Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/399/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415204169
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6415204169.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobkyne I. U., nar. XX.XX.XXXX,
trvalým bytom Z. XXX, XXX XX U. nad U., právne zastúpenej Špireková & Partners s. r. o., so sídlom
Nám. Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, proti žalovanému POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti časti zmluvy o
úvere, o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, o určenie, že úver je poskytnutý bezúročne a bez
poplatkov a o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia 1.000,- Eur, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18C/156/2015-139 zo dňa 18. apríla 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
primerané finančné zadosťučinenie v sume 350,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a
v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa
18. apríla 2018 (v poradí druhým) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané finančné
zadosťučinenie v sume 350,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok), vo zvyšnej časti žalobu

zamietol (II. výrok) a rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením
(III. výrok). Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že predmetom konania začatého 20.04.2015 bolo určenie
neplatnosti dohody o vyplnení zmeniek č. 600200689 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa
02.02.2012, určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa
02.02.2012, určenie, že úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 02.02.2012 č.
600200689 je bezúročný a bez poplatkov, zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

1.000,- Eur žalovaným žalobkyni a náhrada trov konania.

1.1 Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č. k. 18C/156/2015-77 zo dňa 21.08.2015 (v poradí
prvým) určil, že dohoda o vyplnení zmeniek č. 600200689 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa
02.02.2012jeneplatnáarozhodcovskázmluvauzavretámedzižalobkyňouažalovanýmdňa02.02.2012
je neplatná (prvý výrok). Určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. 600200689 zo dňa
02.02.2012 je bezúročný a bez poplatkov (druhý výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni

primerané zadosťučinenie vo výške 350,-Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok) a
vo zvyšku žalobu zamietol (štvrtý výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 218,76 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho
zástupcu (piaty výrok). Prvý a druhý výrok tohto rozsudku boli potvrdené rozsudkom Krajského súdu vBanskej Bystrici č. k. 12Co/25/2016-109 zo dňa 28.09.2017. Tretí, štvrtý a závislý piaty výrok o trovách
konania boli tým istým rozhodnutím odvolacieho súdu zrušené. Dôvodom bolo, že súd prvej inštancie
v treťom výroku rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané zadosťučinenie vo

výške 350,- Eur a štvrtým výrokom vo zvyšku žalobu zamietol, v odôvodnení rozsudku však uviedol,
že žalobkyni priznal primerané finančné zadosťučinenie 300,- Eur a v rozsahu presahujúcom sumu
300,- Eur žalobu zamietol. Odvolací súd teda zistil rozpor výroku a odôvodnenia rozsudku zakladajúci
nepreskúmateľnosť rozsudku pre jeho nezrozumiteľnosť. Predmetom konania potom zostalo zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia 1.000,- Eur a trovy konania.

1.2 Okresný súd s poukazom na § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“), §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o ochrane
spotrebiteľa“) dospel k záveru, že nárok žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
je dôvodný v rozsahu 350,- Eur. Uviedol, že pre priznanie peňažného zadosťučinenia nie sú stanovené

žiadne špeciálne podmienky. Základom pre stanovenie jeho výšky je primeranosť a súd ho stanoví na
základe vlastnej úvahy. Súd prvej inštancie považoval čiastku 350,- Eur za primeranú s ohľadom na
intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľky. Priznané finančné zadosťučinenie
je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je satisfakciou za stav, ktorý
musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúceho žalovaného, ktorý ako

dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľka, teda žalobkyňa nie je povinná preukazovať
ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie
nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť
mohla. V danom prípade sa žalobkyňa úspešne domáhala svojho práva, teda boli splnené všetky
zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia. Okresný súd jej preto priznal vzhľadom

na okolnosti finančné zadosťučinenie vo výške 350,- Eur, ktoré označil za dostačujúce a v prevyšujúcom
rozsahu žalobu zamietol.

1.3 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods.
1 C.s.p. a priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Prihliadol na skutočnosť, že výška

finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu a žalobkyne. Keďže bolo žalobe vyhovené, je
nevyhnutné žalobkyňu považovať za procesne úspešnú v plnom rozsahu, ak mala plný úspech čo do
základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z jej procesného úspechu závisela
výlučne od úvahy súdu. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný
z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C.s.p. s návrhom, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne
zmenil a žalobu zamietol. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Zdôraznil, že

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa prichádza pri reštriktívnom výklade do úvahy len v prípadoch, keď porušenie práva nie je
možné napraviť inak. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú
nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Jeho cieľom je dovŕšenie ochrany porušeného práva
v prípadoch, keď k porušeniu došlo spôsobom vyžadujúcim poskytnutie vyššieho stupňa ochrany,

nielen deklaráciu porušení. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18C/156/2015-77 zo
dňa 18.04.2018 o určení neplatnosti dohody o vyplnení zmeniek a určení úveru za bezúročný a
bez poplatkov má dostatočný sankčný charakter v zmysle individuálnej aj generálnej prevencie.
Vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) považuje priznanú
náhradu finančného zadosťučinenia za neprimerane prísnu a založenú na svojvoľnom a arbitrárnom

výklade práva. Nutné je posudzovať konkrétne okolnosti vzťahu žalobkyne a žalovaného a viacnásobné
porušenie zmluvných ustanovení žalobkyňou, ktorá jasne a určito neodôvodnila skutkové okolnosti
týkajúce sa jej záväzkovoprávneho vzťahu so žalovaným. Poukázal na článok 2 ods. 1 a článok 5 C.s.p.
Poukázal na to, že žalobkyňa neuviedla, že sama bola s plnením istiny dlhodobo v omeškaní.

2.2 Odvolateľ zdôraznil potrebu gramatického výkladu slova „primerane“, ktoré je v zmysle
Krátkeho slovníka slovenského jazyka rovnako ako v zmysle Synonymického slovníka slovenčiny a
Slovníka slovenského jazyka potrebné spájať so slovom „vhodne“. Žalobkyni nevznikla žiadna ujma
odôvodňujúca priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, jeho priznanie by malo za následokhrubú nerovnováhu práv a povinností veriteľa a spotrebiteľky bez akéhokoľvek právneho dôvodu.
Primerané finančné zadosťučinenie predstavuje peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, nie náhradu
za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody. Aj žalobkyňa v rámci kontraktačného

postupu konala ľahostajne. Svojím podpisom vyhlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy, bola oboznámená
so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich
dodržiavať. Prehlásila tiež, že si zmluvu prečítala a uzatvorila ju vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za
nápadne nevýhodných podmienok. Žalovaný so žalobkyňou dokopy v rokoch 2011-2012 uzatvoril štyri
zmluvy o úvere. Mala možnosť preštudovať si zmluvné podmienky celkovo štyrikrát, napriek tomu to

neurobila. Žalovaný teda žalobkyni poskytol úver v dobrej viere, že sú jej známe zmluvné dojednania.

2.3 Za spornú odvolateľ považoval aj výšku požadovaného finančného zadosťučinenia, ktorú
žalobkyňa nijako relevantne neodôvodnila. Vymenoval predpoklady priznania primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré musia byť naplnené
kumulatívne. Zákon nedefinuje kritériá, podľa ktorých sa má posudzovať primeranosť priznania

finančného zadosťučinenia. Účelom tohto ustanovenia je generálna prevencia najčastejšie ponímaná
ako prostriedok zamedzenia zneužívania silnejšieho postavenia dodávateľa v spotrebiteľskom právnom
vzťahu. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nesmie slúžiť ako prostriedok ospravedlňujúci
ľahostajnosť spotrebiteľa vstupujúceho do právneho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby sa sám
zaujímal o svoje povinnosti vyplývajúce mu z existujúceho záväzkovoprávneho vzťahu. Cieľom

sankčnej funkcie primeraného finančného zadosťučinenia nie je kompenzácia žalobkyne, ale skôr
potrestanie žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa vo vzťahu k nej dopustil. Jazyk európskych
predpisovajudikatúryakcentujeaj druhúfunkčnúzložkusankčnejfunkcie,ktoroujefunkciapreventívna.
Nemožno opomenúť, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže byť prostriedkom
ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. Preventívna funkcia má pôsobiť na

dodávateľa aj na spotrebiteľa a jej prejavom nie je priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
aj subjektu správajúcemu sa ľahostajne. Existencia štyroch uzatvorených zmlúv medzi žalobkyňou a
žalovaným predstavuje takýto prípad. Žalobkyňa zo zmluvy o úvere č. 600200689 doposiaľ neuhradila
ani istinu poskytnutého úveru. Finančné zadosťučinenie poskytnuté súdom prvej inštancie vo výške
350,- Eur nemožno považovať za žiadnych okolností za primerané a spravodlivé. Žalobkyňa sama

porušila svoje zmluvné povinnosti, dlhodobo ignorovala výzvy a upomienky na úhradu dlhu, odmietla sa
mimosúdne dohodnúť a doposiaľ uhradila 733,12 Eur z istiny vo výške 1.000,- Eur úveru. Povinnosťou
súdu je priznanú výšku finančného zadosťučinenia riadne odôvodniť s poukazom na nemateriálnu ujmu,
ktorá vznikla spotrebiteľovi. Poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 29Odo 652/2001 z 18.09.2002.
Uviedol, že žalobkyňa nešpecifikovala, v čom spočívala nemajetková ujma odôvodňujúca priznanie

zadosťučinenia vo výške 350,- Eur, teda aká ujma jej ako spotrebiteľke bola spôsobená. Poukázal na
rozsudky NS ČR sp. zn. 30Cdo 1747/2014 aj sp. zn. 32Cdo 139/2008.

3. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvej
inštancie vec posúdil správne a správne zhodnotil aj právny stav. Nie je dôvod, pre ktorý by žalobkyňa

aj odvolací súd nemali súhlasiť s argumentáciou okresného súdu uvedenou v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozhodnutia. Navrhla jeho potvrdenie uplatniac si náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný v odvolacej replike poukázal na obsah svojho odvolania aj na odvolací návrh v ňom
uvedený.

5. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v rozsahu určenom
ustanovením § 379 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario za použitia
§ 177 ods. 2 písm. c) C.s.p.. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa pri

posudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní žalovaného a procesným postupom
súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v
konaní (ne)došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto I. výrok rozsudku okresného súdu o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia a závislý III. výrok o trovách konania s poukazom na § 387 ods.

1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi
závermisúduprvejinštancie,ktorývdostatočnomrozsahuzistilskutočnostirozhodnépreposúdenieveci
a svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Nazdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami
žalovaného v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

6. V prejednávanom spore ide o spotrebiteľskú zmluvu. Žalobkyňa je spotrebiteľkou, pretože pri
uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a úver jej nebol poskytnutý ani na výkon zamestnania alebo povolania. Z ustanovenia § 3
ods. 5 tretej vety zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva oprávnenie spotrebiteľa požadovať primerané
finančné zadosťučinenie, ak úspešne uplatní porušenie svojho práva ustanoveného týmto zákonom

a osobitnými predpismi na súde, a to od toho, kto za takéto porušenie zodpovedá. Spotrebiteľ
- žalobca musí preukázať, že žalovaný porušil niektorú zo zákonom uložených povinností, ide o
porušenie spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu a je medzi nimi príčinná súvislosť. Žalobkyňa v
prejednávanom spore uplatnila okrem primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- Eur
aj porušenie jej práv spotrebiteľky určením neplatnosti dohody o vyplnení zmeniek a neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, v ktorých bola úspešná. Žalobkyňa teda na súde úspešne uplatnila porušenie jej

práv spotrebiteľky, za ktoré zodpovedá žalovaný a ktoré je spôsobilé spotrebiteľke privodiť ujmu (napr.
vedením rozhodcovského konania na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, alebo vymáhaním úroku
z úveru, ktorý je v skutočnosti bezúročným), preto má právo na primerané finančné zadosťučinenie od
žalovaného, ktorý za toto porušenie zodpovedá. Iné predpoklady pre uplatnenie práva na primerané
finančné zadosťučinenie na strane spotrebiteľky, ani privodenie ujmy tvrdené odvolateľom, zákon

nevyžaduje. Poukaz žalovaného na údajný ľahostajný postoj žalobkyne v kontraktačnom procese
neobstojí. Naopak, bol to žalovaný, ktorý vypracoval predtlač zmluvy a predložil ho žalobkyni na podpis
a ktorý so žalobkyňou týmto spôsobom uzatvoril viaceré zmluvy. Ak žalovaný tvrdí, že žalobkyňa mala
možnosť preštudovať si zmluvné podmienky celkovo štyrikrát, no neurobila tak, nič mu nebránilo už po
uzatvorení prvej zmluvy nepristúpiť k uzatvoreniu ďalších troch.

7. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri
jej určovaní sa zohľadňujú kritériá ako intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a
sankčná funkcia a pod. Prisúdené finančné zadosťučinenie vo výške 350,- Eur súdom prvej inštancie
je satisfakciou pre žalobkyňu, voči ktorej boli od začiatku uplatňované neprijateľné zmluvné podmienky,

splácala aj úroky, hoci úver bol vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov. Nesplatenie istiny úveru tiež
nemôže byť prekážkou priznania primeraného finančného zadosťučinenia. Z obsahu spisu vyplýva,
že voči žalovanej bolo vedené exekučné konanie, a to na základe rozsudku rozhodcovského súdu
vydanému v konaní vedenom na základe neplatnej rozhodcovskej doložky zo dňa 02.02.2012. Finančná
čiastka 350,- Eur je zadosťučinením pre žalobkyňu za stav, ktorý musela trpieť v dôsledku konania

žalovaného ako silnejšej strany spotrebiteľského právneho vzťahu a je aj sankciou postihujúcou
žalovaného, ktorý už pri dojednávaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal v súlade so zákonom.
Spotrebiteľ nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa
mu priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď ujma v nadväznosti na porušenie práv
spotrebiteľa vzniknúť mohla a spotrebiteľ sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. Odvolací súd

konštatuje, že boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia v
prisúdenej výške (z požadovaných 1.000,- Eur).

8. Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľ netvrdil, a to ani vo vzťahu k výroku
o trovách konania. Nakoľko ide o závislý výrok (§ 379 písm. a) C.s.p.) od výroku vo veci samej, odvolací

súd ho podrobil odvolaciemu prieskumu a zistil jeho vecnú správnosť aj súlad s právnou úpravou, preto
ho potvrdil. Odvolací súd zohľadnil, že žalobkyňa bola v konaní úspešná aj v časti žaloby o určenie
neplatnosti dohody o vyplnení zmeniek č. 600200689 zo dňa 02.02.2012 a neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy uzavretej dňa 02.02.2012, ako aj o určenie, že úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy
o úvere zo dňa 02.02.2012 č. 600200689 je bezúročný a bez poplatkov.

9. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok
(zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola v celosti
úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).