Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200365
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1014200365.3

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: L.. L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. X, XXX XX Q., zastúpená súdom ustanoveným opatrovníkom: L. P., bytom B. XX, M. S., proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o opravnom prostriedku
proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. decembra 2013, o odvolaní navrhovateľky
voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sd/38/2014-103 zo dňa 11. júla 2018 (označeného ako

výzva zo dňa 05.10.2018), takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 8Sd/38/2014-103 zo dňa 11. júla 2018 o d m i e t a.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 8Sd/38/2014-103 zo dňa 11. júla 2018 potvrdil rozhodnutie
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. decembra 2013, ktorým podľa ust. § 82 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia
dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2014 rozhodla tak, že navrhovateľke
zvýšila od 1. januára 2014 invalidný dôchodok na sumu 298,50 eur mesačne. V opravnom prostriedku

navrhovateľkažiadalaradikálnezvýšeniedôchodkusnajvyššímodvolacím-žalobnýmprávnymtitulomv
rovine výživného, doplatku neopomenuteľných životných nákladov, ktoré sú minimálne v sume 500,- eur
ako náklady na domácnosť, chronické neriešiteľné zdravotné ťažkosti a špecifické študijno - pracovné
náklady.

Krajský súd vo svojom rozsudku uviedol, že v zmysle záveru Najvyššieho súdu SR prezentovaného

v uznesení sp. zn. 9So/181/2015 zo dňa 26.04.2017 ustanovil navrhovateľke uznesením zo dňa
30.04.2018 č. k. 8Sd 38/2014-93 opatrovníka na konanie pred súdom, ktorým je jej brat L. P., s ktorým
následne konal a ktorý sa zúčastnil nariadeného pojednávania vo veci.

Krajský súd poukázal na nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 02.07.2008, podľa ktorého
základné právo na primerané hmotné zabezpečenie, ktorého podrobnosti sa majú v súlade s ústavou

upraviť zákonom, zahŕňa predovšetkým primerané hmotné zabezpečenie v starobe prostredníctvom
systému dôchodkového zabezpečenia, v ktorom kľúčovú pozíciu má sociálne poistenie. Sociálne
poistenie ako systém založený na poistnom princípe, osobnej participácii premietajúcej sa do
zohľadňovania"zásluhovosti"privýpočtedôchodkovejdávky,nasociálnejsolidariteanagaranciištátuje
založenýnaprincípoch,ktorésapremietajúnielendovýpočtudôchodkovejdávky,alepremietajúsaajdo
systému jej zvyšovania, ktoré sa podľa všeobecného mechanizmu zák. č. 461/2003 Z. z. má realizovať k

1.júlukaždéhokalendárnehoroka,sohľadomnamedziročnýrastspotrebiteľskýchcienarastpriemernej
mzdy v národnom hospodárstve. Tento mechanizmus podlieha vopred presne ustanoveným pravidlám as takto založenou valorizáciou najväčší sociálny systém počíta tak, aby dôchodkový systém bol funkčný
a spoľahlivý. Tým, že integrálnou súčasťou systému sociálneho poistenia sú tak dôchodkové dávky, ako
aj ich valorizácia pravidelne uskutočňovaná každoročne v určitom čase a podľa určitých kritérií, možno

ju považovať za súčasť základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39
ústavy a podľa čl. 30 ods. 1 listiny a z tohto pohľadu ju treba aj posudzovať.

Preskúmaním obsahu pripojeného administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že napadnutým
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. decembra 2015, právne podriadeným ust. § 82 zák.

č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny SR č. 329/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento
zvýšenia úrazovej renty v roku 2014, odporkyňa zvýšila navrhovateľke sumu jej invalidného dôchodku
o 7,80 eur mesačne, na čiastku 298,50 eur mesačne. Za invalidnú bola navrhovateľka v zmysle § 29
ods. 2 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení uznaná rozhodnutím Okresnej správy
sociálneho zabezpečenia v Nových Zámkoch zo dňa 17.12.1990 a dôchodková dávka v sume 1416,-

Kčs, jej bola priznaná právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 23. apríla 1991, a to
od 1. januára 1991. Výška dôchodkovej dávky bola vymeraná z priemerného mesačného zárobku
navrhovateľky dosiahnutého v rokoch 1987, 1989 a 1990, upraveného pre účely výpočtu dôchodku
na sumu 2.211,- Kčs. Vychádzajúc z počtu 41 rokov získaných v zamestnaní, dosiahla navrhovateľka
rozhodnú dobu pre výšku dôchodku 39 rokov v III. pracovnej kategórii a jej dôchodok ku dňu vzniku

nároku predstavoval 64% priemerného mesačného zárobku, čo bola suma 1.416,- Kčs. Posledným
rozhodnutím zo dňa 06.12.2012, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu, bola navrhovateľke
v zmysle § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z. z., ktorým sa
ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2013,
zvýšená suma jej dôchodkovej dávky o 10,10 eur, na sumu 290,70 eur.

Súd zdôraznil, že konal v rámci svojej rozhodovacej právomoci a preskúmaval rozhodnutie odporkyne
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.12.2013, na základe opravného prostriedku navrhovateľky, podaného
v rámci jej dispozičného oprávnenia, len v rozsahu pokrývajúcom výrokovú časť a odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, nakoľko v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. je predmet súdneho

konania vymedzený predmetom rozhodnutia napadnutého opravným prostriedkom a inými nárokmi, ako
tými, ktoré boli predmetom výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, sa súd zaoberať nemôže, pretože
opačným postupom by došlo k porušeniu princípu iudicis est iudicare secundum allegata et probata
partium (sudca má rozhodovať na základe toho, čo mu strany predložili a dokázali). Inými slovami, v
danom preskúmavacom konaní sa súd mohol zaoberať len spôsobom uplatnenia metodiky zvýšenia

už priznanej dávky navrhovateľky, teda výlučne tým, čo bolo predmetom samotného rozhodnutia
odporkyne, t. j. zistením, či jej invalidný dôchodok za obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra
2014 bol zvýšený v súlade s ustanoveniami § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
č. 329/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia

úrazovej renty v roku 2014.

Dňa 05.10.2018 bolo podateľni krajského súdu osobne navrhovateľkou doručené podanie, ktorým
vyzývala súd na doručenie rozhodnutia o ustanovení opatrovníka na konanie zo dňa 30.04.2018 ako i
rozsudku zo dňa 11. júla 2018. Zároveň vzniesla námietku o nezákonnosti postupu a rozhodnutí súdu,

porušení jej ľudských práv. Podľa obsahu bolo predmetné podanie vyhodnotené ako odvolanie a vec
bola predložená odvolaciemu súdu.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).

Podľa § 492 ods. 1 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O. s. p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie krajského súdu bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.Podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný,

len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný
prostriedok nie je prípustný.

Podľa § § 250ja ods. 1a 2 O.s.p., proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 1, 2 a 6 je prípustné odvolanie.

Odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným
záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak
vykonáva dokazovanie. Ustanovenia § 214 ods. 1, 4 a 5 sa v konaní podľa tejto časti nepoužijú.

Podľa § 204 ods. 1 O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a) a b) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané
oneskorene, bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Podľaust.§58ods.1O.s.p.,súdodpustízmeškanielehoty,akjuúčastníkalebojehozástupcazmeškalz
ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich
dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.

Z obsahu spisu krajského súdu odvolací súd zistil, že žalobkyni bol v súlade s ust. § 29 ods. 2 O.s.p.

ustanovený opatrovník z okruhu jej rodiny (brat), ktorý zastúpenie navrhovateľky neodmietol a v rozsahu
zastúpeniakonal.Postuppodľauvedenéhoustanoveniaprichádzadoúvahyajvprípadoch,keďsajedná
o účastníka síce postihnutého duševnou poruchou, ktorý však formálne nebol pozbavený spôsobilosti
na právne úkony ani jeho spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená. Z obsahu administratívneho
spisu bolo preukázané, že boli dané dôvody pre takýto postup, aj v súlade s názorom Najvyššieho

súdu SR, prezentovaného v uznesení zo dňa 26.04.2017 sp. zn. 9So 181/2015. Ustanovený opatrovník
zastupoval navrhovateľku v konaní pred súdom prvého stupňa a takéto oprávnenie mu vzniklo aj pre
odvolacie a dovolacie konanie.

Ustanovenému opatrovníkovi boli doručované následné podania súdu a bolo preukázané, že odvolaním

napadnutý rozsudok prevzal do vlastných rúk dňa 15.08.2018.

V zmysle ust. § 204 ods. 1 O.s.p., navrhovateľke, zastúpenej opatrovníkom, uplynula 15 - dňová lehota
na podanie odvolania dňa 30.08.2018 (štvrtok).

Podanie navrhovateľky, osobne podané súdu dňa 05.10.2018, posúdené prvostupňovým súdom ako
odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sd/38/2014-103 zo dňa 11. júla 2018 bolo
podané po uplynutí zákonom určenej lehoty, navrhovateľka nebola doručovaním rozsudku krajského
súdu opatrovníkovi vylúčená z úkonu, ktorý jej patril, pretože ten patril jej opatrovníkovi. Oprávnený
účastník konania nepožiadal o odpustenie zmeškanej lehoty, a preto odvolací súd predmetné odvolanie

podľa § 218 ods. 1 písm. a) a b) O.s.p. odmietol.

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 146 ods. 1
písm. c) v spojitosti s ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia,
s prihliadnutím na okolnosť, že výsledok konania je analogický ako pri zastavení konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.