Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. december 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 5T/9/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010112
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Golian PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1113010112.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Jánom Golianom, PhD., na hlavnom pojednávaní dňa 07.

12. 2017 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného Q.. V. Š., stíhaného pre prečin ohovárania podľa §
373 ods. 1 Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

obžalovaný: Q.. V. Š., nar. XX.XX.XXXX
trvale bytom W., S. XX

sa podľa § 285 písm. b) Tr. por.
o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 01. 02. 2013, č. k. 2 Pv 443/09-109,
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že:

08. 04. 2008 zaslal Kancelárii prezidenta SR na Štefánikovej ul. v Bratislave list, doručený Kancelárii
prezidenta SR 10.04.2008, v ktorom uviedol Y. Q.. W. T., sudcovi Okresného súdu Pezinku, že:

1. ,,... sa z televízneho vysielania relácie Reportéri /STV1, 25.03.2008/ dozvedeli, že táto osoba sa stalo
sudcom Okresného súdu v Pezinku. Z internetovej stránky KP sa možno dozvedieť, že k tomuto aktu
došlo17.Marca2008.Podľamienkyobčanovideonehoráznosťahanebnýakt,ktoréhoospravedlnením
z Vášho hľadiska môže byť iba to, že Q.. W. T.K. zatajil podstatné fakty.“
2. ,,Q.. W. T. desať rokov až do vymenovania za sudcu sa aktívne podieľal na tunelovaní už od
samotného začiatku, keď pravdepodobne sumou 5 mil. Sk za kúpu 34 akcií skorumpoval svojho strýka,
podpredsedu H. B..“
3. ,,Ako vojak základnej služby riadil telefonicky ozbrojený prepad rodinného domu konateľa spoločnosti

L. C., B.. T.. Y..“.
4. ,, Vo vyšetrovaní je aj prípad neoprávneného používania ochrannej známky Z., ktorá má podľa
znaleckého posudku hodnotu 50 mil. Sk. Pravdepodobne v tejto súvislosti Q.. W. T. dostal od Z. M.Ň. do
daru chatu v Bodíkoch pri vodnom diele Gabčíkovo, ktorú vzápätí predal druhému zástupcovi správcu
konkurznej podstaty za 900.000,- Sk. Aj toto prispelo k tomu, že nový sudca má v Palárikove okázalý
dom - kaštieľ.“
5. ,,Jedno je isté - Q.. W. T. je vydierateľný človek a za sudcu sa prihlásil iba preto, aby získal, ako si

to on myslí - imunitu pred vyšetrovaním.“,
a to i napriek tomu, že si bol vedomý nepravdivosti uvedených tvrdení, pričom oznámenie uvedených
tvrdení mohlo pošk. Q.. W. T. spôsobiť vážnu ujmu na jeho dobrej povesti sudcu a zdiskreditovať ho v
očiach jeho kolegov a priateľov,

pretože skutok nie je trestným činom. o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola podaná obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo
dňa 01. 02. 2013, č. k. 2 Pv 443/09-109, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohovárania podľa

§ 373 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na vyššie uvedenom skutkovom základe. Okresný súd
Bratislava I prvým konajúcim samosudcom vo veci vydal trestný rozkaz, ktorým vymeral obžalovanému
trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.
Proti predmetnému trestnému rozkazu podal v Trestnom poriadku ustanovenej lehote odpor obžalovaný.

Následne pôvodný samosudca v uvedenej trestnej veci nariadil termín hlavného pojednávania a

vykonával dokazovanie, avšak v ďalšiemu meritórnemu rozhodnutiu vo veci už nedošlo. Po odchode
predchádzajúceho samosudcu bola žalovaná trestná vec náhodnými prostriedkami pridelená do
oddelenia 9T, pričom nový zákonný samosudca po oboznámení sa s predloženým spisovým materiálom,
doterajším priebehom hlavného pojednávania a šírke navrhnutých dôkazov na vykonanie zo strany
procesných strán, rozhodol, že vykoná hlavné pojednávanie od počiatku.

Súd následne vykonal hlavné pojednávanie a to výsluchom obžalovaného Q.. V. Š. (č.l. 724), výsluchom
svedka - poškodeného Q.. W. T. (č.l. 727), výsluchom svedka Q.. F. T. (č.l. 759), výsluchom svedka
V. Š. (č.l. 761), výsluchom svedka J.. Q. T. (č.l. 762), výsluchom svedka J.. X. K., výsluchom svedka
J. A. (č.l. 827), výsluchom svedka Q. F. (č.l. 833), výsluchom svedka J.. K. Š. (č.l. 836), výsluchom

svedka J.. Q. W. (č.l. 890), prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Tr. por. kúpna zmluva (č.l. 210
- 212), znaleckého posudku (č.l. 108), list kancelárie prezidenta (č.l. 530 - 534), odpoveď MS SR
(č.l. 863), vyjadrenie Slovenskej asociácie novinárov (č.l. 886), Kúpna zmluva (č. l. 214), rozhodnutie
o priestupku (č. l. 181), uznesenie OR PZ Nové zámky (č. l. 220), odborné vyjadrenie (č. l. 304),
príkaz o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke (č. l. 315), odpoveď na príkaz (č. l. 317), príkaz o

uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke (č. l. 330), odpoveď na príkaz (č. l. 322), znalecký posudok
Ševčík (č. l. 81-97 II. súdnej časti), záver kontroly fondu národného majetku (strana 7 správy z II.
súdnej časti), notárska zápisnica N 171/03, správa o povesti obžalovaného (č. l. 160), odpis RT, výpis
z evidencie priestupkov

Obžalovaný Q.. V. Š.Í. po zákonnom poučení a možnosti vykonať jedno z vyhlásení podľa § 257 Tr.
por. uviedol, že sa cíti byť nevinný zo skutku kladeného mu za vinu v obžalobe. Následne uviedol, že
má za to, že sa jedná o šikanovanie jeho osoby a bude sa snažiť dokázať svoju nevinu ako novinár
mal povinnosť oznámiť tieto skutočnosti a zverejniť ich. Novinárom je od roku 1971 a to v Slovenskej
asociácie novinárov čo je medzinárodná organizácia. Pred 10 timi rokmi získal informácie o tom, že

v okrese Nové Zámky, šarapatí organizovaná skupina, ktorá sa snaží rozkrádať Z.. Tieto fakty má od
občanov z rozhodnutí súdov a získal ich o osobách Q. Š., V. Š., W. T.K.. Ako informačný zdroj získal
stanovisko zo znaleckého posudku, kde sa nachádza meno T.Á., pričom tento znalecký posudok končí
vyjadrením znalca, že došlo k spáchaniu zločinu na úkor štátu s obrovskou škodou. Takýto materiál
považoval za relevantný, keďže bol žiadaný Prezídiom policajného zboru a išla z neho hrôza, keďže

podľa neho Q. Š., V. Š., W. T. presúvali majetok. Mal pritom informácie, že títo ľudia od roku 2013
nemohli byť členmi orgánov Z.. Krajský súd Nitra toto vyslovil v roku 2012, že nemohli konať ako členovia
predstavenstva poukázal pritom na skutočnosť, že W. T. bol vymenovaný za sudcu v roku 2008 ale
podľa výpisu OR ešte v roku 2012 figuroval ako člen predstavenstva spoločnosti Z.. Uvedené oznámil aj
Ministerke Ž., ktorá predmetnú skutočnosť šetrila a uviedla, že sa jednalo o chybu v evidencií OR kedy

pánT.nebolvymazanýzpredstavenstva.PoukázaltiežnaskutočnosťžeZ.nezaplatilFondunárodnému
majetku nič. Následne tento podnikateľský subjekt získala manželka Š., Z. W.. Následne pán F. podal
trestné oznámenie na pána T. v tejto súvislosti poukázal aj na vyjadrenie Krajského súdu Bratislava, že
títo takzvaní členovia predstavenstva konali za spoločnosť a to takým spôsobom, že navrhli pokladať
Z. v hodnote 1 miliardy korún z dôvodov, že tento podnik je nespôsobilý splácať. V súvislosti so svojím

trestným stíhaním poukázal na rozhodnutie GP SR sp. zn. IV PZ 10/09-20 z 25.02.2009 kde je uvedené,
že bol porušený zákon a že sa zrušuje uznesenie vyšetrovateľa, ktorým mu bolo vznesené obvinenie
na rovnakom skutkovom základe ako v tomto trestnom stíhaní, že konal zákonne a mal právo oznámiť
tieto skutočnosti. Zároveň konkrétne podotkol, že v súdnom spise č. l. 89 sa nenachádza list, ktorý
poslal kancelárie prezidenta. Predpokladám, že originál bol vytrhnutý zo spisu. List, ktorý som adresoval

kancelárie prezidenta bol veľmi slušný. K listu, ktorý bol poslaný mailom na základe, ktorého je stíhanýuviedol som neposlal, že ho, neposlal a poslal som iný list. Poukázal na skutočnosť, že na liste, ktorý si
osobne vyzdvihol z kancelárie prezidenta je iba rukou písaná emailová adresa, tento list nie je podpísaný
jeho osobou. Rovnako poukázal na skutočnosť, že obdobný list bol poslaný novinárskej organizácií. Má

zato, že rovnako ako v tomto prípade poslali list páni Š., Š., T..

Svedok - poškodený Q.. W. T., po zákonnom poučení vypovedal totožne ako v prípravnom konaní
pričom uviedol, že v mesiaci apríl 2008 zaslal obžalovaný list do prezidentskej kancelárie, v ktorom

poškodeného hrubým spôsobom osočil a uviedol nepravdivé okolnosti o jeho osobe. Tento list bol
následne z Kancelárie prezidenta SR doručený Súdnej rade SR, ktorou bol poškodený prejednávaný.
Naviac svedok uviedol, že zakladá do súdneho spisu potvrdenie spoločnosti W., P.. B.., že činnosť obž.
ako ohováranie trvá doteraz kedy publikuje svoje články na blogu pravda.sk pod nickom M., kde je
uvedené registračné meno V. Š., S. XX, W.. V rámci odpovedí na otázky procesných strán poškodený
uviedol, že mesiac po svojom vymenovaní za sudcu sa s jeho osobou zaoberala súdna rada SR a mohla

ho vnímať veľmi negatívne. Poukázal na skutočnosť že obžalovaný po celý čas tvrdí, že jeho informácie
sú pravdivé. Zároveň poukázal, že až v roku 2013 sa obž. začal brániť, že boli poslané dva listy. V
tejto súvislosti chcel poukázať na jeho výsluch 25.02.2012, kde sa presne nachádzajú informácie, ktoré
sú totožné s informáciami odoslanými liste prezidentovi. Následne tie isté informácie tvrdil obž. aj pri
znaleckom posudku a poukázal aj na závery ZP z ktorého je zrejmé že obžalovaný rád nehovorí pravdu

okrem iného tvrdil, že je prvýkrát ženatý a má 4 deti v skutočnosti je však 2krát ženatý a má 6 detí.

Svedok Q.. F. T., po zákonnom poučení uviedol, že bol riaditeľom odboru Kancelárie prezidenta SR
v čaše keď sa na kanceláriu prezidenta SR obrátil obžalovaný. K predmetnému listu svedok uviedol,
že Tento e-mail došiel do kancelárie prezidenta. Je tam aj razítko prezidenta. Nevedel však uviesť

ako na neho reagoval. Avšak vzhľadom na to, že sa v predmetnom emaile nachádza registračné
razítko určite naň odpovedali. Pri odpovediach vždy zvážili, či má prezident v kompetencií rozhodovať,
ak ju nemal snažili sa usmerniť pisateľov kam sa majú so svojou žiadosťou obrátiť. K listu, ktorým
Kancelária prezidenta SR odpovedala obžalovanému svedok uviedol, že takýmito listami odpovedali
všetkým osobám, ktoré kontaktovali kanceláriu prezidenta SR. Z obsahu listu videli, že pisateľ je právnik.

Mal by teda vedieť, že veci týkajúce sa vymenovania a odvolávania sudcov rieši Súdna rada SR, preto
ho v tom liste o tejto skutočnosti informovali. Je pravdou, že prezident síce vymenúva a odvoláva sudcov,
avšak vždy je to na podnet Súdnej rady SR a to, či už pri odvolaní dosiahnutím veku alebo z iných
dôvodov.

Svedok V. Š., po zákonnom poučení uviedol, že chatu v Bodíkoch kúpil od osoby poškodeného a to v
čase keď boli kolegovia. Z uvedeného dôvodu mal vedomosť o tom, že poškodený mieni túto chatu
predať a on mal o jej kúpu záujem. Predmetná chata bola celodrevená pričom bola postavená na
betónovej platni. Svedkovi sa lokalita tejto stavby veľmi páčila a to aj napriek skutočnosti, že chata bola
v pôvodnom stave. Predmetná chata bola ocenená znalcom a svedok uviedol, že podľa jeho názoru

bola trhová hodnota chaty nízka. Svedok uviedol, že potom ako túto chatu zakúpil ju takmer celú nechal
zbúrať a postavil na jej mieste murovanú stavbu. Chatu následne užíval a predal ju asi po 6 rokoch od
jej kúpy. Naviac k veci uviedol, že ku kauzám, čo sú uvedené v obžalobe, že sú to vymyslené kauzy.
Všetky trestné veci boli zastavené a to z dôvodu, že skutok sa nestal. Obžalovaný veľmi rád podsúva
svoje súkromné názory ako verejnú mienku. K relácií Reportéri uviedol, že táto bola odvysielaná práve

na popud obž., ktorý podsunul redaktorovi A. nepravdivé informácie. Celé toto je kauza, ktorú si vytvoril
obž., pričom robí poškodenému aj jeho osobe. K relácii v RTVS ešte uviedol, že obžalovaný dal podnet
redaktorovi A. na vysielanie tejto relácie. Priamo v tejto relácií na STV bol obž. hlavným respondentom,
pričom jeho a poškodeného označil za tunelárov. Svedok na to následne spolu s poškodeným podali
trestné oznámenie. V tejto veci vypovedal aj redaktor A., ktorý jednoznačne uviedol, že ho kontaktoval

obžalovaný a že reportáž bola na objednávku, čo tiež potvrdil redaktor A. vo svojej výpovedi.

Svedok J.. Q. T., po zákonnom poučení uviedol, že od roku 1998 pôsobí na pozícii predsedu
predstavenstva Z. M., P..B.., pričom spoločne s členom predstavenstva J.. K. na základe kúpnej zmluvy
predali nehnuteľnosť v katastri obce Bodíky pričom Kupujúci bol poškodený spolu s manželkou. V

čase predaja predmetnej nehnuteľnosti mala spoločnosť, ktorú svedok riadil značné finančné problémy.
Nemala dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie rekonštrukcie, ktorá bola tesne pred
predajom dvakrát vytopená z dôvodu bezprostrednej blízkosti rieky Dunaj a predmetná nehnuteľnosť
chátrala. K predaju bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý predmetnú nehnuteľnosť ohodnotil.Oproti hodnote uvedenej v posudku sa dohodli na znížení ceny zo 142.000,- Sk na 100.000,- Sk.
Suma sa im ako členom predstavenstva zdala dostatočná, nakoľko poškodený prisľúbil, že ju budú
môcť zamestnanci predávajúceho občasne využívať. K predmetnej chate zároveň svedok uviedol, že

pozemok, na ktorom bola predmetná nehnuteľnosť postavená nebola súčasťou majetku spoločnosti
predávajúceho a teda ani predmetom predaja. K nákladom na prevádzku chaty uviedol, že táto si
vyžadovala sumu minimálne 50.000,- Sk. V rámci otázok procesných strán svedok uviedol, nebol
absolútne žiadny súvis medzi predajom chaty a ochrannou známkou spoločnosti. S chatou boli iba
starosti.Bolotrebajuopravovať,pričomchatabolamálovyužívaná.Razzačastambolijednadverodiny,

ktoré za pobyt neplatili. Mali to ako pracovnú výhodu a chatu užívali zadarmo. Svedok si nespomínal
či o predaji bolo hlasované nejakým orgánom spoločnosti predávajúceho a uviedol, že mal právomoc
konať samostatne a teda mohol predmetnú chatu predať samostatne bez hlasovania.

Svedok X. K., po zákonnom poučení uviedol, že v roku 1998 bol členom predstavenstva spoločnosti Z.
M. pričom spoločne s predsedom predstavenstva J.. T. na základe kúpnej zmluvy predali nehnuteľnosť

v katastri obce Bodíky pričom Kupujúci bol poškodený spolu s manželkou. V čase predaja predmetnej
nehnuteľnosti mala spoločnosť, ktorú svedok riadil značné finančné problémy. Nemala dostatok
finančných prostriedkov na zabezpečenie rekonštrukcie, ktorá bola tesne pred predajom dvakrát
vytopená z dôvodu bezprostrednej blízkosti rieky Dunaj a predmetná nehnuteľnosť chátrala. K
predaju bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý predmetnú nehnuteľnosť ohodnotil. Oproti hodnote

uvedenej v posudku sa dohodli na znížení ceny zo 142.000,- Sk na 100.000,- Sk. Suma sa im ako
členom predstavenstva zdala dostatočná, nakoľko poškodený prisľúbil, že ju budú môcť zamestnanci
predávajúceho občasne využívať. K predmetnej chate zároveň svedok uviedol, že pozemok, na ktorom
bola predmetná nehnuteľnosť postavená nebola súčasťou majetku spoločnosti predávajúceho a teda
ani predmetom predaja. K nákladom na prevádzku chaty uviedol, že táto si vyžadovala sumu minimálne

50.000,- Sk.

Svedok J. A., po zákonnom poučení uviedol, že nakrúcal reportáž o Z. N. D. o jej privatizácií a
konci tohto podniku. Snažili sa do reportáže zahrnúť fakty, ktoré získal z viacerých zdrojov. V rámci
zisťovania týchto faktov oslovil viaceré osoby vrátane F.. T.. F.. T. nám na otázky neodpovedal. Z

iných zdrojov mal však zistené, že sa jedná o priameho príbuzného pána W., ktorý je považovaný
za mozog Mečiarovskej privatizácie podnikov. Išlo o politickú privatizáciu, ktorá bola preklepnutá v
prospech Združenia robotníkov Slovenska. O tomto svedčí aj skutočnosť, že akcie získal aj poslanec zo
Združenia robotníkov Slovenska, rovnako aj pán Š. starší bol v Združení robotníkov Slovenska. Oni sa
tým ani netajili myslím pánov Š. starší, Š. mladší a pán X.. Celé toto považoval za relevantné. Svedok

v tom čase nevedel, že F.. T. bol vymenovaný za sudcu, keby som to bol vedel postupoval by inak.
Rovnakosvedoknevedel,žeajjehomanželkajesudkyňa.PánT.malšancureagovaťnavšetkyuvedené
skutočnosti, v priamom prenose uviedol, že je sudca. Svedok následne zakryl jeho tvár. Svedok nevedel
uviesť akým spôsobom mohli uvedené skutočnosti pánovi T. ublížiť, doteraz súdi, je predsedom súdu
v Pezinku, stretol sa s ním aj na niektorých pojednávaniach voči jeho osobe sa správa agresívne. V

čase pôsobenia týchto ľudí sa stalo to, že neboli splatené peniaze za privatizáciu Z. N. D., samotný
podnik skončil v konkurze a lukratívne dcérske spoločnosti boli rozpredané a boli ovládnuté ľuďmi s
materskej spoločnosti. Dopady boli katastrofálne to sa v meste Nové Zámky všeobecne vie. Rovnako
štát nedostal zaplatenú kúpnu cenu uvedenú v privatizačnej zmluve. Pán T. bol v Z. N. ako podnikový
právnik. Bol jednou z osôb, ktorá mohla toto vysvetliť, všetko však ostalo nepotrestané. Svedok uviedol,

že má vedomosť o tom, že existuje jedno uznesenie GPSR, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie
tunelovanie Z.. V odôvodnení je podrobne rozobrané, že predmetná privatizácia bola amorálna. K osobe
pána T. uviedol, že požíva úctu, videl som ho v spoločnosti ministerky Žitňanskej. Svedok nevedel uviesť
aké dopady to mohlo mať na jeho kariéru. Ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú uvedené v predmetnom
liste sa však vyjadriť nevedel. K otázkam procesných strán uviedol, že na Kanceláriu prezidenta SR sa

môže obrátiť každý. Ľudia niekedy vnímajú prezidenta ako poslednú inštanciu svojej ochrany. Veľakrát
nevedia, že prezident nemá právo zasahovať do súdnych konaní. Tiež uviedol, že prezident vymenúva
sudcov a je relevantné sa zaoberať otázkou či osoba, ktorá má byť vymenovaná spĺňa predpoklady byť
sudcom, pretože po jej vymenovaní sú už iné mechanizmy, ktorými sa dá o takejto osobe rozhodovať.

Svedok Q. F., po zákonnom poučení uviedol, že podľa jeho znalostí mal pán T. poslať list Kancelárií
prezidenta. Mali tam byť dve veci, ktoré sa dotkli T. a to chata v Bodíkoch pôvodne vo vlastníctve Z. M.,
kde som bol svedok predsedom predstavenstva. Táto nehnuteľnosť bola darovaná za 100.000 Sk. T.. k
zaplateniu tejto sumy podľa neho nedošlo. K druhej veci tá bola závažnejšia jednalo sa o kúpnu zmluvuna akcie Z. M. predané spol. T. R., kde boli rovnako členovia predstavenstva páni K. P. T., ktorí boli
zároveň aj v Z. M.. Kúpna cena bola zaplatená len čiastočne a suma vo výške 10.000.000 Sk zaplatená
nebola. Okrem toho sa jednalo aj o otázku obchodného mena Z., ochranných známok Z. a licenčných

zmlúv, kde mali byť materské spoločnosti platené vysokú čiastku. Takmer s istotou svedok potvrdil, že
tieto informácie boli pravdivé preto sa nemohli dotknúť cti T.. Svedok bol podpredsedom predstavenstva
Z. a členom predstavenstva Z.. V týchto orgánoch došlo k rozporu pre vedenie spoločnosti a to zo
Š., T.. Skupina okolo T. P. Š. presadzovala nezaplatenia kúpnej ceny fondu národného majetku a
následne vytunelovanie majetku spoločnosti. V roku 1999 sa zúčastnil v budove HZDS na Tomášikovej

ulici stretnutia, kde bol z fondu národného majetku pán W., ktorý bol zároveň 34% akcionár spol. Z..
V tom čase sa jednalo o Mečiarovskej privatizácie a svedok tiež podpisoval kúpnu zmluvu s fondom
národného majetku. Na tejto porade kde bol ešte aj T.Ň. P. Š. došlo k nepochopiteľnému záveru a
pán W. uložil pánovi T. pokyn aby sa kúpna cena nezaplatila a majetok bol vytunelovaný. Svedok sa
od tohto dištancoval a postavil a sa tejto skupine. Následne bol z týchto spol. zlikvidovaný, bol mu aj
rozviazaný pracovný pomer finančného riaditeľa. Ešte uviedol, že Š. si nezákonne privlastnil jeho akcie,

pričom bol druhý najväčší akcionár Z.. V tomto mu dal za pravdu aj NS SR avšak za ten čas už došlo
k vytunelovaniu spoločnosti. Za nezaplatenie kúpnej ceny akcií je zodpovedný T.. Pri jeho osobe ide
o samozvaného člena predstavenstva Z. a to od roku 2003. Súd mu dal v tomto za pravdu, že nie sú
štatutárny zástupcovia Z., pričom celé to zastrašoval a riadil T.. F.. Š. do roku 2000 nemal k Z. žiadny
vzťah, pričom bol použitý T. P. Š. ako biely kôň a samotný T. sa v jeho spoločnosti stal táto spoločnosť

Unicotrade právne vznikla až po podpise kúpnych zmlúv. Tie teda boli neplatné. Týmto bolo zakryté, že
sa predmetné osoby stali 34% vlastníkmi akcií spol. Z.. Jednalo sa pritom o manažérske akcie, ktoré
boli v podiele 66%. F.. Š. o tomto nevedel nič. Viem, že list v uvedenom vzťahu s T., preto ma postup
T. prekvapuje. Považujem za zvláštne, že sa T. domáha ochrany pritom spôsobil škodu v sume 256
miliónov Sk. Majetok bol vytunelovaný, pričom tento majetok skončil vo veľkom rozsahu vo vlastníctve

V. Š.. Zároveň nebol zaplatený záväzok voči fondu národného majetku. Osobne disponuje rozsiahlymi
informáciami. Má odfotený konkurzný spis. Domnievam sa, že jeho informácie sú dôveryhodné. K veci
ešte uviedol, že 14 rokov prebiehal na Okresnom súde v Leviciach spor o ochranu osobnosti, v ktorej
sa domáha T. P. Š.. Po 14-tich rokoch, keď hospodárske noviny zverejnili v niekoľkých článok proces
tunelovania Z. a uvádzali aj spoločnosť L. F.. Š. musel svedok vysvetľovať, že sú tvrdenia pravdivé a OS

Leviciach spolu v KS Nitre mu dali po 14-tich rokoch za pravdu. Na otázky procesných strán svedok ďalej
uviedol, že niesol trestné oznámenie do Hodonína. Jednalo sa o predaj spol. Z. B. A., ktorá skončila v
rukách Š.. Štátny zástupca ČR v Brne vypracoval elaborát z podozrenia zo spáchania trestného činu,
skutkovú podstatu si už presne nepamätám. Medzi podozrivými osobami boli aj T. P. Š.. Svedok doplnil,
že má pocit, že sa jedná o zanedbanie povinnosti pri správe cudzieho majetku. Žiaľ toto uznesenie bolo

doručené OČTK na SK a v krátkosti môžem uviesť, že zapadlo prachom.

Svedok K. Š., po zákonnom poučení uviedol, že ak sa T. bráni, že bola znevážená jeho osobnosť,
on si to nemyslí. Na históriu sa snaží zabudnúť z dôvodu, že tam bola firma, ktorá mohla dodnes
fungovať avšak kvôli jednotlivcom sa tak nestalo. Svedok tam nastúpil v roku 1995. Bol v predstavenstve

Z., Z. a následne aj predseda predstavenstva nového Z.. K poškodenému uviedol, že tento bol
najskôr podnikový právnik. Bol prehnane ambiciózny, a jeho osobu neskôr nahradil ako predsedu
predstavenstva nového Z.. Svedok bol v tom čase pod tlakom akcionárov. K predaju Z. uviedol, že
prebehol v rámci privatizácie Z. bola zamestnanecká akciová spoločnosť. Táto spoločnosť kúpila akcie
od súkromnej s.r.o., ktorej názov si už nepamätá.

SvedokQ.W.,pozákonnompoučeníuviedol,ževie,žesajednávtejtotrestnejvecioohováranie,pričom
uvádzam, že poškodený je jeho priateľ a kamarát. Pán T. v čase, keď už bol sudcom mu medzi rečou
spomínal, že má problémy a to z dôvodu, že obžalovaný o ňom zle publikuje, píše o ňom nepravdivé
veci, ktoré mu môžu v kariére uškodiť. Uvedené veci sa mali týkať jeho pôsobenia v Z.. Nevedel k tomu

uviesť bližšie také podrobnosti aby o tom vedel vypovedať. V rámci otázok procesných strán svedok
uviedol, že bol členom predstavenstva, bol tam aj ako právnik pri komunikácií s FNM o nezaplatenie
časti kúpnej ceny, pričom informáciu ohľadom zastupovania F.. T. vie práve od neho. K poškodenému
tiež uviedol, že tento nemal pri privatizácii žiadnu úlohu, svedok si ho tam nepamätá. S pánom T. prišiel
do kontaktu až v roku 1999 resp. 2000, pričom Z. sa privatizoval v čase rokoch 1995-1996. K tomu

uvádzal, že pán T. ho sám v rokoch 1999-2000 vyhľadal, pričom v tom čase už v Z. aktívne pôsobil.

Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. kúpna zmluva (č.l. 210 - 212) súd zistil, že dňa 18.
08. 1998 uzatvoril poškodený spolu so svojou manželkou na jednej strane a spoločnosť Z. M., P..B.. nastrane druhej kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k chate v Bodíkoch za
kúpnu cenu vo výške 100.000,- Sk pričom znalecky bola cena stanovená na sumu142.436,- Sk.

Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. znaleckého posudku (č.l. 108) súd zistil, že dňa 28. 12.
2009 bol vypracovaný znalecký posudok na osobu obžalovaného pričom zo záverov tohto znaleckého
posudku vyplynulo, že obžalovaný netrpí duševnou poruchou, je schopný chápať zmysel trestného
konania a v čase skutku, ktorý mu je kladený za vinu bol spôsobilý svoje konanie ovládať.

Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. list kancelárie prezidenta (č.l. 530 - 534) súd zistil, že
dňa 07. 03. 2014 Kancelária Súdnej rady SR zaslala OP BA I originál listu spolu s obálkou, ktorý doručil
obžalovaný Kancelárii prezidenta SR a ktorá ho následne postúpila Súdnej rade SR. Z predmetného
listu, ktorý zaslal obžalovaný (č.l. 534) je zrejmé, že v jeho obsahu sa nachádzajú skutočnosti, ktoré sú
obžalovanému kladené za vinu obžalobou prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I.

Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. odpoveď MS SR (č.l. 863) súd zistil, že v Slovenskej
republike v sústave znaleckých odborov a odvetví nie je registrované, respektívne kreované odvetvie,
ktoré by sa týkalo, alebo súviselo s odborom žurnalistika.

Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. vyjadrenie Slovenskej asociácie novinárov (č.l. 886)

súd zistil, že obžalovaný je členom predmetnej organizácie a to od roku 2002 doposiaľ.

Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. kúpna zmluva (č. l. 214) súd zistil, že poškodený dňa
25. 09. 2003 spolu so svojou manželkou ako predávajúci uzatvorili kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho
práva k chate v Bodíkoch pričom predmetnú chatu zakúpil V.. V. Š. a to za kúpnu cenu stanovenú

znaleckým posudkom, ktorá bola vo výške 132.730,- Sk.

Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. rozhodnutie o priestupku (č. l. 181) súd zistil,
že Obvodný úrad Nové Zámky, Odbor všeobecnej vnútornej správy dňa 08. 12. 2009 rozhodol, že
obžalovaný sa dopustil spáchania priestupku tým, že uviedol, že poškodený je členom zločineckej partie.

Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 05. 02. 2010, pričom uvedená skutočnosť je na
predmetnom rozhodnutí Obvodného úradu Nové Zámky, Odbor všeobecnej vnútornej správy riadne
vyznačená.

Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. odborné vyjadrenie (č. l. 304) súd zistil, že nie je

možné zistiť, či ohováračské príspevky písal obžalovaný na svojom počítači, pričom uvedená informácia
by bola zistiteľná v prípade, ak by sa počítač osoby, ktorá príspevok napísala skúmala v čase písania
tohto príspevku.

Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. príkaz o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke (č.

l. 315) súd zistil, že dňa 13. 04. 2012 vydala sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra príkaz
na zaistenie údajov o osobe, ktorá publikuje články na blogu "blog.pravda.sk "
pod nickom “M. XX”.

Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. odpoveď na príkaz (č. l. 317) súd zistil, že pod nickom

“M. XX” na webovej stránke "blog.pravda.sk " publikuje svoje články osoba V. Š.
s bydliskom S. L. XX, XXX XX W..

Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. príkaz o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke
(č. l. 320) súd zistil, že dňa 13. 04. 2012 vydala sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra

príkaz na zaistenie údajov o osobe, ktorá publikuje články na”sme.sk" pod nickom “W. P. “.”.

Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. odpoveď na príkaz (č. l. 322) súd zistil, že pod nickom
“W. P. “.V.” na webovej stránke ”sme.sk" publikuje svoje články osoba, ktorá používa e-mailové adresy
M..E. P. V..sk. Vydavateľ zároveň uviedol aj IP adresy prihlásenie predmetnej osoby.

Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. znalecký posudok Ševčík (č. l. 81-97 II. súdnej časti)
súd zistil, že znalec Ing. V. T.. Š., W.. popísal dňa 20. 03. 2007 v písomnom posudku činnosť spoločnostíZ. P. Z. Nové Zámky, pričom však uviedol, že nemá právo poukázať kto je zodpovedný za negatívny
vývoj v predmetných spoločnostiach.

Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. záver kontroly fondu národného majetku (strana
7 správy z II. súdnej časti) súd zistil, že všetky zmluvy za ELSVIT, a.s. ako nadobúdateľa ochrannej
známky, obchodných podielov a akcií podpísali A.. Q. Š. P. J.. Q. F.. Správa Ďalej konštatuje, že napriek
vyjadreniu uvedenej spoločnosti bol potrebný predchádzajúci súhlas FNM SR s ďalším prevodom týchto
ochranných známok.

Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. notárska zápisnica N 171/03 súd zistil, že dňa 14.
10. 2003 sa uskutočnilo valné zhromaždenie spoločnosti Z., kde boli odvolaní zo svojich funkcií v
predstavenstve V.. Q. Š., J.. K. Š., J.. Z. H., V.. J. V., Q.. W. T.. Zároveň po odvolaní členov dozornej
rady spoločnosti bol do tejto zvolený obžalovaný a Q.. J. E..

Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. správa o povesti obžalovaného (č. l. 160) súd zistil,
že obžalovaný je obcou v ktorej žije hodnotený negatívne, pričom má povesť agresívneho, konfliktného
človeka, ktorý je permanentne v spore so susedmi, inštitúciami i jednotlivými občanmi. Obžalovaný
svojou činnosťou znevažuje samosprávu obce a na osobu obžalovaného sú zistené nedostatky, ktoré
však správa bližšie nešpecifikuje.

Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. odpis z registra trestov súd zistil, že obžalovaný
doposiaľ nebol súdne trestaný.

Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd pri posúdení dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por.

a ich hodnotení na základe vlastného presvedčenia pri individuálnom posúdení dôkazov aj ich posúdení
vo vzájomnej v súvislosti k nasledovným záverom.

Obžalovanému bolo obžalobou kladené za vinu spáchanie prečinu ohovárania, ktorého sa mal dopustiť
na skutkovom základe, že 08. 04. 2008 zaslal Kancelárii prezidenta SR na Štefánikovej ul. v Bratislave

list, doručený Kancelárii prezidenta SR 10.04.2008, v ktorom uviedol o Q.. W. T., sudcovi Okresného
súdu Pezinku, že:
1. ,,... sa z televízneho vysielania relácie Reportéri /STV1, 25.03.2008/ dozvedeli, že táto osoba sa stalo
sudcom Okresného súdu v Pezinku. Z internetovej stránky KP sa možno dozvedieť, že k tomuto aktu
došlo17.Marca2008.Podľamienkyobčanovideonehoráznosťahanebnýakt,ktoréhoospravedlnením

z Vášho hľadiska môže byť iba to, že Q.. W. T. zatajil podstatné fakty.“
2. ,,Q.. W. T. desať rokov až do vymenovania za sudcu sa aktívne podieľal na tunelovaní už od
samotného začiatku, keď pravdepodobne sumou 5 mil. Sk za kúpu 34 akcií skorumpoval svojho strýka,
podpredsedu H. B..“
3. ,,Ako vojak základnej služby riadil telefonicky ozbrojený prepad rodinného domu konateľa spoločnosti

L. C., B.. T.. Y..“
4. ,, Vo vyšetrovaní je aj prípad neoprávneného používania ochrannej známky Z., ktorá má podľa
znaleckého posudku hodnotu 50 mil. Sk. Pravdepodobne v tejto súvislosti Q.. W. T. dostal od Z. M. do
daru chatu v Bodíkoch pri vodnom diele Gabčíkovo, ktorú vzápätí predal druhému zástupcovi správcu
konkurznej podstaty za 900.000,- Sk. Aj toto prispelo k tomu, že nový sudca má v Palárikove okázalý

dom - kaštieľ.“
5. ,,Jedno je isté - Q.. W. T. je vydierateľný človek a za sudcu sa prihlásil iba preto, aby získal, ako si
to on myslí - imunitu pred vyšetrovaním.“,
a to i napriek tomu, že si bol vedomý nepravdivosti uvedených tvrdení, pričom oznámenie uvedených
tvrdení mohlo pošk. Q.. W. T. spôsobiť vážnu ujmu na jeho dobrej povesti sudcu a zdiskreditovať ho v

očiach jeho kolegov a priateľov,

Hneď na úvod je potrebné konštatovať, že z hľadiska závažnosti skutku, ktorý bol obžalovanému
kladenému za vinu bolo súdom vykonané dokazovanie v rozsahu, ktorým presahuje či už potreby
trestného konania, ako aj potreby vykonania dôkazov nevyhnutných k rozhodnutiu vo veci samej.

Napriek uvedenému konštatovaniu súd považoval vzhľadom na druh skutku, ako aj osoby obžalovaného
a poškodeného za potrebné dokazovanie v takomto rozsahu vykonať. Ako to vyplýva zo skutkovej
podstaty prečinu ohovárania, ktorý je obžalovanému kladený za vinu sú znakmi tohto konania, ktoré
napĺňajú jeho objektívnu stránku uvedenie nepravdivého údaju za súčasného splnenia podmienky aspôsobilosti v značnej miere privodiť následok, ktorý predpokladá stíhaná skutková podstata, pričom na
rozdiel od iných trestných činov sa spôsobenie tohto následku nevyžaduje.

Kuvedenémusúdpovažujezapotrebnéhneďvúvodepodotknúť,žespôsobilosťvznačnejmiereohroziť
osobu poškodeného nemôže byť akejkoľvek intenzity, teda napríklad intenzity miernej alebo obvyklej,
ale žalované konanie musí prekročiť rámec a spôsobiť ohrozenie zásadnejšieho charakteru a to najmä
s poukázaním, že pri ohrozovacom delikte, ktorým prečin ohovárania bezpochyby je nemusí následok
nevyhnutne nastať.

Z hľadiska konkrétneho posúdenia súd v prvom rade zameral svoju pozornosť na špecifiká žalovaného
skutku. Obžalovaný sa po celý čas súdneho konania “štylizoval” do pozície novinára, ktorý svojou
“novinárskou”činnosťouodhaľujezávažnépochybeniaaskutočnostitýkajúcesaúdajnejtrestnejčinnosti
osôb, ktoré v minulosti figurovali v štruktúre právnických osôb - obchodných spoločností Z., P..B..,
Z., P..B.. P. N. Z., P..B.. Súd v prvom rade zameral svoju pozornosť na skutočnosť, či je možné

osobu obžalovaného považovať za novinára. Súd v tomto kontexte poukazuje na znenie zákona č.
167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve, pričom v uvedenom právnom predpise
sa definícia osoby novinára nenachádza. Novinárom teda nemusí byť osoba, ktorá nevyhnutne musela
absolvovať určitý druh štúdia, ako je to napríklad u veterinárov, ale aj prokurátorov, súdnych exekútorov a
podobne. Rovnako zákon nijakým spôsobom nedefinuje a nepodmieňuje povinnosť, aby osoba novinára

vykonávala činnosť pre konkrétne médium (či už tlačené, alebo elektronické). Naviac v konaní pred
súdom bolo preukázané listinným dôkazom, že osoba obžalovaného je od roku 2002 evidovaná ako
člen v Slovenskej asociácie novinárov. Uvedená skutočnosť v bez najmenších pochybností preukazuje,
že obžalovaného je potrebné považovať za novinára.

Na uvedenom konštatovaní nie je spôsobilá nič zmeniť ani skutočnosť, že by sa počas celého konania
podarila preukázať akákoľvek činnosť obžalovaného, ktorá by smerovala k tvorbe či publikovaniu
akéhokoľvek článku, ktorý by bolo možné považovať za činnosť smerujúcu k vydaniu článku podľa
zákona č. 167/2008 Z.z. tlačový zákon. Za takúto činnosť rozhodne nie je možné považovať blogy
obžalovaného, pretože možnosť publikovať tzv. blogy sú dostupné širokej verejnosti a nie sú viazané na

statusosobynovinára.Tedanapriekskutočnosti,žeobžalovanýjepreukázateľnenovináromtakrovnako
preukázateľnežiadnučinnosť,ktorúbybolomožnépovažovaťzačinnosťnovináranevykonával.Napriek
uvedenému konštatovaniu, toto nie je spôsobilé zmeniť postavenie obžalovaného ako osoby novinára.

Druhou osobitosťou posudzovaného skutku je postavenie poškodeného, ktorý je preukázateľne sudcom

- teda verejným činiteľom tak ako ich vymenúva § 128 ods. 1 Tr. zák. Všeobecne možno konštatovať,
že verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť
akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje
ústavné alebo zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti, resp. v styku s verejnosťou. To súvisí s
princípom transparentnosti činnosti verejnej moci, v zmysle ktorého činnosť verejnej moci je verejná

a prístupná, pokiaľ nie je výslovne zákonom ustanovený dôvod pre neverejnosť. Z rezolúcie Rady
Európy č. 1165 z roku 1998 venovanej právu na súkromie tiež vyplýva, že verejne činné osoby musia
rešpektovať , že osobitné postavenie, ktoré zastávajú v spoločnosti, automaticky vykonáva tlak na ich
súkromie. Každá osoba vystupujúca na verejnosti musí strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad takouto
svojou činnosťou. Treba však nutne rešpektovať základné práva a slobody toho, o kom sa informácie

získavajú, vrátane jeho práva na súkromie, práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a mena.

Špecifickou skupinou verejných činiteľov sú sudcovia. Všeobecne sú ako osoby verejne činné vystavení
širším hraniciam kritiky oproti tzv. súkromným osobám, treba však zobrať do úvahy určité špecifiká
sudcovskej profesie, ktoré ich odlišujú od politikov. Zároveň v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva platí, že hoci u štátnych zamestnancov (vrátane sudcov) sú medze prijateľnej
kritiky stanovené širšie ako u bežných občanov (súkromných osôb), pričom však sa nevzťahuje na nich
povinnosť strpieť rovnakú mieru kritiky ako u politikov (rozhodnutie ESĽP vo veci Prager a Oberschlik v.
Rakúsko z 26. 04. 1995, rozhodnutie ESĽP vo veci Buscemi v. Taliansko zo 16. 09. 1999, rozhodnutie
ESĽP vo veci Thoma v. Luxembursko z 29. 03. 2001). Súd v tomto smere poukazuje, že “kritika”

obžalovaného smerom k poškodenému sa týka jeho predsudcovského pôsobenia, kedy má súd za
to, že osoba ktorá má záujem stať sudcom musí zniesť mieru kritiky za jeho doterajšie pôsobenie.
Uvedené je v zásade aj osvedčené trendom vývoja legislatívy v rámci výberových konaní na sudcov,
ktorá je v poslednom období neustále sprísňovaná a momentálne uchádzači musia strpieť aj vykonaniebezpečnostnej previerky Národným bezpečnostným úradom. Teda uchádzač o funkciu sudcu musí
zniesť kritiku činnosti, ktorú vykonával vo svojom predsudcovskom období.

Súd v tomto smere poukazuje aj na Nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 408/2010 zo 16. 06. 2011 v
ktorom Ústavný súd SR konkretizoval, že otázkou verejného záujmu je aj činnosť je aj činnosť sudcov
a okolnosti súvisiace s výkonom tejto funkcie, pričom sudca ako reprezentant verejnej moci musí byť
uzrozumený s tým, že jeho postup môže byť predmetom kritiky, a preto uňho treba predpokladať vyšší
stupeň tolerancie a nadhľadu než napríklad u bežných ľudí. V tomto kontexte má súd za to, že uvedené

tvrdenie je možné aplikovať aj na posudzovanie predsudcovskej činnosti osoby, ktorá sa uchádza o
post sudcu a v tomto kontexte je aj takáto osoba povinná zniesť väčšiu mieru kritiky, ako je tomu u
bežných ľudí.

Súd následne zameral svoju pozornosť či je možné bez najmenších pochybností identifikovať osobu,
ktorá žalované údaje o poškodenom oznámila. Touto osobou je bez najmenších pochybností osoba

obžalovaného. Uvedená skutočnosť je preukázaná originálom listu, ktorý zaslala Kancelária súdnej rady
a ktorý je žurnalizovaný na č.l. 530 - 535 súdneho spisu. Zároveň je predmetným dôkazom v plnej miere
vyvrátená obrana obžalovaného, že sa nejedná o pravý list, nakoľko tento list bol zabezpečený práve
z Kancelárie súdnej rady SR, ktorej bol postúpený z Kancelárie prezidenta SR. Uvedené skutočnosti
sú bez najmenších pochybností preukázané originálnymi registratúrnymi pečiatkami z menovaných

inštitúcií, pod ktorými boli predmetné podania evidované a je v zásade vylúčené, že by tieto mohli byť
zameniteľné s inými podaniami a už vôbec nie vymenené alebo nahradené inými listami, ktoré podľa
tvrdení obžalovaného mali vykonať poškodený Q.. W. T. spolu s pánom Š.. Takéto tvrdenie nie je ničím
preukázané a v zásade z hľadiska povahy jednotlivých inštitúcií súd takúto možnosť absolútne vylučuje.

Poslednou individuálnou otázkou, ktorú musel súd zhodnotiť z hľadiska posúdenia naplnenia objektívnej
stránky skutkovej podstaty prečinu ohovárania je pravdivosť/nepravdivosť oznámených údajov zo
strany obžalovaného na osobu poškodeného a naplnenie druhého znaku objektívnej stránky prečinu
ohovárania teda - spôsobilosť v značnej miere privodiť niektorý v skutkovej podstate predpokladaný
následok (pričom spôsobenie následku sa pri tejto skutkovej podstate nevyžaduje).

Nepravdivým údajom je taký údaj, ktorý je v rozpore so skutočným stavom veci (teda z objektívnou
skutočnosťou). V tomto smere je na súde aby subjektívnymi možnosťami objektivizoval zistiteľné
skutočnosti a vyvodil závery nevyhnutné na zodpovedanie otázky, či sa v konkrétnom posudzovanom
prípade jedná alebo nejedná o pravdivý údaj. Hneď na úvod tejto časti odôvodnenia súd konštatuje, že

oslobodenie obžalovaného spod obžaloby v žiadnom prípade neznamená, že by obžalovaný oznámil
o poškodenom pravdivý údaj. Vykonané dokazovanie túto skutočnosť v plnej miere vyvrátilo. Teda
je možné konštatovať, že obžalovaný zverejnil o poškodenom údaj, ktorý je možné považovať za
nepravdivý.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že osobami, ktoré spájajú poškodeného s podozrením z činnosti,
ktorá je popísaná v skutkovej vete obžaloby sú výhradne obžalovaný a čiastočne svedok F.. Uvedené
tvrdenia však boli vyvrátené vykonaným dokazovaním a to výsluchom svedkov T., K., Š., W., ktorí
v dostatočnej miere vyvrátili pravdivosť tvrdení obžalovaného. Pravdivosť informácií zverejnených
obžalovaný v podstate vyvrátil aj svedok A., ktorý aj napriek skutočnosti, že pripravoval o predmetných

obchodných spoločnostiach televíznu reportáž v žiadnom smere nepotvrdil prepojenie činnosti osoby
poškodeného s negatívnymi javmi, ktoré predmetnú obchodnú spoločnosť postihli. Uvedené skutočnosti
osvedčujú aj vykonané listinné dôkazy (ktoré navrhol vykonať obžalovaný) a to znalecký posudok znalca
Š., W.. ako aj správa z H. B. a notárska zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti
Z., P..B.. z ktorej je zrejmé, že práve obžalovaný spolu so svedkom mali záujem ovládnuť predmetnú

spoločnosť pričom na mimoriadnom valnom zhromaždení predmetnej spoločnosti neumožnili hlasovať
všetkým akcionárom a to bez relevantného dôvodu.

V tomto kontexte vyznievajú aj závery znaleckého posudku znalca Š., PhD., kde napríklad na str.
86 posudku okrem iného konštatuje, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti L. C., B..T..Y.. dňa 14.

01. 2002 uzatvoril darovaciu zmluvu na 34 akcií na doručiteľa na osobu V.. V. Š. ako obdarovanú
osobu, pričom pri tomto právnom úkone obžalovaný využil pomalosť, neobratnosť pri zapisovaní
zmeny spoločníka do obchodného registra. Závery uvedeného znaleckého posudku nijakým spôsobom
nespojili osobu poškodeného s negatívnymi javmi, ktoré popisoval obžalovaný a ktoré pripisovalpoškodenému. Práve skôr naopak sa javí, že osobou, ktorá vykonávala negatívnu činnosť smerom
k dotknutým a pretraktovaným spoločnostiam bola osoba obžalovaného, čo je preukázané viacerými
listinnými dôkazmi najmä znaleckým posudkom znalca Š., W.. ako aj notárskou zápisnicou o konaní

mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Z., P..B.. Rovnako ako nepravdivý sa ukázal údaj o
tom, že by podpredseda FNM SR mal byť strýkom poškodeného čo bolo vyvrátené samotnou výpoveďou
poškodeného, ako aj svedka W. a koniec koncov aj zistenými časovými súvislosťami, kedy ku skutku
nemohlo dôjsť tak, ako to popisuje obžalovaný.

Po analýze vyššie uvedených skutočností posúdením zisteného skutkového stavu súd jednoznačne
konštatuje, že skutok sa síce stal - teda k oznámeniu nepravdivých informácií zo strany obžalovaného
smerom k poškodenému naozaj prišlo, avšak v rozsahu zverejnenia podľa názoru súdu tieto nie sú
spôsobilé privodiť Trestným zákonom predpokladaný následok pre osobu poškodeného - teda v značnej
miere ohroziť osobu poškodeného (v zmysle judikatúry Uznesenie Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 5 Tdo
83/2003 zo dňa 05. 02. 2003 sa musí jednať o ohrozenie závažnejšieho charakteru.

Súd má v tomto smere preukázané, že jednotlivé časti vyjadrenia obžalovaného tento následok nie sú
spôsobilé dosiahnuť z viacerých dôvodov. V prvom rade súd poukazuje na jednotlivé body skutkovej
vety obžaloby, z ktorej je zrejmé, že obžalovaný uviedol okrem iného, že sa “podľa mienky občanov
jedná nehoráznosť a hanebný akt” teda obžalovaný tu podáva evidentne informáciu z tzv. druhej ruky

a nie je možné bez ďalšieho uzatvoriť, že je priamo pôvodcom uvedenej informácie. Rovnako bode 2.
obžaloby sa uvádza, že poškodený pravdepodobne sumou 5 mil. Sk za kúpu 34 % akcií korumpoval
svojho strýka. Súd v tomto kontexte zdôrazňuje, že obžalovaný použil výraz pravdepodobne teda aj
obžalovaný pripúšťa, že sa jedná o pravdepodobnosť, ale nie je exaktne vyjadrené, že sa tohto konania
nevyhnutne dopustil. Totožne je možné uzatvoriť aj bod. 4 skutkovej vety obžaloby, kde je opätovne iba

naznačené určité pravdepodobné konanie pričom však priamo obžalovaný v liste pripúšťa aj iný záver,
ako v liste uviedol teda opätovne sa nejedná o exaktné tvrdenie obžalovaného.

Z hľadiska prezentovaných podozrení pôsobenia poškodeného v štruktúrach spoločností Z., P..B..,
Z., P..B.. P. N. Z., P..B.. je nesporné, že poškodený v týchto spoločnostiach pôsobil. Uvedená

skutočnosť predstavuje podľa súdu dôležité konštatovanie, pretože ak by osoba poškodeného v týchto
spoločnostiach vôbec nefigurovala bolo by možné tvrdenia obžalovaného považovať za ohováranie. Ak
však osoba v akejkoľvek obchodnej spoločností pôsobí a následne sa uchádza o funkciu verejného
činiteľa (či už je to politik, alebo sudca) musí vedieť vierohodne vysvetliť svoje predchádzajúce
pôsobenie, najmä ak sa na jeho nasledujúci výkon právomoci verejného činiteľa kladú preukázateľne

najvyššie morálne požiadavky. Pri takejto osobe je potom legitímnou požiadavkou, aby takáto osoba
vedela preukázať, že nebude pri výkone svojej funkcie vydierateľná, najmä v situácii, ak inkriminované
obchodné spoločnosti skončili v konkurze. Súd v tomto smere poukazuje, že na hlavnom pojednávaní
sa vykonaným dokazovaním podarilo preukázať, že informácie uvedené obžalovaným o pôsobení
poškodeného v obchodných spoločnostiach Z., P..B.., Z., P..B.. P. N. Z., P..B.. sú klamlivé, na

druhej strane však skutočnosť, že poškodený v týchto spločnostiach reálne svoju činnosť vylučuje
naplnenia podmienky ohovárania z hľadiska spôsobilosti týchto informácií ohroziť respektíve spôsobiť
determinovanú ujmu poškodeného. Naviac k týmto bodom súd uvádza a poukazuje na skutočnosť,
že o týchto informáciách prebehla televízna relácia RTVS Reportéri a je teda možné mať aj rozumné
pochybnosti, či obžalovaný je prvotným pôvodcom týchto informácií.

K bodu 3. a 5. skutkovej vety obžaloby sa súd vyjadrí samostatne. Bod 3. skutkovej vety je sám o
sebe natoľko absurdný, že podľa názoru súdu nie je spôsobilý ohroziť vážnosť akejkoľvek osoby, nie to
ešte verejného činiteľa. K bodu 5 obžaloby súd uvádza, že považuje za nepochopiteľné, ako sa môže
takáto veta vôbec pretraktovať ako súčasť skutkovej vety za prečin ohovárania. Ak by súd pripustil, že

takáto veta o verejnom činiteľovi zakladala protiprávnosť konania tvorilo by 99 % agendy trestných súdov
prejednávanie prečinu ohovárania, ktoré boli páchané na verejných činiteľoch.

Napriek skutočnosti, že súd sa zaoberal skutočnosťou, či je možné osobu obžalovaného považovať za
novinára, nakoniec pri posúdení veci a dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. a ich hodnotení na základe

vlastného presvedčenia pri individuálnom posúdení dôkazov aj ich posúdení vo vzájomnej v súvislosti
súd na skutočnosť, že osobu obžalovaného je možné považovať za novinára neprihliadol.K uvedenému záveru súd dospel a uvádza k nemu, že obžalovaný napísaním listu preukázateľne
nesledoval zámer informovať verejnosť o svojich zisteniach, respektíve pripraviť o svojich zisteniach
či už článok, alebo reportáž. Cieľom obžalovanému bolo preukázateľne škodiť osobe poškodeného

Q.. W. T.. Konanie obžalovaného súd hodnotí ako vysoko amorálne v rozpore s novinárskou etikou a
základnými zásadami slušného správania , ktoré pre obžalovaného podľa názoru súdu len “šťastnou”
náhodou nenaplnilo znaky skutkovej podstaty prečinu ohovárania tak, ako je upravený § 373 ods. 1
Tr. zák. Obžalovaný napísaním listu nekládol dotknutým inštitúciám žiadne otázky, ktoré by mal záujem
spracovať a následne o nich informovať verejnosť. Konanie obžalovaného Q.. V. Š. je v príkrom rozpore

s novinárskou etikou, ale základnými zásadami slušného správania a morálky. Je len na škodu veci,
že novinárska etika v tlačovom zákone nie je žiadnym spôsobom upravená a vychádza iba z kódexov
jednotlivých novinárskych organizácií, ako napríklad Slovenského syndikátu novinárov.

Aj napriek záveru súdu o nenaplnení podmienok skutkovej podstaty prečinu ohovárania tak, ako sú
uvedené v § 373 ods. 1, Tr. zák. súd má za preukázané, že obžalovaný o poškodenom nepravdivé

informácie oznámil. Postih trestného práva je však postihom na princípe “Ultima Ratio” ktorý spočíva
v povinnosti zákonodarcu dať prednosť prijatiu netrestných opatrení právnej aj neprávnej povahy pred
kriminalizáciou osoby a taktiež v povinnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní dať prednosť
uplatňovaniu zodpovednosti podľa netrestnej právnej normy pred postihom páchateľa pomocou noriem
trestného práva. Princíp ultima ratio plní tiež funkciu subsidiárnu, ktorá spočíva v tom, že trestnoprávne

normy majú byť používané len pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úva-
hy. Súd v tomto smere poukazuje na možnosť poškodeného domáhať sa právnej ochrany na podklade
netrestnej normy, konkrétne § 11 - § 16zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov, kedy má možnosť domáhať sa v civilnom konaní ochrany osobnosti vzhľadom aj na už vyššie
uvedené konštatovanie súdu, že obžalovaný preukázateľne o poškodenom oznámil nepravdivý údaj.

Aj napriek tomuto konštatovaniu súd uzatvára, že nedošlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej
podstaty prečinu ohovárania, kedy síce bolo preukázané, že obžalovaný oznámil o poškodenom
nepravdivý údaj, avšak sa v konaní pred súdom nepodarilo preukázať, že takýto údaj bol spôsobilý do
značnej miery ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní a narušiť

jeho rodinné vzťahy respektíve spôsobiť inú vážnu ujmu. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou Okresného súdu
Bratislava I na Krajský súd v Bratislave.

rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom

uvedeným v § 183 ods. 1, Trestného poriadku.