Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. január 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Er/273/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611202188
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5611202188.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Panónska cesta 2, Bratislava 1, IČO: 35 937 874, pobočka Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova
34, Liptovský Mikuláš, proti povinnému: P. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXXX/X, D. P.Á., v konaní
o vymoženie pohľadávky vo výške 1 484,30 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom
JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, pod

sp. zn. EX 265/2011, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia je n e p r í p u s t n á.

Exekúcia sa z a s t a v u j e .

Súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 09. 03. 2011 začalo exekučné konanie pod
sp. zn. EX 265/2011 na vymoženie pohľadávky vo výške 1 484,30 eura, priznanej exekučnými titulmi
- výkazmi nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne č. 1124007513 a č. 1124007613 zo dňa 02.
02. 2011. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 028797* zo dňa 04.
04. 2011, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 03. 2017
udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1 4484,30 eura, trovy
predchádzajúceho konania 0,00 eur a trovy exekúcie.

2. Dňa 08. 08. 2018 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na
majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Súčasne predložil vyúčtovanie trov exekúcie.

3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, každý platobne neschopný

dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým
kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

5. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz,
ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha
pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok

exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá
oprávnenému.6.Podľa§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017(ďalejlen„Exekučný
poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre

ktorý exekúciu nemožno vykonať.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z

ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

9. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3OdK/137/2018 zo dňa 29. 06. 2018, publikovaným v
Obchodnom vestníku č. 130 z r. 2018 dňa 09. 07. 2018, bol na majetok dlžníka P. F., nar. XX. XX. XXXX,
bytom O. XXXX/X, D. P. ako fyzickej osoby vyhlásený konkurz.

10. Na základe uvedených skutočností mal súd preukázané splnenie zákonom stanovených podmienok,
pre ktoré exekúciu nemožno vykonať. Preto v súlade s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii v spojení s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a následne ju zastavil.

11. O nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 203 ods. 3 Exekučného poriadku. Pri postupe, na základe ktorého súd rozhodol len o nároku na
náhradu trov konania s tým, že o výške týchto trov rozhodne osobitným uznesením vyšší súdny úradník,
vychádzal súd z koncepcie aktuálnej úpravy, ktorá rozdelila procesný postup v rámci súdu prvej inštancie
spôsobom formulovaným v ustanoveniach odsekov 1 a 2 § 262 CSP. V tomto zmysle má daná úprava vo

vzťahu k § 200 ods. 5 Exekučného poriadku charakter „lex posterior“, pretože jeho znenie je súčasťou
exekučnej úpravy už od 01. 09. 2005 (v tom čase zaradené do ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného
poriadku). Z uvedeného dôvodu súd rešpektoval zamýšľanú dvojinštančnosť, keď je zo strany súdu
vydané rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a následne o ich výške rozhodne vyšší súdny
úradník. Obdobný postup zvolil aj Krajský súd v Žiline napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6CoE/18/2017 zo

dňa 31. 05. 2017. Okresný súd tiež odkazuje na posledné rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 202/2018 a IV. ÚS 187/2018, v ktorých sa konštatuje, že „súčasná právna úprava, ktorá neumožňuje
v konaní pred všeobecnými súdmi korigovať nesprávne (nezákonné) rozhodnutie prvostupňového súdu
o výške trov konania, ktoré z povahy veci podlieha ústavnej ochrane v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy,
zbytočnezaťažujeústavnýsúdrozhodovanímoveciach,ktorébyinakmalibyťzhľadiskajehoústavného

postavenia a priori z jeho právomoci vylúčené“.

12. V duchu uvedených úvah dospel súd k presvedčeniu o potrebe „rozdelenia“ spôsobu rozhodovania
o trovách exekúcie na dve fázy tak, ako to koncepčne zakotvil Civilný sporový poriadok majúci charakter
lex generalis k Exekučnému poriadku. Iným postupom sa totiž bráni účastníkom dosiahnuť nápravu

prípadných pochybení v postupe okresného súdu ešte na úrovni rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie

môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 57 ods. 5 Exekučného poriadku,
§ 359, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.