Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. február 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/129/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715203223
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1715203223.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a
členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Mesto
Svätý Jur, Prostredná 29, Svätý Jur, IČO : 00304832, zastúpené Advokátskou kanceláriou MULARČÍK
A PARTNERI, s.r.o., Bratislava, Nám. M. Benku 15, proti žalovanej : K. E., nar. X. X. XXXX, bytom E. C.,
T. D. X, o zaplatenie 40,96 €, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa

23. 1. 2018 č.k. 33C/97/2015 - 38, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e.
Žalobca m á voči žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 40,95€ do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol. Zároveň priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie
uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca a žalovaná spolu uzatvorili dňa 3. 2. 2000

zmluvu o nájme, na základe ktorej žalobca žalovanej prenechal pozemok na dočasné užívanie, na dobu
desiatich rokov, za účelom umiestnenia panelovej garáže, za ročný nájom vo výške 1 USD, v prepočte
na slovenské koruny podľa kurzu NBS platného ku dňu 10. 1. príslušného kalendárneho roka. Zmluvné
strany dňa 1. 8. 2007 uzatvorili dodatok č. 1 k zmluve o nájme, ktorým sa výška ročného nájomného
stanovila na 29,87 €, pričom žalovaná bola povinná zaplatiť ročné nájomné v dvoch platbách splatných
k 31. 1 a k 30. 6. príslušného kalendárneho roka. V dodatku si zmluvné strany dohodli aj zmluvnú pokutu

za omeškanie s platením nájomného, a to vo výške 0,5 % denne z ročného nájmu, t.j. zaokrúhlene
0,15 €. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením ročného nájomného za kalendárny rok 2011,
ktoré uhradila až na výzvu žalobcu dňa 31. 10. 2011. Omeškanie žalovanej s úhradou nájomného trvalo
teda celkom 273 dní. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 40,98 € (273
dní x 0,15 €); zmluvnú pokutu vyhodnotil súd prvej inštancie ako primeranú, aj s ohľadom na výšku
ročného nájomného. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku dodal, že žalovaná
sa koncom roka 2010 dostala do neľahkej životnej situácie, keď sa jej samotnej zhoršil zdravotný stav

a zároveň bol jej manžel až do svojej smrti dňa XX. XX. XXXX odkázaný na celodennú starostlivosť
z jej strany. Žalobca ale vyzval žalovanú na úhradu zameškaného nájomného až dňa 18. 10. 2011,
pričom do omeškania sa dostala žalovaná od 1. 2. 2011. Žalovaná mala za to, že žalobca porušuje
svoje zmluvné povinnosti tým, že jej nezasiela poštové poukážky na úhradu nájomného, avšak súd prvej
inštancie poukazoval na to, že dodatkom č. 1 zo dňa 1. 8. 2007 bol dohodnutý spôsob platby, a to na
účet žalobcu alebo v pokladni mestského úradu žalobcu. Preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy

40,95 € a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 663,
§671 ods. 1, § 544 ods. 1, ods. 2 Obč. zák. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie s
poukazom na ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP.2/ Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná; jej odvolanie smerovalo proti
vyhovujúcemuvýrokuaprotivýrokuonáhradetrovkonania,keďnesúhlasilasrozhodnutímsúdu,ktorým
jej bola uložená povinnosť zaplatiť v prospech žalobcu sumu 40,96 €. Uvedenú výšku zmluvnej pokuty

označila za nesprávnu, poukazujúc na to, že v zmysle dodatku č. 1 k zmluve o nájme bola povinná
uhrádzať ročné nájomné v dvoch splátkach, splatných k 31. 1 a k 30. 6. Pri takto dohodnutej splatnosti
je potom k 31. 1. splatná čiastka 14,94 €, čo pri omeškaní 273 dní a zmluvnej pokute 0,50 % predstavuje
sumu 20,3931 € (výpočet : dlžná čiastka 14,94 € x 0,50 % = 0,7470 €; 0,7470 € x 273 dní % 20,3931
€). V prípade splátky splatnej k 30. 6. Je splatná suma 14,93 €, pri omeškaní 123 dní a zmluvnej pokute

0,50 % činí zmluvná pokuta sumu 9,1819 € (výpočet : dlžná suma 14,93€ x 0,50 % = 0,7465 €;
0,7465 € x 123 dní = 9,1819 €). Potom zmluvná pokuta úhrnom : 20,3931 € + 9,1819 € = 29,5750 €,
zaokrúhlene 29,60 €. Žalovaná v odvolaní tiež uviedla, že sa nezakladá na pravde, že by nereagovala
na výzvu na úhradu zmluvnej pokuty; po obdržaní výzvy napísala list na G. E.Ä. C., avšak nedostala
odpoveď. Poukazovala tiež na to, že je osobou staršou než 70 rokov a je držiteľkou preukazu fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Vzhľadom na nesprávne vypočítanú výšku zmluvnej pokuty

žalovaná záverom osobitne namietala aj nesprávne rozhodnutie o náhrade trov konania. Žalovaná teda
napadla rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku vo veci samej čo do sumy 11,35 € (40,95
€ - 29,60 €).
3/ Na odvolanie žalovanej sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 49 spisu), ktorý navrhol odvolaciemu
súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov

odvolacieho konania. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu správny vysporiadal so skutkovým stavom,
ktorý zistil dôsledne. Vec tiež správne právne posúdil. Skutočnosti uvádzané žalovanou boli predmetom
posudzovania súdom prvej inštancie, prepočet žalovanej neobstojí. V zmluve o nájme nehnuteľností
zo dňa 3. 2. 2000 a Dodatku č. 1 k nej zo dňa 1. 8. 2007 je uvedené, že výška pokuty sa počíta z
ročného nájmu.

4/ Na vyjadrenie žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná (č.l. 57 spisu), v ktorom zotrvala na svojom
názore, že zaplatiť ročné nájomné je povinná v dvoch platbách splatných k 31. 1. a k 30. 6. príslušného
kalendárneho roka. Znenie zmluvy o nájme a dodatku k nej podľa ktorého sa výška pokuty počíta z
ročného nájmu považuje žalovaná za vágne. Výpočet výšky pokuty z ročného nájmu je zavádzajúci a
z právneho hľadiska by mal byť neplatný. Pokutu nemožno vyžadovať za obdobie, kedy dlh netrvá. Ak

je platné zistenie prvoinštančného súdu týkajúce sa splatnosti ročného nájomného v dvoch platbách v
rovnomernej výške, potom jej výpočet platieb nájomného za prenajatý pozemok, priložený k odvolaniu,
je správny. Pokuta má byť počítaná za skutočnú dobu omeškania. Od 31. 1. bolo omeškanie vo výške
50 % a až od 30. 6. bolo omeškanie vo výške 100 % platby nájomného za prenajatý pozemok. Žiadala
vysloviť neplatnosť znenia zmluvy zo dňa 3. 2. 2000 a Dodatku č. 1 k Zmluve o platení pokuty z ročného

nájmu. Poznamenala, že sumu pokuty vypočítanú podľa jej výpočtu uhradila na účet G. E. C..
5/ Na vyjadrenie žalovanej sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 63 spisu) tak, že opätovne uviedol, že sa
súd prvej inštancie správne vysporiadal so skutkovým stavom a vec správne právne posúdil. Dôvody
uvádzané žalovanou sú podľa žalobcu neopodstatnené; nárok priznaný žalobcovi je v súlade s platnou
zmluvou o nájme nehnuteľnosti zo dňa 3. 2. 2000 v znení Dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 1. 8. 2007.

6/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podanéhoodvolania(t.j.vovyhovujúcomvýrokučodosumy11,35€ avovýrokuonáhradetrovkonania)

v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím
súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP); odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
8/ Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a vec tiež správne
posúdil po právnej stránke, keď žalobe žalobcu vyhovel v rozsahu 40,95 €. Svoje rozhodnutie tiež

dostatočne odôvodnil; odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje. Súd prvej inštancie
pri rozhodovaní správne vychádzal zo znenia zmluvnými stranami dohodnutej Zmluvy o nájme
nehnuteľnosti zo dňa 3. 2. 2000 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 1. 8. 2007. V bode 2 čl. ods. 6 Dodatku č. 1 sa
zmluvné strany dohodli, že pre prípad omeškania s platením nájmu je žalovaná povinná platiť za každý
deň omeškania zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z ceny ročného nájmu, z čoho vyplýva, že zmluvnú

pokutu je žalovaná povinná zaplatiť zo sumy 29,87 €, čo bola v rozhodnom období výška ročného
nájmu. Podľa názoru odvolacieho súdu je znenie uvedeného zmluvného dojednania jednoznačné,
jeho obsah nevyvoláva žiadne pochybnosti. Skutočnosť, že zmluvné strany si zároveň dohodli možnosť
úhrady ročného nájomného v dvoch splátkach (k 31. 1. a k 30. 6. príslušného kalendárneho roka) je prevýpočet výšky zmluvnej pokuty bez významu, keďže výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá ako 0,5 %
denne z ceny ročného nájmu (nie splátky). Rovnako tak neobstojí námietka žalovanej, že jej žalobca
nezasielal poštové poukážky za účelom úhrady príslušnej splátky nájomného, nakoľko znenie Dodatku

č. 1 k zmluve (na ktorom sa dohodli obe zmluvné strany) upravila spôsob platby nájomného tak, že
žalovaná bola povinná nájomné uhradiť v hotovosti buď na účet žalobcu (prenajímateľa) alebo priamo
do pokladne mestského úradu žalobcu; t.j. zo zmluvy o nájme v znení jej Dodatku č. 1 nevyplývala
povinnosť žalobcu zasielať žalovanej poštové poukážky pre účely úhrady nájomného. Odvolací súd
tiež nezistil žiadny dôvod neplatnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute, tento žalovaná bližšie

nešpecifikovala, t.j. sama netvrdila, že by právny úkon spočívajúci v uzavretí Dodatku č. 1 v časti
zmluvnej pokuty neuzavrela slobodne a vážne. Odvolací súd už v texte vyššie uviedol, že text tohto
zmluvného dojednania považuje z hľadiska jeho obsahu za jednoznačný, t.j. za určitý a zrozumiteľný (§
37 Obč. zák.). Neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute nemôže spočívať ani v nedostatku
spôsobilosti na právne úkony, či konanie v duševnej poruche (§ 38 Obč. zák.). Odvolací súd napokon
nezistil, že by predmetný právny úkon svojím obsahom či účelom odporoval zákonu, alebo ho obchádzal

či sa priečil dobrým mravom (§ 39, § 544 Obč. zák.).
9/ Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1, 2 CSP), včítane výroku o trovách konania.
10/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP; v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).