Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313204469
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8313204469.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Nagano Office Center,
K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: D.
U., bývajúci v R., C. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený

JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom AK v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 465,19 eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 17C/189/2013 - 24 zo dňa 12. 7. 2013,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol. V dôvodoch tohto rozhodnutia

uviedol, že žalobca uplatnil pohľadávku podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a žiadal,
aby súd vydal rozsudok proti žalovanému o zaplatenie 465,19 eur s prísl. s uvedením, že ide o konanie
s nízkou hodnotou sporu a s cezhraničným charakterom - sídlo žalobcu v Českej republike. Žalobca
odôvodnil svoj nárok voči žalovanému v bode 8.1 tlačiva A tým, že je indosatárom, t.j. nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný, na zmenkovú sumu uvedenú v zmenke, pričom sa

zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na
platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa - POHOTOVOSŤ s.r.o. (indosant). Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom
žalovaný doteraz zmenkovú sumu a úroky nezaplatil. Zmenková listina je opatrená doložkou bez
protestu. V bode 8.2 tlačiva A uviedol ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky originál
zmenky, splnomocnenie pre právneho zástupcu, výpis z Obchodného registra žalobcu a osvedčenie na

registráciu na DPH. Z pripojených písomných listín podľa bodu 8.2.1, t.j. zo zmenky vyplynulo, že bola
vystavená žalovaným pre prvotného zmenkového veriteľa - indosanta, a to spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, SR. Rovnako z tejto zmenky vyplynulo, že miesto
splatnosti bolo dohodnuté v sídle spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
SR. Z výpisu z Obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe, oddiel C, vložka 81616
súd zistil, že žalobca má adresu sídla na adrese uvedenej v tlačive A v Českej republike a aktuálny

predmet podnikania je výroba, obchod a služby neuvedené v prílohe 1 - 3 Živnostenského zákona, a to
s účinnosťou od 8. 1. 2013. Z aktuálneho výpisu obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, ktorá bola prvým zmenkovým veriteľom na doloženej zmenke
vyplynulo, že predmetom činnosti spoločnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Ďalej súd
uviedol, že podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ak sa súd
alebotribunáldomnieva,žeinformácie,ktoréposkytolžalobca,niesúdostatočnejasnéaleboprimerané,

alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené a pokiaľ sa pohľadávka nezdá
byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá žalobcovi možnosť tlačivo návrhu na uplatneniepohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo
dokumenty alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo
tribunál použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II. Po preštudovaní návrhu na uplatnenie

pohľadávky, t.j. tlačiva A podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, tvrdení žalobcu v bode 8. Údaje o
pohľadávke a doložených písomných dôkazov v bode 8.2., súd vyzval žalobcu tlačivom B podľa vyššie
uvedeného čl. 4 bod 4 na konkrétne doplnenie, resp. opravu oddielu tlačiva A - návrhu na uplatnenie
pohľadávky v lehote do 31. 5. 2013. Súd tlačivom B vyzval žalobcu, aby uviedol konkrétny právny titul,

na základe čoho bola zmenka vystavená a vyplnená s uvedením prvotného právneho vzťahu medzi
pôvodnými účastníkmi, pretože len tak môže súd zistiť, či ide o spotrebiteľský vzťah alebo iný právny
vzťah, a teda aké právo sa má na daný spor použiť. V tejto súvislosti súd konštatoval, že v oddiele 8.2.1.
je potrebné toto zaslať súdu, pretože podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 je súd povinný z
úradnej povinnosti skúmať v každom konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a teda aké
právo sa má na daný spor použiť, pričom to má význam aj na určenie miestnej a vecnej príslušnosti

súdu. Zároveň v tomto tlačive B bol žalobca poučený, že ak návrh nedoplní, resp. neopraví v uvedenej
lehote, súd návrh zamietne v súlade s podmienkami ustanovenými v Nariadení č. 861/2007/ES. Žalobca
reagoval na túto žiadosť súdu o doplnenie, resp. opravu tlačiva A odpoveďou, v ktorej uviedol, že
poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na
zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, predložil originál zmenky a zmenkové informácie

preniesol žalobca do návrhu a z jeho strany preto neostáva čo doplniť alebo opraviť. Žalobca si uplatňuje
majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii
iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu
uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť. Vzhľadom na uvedené žalobca nemá dostatočne presné a
primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku. Žalobca ďalej

uviedol, že vyplnil tlačivo na uplatnenie pohľadávky, ktorá vyjadruje zmenkové nároky, na preukázanie
vzniku zmenkových nárokov predložil súdu originál platnej zmenky, ktorá obsahuje všetky dostatočne
jasné a primerané informácie vyčíslenej pohľadávky, ktorú uplatňuje. Prípustnosť uplatneného nároku
je daná platnosťou zmenky, doplnenie alebo oprava tlačiva na uplatnenie pohľadávky preto nesúvisí
s prípustnosťou uplatneného nároku. Ďalej uviedol, že príslušnosť súdu v tejto veci vyplýva priamo z

nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a príslušné sú okresné súdy v Slovenskej
republike, pretože ide o drobný spor, hoci sa týka zmenky. Následne súd v súlade s čl. 4 bod 4 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie s nízkou
hodnotou sporu rozhodol tak, že návrh žalobcu zamietol, a to z dôvodu, že tento aj napriek výzve súdu
na tlačive B tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky - A nedoplnil a neopravil v rámci určenej lehoty

tak, ako ho na to vyzval súd. Ďalej v rozsudku odôvodnil súd prvého stupňa tento svoj postup tým, že v
závere poukázal na to, že postupoval analogicky podľa § 43 O.s.p., keď súd po predchádzajúcej výzve
na odstránenie vád podania v stanovenej lehote toto odmietne, pretože žalobca nedostatky v lehote
neodstránil.Vtomtoštádiutaktiežsúdvrozhodnutíoodmietnutípodanianerozhodujeotrováchkonania.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., keďže účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol,
že nesúhlasí s postupom súdu, ktorým ho vyzval na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre

prejednávanú vec relevantná a splnením takejto výzvy podmieňoval ďalší postup v konaní. Zdôraznil, že
nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky. Žalobca
je vlastníkom cenného papiera, ktorý nadobudol na základe indosamentu a žiadne iné informácie, či
dokumentykzmenkenemáavzmysleplatnéhoprávnehoporiadkuaninepotrebujemaťnato,abymohol
uplatňovať práva s týmto cenným papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu

zmenky pre uplatnenie zmenkového nároku, predovšetkým pri uplatnení nároku zo strany indosatára, je
neprípustné a nezákonné. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie
je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd
sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a
ignoroval predmet sporu. Zdôraznil ďalej, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový

vzťah. Žalobca zásadne nesúhlasil s tým, že súd je v tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti
skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah. Súd neuvádza žiadne konkrétne argumenty a rozhodnutie súdu
je potrebné považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia totiž
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej aprávnymi závermi na strane druhej. Žalobca trval na tom, aby súd konal v zmysle právneho poriadku
a vyhol sa kreovaniu svojej preskúmavacej právomoci tam, kde mu to právny poriadok neumožňuje.
Právny poriadok neumožňuje súdu preskúmavať a na prejednávanú vec vzťahovať zmluvné vzťahy,

ktoré s danou vecou nesúvisia a podľa právneho poriadku nemôžu súvisieť. Súd rozsah podľa neho
významných skutočností rozširuje svojvoľne bez návrhov účastníkov, čím porušuje kontradiktórnosť
súdneho procesu. Žalobca v skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky
a žalovaným vôbec netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Súd v sporovom konaní môže
svoje rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi konania a nie na

tvrdeniach, ktorých pôvod súd nachádza v iných konaniach a tieto tak nie sú výsledkom dokazovania.
Súd prvého stupňa ignoroval ust. § 17 Zákona o šekoch a zmenkách, podľa ktorého, kto je žalovaný zo
zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený znášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže v sporovom

konaní nemôže tak konať žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd. Námietka musí byť vznesená
zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd. Poukázal na to, že súd
v danom prípade porušil poučovaciu povinnosť v zmysle § 5 ods. 1 O.s.p.. Napriek tomu, že súd uvádza,
ženevieurčiť,čiideospotrebiteľskývzťah,celéprávneposúdenievecivychádzaztoho,žeprávnyvzťah

medzi účastníkmi je spotrebiteľským vzťahom. Súd v rozhodnutí vychádza z nepreukázanej skutočnosti
a takáto nemôže byť podkladom pre rozhodnutie podľa § 153 O.s.p.. Rozhodnutie súdu nie je možné
založiť na dohadoch. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu
zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak
tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej

zásady konštruovanej Nariadením. Prvostupňový súd požadoval od žalobcu preukázanie skutočnosti, o
ktorých objektívne nemal žiadnu vedomosť a nemal k dispozícii ani požadovaný listinný dôkaz. Súdom
požadované doplnenie návrhu, a teda tvrdená údajná povinnosť žalobcu mať dokumenty, na základe
ktorých mala údajne byť zmenka vystavená, nevyplývajú z právneho poriadku a sú zo strany súdu
fabulované. Pokiaľ súd poukazuje na rozhodnutie Nemeckého Najvyššieho súdu z roku 1965, žalobca

uviedol, že obsah tohto rozhodnutia mu nie je známy a toto rozhodnutie mu nie je dostupné, z toho
dôvodu nie je možné k použitiu tohto rozhodnutia pre prejednávaný prípad zaujať relevantné stanovisko.
Vo všeobecnosti však považoval za potrebné konštatovať, že toto rozhodnutie nie je aplikovateľné
na prejednávaný prípad, a to z dôvodu, že rozhodnutie Nemeckého Najvyššieho súdu je takmer 50
rokov staré, v období jeho vzniku neexistovalo Európske spotrebiteľské právo, na ktorom súd založil

svoje rozhodnutie a zároveň, ak súd nebol schopný na podporu svojho názoru o prelomení zásady
abstraktnosti zmenky nájsť neskoršie rozhodnutie, zrejme ide o prekonaný a ojedinelý názor, z ktorého
nie je možné vychádzať. Rozhodnutie Nemeckého Najvyššieho súdu nemôže negovať aplikáciu platnej
právnej úpravy, ktorá je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Nemecký Najvyšší súd pri
rozhodovaní vo veci rozhodoval podľa nemeckého práva, ktoré sa nepochybne v oblasti zmenkového

práva odlišuje od slovenského zmenkového práva, ktoré je súd povinný aplikovať v tejto veci. Súd
nemôže rozhodovať spor na základe nemeckého práva alebo s použitím nemeckej judikatúry. Žalobca v
tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22. 8. 2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000
a zdôraznil, že zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol
pôvodom jeho vzniku. Zabezpečovacia zmenka ako prostriedok zabezpečenia je samostatným nárokom

nezávislým dokonca na existencii zabezpečenej pohľadávky. Z uvedených skutočností jednoznačne
vyplýva, že súd nemôže od žalobcu požadovať preukázanie vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky
a žalovaným, pretože ide o celkom odlišný právny vzťah, než aký je predmetom súdneho konania.
Žiadosť súdu o doplnenie návrhu tak bola celkom neopodstatnená, a ak žalobca požadované dokumenty
nedoplnil, nemohlo dôjsť k zamietnutiu návrhu podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a

Rady (ES) č. 861/2000.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania prejednal
vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie
je dôvodné. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že súd postupoval

v zmysle § 43 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s čl. 4 bod 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Odvolací
súd má za to, že tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahovalo opis dôkazov, ktoré podporujú
pohľadávkužalobcuaztaktovyplnenéhotlačivanemožnodospieťkzáveru,žebytietonebolidostatočnejasné alebo primerané. Ak súd prvého stupňa chcel zistiť, či zmenka bola zabezpečovacím prostriedkom
plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, mal postupovať v zmysle čl. 5 bod 2 uvedeného Nariadenia s tým,
že podľa čl. 5 bod 3 tohto Nariadenia mal žalovaný odpovedať do 30 dní po doručení tlačiva návrhu

na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. Súd
prvého stupňa takto nepostupoval, pričom treba súhlasiť so žalobcom, že tento nemusí mať vedomosť
o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky a treba súhlasiť aj s tým,

že nie je jeho povinnosťou preukazovať to, čo v návrhu na uplatnenie pohľadávky ani netvrdil.

Keďže súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s čl. 4 a čl. 5 uvedeného Nariadenia, odvolací súd
musel napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1
písm. f) a h) O.s.p.).

Je treba však súhlasiť so súdom prvého stupňa v tom zmysle, že nie je možné oddeľovať spotrebiteľský
vzťah a zmenku, ktorá spotrebiteľský vzťah v prospech dodávateľa zabezpečuje s tým, že je súčasne
aj jeho povinnosťou skúmať, či uzavretie spotrebiteľskej zmluvy nebolo podmienené podpisom zmenky
zo strany spotrebiteľa a či teda vystavenie zmenky v tejto súvislosti nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou alebo či takýto zabezpečovací prostriedok neznamená neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Dokazovanie týchto skutočností však nie je povinnosťou žalobcu. Ochrana spotrebiteľa v tomto smere
vyplýva jednak z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 53 a nasl. OZ), ale tiež aj zo
Smernice Rady č. 93/13/EHS. Výkonu práva, ktorý je jeho zneužitím, nemôžu súdy poskytnúť ochranu,
lebo by to bolo v rozpore nielen s § 3 Občianskeho zákonníka, ale predovšetkým s čl. 36 ods. 1 LPS. To
platí i u zmenkových vzťahov, najmä za situácie, kedy ide o vzťah medzi nerovnými subjektmi. Možnosť

vznášaťkauzálnenámietkypodľa§175ods.1O.s.p.takmôžebyťvprípadeslabšejstrany(spotrebiteľa)
zachovaná i pri postupe podľa čl. I. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, kedy majiteľ pri nadobúdaní
zmenky nekonal vedome na škodu dlžníka.

Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť o návrhu

žalobcu na nepripustenie vedľajšieho účastníka do tohto konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.