Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110215194
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:3110215194.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu
JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v spore žalobcu: l. T. K. N., B. XX. H. XXXX/
XX, XXX XX K., 2. Q. N., B. L. Š. XXXX/X, XXX XX K., obaja zastúpení: Advokátska kancelária JUDr.
Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému:
Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO:

44 088 833, správca úpadcu: Žrebčín Motešice, a.s. v konkurze, so sídlom 913 26 Motešice, IČO: 36
297 526, o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, o odvolaní správcu úpadcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cbi/75/2010-74 zo dňa 06.02.2012, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cbi/75/2010-74 zo dňa 06.02.2012 p o t
v r d z u j e .

II. Žalovanému sa u k l a d á povinnosť nahradiť žalobcom, k rukám ich právneho zástupcu, plnú

náhradu trov odvolacieho konania, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej
inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka, po právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodne o výške
náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, opierajúc sa o ustanovenie § 78 ods. 1 až 4 zákona
NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len: „ZoKR“) a § 588 a nasl. zákona NZ ČSR č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník (ďalej len: „OZ“), A) vylúčil zo súpisu majetku úpadcu tvoriaceho všeobecnú
podstatu nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. O. F., a to parcela č. XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 18.243 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 820 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 189 m2, parcela č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 386 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 175 m2, parcela č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 272 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 795 m2, parcela č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 15.255 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 899 m2 a stavby: dom súp. č. 271, nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/
X, dom súp. č. 323, nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/X, stavba súp. č. 324, nachádzajúca sa na
parcele č. XXXX/X, maštaľ koní nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X, maštaľ koní nachádzajúca sa
na parcele č. XXXX/X a senník nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/X; B) podľa § 142 ods. 1 zákona
NZ ČSR č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok (ďalej len: „OSP“) žalobcom 1. a 2. náhradu trov konania

nepriznal, keďže si toto právo v konaní neuplatnili.
1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil,
že dňa 15.07.1996 vydalo Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR (ďalej len:„MSaPNM SR“) rozhodnutie č. 539 o privatizácii podniku Žrebčín „Motešice“, štátny podnik, 913 26
Motešice, IČO: 31 442 641, a to tým spôsobom, že Fond národného majetku SR (ďalej len: „FNM SR“)
s majetkom riešeným určeným privatizačným projektom reg. č. 858 mal založiť obchodnú spoločnosť

Žrebčín Motešice, a.s., a následne mala byť časť akcií novozaloženej obchodnej spoločnosti predaná.
1.1.1. Zmluvou o odplatnom prevode akcií kúpou č. 2018/1998 zo dňa 05.11.1998 FNM SR, ako
predávajúci, predal kupujúcemu LIBENTINA, s.r.o., so sídlom Hlavná 1, Trenčín, IČO: 36 300 021, akcie
obchodnej spoločnosti Žrebčín Motešice, a.s., so sídlom 913 26 Motešice, IČO: 36 297 526 (ďalej len:
„Žrebčín Motešice, a.s., IČO: 36 297 526“), ktoré predstavovali 66 % podiel na základnom imaní Žrebčín

Motešice, a.s., IČO: 36 297 526.
1.1.2. Dňa 11.04.2001 uzavrel Žrebčín Motešice, a.s., IČO: 36 297 526, ako predávajúci, s M. F., ako
kupujúcou, kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností, t. č. zapísaných na LV č. XXX, k.
ú. O. F., a to parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18.243 m2, parcela č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 820 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 189 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2, parcela č. XXXX/

X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 386 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 175 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 272 m2, parcela č. XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 795 m2, parcela č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 15.255
m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 899 m2 a stavby: dom súp. č. 271,
nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/X, dom súp. č. 323, nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/X, stavba

súp. č. 324, nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X, maštaľ koní nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/
X, maštaľ koní nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X a senník nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/
X (ďalej len: „predmetné nehnuteľnosti“).
1.1.3. Dňa 21.12.2009 uzavrela M. F., ako predávajúca, a žalobcovia 1. a 2., ako kupujúci, kúpnu zmluvu
vo forme notárskej zápisnice N 359/2009, Nz 54507/2009, NCRIs 55126/2009, vyhotovenej notárom

JUDr. Dušanom Mikitom, ktorej predmetom bol predaj predmetných nehnuteľností.
1.1.3.1. Z výpisu z LV č. XXX, k. ú. O. F., zo dňa 13.04.2011, je zrejmé, že žalobcovia 1. a 2. sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností.
1.1.4. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28K/8/2009-132 zo dňa 29.05.2009, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 20.06.2009, bol na majetok dlžníka Žrebčín Motešice, a.s., IČO: 36 297 526, vyhlásený

konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Róbert Fatura, ktorý bol uznesením Okresného súdu
Trenčín č. k. 28K/8/2009-242 zo dňa 02.09.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.09.2009, odvolaný
z tejto funkcie a do funkcie správcu bol ustanovený žalovaný.
1.1.5. Listom zo dňa 20.04.2010 žalovaný vyzval žalobcov v zmysle § 78 ods. 2 ZoKR na podanie
vylučovacej žaloby na súde, keďže predmetné nehnuteľnosti pojal do súpisu majetku úpadcu tvoriaceho

všeobecnú podstatu.
1.1.5.1. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalobcovia podali vylučovaciu žalobu včas.
1.1.6. Z takto zisteného skutkového stavu prvoinštančný súd vyvodil, že žalobcovia nadobudli vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 21.12.2001, od
fyzickej osoby M. F., ktorá nadobudla predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 11.04.2001

od spoločnosti Žrebčín Motešice, a.s., IČO: 36 297 526, ako predávajúceho. V týchto zmluvách
prvoinštančný súd nezistil rozpor so zákonom, a teda ich neplatnosť v zmysle § 39 OZ, resp. § 19a
ods. 4 zákona FZ ČaSFR č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (ďalej len:
„zákon č. 92/1991 Zb.“). Tieto kúpne zmluvy boli uzavreté v zmysle § 588 a nasl. OZ medzi subjektmi
súkromného práva, ktoré nevystupovali v pozíciách účastníkov predpokladaných zákonom č. 92/1991

Zb. Z tohto dôvodu prvoinštančný súd hodnotil, že na právne vzťahy účastníkov oboch kúpnych zmlúv
dopadalitypicképrincípysúkromnéhopráva,akosúrovnosťúčastníkov,zmluvná,čiautonómnavoľnosť,
dispozitívnosť a pod., a to aj pri výkone vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, ako
ich garantuje čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.
1.1.6.1. Predávajúci Žrebčín Motešice, a.s., IČO: 36 297 526, ako plynie z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia, mal pri dispozícii s majetkom rovnakú voľnosť ako ktorýkoľvek iný subjekt súkromného
práva, nakoľko neexistuje právny predpis, ktorý by mu ju obmedzoval, či už vo vzťahu k M. F., alebo inej
tretej osobe. Vlastníkom predmetných nehnuteľností v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2001
bol Žrebčín Motešice, a.s., IČO: 36 297 526, ktorý ich nadobudol vkladom zo strany FNM SR do
základného imania vznikajúcej obchodnej spoločnosti Žrebčín Motešice, a.s., IČO: 36 297 526. Zákon

č. 92/1991 Zb. sa vzťahuje len na tzv. veľkú privatizáciu vo forme prevodu majetku štátu na iné osoby
na základe privatizačných projektov schválených, či určených orgánmi verejnej moci, ktoré sú vyňaté
z prieskumnej činnosti všeobecných súdov. Dôvodom neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy uzavretej
podľa § 588 a nasl. OZ, nemôžu byť preto okolnosti vyplývajúce zo zákona č. 92/1991 Zb. (viď rozsudokNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 80/02). Okrem toho, Žrebčín Motešice, a.s., IČO: 36 297 526,
ako nadobúdateľ tohto privatizovaného majetku, nebol povinný zaplatiť FNM SR kúpnu cenu, keďže
predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe ich vkladu do jeho základného imania, na základe

čoho získal FNM SR v Žrebčín Motešice, a.s., IČO: 36 297 526, majetkovú účasť a i z tohto dôvodu
sa § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. na predmetnú kúpnu zmluvu zo dňa 11.04.2001 nevzťahuje.
Povinnosť zaplatiť kúpnu cenu vznikla obchodnej spoločnosti LIBENTINA, s.r.o., ako nadobúdateľovi
akcií na základe Zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. 2018/1998 zo dňa 05.11.1998, tieto akcie
však neboli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2001. Taktiež predmetom kúpnej zmluvy zo dňa

11.04.2001, uzavretej medzi Žrebčínom Motešice, a.s., IČO: 36 297 526 a M. F., nebola majetková
účasť spoločnosti Žrebčín Motešice, a.s., IČO: 36 297 526, na podnikaní inej akciovej spoločnosti, na
ktorú by sa vzťahoval § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. Na ostatok prvoinštančný súd podotkol, že
rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 14C 1060/01-113 zo dňa 16.11.2005, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/12/2006-137 zo dňa 07.06.2006, a na ktorý sa odvolával
žalovaný, bola žaloba zamietnutá z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby,

na základe čoho sa súd vecou samou nezaoberal, a teda týmto rozsudkom nebola vyslovená neplatnosť
zmluvy, ktorá bola predmetom uvedeného konania.

2. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, na odvolanie správcu úpadcu, rozhodnutím č. k.
2CoKR/29/2015-372 zo dňa 16.06.2016, rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh žalobcov na

vylúčenie predmetného majetku zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Žrebčín Motešice, a.s., IČO: 36
297 526, zamietol a žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal s tým, že žalobcovia
sú povinní zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania vo výške
96,98 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2.1. V odôvodnení svojho rozsudku odvolací súd uviedol, že úpadca bol založený rozhodnutím

zakladateľa FNM SR formou notárskej zápisnice N112/97, NZ108/97 zo dňa 12.03.1997 a
zakladateľskou listinou podľa § 154 a nasl. zákona FZ ČaSFR č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
(ďalej len: „ObchZ“) upísaním akcií a prijatím stanov. Spoločnosť vznikla v súlade s privatizačným
projektom-transformáciouzrušenéhosubjektuŽrebčínMotešice,štátnypodnik.Nazákladerozhodnutia
o privatizácii štátneho podniku Žrebčín Motešice č. 75/1995-420 zo dňa 05.01.1996 bol majetok štátneho

podniku prevedený na FNM SR, ktorý v súlade s § 12 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. použil tento
majetok na založenie Žrebčín Motešice, a.s., IČO: 36 297 526, a to tak, že vložil všetok majetok slúžiaci
na prevádzkovanie podniku Žrebčín Motešice, š.p., ako i všetky práva, povinnosti a záväzky - okrem
práv podľa § 16 zákona č. 92/1991 Zb. - do spoločnosti Žrebčín Motešice, a.s., IČO: 36 297 526,
ako nepeňažný vklad. Podľa odvolacieho súdu bolo preto nesporné, že predmetom privatizácie boli aj

predmetné nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia zo všeobecnej podstaty úpadcu sa domáhajú žalobcovia
v tomto konaní.
2.1.1. Krajský súd dodal, že Prezídium FNM SR vydalo dňa 21.05.1998 rozhodnutie č. 902/1998 o
naložení s majetkovou účasťou FNM SR na podnikaní spoločnosti Žrebčín Motešice, a.s., IČO: 36 297
526, vo výške 35.740 kusov akcií, čo predstavovalo 66 %-ný podiel na jej základnom imaní. Predaj akcií

na spoločnosť LIBENTINA, s.r.o., sa uskutočnil na základe Zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou
č. 2018/1998 zo dňa 05.11.1998, z ktorej vyplýva, že Prezídium FNM uznesením č. 1/LXXXI zo dňa
21.05.1998 vydalo rozhodnutie č. 902/1998 o naložení s majetkovou účasťou FNM SR na podnikaní
Žrebčín Motešice, a.s., IČO: 36 297 526, vo výške 35.740 kusov akcií, čo predstavovalo 66 % jej
základného imania. V čl. VII. bod 3. zmluvy bolo, podľa krajského súdu, jednoznačne uvedené, že

kupujúci sa zaväzuje do splatenia celej kúpnej ceny nakladať s akciami, ktoré sú predmetom prevodu
podľa tejto zmluvy, len po predchádzajúcom písomnom súhlase predávajúceho v zmysle §19a ods. 2
a 3 zákona č. 92/1991 Zb.
2.2. Vzhľadom na uvedené, krajský súd konštatoval, že súd prvej inštancie predmetný spor nesprávne
právne posúdil, nakoľko nesprávne aplikoval § 19a zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu

majetku štátu na iné osoby. Mal za to, že v predmetnej veci vzťah medzi žalovaným a M. F. bol
založený v rámci privatizácie a vzťahuje sa naň zákon č. 92/1991 Zb. Predmetom privatizácie boli aj
predmetné nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia zo všeobecnej podstaty žalobcovia žiadajú, a teda aj na
týchto nehnuteľnostiach má spoločnosť LIBENTINA, s.r.o., 66 %-ný podiel. Preto pokiaľ spoločnosť
LIBENTINA, s.r.o., nesplatila v čase predaja nehnuteľností M. F. zo strany predávajúceho Žrebčín

Motešice, a.s., IČO: 36 297 526 - FNM SR cenu za predaj akcií, aj Žrebčín Motešice, a.s., IČO: 36
297 526, potreboval na predaj nehnuteľností M. F. súhlas FNM SR v zmysle čl. VII. bod 3. Zmluvy
o odplatnom prevode akcií č. 2018/1998. O súhlas mal požiadať tak Žrebčín Motešice, a.s., IČO: 36
297 526, ako aj spoločnosť LIBENTINA, s.r.o.. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na zákon č.122/2000 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na
iné osoby v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 13.04.2000, s tým, že predchádzajúci
písomný súhlas bol potrebný aj pri obchodných spoločnostiach, ktorých majetkové účasti na podnikaní

obchodnej spoločnosti sú predmetom predaja. Teda, až do úplného zaplatenia ceny akcií Žrebčín
Motešice, a.s., IČO: 36 297 526, spoločnosťou LIBENTINA, s.r.o., sa na nakladanie s privatizovaným
majetkom vzťahoval § 19a zákona č. 92/1991 Zb. Ohľadom tohto záveru odvolací súd poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/l5/2006 a rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 50/2010.

2.2.1. Vychádzajúc z týchto úvah odvolací súd vyvodil, že z dôvodu chýbajúceho súhlasu FNM SR
k odpredaju predmetných nehnuteľností podľa § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb., je uzatvorenie
kúpnej zmluvy medzi Žrebčínom Motešice, a.s., IČO: 36 297 526 a M. F. zo dňa 11.04.2001 podľa
§ 19a ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb., absolútne neplatné. Následne je absolútne neplatná aj zmluva
zo dňa 21.12.2009 medzi M. F. a žalobcami. Žalobcovia sa preto nestali vlastníkmi predmetných
nehnuteľností a v predmetnom konaní nepreukázali, že im patrí vlastnícke, prípadne iné právo, ktoré

vylučujezapísaniemajetkudosúpisuvšeobecnejpodstaty.KrajskýsúdvBratislavezároveňdodal,žesa
stotožnilstvrdenímžalovaného,žepostúpenímpohľadávkyFNMSRvočispoločnostiLIBENTINA,s.r.o.,
na spoločnosť TIKKA INVESTMENTS, samotná pohľadávka nezanikla, kúpna cena zaplatená nebola,
a teda uvedený právny úkon nezbavoval úpadcu povinnosti požiadať o súhlas s prevodom takéhoto
majetku.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, na dovolanie žalobcov, uznesením sp. zn.
2 Obdo/63/2016 zo dňa 12.10.2017, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.06.2016, č. k.
2CoKR/29/2015-372, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3.1. V odôvodnení svojho uznesenia dovolací súd uviedol, že v tomto spore posudzoval prípustnosť

dovolania žalobcov iba z hľadiska nimi tvrdenej procesnej vady zmätočnosti (§ 420 zákona NR SR č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len: „CSP“/). Vychádzal z toho, že za vady zmätočnosti
považujú dovolatelia taký postup odvolacieho súdu, ktorým tento vydal neočakávané a nepredvídateľné
rozhodnutie, čím rozhodol v neprospech právnej istoty žalobcov. K nesprávnemu procesnému postupu,
podľa žalobcov, došlo aj tým, že odvolací súd síce vykonal zopakovanie dokazovania, avšak vykonané

dokazovanie odvolacím súdom dovolatelia považovali za nedostatočné. Ďalším odopretím práva na
spravodlivý proces, podľa dovolateľov, došlo aj tým, že odvolací súd pojednával v neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcov, keďže odvolací súd nevyhovel návrhu na odročenie pojednávania z
dôvodu kolízie pojednávaní. Napokon napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, podľa dovolateľov, trpí
vadou nedostatočného a nepresvedčivého odôvodnenia.

3.2. Dovolací súd preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že odvolací súd
v rámci preskúmavania správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, nedospel k záveru, že by sa na
spor vzťahovalo ustanovenie právneho predpisu, ktoré dovtedy pri rozhodovaní súdom prvej inštancie
nebolo použité. Odvolací súd použil tie isté ustanovenia a toho istého právneho predpisu ako súd
prvej inštancie, čo nepochybne vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

Spor však posúdil tak, že dospel k opačného právnemu záveru v otázke, či k následnému predaju
nehnuteľností bol potrebný súhlas FNM SR. Odvolací súd týmto nezaložil svoje rozhodnutie na iných
právnych dôvodoch, než súd prvej inštancie, vychádzajúc z ustanovení právneho predpisu, ktoré neboli
v spore dovtedy použité. Nešlo preto o vydanie tzv. prekvapivého, nepredvídateľného rozhodnutia tým,
že žalobcovia sa nemali možnosť vyjadriť k možnej aplikácii dovtedy nepoužitého právneho predpisu na

zistený skutkový stav. Odvolací súd uvedeným postupom nevylúčil žalobcov z realizácie ich procesných
práv, ktoré im právny poriadok priznáva. Odvolací súd vydaním napadnutého rozhodnutia s odlišným
právnym záverom ako je tomu v obdobných prípadoch, sa nedopustil nesprávneho procesného postupu
a neznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, čím by došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Dovolací súd zároveň dodal, že odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vzal

tie skutočnosti, ktoré tvrdil žalovaný v podanom odvolaní a ku ktorým dôvodom sa vyjadrili aj žalobcovia.
V danom spore preto nejde o prípad, kedy by bolo vydané nepredvídateľné a prekvapivé rozhodnutie
tak, ako to mylne uvádzajú dovolatelia.
3.2.1. K námietke dovolateľov, že dokazovanie bolo podľa ich názoru odvolacím súdom vykonané
nedostatočne, dovolací súd pripomenul, že už podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebolo dôvodom

znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení strany sporu (a zakladajúcim prípustnosť dovolania),
nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných
dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R37/1993, R125/1999, R42/1993). Najvyšší
súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdovSlovenskej republiky pod č. 125/1999, dospel k záveru, že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky
navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/ zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. OSP nie je prípustné, lebo

to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Nová právna úprava na podstate
uvedeného nič nezmenila.
3.2.2. Z obsahu spisu mal dovolací súd za zrejmé, že odvolací súd na pojednávaní doplnil a zopakoval
dokazovaniestým,žedokazovanievyhlásilzaskončené.Pojednávaniepredodvolacímsúdomprebehlo
dňa16.06.2016,atobezprítomnostiprávnehozástupcužalobcov,ktorýžiadaloodročeniepojednávania

z dôvodu kolízie pojednávaní, resp. zdržiavanie sa mimo SR. Odvolací súd sa vyjadril k žiadosti o
odročenie pojednávania a dospel k záveru, že takýto návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli do spisu
doložené žiadne relevantné doklady k postupu súdu, ktoré by viedli k odročeniu pojednávania. Napokon
deklarované dôvody na odročenie pojednávania neboli, podľa odvolacieho súdu, spôsobilé, aby súd
právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní ospravedlnil. Podľa odvolacieho súdu kolízia pojednávaní
JUDr. Matúša Košara ako jedného z konateľov právneho zástupcu žalobcov, ako aj zdržiavanie sa mimo

republiky JUDr. Danice Birošovej ako ďalšej konateľky právneho zástupcu dovolateľov, nepovažoval za
dôležité dôvody, pre ktoré by súd musel pojednávanie odročiť. Dovolací súd oboznámením sa s týmito
dovolacími dôvodmi dospel k záveru, že procesnými postupmi odvolacieho súdu uvedenými v tomto
bode (ako aj v spojitosti s vyššie uvedenými bodmi ohľadom predvídateľnosti rozhodnutia), nedošlo v
konaní k vadám zmätočnosti, ktoré by znemožnili stranám sporu realizovať ich práva.

3.3. K poslednému bodu dovolania spočívajúcom v tom, že v spore malo dôjsť k porušeniu právnej
istoty žalobcov tým, že odvolací súd nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil napadnuté rozhodnutie,
dovolací súd zdôraznil, že podľa záverov zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky R2/2016, podľa ktorého: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v
zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ OSP. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje

zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá
prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP“. Zmeny v právnej úprave dovolania a
dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa nedotkli podstaty a zmyslu vyššie
uvedeného stanoviska; vzhľadom na to treba toto stanovisko považovať za aktuálne a pre súdnu prax
použiteľné aj po uvedenom dni (uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu zo dňa 19.04.2017, sp.

zn. IVCdo/2/2017).
3.3.1. Dovolací súd konštatoval, že v prejednávanom spore sa odvolací súd odklonil od právneho
záveru iných súdov rovnakej inštancie, podľa ktorých sa v totožných prípadoch, ktoré tvoria základ aj
tohto právneho sporu, pri následnom predaji nehnuteľností nevyžadoval súhlas FNM SR, pretože išlo
o konanie subjektov súkromného práva. Dovolací súd v tejto súvislosti dal do pozornosti, že odvolací

súd pri výklade ustanovenia § 19a ods. 1, 2 zákona č. 92/1991 Zb. sa povrchne zaoberal splnením
podmienok určených v tomto ustanovení s prihliadnutím na postavenie účastníkov jednotlivých kúpnych
zmlúv, ktoré v odôvodnení rozhodnutia uvádza, keď predmetom kúpnej zmluvy medzi žalobcami a
predávajúcim nebola majetková účasť na podnikaní akciovej spoločnosti a pôvodný predávajúci nemal
povinnosti uložené v § 19a ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. Odvolací súd dospel k právnemu záveru,

že súhlas FNM SR s odpredajom bol potrebný, čím sú právne úkony absolútne neplatné priamo zo
zákona. Odvolací súd sa týmto odklonil od právnych záverov rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 4CoKR/5/2012, 4CoKR/8/2012, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8CoKR/4/2013, sp. zn.
16CoKR/719/2012, sp. zn. 8CoKR/71/2013.
3.3.2. Dovolací súd zdôraznil, že v danom prípade odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho

súdu dáva podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z
prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné
aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva s poukazom na rozsudok ESĽP Sutyazhnik proti
Rusku z 23. júla 2009 a § 220 ods. 3 CSP. V predmetnom spore bolo zo strany žalobcov predložených
celkovo 5 rozhodnutí krajských súdov a 1 rozhodnutie dovolacieho súdu, ktoré rozhodnutia preukazujú

judikovanú skutočnosť, že k následnému predaju majetku súhlas FNM SR nie je potrebný. Dovolací súd
dodáva, že rovnaký právny záver zaujíma aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/80/2002, ZSP 17/2004. Dovolací súd mal preto za zrejmé, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe, pričom rozsiahlo odôvodnil svoj právny názor, avšak k ostatným rozhodnutiam
predloženými žalobcami, v odôvodnení neuviedol vôbec nič. Odôvodnenie napadnutého rozsudku preto,

podľa dovolacieho súdu, neobsahovalo žiadne, nie to ešte dôkladné, odôvodnenie tohto odklonu (§ 220
ods. 3 CSP) a zdôvodnenie právneho posúdenia dovolací súd nepovažoval za zdôvodnenie odklonu od
ustálenej rozhodovacej praxe.3.3.3. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že pochybením odvolacieho súdu z dôvodu,
ženeodôvodnilodklonodustálenejjudikatúry,došlokporušeniuzákladnéhoprávadovolateľovnasúdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd. Túto zistenú procesnú vadu dovolací súd považoval za dôvod, pre ktorý musel
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť ako nesprávne.

4. Po vrátení veci dovolacím súdom, Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po
preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania

(§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), rešpektujúc obsah
rozhodnutia dovolacieho súdu, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

5. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení prvoinštančného súdu, ktoré považoval za
nespochybnené žiadnou stranou sporu a z ktorých plynie, že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 21.12.2001 medzi predávajúcou
M.J. F. a kupujúcimi - žalobcami a na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.04.2001 medzi
predávajúcim Žrebčín Motešice, a.s. a kupujúcou M. F..

6.1. V predmetnom konaní nie je produkovaný žiaden dôkaz o rozpore týchto zmlúv so zákonom, či
neplatnosť zmlúv v zmysle § 39 ObčZ, resp. v zmysle § 19a ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb. Predmetné
kúpne zmluvy uzavreli subjekty súkromného práva, ktoré nevystupovali ako účastníci privatizácie podľa
zákona č. 92/1991 Zb., takže na ich právny vzťah nedopadali povinnosti, či podmienky plynúce z §
19a zákona č. 92/1991 Zb. Predávajúci - Žrebčín Motešice, a.s., IČO: 36 297 526, mal pri dispozícii s

majetkom rovnakú voľnosť ako ktorýkoľvek iný subjekt súkromného práva, nakoľko neexistuje právny
predpis,ktorýbymujuobmedzoval,čiužvovzťahukM.F.,žalobcom,aleboinejtretejosobe.Vlastníkom
predmetných nehnuteľností v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2001 bol Žrebčín Motešice,
a.s., IČO: 36 297 526, ktorý ich nadobudol vkladom v rámci podniku zo strany FNM SR do základného
imania obchodnej spoločnosti Žrebčín Motešice, a.s., IČO: 36 297 526. Žrebčín Motešice, a.s., IČO: 36

297 526, ako nadobúdateľ tohto privatizovaného majetku, nebol povinný zaplatiť FNM SR kúpnu cenu,
keďžepredmetnénehnuteľnostinadobudolnazákladeichvkladudojehozákladnéhoimania,nazáklade
čoho získal FNM SR v Žrebčín Motešice, a.s., IČO: 36 297 526, majetkovú účasť. Z tohto dôvodu sa §
19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb., v znení účinnom ku dňu 29.06.2001, na predmetnú kúpnu zmluvu
zo dňa 11.04.2001 nevzťahoval.

6.1.1. Povinnosť zaplatiť kúpnu cenu vznikla obchodnej spoločnosti LIBENTINA, s.r.o., ako
nadobúdateľovi akcií na základe Zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. 2018/1998 zo dňa
05.11.1998. Tieto akcie však neboli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2001. Navyše predmetom
kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2001, uzavretej medzi Žrebčínom Motešice, a.s., IČO: 36 297 526 a
M. F., nebola majetková účasť Žrebčína Motešice, a.s., IČO: 36 297 526, na podnikaní inej akciovej

spoločnosti, na ktorú by sa vzťahoval § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb.

7. Keďže odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona
na jasnosť a výstižnosť posúdenia podstatných skutkových tvrdení a právnej argumentácie plynúcej
z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoKR/5/2012, 4CoKR/8/2012, Krajského súdu v

Trenčíne sp. zn. 8CoKR/4/2013, sp. zn. 16CoKR/719/2012, sp. zn. 8CoKR/71/2013, ako i z rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/80/2002, ZSP 17/2004 a odvolateľ vo svojom
odvolaní neuviedol argumenty, ktoré by prvoinštančný súd nehodnotil v napadnutom uznesení, odvolací
súd sa v rozhodnutí o odvolaní obmedzuje na konštatovanie správnosti dôvodov tohto rozhodnutia a
toto, podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne a argumentačne komplexné, potvrdzuje.

8. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy
úspešným žalobcom, ktorí si náhradu trov odvolacieho konania riadne uplatnili, odvolací súd priznal plný
nárok na ich náhradu voči žalovanému.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).