Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114208493
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7114208493.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcu: I. E., K.. XX. XX. XXXX,

bytom S., W. XX, zastúpeného JUDr. Vladimírom Zeleňákom, advokátom so sídlom Letná 47, Košice,
proti žalovanému: Eastern Slovakia Investments and Properties, s.r.o., IČO: 45 569 762, so sídlom
Moyzesova 36, Košice, zastúpenému JUDr. Annou Tarabčákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Krivá 18, o zaplatenie mzdy s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 31. 3. 2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia

sumy 14 464,48 Eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % z celkovej sumy od 1. 6. 2011 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tak, že dňa 20. 4. 2011 bol medzi žalobcom a žalovaným
uzatvorený pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy, podľa ktorej žalobca a žalovaný dohodli
mesačnú mzdu vo výške 1 000,- Eur brutto. Žalobca vykonával funkciu vedúceho prevádzky s miestom
výkonu práce v Košiciach na Južnej triede 82. K výkonu práce žalobcu žalovaný nemal žiadne výhrady
a s výkonom práce bol spokojný. S odstupom času asi jedného štvrťroka od nástupu do práce žalobca
osobne vyzval žalovaného k úhrade zmluvne dohodnutej mesačnej mzdy za obdobie od nástupu do

práce. Žalobca bol žalovaným vyzvaný na strpenie, že k úhrade mzdy v krátkom čase pristúpi. Po
opätovnej požiadavke o vyplatenie mzdy žalovaný sa vyjadril, že v krátkom čase dôjde k odpredaju
nepotrebného pozemku a z kúpnej ceny bude žalobca uspokojený. To, či žalovaný vstúpil do jednania
o predaji pozemku žalobcovi nie je známe, isté však je, že do konca roka 2011 žalobca od žalovaného
neobdržal žiadnu mzdu. Žalobca si naďalej plnil svoje povinnosti, ale výplaty mzdy od žalovaného
sa nedočkal. Pravdepodobne pre zmiernenie výšky požadovanej mzdy dlžného nároku žalovaný pre
žalobcu vypracoval dodatok k pracovnej zmluve. Týmto dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 3. 9. 2012

žalovaný a žalobca sa dohodli na zmene týkajúcej sa výšky mzdy, s dátumom od 1. 9. 2012 mal žalovaný
vyplácať pre žalobcu mesačnú mzdu vo výške 500,- Eur. Ani do konca roka 2012 žalovaný nepristúpil k
úhrade mzdy pre žalobcu, od 14. 11. 2013 do 31. 12. 2013 bol žalobca z dôvodu pracovnej neschopnosti
poberateľom dávok nemocenského poistenia. Žalobca si uplatnil nárok na vyplatenie mzdy za rok 2011
vo výške 6 351,30 Eur, za rok 2012 vo výške 7 911,07 Eur, za rok 2013 vo výške 207,11 Eur, spolu vo
výške 14 469,48 Eur.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 25. 7. 2014 žiadal žalobu zamietnuť,
lebo žiadne podlžnosti voči žalobcovi nemá. Žalobca svojím listom zo dňa 2. 1. 2014 požiadal
žalovaného o skončenie pracovného pomeru dohodou bez uvedenia dôvodu ku dňu 2. 1. 2014.
Žalovaný s týmto návrhom na skončenie pracovného pomeru súhlasil. Žalobca pre žalovanéhovykonával a zabezpečoval finančné operácie podľa pokynov štatutárneho zástupcu. Vykonával na
základe písomného oprávnenia výbery finančných hotovostí z účtu žalovaného, používanie týchto
finančných prostriedkov pri zabezpečení chodu spoločnosti žalovaného, obchodné operácie, výplaty

miezd a podobne. Za týmto účelom žalobca bol oprávnený disponovať samostatne s účtom žalovaného
vo VÚB, a.s. Žalobca na základe uvedeného zmocnenia po dobu trvania pracovného pomeru u
žalovaného vybral z jeho účtu finančnú hotovosť v celkovej čiastke 1 602 081,50 Eur. Všetky tieto výbery
boli zdokumentované písomnými potvrdeniami banky o výberoch v hotovosti žalobcom. Na základe
pokynov štatutárneho zástupcu žalovaného a vzájomnej dohody so žalobcom tento si z vybraných

hotovostí ponechal pre svoju mzdu čiastku zodpovedajúcu jeho mesačnej mzde. Takto vyplatená mzda
bola i zúčtovaná v účtovníctve žalovaného presne vo výške stanovenej výplatnou páskou. Zo mzdy
boli vykonané zákonné odvody. Žalobca počas celého trvania pracovného pomeru nereklamoval u
žalovaného, že by mu nebola vyplatená mzda a že by mu žalovaný z akéhokoľvek právneho titulu
niečo dlhoval. Pokiaľ by existoval nejaký nedoplatok na mzde, mal žalobca kedykoľvek možnosť skončiť
pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce

a požadovať mzdovú reparáciu podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce.

3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 23. 1. 2017 žalovaný oznámil zmenu obchodného mena
žalovaného CVIK INDUSTRY s.r.o. na Eastern Slovakia Investments and Properties, s.r.o. a sídla
spoločnosti Južná trieda 82, Košice na Moyzesova 36, Košice - Staré mesto.

4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, žalovaného, svedkov, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

5. Podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 20. 4. 2011 medzi žalobcom ako zamestnancom a

žalovaným ako zamestnávateľom, s dňom nástupu žalobcu do práce od 21. 4. 2011, s miestom
výkonu práce Južná trieda 82, Košice, bola dohodnutá mzda vo výške 1 000,- Eur brutto, výplatný termín
na koniec nasledujúceho mesiaca.

6. Dňa 3. 9. 2012 bol medzi zamestnancom a zamestnávateľom uzatvorený Dodatok č. 1 k pracovnej

zmluve, podľa ktorého bola dohodnutá mzda od 1. 9. 2012 vo výške 500,- Eur brutto. Výplatný termín
ostal nezmenený.

7. Žalobca vo výpovedi uviedol, že u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy, od 20. 4. 2012,
vykonával prácu vedúceho prevádzky, mal na starosti finančné záležitosti tejto spoločnosti, fakturáciu

materiálu, vybavovanie stavebných povolení. Keď vybral peniaze z banky, odovzdal ich podľa ústnej
dohody so štatutárnym zástupcom žalovaného v rámci prevádzok alebo k rukám štatutárneho zástupcu
žalovaného. O finančných prostriedkoch žalovaného mal prehľad. Spolupráca so žalovaným sa ukončila
uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru na jeho žiadosť. Počas celého obdobia pracovného
pomeru sa písomne na zamestnávateľa, že mu nevyplatil mzdu, neobrátil. Žalobu o okamžité skončenie

pracovného pomeru pre nevyplatenie mzdy ani trestné oznámenie pre nevyplatenie mzdy nepodal.

8. Štatutárny zástupca žalovaného vo výpovedi uviedol, že žalobcovi bola mzda za roky 2011, 2012,
2013 riadne vyplatená a ani žiadny zamestnanec jeho spoločnosti nemôže povedať, že nedostal
finančné prostriedky, o mzdu nikto nežiadal. Výplatnú listinu o tom, že skutočne finančné prostriedky aj

prevzal a prevzatie finančných prostriedkov nepodpísal žiadny zamestnanec, lebo spoločnosť fungovala
na báze dôvery k zamestnancom. Zamestnancom sa mzda vyplácala mesačne, po odpracovaní
príslušného mesiaca. Žalobca si vyplácal finančné prostriedky sám, pretože disponoval finančnými
prostriedkami a štatutárny zástupca kontroloval nakladanie s nimi. Žalobca ho ani písomne ani
telefonickyanižiadnouinouformounikdynevyzvalnavyplateniemzdy.Naskončenípracovnéhopomeru

sa so žalobcom dohodol. Neskôr žalobca telefonicky vyzval žalovaného, že má nárok na odstupné.
Každý zamestnanec, ktorý odchádzal zo spoločnosti, dostával odstupné. Žalobca požadoval vysoké
sumy odstupného, preto žalovaný odmietol vyplatiť žalobcovi odstupné.

9. Svedkyňa U. S., účtovníčka žalovaného, vo výpovedi uviedla, že mzdy u žalovaného sa vyplácali

vždy ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúcom po odpracovanom mesiaci, k rukám zamestnanca.
Spoločnosť mala za obdobie rokov 2011 až 2013 okolo 20 zamestnancov. Žalobca vyberal finančné
prostriedky z banky, robil drobné nákupy, hospodársku prácu, vystavoval faktúry, platil odvody za
zamestnancov cez firemný účet. Žalobca vždy jej osobne tvrdil, že zamestnanci majú vyplatenú mzdu,na základe výplatnej listiny sa to zaúčtovalo v pokladni. Výplatný lístok sa odovzdával tomu, kto o oň
požiadal. Prebytok mzdy nebol za žiadne obdobie rokov 2011 až 2013 v pokladni zistený.

10. Svedok Q. Ž., zamestnanec žalobcu, ktorý mal na starosti výkup materiálu a ktorý vyplácal
zamestnancom mzdu, vo výpovedi uviedol, že žiadny zo zamestnancov sa nikdy nesťažoval, že mu
mzda nebola vyplatená. Mzda sa vyplácala v hotovosti k rukám mesačne. Sám osobne finančné
prostriedky vyplácal vodičom a baličom, žalobca vyplácal iných zamestnancov, napríklad ekonómku,
finančné prostriedky z banky nosil žalobca.

11. Svedok Š. S., ktorý pracoval u žalovaného ako výkupca, vo výpovedi uviedol, že mzdy u žalovaného
sa vždy vyplácali mesačne, osobne každému na ruku. Žalobca išiel pre finančné prostriedky do banky,
doniesol ich a vyplácal ich potom podľa počtu hodín. Evidencia sa viedla v počítači a takisto túto
evidenciu viedla účtovníčka. Mzda bola vyplatená všetkým zamestnancom každý mesiac a nikdy sa
nikto nesťažoval. Sám dostával vyššiu mzdu vo výške okolo 800,- Eur mesačne, i keď sa evidovala na

výplatnej listine nižšia suma vo výške okolo 170,- Eur mesačne.

12. Žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ skončili pracovný pomer dňa 2. 1. 2014
dohodou, čo vyplynulo z dohody o skončení pracovného pomeru predloženej žalobcom.

13. Z potvrdenia pre zápočet predchádzajúcich období dočasnej práceneschopnosti vyplýva, že žalobca
bol zamestnancom žalovaného v období od 21. 4. 2011 do 2. 1. 2014. Práceneschopný bol od 1. 7.
2013 do 31. 12. 2013.

14. Podľa potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2013

nezdaniteľná časť daňovníka, žalobcu, predstavuje 3 735,84 Eur.

15. Podľa potvrdenia VÚB, a.s. zo dňa 20. 6. 2014 k účtu, ktorý bol vedený pre žalovaného, žalobca I.
E. mal zriadené oprávnenie - disponovať s účtom samostatne od 18. 11. 2010 do 3. 1. 2013.

16. Z potvrdení VÚB, a.s., ktoré predložil žalovaný, žalobca v období od 4. 7. 2011 do 29. 11. 2011 vybral
z účtu žalovaného v hotovosti sumu vo výške 1 602 081,50 Eur.

17. Z výplatných listín žalobcu za roky 2011 až 2013, ktoré predložil žalovaný, vyplýva výška mzdy, ktorú
mal žalobca počas trvania pracovného pomeru poberať.

18. Z písomného potvrdenia UniCredit Bank, a.s., ktoré si súd vyžiadal, vyplýva, že žalobcovi bol
vyplatený žalovaným priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 12 kalendárnych mesiacov za rok vo
výške 796,64 Eur. Priemerný vymeriavací základ pre odvody do Sociálnej poisťovne bol vo výške 1 000,-
Eur. Priemerný hrubý mesačný príjem za obdobie posledného kalendárneho roku od 1. 1. do 31. 12.

predstavoval 925,92 Eur.

19. Sociálna poisťovňa listom zo dňa 31. 5. 2016 oznámila súdu, že zamestnávateľ CVIK INDUSTRY
s.r.o. odviedol poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie
v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie za I. E. za obdobie 4/2011 až 1/2013,

6/2013 a 1/2014. V obdobiach 0/2013 až 5/2013 a 7/2013 až 12/2013 uviedol zamestnávateľ nulový
vymeriavací základ z dôvodu evidovanej práceneschopnosti. Žalobca bol evidovaný v registri poistencov
a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako zamestnanec, fyzická osoba s pravidelným
príjmom v spoločnosti CVIK INDUSTRY s.r.o.

20. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti.

21. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

22. Podľa § 60 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú
na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení
pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne.23. Podľa § 118 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované

zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so
zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada
mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových
podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie
plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

24. Mzda je jednou z foriem odmeny za prácu v pracovnom pomere. Podľa Zákonníka práce za
mzdu treba považovať všetky plnenia zamestnávateľa poskytované zamestnancovi za vykonanú prácu.
Odmena za prácu zahŕňa akékoľvek plnenia. Odmenou za prácu je nielen mzda, ale aj provízie, podiely
na zisku a ďalšie formy.

25. Podľa § 129 ods. 1, 3 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú
za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v
najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

26. Podľa § 130 ods. 2, 4, 5 Zákonníka práce mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v
pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno
dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.
27. Mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak

sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom
pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo
najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú
inak.
28. Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje

o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o
stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach
zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak
sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami.
Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne

v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na
starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na
garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na
starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ
predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná.

29. Podľa § 187 ods. 1 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

30. V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak

povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Okruh rozhodujúcich
skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení,
je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu (Civilný sporový
poriadok, Veľký komentár, Števček).

31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 20. 4. 2011 ako vedúci prevádzky, s miestom výkonu práce v Košiciach na
Južnej triede 82 v Košiciach. Žalobca a žalovaný v pracovnej zmluve dohodli mesačnú mzdu vo výške 1
000,- Eur brutto. Doplnkom č. 1 k pracovnej zmluve bola mzda od 1. 9. 2012 dohodnutá vo výške 500,-

Eur brutto, s termínom vyplatenia mzdy do konca kalendárneho mesiaca.
32. Žalobca a žalovaný skončili pracovný pomer dohodou ku dňu 2. 1. 2014, na žiadosť žalobcu, bez
uvedenia dôvodu a žalovaný so žiadosťou súhlasil. Dohoda o skončení pracovného pomeru vyjadrovala
vôľu obidvoch strán sporu skončiť pracovný pomer. Ani jedna zo strán neplatnosť uzatvorenej dohodynenamietala. V konaní bolo nesporné, že na základe vzájomnej a dostatočnej určitej prejavenej vôle v
písomnej forme strán sporu došlo k skončeniu pracovného pomeru touto formou. Žalobca nežiadal, aby
v dohode o skončení pracovného pomeru bol uvedený dôvod jeho skončenia.

33. Predmetom konania je vyplatenie mzdy za roky 2011, 2012, 2013.
34. Žalovaný preukázal, že za obdobie trvania pracovného pomeru 2011-2013 žalobcovi mzdu vyplatil,
lebo zo mzdy boli vykonané žalovaným zákonné odvody do Sociálnej poisťovne. Žalovaný predložil
výplatné listiny žalobcu, podľa ktorých bola mzda žalobcu v jeho účtovníctve vyúčtovaná riadne za každý
kalendárnymesiacvpríslušnomroku.Žalobcapodobutrvaniasvojhopracovnéhopomeruod20.4.2011

vybral z účtu žalovaného finančnú hotovosť v celkovej čiastke 1 602 081,50 Eur. Nebolo sporné, že s
účtom žalovaného mohol kedykoľvek disponovať a finančné čiastky podľa potreby z účtu vyberal, keďže
pri zabezpečovaní chodu spoločnosti žalovaného zaobstarával obchodné operácie, úhrady záväzkov,
výplaty miezd a iné. Všetky výbery žalobcu boli zdokumentované písomnými potvrdeniami VÚB a.s. o
výberochvhotovosti,ktoréžalovanýpredložil.Taktiežsvedkoviapotvrdili,žemzdabolariadnevyplácaná
mesačne všetkým zamestnancom a z vybraných hotovostí si žalobca ponechal aj pre svoju mzdu

sumu zodpovedajúcu mesačnej mzde. Žiadny zo zamestnancov, ani žalobca, počas celého trvania
pracovného pomeru od 20. 4. 2011 do 2. 1. 2014 nikdy písomne nereklamoval u žalovaného,
že by mu nebola vyplatená mzda ani časť mzdy. Žalobca nepodal ani žalobu o skončenie pracovného
pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru pre nevyplatenie mzdy podľa § 69 ods. 1 písm.
b/ Zákonníka práce, hoci sa jedná o závažný dôvod porušenia povinností zamestnávateľa. Žalobca

predložilpriposkytnutíúveruodUniCreditBank,a.s.potvrdenieovýškesvojhopríjmuzozávislejčinnosti
a funkčných pôžitkov, vystavené žalovaným, kde preukazoval banke pre potreby úveru svoj mesačný
príjem za rozhodné obdobie, čo mal súd preukázané z výpisu od UniCredit Bank Slovakia, a.s., ktorý si
vyžiadal. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie I. bolo preukázané, že žalobca na
základe uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 27. 12. 2012 sa stal vlastníkom 3-izbového bytu č. XX, 4.

poschodie, vchod XX. Žalobca zaplatil predávajúcim kúpnu cenu vo výške 64 000,- Eur, pričom sumu vo
výške 6 400,- Eur vyplatil hneď v hotovosti k rukám predávajúcich a sumu vo výške 57 600,- Eur platil z
úveru poskytnutého z UniCredit Bank Slovakia, a.s. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby
žalobcu za rok 2012 vyplýva preukázaný úhrn príjmov žalobcu od všetkých zamestnávateľov, podľa
ktorého dosiahol v roku 2012 príjem vo výške 10 290,59 Eur. Úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov

za rok 2011 bol podľa daňového priznania bol vo výške 8 333,34 Eur, za rok 2013 jeho príjmy zo živnosti
predstavovali 51 776,90 Eur. Na daňových priznaniach žalobca prehlásil, že všetky údaje uvedené v
týchto daňových priznaniach sú správne a úplné a svojím podpisom ich správnosť a pravdivosť potvrdil.
35. Žalobca namietal, že zamestnanci žalovaného podpísali na výplatnej listine prevzatie mzdy
dodatočne, až po začatí súdneho konania, pričom u žalobcu tento dôkaz podpísania výplatnej listiny

chýba, čo vyplýva z účtovných dokladov žalovaného. Ďalej namietal, že svedkovia nehovorili pravdu,
pretože im papierovo bola vyplácaná minimálna mzda a prevyšujúca časť mzdy im bola vyplatená len
na čierno.
36. Je potrebné uviesť, že predvolaní a vypočutí svedkovia boli súdom riadne poučení a chceli
vypovedať. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR z 9. 6. 2015 č.k. 3ÚS/276/2014-29 spochybňovanie

objektívnosti výpovedí svedkov a strán sporu iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného,
či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné objektívne
zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie
nepravdivosti svedeckých výpovedí“.
37. Svedkovia súdu potvrdili, že im bola vyplácaná mzda podľa výplatnej listiny a časť mzdy bola

platená priamo k ich rukám, hoci nebola zaevidovaná v účtovníctve žalovaného, ale mzdy boli všetkým
zamestnancom riadne vyplatené počas trvania ich pracovného pomeru.
38. Súd preto uveril všetkým vypočutým svedkom a žalovanému, že mzda žalobcovi vyplatená bola a
pokiaľ žalobca tvrdil opak, v spore to nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v tomto smere
zaťažovalo (§ 187 CSP).

39. Z uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu v celom rozsahu
zamietol ako nedôvodnú.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný má v konaní plný úspech a preto mu bola

priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,

v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.