Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516203123
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8516203123.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 proti
žalovanému: E. P., X.. X.XX.XXXX, V. L. F. Č.. XXX, XXX XX F., zastúpený splnomocneným zástupcom:
JUDr. Dušan Kormaník, nar. 16.2.1953, trvale bytom Letná 1079/26, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie
2.837,19 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k.
2Csp/14/2016-75 zo dňa 3.mája 2018, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len súd prvej inštancie) v konaní o
zaplatenie 2.837,19 eur s prísl. rozhodol tak, že

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 837,19 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 14.4.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že ich
výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.

2. Uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie nájomného za obdobie od 10.07.2012
do 14.01.2014 v sume 2.837,- eur vyúčtovaný žalobcom na základe Dohody č. XXXX/XXXXX-X/D z
8.11.2012. Preto sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal otázkou platnosti tejto dohody, keďže
žalovaný tvrdil, že zmluva je absolútne neplatná, pretože ju uzatvoril v tiesni za nápadne nevýhodných

podmienok. Uzatvorenie zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok však nespôsobuje
absolútnu neplatnosť právneho úkonu, tak ako to tvrdí žalovaný. Súd sa preto stotožnil s tvrdením
žalobcu na pojednávaní, že uzatvorenie zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok dáva
možnosť odstúpenia od zmluvy, a to podľa § 49 Občianskeho zákonníka, na základe zákonného dôvodu.
Odstúpenie od zmluvy má za následok zrušenie zmluvy so spätnou účinnosťou k momentu jej vzniku.
Zákonným dôvodom odstúpenia od zmluvy je tá skutočnosť, že vôľa konajúceho uzavrieť zmluvu nebola
vyjadrená slobodne, ale pod vplyvom tiesne. I keď tieseň musí mať základ v objektívne danom a

pôsobiacom stave na jej relevanciu to ešte nestačí a konajúci musí subjektívne pociťovať a musí sa
stať pohnútkou pre jeho prejav vôle. V prejednávanej veci žalovaný nevyužil možnosť odstúpenia od
zmluvy a o odstúpenie zmluvy ani nemá a nemal záujem, pretože jeho záujmom bolo nadobudnutie
vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom je postavená stavba v jeho vlastníctve, a ktorý bol predmetomnájmu. Žalovaný v čase uzatvorenia predmetnej dohody bol si vedomý a nespochybniteľne bol s tým
uzrozumený, že ak sa nedohodne so žalobcom na nájme predmetných pozemkov v cene trhového
nájomného, a to až do času povolenia vkladu vlastníckeho práva, pri situácii, že predmet nájmu od

roku 2007 bez právneho dôvodu užíva, H. R. neudelí súhlas na predaj prebytočného majetku štátu -
pozemku, na ktorom je stavba postavená vo vlastníctve žalovaného. V čase dohody, t. j. 08.11.2012
mu táto skutočnosť neprekážala, nenamietal ju a dohodu so žalobcom uzatvoril. Je zrejmé tiež, že
žalovaný nadobudol stavbu v roku 2007, a teda stavbu postavenú na cudzom pozemku a už v tom čase
si musel byť vedomý toho, že užíva cudzí pozemok a pokiaľ bude chcieť majetkovo-právne vysporiadať

pozemok pod stavbou, bude sa musieť dohodnúť s vlastníkom pozemku. Od nadobudnutia vlastníckeho
práva k stavbe do roku 2010 pozemok užíval bez akejkoľvek dohody s vlastníkom pozemku a to bez
odplaty. Vzťah s vlastníkom pozemku si usporiadal až potom, čo začal pozemok majetkovo-právne
vysporiadávať. Je treba taktiež dodať, že ani H. R. nekonalo svojvoľne a ani žalobca, pokiaľ trvali na
cene trhového nájmu do času povolenia vkladu vlastníckeho práva, a teda nemožno v žiadnom prípade
hovoriť o tom, že žalovaný uzatvoril zmluvu pod tlakom násilia, alebo pod tlakom bezprávnej vyhrážky,

ktorá by spôsobovala absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že vlastníkom predmetného
nájmu v období od 10.07.2012 do 14.01.2014 bol žalobca a v uvedenom období predmet nájmu užíval
žalovaný,uvedenéskutočnostimedzistranaminebolisporné.Dohodač.XXXX/XXXXX-X/Dz8.11.2012,

ktorou bol dohodnutý nájom pozemku za sporné obdobie, t. j. od 10.07.2012 do času povolenia vkladu
vlastníckeho práva v prospech žalovaného, od ktorej žalobca odvíja svoj nárok je platná, žalovaný
nájom na predmetné obdobie v celkovej sume 2.837,19 eur, ktorá suma žalovaným nebola spochybnená
mal, žalovaný napriek opakovaným výzvam nezaplatil dlžnú sumu, preto ho k splneniu tejto povinnosti
zaviazal súd. Žalobca ako vlastník pozemku v období od 10.07.2012 do 14.01.2014 má nárok na

zaplatenie nájomného za predmetné obdobie v celkovej sume 2.837,19 eur. K namietanej neprimeranej
dĺžke procesu od uzavretia kúpnej zmluvy, t. j. od 10.07.2012 do povolenia vkladu vlastníckeho práva, t.
j. do 14.01.2014 súd konštatoval, že ide o dlhú dobu, avšak dĺžka tohto procesu nespôsobuje neplatnosť
právneho úkonu, t. j. dohody, na základe ktorého sa žalobca dožaduje zaplatenia nájomného. Naviac
žalobca sa dožaduje nájomného len za obdobie, v ktorom bol vlastníkom predmetu nájmu pozemku,

ktorým prestal byť až 14.01.2014. Z tohto dôvodu sa súd nestotožnil s tvrdením žalovaného, že pokiaľ
by žalovaný nájom za predmetné obdobie zaplatil, žalobca by sa na jeho úkor obohatil.

4. Žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania 5 % ročne od 14.04.2016, t. j. neskôr ako mu vznikol
nárok, a preto na základe uvedeného, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z uplatnenej istiny

2.837,19 eur od 14.04.2016 do zaplatenia v sadzbe 5 % ročne.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože mal úspech vo veci, a to proti žalovanému,
ktorý úspešný v konaní nebol.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Odôvodnil ho tým, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa nevykonal
navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie nesprávne a

neúplne zistil skutkový stav veci.

7. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (body 14 až 33) súd nevzal do úvahy ani jeden z
dôkazov a tvrdení žalobcu, resp. ich posudzoval bez ich náležitého vyhodnotenia a dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam.

8. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil v celom
rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

9. Odvolanie žalovaného bolo doručené žalobcovi, ktorý sa k odvolaniu vyjadril. Uviedol, že naďalej

žalobcom uplatnený nárok považuje za plne dôvodný. Ďalej uviedol, že z podaného odvolania však nie
je zrejmé v čom konkrétne má spočívať nesprávne právne posúdenie, prípadne z akého dôvodu, resp. z
čoho odvodzuje žalovaný svoje tvrdenie, že súd nedostatočne zistil rozhodujúce skutočnosti (žalovaný
neuvádza aké rozhodujúce skutočnosti má na mysli). Žalobca má za to, že súd sa vysporiadal sovšetkýmirelevantnýmiskutočnosťami,dôkazmiatvrdeniamižalovaného,predmetnýrozsudokvychádza
z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmetnú veci správne právne posúdil, aplikoval
príslušné právne normy a z uvedeného dôvodu žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdil. Trovy odvolacieho konania si žalobca neuplatnil.

10. K tomuto vyjadreniu k odvolaniu sa žalovaný už nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP

(Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné.

13. Odvolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorého súčasťou je
právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu
zaoberať sa účinne námietkami a argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú

význam pre rozhodnutie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva F. proti Š. z 29.04.1993, Nález
Ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 410/06).

14. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ust. § 220 ods. 2 CSP a táto norma sa
uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 378 ods. 1 CSP a § 393 ods. 2 CSP). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument o
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní (II.ÚS 78/05).

15. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd nemusí dať podrobnú
odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre
rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II.ÚS 76/07).

16. Ust. § 387 ods. 2 CSP však dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými aj právnymi dôvodmi
rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce
v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym
skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.

18. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá
kritériám uvedeným v ust. § 220 CSP, odvolací súd konštatuje v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP
správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

19. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalovaným a po ich preskúmaní

dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu
zisteného skutkového i právneho stavu. Vychádzal pritom zo situácie a stotožňuje sa so žalobcom,
ktorý v svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z podaného odvolania nie je zrejmé v čom konkrétne
má spočívať nesprávne právne posúdenie, z akého dôvodu, resp. z čoho odvodzuje žalovaný svojetvrdenie, že súd nedostatočne zistil rozhodujúce skutočnosti, pretože žalovaný tieto skutočnosti v
odvolaní nekonkretizuje, ale len všeobecne uvádza.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, neúspešný bol žalovaný, ale úspešný žalobca si
neuplatnilnároknanáhradutrovkonania,apretoodvolacísúdvyslovil,žesporovýmstranámnepriznáva
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).