Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. apríl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/72/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310212551
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4310212551.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej, a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX,
XXX XX J. pri U., zastúpeného JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova 14, 811 05
Bratislava, proti žalovaným: 1/ Rehoľa Piaristov na Slovensku, so sídlom Piaristická 8, 949 01 Nitra,
zastúpenému JUDr. Kamilom Bereseckým, advokátom so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, 2/ S. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. 2, XXX XX S., a 3/ U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S., žalovaným 2/,
3/ zastúpeným advokátskou spoločnosťou AZ LEGAL, s.r.o., Sládkovičova 1, 949 01 Nitra, o zrušenie
uznesenia o schválení súdneho zmieru, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Levice

č. k. 11C/234/2010-282 zo dňa 28.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil uznesenie Okresného súdu Levice č.k.
9C/180/2008-45 zo dňa 03.02.2010 o schválení súdneho zmieru uzatvoreného medzi žalobcom: Rehoľa
Piaristov na Slovensku, so sídlom Piaristická 8, 949 01 Nitra, a žalovanými: 1/ S., bytom T. XXXX/XXX,
XXX XX S., 2/ U., bytom T. XXXX/XXX, XXX XX S., a 3/ J., bytom K. XXXX, XXX XX K.. Toto rozhodnutie

odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 99 ods. 1 až 4 OSP, § 34, § 35, § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. O trovách konania a trovách štátu nerozhodol, s odôvodnením, že rozhodne do 30 dní od
právoplatnostirozsudkutak,sodkazomnaustanovenie§151ods.3zákonač.99/1963Zb.Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „Občiansky súdny
poriadok“ alebo „OSP“). V odôvodnení rozsudku uviedol, že uznesením č.k. 9C/180/2008-45 Okresný
súd Levice schválil súdny zmier, ktorým sa žalovaní 1/ S., 2/ U. a 3/ J. zaviazali zaplatiť žalobcovi Rehoľa
Piaristov na Slovensku spoločne a nerozdielne sumu 12.635,88 eura, a toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 09.02.2010. Uvedený zmier uzatvorili právni zástupcovia strán sporu, JUDr. Kamil
Beresecký a JUDr. Alexander Kuchárik. Žalovaný 3/ J. X. sa domáhal zrušenia uznesenia o schválení
zmieru žalobou podľa § 99 ods. 3 OSP a namietal o.i., že JUDr. Alexandra Kuchárika on na zastupovanie
a ani na uzatvorenie zmieru v konaní sp. zn. 9C/180/2008 nikdy nesplnomocnil a podpis na plnej moci
nachádzajúcej sa v spise nie je jeho.

2. Súd po vykonanom dokazovaní prijal právny záver, že zmier je podľa hmotného práva neplatný,

pretože nepredstavuje vzájomne súhlasne prejavenú vôľu strán sporu ohľadne ich práv a povinností,
s ktorými sú oprávnení v občianskom súdnom konaní disponovať. Žalobca preukázal, že zmier
osobne nepodpísal a že na jeho uzavretie JUDr. Alexandra Kuchárika ani nesplnomocnil. Rovnako
JUDr. Alexander Kuchárik ako svedok uviedol, že žalobcu nikdy nevidel, nestretol, a že medzi nimineprebiehala žiadna komunikácia. Ani žalovaným 2/, 3/ neboli známe okolnosti podpisu žalobcu na plnej
moci. Podľa znaleckého posudku, ktorý vypracovala znalkyňa Mgr. Ľubica Benkovičová, sporný podpis
na plnej moci nie je možné hodnotiť ako nesporne pravý podpis žalobcu, a teda nie je možné potvrdiť,

že žalobca vlastnoručne podpísal spornú písomnosť. Z uvedeného vyplýva, že podpisom zmieru v
uvedenom spore sp. zn. 9C/180/2008 advokátom JUDr. Alexandrom Kuchárikom nebola prejavená vôľa
Michala Kopačku (žalobcu) ako žalovaného 3/ s cieľom uzavrieť zmier, byť viazaný jeho obsahom a
zaviazať sa na splnenie povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 12.635,88 eura spoločne a nerozdielne so
žalovanými 1/, 2/. Pre nedostatok vôle žalovaného 3/, J., uzavrieť zmier ako jednou zo strán sporu

je zmier podľa hmotného práva v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka neplatný, lebo nepredstavuje
vzájomne súhlasne prejavenú vôľu všetkých strán sporu ohľadne ich práv a povinností, s ktorými sú
oprávnení v občianskom súdnom konaní disponovať. Z dôvodu neplatnosti zmieru podľa hmotného
práva boli podľa názoru súdu splnené predpoklady na zrušenie uznesenia o schválení zmieru. Súd preto
žalobe vyhovel a zrušil uznesenie č. k. 9C/180/2008-45, ktorým bol schválený súdny zmier. Ďalšími
dôvodmi neplatnosti zmieru, ktoré žalobca uvádzal v žalobe sa súd prvej inštancie nezaoberal, lebo ich

nepovažoval za podstatné.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/, ktorý navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol,
že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvody majúce za následok neplatnosť súdneho zmieru, na ktoré
poukazovalžalobca,satýkajúibajehoavovzťahukS.aU.G.jesúdnyzmierprávoplatnýmrozhodnutím.
Žalobca sa nemôže z dôvodu, že nepodpísal plnomocenstvo pre JUDr. Kuchárika, domáhať neplatnosti
súdneho zmieru aj vo vzťahu k ďalším účastníkom súdneho zmieru, ktorým tento právny titul nesvedčí.
Je otázne, či žalobca môže vôbec napadnúť súdny zmier, týkajúci sa ďalších účastníkov. Súd mal zvážiť

aplikáciu ustanovenia § 91 OSP, analogicky aj ustanovenia § 206 ods. 2 OSP (v súčasnosti § 75 až 77
CSP, prípadne § 367 ods. 2 CSP). Ak sa rozhodlo o právach niekoľkých subjektov, ide o samostatné
spoločenstvo a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku,
ktorý nie je napadnutý odvolaním, dotknutá. Podaná žaloba a následný petit uznesenia o schválení
súdneho zmieru vyznieva tak, že účinky tohto rozhodnutia sa vzťahujú spoločne a nerozdielne na

všetkých účastníkov, ale osoby zaviazané na solidárne plnenie sú samostatnými spoločníkmi. V tejto
časti je teda napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Súd sa podľa žalovaného nevysporiadal s jeho
námietkou, že v danej veci nedošlo k porušeniu hmotného práva. Vo vzťahu k dvom účastníkom konania
predstavoval súdny zmier ich vôľu a ak súd dospel k záveru, že nepodpísaním plnomocenstva je súdny
zmier neplatný, tak tento záver nie je v súlade s ustanovením § 99 ods. 3 druhej vety OSP, že zmier

je neplatný podľa hmotného práva. Podstata celého problému je otázka podpísania, či nepodpísania
plnomocenstva klientom advokátovi. Podstatou sporu je teda porušenie procesného práva, čo podľa
neho zakladá nárok žalobcu, ale voči inému subjektu, nie voči nemu. Niet žiadnej zákonnej prekážky,
ktorá by bránila súdu v sporovom konaní schváliť súdny zmier, ktorého obsah prekročí rámec daný
žalobným petitom. Namietal tiež to, že žalobca bol nahliadnuť do súdneho spisu a že až vtedy prvýkrát

videl aj plnú moc. Mal teda vedomosť o prebiehajúcom spore, ako aj o tom, že v spise sa nachádza
plnomocenstvo, ktorým poveril na zastupovanie advokáta JUDr. Alexandra Kuchárika.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súdny zmier bol uzatvorený v rozpore s hmotnoprávnymi
aj procesnoprávnymi predpismi, pretože z jeho strany nikdy nedošlo k akémukoľvek súhlasnému prejavu

s uzatvorením súdneho zmieru. Súdny zmier nepodpísal a nepodpísal ani plnú moc zo dňa 02.12.2008.
Nedal teda ani akýkoľvek pokyn na jeho uzatvorenie. Svedok JUDr. Kuchárik uviedol, že od neho
nedostalžiadnypokyn,nestretolsasnímaanisnímnekomunikoval.OnsámJUDr.AlexandraKuchárika
nikdy nestretol a ani ho nikdy nekontaktoval. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že podpis na plnej moci
nie je jeho podpisom, a nedošlo ani k ústnemu splnomocneniu. Zmier tak nepredstavoval vôľu všetkých

strán sporu. On prejav vôle neurobil, preto je zmier podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatný. Plná
moc udelená v konaní je v zásade hmotnoprávnym úkonom, ktorý sa v zmysle procesnoprávnych
predpisov vyžaduje na preukázanie zastupovania strany v spore. V zmysle § 91 ods. 2 OSP tvoril spolu
so žalovanými 2/, 3/ v súvislosti s uzatvorením súdneho zmieru nerozlučné procesné spoločenstvo.
Preto bol potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupovali na jednej strane, teda bol potrebný

aj jeho súhlas, ktorý však daný nebol. Nedostatok konsenzu zakladá v zmysle § 91 ods. 2 OSP
neúčinnosť súdneho zmieru. Nedostatok konsenzu jedného účastníka pri uzavretí zmieru spôsobil jeho
neúčinnosť aj voči ostatným účastníkom. K námietkam žalovaného 1/ k udelenej plnej moci (v spise sp.
zn. 9C/180/2008 na č. l. 13) uviedol, že touto plnou mocou zo dňa 13.06.2008 splnomocnil žalovaného2/ a k nej sa aj vyjadroval, že ju podpísal. K plnej moci udelenej JUDr. Kuchárikovi sa jasne vyjadril,
že podpis nie je jeho. O spore sp. zn. 9C/180/2008 mal vedomosť až potom, ako mu bolo doručené
rozhodnutie. Následne sa oboznámil so spisom, v ktorom bola aj plná moc zo dňa 02.12.2008, ktorou

mal JUDr. Kuchárika splnomocniť.

5. Žalovaní2/,3/vovyjadreníkodvolaniuuviedli,žesúdnymzmierombolazaloženápasívnasolidarita
dlžníkov (žalobcu, žalovaného 2/, 3/) a veriteľ má právo žiadať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Podiely
všetkých dlžníkov na dlhu sú rovnaké, t. j. 4.211,96 eura na každého dlžníka. Právnym následkom

pasívnej solidarity je regresný vzťah. Pokiaľ by mal súdny zmier voči nim nadobudnú právoplatnosť,
boli by len oni dvaja povinní zaplatiť žalovanému 1/ sumu 12.635,88 eura a dohodou založený spoločný
záväzok troch solidárnych dlžníkov by sa tak zmenil na spoločný záväzok len dvoch dlžníkov, čo
by pre každého z nich znamenalo platbu 6.317,94 eura namiesto pôvodnej sumy 4.211,96 eura. K
tomu sa však zmierom nezaviazali a zmier s takýmto obsahom niky neuzavreli, preto sa nestotožnili s
argumentáciou žalovaného 1/. Spolu so žalobcom tvorili nerozlučné procesné spoločenstvo, preto sa

účinky napadnutého rozhodnutia vzťahujú aj na nich. Právnym následkom právoplatného rozhodnutia o
zrušení súdneho zmieru je to, že konanie pokračuje v tom štádiu, v ktorom sa skončilo súdnym zmierom.
V samotnom konaní môže súd dospieť k záveru o neplatnosti zmluvy. Táto však nemôže byť neplatná len
vo vzťahu k jednému zo žalovaných a voči inému nie. Preto ani zmier nemôže samostatne nadobudnúť
právoplatnosť len voči nim dvom, keďže ide o nerozlučné procesné spoločenstvo. Zároveň uviedli, že

udelenie plnej moci je hmotnoprávny úkon, a ak plná moc nebola v súdnom konaní udelená, zmier bol
schválený v rozpore s hmotným právom, a preto súd prvej inštancie správne žalobe vyhovel.

6. Žalovaný 1/ v následnom stanovisku uviedol, že plnú moc v konaní sp. zn. 9C/180/2008 (na č.l.
13) žalobca podpísal, čo sám potvrdil. K podpisom na doručenkách (23.02.2009, 17.07.2009) žalobca

uviedol, že patria jemu. Potvrdil, že návrh mu bol doručený. Plnú moc videl, keď prišiel prvýkrát
nahliadnuť do spisu. Podpísanie, resp. nepodpísanie plnej moci nie je otázkou, ktorá by mala vplyv na
hmotné právo. Nie je pravdou, že zmier je podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatný. Poukázal na
možné použitie ustanovenia § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak niekto koná za
iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie

plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo od splnomocnenca
požadovaťbuďsplneniezáväzkualebonáhraduškodyspôsobenejkonaním.Žalobcajeosobou,sktorou
sa konalo, preto môže od „fiktívneho splnomocnenca“ požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu
škody spôsobenej jeho konaním. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaných 2, 3/ uviedol, že osoby zaviazané
na solidárne plnenie sú samostatnými spoločníkmi.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, §

378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c), § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Vo veci postupoval v súlade s ustanovením § 470
ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého: (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

8. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho
odôvodnením, pretože na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov urobil správny

právny záver o tom, že žalobca preukázal, že podpis na plnej moci zo dňa 02.12.2008, ktorú mal udeliť
advokátovi JUDr. Kuchárikovi na jeho zastupovanie v spore sp. zn. 9C/180/2008, nie je jeho, a tak JUDr.
Kuchárik nebol oprávnený zastupovať ho pred súdom a uzatvoriť súdny zmier, ktorý ho zaväzoval ako
žalovaného 3/ na plnenie. Takýto úkon je podľa hmotného práva v zmysle § 37 ods. 1 Občianskehozákonníka neplatný. U žalobcu totiž chýbala nielen vôľa uzatvoriť právny úkon v znení, v akom je
obsiahnutý v súdnom zmieri, ale chýbalo aj procesné splnomocnenie žalobcu pre advokáta, ktoré by
ho oprávňovalo vôbec konať za žalobcu pred súdom. Bolo potrebné rozlišovať medzi procesnoprávnou

a hmotnoprávnou plnou mocou. Procesnoprávnou plnou mocou klient splnomocňuje advokáta, aby ho
zastupoval v súdnom konaní. Procesné zastúpenie nie je možné obmedziť. Niekedy právny zástupca
robí za zastúpeného aj hmotnoprávne úkony, ktorými je práve uzatvorenie súdneho zmieru. Procesná
plná moc však advokáta neoprávňuje na zastúpenie pri hmotnoprávnom úkone. V danom prípade
žalobca neudelil plnú moc na zastupovanie v spore sp. zn. 9C/180/2008, a tak právny zástupca JUDr.

Kucháriknebolvôbecsplnomocnenýnahmotnoprávnyúkon,akýmbolouzatvoreniezmierupredsúdom.
KeďženebolasplnenápodmienkaprejavuvôležalobcunauzatvoreniesúdnehozmieruaJUDr.Kuchárik
nebol žalobcom splnomocnený na procesné zastupovanie v spore, právny úkon uzatvorenia súdneho
zmieru treba považovať za právny úkon neplatný podľa hmotného práva. Žalobca bol preto oprávnený
domáhať sa zrušenia uznesenia o schválení zmieru v súlade s vtedy platným ustanovením § 99 ods.
3 OSP.

9. Názor žalovaného 1/, že žalobca je osobou, s ktorou sa konalo, a preto môže od „fiktívneho
splnomocnenca“ požadovať buď splnenie záväzku alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním v
zmysle § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie je správny. Toto ustanovenie rozlišuje osobu, s ktorou
sa konalo, od osoby, za ktorú sa konalo. Osobou, s ktorou sa konalo, je práve žalovaný 1/, a nie žalobca,

ktorý je osobou, za ktorú sa konalo. Preto je to práve žalovaný 1/, ktorý by sa mohol domáhať buď
splnenia záväzku, prípadne náhrady škody. Žalobca postupoval správne, keď sa žalobou domáhal práve
zrušenia uznesenia o schválení zmieru v súlade s v tom čase platným a účinným ustanovením § 99
ods. 4 OSP, podľa ktorého schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku a rozsudkom môže
súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný, a to na návrh

podaný do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. Návrh (žalobu) mohol teda podať
z dôvodu nedostatku udelenia hmotnoprávneho plnomocenstva a procesnoprávneho plnomocenstva,
ktoré by oprávňovali JUDr. Kuchárika uzatvárať v jeho mene súdny zmier, čoho následkom bol neplatný
hmotnoprávny úkon.

10. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalovaného 1/ o tom, že uznesenie o schválení
zmieru nadobudlo voči žalovaným 2/ a 3/ právoplatnosť, keďže tu ide o samostatné spoločenstvo.
Podľa názoru odvolacieho súdu tu šlo práve o nerozlučné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 OSP, § 77 ods.
1 CSP), ktorého procesným dôsledkom je, že rozhodnutie sa týka všetkých spoločníkov (s rovnakým
výsledkom), práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné a procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú

všetkých spoločníkov, čo znamená aj to, že procesný úkon jedného zo spoločníkov sa týka aj ostatných
spoločníkov (obdobne Najvyšší súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/264/2007). Účinok rozhodnutia sa
musí vzťahovať na všetkých spoločníkov zhodne. Spoločníci sa nemôžu procesne rozdeliť a postupovať
v spore odlišne. Preto sa úkony jedného spoločníka musia vzťahovať aj na ostatných nerozlučných
spoločníkov, pričom ich zaväzujú (obdobne Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 28Cdo/4678/2010).

Treba prisvedčiť aj argumentácii žalovaných 2/, 3/, ktorí uvádzali, že zrušením uznesenia o schválení
zmieru bude súd pokračovať v konaní v tom štádiu, v ktorom sa skončilo súdnym zmierom. Ak by však
rozhodnutie nadobudlo voči týmto žalovaným právoplatnosť, tak dohodou založený spoločný záväzok
troch solidárnych dlžníkov by sa zmenil na spoločný záväzok len dvoch dlžníkov, čo by pre každého
z nich v konečnom dôsledku pri vyrovnaní znamenalo platbu 6.317,94 eura, namiesto pôvodnej sumy

4.211,96 eura. Zmier s takýmto cieľom však žalovaní 2/, 3/ evidentne neuzavierali. Preto odvolací súd
prijal záver, že zrušiť uznesenie o chválení zmieru je potrebné ako celok, teda aj vo vzťahu k žalovaným
2/, 3/, ktorí tvorili so žalobcom nerozlučné spoločenstvo, a nielen vo vzťahu k žalobcovi, ktorý sa zrušenia
domáhal.

11. K námietke žalovaného 1/, že žalobca vedel, že v konaní ho zastupuje JUDr. Kuchárik,
pretože nahliadol do súdneho spisu, odvolací súd poznamenáva, že sám žalobca na pojednávaní
dňa 08.09.2011 uviedol, že plnú moc, ktorú mal udeliť JUDr. Kuchárikovi, videl prvýkrát až vtedy, keď
nahliadol do spisu sp. zn. 9C/180/2008, čo bolo po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie. V spise
sa nachádza aj úradný záznam o nazretí do súdneho spisu zo dňa 11.02.2010, t. j. až po rozhodnutí

súdu o schválení zmieru, ktoré bolo vydané dňa 03.02.2010. Tvrdenie žalobcu teda zodpovedá tomu,
čo uviedol aj pred súdom prvej inštancie, že o plnej moci nevedel a dozvedel sa o nej až po nahliadnutí
do spisu, teda až po schválení súdneho zmieru uznesením súdu.12. Odvolací súd preto na podklade výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a
zároveň na základe ním zisteného skutkového stavu zhodnotil, že nárok žalobcu je dôvodný. Preto tento
rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. V závere odvolací súd poznamenáva, že žalobca podal žalobu na súd o zrušenie uznesenia o
schválení zmieru dňa 17.03.2010 a súd o nej rozhodol napadnutým rozsudkom dňa 28.06.2016, t. j.
ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01.07.2016, t. j. po viac než šiestich rokoch
od začatia konania, nadobudol účinnosť nový procesný predpis, Civilný sporový poriadok, ktorý platí, ak

nie je ustanovené inak, aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované (§ 470 ods. 1, 2 CSP). Nový procesný predpis, okamžite aplikovateľný dňom 1. júla 2016 aj
na začaté súdne konania, platí teda aj na predmetné konanie, čo odvolací súd musel akceptovať, pričom
hodnotil aj skutočnosť, že Civilný sporový poriadok, účinný v čase odvolacieho konania, neobsahuje
ustanovenie obdobné ustanoveniu § 99 ods. 4 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku, podľa

ktorého súd môže rozsudkom zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva
neplatný, a to na návrh podaný do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. Civilný
sporový poriadok len v ustanovení § 398 upravuje možnosť podať žalobu na obnovu konania v prípade
právoplatného uznesenia, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy (§ 397) vzťahovať aj
na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval. Prechodné ustanovenie v ustanovení § 470 a § 471

CSP neupravuje, ako postupovať v prípade prebiehajúceho konania o zrušenie schváleného zmieru,
legitímne začatého v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd preto musel zvážiť,
ako postupovať z dôvodu uvedenej absencie prechodného ustanovenia nového procesného predpisu
pri potrebe nevyhnutnosti zachovania kontinuity rozhodnutia v tomto spore. Za situácie, že nie je riešená
intertemporalita týkajúca sa ustanovenia § 99 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v prechodných

ustanoveniach Civilného sporového poriadku, odvolací súd dospel k záveru, že predmetnú otázku
aplikovateľnosti tej - ktorej procesnej normy treba posudzovať podľa platnej a účinnej právnej úpravy v
dobe vzniku a pôsobenia predmetného vzťahu, t. j. vec posudzovať v súlade s právnou normou, ktorú
na daný spor aplikoval aj súd prvej inštancie. Takýmto postupom dochádza k ústavne konformnej a
eurokonformenj interperetácii intertemporality okamžitej aplikovateľnosti nového procesného predpisu,

ktorý ani v čase začatia konania a ani v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ešte účinný nebol, a
teda ani stranám sporu v čase začatia konania známy nebol a ani známy byť nemohol (obdobne Ústavný
súd ČR sp. zn. I.ÚS 104/2009, Ústavný súd SR, I.ÚS 238/2004). Nemožno totiž od žalobcu súladne aj s
aktuálnou ústavnoprávnou úpravou očakávať, že ak by v tomto štádiu konania už odvolací súd nemohol
opodstatnenosť podanej žaloby posudzovať podľa procesného práva účinného v čase začatia konania

a zároveň aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, a pri striktnom uplatnení ustanovenia § 470 ods.
1 CSP by mal postupovať výhradne na podklade ustanovenia § 398 CSP, vôbec by to nezodpovedalo
základným princípom, na ktorých stojí Civilný sporový poriadok a ktoré vyplývajú najmä z Čl. 2 ods. 1,2
a Čl. 3 ods. 1.

14. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, patrí mu voči neúspešnému žalovanému 1/, ktorý
podal odvolanie, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Odvolací
súd preto podľa § 396 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobcovi sa priznáva voči žalovanému 1/ nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§

252 ods. 2 CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).