Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414204292
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414204292.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
navrhovateľa U.A. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. E. XX, XXX XX E., občan Slovenskej republiky, zast.
JUDr. Petrom Rybárom, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, proti odporcovi Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35807598, o návrhu na zaplatenie 1162,- €, takto

r o z h o d o l :

Zmluvná podmienka uvedená v bode 16. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorej:

„Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky právne vzťahy
sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods.2 Obchodného
zákonníka ako nepomenovaná zmluva.“, je n e p r i j a t e ľ - n á z m l u v n á p o d m i e n k a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1162,- € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,25 % ročne od 1.4.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 278,15

€, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.04.2014 domáhal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1162,- € spolu s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia.
V návrhu uviedol, že zmluvou o úvere č. 609500378 uzavretou dňa 28.03.2011 došlo zo strany odporcu
k poskytnutiu finančných prostriedkov navrhovateľke vo výške 500,-€. V návrhu navrhovateľ poukázal

na to, že považuje výšku dohodnutej odplaty za poskytnutú pôžičku za neplatný právny úkon pre jej
priamy rozpor so zákonom. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, ktorý
mal podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách platného
v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy obsahovať v zmysle § 9 ods. 2 ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa mali uviesť všetky predpoklady použité

na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že v zmysle
§ 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, pokiaľ
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tieto náležitosti považuje sa takýto úver za bezúročný a bez
poplatkov. Navrhovateľ uvedením do omylu zo strany odporcu uhradil na účet odporcu sumu vo výške
1662,-€, to znamená, že o 1162,- € viac ako mal odporca nárok. Z uvedeného dôvodu tak v rozsahu
sumy 1162,-€ došlo na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu, ktoré žiadal navrhovateľ návrhom

vydať. Vzhľadom k tomu, že odporca sa dostal do omeškania s vrátením peňažného dlhu, požadoval
navrhovateľ aj príslušný úrok z omeškania odo dňa počiatku omeškania t.j. od uplynutia posledného
dňa na dobrovoľné vrátenie peňažného dlhu.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľa uviedol, že podľa jeho názoru nenastala ani jedna z
foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Navrhovateľ plnil na základe platne uzavretej

zmluvy o úvere, pričom predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú,
rovnako ani právny dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získalodporca z poctivých zdrojov. Ďalej poukázal na to, že predmetnú zmluvu o úvere nemožno považovať za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko bola uzatvorená
v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka , a teda má absolútnu obchodnoprávnu povahu. Taktiež

poukázal na to, že navrhovateľka pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásila, že poskytnuté peňažné
prostriedky si berie na účel povolania, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako
spotrebiteľ. Odporca poukázal na to, že v prípade jeho postavenia treba akcentovať aj jeho dobrú vôľu, s
ktorou do právneho vzťahu s navrhovateľom vstupoval. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže predmetnú
zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských

úveroch, nemusí predmetná zmluva obsahovať údaj o RPMN. Z uvedeného dôvodu odporca žiadal
návrh navrhovateľa zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením návrhu navrhovateľa, oboznámením zmluvy o
úvere zo dňa 28.03.2011, výzvou doručovanou odporcovi na vrátenie peňažného plnenia, prehľadom
splácania úveru navrhovateľom, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku

navrhovateľovi, čestným prehlásením navrhovateľa, potvrdením obce Orovnica ohľadne príjmu
navrhovateľa, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12113/11 zo dňa 05.04.2012, ako
i ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ uzavrel dňa 28.03.2011 s odporcom zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol odporca

navrhovateľovi úver vo výške 500,-€ a navrhovateľ sa zaviazal zaplatiť odporcovi predmetný úver
zvýšený o príslušný poplatok vo výške 484,-€, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 984,-€ v 12-tich mesačných
splátkach po 82,-€ počnúc dňom 07.05.2011. V predmetnej zmluve o úvere navrhovateľ súčasne
prehlásil, že predmetné peňažné prostriedky sú mu poskytované za účelom výkonu povolania.
Navrhovateľ podľa predloženého prehľadu splátok verifikovaného odporcom celkove na úver zaplatil

sumu 1662,-€.

Z potvrdenia obce Orovnica zo dňa 03.07.2014 súd zistil, že navrhovateľ nepoberal v roku 2011 žiadny
iný príjem okrem dôchodku, ani iné dávky poskytované štátom.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 09.12.2010 súd zistil, že navrhovateľ poberal k uvedenému
dátumu starobný dôchodok vo výške 261,- € mesačne.

Z čestného prehlásenia navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ nikdy nepoužil ani nemienil použiť
peňažné prostriedky zo zmluvy o úvere č. 609500378 na účely povolania.

Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sp.
zn. SR 12113/11 zo dňa 05.04.2012 súd zistil, že rozhodcovský súd uložil navrhovateľovi povinnosť
zaplatiť odporcovi sumu vo výške 1205,01 € spolu s príslušenstvom.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočíta na
základe údajov platných v čase uzatvorenie a zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný v celom rozsahu.

Prejudiciálne sa súd zaoberal právnym základom nároku navrhovateľa z titulu posúdenia charakteru
právneho vzťahu, z ktorého malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd sa stotožnil s názorom
navrhovateľa, že dňa 28.03.2011 uzatvoril s odporcom spotrebiteľskú zmluvu, a to konkrétne zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Zo znenia § 1 ods. 2 predmetného

zákona vyplýva, že spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je aj dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky ako tomu bolo aj v tomto
prípade, keď odporca poskytol navrhovateľovi peňažné prostriedky ich reálnym odovzdaním v hotovosti.
K výhradám odporcu v tom smere, že predmetná zmluva nemôže byť posudzovaná v zmysle zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy, nakoľko samotný

navrhovateľ požadoval poskytnutie peňažných prostriedkov za účelom výkonu povolania, súd uvádza,
že z jeho úradnej činnosti je mu známe, že odporca pri svojej podnikateľskej činnosti používa
predtlačené formulárové znenie zmluvy o úvere, pričom pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi využíva ich
prehlásenie, že tieto úvery boli poskytnuté buď za účelom zamestnania, povolania alebo podnikania tak,
aby sa vyhol aplikácii zákonov na ochranu spotrebiteľa. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, keď v zmluve

o úvere bol ako účel poskytnutia úveru zaškrtnutý „výkon povolania“, avšak samotnému obchodnému
zástupcovi odporcu muselo byť zrejmé, že uvedený údaj nemôže byť pravdivý, keďže navrhovateľ
mal v čase podpisu zmluvy 81 rokov. Vykonaným dokazovaním bolo v konaní bolo preukázané, že
navrhovateľ bol v čase poskytnutia úveru na starobnom dôchodku, pričom jeho jediným príjmom bol len
starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne, preto je vylúčené, aby mu bol úver poskytnutý na v zmluve

vyznačený účel. Z uvedeného dôvodu považoval súd predmetné prehlásenie obsiahnuté v zmluve o
úvere za účelové konanie odporcu koncipované na obchádzanie príslušných ustanovení zákona na
ochranu spotrebiteľa ako i zákona o spotrebiteľských úveroch.

K ďalším výhradám odporcu v tom smere, že predmetná zmluva nemôže byť spotrebiteľským úverom,

vzhľadom k tomu, že vo všeobecných obchodných podmienkach bolo medzi účastníkmi konania v
čl. 16. dojednané, že na právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a zmluva sa
uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva súd uvádza, že
toto dojednanie posúdil v zmysle § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
ako dojednanie, ktoré je v neprospech spotrebiteľa, a túto skutočnosť súčasne vyhlásil vo výroku

rozhodnutia ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 4 O.s.p.. Súd poukazuje na to, že
uvedená voľba rozhodného práva bola obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli
uvedené na rube zmluvy vo forme ich predtlačeného znenia, teda spotrebiteľ (navrhovateľ) nemal reálnu
možnosť do ich obsahu nijakým spôsobom zasiahnuť, prípadne dojednať pre seba odchylnú úpravu ich
znenia. Navyše, uvedená zmluvná podmienka nebola dojednaná zrozumiteľným a jasným spôsobom

tak ako to vyžaduje zákon na ochranu spotrebiteľa, vzhľadom na jej umiestnenie v texte všeobecných
obchodných podmienok (bod 16) si spotrebiteľ takéto dojednanie nemusí vôbec všimnúť a dodávateľ
sa nepochybne na túto skutočnosť spolieha. Z uvedeného dôvodu, nemožno hovoriť o tom, že toto
ustanovenie bolo individuálne dojednané, zohľadňujúc postavenie navrhovateľa ako spotrebiteľa, keďžeaplikácia akýchkoľvek obchodnoprávnych ustanovení nie je na prospech spotrebiteľa (zákonná úprava
s účinnosťou od 01.04.2015 ukladá povinnosť aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ ustanovenia Občianskeho zákonníka v zmysle § 52 ods. 2 tretej vety OZ, a to aj v prípadoch,

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva). Súd z vyššie uvedených dôvodov považuje takéto
dojednanie v spotrebiteľských veciach za nekorektné s účelom obísť ustanovenia právnych predpisov
koncipovaných na ochranu spotrebiteľa a z uvedeného dôvodu túto zmluvnú podmienku s jej presnou
formuláciou uviedol do výroku tohto rozhodnutia s poukazom na § 153 O.s.p. ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

V ďalšom súd pristúpil k prieskumu danej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. znení v rozhodnom
pre posúdenie veci a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania
neobsahovala údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, ani údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov ako aj údaj o konečnej splatnosti
úveru, ktoré údaje sú v zmysle predmetného zákona obligatórnymi náležitosťami tejto zmluvy a ich

absenciu zákon sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom
právnej úpravy obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch pritom je, aby mal spotrebiteľ v čase
podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného
úveru. Z uvedeného dôvodu je správne tvrdenie navrhovateľa, že odporca nadobudol rozdiel medzi
sumou, ktorú navrhovateľ za poskytnutý úver zaplatil a sumou, ktorá mu bola zo strany odporcu

poskytnutá,bezprávnehodôvodu.Keďževkonaníbolopreukázané,žeodporcaposkytolnavrhovateľovi
sumu o výške 500,- € a navrhovateľ celkove na úver poukázal sumu vo výške 1662,- €, teda rozdiel vo
výške 1162,- € predstavuje majetkový prospech odporcu, ktorý získal bez právneho dôvodu. Preto súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie vo výške uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ požadoval od odporcu aj zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko sa odporca dostal do
omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku. Súd priznal navrhovateľovi úrok z
omeškania zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie stanovenej
vo výzve, ktorú adresoval navrhovateľ odporcovi, t.j. od 01.04.2014. Úrok z omeškania súd priznal v

zákonnej výške v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na § 3
Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. s poukazom na prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 10c tohto
nariadenia, t.j. vo výške 8,25% ročne.

Záverom súd konštatuje, že pred prejedaním veci samej sa zaoberal aj tým, či v danej veci sa nejedná

o prekážku veci rozsúdenej, nakoľko vo veci rozhodoval už Stály rozhodcovský súd rozsudkom sp.
zn. SR 12113/11 zo dňa 05.04.2012 a dospel k záveru, že v danej veci nejde o prekážku rozsúdenej
veci. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia v každom
štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní
prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o

ktoromužboloprávoplatnerozhodnuté,aksatýkarovnakéhopredmetukonaniaatýchistýchúčastníkov
konania. V danom prípade ide síce o rovnaký okruh účastníkov konania (pričom účastníci konania
vystupujú v konaniach v rôznych procesných postaveniach - v tomto prípade navrhovateľ v konaní pred
Stálym rozhodcovským súdom vystupoval v pozícii odporcu), avšak nejde o totožný predmet konania.
V konaní pred stálym rozhodcovským súdom si uplatňoval navrhovateľ nárok plynúci zo zmluvy o

úvere, pričom v tomto súdnom konaní si navrhovateľ (spotrebiteľ) uplatňuje svoj nárok z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť s tým, že odporca získal od navrhovateľa majetkový
prospech plnením bez právneho dôvodu. Súd podporne poukazuje aj na tú skutočnosť, že rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu bol vydaný na podklade rozhodcovskej doložky, ktorá nebola dojednaná
platným spôsobom. Z uvedených dôvodov súd vec prejednal a rozhodol o nej.

K námietke miestnej príslušnosti tunajšieho súdu vznesenej odporcom uvádza, že vzhľadom na vyššie
uvádzané praktiky odporcu, ktoré sú súdu známe z jeho úradnej činnosti z iných konaní, súd posudzoval
miestnu príslušnosť v súlade s ustanovením § 87 písm. f) OSP, nakoľko ide o vec vyplývajúcu
zo spotrebiteľskej zmluvy, teda na konanie o danej veci je miestne príslušný tunajší súd. Uvedená

skutočnosť bola odporcovi oznámená pred nariadením pojednávania vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 a priznal úspešnému navrhovateľovi trovy
konania vo výške trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej pomoci (prevzatie a prípravazastúpenia, písomné podanie na súd, účasť na pojednávaní dňa 09.07.2014, účasť na pojednávaní
dňa 24.09.2015) účtované v súlade s § 9 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 61,41 € a tomu prislúchajúci režijný

paušál - 3 x 8,04 € za rok 2014 a 1 x 8,39 € za rok 2015, tak ako to požadoval právny zástupca
navrhovateľky v písomnom podaní. Celkom tak trovy právneho zastúpenia predstavujú výšku 278,15
€. Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy konania za ďalší úkon právnej pomoci za
spísanie vyjadrenia k vyjadreniu odporcu zo dňa 09.07.2014, nakoľko tento úkon urobil právny zástupca
navrhovateľa svojvoľne bez výzvy súdu. Súd taktiež nepriznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia

za vyúčtovanú náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní a taktiež ani účtovanú náhradu za
cestu právneho zástupcu na pojednávanie z Košíc do Žiaru nad Hronom, nakoľko tieto náklady súd
nepovažujezaúčelnevynaloženénabránenieprávnavrhovateľa.Súdujezjehoúradnejčinnostiznáme,
že v obvode tunajšieho súdu pôsobí niekoľko združení na ochranu práv spotrebiteľov a taktiež pôsobia
právnické kancelária, ktoré sa zaoberajú ochranou práv spotrebiteľov, preto sa súdu javí neúčelné a
nehospodárne,abyspotrebiteľsplnomocňovalnaochranusvojichzáujmovadvokátskukanceláriu,ktorej

sídlo je vzdialené z obvodu tunajšieho súdu cca 200km (ako uvádza právny zástupca navrhovateľa v
časovommeradle200min.cestaKošice-ŽiarnadHronomaspäť).Súdujepritomzjehoúradnejčinnosti
známe, že právny zástupca navrhovateľa zastupuje v obvode tunajšieho súdu nespočetné množstvo
spotrebiteľov a denne absolvuje niekoľko pojednávaní na tunajšom súde, pričom túto skutočnosť vo
vyúčtovanýchvýdajochnezohľadňuje,resp.zohľadňujelenveľmivšeobecne(bezuvedeniakonkrétnych

pojednávaní, ich počtu a pod.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba
predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.