Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010327
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115010327.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.04.2019, v trestnej
veci obžalovaného X.. C. J. pre prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr.
zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3 T 9/15 zo dňa
04.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného p r o k u r á t o r a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil obžalovaného spod
obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania veriteľa
podľa § 239 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

- v N. na základe dvoch kúpnych zmlúv nechal previesť nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom
území N. vo vlastníctve spoločnosti C. N., s.r.o., konateľom tejto spoločnosti S. A., občanom W., ako
osobou formálne vystupujúcou za spoločnosť C. N., s.r.o., S. 3, N., IČO : XX XXX XXX, a to 28. mája
2009 nehnuteľnosti nachádzajúce sa v N. na S. ulici č. 3, zapísané na LV č. XXXXX Katastrálneho
úradu N., Správa katastra N., kde bol vklad povolený Správou katastra N. dňa 22. júla 2009 pod č.
2478/09, a dňa 11. augusta 2009 nehnuteľnosti nachádzajúce sa v N. na S. ulici č. 3, zapísané na

LV č. XXX Katastrálneho úradu N., Správa katastra N., ktorej vklad bol povolený Správou katastra N.
dňa 9. septembra 2009 pod č. 3925/09. V oboch prípadoch nehnuteľnosti nechal previesť na seba ako
kupujúceho a súčasne jedného z veriteľov spoločnosti, ktorý mal pohľadávku voči spoločnosti C. N.,
s.r.o., z titulu nevrátených pôžičiek z rokov 2008 a 2009. Úhrada kúpnej ceny v prvom prípade vo výške
334.000,- EUR a v druhom prípade vo výške 150.000,-EUR bola vykonaná započítaním s pohľadávkou
obvineného, teda bez získania protihodnoty za prevádzané nehnuteľností, hoci obvinený, ktorý bol

konateľom spoločnosti C. N., s.r.o., do prevodu obchodných podielov dňa 27. mája 2009 na spoločnosť
I.B.A., a.s., A., zastúpenú predsedom predstavenstva S. A., ktorý sa tak stal jediným konateľom a
spoločníkom spoločnosti C. N., s.r.o. Obvinený pritom vedel o hospodárskej situácii spoločnosti C. N.,
s.r.o., aj o tom, že spoločnosť C. N., s.r.o., dlhuje bývalým zamestnancom peniaze za nevyplatené mzdy
a odstupné s príslušenstvom za obdobie od roku 2008 do prevodu nehnuteľností, konkrétne O. J. vo
výške najmenej 887,02 EUR, K. J. vo výške najmenej 1.688,10 EUR, S. A. vo výške najmenej 927,76

EUR, A. F. vo výške najmenej 3.006,37 EUR, K. J. vo výške najmenej 1.526,12 EUR, S. I. vo výške
najmenej 115,06 EUR, C. X. vo výške najmenej 447,63 EUR, Q. C. vo výške najmenej 1.833,79 EUR,
C. N. vo výške najmenej 1.440,36 EUR, S. F. vo výške najmenej 1.935,48 EUR, A. F. vo výške najmenej
882,49 EUR, F. S. vo výške najmenej 3.376,93 EUR, U. D. vo výške 2.402,72 EUR, C. J. vo výške 1.395,-
EUR, Q. Q. vo výške najmenej 1.229,03 EUR, F. A. vo výške najmenej 2.678,16 EUR, S. I. vo výške
najmenej 911,68 EUR, S. I. vo výške najmenej 2.274,03 EUR, E. S. vo výške najmenej 1.177,48 EUR,

D. C. vo výške najmenej 604,18 EUR, A. D. vo výške najmenej 1.134,90 EUR, A. C. vo výške najmenej
1.300,- EUR, I. J. vo výške najmenej 1.447,98 EUR, S. A. vo výške najmenej 898,86 EUR, S. J. vovýške najmenej 1.261,32 EUR, O. F. vo výške najmenej 1.669,28 EUR, A. I. vo výške najmenej 1.809,80
EUR, X.. O. N. vo výške najmenej 3.624,69 EUR, Q. K. vo výške najmenej 1.645,82 EUR, I. B. vo výške
najmenej 1.531,26 EUR, O. D. vo výške najmenej 9.621,27 EUR, I. Q. vo výške najmenej 2.578,82 EUR,

S. P. vo výške najmenej 857,34 EUR a S.. S. H. vo výške najmenej 4.082,74 EUR, celkovo vo výške
najmenej 64.203,47 EUR. Po prevode nehnuteľností v spoločnosti C. N., s.r.o., nezostal iný majetok, z
ktorého by si veritelia - bývalí zamestnanci mohli uspokojiť svoje pohľadávky voči spoločnosti, čím takto
zmaril uspokojenie pohľadávok veriteľov - bývalých zamestnancov spoločnosti C. N., s.r.o., vo výške
najmenej 56.676,40 EUR, rovnajúcej sa pomernej výške pohľadávok bývalých zamestnancov k výške

započítaných pohľadávok obžalovaného,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodených:

- O. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom N. H. XX, N.
- K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom C. XX, Q.,
- S. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom N. 7, N.
- A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom C. XX, N.
- Q. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom I. XX, N.

- A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom K. 8, N.
- U. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom N. H. XX, N.
- F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom P. R. C. č. 5, okr. N.
- D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom ul. I. A. hrdinov XX, N.
- X.. O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Z. XX, N.

- S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom N. XX, okr. N.
- K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bývajúcu K. D. 1, N.
- S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom XX. novembra XXXX/XXX, N.
- C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom C. XX, N.
- C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom J. XXX, okr. I.

- S. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom D. 7, N.
- F. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom O. N. 2, N.
- C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom K. XXXX/XX, N.
- Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom O. N. 8, N.
- S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom J. č. XXX, okr. N.

- S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom F. 6, N.
- E. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom U. XXXX/X, N.
- A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom N. H. XX, N.
- A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom K. I. 3, N.
- I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom H. XXX, okr. N.

- S. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom U. XX, N.
- S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Q. XX, okr. N.
- O. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom T. XXX, okr. N.
- A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom C. XX, N.
- Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom D. XX, okr. N.

- I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom J. XXX, okr. I.
- O. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom C. 4, N.
- I. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom D. XXX, okr. D.
- S.. S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom F. 2, N.

odkázal s ich nárokmi nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní,
podal okresný prokurátor odvolanie, ktoré neskôr osobitným podaním aj odôvodnil. V písomných
dôvodoch svojho odvolania vyčítal prvostupňovému súdu, že vykonané dôkazy hodnotil len v prospech

obžalovaného. Vyjadril názor, že vykonané dôkazy sú postačujúce na uznanie viny obžalovaného za
stíhaný skutok, pretože bolo, podľa jeho názoru, preukázané, že v spoločnosti C. N. s.r.o. po realizácii
zmlúv, ktoré sú predmetom obžaloby, nezostal majetok v takej hodnote, aby bolo možné uspokojiť
pohľadávky veriteľov voči spoločnosti tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti obžaloby. Vo vzťahu kargumentácii prvostupňového súdu, týkajúcej sa vlastníctva nehnuteľností na LV č. M. kat. úz. Prešov
uviedol, že na týchto nehnuteľnostiach, vychádzajúc z časti C spomínaného LV, viazli viaceré ťarchy,
a to aj viaceré exekučné konania a navyše nehnuteľnosti uvedené na dotknutom LV boli odpredané,

čomu nasvedčujú kúpne zmluvy nachádzajúce sa na čl. 294 a nasl. spisu. Odvolateľ sa preto domnieval,
že veritelia (uvedení vo výrokovej časti obžaloby) nemali reálnu možnosť uspokojiť svoje splatné
pohľadávky voči spoločnosti z jej majetku pri neexistencii iného majetku použiteľného na vyrovnanie
týchto záväzkov. V ďalšom odvolateľ namietal, že aj keď obžalovaný bol tiež v pozícii veriteľa voči
spoločnosti, ani v takomto prípade nemohol ukrátiť iných veriteľov spoločnosti prevodom majetku na

seba. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR č. 8Tdo 242/2004 a 5Tdo
204/2007. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe takto podaného odvolania postupoval potom krajský súd v intenciách ustanovenia § 317
ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom.

Vzhľadomnadôkazyvykonanépredsúdomprvéhostupňa,nebolivposudzovanejveci,anipodľanázoru
krajského súdu, pochybnosti o tom, že skutok v rysoch postačujúcich pre zachovanie totožnosti skutku
tak, ako je obsiahnutý v obžalobe, sa stal. Bez akýchkoľvek rozumných pochybností však už nebolo
preukázané, že tento skutok je trestným činom.

Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora
podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom.

V prejednávanej veci nebolo sporné, že spoločnosť C. N. s.r.o., konateľom ktorej až do 28.05.2009,
ako to vyplýva zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti C. N. s.r.o. zo dňa 27.05.2009,

bol obžalovaný, dlhuje poškodeným, teda svojim bývalým zamestnancom na mzdách, odstupnom, či
preplatku na daniach sumy tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, opierajúc
tentozáverovýpovedepoškodenýchanimipredloženélistiny,ktorévprejednávanejveciinýmdôkazom,
a to ani tvrdeniami obžalovaného, spochybnené neboli. Vychádzajúc z predložených kúpnych zmlúv
nebolo taktiež sporné, že obžalovaný dvoma kúpnymi zmluvami z 28.05.2009 a 11.08.2009 previedol na

seba nehnuteľnosti pôvodne vo vlastníctve spoločnosti C. N. s.r.o., v prvom prípade za cenu 334.000,-
Eur a v druhom prípade 150.000,- Eur, pričom spomínané kúpne ceny neboli dotknutej spoločnosti
vyplatené, ale k ich úhrade došlo započítaním s pohľadávkou, ktorú mal obžalovaný vo vzťahu k
spomínanej spoločnosti.

V prejednávanej veci taktiež nebola spochybnená ani existencia pohľadávky obžalovaného vo vzťahu k
spoločnosti C. N. s.r.o. vo výške najmenej 746.503,44 Eur titulom pôžičiek poskytnutých obžalovaným
tejto spoločnosti a titulom splatenia obžalovaným časti pôžičky, ktorú dotknutá spoločnosť obdŕžala
od Privatbanky, a.s. Bratislava, čo vyplýva z výpovede obžalovaného, svedkyne X.. X. J., účtovníčky
dotknutej spoločnosti, oznámení o započítaní pohľadávok zo dňa 31.05.2009 a 15.08.2009, písomností

týkajúcich sa zmluvy o úvere č. 23/2008 poskytnutom spoločnosti C. N. s.r.o. Privatbankou, a.s.
Bratislava a výpisov z účtov svedčiacich o početných prevodoch peňažných prostriedkov zo strany
obžalovaného v prospech dotknutej spoločnosti.

Trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto čo aj len

čiastočne zmarí uspokojenie veriteľa inej osoby tým, že zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají,
predá, vymení, daruje, alebo inak odstráni čo i len časť majetku dlžníka.

Obžalovanému sa podanou obžalobou kládlo za vinu, že zmaril uspokojenie veriteľov, bývalých
zamestnancov vyššie spomínanej spoločnosti tým, že odstránil časť majetku dlžníka, teda dotknutej

spoločnosti, a to tým, že previedol na seba nehnuteľnosti dvoma kúpnymi zmluvami z 28.05.2009 a
11.08.2009, a to bez získania protihodnoty za prevádzané nehnuteľnosti, pretože úhrada kúpnej ceny
bola vykonaná započítaním s pohľadávkou obžalovaného.Vychádzajúc z ust. § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov) a § 358 a nasl. Obchodného zákonníka, (t.j. zákona č. 513/1990 Z.z. v znení neskorších
predpisov) započítanie jednostranným právnym úkonom je jedným z možných právnych dôvodov

zániku vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. Ide o formu bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa
neuskutočňuje faktickým plnením, ale iba odpočítaním vzájomných pohľadávok a nastane v prípade,
keď veriteľ aj dlžník majú vzájomné pohľadávky spôsobilé k započítaniu, a niektorý z účastníkov urobí
voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. K zániku pohľadávok dochádza okamihom, keď sa tieto
pohľadávky stretli, a to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Ak prevyšuje jedna pohľadávka druhá,

trvá čo do zbytku aj naďalej.

Vzhľadomnato,žepohľadávkaobžalovanéhovočispoločnostireálneexistovala,niejemožnézatakejto
situácie dospieť k záveru, že by prevod vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam bol právnym úkonom
bez zodpovedajúceho protiplnenia, pretože vzájomným započítaním ako legálnym spôsobom zániku
vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka došlo k zníženiu dlhu na strane spoločnosti C. N. s.r.o. a tým

k zväčšeniu jej majetku. (Primerane aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 8Tdo 242/2004 zo dňa 10.03.2004,
na ktoré napokon poukázal aj samotný odvolateľ).

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na ustálenú súdnu prax (R 41/1990), podľa ktorej
zaplatenie skutočnej, nie fingovanej pohľadávky, nízke ocenenie majetku, alebo jeho predaj, ktorým za

prevádzanú časť je získaná zodpovedajúca protihodnota, nezakladá trestnú zodpovednosť dlžníka
podľa § 239 Tr. zák.

Zosprávrealitnýchkanceláriívyplýva,žekúpnacenadohodnutávkúpnychzmluváchzodňa28.05.2009
a 11.08.2009 je reálna, a preto predajom dotknutých nehnuteľností za reálnu cenu, ktorá bola uhradená

vzájomným započítaním pohľadávok medzi kupujúcim a predávajúcim ako legálnym spôsobom zániku
vzájomných pohľadávok, čím došlo k zvýšeniu majetku na strane predávajúceho, teda spoločnosti C.
N. s.r.o. (ponížením jej dlhu), nemohlo dôjsť zo strany obžalovaného k naplneniu skutkovej podstaty
trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 Tr. zák., pretože takéto konania nenapĺňa znaky
objektívnej stránky uvedeného trestného činu

Navyše z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by takýmto postupom už v spoločnosti nezostal
žiaden majetok, z ktorého by si veritelia, teda bývalí zamestnanci dotknutej spoločnosti, nemohli svoje
pohľadávky uspokojiť. Zo súvahy spomínanej spoločnosti C. N. s.r.o. k 31.12.2007 (súvaha z novšieho
obdobia súdu predložená nebola) vyplýva, že spoločnosť k uvádzanému dátumu mala spolu majetok v

sume 49.417.000,- Sk, taktiež disponovala zásobami v hodnote 11.094.000,- Sk, preto ani odpredajom
majetku v hodnote cca 14,5 milióna Sk nedošlo k situácii, že by spoločnosť nevlastnila majetok v
hodnote, z ktorej by nemohla uhradiť pohľadávky svojich bývalých zamestnancov vo výške 64.203,47
Eur (1.934.139,74 Sk), pritom v spise sa nenachádza žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť
záver, že vo zvyšnej časti išlo o majetok, ktorý by na uspokojenie pohľadávok veriteľov, bývalých

zamestnancov dotknutej spoločnosti, nebolo možné použiť.

Podľa čl. 50 ods. 2 ústavného zák. č. 460/1992 Z.z. (Ústavy SR) v znení neskorších predpisov každý,
proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným a
odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa § 2 ods. 4 Tr. por. každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým
súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva prezumpcia neviny osoby obvinenej zo spáchania trestného

činu. Pokiaľ sa teda nevina osoby obvinenej zo spáchania trestného činu prezumuje, je povinnosťou
orgánov činných v trestnom konaní, (ktorými podľa § 10 ods. 1 Tr. por. sú prokurátor a policajt) vinu
obvinenému dokázať, naopak obvinený svoju nevinu dokazovať nemusí (predpokladá sa), a preto aj
nedokázaná vina dôkazmi zhromaždenými orgánmi činnými v trestnom konaní sa rovná dokázanej
nevine.

R. z LV č. XXX kat. úz. N., a to k 31.12.2009 vyplýva, že dotknutá spoločnosť C. N. s.r.o. ešte k
tomuto dátumu vlastnila zastavané plochy a nádvoria v celkovej výmere 12.446 m2, ktorých hodnota,
vychádzajúc z vyjadrenia realitných kancelárií, v tom čase dosahovala hodnotu cca 497.840,- eur. Pritomv tomto smere nie je možné prisvedčiť prokurátorovi, že by tieto nehnuteľnosti boli odpredané kúpnymi
zmluvami na čl. 294 a nasl. spisu, pretože po ich vzhliadnutí je zrejmé, že ide o nehnuteľnosti iné a
pokiaľ sa snáď nachádzajú v nich rovnaké parcelné čísla ako na LV č. XXX k 31.12.2009, z ďalšieho

textu kúpnych zmlúv je zrejmé, že ide o parcely iné, vytvárané delením pôvodných parciel na podklade
geometrického plánu, navyše ide o kúpne zmluvy, ktoré dátumovo predchádzajú stavu, ktorý dosvedčuje
LV č. XXX k 31.12.2009. Pokiaľ prokurátor dôvodil, že tieto nehnuteľnosti sú zaťažené ťarchami,
väčšinou ide o vecné bremená týkajúce sa práva prechodu, ktoré hodnotu týchto nehnuteľností, podľa
názoru krajského súdu, významným spôsobom neznižuje, a pokiaľ ide o namietané exekúcie, zo

spomínaného LV je zrejmé, že k 31.12.2009 išlo len o exekúciu jednu, a to na vymoženie sumy cca
2.813,- eur, ktorá v žiadnom prípade uspokojenie pohľadávky v sume necelých 65.000,- eur nemohla
nijakým spôsobom ohroziť a pokiaľ ide o zriadenie záložného práva na dotknutých nehnuteľnostiach
v prospech mesta N., ani orgány činné v trestnom konaní zjavne nepovažovali túto skutočnosť za
významnú, pretože v priebehu celého trestného konania nezabezpečili dôkazy, ktoré by mali svedčiť o
tom, že takýto záznam bráni uspokojeniu pohľadávok poškodených, pritom pokiaľ by tieto informácie

zabezpečoval súd, išlo by o neprípustné nahrádzanie aktivity prokurátora a tým k porušeniu zásady
kontradiktórnosti konania. Niet teda v prejednávanej veci dôkazu, že by ťarchy viaznuce na dotknutých
nehnuteľnostiach mali akýmkoľvek spôsobom ohroziť uspokojenie pohľadávok veriteľov, teda bývalých
zamestnancov spomínanej spoločnosti.

V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné ešte uviesť, že pokiaľ orgány činné v trestnom konaní
videli v konaní obžalovaného trestný čin poškodzovania veriteľa, v takomto prípade, vychádzajúc z
ustálenej súdnej praxe (R 6/2005) škodou pri takomto trestnom čine je hodnota majetku, s ktorou sa
manipulovalo, pokiaľ táto nie je vyššia ako poškodená pohľadávka, v opačnom prípade potom je škodou
celá suma neuspokojenej pohľadávky veriteľa.

Pomerná časť neuspokojenej pohľadávky predstavuje výšku škody v prípade trestného činu
zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 Tr. zák. Vzhľadom na to, že súd je povinný konanie obžalovaného
posúdiť podľa všetkých, do úvahy prichádzajúcich ustanovení Trestného zákona, aj krajský súd sa
zaoberal otázkou, či sa obžalovaný svojim konaním nemohol dopustiť už spomínaného trestného činu

zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 Tr. zák.

Z predložených dokladov, ktoré mal krajský súd, ako aj súd prvého stupňa k dispozícii, a to konkrétne
z daňových priznaní, súvah, výkazov ziskov a strát, je zrejmé, že spoločnosť, keďže trestného činu
zvýhodňovania veriteľa sa dopustí len ten dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, v

roku 2004 v predĺžení nebola, pretože zo súvahy za tento rok vyplýva, že disponovala majetkom vo
výške viac ako 108 miliónov slovenských korún a jej záväzky dosahovali sumu viac ako 97 miliónov
slovenských korún, čo znamená, že jej vlastné imanie presahovalo hodnotu viac ako 11 miliónov
slovenských korún. Od roku 2005, ako to vyplýva zo súvahy za tento rok, sa spoločnosť do predĺženia
už dostala, pretože disponovala majetkom v hodnote cca 59 miliónov slovenských korún, no jej záväzky

dosahovali hodnotu cca 79 miliónov slovenských korún, čo znamená, že jej vlastné imanie malo zápornú
hodnotu 20.152.000,- Sk, zápornú hodnotu vlastného imania viac ako 20 miliónov slovenských korún
mala táto spoločnosť aj v r. 2006, ale taktiež aj v r. 2007, keď vlastné imanie predstavovalo hodnotu
-23.132.000,- Sk.

Vychádzajúc teda už zo spomínanej súvahy aj za r. 2007, keďže iné podklady orgány činné v
trestnom konaní nezabezpečili, vyplýva, že dotknutá spoločnosť v r. 2007, ako to už bolo konštatované,
disponovala majetkom v hodnote 49.417.000,- Sk a jej záväzky dosahovali hodnotu 72.549.000,- Sk.
Uvedené potom nasvedčuje tomu (keďže znalecké dokazovanie v tomto smere vykonané nebolo), že z
dotknutého majetku bolo možné uspokojiť cca 68 % záväzkov spoločnosti.

Ako to už bolo uvedené trestného činu zvýhodňovania veriteľa sa dopustí ten dlžník, ktorý nie je
schopný plniť svoje splatné záväzky, ak jedného svojho veriteľa na úkor ostatných veriteľov zvýhodní,
to znamená, že mu poskytne uspokojenie jeho reálne existujúcej pohľadávky vo vyššej výške, než aká
by zodpovedala pomeru v akom dlžník je schopný svoje splatné záväzky uhrádzať.

Zhrnúc doposiaľ uvedené vykonané dokazovanie nasvedčuje tomu, že dotknutá spoločnosť bola v
predĺžení a bola schopná uspokojovať svoje splatné záväzky vo výške cca 68 %. Obžalovaný mal v
rozhodnom období voči spomínanej spoločnosti pohľadávku vo výške 746.503,44 eur, pričom kúpounehnuteľností zmluvami z 28.05.2009 a 11.08.2009 dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky vo výške
484.000,- eur, teda 64,8 %.

To potom ale znamená, že v obžalobe popísaným konaním sa nemohol dopustiť ani trestného činu
zvýhodňovania veriteľa.

Nemajúc teda k dispozícii dôkazy preukazujúce naplnenie objektívnej stránky žalovaného trestného
činu, ale ani trestného činu zvýhodňovania veriteľa, nezostávalo súdu prvého stupňa nič iné, len

obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora oslobodiť a krajskému súdu nič iné, len odvolanie
okresného prokurátora postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil,
správne v súlade s ust. § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodených s ich nárokmi na náhradu škody na
civilný proces.

Záverom sa žiada ešte uviesť, že v prejednávanej veci nepochybne posúdenie konania obžalovaného
sťažovala tá skutočnosť, že k dispozícii nebol dôkazný prostriedok pri ekonomickej trestnej činnosti s
najväčšou výpovednou hodnotou, a to účtovníctvo spoločnosti C. N. s.r.o. z dôvodu, že obžalovaný
spolu so svedkom X.. S. Z. dňa 28.05.2009 previedli svoje obchodné podiely v spoločnosti C. N. s.r.o.,

a tým pádom aj celú obchodnú spoločnosť na nadobúdateľa I.B.A. a.s. A. zastúpeného predsedom
predstavenstva S. A., z výpovede ktorého, zabezpečenej v prípravnom konaní prostredníctvom
právnej pomoci vyplýva, že účtovnú agendu spoločnosti C. N. s.r.o. neprevzal, nepoznal finančnú
situáciu spoločnosti, neovládal slovenský jazyk, čo naznačuje, že spoločnosť mohla byť prevedená
na takzvaného „bieleho koňa“ a bez toho, aby jej účtovníctvo bolo reálne zachované, čo vyvoláva

otázku, či obžalovaný svojim konaním nenaplnil skutkovú podstatu trestného činu skresľovania údajov
hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Dokazovanie v tomto smere však orgánmi činnými v trestnom konaní vedené nebolo a súd, vychádzajúc
z ust. § 237 ods. 1 Tr. por. koná len na podklade obžaloby, alebo návrhu na dohodu o vine a treste, ktoré

podáva a pred súdom zastupuje prokurátor, teda v trestnom súdnom konaní platí obžalovacia zásada,
čo znamená, že súd môže v súdnom konaní rozhodovať len o tom páchateľovi a posudzovať len to
jeho konanie, ktoré je obsiahnuté v obžalobe, pričom vyššie naznačené prípadné konanie obžalovaného
predmetom obžaloby v prejednávanej veci nebolo.

A nakoniec k návrhom poškodených prednesených na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní
okresného prokurátora na vykonanie auditu dotknutej spoločnosti a dopočutie osôb, ktoré
sprostredkovali obžalovanému predaj spoločnosti tzv. „bielemu koňovi“ je potrebné uviesť, že vykonanie
auditu spoločnosti v tomto štádiu trestného konania by nemohlo priniesť žiadne významné informácie
v prejednávanej veci, pretože bez účtovníctva nie je možné audit s relevantnou výpovednou hodnotou

vykonať a dopočutie sprostredkovateľov predaja firmy, podľa názoru krajského súdu, len ťažko môže
prispieť k získaniu informácií o finančnej situácii spoločnosti, ktoré boli pre posúdenie prejednávanej
veci rozhodujúce. Ich výsluchom teda by nebolo možné získať informácie, ktoré by mohli prispieť k
objasneniu prejednávanej veci, preto krajský súd oba tieto návrhy na vykonanie dokazovania zamietol.

A pokiaľ okresný prokurátor poukazoval ešte aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 5Tdo
204/2007 zo dňa 07.03.2007, jeho podstata spočívala v tom, že obžalovaný sa dopustil trestného činu
zvýhodňovania veriteľa, a to tým, že uspokojil svoju pohľadávku ako veriteľa dotknutej spoločnosti v plnej
výške, hoci dotknutá spoločnosť bola v predĺžení, a preto nebola schopná plniť svoje splatné záväzky
v plnej výške a ostatné jej pohľadávky takýmto počinom zostali neuspokojené. Ide teda o inú skutkovú

situáciu, ako v prejednávanej veci.

Navyše v prejednávanej veci nikto nespochybňoval, že trestného činu, či už zvýhodňovania veriteľa,
alebo poškodzovania veriteľa, sa môže páchateľ dopustiť aj za predpokladu, že sám je veriteľom dlžníka,
ale podstata oslobodzovacích dôvodov spočívala v tom, že nebolo preukázané, že by obžalovaný

nadobudol nehnuteľnosti bez protihodnoty, že by v spoločnosti už nezostal ďalší majetok, pričom nebolo
taktiež dokázané, že by zostávajúci majetok nebol spôsobilý na uspokojenie pohľadávok veriteľov
(bývalých zamestnancov spoločnosti VAP Prešov, s.r.o.) a že obžalovaný si svoju pohľadávku uspokojil
nad pomer, v ktorom bola dotknutá spoločnosť schopná svoje splatné záväzky splácať.Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.