Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010494
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2117010494.5

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci obžalovaného N. B., nar. XX.XX.XXXX v U.,
pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 18.10.2018, sp. zn. 5T/14/2017, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 11. apríla 2019 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného N. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 18.10.2018, sp. zn. 5T/14/2017 bol obžalovaný N. B. (ďalej
len „obžalovaný“) uznaný za vinného pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného
zákona a iné, na tom skutkovom základe, že

1. dňa 18.10.2016 v čase od 22.49 hod. do 22.51 hod. v Trnave na ulici Gábora Steinera 1914/48
pomocou skrutkovača, ktorý mal pri sebe, násilím otvoril bočné okno na 20 až 30 cm, umiestnené v
strednej časti vozidla na strane šoféra na tam zaparkovanom osobnom motorovom vozidle zn. FIAT
DOBLO CARGO COMBI, farba modrá tmavá, rok výroby 2007, EČ: TT627FA a následne cez takto
vytvorený otvor odcudzil z vozidla karbobrúsku zn. Black & Decker zelenej farby neznámeho typu
a výrobného čísla a pánsku zimnú pracovnú bundu šedej farby, čím uvedeným konaním spôsobil

vlastníkovi uvedených vecí spoločnosti STEKRA, s.r.o. so sídlom Trnava, Gábora Steinera 1914/48,
škodu krádežou vo výške cca 119 €,

2. v čase od 17.55 hod. do 18.05 hod. dňa 04.10.2016 v Trnave na ulici Coburgovej 84, na tam
zaparkovanom a riadne uzamknutom nákladnom vozidle zn. Škoda 1203, zelenej farby, EČ: TT652CB,
ktorého vlastníkom je spoločnosť COMAX-TT, a.s., Trnava, Coburgova 84, nezisteným predmetom

vypáčil na predných dverách vodiča malé trojuholníkové okno, cez ktoré si otvoril okno, čím sa dostal
do vozidla, odkiaľ následne z prednej sedačky spolujazdca odcudzil pánsky látkový ruksak čiernej farby,
nezistenej značky, v ktorom sa nachádzala vrchná zubná protéza, 2 ks pánskych dioptrických okuliarov
načítanie,pánskakoženkovápeňaženkačiernejfarbysobsahomobčianskypreukaz,vodičskýpreukaz,
kartička poistenca Dôvery, všetky na meno T. W. a finančná hotovosť vo výške 19,80 €, čím uvedeným
konaním spôsobil T. W., trv. bytom O., Y. XX, celkovú škodu krádežou vo výške 44,80 €, poškodením

vozidla nevznikla žiadna škoda,

3. v čase od 12.00 hod. do 13.30 hod. dňa 10.10.2016 nezisteným spôsobom a predmetom poškodil -
rozbil trojuholníkovú sklenenú výplň o rozmere 20x50x60 cm na spolujazdcových dverách motorového
vozidla zn. IVECO DAILY, oranžovej farby, EČ:TT897GF, po bokoch napísané SEZAKO zaparkovaného
v areáli bývalých Trnavských automobilových závodov na ul. Coburgovej v meste Trnava, z ktorého

odcudzilpánskukoženúkabelkučiernejfarbysobsahomvstupenkydopodnikovspoločnostiŽSR,TATE,
LILE, SLOVNAFT, výpisy z bankového účtu P. X. na meno Z. V., PIN kód ku kreditnej karte, osobný diár,kartičku od vykonaných psychotestov na nákladné vozidlá, zdravotná spôsobilosť vodiča viesť nákladné
vozidlá všetko na meno Z. V., výplatné pásky na meno Z. V., čím spôsobil odcudzením uvedenej čiernej
koženej pánskej tašky Z. V., trv. bytom O. I. XXX bližšie neurčenú škodu na majetku a poškodením

sklenej výplne na spolujazdcových dverách spoločnosti SEZAKO, s.r.o. so sídlom Trnava, Orešianska
3167/11, škodu na majetku vo výške 886,64 €,

4. dňa 15.10.2016 v čase asi o 11.55 hod. v Trnave na ulici Zelenečská na parkovisku pred
obchodným domom Lidl odcudzil bez použitia násilia z neuzamknutého osobného motorového vozidla

zn. Volkswagen Touran, bordovej farby, EČ: TT770EY z priestoru za sedadlom vodiča koženú kabelku
čiernej farby s obsahom: koženková peňaženka čiernej farby, doklady na meno T. C. a to občiansky
preukaz, vodičský preukaz, preukaz poistenca VšZP, doklady od vozidla zn. VW Touran, EČ: TT770EY
a to technický preukaz, kartičky STK a EK, potvrdenie o poistení - biela a zelená karta, 3ks rezervné
kľúče od domu T. U. a finančná hotovosť cca 450 €, čím spôsobil majiteľke uvedených vecí T. C., trv.
bytom O., O. X škodu krádežou vo výške 565 €,

5. dňa 16.10.2016 v čase od 19.00 hod. do 07.15 hod. dňa 17.10.2016 na parkovisku ulice
Jiráskovej 22 v meste Trnava nezisteným spôsobom a predmetom poškodil - rozbil sklenenú výplň na
šoférových ľavých predných dverách zaparkovaného motorového vozidla zn. AUDI A5, čiernej farby,
EČ: BL148JI, z ktorého odcudzil GPS navigáciu zn. GARMIN, nezisteného typu a výrobného čísla,

čím spôsobil odcudzením L. W., škodu vo výške 100 € a poškodením sklenej výplne, tesniacej lišty
a nastriekaním šoférových predných dverí vozidla spoločnosti Lease Plan Slovakia, s.r.o. so sídlom
Bratislava,Ševčenkova34,škoduvovýške1428,23€,následnesapresunulkďalšiemuzaparkovanému
motorovému vozidlu zn. Škoda Rapid, modrej metalízy, EČ: TT537GH, kde rovnakým spôsobom a
predmetom poškodil - rozbil sklenenú výplň šoférových ľavých predných dverí daného vozidla, z ktorého

odcudzilGPSnavigáciuzn.MIOSpirit680,5palcováobrazovka,sériovéhočíslaDHH2CM00361spolus
príslušenstvom,2ksuniverzálnejnabíjačkyameničnapätiačímspôsobilvlastníkovivozidlapoškodením
sklenenej výplne na šoférových dverách J. W., trv. bytom O., Y. XXXX/XX škodu vo výške 119,26 € a
krádežou uvedených vecí škodu vo výške 90 €,

6. v čase od 18.00 hod. do 19.00 hod. dňa 17.10.2016 v Trnave na ulici Nová, na parkovisku
nachádzajúcom sa na pred obchodným domom OBI, vyliezol na korbu nákladného motorového vozidla
zn. Peugeot Boxer, EČ: TT265FT, kde tu na nachádzajúcej sa drevenej truhlici za pomoci skrutkovača
vypáčil visiaci zámok, čím si truhlicu sprístupnil a následne z nej odcudzil príklepovú vŕtačku zn. HILTI,
nezisteného typu a výrobného čísla, červenej farby, v kufríku s príslušenstvom, ktoré následne predal a

takto získané peniaze využil pre vlastnú potrebu, čím svojim konaním spôsobil spoločnosti POVABAU,
s.r.o. so sídlom Trnava, Bučianska 15, škodu vo výške 260€.

Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, § 38 ods. 2
Trestnéhozákona,§37písm.m)Trestnéhozákona,§38ods.5Trestnéhozákona,§41ods.2Trestného

zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodeným:
- STEKRA, s.r.o., so sídlom Trnava, Gábora Steinera 1914/48, IČO: 46 550 330 vo výške 119 Eur,
- T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Y. XX vo výške 44,80 Eur,
- SEZAKO Trnava, s.r.o. so sídlom Trnava, Orešianska 3167/11, IČO: 36 263 800 vo výške 476,42 Eur,
- KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO:

00 585 441 vo výške 402,11 Eur,
- T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., O. X vo výške 565 Eur,
- L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Y. XXXX/XX vo výške 100 Eur,
- LeasePlan Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava, Ševčenkova 34, IČO: 44 558 970 vo výške 66,39 Eur,
- J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Y. XXXX/XX vo výške 209,26 Eur,

- Allianz Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO 00 151 700 vo výške
1123,80 Eur,
- PÖVABAU, s.r.o. so sídlom Trnava, Bučianska 15, IČO: 36 834 289 vo výške 260 Eur.Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodených:
- T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Y. XX,
- SEZAKO Trnava, s.r.o. so sídlom Trnava, Orešianska 3167/11, IČO: 36 263 800,

- T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., O. X,
- L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Y. XXXX/XX,
- LeasePlan Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava, Ševčenkova 34, IČO: 44 558 970,
- J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Y. XXXX/XX,
- PÖVABAU, s.r.o. so sídlom Trnava, Bučianska 15, IČO: 36 834 289

so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Naproti tomu okresný súd obžalovaného N. B. podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku v bode 7)
obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 16.03.2017, sp. zn. 1Pv/636/16 oslobodil, pretože nebolo
dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, U.
U. P. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 679 - 687 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku v bode 1)
uvedeného v obžalobe a vo vzťahu k skutkom v bode 2-7 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.
a) Trestného poriadku, teda že je nevinný.

Z uvedeného dôvodu okresný súd nevykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku a vykonal len dôkazy súvisiace s nepriznanými skutkami, výrokom
o treste a o náhrade škody.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ihneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č. l. 677
spisu), písomne odôvodnené obžalovaným (č. l. 689 - 691) a obhajcom (č. l. 698 - 699 spisu).

Odvolanie obžalovaného

Obžalovaný v písomnom odôvodnení odvolania ( č.l.689 - 691 spisu) uviedol, že :

· dokazovanie, ktoré prebehlo počas hlavného pojednávania žiadnym spôsobom priamym či nepriamym
dôkazom nebolo preukázané, že dané skutky spáchal
· orgány činné v trestnom konaní a ani súd nepredložili ani jeden dôkaz, ktorý by jednoznačne

preukazoval jeho vinu
· poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Tdo/15/2012, ktorý sám vyslovil, že výpoveď obvineného z
prípravného konania, o ktorej sú dôvodné pochybnosti a ktorú obvinený poprie na hlavom pojednávaní,
nemôže byť jediným usvedčujúcim dôkazom na založenie viny. Podľa obžalovaného bol policajtmi pod
fyzickým a psychickým nátlakom donútený výpoveď zo dňa 26.10.2016 podpísať.

· poukázal na rozpory a pochybnosti vo výpovediach svedkov a poškodených, najmä na svedeckú
výpoveď T. X., ktorý uviedol, že obžalovaného pozná asi šesť rokov a že mu ponúkal vŕtačky značky
HILTI a na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná asi tri roky a že si nepamätá, že by
pre vyšetrovateľom uvádzal o akú značku vŕtačiek ide. Poškodený T. W. v prípravnom konaní uviedol,
že vozidlo riadne uzamkol a odišiel a keď sa vrátil tak bolo na vozidle otvorené trojuholníkové okienko.

Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že auto odstavil a odišiel a keď sa vrátil, tak bol na aute
vypáčený zámok.

Ku skutku v bode 3) a 5) obžalovaný namietal, že vo svojich výpovediach z prípravného konania vraj
tvrdí, že svojim šraubovákom páčil a rozbil okno, no v obžalobe a v rozsudku je uvedené, že skutok

spáchal nezisteným spôsobom a predmetom.Obžalovaný poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 5To 17/2009 zo dňa 25.02.2010, podľa ktorého súd
nemôže vyvodzovať náležite zistenia skutkového stavu veci z domnienok a hypotéz, čo aj s vysokým
stupňom pravdepodobnosti pokiaľ pripadá do úvahy aj iný priebeh skutkového deju.

Podľa obžalovaného priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona nemala byť
použitá, pretože sa jedná o pokračovací trestný čin a tým súd posudzuje konanie obžalovaného z
hmotnoprávneho hľadiska ako jeden skutok, pretože ide o páchanie toho istého trestného činu a tým
priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, zaniká.

Obžalovaný namieta že priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona „bol už za taký
čin odsúdený“ sa rozumie odsúdenie za trestný čin krádeže alebo za obdobný čin, pokiaľ rozsudok
nadobudol právoplatnosť, podmienkou však je, že k právoplatnému odsúdeniu došlo v prechádzajúcich
24 - mesiacoch pred spáchaním trestného činu a obžalovaný bol naposledy právoplatne odsúdený dňa
13.02.2014 pre prečin krádeže a preto má za to, že túto priťažujúcu okolnosť okresný súd nemal použiť.

Použitie § 38 ods. 5 Trestného zákona považuje obžalovaný taktiež za nezákonné, nakoľko nebol za
zločin odsúdený a preto považuje rozsudok okresného súdu za nezákonný vo výroku o vine ako aj o
treste.

Na základe uvedených dôvodov obžalovaný žiadal krajský súd, aby zrušil rozsudok Okresného súdu

Trnava zo dňa 18.10.2018 sp. zn. 5T/14/2017 v napadnutých výrokoch o vine a treste a vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Nad rámec podaného odvolania obžalovaného obhajca poukázal vo svojom písomnom vyhotovení
odvolania ( č.l.698-699 spisu) na skutočnosť, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebola

žiadna snaha o zabezpečenie dôkazov, či už z odboru daktyloskopie, DNA, trasológie, resp. iných
kriminalistických odvetví.

Obhajoba má za to, že vinu obžalovaného k uvedeným skutkom nie je možné ustáliť výlučne na
základe jeho podpisu na zápisniciach zo dňa 26.10.2016 s ohľadom na tvrdenie obžalovaného, že

boli predložené len k podpisu a navyše pod nátlakom. Obhajca ďalej tvrdí, že obžalovaný v čase
konania výsluchu bol pod vplyvom psychotropných a omamných látok a v zápisnici o výsluchu je
uvedené, že drogy neužíva. Podľa obhajcu s ohľadom na zásadu konania in dubio pro reo je možné sa
domnievať, že u obžalovaného v stavoch intoxikácií mohli byť vo forenzne významnej miere zmenené
jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti.

Ďalej obhajca poukázal na skutočnosť, že zápisnica zo dňa 26.10.2016 začatá o 15:47 h, je totožná
svojím obsahom so zápisnicou zo dňa 26.10.2016 o 17:35 h, teda druhá zápisnica o výsluchu
obvineného bola podľa obhajoby vyhotovená skopírovaním, a preto prišlo k porušeniu základného
práva na obhajobu vrátene práva obvineného vypovedať. Obhajoba má za to, že ak zostanú dôvodné

pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov,
treba rozhodnúť v prospech obžalovaného in dubio pro reo a pravidlo, že obvinenému musí byť vina
preukázaná a tento nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho
prospech.

Konanie na odvolacom súde

Krajskýsúdvovecivykonalverejnézasadnutiezaprítomnostiobžalovaného,jehoobhajcuaprokurátora
krajskej prokuratúry.

Prokurátorkrajskejprokuratúryuviedol,žerozsudokokresnéhosúdujesprávnyazákonný,pretonavrhol
postup podľa § 319 Tr. por. a odvolanie obžalovaného zamietnuť

Obhajca obžalovaného sa pridržiaval písomných dôvodov odvolania a navrhol rozsudok súdu I. stupňa
zrušiť a vec vrátiť súdu I. stupňa.

Obžalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, ktorý v podobnej veci nesúhlasil so
stanoviskom Najvyššieho súdu SR , považuje ho za nezákonné a v rozpore s ľudskými právami. Vsúvislosti s jeho trestnou činnosťou poukázal na odpoveď ministerstva spravodlivosti podľa ktorej sa
pripravuje legislatívna zmena ustanovenia § 138 písm. e) Tr. zákona.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Trestného poriadku zistil, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a včas, v lehote stanovenej v
§ 309 Trestného poriadku.

V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa §

316 ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd zistil, že

odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že:

· prokurátor okresnej prokuratúry podal dňa 16.03.2017 pod č. 1 Pv 636/16/2207-51 obžalobu na N. B.

pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona v spojení s §
138 písm. e) Trestného zákona, z toho v bode 3 a 5 v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona
· uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 0Tp/103/2016 zo dňa 28.10.2016 bol obžalovaný podľa §
71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vzatý do väzby

· okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom
svedkov poškodených, čítaním výpovedí svedkov so súhlasom strán, oboznámením sa so znaleckým
posudkom č. 55/2017 a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.

Podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený

skutkovýstavveci,oktoromniesúdôvodnépochybnostiatovrozsahunevyhnutnomnaichrozhodnutie.
Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v
trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj
okolnosti, svedčiace v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu
spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstará súd, orgány činné
v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 odsek 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov

a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Na základe uvedeného krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby

vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil
individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 odsek 12 Trestného poriadku a následne sa
dopracoval k správnemu rozhodnutiu.

Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s ustanovením § 168 odsek

1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súdvyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu uloženého obžalovanému.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo
skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, preto proti nemu nemá podstatné
výhrady a odôvodnenie napadnutého rozsudku si v značnej miere osvojuje a v podrobnostiach na neho
poukazuje.

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon
pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnom
prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v

ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Tdo 36/2015 zo dňa 25. augusta 2015)

K výroku o vine

Podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku, ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5
prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa
nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo
ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej

trestnej činnosti.

Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd postupoval správne, keď poučil obžalovaného o
jeho práve urobiť vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených
v obžalobe v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Okresný súd potom postupom podľa

§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku položil obžalovanému uvedené otázky, na
ktoré obžalovaný odpovedal „áno“. Keďže prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava navrhol vyhlásenie
obžalovaného prijať, súd podľa § 257 ods. 7 prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo
spáchania skutku 1) uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 16.03.2017, sp. zn.
1Pv/636/16. Následne súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu,

v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s nepriznanými
skutkami, výrokom o treste a o náhrade škody.

K výroku o treste

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa§34odsek2Trestnéhozákona,páchateľovimožnouložiťlentakýdruhtrestualenvtakejvýmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby
viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych

páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti
u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti
najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním
trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednotyindividuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú.
Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému
pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest

samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou spoločnosťou. V treste je teda
obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne ako
aj etické. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Tost/19/2015 zo dňa 23.6.2015)

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú

škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona, odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 b) závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. e) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného

činu vlámaním.

Podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a
spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby
odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri

mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených
trestných činov.

Odvolací súd ustálil, že okresný súd nepochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti

potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné
dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre
uloženie spravodlivého trestu.

Rovnakovdôvodochrozsudkudostatočnevyhodnotil,nazákladeakýchmyšlienkovýchpostupovdospel

k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne v tomto smere aplikoval priťažujúcu okolnosť
v súlade s § 37 písm. m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený) a správne vyhodnotil
absenciu poľahčujúcich okolností.

Pri stanovení trestnej sadzby okresný súd postupoval v súlade s Rozhodnutím 32/2009 publikovaného

v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2009, podľa ktorého:

I.Akprirozhodovaníotrestemajúbyťpoužitéustanoveniaoúpravetrestnejsadzbyuvedenejvosobitnej
časti Trestného zákona z dôvodu uvedeného v § 38 ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 Trestného zákona,
§ 39 ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona, konkrétne rozpätie trestnej sadzby sa

určí tak, že najprv sa urobí úprava trestnej sadzby podľa príslušných ustanovení § 38 Trestného zákona.
Následne sa vykoná úprava takto stanovenej trestnej sadzby podľa režimu § 41 ods. 2 Trestného zákona
a napokon sa určí konkrétne rozpätie trestnej sadzby podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona.

II. Zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona a zníženie dolnej hranice

trestnej sadzby podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona sa vykoná len s prihliadnutím na upravenú hornú,
resp. dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom ustanovenie § 38 ods. 8 veta za bodkočiarkou Trestného
zákona sa v týchto prípadoch nepoužije.

Okresný súd správne aplikoval § 38 ods. 5 Trestného zákona, keď pri opätovnom spáchaní zločinu

(rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 27.5.2003 sp.zn.6T/157/2003 bol odsúdený okrem iného aj
podľa § 187 ods.1 písm. d) Tr. zákona č.140/1961 Zb., za ktorý bolo možné uložiť trest odňatia slobody
od 2 do 8 rokov, teda ide podľa § 11 ods.1 Tr. zákona č.300/2005 Z. z. o zločin) zvýšil dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu a nepoužil ustanovenia § 38 ods.4 Tr. zákona .Odvolací súd konštatuje, že základná trestná sadzba trestu odňatia slobody za zločin krádeže podľa §
212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona je 3 (tri) až 10 (desať) rokov. Keďže okresný súd aplikoval § 38

ods. 5 Trestného zákona, zvýšila sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby na 6 (šesť)
rokov a šesť (šesť) mesiacov. Čo sa týka výmery trestu, okresný súd obžalovanému uložil trest odňatia
slobody v dolnej polovici upraveného zákonného rozpätia a takto uložený trest je v súlade so zákonom.

Rovnako správne postupoval vo vzťahu ku skutku 7), keď obžalovaného spod obžaloby v tejto časti

oslobodil podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku, nakoľko síce bolo preukázané, že sa skutok stal
a je trestným činom, no žiadnym ďalším dôkazom nebolo preukázané, že by sa tohto skutku dopustil
obžalovaný.

Prvostupňový súd náležite odôvodnil aj výroky o náhrade škody, ktorými uložil obžalovanému povinnosť
nahradiť škodu jednotlivým poškodeným v určitej pomernej výške a so zvyškami ich nárokov na náhradu

škody ich prvostupňový súd odkázal na civilný proces podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku.

Okresný súd nepochybil ani tým postupom, ktorým podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona
obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol

vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

K dôvodom odvolania

K argumentu obžalovaného, že orgány činné v trestnom konaní a ani súd nepredložili ani jeden dôkaz,

ktorý by jednoznačne preukazoval jeho vinu odvolací súd dodáva, že vinu obžalovaného zo spáchania
skutku v bode 2-6 považuje za preukázanú z jeho výpovedí z prípravného konania zo dňa 26.10.2016,
v ktorých sa ku skutku 1-6 v plnom rozsahu priznal.

Obžalovaný vo svojich výpovediach podrobne popísal skutočnosti umožňujúce ustáliť skutky a ich

právnu kvalifikáciu, tieto plne korešpondujú s vykonanými dôkazmi, teda nepochybne uľahčil prácu
orgánom činným v trestnom konaní a súdu, a prispel k rýchlemu postupu vo vyšetrovaní a prejednaní
veci pred súdom.

Odvolací súd konštatuje, že výpovede svedkov poškodených sú v zhode s výpoveďou obžalovaného

ohľadom miesta, času a spôsobu, akým boli skutky spáchané, a preto je veľmi nepravdepodobné, že
iba náhodou by došlo k úplnej zhode výpovedí v časti popísaných skutkov a ich okolností. Výpovede sú
tiež podporené i listinnými dôkazmi, najmä zápisnicami o obhliadke miesta činu či fotodokumentáciou.
V danom prípade ide o súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktoré jednoznačne preukazujú vinu
obžalovaného a ide teda o nenarušovaný celok navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré spoľahlivo

preukazujú všetky okolnosti žalovaných skutkov a usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného.

Odvolací súd k vine obžalovaného dodáva, že zo spáchania skutku v bode 2 obžaloby usvedčujú
obžalovaného dôkazy, ktorými sú zápisnica o výsluchu svedka poškodeného T. W. zo dňa 04.10.2016
(č.l.137) a fotodokumentácia (č.l.154) zo dňa 04.10.2016. Zo spáchania skutku v bode 3 obžaloby

usvedčuje obžalovaného zápisnica o výsluchu svedka poškodeného T. V. (č.l. 163), zápisnica o
obhliadke miesta činu zo dňa 10.10.2016 (č.l. 202) spolu s fotodokumentáciou (č.l. 204), ktorá bola
vyhotovená dňa 10.10.2016. Zo skutku v bode 4 obžalovaného usvedčuje najmä zápisnica o výsluchu
svedka poškodeného T. C. zo dňa 15.10.2016 (č.l. 216). Zo skutku v bode 5 obžaloby usvedčujú
obžalovaného dôkazy, ktorými sú zápisnica o výsluchu svedka poškodeného L. W. zo dňa 17.10.2016

(č.l. 230), zápisnica o obhliadke miesta činu zo dňa 17.10.2016 spolu s fotodokumentáciou (č.l. 278),
ktorá bola vyhotovená dňa 17.10.2016. Zo skutku v bode 6 obžaloby usvedčuje zo spáchania skutku
obžalovaného zápisnica o výsluchu svedka poškodeného T. G. zo dňa 17.10.2016 (č.l. 293), zápisnica
o obhliadke miesta činu zo dňa 17.10.2016 spolu s fotodokumentáciou (č.l. 316) ktorá bola vyhotovená
dňa 17.10.2016. Výpovede svedkov poškodených, ktoré usvedčujú obžalovaného sa plne zhodujú

s výpoveďou obžalovaného, ktorý podrobne popísal skutočnosti, za akých skutky vykonal, a taktiež
korešpondujú so zabezpečenými listinnými dôkazmi, najmä zápisnicami o obhliadke miesta činu či
fotodokumentáciou.Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie o vine obžalovaného nie je založené len na základe jeho
neskôr odvolaného priznania, keďže vo veci existujú ďalšie dôkazy, ktoré obžalovaného usvedčujú,
najmä výpovede svedkov poškodených a listinné dôkazy, ktoré preukazujú bez rozumných pochybností

vinu obžalovaného.

Obžalovaný namietal, že výpoveď obvineného z prípravného konania, o ktorej sú dôvodné pochybnosti
a ktorú obvinený poprie na hlavom pojednávaní (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Tdo/15/2012), nemôže byť
jediným usvedčujúcim dôkazom na založenie viny.

V tomto smere odvolací súd k námietkam obžalovaného uvádza, že výpoveď obvineného z prípravného
konania nie je jediným usvedčujúcim dôkazom, pretože okrem tejto súd vychádzal aj z výpovedí ďalších
svedkovpoškodených,zozápisnícojednotlivýchobhliadkachmiestačinučifotodokumentáciouzmiesta
činu.

Zvážiac dôkaznú situáciu odvolací súd konštatuje, že priznanie obvineného nebolo jediným
usvedčujúcim a rozhodujúcim dôkazom a v tejto veci existuje celý rad ďalších, na seba nadväzujúcich,
priamych i nepriamych dôkazov, postačujúcich pre objasnenie veci a rozhodnutie o vine a treste.

Zmenu výpovede obžalovaného aj odvolací súd vyhodnotil ako účelovú v snahe zbaviť sa trestnej

zodpovednosti. Uvedenému nasvedčuje nielen skutočnosť, že priamo v zápisnici o jeho výpovedi po
vznesení obvinenia je uvedené, že počas výsluchu na neho nebol vyvíjaný žiadny psychický ani fyzický
nátlak, a teda žiadne skutočnosti v súvislosti s nátlakom neuvádzal a zápisnicu na znak súhlasu
vlastnoručne podpísal. Odvolací súd vyhodnotil výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa
26.10.2016 za pravdivú a to aj s poukazom na ďalšie vykonané dôkazy.

Obžalovaný ďalej poukazuje na rozpor vo výpovedi svedka T. X.. Svedok T. X. na hlavnom pojednávaní
poprel svoju predchádzajúcu výpoveď v časti, v ktorej vypovedal, že obžalovaný mu v októbri 2016
ponúkal mu na predaj 2 vŕtačky zn. HILTI, no svoj odklon od pôvodnej výpovede však nevedel vôbec
logicky zdôvodniť. Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako okresný súd ohľadom toho, že skutočným

dôvodom, pre ktorý sa svedok na hlavnom pojednávaní odklonil v časti oproti pôvodnej výpovedi je
práve výpoveď obžalovaného, že mu odcudzené vŕtačky predal, čím u svedka vzniká podozrenie z
naplnenia zákonných znakov prečinu podielnictva. Vyhodnotenie výpovede svedka X. vnáša ďalšie
značné pochybnosti do obrany obžalovaného o tom, že jeho kajúcnu výpoveď mu predpísali policajti
a on ju iba podpísal, pretože je nanajvýš nepravdepodobné, aby príslušníci Policajného zboru sami od

seba disponovali vedomosťou o známosti obžalovaného s predmetným svedkom, ktorý naviac sám v
pôvodnej výpovedi potvrdil, že v inkriminovanom období mu obžalovaný ponúkol na predaj dve vŕtačky,
ktoré sa zhodujú s popisom odcudzených vŕtačiek.

Ku skutku v bode 3) a 5) obžalovaný namietal, že vo svojich výpovediach z prípravného konania tvrdil, že

svojim „prineseným šraubovákom“ páčil a rozbil okno, no v obžalobe a v rozsudku je uvedené, že skutok
spáchal „nezisteným spôsobom a predmetom“. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie je
podstatné akým spôsobom či predmetom obžalovaný poškodil sklenené výplne motorových vozidiel, ale
podstatná je skutočnosť, že obžalovaný konal tak, aby skutky ktoré sú predmetom obžaloby spáchal, a
teda aby poškodil sklenené výplne na motorových vozidlách v snahe dostať sa k veciam, ktoré odcudzil.

Taktiež odvolací súd dodáva, že predmet, ktorým obžalovaný páčil a rozbil okno - šraubovák, nebol
na mieste činu zaistený, z toho dôvodu sú skutky v obžalobe popísané slovným spojením „nezisteným
spôsobom a predmetom“.

Obžalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že zápisnica zo dňa 26.10.2016 začatá o 15:47 hodine, je totožná

s jeho zápisnicou zo dňa 26.10.2016 o 17:35 hodine, a teda druhá zápisnica o výsluchu obvineného
bola vyhotovená skopírovaním, na základe čoho prišlo k porušeniu základného práva na obhajobu
vrátene práva obvineného vypovedať. Odvolací súd k argumentu obžalovaného dodáva, že zápisnice
z prípravného konania sú síce v podstate obsahovo a aj gramaticky zhodné, avšak obe výpovede sú
robené v rovnaký deň a to s odstupom necelých 2 hodín. Navyše predmetnú skutočnosť obžalovaný

ani obhajca nenamietali počas celého prípravného konania ani bezprostredne po podaní obžaloby, keď
súd rozhodoval o ponechaní obžalovaného vo väzbe. Odvolací súd preto zastáva názor, že zákonné
ustanovenia týkajúce sa výsluchu obvineného porušené neboli.K argumentu uvedenému v odvolaní, v ktorom obhajoba poukazuje na rozpor v zápisnici ohľadom
užívania drog obžalovaným, teda že obžalovaný v čase konania výsluchu bol pod vplyvom
psychotropnýchaomamnýchlátoknovzápisnicijeuvedené,žedrogyneužívakrajskýsúddodáva,žezo

zápisnice o výsluchu zo dňa 26.10.2016 jednoznačne vyplýva, že obžalovaný nebol pod vplyvom drog.
Obžalovaný sám vyhlásil, že momentálne drogy neužíva a nie je pod vplyvom alkoholu ani návykových
látok, čo aj na znak súhlasu podpísal. Odvolací súd dodáva, že zo zápisnice o výsluchu obvineného
nevyplýva, že by nebol schopný výsluchu z dôvodu ovplyvnenia návykovými látkami, alebo že by bol
v silnom abstinenčnom stave.

Taktiež zo záverov znaleckého posudku č. 55/2017 MUDr. T. R., znalkyne z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že je u obžalovaného konštatovaná prítomnosť rozvinutej
polymorfnej závislosti od opiátov a metamfetamínov a je možné predpokladať, že obžalovaný sa v
čase spáchania skutkov nachádzal v odvykacom stave. Jeho ovládacie schopnosti boli zmenšené,
avšak nie vymiznuté, vo forenzne nevýznamnej miere a v odvykacom stave jeho rozpoznávacie

schopnosti zmenené neboli. Znalkyňa nenavrhla ochrannú protitoxikomanickú liečbu. Krajský súd je
toho názoru, že neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by objektívne, bez ohľadu na výpoveď obžalovaného,
preukazoval akúkoľvek pochybnosť, že užíva resp. neužíva omamné a psychotropné látky a trpí silnými
abstinenčnými príznakmi.

Obhajoba poukázala na skutočnosť, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebola žiadna
snaha o zabezpečenie dôkazov z oblasti kriminalistických odvetví, avšak odvolací súd na argument
obhajoby konštatuje, že je na tom - ktorom vyšetrovateľovi, ktorý v danej veci vyšetrovanie vedie, aké
vyšetrovacie metódy a postupy zvolí, či použije alebo nepoužije k preukázaniu viny aj kriminalistické
odvetvia. Povinnosťou vyšetrovateľa aj policajného orgánu, je zisťovať skutkový stav veci v takom

rozsahu a kvalite, aby poskytoval dostatok potrebných poznatkov pre objektívne, stavu veci a
zákonu zodpovedajúce rozhodnutie. Skutok tvoriaci predmet trestného stíhania treba dokázať tak,
aby nevyvolával dôvodné, resp. rozumné pochybnosti. V predmetnej trestnej veci obžalovaného bol
zistený skutkový stav na základe výpovedí svedkov poškodených, výpovede samotného obžalovaného,
ohliadok miesta činu či fotodokumentáciou, a podľa názoru odvolacieho súdu ide o dostatok poznatkov,

ktoré preukázali vinu obžalovaného a viedli k vydaniu rozhodnutia zodpovedajúceho zákonu.

Obžalovaný ďalej namieta použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona
kde poukazuje, že podmienkou pri použití daného ustanovenia je, že k právoplatnému odsúdeniu
došlo v prechádzajúcich 24 - mesiacoch pred spáchaním trestného činu a obžalovaný bol naposledy

právoplatne odsúdený dňa 13.02.2014 pre prečin krádeže. Odvolací súd konštatuje, že uvedené
ustanovenie vyžaduje predchádzajúce právoplatné odsúdenie za trestný čin, pričom trest vyplývajúci z
tohto odsúdenia nesmie byť zahladený.

Predmetné ustanovenie sa aplikuje jednak v prípade všeobecnej recidívy, kde stačí, aby páchateľ už bol

pred spáchaním súdeného trestného činu právoplatne odsúdený pre akýkoľvek iný trestný čin a jednak
v prípade rovnorodej (druhovej) recidívy, kde sa vyžaduje, aby išlo o odsúdenie za trestný čin toho
istého druhu, a napokon aj v prípade špeciálnej recidívy, kde sa vyžaduje predchádzajúce odsúdenie
pre rovnaký trestný čin, pre aký je páchateľ znova súdený.

Povahou predchádzajúceho odsúdenia sa tu rozumie nielen charakter a závažnosť predchádzajúceho
trestného činu a druh a výmera trestu, ktorý bol páchateľovi uložený, ale aj všetky ďalšie okolnosti
spojené s odsúdením. Formálnou náležitosťou recidívy je predchádzajúce odsúdenie páchateľa súdom
za trestný čin. Ak o takomto predchádzajúcom odsúdení platí zákonná fikcia, že sa na páchateľa hľadí,
akoby nebol odsúdený, alebo predchádzajúce odsúdenie bolo zahladené výrokom súdu, nemôže ísť o

recidívuvzmysle§37písm.m).Obžalovanýboldoposiaľ13-krátsúdnetrestanýprevažnezamajetkovú
trestnú činnosť a preto obžalovanému nepochybne priťažovalo, že v minulosti už bol za rovnaký trestný
čin odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona). Obdobne ako okresný súd ani krajský súd žiadnu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona v konaní, či v živote obžalovaného nevzhliadol.

Obžalovaný namietol aj odôvodnenie rozsudku podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, avšak z
odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva použitie daného ustanovenia § 37 písm. h) Trestného
zákona, teda okresný súd na túto priťažujúcu okolnosť nevzhliadol, a teda u obžalovaného aplikovaná
nebola.Obžalovaný považuje použitie § 38 ods. 5 Trestného zákona za nezákonné, nakoľko podľa jeho tvrdení,
nebolzazločinodsúdený.Odvolacísúdknámietkeobžalovanéhododáva,žeobžalovanýbolrozsudkom

Okresného súdu Trnava zo dňa 27.05.2003, sp. zn. 6T/157/2000 uznaný vinným zo spáchania trestného
činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania
s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. d) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov,
pričom toto odsúdenie je treba posudzovať ako spáchanie zločinu v zmysle § 437 ods. 1 Trestného
zákona, keďže v prípade § 187 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov,

išlo o úmyselný trestný čin s ustanovenou trestnou sadzbou trestu odňatia slobody vo výmere 2 až 8
rokov, čo zodpovedá zákonnému vymedzeniu zločinu podľa § 11 ods. 1 Trestného zákona.

Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že v prejednávanej veci došlo zo strany obžalovaného
k opätovnému spáchaniu zločinu, kedy sa s použitím § 38 ods. 5 Trestného zákona a § 38 ods. 8
Trestného zákona, zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu z

rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona, pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.

Odvolací súd dodáva, že pod pojmom "opätovne" treba vo vzťahu k tomuto ustanoveniu rozumieť
spáchanie zločinu po tom, čo bol páchateľ právoplatne odsúdený za iný zločin. Na tento znak sa
neprihliadne v prípade, ak predchádzajúce odsúdenie za zločin je zahladené. V opačnom prípade však
nie je rozhodujúci časový úsek medzi predchádzajúcim odsúdením a spáchaním nového zločinu.

Podľa § 437 ods. 1 Trestného zákona, ak je potrebné určiť, či trestný čin podľa zákona č. 140/1961 Zb.
Trestný zákon v znení neskorších predpisov vykazuje znaky prečinu, zločinu alebo obzvlášť závažného
zločinu podľa tohto zákona, použijú sa ustanovenia § 10 a § 11 tohto zákona v závislosti od formy
zavinenia a trestnej sadzby uvedenej v zákone č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov.

Podľa § 187 ods. 1 písm. d) Trestného zákona č. 140/1961 Zb., kto neoprávnene omamnú látku,
psychotropnú látku, jed alebo prekurzor prechováva po akúkoľvek dobu, potresce sa odňatím slobody na
dva roky až osem rokov alebo prepadnutím majetku, alebo peňažným trestom, alebo prepadnutím veci.

Podľa § 11 ods. 1 Trestného zákona, zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej
časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin
odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, ktorý prejednával
obdobnútrestnúvecavktoromsavyslovil,žesanestotožňujesostanoviskomNSSRsp.zn.Tpj78/2011
zo dňa 12.12.2011. Krajský súd dodáva, že nie je viazaný rozhodnutiami iných súdov (v tomto prípade
rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, ktorý rozhodol v inej obdobnej trestnej veci), ale je viazaný

stanoviskom trestnoprávneho kolégia NS SR 116/2012 sp. zn. Tpj 78/2011 prijatým dňa 12.12.2011,
ktoré zjednotilo výklad zákona v otázkach právnej kvalifikácie skutku vykazujúceho znaky jednočinného
súbehutrestnéhočinukrádeževlámanímpodľa§212Trestnéhozákonaatrestnéhočinupoškodzovania
cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona spáchaného závažnejším spôsobom - vlámaním v zmysle §
138 písm. e) Trestného zákona, pomeru špeciality a zásady ne bis in idem nasledovne:

I. Ustanovenie § 38 ods. 1) Trestného zákona treba vykladať tak, že prikazuje prednostnú
kvalifikáciu určitej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu. Ak je konkrétna okolnosť okolnosťou
podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou
skutkovou podstatou, ktorá túto okolnosť neobsahuje, napriek tomu, že je aj zákonným znakom

uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu, ak kvalifikovaná skutková podstata
pokrýva väčší počet zákonných znakov trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej
časti Trestného zákona obsahuje dve (alebo viac) samostatných základných skutkových podstát
trestného činu1)II. Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin
vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona,

pri použití § 138 písm. e) Trestného zákona. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú
skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125
ods. 1 Trestného zákona.).

K pripravovanej legislatívnej zmene ustanovenia § 138 písm. e) Trestného zákona odvolací súd
konštatuje, že obžalovaný konal v rozpore s platnými právnymi predpismi účinnými v čase spáchania
skutku. Súd aplikuje právnu úpravu, ktorá je platná a účinná v čase spáchania skutku a nie úpravu, ktorá
sa pripravuje do budúcna.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený

ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 ods. 4 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie §
138 písm. e) Trestného zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy pred súdom prvého
stupňa v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci, a to zákonným
spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti,
pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje

krajskýsúdzasprávneasnimisastotožnil,akeďžesúdprvéhostupňavodôvodnenísvojhorozhodnutia
podrobnerozviedoljednotlivédôkazy,zktorýchpriustálenískutkovéhostavuvychádzal,odvolacísúdna
toto rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností v celom
rozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným
spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby.

V zhode s okresným súdom je odvolací súd toho názoru, že v danej veci boli preukázané skutočnosti,
ktoré pri správnom právnom posúdení dostatočne preukazujú vinu obžalovaného, že skutky v bode 2 -
6 obžaloby spáchal. Odvolací súd poukazuje na viacero dôkazov, ktoré vinu obžalovaného preukazujú.
Obžalovaný je zo skutku usvedčovaný podrobnými a dostačujúcimi výpoveďami svedkov poškodených,

ktorí od začiatku prípravného konania, až po konanie na súde zotrvali na svojich výpovediach. Konanie
obžalovaného dokumentujú aj listinné dôkazy nachádzajúce sa v spisovom materiály preukazujúce
tvrdenia poškodených, jednak zápisnice o ohliadke miesta činu či fotodokumentácie. Prvostupňový súd
preto správne považoval výpoveď obžalovaného, v ktorej poprel spáchanie trestnej činnosti ku skutkom
v bode 2-6 obžaloby za účelovú, a urobenú v snahe obžalovaného vyhnúť sa trestnej zodpovednosti,

najmä s poukazom na všetky vo veci vykonané dôkazy.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak
priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver,
že obžalovaný spáchal skutok, ktorý mu je obžalobou kladený za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných

prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo
v zhodnotení dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a na vytvorenie
záverov o tom, či k spáchaniu skutku došlo a ak áno, ako a k akému. Z obsahu odôvodnenia rozsudku
súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom
logického myslenia.

Na základe vyššie uvedeného krajský súd dospel k záveru, že odvolacie námietky obhajoby nemajú
svoje opodstatnenie a že dôkazná situácia zabezpečená v prípravnom konaní tvoriaca aj základ
dokazovania v konaní pred súdom postačuje pre vyslovenie viny u obžalovaného.

Krajský súd na základe uvedeného ďalej konštatuje, že trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6
mesiacov, bude pre nápravu obžalovaného, ale aj ochranu spoločnosti, teda tak z hľadiska individuálnej,
ako aj generálnej prevencie trestom primeraným.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že vina obžalovaného

vykonaným dokazovaním bola preukázaná. I napriek tomu, že obžalovaný poprel spáchanie skutkov
kladených mu za vinu, vypočutí svedkovia tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní
potvrdili, že skutky sa stali tak, ako sú uvedené vo výroku rozsudku.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.