Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/128/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010421
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6717010421.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov

JUDr. Slavoja Sendeckého a JUDr. Juraja Babjaka, na verejnom zasadnutí dňa 15. novembra 2017,
prejednalodvolaniaokresnéhoprokurátoraaobžalovanéhoY.V.,protirozsudkuOkresnéhosúduZvolen
z 27.09.2017 sp.zn. 5T/86/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného Y. V. podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím

§ 38 ods. 2 Tr. zák. o d s u d z u je na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Y. V. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného Y. V. za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods.

1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 07.06.2017 v čase okolo 10.15 hod. meste Z., okres Z., na W. B. XXXX/XX, na prízemí, v kuchyni
rodinného domu spojeného s pohrebníctvom V. sa vyhrážal svojim dcéram Y. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Z., W. B. XXXX/XX a L. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., W. B. XXXX/XX a to tak,
že potom, ako si prišiel na uvedené miesto vyzdvihnúť svoje osobné veci, sa dostal s nimi do slovného
konfliktu, pri ktorom gestikuloval s drevenými lyžicami v ruke smerom k tvári Y. V., pričom im povedal

slová: ,,Ja vám môže hocičo, keď aj na ulici vás zabijem, ja si to odsedím, mne je to jedno“, následne
Y. V. z priestorov kuchyne odišla a L. V. uviedol, že si majú obidve zapamätať, že on si bude hovoriť a
robiť, čo on chce, ktoré tieto slová u poškodených vzbudili dôvodnú obavu o ich život a zdravie natoľko,
že uvedené konanie páchateľa šli oznámiť na políciu.

Za to bol odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere šesť mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol pre výkon tohto trestu zaradený do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, ako aj
obžalovaný.Okresnýprokurátorsaodvolanímdomáhalzrušenianapadnutéhorozsudkuvovýrokuotresteauloženia
prísnejšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody, pretože uložený trest nezodpovedá zákonným

hľadiskám ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. ako neprimerane mierny trest. Poukazuje na to, že v tomto prípade ide
o čin spáchaný na blízkej osobe, pritom bolo potrebné v rámci ukladania trestu zohľadniť aj okolnosti, za
akých bol skutok spáchaný a to, že k jeho spáchaniu malo dôjsť iba jeden deň po tom, čo bol obžalovaný
prepustený Najvyšším súdom SR z väzby na slobodu vo veci, v ktorej bola na jeho osobu Úradom
špeciálnej prokuratúry GP SR 10.05.2017 podaná obžaloba za účastníctvo vo forme objednávateľstva

podľa § 21 ods. 1 písm. c) Tr. zák. obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1,2
písm. d), f) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. V uvedenej veci poškodené vystupujú
v postavení svedkov, svedčiacich v neprospech obžalovaného a teda okrem toho, že išlo vo vzťahu k
obžalovanému o blízke osoby, išlo aj o osoby, ktoré mali vedomosť o tom, z čoho je Y. V. obžalovaný
v uvedenej veci na Špecializovanom trestnom súde Pezinok, pracovisko Banská Bystrica pod sp.zn.
BB-4T/13/2017, ako aj o trestnej minulosti Y. V.. V tomto prípade nešlo o konanie v afekte, pod vplyvom

alkoholu, pri hádke a podobne, ale o riadne uvážené premyslené konanie, čo len zvyšuje nebezpečnosť
takéhoto konania. Treba uviesť, že takýto trest má pôsobiť preventívne nielen na obžalovaného, ale aj
na ďalších potenciálnych páchateľov obdobných skutkov.

Naopak obžalovaný svojím odvolaním sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod

obžaloby podľa § 285 Tr. por., pretože on sa necíti vinným zo spáchania predmetnej trestnej činnosti.
Neobstojí tvrdenie okresného súdu v zmysle dôvodov napadnutého rozsudku, že vina obžalovaného
bola preukázaná, poukazujúc na výpovede Y. a L. V., ktoré sú dcérami obžalovaného, pretože sú tu aj
ďalšie dôkazy na strane obžalovaného, a to výpoveď svedkyne N. V., ako aj svedka Y.. K. V., z ktorých
výpovedí možno ustáliť, že výpovede poškodených nie sú pravdivé, resp. vykonaným dokazovaním

nebolo preukázané, že by boli pravdivé a že by sa mal dopustiť verbálneho útoku takým spôsobom, ako
to oni popisujú. Svedok Y.. K. V. bol s ním práve preto, aby nebol vtiahnutý do podobnej situácie, ako
nakoniec tvrdia poškodené, stále sa pohyboval s obžalovaným po objekte, kde sa stretol s poškodenými
a práve svedok K. V. nezaregistroval žiadne také slovné vyjadrenia, ako to uvádzajú poškodené
vo svojich výpovediach. Nepriamo k tomuto vypovedá aj N. V., ktorá nebola v objekte, ale bola v

motorovom vozidle, ale podľa správania poškodených v čase, keď opúšťal objekt, nevycítila, že by došlo
k nejakému takému útoku, na základe ktorých by boli poškodené vystrašené a podobne, skôr naopak,
lúčili sa s ním v dobrom. Pokiaľ súd neverí výpovediam týchto svedkov, pretože sú blízkymi osobami
obvineného, poukazuje na skutočnosť, že svedok svedčiaci v prospech poškodených a potvrdzujúci
možnosť takéhoto vyjadrenia obžalovaného voči poškodeným v neprítomnosti K. V., ako aj tohto svedka,

a to Y. X., ide však o osobu blízku práve týmto svedkyniam a takisto potom by nemala byť vieryhodná
výpoveď tohto svedka a braná v úvahu ako usvedčujúci dôkaz.

Okrem uvedeného, pre prípad uznania viny zo žalovaného skutku, samotný druh a výmera trestu je
nezákonný, pretože súd mal brať v úvahu skutočnosť, že sa pozerá na neho, akoby nebol trestaný,

hoci súd prvého stupňa k takejto skutočnosti prihliada, z vykonaného dokazovania je pritom zrejmé, že
rodinné vzťahy medzi obžalovaným a poškodenými sú v dôsledku minulých konfliktov narušené, pritom
však zo strany obžalovaného nejde o osobu, ktorá by musela byť potrestaná trestom nepodmienečným,
zákonom sledovaný účel by mohol splniť aj trest uložený na slobode.

Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
napadnutého rozsudku a konanie rozsudku predchádzajúce a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné, naproti tomu je dôvodné odvolanie okresného prokurátora, podané v časti týkajúcej sa výroku
o treste. Z týchto dôvodov potom odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti zrušil a rozhodoval sám.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v predmetnej veci boli vykonané všetky dostupné dôkazné
prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných
zásad trestného konania pri vykonaní dôkazov. V dôvodovej časti rozsudku súd prvého stupňa v súlade
s ust. § 2 ods. 12, § 168 ods. 1 Tr. por. vyložil, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré skutočnosti
oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo

i v ich súhrne.

Súhrn priamych dôkazov, spočívajúcich predovšetkým vo výpovediach poškodených ako svedkýň, a to
Y. V. a L. V., ale aj nepriamych dôkazov v zmysle výpovede obžalovaného, svedka Y.. K. V., svedkyneN. V. a svedka Y. X., spolu s listinnými dôkazmi zabezpečenými a vykonanými na hlavnom pojednávaní
vedie aj odvolací súd k záveru, že tieto boli vyhodnotené na základe zásad správneho myslenia a
vnútorného presvedčenia v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a vedú k jednoznačnému záveru, že obžalovaný

sa dopustil predmetného skutku tak, ako bol ustálený vo výroku o vine napadnutého rozsudku.

Uvedené konanie potom jednoznačne nesie znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1,2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., pretože obžalovaný sa inému
vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, pritom čin bol spáchaný na

blízkej osobe.

Súd prvého stupňa dostatočne rozsiahlo a zrozumiteľne v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. vysvetlil
ako postupoval pri hodnotení dôkazov a akým spôsobom sa dopracoval k jednotlivým výrokom v zmysle
výrokovej časti napadnutého rozsudku. Tento postup a hodnotenie súdom prvého stupňa si odvolací súd
osvojil, stotožňuje sa s ním a v ďalšom preto naň iba poukazuje.

V stručnosti v rámci reakcie na odvolania odvolateľov musí odvolací súd konštatovať vo vzťahu k
obžalovanému, že odvolací súd tiež nemal dôvod neveriť výpovediam poškodených Y. V. a L. V. ako
svedkýň vo veci, ktoré bezprostredne potom, ako mal obžalovaný predniesť uvedené vyhrážky, túto
skutočnosť ohlásili na polícii, pritom je zrejmé, že takýto prejav obžalovaného v zmysle vyhrážky smrťou

sa javil poškodeným ako reálny po tom, čo majú poznatky a svedčia v neprospech obžalovaného v
inej veci, vedenej na Špecializovanom trestnom súde voči obvinenému pre zločin úkladnej vraždy, kde
objednávateľom predmetnej trestnej činnosti vo vzťahu k inému blízkemu príbuznému, teda úkladnej
vraždy v zmysle § 144 ods. 1,2 písm. b), e) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák.,
keď obžalovaný sa mal dopustiť predmetného zločinu aj s vlastnou manželkou N. V.. Na výpoveď

tejto svedkyne sa obžalovaný odvolával v postavení nepriamej svedkyne svedčiacej v jeho prospech z
hľadiska vieryhodnosti jeho výpovede, keď táto svedkyňa mala potvrdiť, že pri rozlúčke obžalovaného
s dcérami sa tieto správali prívetivo a teda nemohlo sa nič zlé medzi nimi a obžalovaným stať v jej
neprítomnosti, tak ako sa obhajuje obvinený. Na túto svedkyňu a obžalovaného bola práve podaná
obžaloba Úradom špeciálnej prokuratúry GP SR 10.05.2017, pritom vec je v štádiu dokazovania na

hlavnom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica, a teda výpoveď
tejto svedkyne je rovnako nevieryhodná ako obhajoba obvineného. Teraz prejednávanej trestnej činnosti
sa obžalovaný mal dopustiť a dopustil preukázateľne v deň po tom, ako bol prepustený v uvedenej
veci Špecializovaného trestného súdu z väzby na slobodu rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Práve
táto skutočnosť z hľadiska hodnotenia osoby obžalovaného, z čoho vlastne je schopný z pohľadu dcér

obžalovaného ako poškodený v tejto veci možno považovať za vieryhodnú a presvedčivú, že mali obavu
o svoj život a zdravie, zvlášť, keď obžalovaný mal snahu vyčítať svedkyniam aj tú skutočnosť, že v
predmetnej veci Špecializovaného trestného súdu voči nemu ako obžalovaného majú v jeho neprospech
svedčiťajtietosvedkyne,očomodmietlisobžalovanýmajvrámcitohtoútokudebatovať,aleobžalovaný
si neodpustil poukázať na tieto skutočnosti a vyhrážať sa im usmrtením takým spôsobom, že takéto

vyhrážania veľmi reálne, s prihliadnutím aj na prebiehajúce trestné konanie voči obžalovanému na
Špecializovanom súde sa mohlo a v podstate muselo javiť ako veľmi blízke a reálne pre prípad, že
obžalovaný sa bude pohybovať na slobode.

Nemožno tiež prehliadnuť kriminálnu minulosť obvineného, keď v jednom prípade sa dopustil ublíženia

na zdraví a v ďalšom sa dopustil obdobného skutku ako v tejto veci, predchádzajúce potrestania
mu nebránili v spáchaní obdobnej trestnej činnosti, zjavne sa tresty minuli účinkom, hoci k týmto
skutočnostiam ani odvolací súd nemohol prihliadnuť ako k priťažujúcim skutočnostiam v zmysle § 37
Tr. zák., ale pri hodnotení osoby obžalovaného v kontexte aj s uvedeným je tu preukázané konanie
obžalovaného z hľadiska jeho osoby, že je schopný na obdobné útoky, vyhrážky, prípadne i konkrétne

skutky v zmysle usmrtenia, a to aj blízkej osoby, s ktorou skutočnosťou boli po útoku obžalovaného
konfrontované aj svedkyne, hoci ide o vlastné dcéry obžalovaného. Obžalovaný sám neuviedol žiadnu
inúzreteľahodnúskutočnosť,ktorábymohlareálneavieryhodneviesťktakémutozávažnémuobvineniu
na jeho osobu svedkyňami - poškodenými, ako svojmu otcovi.

Vychádzajúc hlavne z týchto skutočností má potom aj odvolací súd za preukázané nesporne, že
obžalovaný sa dopustil predmetnej trestnej činnosti tak, ako ju ustálil súd prvého stupňa v napadnutom
rozsudku.Ako už bolo uvedené, odvolací súd na podnet okresného prokurátor naprával pochybenie súdu prvého
stupňa vo výroku o treste, v tejto časti napadnutý rozsudok zrušil a vychádzajúc už aj z uvedených
skutočností k skutkovým okolnostiam, nemohol preto tieto skutočnosti prehliadnuť odvolací súd aj vo

vzťahu k výroku o treste v zmysle ust. § 34 Tr. zák. a ostatných ustanovení Trestného zákona, majúcich
vplyv na druh a výmeru trestu. Predovšetkým nemohol prehliadnuť, že obžalovaný má sklony nielen k
takýmto vyhrážkam, ale aj zjavne, v zmysle dôvodného podozrenia obzvlášť závažnej trestnej činnosti
v inej uvedenej veci, a to aj na blízkej osobe. Takéto konanie obžalovaného bolo uskutočnené v deň
po tom, čo bol v predmetnej veci pre závažné obvinenie obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy

prepustený z väzby na slobodu, pritom trestné konanie pokračuje ďalej na Špecializovanom súde, táto
skutočnosť mu nebránila v takomto konaní a našiel si krátky úsek času bez svedkov, kde poškodeným,
svojím dcéram, vytkol svedčenie v jeho neprospech v uvedenej veci a pohrozil im možnosťou ich
usmrtenia, zrejme z nevraživosti, keď svedčia v jeho neprospech, prípadne z iných nekalých dôvodov.
Je pochopiteľné, že jeho vyhrážky zneli veľmi reálne s prihliadnutím na tieto skutočnosti a strach
poškodených o svoj život a zdravie musel byť značne opodstatnený a vysoký.

Za týchto okolností je potom v súlade so zákonom a stavom veci žiadúce uloženie prísnejšieho trestu
odňatia slobody, nie len na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Hlavne z týchto dôvodov
potom odvolací súd ukladal trest odňatia slobody skôr pri strede zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Odvolací súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. vzhľadom k tomu, že doteraz nebol vo výkone trestu
odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin.

Odvolací súd odvolanie obžalovaného Y. V. ako nedôvodné zamietol v zmysle § 319 Tr. por.

Tieto dôkazy a úvahy o nich viedli odvolací súd k záverom v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.