Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. február 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312200886
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2312200886.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so
sídlom Bratislava, Mostová 2, IČO: 35838825, zastúpeného splnomocnencom: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., IČO: 47255706, so sídlom Bratislava, Michalská 14, proti žalovaným: 1/ Q. P., nar.
X.X.XXXX, bytom, C. N. M., B. XXX, 2/ J. P., nar. X.X.XXXX, bytom C. N. M., B. XXX, 3/ X. B., nar.
X.X.XXXX, bytom C. XXX, zastúpenej: splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Belovič & JUDr.
Szikorová, so sídlom Šaľa, Hollého 1854/9, o zaplatenie 6.004,05 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 26C/72/2012 - 320 zo dňa 9. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku m e n í tak,
že žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 652,61 eur spolu s 9% úrokom z omeškania
od 22.12.2010 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia
povinnosť ostatných žalovaných.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/,2/ a 3/ náhradu trov tohto konania v rozsahu 75,61 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti istiny vo výške 5.351,44 eur s úrokom
vo výške 11,30% ročne zo sumy 4.227,48 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 3.574,87 eur od 22.12.2010 do zaplatenia zastavil, vo zvyšnej časti návrh
zamietol,žalovanému1/ažalovanej2/náhradutrovkonanianepriznal,žalobcoviuložilzaplatiťžalovanej
3/ náhradu trov konania vo výške 253,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.092,13
eur do 3 dní k rukám právneho zástupcu žalovanej 3/.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust.§52 ods. 1, § 53 ods. 1,2,3, 4, §
54 ods. 1,2, § 524 ods. 1,2, § 39, § 37 ods. 2, § 451 ods. 1,2, § 456, § 457Občianskeho zákonníka,

§ 142 ods. 1 OSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu titulom postúpenia
pohľadávky je Zmluva o postúpení pohľadávky z 21.12.2010, ktorou mala byť postúpená „istina v
sume 6154,05 eur“, ktorá pozostávala z : úrokov z omeškania vo výške 1218,81 eur (od 21.2.2005 do
20.8.2009), z istiny po splatnosti 4227,48 eur, z riadnych úrokov 707,76 eur. Z doložených listinných
dôkazných prostriedkov vyplynulo, že žalovaní 1/ a 2/ počas trvania zmluvného vzťahu zaplatili celkovo

3426,81 eur, t.j. 31 splátok, rozdiel medzi celkovo poskytnutou istinou plus úrok (6632,15 eur) a sumou
zaplatenou (3426,81 eur) je tak 3205,34 eur, čo predstavuje maximálnu možnú čiastku požadovaného
úveru.Zuvedenéhojezrejmé,ženesplatenáčasťúverudefinovanávzmluveopostúpenípohľadávok č.
1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 na sumu 6154,05 eur v čase postúpenia pohľadávky nezodpovedalarealite, nakoľko maximálna výška dlhu odporcov bola v sume 3205,34 eur, na základe čoho možno
konštatovať že ide o plnenie kvantitatívne nemožné podľa ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka
s následkom neplatnosti takéhoto právneho úkonu a teda neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky

podľa ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čím následne nie je daná aktívna legitimácia žalobcu
a ním podaný návrh je nedôvodný v celom rozsahu. Súd prvej inštancie sa ďalej stotožnil s názorom
žalovanej 3/ v súvislosti so zmluvnými podmienkami zmluvy o úvere, konkrétne čl. II bod 4 zmluvy,
kde nejde o jasnú terminológiu vylučujúcu obavu uplatňovania úrokov z úrokov, čo je v danom
spotrebiteľskom vzťahu neprípustné, nakoľko účinky predmetného ustanovenia znevýhodňujú pozíciu

spotrebiteľa. Platby majú byť použité najskôr na úhradu splatných poplatkov, ktoré sa však stávajú
súčasťou istiny a takéto ustanovenie je minimálne pre rozporuplnosť neprijateľné. Čl. III bod 6 zmluvy
bráni spotrebiteľovi predčasne splatiť úver tak, aby sa úroky počítali len za obdobie do predčasného
splatenia úveru, teda podmienka nejasným a zavádzajúcim spôsobom umožňuje evidovať predčasne
zaplatenú splátku úveru naďalej ako dlh a zaúčtovať ju ku dňu splatnosti splátky, čo je v rozpore so
záujmom spotrebiteľa, ktorý má v úmysle čo najskôr znížiť výšku jeho dlhu. Čl. V. bod 2 zmluvy bod 3

zmluvy a zároveň čl. III. bod 4 dohody o ručení na spotrebiteľa prenáša dôkazné bremeno v otázke,
či sa skutočne s predloženými VOP a zmluvnými podmienkami spotrebiteľ oboznámil, čo spôsobuje
nepomer v neprospech spotrebiteľa. Ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy (30.8.2004) síce len demonštratívne vymenúva podmienky spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré možno označiť za neprijateľné (a v konečnom dôsledku aj neplatné), avšak súd prvej inštancie

mal za to že vyššie opísané nedostatky čiastkových zmluvných dojednaní (čl. II. bod 4; čl. III. bod 6;
čl. V. bod 2 a čl. V bod 3 zmluvy) nemožno subsumovať pod ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
avšak jednoznačne ide o rozpor s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (odchýlenie sa od zákona
v neprospech spotrebiteľa), a teda sú neplatné podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
neplatnosť viacerých (celkovo v počte 4) čiastkových zmluvných dojednaní, ktoré podľa názoru súdu

prvej inštancie výrazne ovplyvňujú charakter a kvalitu zmluvného vzťahu ako celku mal za to, že nekalé
praktiky žalobcu ako právne aj ekonomicky silnejšieho subjektu zmluvy v konečnom dôsledku spôsobili
neplatnosťzmluvyoúvereakocelku,nazákladečohosažalobcadomáhalzaplatenianárokovzozmluvy
plynúcich nedôvodne. Vzhľadom na vyslovenú neplatnosť zmluvy o úvere ako celku mal žalobca len
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. zaplatenie istiny skutočne poskytnutého úveru v sume

4.979,09 eur. Po zohľadnení celkových platieb žalovaných 1/ a 2/ v sume 3.426,81 eur a žalovanej 3/ v
sume 2.550,- eur okresný súd dospel k záveru, že rozdiel predstavuje zápornú hodnotu čísla 997,72 eur,
nazákladečohomožnokonštatovať,ženárokuplatnenýžalobcomneexistujeanávrhjevplnomrozsahu
nedôvodný. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, keď žalovaní ako procesne plne úspešní účastníci konania majú právo na náhradu

trov, avšak žalovaní 1/ a 2/ si náhradu trov konania neuplatnili, na základe čoho im ju súd prvej inštancie
voči žalobcovi nepriznal. Žalovaná 3/ si uplatnila náhradu trov konania vo výške 253,50 eur (poplatok
za odpor proti platobnému rozkazu) a náhradu trov právneho zastúpenia v sume celkovo 2.092,13 eur.
Súd prvej inštancie jej priznal plnú sumu uplatnenej náhrady s poukazom na skutočnosť, že čiastočné
späťvzatie bolo vykonané žalobcom bez zavinenia žalovaných, z ktorého dôvodu trovy znáša žalobca.

4. Proti tomuto rozsudku výlučne v časti zamietnutia žaloby a v časti náhrady trov konania voči žalovanej
3/ podal odvolanie žalobca, pričom navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobe vyhovieť v
plnom rozsahu a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, alternatívne v napadnutom rozsahu
rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 Civilného

sporového poriadku. Argumentoval tým, že nesúhlasí so záverom súdu na strane 8 napadnutého
rozsudku, že pri sume 6.154,05 eur ide o plnenie objektívne nemožné, následkom čoho je neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky a poukázal na článok II. bod 2.1. Zmluvy o postúpení pohľadávok č.
1424/2010/CE ako aj prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE, v ktorých je jasne
definované to, čo je predmetom postúpenia, že sa jedná o pohľadávku z konkrétnej úverovej zmluvy,

ktorá je označená konkrétnym číslom, bola uzavretá v konkrétny deň s konkrétnou osobou, uvádza sa
tu presne poskytnutá suma úveru, ako i to, kedy je táto pohľadávka splatná. V texte Zmluvy o postúpení
pohľadávokč.1424/2010/CEsaneuvádzato,žeurčujúcimpreurčeniepohľadávkyjeevidenciazostatku
postupcom. Záver okresného súdu o určení neurčitosti pohľadávky je nesprávny a neodôvodnený.
Okresný súd nevychádzal z podkladov, ktoré mal k dispozícii a neuviedol a neodôvodnil to, prečo tieto

nezohľadnil (výpis z úverového účtu za obdobie do 31.12.2008 a neskôr za obdobie do 21.12.2010).
S poukazom na nálezy ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 15/2014, sp. zn. I. ÚS 640/2014, ÚS ČR sp. zn. III.ÚS
3900/12, zo dňa 28.2.2013 namietol, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď nevychádzal z
preferencie platnosti právneho úkonu, ktorá je vyžadovaná najvyššími súdnymi autoritami. S poukazomna záver súdu na strane 9, že zmluva o úvere je neplatná a preto sa žalobca môže domáhať len
bezdôvodného obohatenia, kedy pri úhradách žalovaných už nemá nárok na žiadne plnenie, nie je
zrejmé, prečo má súd za to, že niektoré ustanovenia všeobecných zmluvných podmienok sú neplatné,

keď toto vysvetlenie v napadnutom rozsudku nenachádza. Ďalej mu nie je zrejmé ako a prečo súd pri
svojomzávereoneplatnostiniektorýchustanovenívšeobecnýchzmluvnýchpodmienokdospelkzáveru,
žezmluvajeneplatnáakocelok.Hocinesúhlasíanisnázoromoneplatnostidojednaní,dôraznenamieta,
že Občiansky zákonník v ustanoveniach o spotrebiteľských zmluvách uvádza len neplatnosť zmluvných
dojednaní, nie však zmluvy ako celku (teda i iných súladných a platných dojednaní). S poukazom na §

53 ods. 4, 5 Občianskeho zákonníka je nepochybné zrejmé, že zmluva ako celok zostáva v platnosti,
neplatné je konkrétne dojednanie. Záver súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvných podmienok, o
neplatnosti zmluvy v celku je nesprávny a neodôvodnený s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn.
8Sžo/191/2010, sp. zn. 2M Cdo/7/2009. Ďalej namieta, že z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
nevyplýva účelnosť priznaných trov právneho zastúpenia vo výške 2.092,13 eur potrebných na bránenie
práva žalovanej 3/ s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 2Sži/6/2014, sp. zn. 4Cdo/ 128/2011, sp. zn.

7Cdo/78/2012, sp. zn. 7Cdo/201/2014, 2 Cdo/241/2009, nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 3344/12, III. ÚS ČR
300/06. Rozsudok postihnutý vadou nepreskúmateľnosti a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia
postupu súdu prvej inštancie najmä, prečo nezohľadnil určenie postupovanej pohľadávky podľa textu
Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE, ako určil to, čo považovali zmluvné strany pri určení
postupovanej pohľadávky za určujúce, prečo preferoval neplatnosť úkonu pred platnosťou úkonu v

rozpore s požiadavkami súdnych autorít, prečo má vlastne za to, že niektoré ustanovenia všeobecných
zmluvných podmienok (zmluvy) sú neplatné, ako a prečo pri svojom závere o neplatnosti niektorých
ustanovenívšeobecnýchzmluvnýchpodmienok(zmluvy)dospelkzáveru,ženeplatnájezmluvavcelku,
ako a prečo priznal žalovanej 3/ trovy právneho zastúpenia vo výške 2.092,13 eur.

5. Žalovaní 1/ a 2/ odvolanie nepodali, žalovaná 3/ sa vyjadrila k odvolaniu žalobcu a uviedla, že
rozsudok v napadnutej časti navrhuje potvrdiť, a priznať jej právo na náhradu trov odvolacieho konania,
keď názor súdu o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a o nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu je vecne správny. Postúpiť je možné iba pohľadávku existujúcu. Žalobca učinil predmetom
konania sumu 6.004,05 eur, pričom tvrdil v žalobe, že predmetom postúpenia bola " istina v sume

6.154,05 eur pozostávajúca z úrokov z omeškania vo výške 1218,81 eur (za obdobie 21.02.2005 -
20.08.2009), z istiny po splatnosti 4227,48 eur a z riadnych úrokov vo výške 707,76 eur. Tvrdenie o
výške postúpenej pohľadávky v sume 6.145,05 eur vyplýva aj z písomného Oznámenia o postúpení
pohľadávky postupcom - Slovenskou sporiteľňou. Ak by v čase postúpenia existovala pohľadávka
v sume 6.145,05 eur, určite by žalobca nepristúpil podaním zo dňa 4.3.2016 k späťvzatiu žaloby v

podstatnej časti. Súd prvej inštancie uviedol všetky relevantné argumenty odôvodňujúce jeho záver o
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky na strane 7 a 8 rozsudku a žalobca neuviedol v odvolaní
v čom vidí nesprávnosť právneho záveru súdu prvej inštancie. Žalobca v konaní (z pohľadu žalovanej
3/ ako ručiteľky) nepreukázal, že boli splnené podmienky ust. § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka,
hoci na to od podania žaloby mal dostatočný priestor. Aj v prípade, ak by súd po vyhodnotení všetkých

okolností prípadu dospel k záveru, že nešlo o nemožnosť plnenia, pohľadávka by nemohla na žalobcu
prejsť aj z iných dôvodov, a to konkrétne, že postúpenie pohľadávky v danom prípade je v rozpore so
zákonom alebo ho minimálne obchádza, čím je daný dôvod neplatnosti podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka. Zmluva o postúpení pohľadávky na žalobcu je neplatná z dôvodov porušenia ochrany
osobných údajov a bankového tajomstva vo vzťahu k žalovanej 3/, keď Zmluva o SÚ a rovnako aj

Dohoda o ručení vymedzuje rozsah spracúvania osobných údajov a okruh oprávnených osôb, ktorým
Banka môže údaje poskytnúť, v čl. V ods. 1 Zmluvy o SÚ resp. v čl. III ods. 1 dohody o určení a
ani z jedného ustanovenia VOP explicitne nevyplýva, že by Banka údaje o klientovi bola oprávnená
poskytnúť žalobcovi. Súdu nebola predložená výzva podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. a
preto je postúpenie pohľadávky bez splnenia tejto požiadavky právnym úkonom odporujúcim zákonu

(o bankách), alebo zákon obchádzajúcim, či priečiacim sa dobrým mravom a takýto právny úkon je s
poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Odôvodnenie časti rozsudku o neprijateľných
podmienkach je dostatočné, keď súd uviedol, ktoré podmienky považoval za neprijateľné, prečo (strana
8 - 3 až 6 odsek) a ako vyhodnotil platnosť zmluvy ako celku pri neprijateľnosti uvedených podmienok.
Ak odvolateľ namieta nesprávnosť výroku rozhodnutia o náhrade trov konania žalovanej 3/ bolo by

vhodné, aby uviedol, v čom konkrétne považuje rozhodnutie za nesprávne, teda ktoré úkony právnej
služby a prečo podľa jeho právneho názoru neboli účelné a teda okresný súd ich náhradu žalovanej
3/ nemal priznať. Všetky úkony, ktorých náhradu si uplatnila, boli vykonané, či už predchádzajúcou
právnou zástupkyňou, alebo jej terajším právnym zástupcom. Žalobca čiastočným späťvzatím žalobyprocesne zodpovedá za trovy, ktoré v súvislosti s obranou žalovaného vznikli, takže už len s poukazom
na uvedený procesný úkon žalobcu žalovanej 3/ náhrada trov právneho zastupovania patrí. Vnútorná
pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení

konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7M Cdo 4/2010 zo dňa 14.09.2011). Má za to, že
napadnutý rozsudok je aj v časti priznanej náhrady trov konania žalovanej 3/ vecne správny.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).

Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je možné priznať úspech, keďže v dôsledku

nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie nemožno rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej zamietajúcej časti považovať za vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho zmenu v zmysle § 388 CSP.

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 6.004,05

eur, úrok vo výške 11,03 % ročne zo sumy 4.227,48 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 4.227,48 eur od 22.12.2010 do zaplatenia. Rozsudok súdu prvej inštancie
v zastavenej časti 5.351,44 eur s úrokom vo výške 11,30% ročne zo sumy 4.227,48 eur od 22.12.2010
do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.574,87 eur od 22.12.2010 do
zaplatenia nebol odvolaniami strán napadnutý, a preto je právoplatný (I. výrok).

9. Predmetom odvolacieho súdu je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie
v časti, v ktorej súd návrh zamietol a to ohľadne zaplatenia sumy 652,61 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne od 22.12.2010 do zaplatenia a v závislom výroku o náhrade trov konania a to s
poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

10. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec
však nesprávne právne posúdil.

11. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku je len
právne posúdenie otázky platnosti uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky a obsahových náležitostí
úverovej zmluvy a VOP, ktoré posudzoval už súd prvej inštancie a obidve sporové strany mali možnosť

sa k tejto otázke vyjadriť, odvolací súd nepovažoval za potrebné a účelné na prejednanie odvolania
nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP).

12. Odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného pred súdom
prvej inštancie, z ktorých vyplýva, medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s.,

ako veriteľom a žalovanými 1/ a 2/ rade bola dňa 30.8.2004 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere
č. 0201892754, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 4979,09 eur a žalovaní 1/ a 2/ sa
zaviazali úver splácať mesačne formou splátok po 71,70 eur vždy k 20. dňu príslušného mesiaca,
pri úrokovej sadzbe 11,30% ročne. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.9.2004 a konečnásplatnosť úveru 20.8.2009. Na zabezpečenie návratnosti pohľadávky zo zmluvy právny predchodca
žalobcu uzatvoril so žalovanou 3/ Dohodu o ručení dňa 30.8.2004. Žalobca v priebehu konania podaním
zo dňa 3.3.2016 vzal návrh späť v časti istiny 5351,44 eur, v časti riadneho úroku 11,30% ročne zo

sumy 4227,48 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 3574,87
eur od 22.12.2010 do zaplatenia z dôvodu vykonaných platieb a premlčania a preto súd konanie v tejto
časti zastavil. Predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy 652,61 eur s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 652,61 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, ktorá suma predstavuje neuhradený
zostatok splátky splatnej 20.3.2009 vo výške 99,91 eur a splátky splatné od 20.4.2009 do 20.8.2009.

Žalobca nadobudol uvedenú pohľadávku od veriteľa - Slovenská sporiteľňa, a.s., na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010. Postúpenie pohľadávky bolo žalovaným oznámené listom zo
dňa 28.12.2010 a ku dňu jej postúpenia k 21.12.2010 predstavovala suma celkovo 6154,05 eur. Suma
pozostávala z úrokov z omeškania vo výške 1218,81 eur, z istiny po splatnosti vo výške 4227,48 eur a
z riadnych úrokov vo výške 707,76 eur.

13.Súdprvejinštanciezamietolžalobuvčastiozaplateniasumy652,61eurspolusúrokomzomeškania
vo výške 9% ročne od 22.12.2010 do zaplatenia z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu,
nakoľko považoval zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 za absolútne neplatnú. Dospel
k záveru, že nesplatená časť úveru definovaná v tejto zmluve na sumu 6154,05 eur v čase postúpenia
pohľadávky nezodpovedala skutočnému stavu, nakoľko maximálna výška dlhu žalovaných bola v sume

3205,34 eur, na základe čoho súd konštatoval, že ide o plnenie kvantitatívne nemožné podľa ust. § 37
ods. 2 Občianskeho zákonníka s následkom neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Odvolateľ namietal,
nesprávnosť právneho posúdenia platnosti tejto zmluvy, keď bol toho názoru, že článok II. bod 2.1.
Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE ako aj z príloha k Zmluve o postúpení pohľadávok č.
1424/2010/CE, jasne definujú to, čo je predmetom postúpenia, že sa jedná o pohľadávku z konkrétnej

úverovej zmluvy, ktorá je označená konkrétnym číslom, bola uzavretá v konkrétny deň s konkrétnou
osobou, uvádza sa tu presne poskytnutá suma úveru, ako i to, kedy je táto pohľadávka splatná.

14. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka <.). Správne preto súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole zmluvné
ustanovenia tak podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj podľa Obchodného

zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa ustanovení o súdnej kontrole neprijateľnosti
zmluvných podmienok.

25. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval neprijateľnosť štyroch zmluvných podmienok
zakotvených v čl. II. bod 4, čl. III. bod 6, čl. V. bod 3, čl. V. bod 2 predmetnej zmluvy o úvere, ktoré podľa

názoru súdu prvej inštancie výrazne ovplyvňujú charakter a kvalitu zmluvného vzťahu ako celku a mal
za to, že nekalé praktiky žalobcu ako právne aj ekonomicky silnejšieho subjektu zmluvy v konečnom
dôsledku spôsobili neplatnosť zmluvy o úvere ako celku.

26. Odvolací súd však pri právnom posúdení predmetných zmluvných podmienok dospel k opačnému

záveru ako súd prvej inštancie a teda, že prihliadajúc na závažnosť a následky týchto zmluvných
podmienok, tieto nemôžu mať za následok neplatnosť celej úverovej zmluvy. Ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa netýkajú konkrétneho plnenia z predmetného úveru, ale o podmienky, ktoré sa týkajú
napr. nemožnosti predčasného plnenia zo strany žalovaných (čl. II. bod 4), ktorá skutočnosť však v
prejednávanej veci vôbec nenastala, keďže žalovaní boli v omeškaní s plnením splátok z predmetného

úveru. Ďalšia zmluvná podmienka sa týka možnosti jednostrannej zmeny výšky úrokovej sadzby zo
strany žalobcu (čl. III. bod 6), avšak v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že takáto zmena úrokovej
sadzby musí byť zo strany veriteľa realizovaná vždy tak, aby nebola neprimerane vysoká a v rozpore
s dobrými mravmi, čo súd musí v každej veci individuálne skúmať ,,ex offo“. Posledné dve zmluvné
podmienky (čl. V. bod 3, čl. V. bod 2) prenášajú dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými

podmienkaminaspotrebiteľaaakotakénemajúpriamydosahnazmluvnéplneniazostranyspotrebiteľa.

27. Odvolací súd nie je zástancom teórie zneplatňovania zmlúv, ale naopak teórie zachovania platnosti
zmlúv v záujme právnej istoty strán sporu. Aj odvolací súd považoval za dôležité posúdiť, či z
objektívneho hľadiska je úverová zmluva z dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl ako celok ešte

udržateľná. Neprihliadalo sa pritom na výhodnosť neplatnosti zmluvy pre toho-ktorého účastníka zmluvy,
ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok neplatná, resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v čl.
6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS). Za dôležité sa tiež považuje, či by zmluvné strany mali vôľu na
kontrakte bez neplatných klauzúl. V rámci interpretačného pravidla sa vychádzalo z dobromyseľnosti
spotrebiteľa, ktorému bola predložená vopred naformulovaná zmluva. Prihliadajúc na rozsah uvedenej

spornej zmluvy o úvere a rozsah a následky týchto namietaných zmluvných podmienok, postup súdu
prvej inštancie, ktorý vyhodnotil v tomto kontexte celú zmluvu ako neplatný právny úkon, považoval
odvolací súd za nesprávny.

28. Na základe vyššie uvedeného tak odvolací súd dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie zamietol

žalobu v časti o zaplatenie sumy 652,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 22.12.2010
do zaplatenia, ktorá suma predstavuje neuhradený zostatok splátky splatnej 20.3.2009 vo výške 99,91
eur a splátky splatné od 20.4.2009 do 20.8.2009 rozhodol vecne nesprávne, nakoľko žalobca je vecneaktívne legitimovaný na uplatnenie si tohto nároku z predmetnej úverovej zmluvy a tento nárok žalobcu
je dôvodný a nebol žalovanými žiadnym spôsobom relevantne spochybnený.

29. S poukazom na vyššie uvádzané, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti s použitím § 388 CPS zmenil a žalovaných zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 652,61
eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 22.12.2010 do zaplatenia a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

30. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na
ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvého stupňa v
napadnutej časti, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

31. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa cit. ust. § 396 ods. 1, ods. 2 CSP
v spojení s cit. ust. § 255 ods. 2 CSP aust. § 256 ods. 1 CSP tak, že čiastočne úspešným žalovaným
1/, 2/ a 3/ priznal voči čiastočne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej
inštancie aj na odvolacom súde v rozsahu 75,61 %, keď žalobca bol úspešný v časti 652,61 eur s prísl.
a neúspešný v časti 5.351,44 eur s prísl. (späťvzatie žaloby v tejto časti bez tvrdenia a preukázania,

že sa tak stalo pre správanie sa žalovaných) na základe čoho potom čistý úspech žalovaných 1/, 2/ a
3/ predstavuje 4.046,22 eur (5.351,44 - 652,61-652,61), čo je úspech v rozsahu 75,61 % (4.046,22 :
5.351,44 x 100). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).