238/2008 Z.z. Výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť sumu, ktorá

zodpovedá dvojnásobok hodnoty RPMN pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku
hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN a priemernej úrokovej miery za všetky typy
spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

22. Spotrebiteľské zmluvy (úverové, poistné a pod.) sú väčšinou koncipované tak, že zmluva, resp.
všeobecné zmluvné podmienky obsahujú ustanovenia o rozhodcovskej doložke. Pokiaľ Rozhodcovská
zmluva (doložka) je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky zmluvné spory, ktoré medzi
nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcovským súdom, vylučuje sa možnosť prejednať prípadne spory a priori pred všeobecným súdom

v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľovi je väčšinou predložená zmluva, ktorá obsahuje takúto
rozhodcovskú doložku, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu. Takéto situácie nastávajú v
prípade, ak: a/ ustanovenie o rozhodcovskej doložke je zakomponované do všeobecných obchodných
podmienok, ktoré tvoria väčšinou súčasť zmluvy a nedajú sa oddeliť od ostatných častí a spotrebiteľovi
vylučujú možnosť výberu a je tak nepriamo nútený podpísať zmluvu pokiaľ chce uzatvoriť zmluvný

vzťah, b/ ak text je písaný veľmi malými a nečitateľnými písmenami. Takúto rozhodcovskú doložku
je možné považovať za neprimeranú zmluvnú podmienku podľa v § 53 ods. 1 Obč. zák. a takéto
dojednanie dosahuje intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností v neprospech spotrebiteľa a je v
rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore
s ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Absolútne neplatná neprijateľná rozhodcovská doložka spôsobuje, že spotrebiteľ ňou nie je viazaný.
Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcom viedli vo svojich dôsledkoch k
tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana. Podľa judikatúry Súdneho dvora ES sa vyžaduje, abysúd, na ktorý je podaná žaloba o zrušení rozhodcovského rozhodnutia posúdil neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedené ustanovenie obsahuje nekalú podmienku.

23. Právnu úpravu rozhodcovského konania obsahuje zákon o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z.
v znení neskorších mien a doplnkov. Rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom
v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania;
nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemôže prisúdiť to, čo odporuje zákonu alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť

plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ
uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v
celom rozsahu. Rozhodcovský súd nemôže posúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore
s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak
obsahuje neprijateľnú podmienku. Proti rozhodcovskému rozsudku je možné sa však brániť podaním

žalobného návrhu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 30-tich dní odo dňa doručenia.

24 Podľa judikatúry Súdneho dvora ES sa vyžaduje, aby súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušení
rozhodcovského rozhodnutia posúdil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z
dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje nekalú podmienku. Žalobou o zrušenie rozsudku rozhodcovského

súdu sa možno úspešné brániť, sú skutočnosti, že boli porušené všeobecné právne predpisy na ochranu
práv spotrebiteľa. Právna úprava je upravená v § 52 a nasledujúcich.

25. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľská zmluva, je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 53 ods.1 OZ spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú uvedené určito, jasne a
zrozumiteľné alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľnou podmienkou
v spotrebiteľských zmluvách je taká zmluvná podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť

spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva, podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný
opravný prostriedok, najmä vyžadovať aby riešil spory výhradne arbitrážou (pred Rozhodcovským
súdom). Podľa ods. 2 cit. ustanovenia za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy a ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Právna úprava vychádza zo smernice Rady 93/13EHS zo dňa 05.04.1993. Z tohto dôvodu

táto smernica, ktorá sa zaoberá nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa čl. 2
ods. 3 smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a
spotrebiteľ z tohto dôvodu nebol schopný ovplyvniť túto podmienku, nakoľko sa jedná o blanketovú
vopred formulovaná zmluvu, ktorej obsah bol stanovený vopred. Preto nie je možné prisúdiť plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov

na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

26. Ďalšou normou, ktorá upravuje práva spotrebiteľa, je zákon o ochrane spotrebiteľa zák. č. 250/2007
Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Práva spotrebiteľa nemožno vopred zmluvne vylúčiť a ani
obmedziť. Obsahuje rozsiahlu právnu úpravu povinnosti dodávateľa vo vzťahu k spotrebiteľovi. Zákon

zakotvuje zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu ku spotrebiteľovi pri poskytovaní výrobkov a
služieb. Už pred uzavretím zmluvy musia byť spotrebiteľovi poskytnuté základné informácie ohľadne
úveru, predovšetkým o RPMN. Zmluva musí obsahovať okrem iných podstatných náležitostí výšku
ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pozostávajúcu
zo všetkých poplatkov. RPMN sú všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 zákona. Zákon
pripúšťa aj zmluvu bez RPMN, ak ju „nemožno určiť“ Spotrebiteľ však v takomto prípade musí
byť pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za
ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu.

27. Maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v zmysle § 3 ods. 10 zákona o
spotrebiteľských úveroch nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády SR 238/2008 Z.z. Výška
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá 2 x hodnotyRPMN pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá 4x hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt
RPMN a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tieto všetky dôvody možno namietať pri žalobnom návrhu na zrušenie
rozhodcovského rozsudku v súvislosti s porušovaním práv spotrebiteľa, ktoré boli využité pri uzatváraní
zmluvy so spotrebiteľom. Tieto dôvody možno použiť aj pri zrušení rozsudkov a odvolávať sa neplatnosti
zmluvy- neprijateľných zmluvných podmienok.

28. V odvolacom konaní bolo potrebné v medziach rozsahu odvolania posúdiť, či boli dané dôvody na
zrušenierozhodcovskéhorozsudkupodľaust.§40ods.1písm.j/,písm.c/apísm.g/zákonač.244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní.

29. Súd prvej inštancie v rámci vykonania dokazovania v predmetnej veci si vyžiadal aj spisový
materiál Stáleho rozhodcovského súdu a oboznámil sa so Zmluvou o úvere zo dňa 18.4.2012,

Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, Prílohou k Zmluve o úvere, Výzvou na žalobnú odpoveď
zo dňa 26.9.2014, doručenkou podpísanou žalobcom dňa 2.10.2014, rovnopis rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 20.10.2014, doručenkou podpísanou žalobcom dňa 21.11.2014 Vzhľadom
na uvedené doručenky podpísané žalobcom nebolo ním preukázané tvrdenie žalobcu, že by mu nebola
doručená žaloba na vyjadrenie, a že sa o priebehu rozhodcovského konania dozvedel až z rozsudku

vydaného Stálym rozhodcovským súdom, ktorý mu bol doručený 21.11.2014 a nemal tak možnosť ako
účastník rozhodcovského konania uplatňovať a chrániť svoje práva a že bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania.

30. Preto argumentácia žalovaného, že Stály rozhodcovský súd žalobcovi riadne doručil všetky

písomnosti - Oznámenie o podanom návrhu na začatie rozhodcovského konania, Výzvy na žalobnú
odpoveďspolusVýzvounavyjadreniesaknávrhunazačatierozhodcovskéhokonaniariadne,kuktorým
mal žalobca možnosť sa vyjadriť, bola dôvodná, aj keď súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní na
tento žalobcom uvedený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku neprihliadal. Ďalšie odvolacie
dôvody žalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

31. Žalovaný vo svojom odvolaní poukazuje na opodstatnenosť rozhodcovského konania a, ktoré má
plne oporu v zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a
nezakazuje, že jeho prípustnosť vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov, aj
z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne

riešenie spotrebiteľských sporov. V danom prípade však nebolo potrebné poukazovať na prípustnosť
rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch, ale či v prejednávanej veci bola daná právomoc
rozhodcovského súdu rozhodovať.

32. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá

nemôže založiť právomoc rozhodcu vo veci konať a rozhodnúť. Odvolací súd k odôvodneniu
rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom neplatnosti rozhodcovskej doložky dodáva, že v zmysle
ustanovenia § 4 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formy rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v

dokumente popísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá
v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez
možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná
nebola.. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou musí sa v nej uviesť

odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť
právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku
veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2015 sp. zn. 3 Cdo 27/2011).

33. Pri posudzovaní, či v občianskom súdnom konaní predložený rozhodcovský rozsudok má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu (viď § 35 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), môže súd pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej
doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní, ale aj v iných konaniach (napríklad pri riešení otázky,či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá pre občianske súdne konanie prekážku res iudicata).Ak je
rozhodcovská doložka (zmluva) absolútne neplatná, treba mať na zreteli, že jej absolútna neplatnosť
(negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa na takúto

doložku (zmluvu) hľadí tak, ako keby nebola nikdy urobená. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť
(každého) právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (ex officio).

34. V danom prípade bola súčasťou zmluvného dojednania účastníkov konania rozhodcovská doložka,
v zmysle ktorej všetky ich spory budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom ak žalujúca zmluvná

stranapodážalobunarozhodcovskomsúde.Kprávnemuposúdeniarozhodcovskejdoložkystakýmto(a
obdobným)obsahomužnajvyššísúdzaujalzáveryvmnožstvesvojichrozhodnutí,vktorýchkonštatoval,
že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech
spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky
vyžaduje aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu (k tomu viď rozhodnutia najvyššieho
súdu napríklad sp. zn. 1 ECdo 12/2014, 2 ECdo 147/2013, 3 Cdo 13/2013, 4 ECdo 92/2014, 5 Cdo

44/2013, 6 ECdo 184/2013). Neplatná rozhodcovská doložka nemohla ani v danom prípade založiť
právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nemohol - z pohľadu
preskúmavanej veci - založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej (Stanoviská a rozhodnutia vo
veciach občianskoprávnych Zbierka stanovísk NS a súdov SR 6/2015).

35. Súd prvej inštancie dospel tiež k správnemu záveru aj pokiaľ ide o neprijateľné podmienky v
úverovej zmluve uzavretej žalobcom so žalovaným, že ide o hrubý nepomer medzi poskytnutým úverom
a vrátenou čiastkou, ktorá je v zmluve označená ako poplatok za úver vo výške 872 Eur. Pri výške
poskytnutého úveru 1.000 Eur, výška odplaty 872 Eur predstavuje 87,2 % zo sumy poskytnutého úveru.
Nárast sumy poskytnutého úveru o 872 Eur, t.j. ktorá suma nie je v zmluve definovaná ako úrok je

v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a v rozpore s dobrými mravmi. O túto sumu je
teda navýšené plnenie a z tejto sumy sú ďalej vypočítané sankcie a takto boli aj priznané vo výroku
rozhodcovského rozsudku. S prihliadnutím na charakter a výšku poskytnutého úveru 1.000 Eur a výšku
odplaty za jeho poskytnutie 872 Eur predstavujúcej 87,2 % zo sumy poskytnutého úveru, považoval súd
dojednaný úrok sumu 290,67 Eur a administratívny poplatok sumu 581,33 Eur za neprimeranú sankciu,

ktorá podľa § 53 ods.4 písm. k/ Obč. zák. predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná a pre
spotrebiteľa tak nemôže byť záväzná.

36. V prejednávanej veci tak boli splnené podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa §
40 ods. 1 písm. c/ a písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších

predpisov, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods.1 C.s.p. potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, úspešnému v odvolacom konaní, nárok na

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné,

ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.