Rozsudok ,
Zmenené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/86/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010421

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6717010421.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného Y. V.,
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní dňa 27. 09. 2017 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný Y.B. V., nar. XX.XX.XXXX vo Z., trvale bytom, Z., W. B. XX, t.č. v ÚVV a ÚVTOS X. X.

uznáva sa za vinného, preto že

dňa 07.06.2017 v čase okolo 10.15 hod. meste Z., okres Z. na W. B. XXXX/XX, na prízemí, v kuchyni
rodinného domu spojeného s pohrebníctvom V. sa vyhrážal svojim dcéram Y. V., nar.XX.XX.XXXX, trvalo
bytom Z., W. B. XXXX/XX a L. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., W. B. XXXX/XX a to tak, že potom

ako si prišiel na uvedené miesto vyzdvihnúť svoje osobné veci sa dostal s nimi do slovného konfliktu,
pri ktorom gestikuloval s drevenými lyžicami v ruke smerom k tvári Y. V., pričom im povedal slová: „ Ja
vám môžem hocičo, keď aj na ulici vás zabijem, ja si to odsedím, mne je to jedno.“, následne Y. V. z
priestorov kuchyne odišla a L. V. uviedol, že si majú obidve zapamätať, že on si bude hovoriť a robiť
čo on chce, ktoré tieto slová u poškodených vzbudili dôvodnú obavu o ich život a zdravie natoľko, že
uvedené konanie páchateľa šli oznámiť na políciu,

teda

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na blízkej
osobe,

čím spáchal

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákonas poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo
výmere 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 21. 07. 2017na tunajší súd pod sp. zn.
2Pv/267/17/6611obžalobu na K. V. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Obžalovaný Y. V. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil

vyhlásenie o tom, že je nevinný. Po zákonnom poučení v rámci jeho výsluchu uviedol, že využíva právo
v zmysle § 34 ods. 1 Trestného poriadku a odmietol vypovedať. Na návrh prokurátora preto podľa § 258
ods. 4 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výsluchu obžalovaného
z prípravného konania, v rámci ktorej po zákonnom poučení uviedol, že dňa 06. 06. 2017 bol prepustený
z väzby, odkiaľ išiel hneď domov na W. B. do Z., kde má trvalý pobyt. Bol spolu s manželkou, N. V.,

dcérou T. a svokrom K. V.. Hodinu čakal, kým mu prišiel niekto otvoriť, K. V. volal dcére L., a on tiež, tá
mu poslala otvoriť X., zamestnanca pohrebníctva. Ten mu prišiel otvoriť, on si vzal svoje osobné veci
aj televízor, zdržal sa tam 20 minút a odišiel, pričom kľúče od domu ani pohrebníctva nemá. Dňa 07.
06. 2017 išiel znovu na W. B. pre veci - oblečenie. Bolo dopoludnia, bol spolu s manželkou N. V., ktorá
ostala sedieť v aute, a ešte s K.W. V., ktorý šiel s ním do pohrebníctva. Tam bola jeho dcéra L. H. X.,

dcéra Y. prišla neskôr. On šiel do svojej izby na prízemí, bola tam jeho dcéra L., K. V. a X. bol v kancelárii.
Tam si vzal oblečenie, a všimol si, že mu chýbajú zapaľovače, alkohol, čo vyčítal dcére Petre, taktiež
tam nebola videokamera a bol tam bodrel. Od L. si žiadal späť 9.000,- Eur, na čo mu povedala, že boli
firemné, viac to neriešil. Išiel si veci zaniesť do auta, K. V. ho čakal vo dverách a X. bol stále v kancelárii,
nevedel ale uviesť, čo všetko počul. Potom sa vrátil a šiel do kuchyne s L., kde si vzal svoje drevené

lyžičky a misku, do toho prišla Y. a postavila sa do dverí. On bol v kuchyni len s dcérami, K.Q. V. a X. boli
v kancelárii. Y. sa naňho osopila, že prečo neostane doma, prečo ide do C.. V tom čase mal v rukách
tie lyžičky a vykladal jej, že musí ísť odtiaľ preč, pretože oni ho udali, a nemôže byť s nimi v kontakte,
prišiel si len pre veci. Potom Y. vyšla z kuchyne, ostal s L. sám v kuchyni, ona mu tiež povedala, že prečo
ide do C., to bolo všetko, on potom išiel preč, aj L.. Následne ešte na predajni podpísal papiere, že mu

dcéry dali mobil bez SIM karty, do toho tam prišla jeho mama, ktorá sa s ním zvítala a šiel s ňou von k
autu K. V., ktorý ich odviezol. Tu sa s mamou, jeho ženou a K. V. zdržali asi 10 minút a išli do mesta za
jeho obhajcom. V ten deň vôbec neprišiel do konfliktu s jeho dcérami, pokiaľ si bol na W. B. pre svoje
veci. Na doplňujúce otázky uviedol, že dcéram nikdy nepovedal, že „ja vám môžem hocičo, keď aj na
ulici vás zabijem, ja si to odsedím, mne je to jedno“. S dcérou L. ostal v kuchyni sám po odchode dcéry

Y. asi 15 sekúnd a odišli z kuchyne preč, do kancelárie, kde sa v tom čase nachádzal on, dcéra L., K.
V., jeho mama, dcéra Y., X. medzitým vyšiel von. V kancelárii bol asi 5 minút, podpísal tam ten telefón,
a bola tam jeho mama, s ktorou sa rozprával, nevedel uviesť, o čom sa rozprávali ostatní prítomní. V
kancelárii naňho Y. zazerala, jej tón hlasu vnímal ako nepriateľský, odvrkla mu, že si má ísť do C.. Y. mu
povedala, že nerobí dobre, že ide do C., L. zazerala, no nepovedala ani slovo.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá poškodená Y. V., dcéra obžalovaného, ktorá po zákonnom
poučení uviedla, že to bolo asi 07. 06. 2017, otec prišiel deň po tom, ako bol prepustený z väzby do ich
domu. Jej volal môj priateľ, svedok Y. X., že otec ich čaká. Prišli do domu so sestrou, kde ich už čakal
otec so svedkom K. V. a N. V.. Do domu šiel obžalovaný, K. V., Y. X. a ona so sestrou L. V. s tým, že

otec si chcel odtiaľ zobrať nejaké svoje veci. Prišli do obývačky, kde došlo k výmene názorov, otec im
vyčítal, že tam chýba nejaký zapaľovač, alkohol, kamera a peniaze, a tiež to, že písali na NAKU list v
tej druhej veci, kde je stíhaný. Sestre vyčítal, že mu dlží peniaze, na čo mu ona uviedla, že boli firemné,
na čo on zase povedal, že to sa ešte uvidí. Taktiež im vyčítal, že sa spolčili s H. P., ktorá vystupuje ako
svedok v tej druhej trestnej veci. Potom prešli do kancelárie, s tým, že so sestrou spíšu veci, ktoré si otec

vezme, pričom uviedol, že ešte chce, aby mu dali telefón. Ona začala spisovať tie veci, medzitým prišla
ich babka, von k autu vyšiel obžalovaný a K. V.. Keď spísala tie veci, sestra zavolala otca späť do domu,
ten sa vrátil spolu U. K. V.. Sestra sa spýtala otca, či si nechce ešte z kuchyne zobrať nejaké veci, sestra
prešla s otcom do kuchyne a ona išla za ním. K. V. a Y. X. ostali v kancelárii. Otec si chcel z kuchyne
zobrať drevenú misku na halušky spolu s drevenými lyžicami, povedal, aby mu ešte dali peniaze na SIM

kartu. Oni mu povedali, že mu žiadne peniaze nedajú, na čo povedal, že „dievčatá, takto Vám chcempovedať“, pričom držal drevené lyžice v ruke a prudko nimi mával pred jej tvárou, na čo ho upozornila,
aby to nerobil, na čo jej povedal, aby nevyskakovala, lebo uvidí, sestra sa ho spýtala, že čo tým myslel,
na čo povedal, že ich zabije aj na ulici a že si to odsedí. Ona na to vyšla von, zapáliť si cigaretu. Sestra

ostala s otcom dnu, on podpísal ten papier a odišiel von z pohrebníctva.

Na doplňujúce otázky poškodená uviedla, že po tom, ako otec odišiel, sa so sestrou rozprávali, čo sa
stalo, že sú v určitom nebezpečenstve, tak išli na políciu podať trestné oznámenie. Pre ňu sú tie otcove
slová veľmi nebezpečné, so sestrou vystupujú ako svedkyne proti otcovi v tej druhej trestnej veci, a ako

ho poznajú, je dosť pomstychtivý a tým slovám veria. Podľa jej vedomostí mal otec v minulosti pár pokút,
a nejaké trestné oznámenie od H. P.. Taktiež sestra bola z toho zaskočená a rozrušená, ona povedala,
že to nemôže takto ísť ďalej a preto podali trestné oznámenie. Kancelária a kuchyňa je situovaná tak,
že keď sa vojde do pohrebníctva, najprv je prijímacia kancelária a od nej ide chodbička do kuchynky do
vzdialenosti cca 4 metre, za ňou je kancelária. Ak sa stojí za pultíkom, vidno do kuchynky. V tom čase v
kuchynke bola ona, sestra a otec, a v kancelárii bol Y. X. a K. V.. Keď otec vtedy prvýkrát pýtal peniaze

od jej sestry, hovoril o konkrétnej sume 9.000,- Eur. Otec bol prepustený z väzby deň predtým, teda 06.
06. 2017. v deň prepustenia z väzby sa s ním osobne nestretla, so sestrou sa dohodli, že nebude dobré,
aby sa stretli, cítili sa ohrozené, preto z toho domu odišli, potrebovali si to utriediť v hlave, vrátili sa tam
až na druhý deň. Ona sa do toho domu nasťahovala v januári 2015, v tom čase bol vlastníkom domu jej
otec. Ona sa stala vlastníčkou domu na základe darovacej zmluvy od otca, účastníkmi zmluvy bol otec,

ona a jej sestra, a bolo to niekedy na jar 2015. v spoločnej domácnosti s otcom tam žila, kým nebol vzatý
do väzby v druhej trestnej veci, teda do augusta 2016. to, že sa cítili ohrozené, myslela tak, že vedeli, že
otec pôjde určite za nimi vziať si nejaké veci, keďže žiadne nemal, a keďže poznajú jeho povahu, vedeli,
že im bude vyčítať, že vypovedajú proti nemu v tej druhej veci. Otec mal v tom čase na dome ťarchu,
právo doživotného užívania, a zároveň tam má nahlásený trvalý pobyt.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že výpoveď nie je pradivá.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala aj poškodená L. V., dcéra obžalovaného, ktorá po zákonnom
poučení uviedla, že deň predtým bol otec prepustený z väzby, chcel si prísť do domu pre veci, oni tam

ale neboli, poslala švagra Y. X., aby šiel do domu dať otcovi nejaké veci a dohodli sa, že sa v dome
stretnú na druhý deň. Na druhý deň sa stretli v dome, kde prebehla výmena názorov, ona so sestrou
sú svedkyne v druhej trestnej veci, kde je otec stíhaný, a vyčítal im, prečo tak vypovedajú. Ona mu na
to povedala, že o tom sa baviť nebudú, dohodli sa, že si dnu vezme nejaké osobné veci a že ostatné
veci mu zabalia, spíšu, že im to podpíše a že v piatok si pre veci príde. Návšteva sa potom ukľudnila,

potom ešte otec chcel telefón, ktorý mu ale ponúkli odmietol, ona mu potom navrhla, nech si vezme
nejaké veci z kuchyne, že mu dá aj nejaké jedlo. Otec pýtal od nich nejaké peniaze, aby nebol závislý
od K. V., na čo mu povedala, že mu peniaze nedá, potom prišla aj sestra, pýtala sa ho, prečo neostane
v dome. Oni boli z toho prekvapené, prečo tak koná, pretože aj keď bol vo väzbe, tak mu pomáhali. Keď
mu povedali, že mu peniaze nedajú, tak sa nahneval, povedal, že ich zabije, že vie aké to je, a že si to

odsedí. Pri tomto bola len ona, jej sestra a otec. Dovtedy bol s nimi aj K. V. a Y. X., na chvíľu prišla aj
stará mama, ale tá nebola svedkom ničoho. Podľa nej otec chcel byť cielene s nimi v tom dome, a že
K. V. vtedy cielene zadržal Y. X. inde, aby tie vyhrážky nepočul. Od zadržania jej otca v tejto veci K. V.
bol ovplyvňovať jej starkú. Má obavu aj z toho, ako sa na ňu otec nenávistne pozerá, má obavu, žeby
to splnil, preto aj podala trestné oznámenie.

Na doplňujúce otázky poškodená uviedla, že návšteva prebiehala tak, že ona prišla do domu okolo
10.00 hod., keď už otec bol vo svojej dielni, odtiaľ si odnášal nejaké náradie do auta a pred domom
bol K. V. a N. V.. Ona prišla so sestrou a Y. X. na dvoch autách, potom spoločne vošli do domu, najprv
do kancelárie, potom do otcovej izby, kde jej obžalovaný povedal, že mu chýbajú nejaké veci, ona mu

povedala, že niektoré veci sa použili, ako zapaľovače, chcel od nej 9.000,- Eur, na čo sa nahnevala,
pretože to neboli jeho peniaze, ale firemné, čo mu aj vysvetlila. Jej potom začal obžalovaný hovoriť, že
prečo vypovedá v tom druhom procese, prečo sa spojili s P., jeho bývalou partnerkou. Dohodli sa, že
sa o tom nebudú baviť, ale len o veciach, a že všetko spíšu, aby ju zase v budúcnosti neobvinil, a že
veci mu pobalia a naložia do jeho auta. Otec chcel ešte SIM kartu, ale najviac predmetom hádok bola

jej výpoveď a výpoveď sestry v tom druhom procese. Medzi tým prišla starká, otec sa s ňou išiel zvítať
von z kancelárie, vyšli aj von. Keď už bol napísaný papier o odovzdaní telefónu, tak otca zavolala späť,
aby to podpísal. Ešte sa otca spýtala, či si nechce zobrať obľúbenú misku na halušky, na čo sa potešil
a v dobrej nálade šiel s ňou, pričom v kancelárii ostal K. V. a Y. X.. Otec si teda z kuchyne zobral veci,ponúknuté jedlo odmietol, povedal, že potrebuje peniaze, na čo mu povedali, že mu peniaze nedajú,
potom prišiel ku sestre, pričom drevené lyžičky mal v ruke, povedal, že ho už hnevajú, že si bude robiť
čo chce, že ich aj zabije, a že si to odsedí. Ona mu na to povedala, že také veci nemôže rozprávať,

sestra medzitým odišla preč a jej ešte otec zopakoval, že si bude robiť čo chce. Otec potom odišiel a
ona sa so sestrou dohodla, že podajú trestné oznámenie. Správanie otca bolo pre ňu nepochopiteľné,
nečakala to, bol to šok, sestra povedala, že dosť, že to považuje za priamu vyhrážku. Ona aj otcovi
povedala, že to nemôže robiť, vtedy si uvedomila, že je v kuchyni plnej nožov, uvedomila si, ako ju otec
využíval, aby klamali v tej druhej veci a z minulosti si pamätala, ako mlátil svoju ženu. Uvedomila si aj, že

starý otec bol zavraždený, a cítila bezmocnosť, a že nebude riskovať, či to spraví, alebo nie. Jej sestra
na to reagovala ešte horšie, pred zadržaním otca v tej druhej veci bola svedkom toho, že otec chcel
napadnúť aj ju. Vtedy to sestra všetko pochopila, bola vo veľkom šoku, triasla sa, plakala, preto aj podali
trestné oznámenie, a to asi po jednej hodine. Dom je situovaný tak, že sa vojde hneď do kancelárie
pohrebníctva, z kancelárie vedie chodbička, ktorá ide do otcovej izby naboku a do kuchyne. V kancelárii
bol pult a odtiaľ vidno do kuchyne. V kuchynke vtedy bola ona a otec, vo dverách stála sestra. Jej zadnú

časť musel vidieť Y. X. a K. V., pretože keď sa naklonila, tak ich videla. Bolo to vo vzdialenosti 3,60 m,
pretože to nedávno merala. Vtedy dnu okrem nej, sestry, otca, Y. X. a K.W. V. nebol nikto iný. Dňa 06. 06.
2017 sa s otcom osobne nestretla, keď sa dozvedela, že bude prepustený z väzby, tak volala obhajcovi,
že prídem pre otca do X. X., na čo jej obhajca uviedol, že o tom nevie, a keď áno, tak sa jej ozve. Potom
jej obhajca volal, že otec odišiel so svojou manželkou, ona ostala v šoku a musela to predýchať. V šoku

bola z toho, že otec z väzby odišiel so svojou manželkou, pretože svedkyňa mu počas väzby pomáhala,
aby mal spravodlivý proces, pretože tvrdil, že za tým je jeho žena, ale svedkyni sa priznal a priznal sa aj
v procese, pričom pár mesiacov predtým, ako bol prepustený z väzby, jej povedal, že odíde so svojou
manželkou, tak to musela vstrebať. Prvýkrát sa osobne stretla s otcom na druhý deň, 07.06.2017, dňa
06. 06. 2017 jej len otec telefonoval, doslova hučal, že kde sú, aby okamžite prišli.´Ich prvé stretnutie

prebehlo tak, že išli rovno do domu, ani sa nezvítali. Do toho domu sa nasťahovala v januári 2015. v tom
čase v dome býval jej otec, jeho manželka N. V., jej dcéra T. T. so svojím priateľom. V dome s otcom
bývala dovtedy, kým nebol vzatý do väzby, a s tými ostatnými osobami asi do mája alebo júna 2015. V
tom čase bol vlastníkom domu jej otec, ona sa vlastníčkou stala na základe darovacej zmluvy od otca,
niekedy v r. 2015, keď sa otvárala firma pohrebníctvo V. a bola vyhodená otcova manželka z domu, otec

svoju firmu zavrel a na druhý deň sa otvorila firma na základe jej oprávnenia. Bola v šoku z toho, že jej
otec odišiel s manželkou, prosila ho, aby to nerobil, ale nepovedal jej ani prečo.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že čo dcéra vypovedala, je všetko
klamstvo, jej ide o majetok, ktorý im daroval, a aj advokát mu doniesol na podpis, že mu dajú byt, a

dom bude ich, a vymaže sa to vecné bremeno, ktoré tam má. Po tejto výpovedi jej už neverí ani za
nechtom nič. Ako si môže pamätať pred22 rokmi, že bil jej mamu. Sú to výmysly, aby išiel späť do
basy, aj s NAKOU, je to ich hra. V tom druhom procese sa pre neho situácia vyvíja dobre. V minulosti
chcela svedkyňa spáchať samovraždu, aj jej sestra Y.. Nikdy v živote by im neublížil, nikdy v živote sa
im nevyhrážal, a za tým si stojí.

Svedkyňa Y. V., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že sa jej
nepáčilo, ako chodil okolo nich V. a vyzvedal, čo hovorila na polícii, 3 krát bol za ňou, je to otec nevesty
jej syna, N. V.. Čo sa týka toho dňa 07.06. 2017, bola v ten deň v dome na W. B.., nevedela ale uviesť,
koľko bolo presne hodín. Keď prišla, boli tam vnučky Petra a Jana, bol tam aj jej syn, všetci sme boli v

kancelárii, teda obe vnučky, ja, syn, potom prišla nevesta, N. V., a jej otec K. V.. Povedali si, že koľko
peňazí sa minulo na hlúposti a nie do pohrebníctva.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátora na odstránenie rozporov vo
výpovediach svedkyne prečítaná zápisnica o jej výsluchu z prípravného konania, po prečítaní ktorej

svedkyňa uviedla, že pravda to, čo vypovedala v prípravnom konaní, spomína si na tú výpoveď.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že výpoveď, ktorá bola čítaná, je
pravdivá.

Svedok Y.. K. V., otec manželky obžalovaného, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol,
že trvá na svojej výpovedi z prípravného konania a chce doplniť výpoveď ohľadne niektorých vecí. Bolo
dohodnuté, že chceli ísť na úrad práce, aby sa zaevidovali, po tom, ako boli prepustení z väzby, teda
jeho dcéra N. V. a obžalovaný. Cestou mu obžalovaný povedal, aby sa zastavili v pohrebníctve, lebo vtom čase sa už zdržiavali u nich v C.. Zastavili sa tam autom, ale bol tam len pracovník Jozef, priezvisko
nevedel uviesť, ale povedal, že ich zavolá. 10 alebo 15 minút čakali vonku, a keď prišli, šli dnu do
kancelárie. Obžalovaný im vysvetlil, že si chce zobrať osobné veci, jeho dcéra L. V. súhlasila, že si veci

môže zobrať. On povedal, že tam bol aj deň predtým, a že už si zobral nejaké veci. Tiež spomenul, že
deň predtým zistil, že mu chýba kamera, tú hľadali, potom sa jej pýtal, či by mu nemohla dať peniaze
na cigarety a tak. Ona mu povedala, že mu nemá dať aké peniaze, na čo uviedol, že keď odchádzal,
že tam nechal 10.000,- Eur. Povedala mu, že časť mu poslala do väzby a zvyšok použila na firemné
účely. Obžalovaný si bral ešte kufrík s náradím, vravel, že mu tam chýbajú nejaké zapaľovače a odtiaľ

išli do kúpeľne, pýtali sa ho, či si odtiaľ chce zobrať nejaké veci. Odtiaľ sa šlo do kuchyne, tam si pozeral
skrinky, a tam sa rozprávali, že keď býva v Očovej, či si nechce zobrať drevenú misku s lyžicami. Svedok
bol tam, ako sa vchádza do kuchyne, videl tú misku aj lyžice. Ešte predtým v obývačke sa obžalovaný
pýtal dcéry L., že čo s tým listom, čo mu poslala do väznice, potom povedali, že o tom sa budú rozprávať
len po súde. Obžalovaný sa jej pýtal, že kde dala tie peniaze. Všetko prebiehalo v kľude, a to aj v kuchyni.
Potom prišla mama obžalovaného, do kancelárie. Obžalovaný si chcel ešte v dielni skontrolovať všetko

náradie, všetko v podstate mal v poriadku. Už chceli aj skončiť, bol si zobrať veci v spálni a šiel s nimi do
kancelárie. Potom prišla jeho mama do kancelárie, zvítali sa, ona sa rozplakala a obžalovaný jej povedal,
že teraz sa nedá, ale že potom príde za ňou a porozprávajú sa. Ten ich zamestnanec sa viac pohyboval
na dvore a vrátil sa, keď mama obžalovaného prišla za nimi. Potom išli von, kde sa rozprávali s mamou
obžalovaného, svedok naložil veci do auta, ale L. a Y. von nešli. On sedel v aute a potom vyšla L. a Y., a

L. doniesla tú misku a lyžičky a Jana povedala, že si chcú pozrieť, čo všetko je v aute, načo im svedok
povedal, aby si napísali, čo obžalovaný zobral, aby nebol problém. Potom odišli na úrad práce. Ešte keď
boli von, tak Y. obžalovanému hovorila, že ak chce, že mu dá telefón, oni sa potom bavili dnu, svedok stál
vo dverách a obžalovaný si telefón zobral. Keď sa vracali z úradu práce, tak obžalovaný hovoril, že čo ak
je telefón odpočúvaný, že ho nechce, tak sa tam vrátili, že im ho vráti, ale L. a Y. tam už neboli, bol tam

len ten ich zamestnanec. Obžalovaný telefón vrátil a ten papier, o ktorom potvrdili prevzatie, sa roztrhal.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že v zápisnici o jeho výsluchu z prípravného konania nebolo to,
že boli ešte aj v kúpeľni. Potvrdil, že bol aj v kuchyni, keď obžalovanému ponúkala misku s lyžicou.
V prípravnom konaní bol na polícii od 10.00 hod , pričom tam celý čas čakal a vypovedal nakoniec

až večer, bol už unavený a nervózny, zrejme preto vtedy nespomenul, že bol aj v kuchyni. Keď vošli
dovnútra domu, prišla tam Y. V., L. V., obžalovaný, ten ich zamestnanec a on. Ten ich zamestnanec ale
po čase vyšiel von. L. V. ešte na začiatku povedala, že si bude rozhovor nahrávať. On obžalovaného
ešte predtým poučil, aby si dal pozor, aby sa im nevyhrážal, lebo mu obžalovaný vravel, že tam nechce
bývať, aby nedošlo k nejakým rozporom. Obžalovaný sám povedal, že na neho tvrdili nepravdu, že ho

dostali do väzby. Poučil ho teda vo všeobecnosti, aby si dal pozor. Ten ich zamestnanec po chvíli vošiel
dnu, dovnútra do izby nevošiel, bol len v kancelárii. Dnu v izbe bola len L. V. a Y. V., odtiaľ išli do kúpeľne,
potom do kuchyne, potom si šiel obžalovaný pozrieť to náradie. Ten ich zamestnanec sa vrátil, keď
prišla mama obžalovaného, to už bolo ale na záver, keď už si chcel ísť obžalovaný zobrať to náradie.
Počas toho, ako chodili po izbách po dome, tam svedok nevidel nikoho iného, jedine ak tam mohol byť

ten Y., ale on ho nevidel. Predtým z domu vyšiel von za ich druhým zamestnancom. K sume 10.000,-
Eur prišli tak, že tú sumu povedal obžalovaný, že keď odchádzal do X. X., že tam nechal 10.000,- Eur.
Kancelária bola zariadená tak, že na jednej strane bol gauč, potom tam bol taký pult, z kancelárie sa
prichádzalo do izby obžalovaného a do kuchyne. Z kancelárie bolo vidieť len časť kuchyne, z poza pultu
bolo vidieť len kúsok do kuchyne. Od pultu do kuchyne to bolo cca 2,5 metra. Keď už boli vonku pri aute,

tak sa obžalovaný ešte dcér pýtal, že či mu naozaj nemôžu dať nejaké peniaze. S miskou a lyžicami to
bolo tak, že videl, ako L. V. vytiahla misku a aj lyžičky, to dala na stôl a hľadala igelitku, v nej to potom
doniesla von. Nevedel uviesť, či tie lyžičky mal obžalovaný aj v rukách, ale potešil sa, že konečne má
svoju lyžičku. Keď už chceli odísť spred domu, tak ešte dcéra za obžalovaným kričala, že tu máš ešte
tú misku a lyžice. V kuchyni bola L. V., Y. V., obžalovaný, a on bol za nimi, pretože aj po dome chodil

za nimi ako posledný. Nepočul, žeby sa mali baviť o peniazoch, ani nič podobné. Oni potom boli vonku,
a dcéry obžalovaného až potom prišli von. Obžalovaný od príchodu do domu vyšiel von len raz, keď
šiel do dielne, ale to bolo až potom, ako boli v tej kuchyni. To náradie niesol do auta asi svedok, naložili
veci a odišli. Svedok si ešte spomenul, že obžalovaný sa ešte raz pýtal dcér na peniaze, keď L. a Y.
stáli za pultom v prijímacej miestnosti, a aj mu ukazovali kalendár, aby videl, že neboli žiadne tržby. V

priebehu konania on osobne nekontaktoval matku obžalovaného, ona kontaktovala ich, keď vtedy čakal
na polícii na výsluch, tak sa ho pýtala, či by neprišiel na kávu, a tam mu vravela, či by neprišiel pre ňu
v nedeľu ju odviesť, aby sa mohla prísť porozprávať so synom. On jej dal vtedy telefónne číslo a potom
raz volala, ale on vtedy nebol doma.K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že táto výpoveď je pravdivá, svedok
to popísal presne tak, ako to bolo.

Svedkyňa N. V., manželka obžalovaného, po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedala,
že v ten deň išli do pohrebníctva na základe predchádzajúcej dohody, ona povedala, že ostane sedieť
v aute, lebo ich už pozná a vie, čoho sú schopné. Keď tam prišli, vonku bol už Y. X., on ale celý čas stál
na dvore s druhým zamestnancom, len raz vošiel do domu, keď prišla mama obžalovaného. Jej otec,

svedok K. V., bol stále pri obžalovanom, ani sa od neho nepohol. Ďalej uviedla, že na jej otca Petra raz
zvýšila hlas, že čo tam chce, on jej uviedol, že je ako doprovod. Obžalovaný chcel nejaké peniaze na
cigarety, pretože tam mal v pohrebníctve svoje peniaze, asi 10.000,- Eur. Vyšli von, keď prišla mama
obžalovaného, potom ešte vybehla L. von, že „oci, ešte tu máš toto“, a ešte si chcela pozrieť veci, ktoré
si odniesol, aby s tým nebol potom problém. Ešte mama obžalovaného im vravela, že prečo mu to robia.
Obžalovaný ešte mame hovoril, aby prišla v nedeľu za ním do C.. Keď odchádzali, ešte Petra zakričala

„ahoj oci a drž sa!“. Nič nenasvedčovalo tomu, že boli ohrozené. Keby bol niekto ohrozený, nekričal by
ahoj oci, ale utekal by na najbližšiu policajnú stanicu, a nie na NAKU do X. X.. Ona vtedy dnu nechcela
ísť, lebo vedela, že chcú obžalovaného dostať späť do basy. On by v živote dcéry neohrozil, on ich aj
zavolal bývať k nim, pretože mu bolo ľúto, že nič nemajú, potom mu prišlo ľúto, keď mu povedali, že
vlastne nič nie je jeho a nemohol si odtiaľ zobrať ani svoje vlastné veci.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že vie, že Y. X. bol po celý čas vonku, pretože to videla, celý
čas sedela v aute pred domom. Taktiež vie, že jej otec bol stále s obžalovaným, lebo zakaždým, keď
obžalovaný vyšiel von, tak jej otec mu bol stále za zadkom, dnu, to nevedela uviesť, ale tam je to všetko
otvorené. Asi dvakrát vyšli von, a to keď chcel ísť obžalovaný pozrieť nejaké veci do garáže, a druhýkrát,

keď prišla mama obžalovaného. Kým sedela v aute, obžalovaný nosil veci do auta, naložil ich do kufra,
potom vyšla von L., že si chce pozrieť tie veci, Y. ale von nevyšla.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že svedkyňa hovorila pravdu.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok Y. X., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že keď
obžalovaného prepustili z väzby, bolo to asi 06.06. alebo 07.06. 2017, nevedel to uviesť presne, tak
vtedy prišiel, zobral si nejaké veci a povedal, že sa ešte na druhý deň vráti. Tak aj bolo, on tam bol,
pretože tam pracuje, a po čase prišli aj dcéry obžalovaného. Obžalovaný prišiel s K. V. z C. a N. V.,
ktorá ostala vonku. Jeho dievčatá zavolali, aby išiel s nimi. Išli do kancelárskych priestorov, potom do

izby, obžalovaný vravel, že mu zmizli nejaké zapaľovače, nejaké nože, a že kde sú peniaze, ak si dobre
spomenul, uviedol sumu 7.000 alebo 8.000,- Eur. Obžalovaný ešte riešil nejaký list ohľadne prípadu. On
potom išiel s K. V. do kancelárskych priestorov a obžalovaný šiel s dcérami do kuchyne zobrať nejaké
veci. On bol s K. V. v kancelárii, obžalovaný sa s dcérami v kuchyni o niečom bavili, ale nebolo počuť
o čom. Videl, že obžalovaný mal niečo v rukách, ale vôbec to neriešil. Z kuchyne vyšla najprv Jana a

potom L. s obžalovaným. Keď vychádzala von Y. V., bola taká rozrušená, po všetkom sa svedok pýtal, že
čo sa stalo, a že obžalovaný mal povedať, že „môžem všetko, ja vás zabijem aj na ulici a si to odsedím“.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že bol po celý čas dnu v dome. Do domu potom prišla mama
obžalovaného, ale len na chvíľu, zvítali sa, potom vyšla von. K.Q. V. v dome v podstate len stál a

počúval, iba tam bol, nevykonával žiadnu činnosť. K. V. nebol v kuchyni, vtedy s ním bol v kancelárskych
priestoroch. Svedok nepočul, o čom konkrétne sa v kuchyni rozprávajú, pretože sa rozprával s K. V.,
iba počul vravu, ale nevenoval tomu pozornosť. Všetci vyšli von, obžalovaný sa ešte rozprával vonku s
mamou a potom odišli. Pri aute vonku sa teda ešte bavil obžalovaný s mamou, K. V. a N. V.. Z domu
vyšli v podstate všetci naraz, teda aj dievčatá, tie ostali pred vchodovými dverami, kým obžalovaný

neodišiel. Potom sa ich svedok pýtal, čo sa stalo. Svedok si nevšimol, či niekto niečo nosil z domu.
Poškodené boli potom nesvoje, z rozprávania vie, že nemajú dobré skúsenosti z detstva, preto sa báli
o život a kontaktovali políciu. Vtedy bol na mieste prítomný ešte ďalší zamestnanec, L. W., v dome ale
vôbec nebol, bol len na dvore. Po odchode s kuchyne obžalovaný a jeho dcéry vyšli von, ale to bol
chvíľočka, nevedel uviesť, či sa ešte medzi sebou bavili alebo nie. Taktiež si nevšimol, či sa obžalovaný

pri odchode nejako rozlúčil. Nevedel ani uviesť, kde kto stál na dvore, keď všetci vyšli von, nevenoval
tomu pozornosť, on bol vtedy buď dnu v kancelárii, alebo pred dverami.V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: obžaloba Úradu špeciálnej prokuratúry (č.l. 122 - 141), trestný rozkaz
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/136/2012 (č.l. 148 - 149), správy na obžalovaného a odpis registra

trestov (č.l. 144 - 147, 151 - 153), návrh na vydanie neodkladného opatrenia (č.l. 206 - 207).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Vina obžalovaného bola podľa názoru súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.
Obžalovaný síce od začatia trestného stíhania svoju vinu popiera, je ale usvedčovaný oboma
poškodenými, ktoré v podstate zhodne opísali priebeh skutku, aj to, ako sa im mal obžalovaný vyhrážať.
Taktiež potvrdili, že dnu v dome sa v tom čase nachádzal aj svedok Y. X., čo potvrdila aj svedkyňa Y. V.,
matka obžalovaného, a aj samotný obžalovaný. Výpoveď svedkov Y.. K. V. a N. V. preto súd vyhodnotil v
tomto smere ako nedôveryhodné, keďže celkovo 5 ľudí uviedlo, že svedok Y. X. sa v tom čase nachádzal

v dome, konkrétne v kancelárii. Navyše, N. V. je manželka obžalovaného, ktoré je spolu s ním trestne
stíhaná v inej trestnej veci vedenej na Špecializovanom trestnom súde, a svedok Y.. K.Š. V. je svokor
obžalovaného, teda je logické, že svojimi výpoveďami chceli obžalovanému pomôcť. Ich výpovede sú
ale v rozpore s výpoveďou samotného obžalovaného, ako aj poškodených Y. V. a L. V., pričom svedkyňa
Y. V. tiež uviedla, že bol za ňou trikrát K. V. a vyzvedal, čo hovorila na polícii, čo potvrdila aj poškodená

L. V.. Svedkyňa N. V. sa nemohla vyjadriť k tomu, čo sa dialo dnu v dome, a o čom sa obžalovaný s
dcérami rozprávali, pretože celý čas sedela von v aute. Svedok Y. X. potvrdil všetko, o čom sa mali
rozprávať v dome.

Z takto vykonaného dokazovania potom vyplynulo, že počas toho, ako sa mal obžalovaný vyhrážať

poškodeným, boli v kuchyni prítomní len obžalovaný a L. V. a Y. V., svedkovia K. V. a Y. X. sa nachádzali
v kancelárii, kedy sa rozprávali, a nevenovali pozornosť tomu, o čom sa rozprávajú obžalovaný s
poškodenými. Súd potom nemal dôvod neuveriť výpovediam oboch poškodených, ani nemal dôvod
neuveriť výpovedi svedka Y. X.. Z obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry sp. zn. VII/1 Gv 97/16/1000
je zrejmé, že poškodené v tomto trestnom konaní vypovedajú v neprospech obžalovaného, ako aj

svedkyni N. V., a ako vyplynulo z výpovedí poškodených, mali teda dôvodnú obavu z vyhrážok, ktoré
im uviedol obžalovaný, ktorý im tiež vyčítal list, ktorý napísali orgánom činným v trestnom konaní v
trestnej veci vedenej na Špecializovanom trestnom súde. Z uvedeného potom vyplynul aj motív konania
obžalovaného. Vzhľadom na uvedené potom súd uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby,
keďže nezistil žiadne dôvodné pochybnosti, ktoré by viedli k jeho oslobodeniu spod obžaloby.

Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou
na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa
odňatím slobody až na jeden rok. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Obžalovaný tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139

ods. 1 písm. c) Trestného zákona, pretože inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo
vzbudiť dôvodnú obavu ačin spáchal na blízkej osobe.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
Trestného zákona, ani žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Vzhľadom k
uvedenému sa trestná sadzba trestu odňatia slobody nijakým spôsobom neupravovala, a predstavuje
tak 6 mesiacov až 3 roky.

Obžalovaný je z ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica hodnotený všeobecne. Zo správ na obžalovaného
vyplýva, že sa doposiaľ dopustil 3 priestupkov riešených Mestskou políciou Zvolen. Z miesta trvalého
bydliska je taktiež hodnotený všeobecne. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že bol
doposiaľ 2 krát súdne trestaný, naposledy v roku 2012, kedy mu bol trestným rozkazom Okresného súduZvolen sp. zn. 1T/136/2012 za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona uložený peňažný trest vo výške 600,- Eur, pričom toto odsúdenie je zahladené.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd v tomto
prípade nerozhodol o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu v zmysle § 49 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona, pretože podľa názoru súdu neboli na takýto postup splnené všetky podmienky
uvedené v tomto ustanovení, najmä čo sa týka doterajšieho života obžalovaného. Súd taktiež nezistil

žiadne okolnosti, ktoré by podmieňovali použitie mimoriadne zníženia trestu v zmysle § 39 Trestného
zákona. Takto uložený trest je potom podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti,
ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Zároveň takýto trest postihuje
len obžalovaného.

Keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon tohto trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
V adhéznom konaní si poškodené neuplatnili nárok na náhradu škody, preto súd o škode nijakým
spôsobom nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V

prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.