Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 17C/280/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208224838
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1208224838.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou,
PhD., v sporovej veci žalobcu: O.. P. P., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, Q.Š. , zastúpený advokátskou
kanceláriou JUDr. Gabriel Almáši, s.r.o., Niťová 3, Bratislava , proti žalovanému : SLOVNAFT

MONTÁŽEAOPRAVYa.s.,Vlčiehrdlo,Bratislava,IČO:31356915,zastúpenýadvokátskoukanceláriou
Ružička Csekes s. r. o., Vysoká 2/B, Bratislava onáhradumzdyzneplatnéhoskončeniapracovnéhopomerutakto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 20 632,68 euro do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd určuje, že nemožno od žalovaného ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať aby žalobcu ako
zamestnanca naďalej zamestnával.

IV. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

V. Súd priznáva žalovanému v časti o vzájomnú žalobu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania

v pomere 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa X. XX. XXXX domáhal, aby súd určil, že skončenie
pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu organizačných zmien podľa §
-2-
17C/280/2008

63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, dané listom žalovaného zo dňa 28. 7. 2008 je neplatné, zároveň

žiadal priznať náhradu mzdy odo dňa 01. 11. 2008 do dňa, kedy mu začne žalovaný prideľovať
prácu podľa pracovnej zmluvy. Svoj návrh zdôvodnil tým, že pracovný pomer s právnym predchodcom
žalovaného vznikol na základe pracovnej zmluvy účinnej od XX. XX. XXXX. Počas pracovného pomeru
prešiel žalobca viacerými pracovnými pozíciami, pričom naposledy zastával funkciu vedúceho strediska
v organizačnom útvare s názvom ". C., na ktorej pozícii pracoval od roku 1984. Žalovaný žalobcovi
oznámil, že s účinnosťou od 01. 08. 2008 sa v rámci realizácii organizačných zmien zrušili niektoré

pracovné miesta, medzi inými aj pracovné miesto, ktoré zastával žalobca. Žalovaný predložil žalobcovi
návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou, podľa ktorej sa mal pracovný pomer skončiť dňom
01. 08. 2008. S návrhom dohody však žalobca nesúhlasil. Následne listom zo dňa 28. 07. 2008žalovaný ako zamestnávateľ skončil pracovný pomer so žalobcom ako zamestnancom výpoveďou z
dôvodu organizačných zmien. Zamestnanec nesúhlasil s výpoveďou, mal za to, že u zamestnávateľa k
organizačnej zmene vôbec nedošlo, organizačný útvar a funkcia, ktorú zastával zmenila iba svoj názov.

Funkcia "Vedúci strediska" sa premenovala na "Vedúci údržby a opravy strojných zariadení". Popis úloh
premenovaného miesta zostal nezmenený.

2/ Rozsudkom zo dňa XX. XX. XXXX tunajší súd vo veci rozhodol podľa § 152 ods. 2 O. s. p.
medzitýmnym rozsudkom a určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa XX. XX. XXXX je

neplatné. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že miesto vedúceho v útvare ". C.
bolo prenesené aj do novej organizačnej štruktúry po organizačnej zmene. Útvar ". C. bol premenovaný
na útvar ". I. Z. J. W., pod ktorý útvar patrila aj "dielňa a opravy rotačných strojov" a "dielňa špeciálnych
činností ". Ďalším útvarom podľa novej organizačnej schémy bol "Útvar údržby a opravy KS (komplexný
servis)". Podľa novej organizačnej štruktúry po organizačnej zmene existovalo miesto "vedúceho
útvaru údržby a opravy strojných zariadení". Z dôvodu, že žalovaný v konaní nepreukázal existenciu

rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene a doklady, ktoré do spisu založené boli nepreukázali
že by u neho došlo k organizačnej zmene ale iba k premenovaniu existujúceho útvaru, v ktorom
žalobca pôvodne pracoval dospel súd k záveru, že zamestnávateľ nesplnil hmotnoprávne predpoklady
výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že
skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 28.07.2008 je neplatné. Na odvolanie žalovaného

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa XX. X. XXXX, č.k. XCoXXX/XXXX-XXX rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po doplnení dokazovanie súd prvej inštancie
vyhlásil dňa XX.XX.XXXX rozsudok, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX, ktorým žalobu zamietol. Na odvolanie
žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX napadnutý
rozsudok zmenil a určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX zo strany

žalovaného je neplatné. V časti o náhradu mzdy rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Najvyšší súd
SR rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XCdo/XXX/XXXX-XXX podané dovolanie zamietol. Súčasný
právny stav je teda taký, že súdy právoplatne rozhodli o tom, že skončenie pracovného pomeru žalobcu,
listom žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné.

3/ Vzhľadom na to, že v konaní bolo právoplatne určené, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného
bol skončený neplatne, súd sa v ďalšom konaní zaoberal mzdovými nárokmi žalobcu, ktoré si v konaní
uplatnil. V tejto súvislosti súd vypočul právnych zástupcov
-3-

17C/280/2008

sporových strán ako i žalobcu, oboznámil sa s obsahom mzdových listov žalobcu, výpisu z účtu
žalovaného, oznámeniami Sociálnej poisťovne zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdeniami Sociálnej poisťovne
zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutiami Sociálnej poisťovne zo dňa XX.XX.XXXX ako i ďalším obsahom

spisového materiálu.

4/ Žalobcasapodanoužalobounasúddomáhalvočižalovanému„náhradymzdy vovýškepriemerného
zárobku odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, t.j. od 01.11.2018 do dňa, od ktorého mu
začne prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku“. Podaním

doručeným súdu dňa 23.02.2017 špecifikoval svoje mzdové nároky žalobca nasledovne: „žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru
výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX sumu 171 938,95 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku“. V podaní
žalobca poukázal ma to, že dňa 09.09.2008 oznámil žalovanému, že trvá na pokračovaní pracovného
pomeru. Priemerný zárobok sa preto zisťuje za obdobie štvrťroku júl, august, september 2008 a

rozhodujúcim štvrťrokom je kalendárny štvrťrok apríl, máj, jún 2008. Čistá mzda žalobcu za mesiac
apríl 2008 predstavovala 41 272 Sk, za mesiac máj 2008 - 55 763 Sk a za mesiac jún 2008 - 58 360
Sk. Spolu 155 395 Sk. Na jeden mesiac pripadá v priemere 51 798,33 Sk. Pracovný pomer žalobcu
u zamestnávateľa sa skončil uplynutím výpovednej doby dňa 01.11.2008. Do uvedeného dňa žalovaný
vyplácal žalobcovi mzdu. Žalovaný mu však do dnešného dňa neumožnil pokračovať v práci, preto

náhradumzdy požadovalzaobdobieod01.11.2008do28.02.2017,t.j.za100mesiacov.Výslednásuma
náhrady mzdy za uvedené obdobie potom prestavuje 5 179 833 Sk/171 938,95 €. Podaním doručeným
súdu na pojednávaní dňa 08.02.2018 žalobca vyčíslil náhradu mzdy ku dňu pojednávania sumou
191 343,49 €. Žalovaný zároveň navrhol aby súd podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce náhradu mzdypresahujúcu 12 mesiacov nepriznal, resp. ju primerane znížil. Poukázal na to, že žalobca po skončení
pracovného pomeru u žalovaného ihneď nastúpil do starobného dôchodku, bol mu vyplatený dôchodok
za dva roky spätne celkovo vo výške 609 690 Sk/20 238 € a priznaný dôchodok v sume 800 € mesačne,

zamestnávateľ mu tiež po skončení pracovného pomeru vyplatil odstupné a odchodné v celkovej výške
233 088 Sk/ 7 737,10 €, ktoré doposiaľ žalovanému nevrátil, hoci tvrdil, že skončenie pracovného
pomeru je neplatné. Z uvedeného vyplýva, že žalobca po neplatnom skončení pracovného pomeru
žiadnym spôsobom ekonomicky netrpel, prejavil záujem trvalo zotrvať na dôchodku a ďalej sa do práce
nezapojiť. Po skončení pracovného pomeru u žalovaného v žiadnom prípade nedošlo k zhoršeniu jeho

životnej situácie.

5/ Právny zástupca žalobcu s využitím moderačného oprávnenia nesúhlasil, poukázal na celkovú dobu
trvania súdneho konania, ktoré sa práve pre nečinnosť žalovaného museli odročovať, boli podávané
opravné prostriedky, čím sa konanie predĺžilo. Žalobca pred súdom uviedol, že po skončení pracovného
pomeru u žalovaného sa viac nezamestnal ani na základe pracovnej zmluvy, ani na dohody o vykonaní

práce, nepracoval ani brigádnicky, nepodnikal, nebol spoločníkom žiadnej obchodnej spoločnosti. Jeho
jediným zdrojom príjmu bol a stále je starobný dôchodok. Po skončení pracovného pomeru sa prihlásil
do Sociálnej poisťovne na poberanie starobného dôchodku a tento mu bol vyplatený spätne za obdobie
od 09.07.2006 do 13.11.2008 jednorazovo.

6/ Žalovaný sa vzájomnou žalobou domáhal, aby súd podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce určil, že
od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať aby žalobcu naďalej zamestnával. Ako dôvod uviedol
práve dôchodkový vek žalobcu a fakt, že od skončenia

-4-

17C/280/2008

pracovného pomeru sa do pracovného pomeru nezapojil, v súčasnosti je vo veku 73 rokov a je
poberateľom starobného dôchodku.

7/ Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX- XXX súd pripustil zmenu petitu žaloby
v nasledovnom znení: „žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 197 618,86 euro do troch dní od
právoplatnosti rozsudku“ a zároveň pripustil vzájomnú žalobu žalovaného v nasledovnom znení: „súd
určuje, že nemožno od žalovaného ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobcu ako
zamestnanca naďalej zamestnával“.

8/ Žaloba na súd bola podaná dňa 04.12.2008, od uvedenej doby bol Zákonník práce č. 311/2001Z.z.
novelizovaný viacerými zákonmi. Podľa jednotlivých prechodných a záverečných ustanovení zákonov,
ktorými bol novelizovaný Zákonník práce účinný ku dňu podania žaloby súd t.j. ku dňu 28.07.2008
- zák. č. 311/2001 Z.z. v znení zák. č. 165/2002 Z. z. , 408/2002

Z. z. , 413/2002 Z. z. , 210/2003 Z.
z. , 461/2003 Z. z. , 5/2004 Z. z.
, 365/2004 Z. z. , 82/2005 Z. z. , 131/2005 Z. z. , 244/2005 Z. z. , 570/2005 Z. z. , 124/2006 Z. z. , 231/2006 Z. z. , 348/2007 Z. z. , 200/2008 Z. z. súd posudzoval nároky z
neplatného skončenia pracovného pomeru podľa doterajších predpisov t.j. podľa právneho predpisu
účinného ku dňu výpovede (ďalej len „ Zákonník práce“).

9/ Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto na rada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo, ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.Podľa § 134 ods. 1, 2, 3, 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje
zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia
odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa

nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia
odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa
namiestopriemernéhozárobkupravdepodobnýzárobok.Pravdepodobnýzároboksazistízomzdy,ktorú
zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa
zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný
mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom

pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.
Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

-5-
17C/280/2008

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec
nepriznať.

10/ V prejednávanej veci bolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti skončenia pracovného pomeru
žalobcu,pretomuvzmysleustanovenie§79anasledovnýchZákonníkapráce vznikolnároknanáhradu
mzdy. Náhrada mzdy prislúcha zamestnancovi od doby, kedy zamestnávateľovi oznámil, že trvá na
ďalšom zamestnávaní a to až do doby keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak

dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Z výnimočných dôvodov súd môže náhradu mzdy
presahujúcu 12 mesiacov priberanie znížiť, prípadne ju zamestnancovi vôbec nepriznať. Strany sporu
na pojednávaní konanom dňa 08.02.2018 odsúhlasili výšku priemernej mesačnej mzdy 1 719,39 €
netto určenej na účely náhrady mzdy z dôvodu neplatnosti skončenia pracovného pomeru, s ktorou
výškou sa súd stotožnil.

11/ Z obsahu spisu súd zistil, že žalobca sa domáha priznania náhrady mzdy za obdobie od 01.11.2008,
napriek tomu, že podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce mu vznikol nárok na náhradu mzdy odo dňa, kedy
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Keďže žalobca bol v konaní zastúpený
advokátom a súd nemôže strane sporu prisúdiť viac, než čoho sa domáha, súd priznal žalobcovi nárok

na náhradu mzdy odo dňa 01.11.2018, kedy malo dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou zo
dňa XX.XX.XXXX. Žalobca sa domáhal priznať náhradu mzdy do dňa rozhodnutia súdu o jeho nároku.
Žalovaný žiadal, aby súd využil moderačné oprávnenie a priznal žalobcovi náhradu mzdy iba za obdobie
12 mesiacov.

12/ Podľa ustálenej judikatúry základným hľadiskom pri rozhodovaní súdu o zníženie, respektíve
nepriznanie náhrady mzdy za dobu presahujúcu 12 mesiacov, je skutočnosť, či zamestnanec bol po
neplatnom rozviazaní pracovného pomeru zamestnaný u iného zamestnávateľa, poprípade či sa do
práce nezapojil z vážneho dôvodu. Významné pritom je predovšetkým to, či sa zamestnanec zapojil
alebo mohol zapojiť do práce v mieste dojednanom pracovnou zmluvou, či zamestnanec vykonával

alebo mohol vykonávať prácu, ktorá zodpovedá druhu práce dohodnutej v pracovnej zmluve, ktorá je
dohodnutému druhu práce rovnocenná alebo práci, ktorej výkon je pre zamestnanca výhodnejší, než
v pracovnej zmluve dohodnutý druh práce a akú mzdu za vykonanú prácu obdržal. Rovnako musí byť
brané do úvahy aj to, či sa aktívne i sám podieľal na hľadaní si zamestnania. Pri rozhodovaní o náhrade
mzdy na obdobie 12 mesiacov potom súd spravidla zisťuje aj okolnosti (subjektívne a objektívne), ktoré

súvisia so zabezpečením sa zamestnanca a nie okolnosti týkajúce sa pomerov zamestnávateľa. Po
uplynutí lehoty uvedenej v ustanovení § 79 ods. 2 Zákonníka práce tak ustupuje do pozadia sankčná
a satisfakčná povaha náhrady mzdy a zvýrazňuje sa jej sociálna funkcia. V tomto prípade ide o to, či
chovanie zamestnanca pri zabezpečovaní si ďalšieho zárobku (iného príjmu) je korektné; krátenie alebonepriznanie prichádza do úvahy, ak zamestnanec vlastnou vinou zanedbal možnosť zarobiť si a tak si
aspoň čiastočne nahradiť ušlý príjem, alebo naopak, ak niekde zarábal toľko, že žiadnu ujmu neutrpel.
Z listinných dôkazov, ktoré založil do spisu žalobca mal súd za preukázané, že v čase neplatného

skončenia pracovného pomeru bol už dva roky v dôchodkovom veku. Po doručení výpovede sa prihlásil
doSociálnejpoisťovnenapoberaniestarobnéhodôchodkuatentomubolzauvedenédvarokyvyplatený
spätne jednorázovou sumou 609 390 Sk/ 20 238 €, zároveň mu bol priznaný starobný dôchodok vo
výške 800 € mesačne. Tak ako
-6-

17C/280/2008

z obsahu listinných dokladov založených žalovaným vyplýva, po daní výpovede zo dňa XX.XX.XXXX
vyplatil žalobcovi odstupné a odchodné v celkovej výške 7 737,10 € a hoci sa sám žalobca domáhal
určenia neplatnosti výpovede túto sumu žalovanému do dnešného dňa nevrátil. Od roku 2008 je
žalobca doposiaľ na starobnom dôchodku, po skončení pracovného pomeru u žalovaného sa nesnažil

opätovnesazapojiťdopracovnéhopomeru,pretožebolvdôchodkovomvekuanadôchodkujedoposiaľ.
Súd konštatuje, že výkon práva uplatniť si náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru
spôsobom, ktorý priamo vyplýva zo zákona, pri rešpektovaní zákonom predpokladaného postupu,
nemôže v žiadnom prípade byť zneužitím práva. Avšak na druhej strane, kedy nad priznanú náhradu
mzdy za dvanásť mesiacov, nastupuje už len jej sociálna funkcia, je potrebné uzavrieť, že žalobca bol

v ďalšom období sociálne zabezpečený práve starobným dôchodkom ako aj odstupným a odchodným,
ktoré mu boli vyplatené zamestnávateľom, ktorú sumu mu žalobca doposiaľ nevrátil a ktorú sumu od
neho žalovaný ani nevymáha. Priznaná suma náhrady mzdy za 12 mesiacov vo výške 20 632,68 € (1
719,39 x 12) predstavuje podľa názoru súdu dostatočnú satisfakciu a sociálnu ochranu pre žalobcu a
zároveň je i dostatočnou sankciou pre žalovaného za jeho nezákonný postup, ktorý zvolil pri skončení

pracovného pomeru. Ďalšia priznaná náhrada by tak už sociálnu funkciu neplnila, preto súd vo zvyšnej
časti žalobu zamietol.

13/ V súvislosti so vzájomnou žalobou žalovaného, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že nemožno od
zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby naďalej žalobcu zamestnával súd uvádza nasledovné:

Ustanovenie § 79 ods. 1 Zákonníka práce vo svojej druhej časti prvej vety, z ktorej vyplýva výnimka z
neskončenia pracovného pomeru pri jeho neplatnom skončení zamestnávateľom, pokiaľ zamestnanec
trvánaďalšomzamestnávaní,kedysúdmôženanávrhzamestnávateľarozhodnúť,ženemožnoodneho
spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, patrí k právnym normám s relatívne
neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom

a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám
hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Nejde však o úvahu
úplne neobmedzenú, lebo právny predpis tým, že taxatívne určuje dôvody, pre ktoré zamestnávateľ
môže so zamestnancom jednostranne rozviazať pracovný pomer, určuje zároveň hľadiská, ku ktorým je
potrebné prihliadať a ktorými je táto úvaha usmerňovaná. Súd môže prihliadnuť zároveň k akýmkoľvek

ďalším skutočnostiam, ktoré majú vzťah k výkonu práce dotknutého zamestnanca, predovšetkým k jeho
osobe, k jeho doterajším pracovným výsledkom, ku schopnostiam spolupráce a pod. Spravodlivosťou
tu treba rozumieť niečo, čo by za takéto mohli považovať obe strany sporu. Z uvádzaného potom
nepochybne vyplýva a to bez potreby zaoberať sa prípadnými ďalšími dôvodmi, že ak žalobca pred
neplatným skončením pracovného pomeru už dva roky pracoval u zamestnávateľa po dosiahnutí

dôchodkového veku, po doručení výpovede nastúpil do starobného dôchodku, prácu si nehľadal a
doposiaľ je jeho jediným zdrojom príjmu starobný dôchodok, pričom medzičasom dosiahol vek 73 rokov
považuje súd za spravodlivé určiť, že nemožno od žalovaného žiadať, aby žalobcu naďalej zamestnával.
Žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súdu určil, že jeho pracovný pomer u žalovaného trvá preto
súd zamietol a vyhovel vzájomnej žalobe žalovaného.

14/ O trovách konania žalobcu rozhodol súd podľa § 251 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a priznal
mu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %. Žalobca bol úspešný v merite veci
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. V časti
-7-

17C/280/2008

o náhrade mzdy bolo na úvahe súdu, či využije moderačné oprávnenie, teda rozhodnutie v tejto časti
záviselo od úvahy súdu. V dôvodovej práve k ustanoveniu § 255 CSP sa uvádza, že v sporovomkonaní je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania,
čomu zodpovedná aj systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať
náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, nie však v

požadovanej výške. Ide o prípady, i keď výška nároku závisí od úvahy súdu.

15/ Podľa § 251 CSP v spojení s § 255 CSP súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v pomere 100 % v časti o vzájomnej žalobe, keďže bol plne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

-8-
17C/280/2008

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

V Bratislave dňa 29.05.2018