Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611205082
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6611205082.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej

a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu Sociálna poisťovňa so
sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484 proti žalovanému M-Market, a. s., so sídlom
Lučenec, Dukelských hrdinov 2, IČO: 36 027 146, právne zastúpenému JUDr. Alexandrom Filom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, P. Rádayho 14/A, za účasti intervenienta na
strane žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO:
00 151 700, v konaní o zaplatenie 78.543,26 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č. k. 17C/93/2011-362 zo dňa 12. 10. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v časti výroku I., ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 56.165,63 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o náhrade trov konania (výrok
II.) a o povinnosti zaplatiť súdny poplatok (výrok III.); potvrdzuje.

II. V časti výroku I., ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 22.377,63 € v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, zostáva nedotknutý.

III. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 78.543,26 €
titulom regresného nároku v zmysle § 238 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon o sociálnom poistení (ďalej
v texte „zák. č. 461/2003 Z. z.“).

2. Uznesením Okresný súd Lučenec č. k. 17C/93/2011-293 zo dňa 13. 05. 2014, ako aj uznesením
vyhlásenom na pojednávaní dňa 14.09.2017, pripustil zmenu petitu s tým, že pripustil rozšírenie žaloby
na sumu 78.543,26 €.

3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a následne aplikovanej právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj zákona č.
437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej v texte
„zák. č. 437/2004 Z. z.“) v spojení s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a to § 420, § 441 a § 100
ods. 1, § 106 ods. 1, vrátane § 6 ods. 4 zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a
o zmene niektorých zákonov (ďalej v texte „zák. č. 124/2006 Z. z.“) posúdil uplatnený nárok žalobcu za

opodstatnený. Pokiaľ ide o základ uplatneného nároku žalobcu okresný súd konštatoval, že základným
predpokladom vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.
z. je preukázanie škody, jej výšky, zavinené porušenie právnej povinnosti a príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou. Zdôraznil, že nárok žalobcu v zmysle § 238 zák. č. 461/2003 Z.z. je samostatným regresným nárokom a vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade
škody má uvedená úprava povahu špeciálneho ustanovenia. Ustanovenie § 238 zák. č. 461/2003 Z. z.
zakladá regresný nárok žalobcu voči tretím osobám, ak sú splnené zákonné podmienky v ňom uvedené.

Poskytnutím dávok vznikla žalobkyni nepochybne majetková ujma, ktorá je odškodniteľná pri splnení
stanovených predpokladov, ktoré sú kumulatívne naplnené.

4. Hmotno-právnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody vzniknutej výplatou
dávok je, že poisťovňa, teda žalobca uhradil svojim poistencom príslušné dávky, ktoré boli poskytnuté

a vyplatené ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi. Tretia
osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky Sociálnej poisťovni len v takom rozsahu, v akom
je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami, na ktoré vznikol
nárok v dôsledku konania tretej osoby. Pre priznanie regresných nárokov žalobcu vyplývajúcich z
osobitného občiansko-právneho vzťahu upraveného vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, je
vždy rozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby, v prejednávanom prípade žalovaného. Vykonaným

dokazovaním podľa okresného súdu jednoznačne preukázané, že protiprávnym konaním žalovaného
došlo k pracovnému úrazu u poškodenej E. X..

5. Zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze (č. l. 20 spisu), ktorý dňa 20. 07. 2007 zaregistrovala
Sociálna poisťovňa vyplýva, že E. X. bola zamestnaná u R. F., kde vykonávala práce - predaj slnečných

okuliarov, a to tretí rok. Po skončení predaja odvážala okuliare do určeného skladu a pri schádzaní
výťahom z druhého na prvé poschodie sa výťah medzi poschodiami zasekol, pričom pracovníčka -
poškodená zakričala, že sa zasekla vo výťahu. Skladník potravín začal búchať na dvere výťahu, na
čo ho pracovníčka z výťahu upozornila, aby prestal, že spadne aj s výťahom, nakoľko videla, že laná
výťahu sa ďalej odvíjajú. Pracovník prestal búchať na dvere výťahu a následne výťah spadol voľným

pádom do poschodia, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu zdravia E. X., ktorá utrpela trieštivú zlomeninu
tela stavca L 1 s poranením miechy a ochrnutím dolných končatín, zlomeninu členkov pravej dolnej
končatiny. Z dodatku č. 1 k protokolu č.: IBB-5-66-2.2/5-J02-10 zo dňa 23. 03. 2010, ako aj zo dňa 19.
04. 2010 vyplýva, že ako priamu súvislosť s haváriou je možné uviesť zvýšenú vôľu na vedení, ktorá
v prípade pohybu tam nachádzajúcej sa osoby mohla kabínu až tak rozhúpať, že došlo k zachyteniu

kabíny. V revíznej správe sú uvedené nerovnosti výťahovej šachty.

6. Za technický stav a prevádzku zdvíhacích zariadení zodpovedá užívateľ, ktorým je spravidla fyzická
osoba, ktorej sú zverené do používania v prevádzke zdvíhacie zariadenia, ktorú riadi. Vzhľadom na
skutočnosť, že príčinou havárie bol zlý technický stav, bola v uvedených protokoloch konštatovaná

príčinná zodpovednosť, keď ako najzávažnejšie boli uvedené neodstrániteľné nedostatky, a to uvoľnené
konzoly vodítok a a/ krídlo dverí prečnieva do šachty, b/ zlomená výstuž dverí 1P, ktoré s najväčšou
pravdepodobnosťou boli podľa týchto protokolov príčinou, že uvoľnením pohybu v konzolách vodítok
došlo k zachyteniu o prečnievajúce časti šachty a dverí do profilu pohybu kabíny a po uvoľnení na tomto
záhybedošlokpádu,pretožesanosnáreťazmedzitýmuvoľnila.Okolnostipríčinypáduvýťahovejkabíny

konštatoval aj znalec z odboru bezpečnosti a ochrany pri práci A.. H. J., J.. v znaleckom posudku č.
38/2008 zo dňa 30. 10. 2008 (č. l. 224 až 254 spisu) a v doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 38/2008
č. úkonu 6/2009 (č. l. 294 až 299 spisu) zo dňa 15. 04. 2009, ktorý tvorí súčasť spisu Okresného súdu
Veľký Krtíš č. k. 8T/92/2009 a v ktorom znalec konštatoval, že ako priamu súvislosť s haváriou je možné
uviesť zvýšenú vôľu vo vedení, ktorá v prípade pohybu tam sa nachádzajúcej osoby mohla kabínu

tak rozhúpať, že došlo k zachyteniu kabíny. Druhá závažná skutočnosť bola zistená v novom osadení
vysadených dverí, čo mohlo byť vyvolané ich stavom v čase havárie. Prvou príčinou vlastného pádu
bolo zachytenie výťahu na nespresnenej časti výťahovej šachty. Neprerušením odvíjania reťaze do takej
miery po dodatočne nešpecifikovanom spôsobe uvoľnenia došlo k pádu kabíny až na dno šachty. To
zapríčinilo, že v kabíne sa nachádzajúca osoba prudkým nárazom na dno šachty bola poranená. Druhou

príčinou bolo zachytenie padajúcej kabíny zachytávačmi. Vzhľadom na skutočnosť, že príčinou havárie
bol zlý technický stav, opätovne bola konštatovaná príčinná zodpovednosť. Príčinou pádu výťahovej
kabíny po jej zachytení na zatiaľ nespresnenú vyčnievajúcu časť výťahovej šachty pri jej húpavom
pohybe pre zlý stav vedenia bolo nespresnené uvoľnenie ako reakcia zvonku na volanie postihnutej,
ktorým bolo sledované toto zachytenie uvoľniť. Príčinou odvíjania reťaze bol pokračujúci pohyb pohonu

dvíhacieho zariadenia po násilnom zastavení pohybu kabíny.

7. Následne okresný súd vychádzal aj z knihy kontrol výťahu, ktorá tvorila súčasť spisu Inšpektorátu
práce ZPVP - 128/2007 XX č. k. 34/10/1.0./POK./V/Z. Z protokolu č. l. 25 bolo zistené, že z prvéhoprotokolu o odbornej prehliadke výťahu zo dňa 21. 07. 2005 závady, ktoré boli zistené a ktoré sa mali
odstrániť, sa konštatovali pri všetkých ďalších kontrolách a tieto boli zistené aj pri poslednej prehliadke
výťahu dňa 16. 05. 2007, kedy napriek tým istým vadám od roku 2005 bolo povolené výťah používať do

16. 08. 2007. Okresný súd z vyššie uvedeného vyvodil, že za zlý technický stav a prevádzku zdvíhacieho
zariadenia zodpovedá užívateľ, teda žalovaný a že príčinou havárie bol zlý technický stav výťahu.

8. Okresný súd zároveň v zmysle § 6 ods. 4 zák. č. 124/2006 Z. z. skúmal, či žalovaný poškodenú E.
X. dostatočne a preukázateľne oboznámil s tým, že nesmie používať sama výťah, resp. že do výťahu

je zákaz vstupovať bez osoby oprávnenej obsluhovať výťah, nakoľko táto skutočnosť nevyplývala zo
záznamu preškolenia na pracovnom mieste zo dňa 30. 11. 2006, ktorý tvorí súčasť spisu Okresného
súdu Veľký Krtíš č. k. 8P/92/2009, vyšetrovací spis ČVS: ORP-914/OVK-LC-07, kde mali byť prítomní
E. X., ako školená, R. F. a Bc. J. S. ako autorizovaný bezpečnostný technik. Z uvedeného záznamu
nevyplýva, že by bola poškodená E. X. preukázateľne oboznámená s tým, že výťah nemôže používať,
ten nebol ani označený žiadnymi upozorneniami na nebezpečenstvo jeho používania a ani nebolo

zo strany žalovaného použité žiadne opatrenie, alebo zariadenie, ktoré by zabránilo neoprávnenému
používaniu výťahu osobám, ktoré nemali oprávnenie výťah obsluhovať. Zo strany žalovaného napriek
týmto skutočnostiam poškodenej boli poskytnuté priestory na skladovanie tovaru, kde nebola iná
možnosť prístupu do skladu, ako predmetným výťahom.

9. V konaní bolo ďalej preukázané, že poškodená E. X. bola v zametnaná u R. F., s ktorým mala uzavretú
dohodu o vykonaní práce zo dňa 02. 04. 2007, následne bolo dňa 06. 04. 2007 s ňou vykonané vstupné
školenie o bezpečnosti a o ochrane zdravia pri práci, ktoré doklady sa nachádzajú v spise Okresného
súdu Veľký Krtíš č. k. 8P/92/2009 a sú súčasťou vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-914/OVK-LC-07. Ako
zamestnávateľ si preto splnil svoju zákonnú povinnosť a zaškolil svoju zamestnankyňu, teda poškodenú,

z pravidiel bezpečnosti a ochrany pri práci. Okresný súd sa však nestotožnil s názorom žalovaného, že
R. F. ako zamestnávateľ poškodenej mal zabrániť tomu, aby výťah nepoužívala, nakoľko tieto povinnosti
mal jedine žalovaný ako prevádzkovateľ výťahu, za ktorý v plnom rozsahu zodpovedal, a teda jedine
on mohol zabezpečiť, aby nedošlo k neoprávnenému používaniu výťahu. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti súd spoluzavinenie poškodenej E. XX. a R. F. na vzniku pracovného úrazu nezistil.

10. V priebehu konania vzniesol námietku premlčania žalovaný ohľadne uplatnenia nároku na zaplatenie
časti úrazových dávok. K vznesenej námietke premlčania okresný súd doplnil, že nárok premlčaný nie
je, nakoľko tieto boli priznané až rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 20. 01. 2009 spätne od 07. 07.
2007 a prvá dávka úrazovej renty bola vyplatená až 05. 03. 2009. Keďže žaloba bola podaná dňa 13. 04.

2011, t. j. včas, nárok žalobcu premlčaný nie je, ak bola žaloba podaná pred uplynutím premlčacej doby.

11. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku žalobcom, ktorý si v konaní uplatňoval regresný nárok, a
to tým, že poškodenej vyplatil dávky úrazového poistenia (úrazovú rentu, náhradu za bolesť, náhradu
nákladov spojených s liečením, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia), žalovaný namietal, že

vyplatenie časti úrazovej renty vo výške 1.146,89 € nespĺňa kritériá podľa § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003
Z. z. z dôvodu, že Sociálna poisťovňa tieto dávky nevyplatila priamo poškodenej, ale ich zúčtovala Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa okresného súdu sú splnené predpoklady na náhradu škody, a
to vyplatenie úrazovej renty podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia na celú žalovanú sumu
2.752,03 € voči žalovanému, nakoľko ohľadom žalovaným namietanej sumy 1.146,89 € ide o škodu v

zmysle citovaného zákonného ustanovenia, keďže Sociálna poisťovňa dávky úrazovej renty priznala
poškodenej a aj ich vyplatila. Ustanovenie § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. nikde nehovorí komu majú
byť vyplácané jednotlivé dávky, teda mohli byť vyplatené v zmysle tohto ustanovenia aj Úradu práce,
ktorý ich následne v konečnom dôsledku vyplatil poškodenej. Nebyť tej skutočnosti, že poškodenej
bola priznaná a vyplácaná dávka v hmotnej núdzi, úrazová renta by jej bola vyplácaná priamo. Táto

skutočnosť však nemôže byť na ujmu žalobcu, ktorého majetok sa zmenšil výplatou spornej čiastky s
tým, že zvyšnú časť úrazovej renty žalovaný nenamietal, a preto pre ich nespornosť nebolo dôvodné sa
s jednotlivými priznanými čiastkami zaoberať.

12. Žalovaný následne namietal vo vzťahu k žalobcovi, ktorý si uplatňoval nárok za vyplatené bolestné

v sume 12.806,21 €, že časť bolestného bola priznaná a uhradená zo Sociálnej poisťovne v rozpore so
zákonom. Týka sa to druhého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorá priznala poškodenej náhradu za
bolesťzvýšenúnadvojnásobok,t.j.ešterazjejrovnakúpoložkubolestnéhopriznalanáhradu100bodov,
aj keď zákon pozná možnosť priznať ďalšiu náhradu za bolesť podľa § 3 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z.Uvedené sa však podľa okresného súdu netýka predmetného prípadu, nakoľko žalobca rozhodnutím zo
dňa 25. 03. 2008 priznal poškodenej náhradu za bolesť v sume 9.830,79 €. Podkladom mu bol lekársky
posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 24. 10. 2008. Bolesti poškodenej v

ňom boli ohodnotené na 735 bodov. Lekársky posudok vypracovali H.. H. L., neurológ a H.. Y. Z. - primár
chirurgického oddelenia. Následne potom rozhodnutím zo dňa 13. 01. 2010 Sociálna poisťovňa priznala
poškodenej náhradu za bolesť v sume 2.975,84 €. Vychádzala z lekárskeho posudku o bolestnom a o
sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 29. 10. 2009, ktorý vypracoval H.. H. L. a bolesti poškodenej v
ňom boli ohodnotené spolu na 857,5 bodov. V rozhodnutí Sociálna poisťovňa poukázala na to, z akého

dôvodu priznala úhradu za bolesť za 957,5 bodov a nie za 857,5 bodov, ktoré sú uvedené v lekárskom
posudku. Súd dospel k záveru, že žalobca správne rozhodnutím zo dňa 13. 01. 2010 priznal poškodenej
náhradu za bolesť vo výške 2.975,84 €, a to náhradu za 222,5 bodov (957,50 bodov mínus 735 bodov),
nakoľko lekársky posudok zo dňa 29. 10. 2009 vypracoval len neurológ H.. H. L., ktorý mal oprávnenie
len z neurologického hľadiska hodnotiť diagnózy, tieto navýšil, resp. len diagnózu pod položkou 107c na
dvojnásobok v zmysle § 9 ods. 5 písm. b/ a c/ a § 6, teda došlo k zvýšeniu len tejto jednej položky týmto

lekárskym posudkom. Počet bodov 420 za položku 231 oproti prvému lekárskemu posudku zo dňa 24.
01. 2008 nenavyšoval. Keďže lekársky posudok zo dňa 29. 10. 2009 vypracoval len H.. H. L., nie je
v ňom uvedená položka 201b - bimalleolárna zlomenina ľavého členka s posunom liečená operačne,
ktorú do prvého lekárskeho posudku zo dňa 24. 01. 2008 pridal H.. Y. Z., primár chirurgického oddelenia,
ktorý však sporný lekársky posudok zo dňa 29. 10. 2009 nevypracovával, preto sa predmetná položka

do neho nedostala napriek tomu, že poškodenej prináleží 100 bodov za zlomeninu členka. Nejde teda
o dvojnásobné navýšenie, týmto rozhodnutím nebola priznaná ani náhrada za tých 100 bodov, ako sa
mylne domnieval žalovaný, nakoľko položka 107c bola podľa okresného súdu vyplatená len raz, a to
na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 25. 03. 2008 tak, ako to konštatoval aj posudkový
lekár Sociálnej poisťovne H.. H. X. vo svojom kontrolnom stanovisku zo dňa 09. 12. 2009 ku lekárskemu

posudku zo dňa 29. 10. 2009. Napriek tomu, že v lekárskom posudku zo dňa 29. 10. 2009 položka
201d nie je uvedená, okresný súd mal vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti za to, že mala byť jeho
súčasťou, a preto správne bola zo strany Sociálnej poisťovne poškodenej priznaná náhrada za bolesť
vo výške 222,5 bodov, teda za 420 bodov za položku 231 bez navýšenia, 473,5 bodov za položku 107c -
dvojnásobnézvýšenie,100bodovzapoložku201d-beznavýšenia,čosúhrnnepredstavuje957,5bodov

mínus 735 bodov, ktoré boli priznané v rozhodnutí Sociálnej poisťovne zo dňa 24. 01. 2008. Okresný súd
preto konštatoval, že v konaní nebolo zistené, ako namietal žalovaný, že by Sociálna poisťovňa rozhodla
protizákonne, alebo že by v poradí druhom konaní a v rozhodnutí Sociálnej poisťovne bránila prekážka
už právoplatne rozhodnutej veci. Sociálna poisťovňa postupovala v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.
z. a svoje rozhodnutia mala podložené lekárskymi posudkami o bolestnom a o sťažení spoločenského

uplatnenia.

13.DuplicitnérozhodnutienamietalžalovanýajvovzťahukrozhodnutiamSociálnejpoisťovneonáhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia. Okresný súd k tomu uviedol, že rozhodnutím zo dňa 04. 09. 2008
priznala Sociálna poisťovňa poškodenej E. X. náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške

17.386,90 €. Podkladom bol lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo
dňa 14. 07. 2009, ktorý vypracoval H.. H. L.. Na základe Dohody o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, ktorú uzatvoril žalobca a poškodená E. X. dňa 02. 11. 2009 v zmysle § 6 ods. 1 zák. č.
437/2004 Z. z., poškodenej bola priznaná zvýšená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 8.693,49 €. Dohoda mala písomnú formu a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia

bola priznaná v súlade s § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z., teda do výšky 50 % sumy náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá jej bola priznaná rozhodnutím zo dňa 04. 09. 2008. Následne
dňa 25. 09. 2009 vypracoval H.. H. L. nový lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia, v ktorom však v zmysle § 10 ods. 4 zákona zvýšil o 100 % bodové hodnotenie položky
305 - ťažká poúrazová paraparéza DDK s odôvodnením - strata možnosti uplatnenia sa poškodenej

v živote a spoločnosti, ktorú mala vo veku, v ktorom poškodenie utrpela. Na základe tohto lekárskeho
posudku Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 16. 11. 2009 priznala poškodenej náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 17.386,98 €. Keďže poškodená predložila nový lekársky posudok
(§ 10 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z. z.) žalobca uzatvoril s ňou dňa 04. 05. 2010 v zmysle § 6 ods. 1 zák.
č. 437/2004 Z. z. novú Dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 8.693,49

€ (opätovne o 50 % v zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z.). Všetky tieto dávky boli poškodenej
priznané len raz v zmysle zákona, neboli priznané duplicitne. Poškodená vzhľadom na svoj zdravotný
stav mala nárok, preto keďže súd nevidel pri ich priznaní žiadny rozpor so zákonom z dôvodu, že
Sociálna poisťovňa rozhodla o každej z nich len raz, mal za to, že boli oprávnene vyplatené poškodeneja ich vyplatením vznikla žalobcovi škoda v súhrnnej výške 52.160,94 €, na základe čoho zaviazal na
jej zaplatenie žalovaného.

14. Sociálna poisťovňa priznala poškodenej i náklady s liečením v súhrnnej sume 69,66 €, a to
rozhodnutím zo dňa 14. 04. 2009 vo výške 11,70 € a rozhodnutím zo dňa 31. 03. 2009 vo výške 57,96 €,
ktoré jej aj vyplatila. Túto dávku žalovaný nerozporoval a okresný súd ho na uvedené náklady zaviazal
v plnom rozsahu.

15. Žalobca si uplatnil aj nárok na dávku dôchodkového poistenia vo forme invalidného dôchodku, ktorý
vyplatil XX. X. za obdobie od 02. 05. 2011 do 31. 12. 2013 vo výške 5.435,80 € a za obdobie od 01.
09. 2014 do 31. 12. 2016 vo výške 5.318,62 €. Ani výšku tejto dávky žalovaný nenamietal, preto sa
bližšie súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedeným nárokom nezaoberal a považoval ho za
nesporný.

16. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel okresný súd k záveru, že nárok žalobcu
je daný žalovaný v zmysle § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. vo výške 78.543,26 €, ktorá mu vznikla
vyplatením jednotlivých dávok, nakoľko bola preukázaná zodpovednosť žalovaného za pracovný úraz,
pri ktorom došlo k poškodeniu zdravia E. X., čo viedlo k následnému vyplateniu dávok zo strany žalobcu.

17. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 zák.
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“).

18. Keďže žalobca bol v konaní oslobodený od platenia súdneho poplatku, súd zaviazal z tohto dôvodu
žalovaného podľa výsledku konania na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu a pri stanovení výšky

vychádzal z právnej úpravy zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch účinného v čase podania návrhu
(položka 1a Sadzobníka súdnych poplatkov).

19. Žalovaný podal proti rozsudku okresného súdu včas odvolanie, a to v časti prisúdenej istiny vo výške
56.165,63 €, ako aj náhrady trov konania. Proti časti výroku napadnutého rozsudku do hodnoty iba

22.377,63 € odvolanie nepodal a v tejto časti výslovne konštatoval, že je s rozhodnutím spokojný.

20. Žalovaný v odvolaní konkrétne namietal rozhodnutie súdu v tej časti, ktorou ho súd zaviazal na
náhradu škody v sume 29.056,31 € (z ktorej bolestné je 2.975,84 € a sťaženie spoločenského uplatnenia
je 17.386,98 €, ako aj 8.963,49 €, nakoľko túto sumu žalobca priznal a aj vyplatil poistenej E. X.

neoprávnene. Výška škody, na náhradu ktorej má žalobca podľa § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.
právo voči tretím osobám v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa preukazuje potvrdením
Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. V zmysle zák. č. 461/2003 Z. z. sa za dávku pokladá
aj náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, lebo sú zahrnuté medzi tzv.
úrazové dávky podľa § 13 ods. 3 písm. h/ zák. č. 461/2003 Z. z.. Zopakoval, že poistenej E. X. bolo

po prvýkrát Sociálnou poisťovňou priznané bolestné rozhodnutím č. 303-161/2008-2 z 25. 03. 2008
na základe lekárskeho posudku o bolestnom z 24. 01. 2008. Po druhýkrát jej bolo znova priznané
bolestné rozhodnutím č. ZV-3944/2010 z 13. 01. 2010 na základe lekárskeho posudku o bolestnom z
29. 10. 2009. Na základe uvedeného tvrdí, že bolestné v druhom rozhodnutí bolo Sociálnou poisťovňou
priznanéneoprávneneavrozporesozákonomč.437/2004Z.z..Rovnakouvedenékonštatovalajpokiaľ

ide o nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže E. X. bola po prvýkrát Sociálnou
poisťovňou priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenie rozhodnutím zo dňa 04. 09. 2008
na základe lekárskeho posudku zo 14. 07. 2008 a týmto prvým rozhodnutím priznanú náhradu jej
Sociálna poisťovňa mimoriadne zvýšila o 50 %. Po druhýkrát jej znova bola priznaná náhrada sťaženia
spoločenského uplatnenia rozhodnutím zo dňa 16. 11. 2009 na základe lekárskeho posudku zo dňa

25. 09. 2009 a týmto druhým rozhodnutím bola taktiež priznaná náhrada mimoriadne zvýšená. Tvrdí,
že sťaženie spoločenského uplatnenia podľa druhého rozhodnutia, ako aj druhou dohodou o zvýšení
tejto náhrady boli Sociálnou poisťovňou priznané a vyplatené neoprávnene v rozpore so zákonom č.
437/2004 Z. z.. Z týchto dôvodov považuje za neoprávnene vyplatenú, a teda nezákonnú náhradu škody
za neoprávnene uplatnenú celkom vo výške 29.056,31 €, ktorá pozostáva jednak z neoprávneného

bolestného 2.975,84 € a neoprávnenej základnej náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia 17.386,98
€, ako aj neoprávnene dohodnutého a aj vyplateného zvýšenia tejto základnej náhrady sťaženia
spoločenského uplatnenia. Každým jedným z oboch uvedených kritizovaných rozhodnutí žalobcu bolo
dvakrát za sebou konané a rozhodované o tej istej veci napriek tomu, že v poradí druhému konaniua rozhodovaniu v každej jednej z oboch týchto vecí bránila prekážka už právoplatne rozhodnutej veci.
Keďže vo veci prvého, aj druhého rozhodnutia Sociálnej poisťovne o náhrade za bolesť poškodenej XX.
NaviacX. ide o totožných účastníkov a aj o totožný predmet konania, ide o tzv. prekážku právoplatne

rozhodnutej veci. Žalovaný uznal, že zákon č. 437/2004 Z. z. síce pozná možnosť priznať rovnakej
poškodenej osobe ďalšiu náhradu za bolesť v súvislosti s tým istým poškodením zdravia, avšak iba v
prípade, ak sa po skončení jej liečenia vykoná v súvislosti s rovnakým poškodením na zdraví operačný
výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal. U poškodenej E. X. však k žiadnej takej operácii nedošlo
a uvedené sa vzťahuje aj na prvé a druhé rozhodnutie Sociálnej poisťovne o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia E. X. a o prekážku právoplatne rozhodnutej veci by nešlo v prípade, ak
dodatočne vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov
nepredpokladal. Ale o tento prípad vo veci kritizovaného rozhodnutia Sociálnej poisťovne o sťažení
spoločenského uplatnenia nešlo, nakoľko žiadne také dodatočné zhoršenie následkov u poškodenej,
ktorých vývoj sa pri prvom ich hodnotení ani nepredpokladal, z druhého lekárskeho posudku nevyplýva,
k takémuto zhoršeniu objektívne ani nedošlo. Zdôraznil, že aj v dávkovom konaní je nevyhnutné

rešpektovať prekážku rozhodnutej veci a nerozhodovať ešte raz o totožnej veci, o ktorej už raz
právoplatne rozhodnuté bolo. V tejto súvislosti poukázal na hlavné zásady právneho štátu.

21. Naviac k vyššie uvedeným lekárskym posudkom žalovaný doplnil, že z druhého lekárskeho posudku
o bolestnom zo dňa 29. 10. 2009 spolu aj so všetkými ním vykonanými dodatočnými zvýšeniami bodov

vyplýva iba celkový počet bodov 857,5 bodu, napriek tomu sa v kritizovanom druhom rozhodnutí o
bolestnom vychádza z celkového počtu bodov za bolestné až 957,5 bodu, z čoho taktiež vyplýva, že
bez akéhokoľvek lekárskeho posudku svojvoľne, ale veľkoryso pridal poškodenej náhradu aj za ďalších
100 bodov bolestného. Považuje to za svojvôľu žalobcu, doplnil, že zákon č. 437/2004 Z. z. rozlišuje
medzi náhradou za bolesť a ďalšou náhradou za bolesť, ako aj medzi základným nárokom na náhradu

sťaženia spoločenského uplatnenia a nárokom na náhradu v tých prípadoch, ak vzniklo také zhoršenie
následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení nepredpokladal. V tejto súvislosti poukázal na
to, že zdravotný stav poškodenej E. X. aj z hľadiska jej sťaženia spoločenského uplatnenia bol podľa
odborných neurologických nálezov ustálený už od 14. 07. 2008, t. j. už v čase vydania v poradí prvého
lekárskeho posudku o obodovaní sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý bol H.. L. vystavený práve

14. 07. 2008.

22. Žalovaný poukázal na znenie § 3 ods. 1, resp. 4 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z., podľa ktorého sa tak
náhrada za bolesť, ako aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytujú jednorazovo. Ak
tedaužrazSociálnapoisťovňanárokurčitéhopoistencavsúvislostisjehopracovnýmúrazomnavýplatu

úrazovej dávky v podobe bolestného, ako aj v podobe sťaženia spoločenského uplatnenia posúdila,
právoplatne rozhodla o ich výške a následne tieto úrazové dávky - náhradu za bolesť a náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia aj vyplatila, naplnil sa tým aj charakter jednorazovosti.

23. Žalovaný ďalej nesúhlasil s napadnutým rozsudkom v časti, ktorou bol zaviazaný na zaplatenie sumy

2 975,80 Eur bolestného, aj na náhradu škody rovnajúcej sa bolestnému za 100 bodov, čo zodpovedá
sume 1 337,44 Eur, nakoľko túto žalobca v rámci bolestného priznal poškodenej bez akéhokoľvek
lekárskeho posudku, či obodovania. Nikde v druhom lekárskom posudku o bolestnom H.. L. z 29. 10.
2009, nie je uvedené zvýšenie ohodnotenia bolestného za položku 201 d t. j. o ďalších 100 bodov. Táto
položka a bolesť bola totiž v prvom lekárskom posudku ohodnotená iným lekárom - chirurgom, ktorý

za túto položku poškodenej priznal iba základnú výšku 100 bodov bez jej zvýšenia na dvojnásobok.
Opätovne išlo o svojvoľné rozhodnutie žalobcu. Napriek tomu, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne
sa pri kontrole druhého lekárskeho posudku o bolestnom z 29. 10. 2009 vyjadril, že táto položka
100 bodov do hodnotenia bolestného poškodenej patrí, samotná Sociálna poisťovňa nemá zákonné
oprávnenie meniť, či dopĺňať bodové hodnotenie bolestného, ktoré vyplýva z písomného lekárskeho

posudku posudzujúceho lekára, čo v danom prípade napriek tomu žalobca urobil.

24. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že zák. č. 437/2004 Z. z. neupravuje otázku zavinenia
samotného poškodeného, preto na riešenie tejto otázky treba použiť všeobecné ustanovenie § 411
Občianskeho zákonníka. Tvrdí, že časť tejto škody spolu v hodnote 29 056, 31 Eur, ktorú dosiaľ namietal

si spôsobila samotná poškodená Sociálna poisťovňa svojim nezákonným konaním a rozhodnutím, preto
sihovtejtočastimusívzmysle§ 441Občianskehozákonníkaznášaťsama. Vprípade,akbolzaviazaný
aj na úhradu tejto časti celej žalovanej škody, bol tým porušený zákon.25. Žalovaný ďalej v odvolaní nesúhlasil s napadnutým rozsudkom v časti, ktorým bol okresným súdom
zaviazaný na zaplatenie úrazovej renty 2 752, 03 Eur a to v rozsahu náhrady škody vo výške 1 146,89
Eur, lebo táto nebola vyplatená poistenej vo forme dávky, ale bola iba zaúčtovaná úradom práce. Zo

sumy (úrazovej renty za obdobie od 07. 07. 2007 do 31. 12. 2009), jej časť vo výške 1 146,89 Eur
nebola E. X. vyplatená, ale bola zúčtovaná s dávkami v hmotnej núdzi a s príspevkami k dávkam v
hmotnej núdzi, ktoré jej boli pôvodne vyplácané príslušným úradom práce v období od 07. 07. 2007 do
30. 08. 2008 a iba zvyšok jej bola reálne aj vyplatený. Ustanovenie § 238 ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z. z.
však hovorí len o „vyplatených dávkach“. Ak totiž nedôjde k výplate dávky sociálneho poistenia priamo

poistenému, ale k jej spotrebovaniu inak, tak použité sumy nie sú dávkou v zmysle § 238 ods. 1 vyššie
uvedeného zákona a nemožno ich pokladať ani za škodu.

26. Žalovaný sa nestotožnil s právnym záverom okresného súdu, na základe ktorého bol zaviazaný
rozsudkom v časti sumy 10 754,42 Eur ako náhrady škody za žalobcom E. X. vyplatený invalidný
dôchodok za obdobie od 02. 05. 2011 do 31. 12. 2013, ako aj za obdobie od 01. 09. 2014 do 31.

12. 2016 (druhé rozšírenie žaloby), lebo za škodu v tomto rozsahu podľa neho zodpovedá samotná
poistená E. X. a jej zamestnávateľ podnikateľ R. F.. Zdôraznil, že nájomcovi R. F., ako podnikateľovi
(zamestnávateľovi jeho zamestnankyne E. X.) žalovaný neprenechal do nájmu niektorú celú miestnosť
alebo miestnosti nebytových priestorov v budove Obchodného domu vo Veľkom Krtíši, ale len časť
celkovej plochy priestorov tamojšej predajne potravín CBA, presne iba priestor pred pokladničnou

zónou, pri vstupe do predajne potravín CBA, pričom žiadne skladové, alebo iné podobné odkladacie
priestory do nájmu neboli prenechané a na ich užívaní k dohode nedošlo. Možnosť ukladať si stojan s
okuliarmi do jednej miestnosti skladu v predmetnej budove obchodného domu jej žalovaný neumožnil
a ani žiadna iná ním poverená osoba. Zamestnankyňa E. X. tak nebola oprávnená vstupovať do
akýchkoľvek iných priestorov. Uviedol, že poškodená E. X. bola autorizovaným bezpečnostným

technikom J. XX. 30. 11. 2006 preškolená o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, v rámci toho jej bola
výslovne zakázaná obsluha akýchkoľvek strojov či zariadení v budove obchodného domu, preto ani
školenie na tému „obsluha strojov a zariadení, bezpečná práca s náradím“ jej poskytnuté nebolo, toto
neabsolvovala. Napriek tomu, že používanie či obsluha akýchkoľvek strojov, či zariadení nachádzajúcich
sa v obchodnom dome bola poškodenej z jeho strany výslovne zakázaná, poškodená aj dňa 07. 07.

2007 bez vedomia a prítomnosti dozorcu výťahu nastúpila do nákladného výťahu a svojvoľne ho uviedla
do chodu. R. F. ako zamestnávateľ poškodenej, poškodenú náležite nepoučil, ako zamestnávateľ o
tom, že nesmie používať ani výťah bez riadiča v obchodnom dome, nesmie ho sama uvádzať do chodu
a plnenie týchto príkazov zamestnankyňou, ani náležite nekontroloval. Vzhľadom na uvedené má za to,
že za časť škody vymáhanej v tomto súdnom konaní v sume 37 585,65 Eur, ktorá vznikla vyplatením iba

úrazových dávok zodpovedá spolu s poškodenou každý z nich rovnako po polovici a za tú časť škody
vymáhanej v tomto súdnom konaní v sume 10 754,42 Eur, ktorá vznikla vyplatením iba dôchodkových
dávok, zodpovedá spolu s E. X. a aj so R. F. každý z nich troch rovnako po 1/3. Argumentuje ďalej tým,
že v rozsahu v akom je daná príčinná súvislosť medzi zavineným konaním E. X., či R. F. a následkom
t. j. škodou, ktorú v tejto súvislosti Sociálna poisťovňa utrpela vyplatením dávok, tak v tom rozsahu

nemôže byť súčasne daná aj jeho zodpovednosť za tú istú škodu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalovaný bude zaviazaný na náhradu škody žalobcovi iba v sume 22 377,63
Eur a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietne.

27. Intervenient na strane žalovaného v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa s ním v plnom

rozsahu stotožňuje a navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozhodol v zmysle žiadosti žalovaného uvedenej
v odvolaní.

28. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že so skutkovými a právnymi závermi
okresného súdu súhlasí a navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdiť. Opätovne poukázal

na tú skutočnosť, že poškodenej E. X., ktorá utrpela dňa 07. 07. 2007 pracovný úraz jej boli vyplatené
dávky sociálneho poistenia a to náhrada za bolesť vo výške 9 830,37 Eur na základe rozhodnutia zo
dňa 25. 03. 2008 v zmysle lekárskeho posudku H.. H. L. neurológa a H.. R. Z. primára chirurgického
oddelenia, ktorí stanovili hodnotenie bolestného na 735 bodov, pričom kontrola bodového ohodnotenia
bola vykonaná posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne dňa 22. 02. 2008 pod č. 500-231/2008-1.

Ďalšou dávkou bola náhrada za bolesť vo výške 2 975,84 Eur na základe rozhodnutia Sociálnej
poisťovne zo dňa 13. 01. 2010, pričom podkladom pre rozhodnutie bol lekársky posudok zo dňa 29.
10. 2009 potvrdený H.. H. L., neurológom, pričom aj v tomto prípade kontrola bodového ohodnotenia
bola vykonaná posudkovým lekárom dňa 09. 12. 2009 pod č. 500-971/2009-1. Z kontroly bodovéhoohodnotenia, ako aj z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 13. 01. 2010 vyplýva, že náhrada za
bolesť bola priznaná len za celkový súčet bodov 222,5 t. j. navýšenie položky 107c o 218,75 bodu a
dopočítanie nesprávneho zvýšenia tejto položky v lekárskom posudku zo dňa 24. 01. 2008, kde bolo

nesprávne uvedené navýšenie položky 107c na 40 bodov, ale správne je 1, t.j. navýšenie o 43,75 bodu
(podľa prílohy č. 1 k Zákonu č. 437/2004 Z. z.). K položke 201d, ktorá bola ohodnotená v posudku zo
dňa 24. 01. 2008 sa len vyjadrila posudková lekárka Sociálnej poisťovne zo dňa 09. 12. 2009 a to, že
táto položka poškodenej patrí a je správna, ale nezvyšovala bodové ohodnotenie, len konštatovala,
že položka 201d bola predmetom lekárskeho posudku zo dňa 24. 01. 2008 a to z dôvodu, že tento

lekársky posudok bol vypracovaný chirurgom i neurológom. Lekársky posudok zo dňa 29. 10. 2009
bol vypracovaný len neurológom, a preto tento ani neuvádzal položku 201d. Táto položka ani nebola
predmetom rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 13. 01. 2010 (toto rozhodnutie priznalo len náhradu
za bolesť pri položke 107c, a to zvýšenie o dvojnásobok 218,75 bodu a opravu nesprávneho zvýšenia
predchádzajúceho posudku o 3,75 bodu t. j. spolu 222,5 bodov).

29. Žalobca preto v písomnom vyjadrení zdôraznil, že vo veci náhrady za bolesť nerozhodoval bez
riadneho lekárskeho posudku svojvoľne a nezákonne dvakrát o tej istej veci. Zásady na hodnotenie
bolesti upravuje § 9 Zák. č. 437/2004 Z. z. a jeho zvýšenie bolo vykonané v súlade s § 9 ods. 5 písm.
b/ a c/ a ods. 6 tohto zákona. Podľa § 153 ods. 4 písm. c/ tohto zákona lekárska posudková činnosť
úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za

bolesť v sporných prípadoch. Z uvedeného vyplýva, že zákon umožňuje žalobcovi prostredníctvom
posudkových lekárov vykonávať kontrolu bodového ohodnotenia. V prípade oboch rozhodnutí, ktoré
boli Sociálnou poisťovňou vo veci náhrady za bolesť vydané, bola kontrola bodového ohodnotenia zo
strany posudkového lekára Sociálnej poisťovne vykonaná. Ani v jednom prípade však nebol lekársky
posudok zo strany posudkového lekára zmenený to znamená bodové ohodnotenie navýšené.

30. Vo vzťahu k náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobca poukázal na to, že suma 17
386,98 Eur bola poistenej priznaná na základe rozhodnutia zo dňa 04. 09. 2008, ktorého podkladom bol
lekársky posudok zo dňa 14. 07. 2008 potvrdený H.. H. L., neurológom. Následne došlo k uzavretiu
dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 02. 11. 2009 a podkladom pre

uzavretie tejto dohody bol návrh poškodenej na uzavretie dohody a lekárky posudok zo dňa 14. 07.
2008. Následne bola poistenej priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe
rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 16. 11. 2009, podkladom pre rozhodnutie ktorého bol lekársky
posudok zo dňa 25. 09. 2009 potvrdený H.. H. L., neurológom, ktorý stanovil hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia - zvýšenie o 1300 bodov. Kontrola bodového ohodnotenia bola vykonaná

posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne dňa 02. 11. 2009 pod č. 500-899/2009-1. Následná náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 8 693,49 Eur na základe dohody o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia zo dňa 19. 04. 2010 bola uzavretá zároveň na základe podkladu a to
lekárskeho posudku zo dňa 25. 09. 2009 potvrdeným E.. H. L., neurológom. Aj z uvedeného podľa
žalobcu vyplýva, že vo veci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nerozhodovala neoprávnene

a dvakrát o tej istej veci, ale rozhodovala na základe predložených lekárskych posudkov a v súlade
so zákonom. Posudzujúci lekár vychádza pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj
pri hodnotení zvýšenia bodového hodnotenia zo svojich odborných znalostí. Náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Významným

kritériom pre zvýšenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia je závažnosť
spôsobnej škody na zdraví a možnosť vyliečenia. Pri rozhodovaní vo veci náhrady vychádzala Sociálna
poisťovňa z lekárskych posudkov. Dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia boli
uzavreté v súlade s § 6 ods. 1 Zák. č. 437/ 2004 Z. z ., kde bolo prihliadnuté na rozsah a závažnosť
poškodenia zdravia a nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodenej na jej vek a rodinnú situáciu.

31. K námietke žalovaného vo vzťahu k čiastočne vyplatenej úrazovej rente žalobca v písomnom
vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v zmysle § 115 Zák. č. 461/2003 Z. z., ak sa priznáva starobný
dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, úrazová renta, dávka garančného
poistenia, alebo dávka v nezamestnanosti spätne aj za obdobie, v ktorom sa poistencovi vyplácala

dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, Sociálna poisťovňa zúčtuje za toto obdobie
priznané uvedené dávky s vyplatenou dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami k dávke v hmotnej núdzi.
Na základe uvedeného Sociálna poisťovňa požiadala Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš o
oznámenie sumy vyplatenej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi a oznámeniečísla účtu, na ktorý mala byť poukázaná suma, ktorá zodpovedá sume poskytnutej dávky v hmotnej
núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. Požadovanú sumu oznámil Úrad práce, sociálnych veci
a rodiny Veľký Krtíš listom zo dňa 24. 10. 2008 a v opravnom liste zo dňa 16. 06. 2009. Skutočnosť,

že suma úrazovej renty vo výške 1 146, 89 Eur bola zúčtovaná s dávkou v hmotnej núdzi neznamená,
že na túto sumu nemá Sociálna poisťovňa právo ako náhradu škody podľa § 238 Zák. č. 461/2003 Z.
z.. Úrazová renta totiž bola poškodenej priznaná v súlade so zákonom a to, že bola za isté obdobie
zúčtovaná s dávkou v hmotnej núdzi neznamená, že táto dávka nie je škodou v zmysle § 238 tohto
zákona, lebo nebola priamo vyplatená poškodenej. Rozhodujúca je tá skutočnosť, že úrazová renta

bola priznaná poškodenej a bolo o nej rozhodnuté v súlade so zákonom, ktorý zároveň ukladá Sociálnej
poisťovni povinnosť vykonať v prípadoch uvedených v § 115 Zák. č. 461/2003 Z. z. zúčtovanie dávok.

32. Vo vzťahu k spoluzavineniu poškodenej, či prípadne jej zamestnávateľa žalobca uviedol, že
porušenie príslušných právnych predpisov bolo v konaní zistené len u žalovaného. V tejto súvislosti
poukázala na závery Inšpektorátu práce Banská Bystrica a závery uvádzané Inšpektorátom práce

Banská Bystrica v protokoloch, ktorý je v zmysle § 205 CSP verejnou listinou a listiny vydané orgánmi
verejnej moci v medziach ich právomocí potvrdzujú pravdivosť toho, čo je v nich uvedené, čo sa v nich
osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Krajský súd Banská Bystrica v konaní vedenom
pod sp. zn. 23S 82/2010 spolu s Najvyšším súdom SR v konaní vedenom pod sp. zn. 5 SŽo/48/2011
konštatovali, že pokiaľ Národný inšpektorát práce dospel k záveru, že je daná zodpovednosť žalovaného

za porušenie právnych povinností vyplývajúcich zo Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,
nemožno takémuto záveru v zásade nič vážnejšie vytknúť. Žalovaný nezabezpečil, aby pracovný
prostriedok, teda výťah neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov, čím trpel jeho zlý technický
stav a nesplnil si svoje povinnosti tým, že nezabezpečil odstránenie nedostatkov zistených odbornými
prehliadkami. Tvrdenie žalovaného, že ku škode došlo aj spoluzavinením poškodenej, či zo strany jej

zamestnávateľa nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

33. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich záveroch uvedených v
odvolaní.

34. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v
texte „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však
platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

35. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo preskúmal v medziach daných ust. § 379 a §
380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného
súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

36. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v
dostatočnomrozsahu,vykonanédôkazysprávne vyhodnotilpodľa§191ods.1CSPasvojerozhodnutie
aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na

strane druhej. Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral na argumenty, ktoré sú z
hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - súd
prvej inštancie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Naviac
okresný súd sa podrobne vysporiadal i s konkrétnymi námietkami žalovaného v priebehu konania.

Stručne a jasne objasnil skutkový, ako aj právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver o tom, že
nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému je dôvodný. Treba dodať, že podľa judikatúry Ústavného súdu
SR nepatrí do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo strany vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predpokladá strana sporu (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).37. Vyššie uvedené zákonné ustanovenie § 387 CSP umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ak je vecne správne, pričom odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je nie je len vo výroku, ale aj pokiaľ ide o jeho odôvodnenie presvedčivé a správne. Súd prvej

inštancie sa totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými námietkami uplatňovanými
v priebehu konania žalovaným, preto by odôvodnenie odvolacieho súdu bolo iba kopírovaním vecne
správnychdôvodov,nazákladektorýchjerozhodnutieokresnéhosúduzaložené.Vdôsledkuuvedeného
odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v bodoch 59 až 76
a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom k argumentom uvádzaným žalovaným

v odvolaní uvádza nasledovné:

38. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcom na náhradu dávok poskytnutých z
úrazovéhopoisteniavoformeúrazovejrenty,náhradyzabolesť,náhradynákladovspojenýchsliečením,
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré boli vyplatené žalobcom z dôvodu zranení, ktoré
utrpela pri poškodení zdravia následkom pracovného úrazu zo dňa 07. 07. 2007 poškodená Jaroslava

Nekvasilová a to v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného, je ustanovenie § 238
ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z. z.. Zákonným predpokladom vzniku tohto nároku je, že poisťovňa - žalobca
uhradil svojmu poistencovi dávky úrazového poistenia, ktoré boli poskytnuté a vyplatené ako následok
zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi. Ustanovenie § 238 ods. 1 Zák.
č. 461/2003 Z. z. priznáva žalobcovi špecifické právo požadovať náhradu poskytnutých dávok od

tretích osôb v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania voči poberateľovi dávky. Ak bola teda
poistencovi poskytnutá niektorá z vyššie uvedených dávok, ktoré v skutočnosti žalobca preukázal, ako
je tomu i v prejednávanom prípade, má Sociálna poisťovňa v zmysle citovaných ustanovení regresné
právo na náhradu tejto dávky (škody), viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 19/2008.

39. Námietka žalovaného, že na vzniku škody sa spolupodieľali aj poistená, či jej zamestnávateľ
nie je opodstatnená. Uvedené z vykonaného dokazovania vôbec nevyplýva, naopak zo záverov
Inšpektorátu práce Banská Bystrica a jeho protokolov, ktoré sú verejnými listinami, ktoré sú citované i
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo konštatované porušenie príslušných ustanovení zákona
č. 124/2006 Z. z. a iných príslušných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práce

výlučne zo strany žalovaného, ako hlavná príčina vzniku pracovného úrazu poškodenej N. X.. Aj
obnovené vyšetrovanie pracovného úrazu Inšpektorátom práce Banská Bystrica potvrdilo v zmysle
protokolu spolu s dodatkom č. 1 zo dňa 19. 04. 2010 porušenie príslušných právnych predpisov zo
strany žalovaného. Za technický stav a prevádzku zdvíhacích zariadení (výťah) zodpovedá užívateľ.
Užívateľom, ako správne konštatoval okresný súd je spravidla fyzická osoba, ktorej sú zverené do

používania v prevádzke zdvíhacie zariadenia, ktorú riadi. Vzhľadom na skutočnosť, že príčinou havárie
bol zlý technický stav, išlo o príčinnú zodpovednosť, pričom aj z knihy kontrol výťahu, ktorá tvorí
súčasť spisu inšpektorátu práce vyplynulo, že išlo o opakované nedostatky výťahu, pádom ktorého
došlo k zraneniam poškodenej. Bolo jednoznačne preukázané, že za zlý technický stav a prevádzku
zodpovedá užívateľ, teda žalovaný, a že príčinou havárie bol zlý technický stav výťahu. Okresný súd

preto vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu a zároveň prihliadal i na tú skutočnosť,
že poškodená E. X. nebola preukázateľne oboznámená s tým, že výťah nemôže používať, ten ani
nebol označený žiadnymi upozorneniami na nebezpečenstvo jeho používania a ani nebolo zo strany
žalovaného použité žiadne opatrenie, alebo zariadenie, ktoré by zabránilo neoprávnenému používaniu
výťahu osobám, ktoré nemali oprávnenie výťah obsluhovať. Okresný súd výslovne konštatoval, že sa

nestotožnil s názorom žalovaného, že R. F. ako zamestnávateľ poškodenej mal zabrániť tomu, aby výťah
nepoužívala,nakoľkotietopovinnostimaljedinežalovaný,akoprevádzkovateľ výťahuajedineonmohol
zabezpečiť, aby nedošlo k neoprávnenému používaniu tohto výťahu, ktoré okolnosti v konaní ničím
nevyvrátil a skutočnosť, že predmetom nájmu boli iba niektoré priestory v budove obchodného domu, nie
sú pre posúdenie zodpovednostného vzťahu relevanté. Ako vyplýva z protokolov o odbornej prehliadke

výťahu servisná spoločnosť opakovane vykazovala v týchto poruchy, ktoré však v priebehu celého
času neboli odstraňované, a žalovaný opakovane povoľoval prostredníctvom spoločnosti ELEVATOR
SERVIS s. r. o. prevádzku výťahu na tri 3 mesiace a napriek tejto skutočnosti neodstavil prevádzku
tohto výťahu. Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že používanie a obsluha akýchkoľvek strojov, či zariadení
nachádzajúcich sa v obchodnom dome bola z jeho strany poškodenej výslovne zakázaná, z vykonaného

dokazovania vôbec nevyplýva a svoje tvrdenie žalovaný v odvolaní ničím nepodložil. Spoluzavinenie
poškodenej a R. F. ako zamestnávateľa poškodenej v konaní preukázané nebolo.40. Nedôvodnou je aj námietka žalovaného vo vzťahu k duplicitnému rozhodovaniu o nároku za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia, s ktorými námietkami žalovaného sa dostatočným spôsobom
a podrobne zoberal i okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v bodoch 69. až 73., na

ktoré odvolací súd odkazuje a zároveň dopĺňa, že či už rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 25. 03.
2008, alebo rozhodnutie zo dňa 13. 01. 2010, ako aj rozhodnutie zo dňa 04. 09. 2008 a 16. 11. 2009
vychádzali z lekárskych posudkov, ktoré boli vydané v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z., vo vzťahu
ku ktorým bola vykonaná i kontrola bodového hodnotenia posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne.
Konkrétne z kontroly bodového ohodnotenia, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 13. 01.

2010 vyplynulo, že náhrada za bolesť bola priznaná len za celkový súčet bodov 222,5, t. j. navýšenie
položky 107c o 218,75 bodu a dopočítanie nesprávneho zvýšenia tejto položky v lekárskom posudku zo
dňa 24. 01. 2008, kde bolo nesprávne uvedené navýšenie položky 107c na 40 bodov, ale správne malo
byť o 43, 75 bodu. K položke 201d, ktorá bola ohodnotená v posudku zo dňa 24. 01. 2008 sa vyjadrila
posudková lekárka Sociálnej poisťovne zo dňa 09. 12. 2009 a to, že táto položka poškodenej patrí a
je správna, ale nezvyšovala bodové ohodnotenie, len konštatovala, že položka 201d bola predmetom

lekárskeho posudku zo dňa 24. 01. 2008 a to z toho dôvodu, že tento lekársky posudok bol vypracovaný
chirurgom ako aj neurológom. Lekársky posudok zo dňa 29. 10. 2009 však bol vypracovaný len
neurológom a preto tento ani neuvádzal položku 201d. Aj odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 153
ods. 4 písm. c/ Zák. č. 437/2004 Z. z. lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu
bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť v sporných prípadoch, teda z

uvedeného vyplýva, že zákon umožňuje žalobcovi prostredníctvom posudkových lekárov vykonávať
kontrolu bodového ohodnotenia, ku ktorej kontrole aj v prejednávanej veci došlo a ani v jednom prípade
nebol lekársky posudok zo strany posudkového lekára zmenený to znamená bodové ohodnotenie
navýšené. Uvedené sa vzťahuje i k rozhodnutiu žalobcu vo veci náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, kde je nevyhnutné zdôrazniť, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť

primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju v rozsahu, v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Aj pri rozhodovaní vo veci náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vychádza Sociálna poisťovňa z lekárskych posudkov. Dohody o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré boli uzavreté v zmysle § 6 ods. 1 Zák. č. 437/2004 Z.
z., boli uzavreté v súlade so zákonom. Uvedené dávky boli poškodenej priznané len raz v zmysle

zákona neboli priznané duplicitne. Poškodená vzhľadom na svoj zdravotný stav mala nárok, preto keďže
súd nevidel pri ich priznaní žiaden rozpor so zákonom z dôvodu, že Sociálna poisťovňa rozhodla
o každej z nich len raz, mal za to, že boli oprávnene vyplatené poškodenej a ich vyplatením vznikla
žalobcovi škoda v súhrnnej výške 52 160, 94 Eur na zaplatenie ktorej dôvodne zaviazal žalovaného.
V prejednávanom prípade nedošlo k priznaniu ďalšej náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia, a ani k svojvoľnému priznaniu 100 bodov. Tieto body vyplývajú z lekárskeho posudku H.. Y.
Z., primára chirurgického oddelenia zo dňa 24. 01. 2008, v ktorom uvedená položka 201b - bimalleolárna
zlomenina ľavého členka s posunom liečená operačne, bola uvedená, ale H.. Y. Z. lekársky posudok
zo dňa 29. 10. 2009 nevypracovával, preto sa predmetná položka do neho nedostala napriek tomu,
že poškodenej prináleží 100 bodov za zlomeninu členka. Uvedené bolo potvrdené aj vrámci kontroly

prostredníctvom posudkových lekárov Sociálnej poisťovne.

41. Vo vzťahu k námietke žalovaného uvedenej v odvolaní týkajúcej sa okolnosti úrazovej renty, ktorá
čiastočne nebola podľa tvrdenia žalovaného vyplatená poistenej, nakoľko bola „skonzumovaná inak“,
odvolací súd poukazuje na ust. § 115 Zák. č. 461/2003 Z. z.. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne Ústredie

č. 110900282,222-6934/2008 zo dňa 20. 01. 2009 bol poškodenej priznaný nárok na úrazovú rentu od
07. 07. 2007 do 31. 07. 2007 v sume 61,85 Eur, od 01. 08. 2007 v sume 76,68 Eur mesačne a od 01.
07. 2008 v sume 80,53 Eur mesačne a od 01. 01. 2009 v sume 86,30 Eur mesačne, preto bol celkový
doplatok úrazovej renty za obdobie od 07. 07. 2007 do 31. 01. 2009 vo výške 1 474,81 Eur znížený o
vyplatené dávky v hmotnej núdzi a príspevkami k dávke v hmotnej núdzi za obdobie od 07. 07. 2007

do 30. 09. 2008 v celkovej sume 1 146, 89 Eur. Poškodenej bol tak poukázaný doplatok v sume 327,
92 Eur. Zúčtovaná suma 1 146,89 Eur bola poukázaná na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Veľký Krtíš v súlade s vyššie uvedeným ustanovením § 115, nakoľko bola zúčtovaná s dávkou v hmotnej
núdzi poistenej, čo neznamená, že na túto sumu nemá Sociálna poisťovňa právo ako na náhradu škody
podľa § 238 Zák. č. 461/2003 Z. z.. Tvrdenia žalovaného o tom, že uvedené dávky vyplatené poistenej

neboli, sú preto účelovými, nakoľko je zrejmé, že žalobca postupoval v súlade so zákonom a na strane
žalobcu vznikol aj v rozsahu sumy 1 146, 89 Eur pokles v majetkovej sfére, teda ku škode v súlade s
§ 238 Zák. č. 461/2003 Z. z..42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto okresný súd rozsudok v časti, v ktorej bol žalovaným
napadnutý čo do sumy 56 165,63 Eur, potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny a vo zvyšku zostáva
rozsudok okresného súdu, čo do sumy 22 377,63 Eur nedotknutý.

43. Okresný súd rozhodol vecne správne aj o náhrade trov konania, keď postupoval v zmysle ust. § 255
ods.1CSP vspojenís§262ods.1,2CSP.Uvedenúokolnosťodvolacísúdpoznamenáva napriektomu,
že konkrétnymi dôvodmi nárok na náhradu trov konania resp. rozhodnutie o trovách konania nebolo
odvolaním napadnuté, avšak ide o výrok závislý v zmysle § 367 ods. 2 CSP.

44. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol žalobcovi, ako úspešnému v odvolacom
konaní, ktorému však trovy odvolacieho konania nevznikli. Ak v strane podľa obsahu spisu žiadne

trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcim
procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (viď aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28. 02. 2018).

45. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).