Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zlata Simková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205910
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8816205910.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanému: I. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXXX/XXA, D., zast. I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., Q., U. XXX/X, o zaplatenie 1.699,48

eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.
11Csp/50/2016-64 zo dňa 19.12.2016 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 vstúpila spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.026,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.026,38 eur od 01.05.2016

do zaplatenia a úroky vo výške 309,09 eur a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,-
eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom február 2017, do
úplného uhradenia celej dlžnej sumy, pod následkom straty výhody splátok.

2. Konanie v čase o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 630,81 eur a časti úroku vo výške 24,5 %
ročne zo sumy 1.699,48 eur od 01.05.2016 do zaplatenia zastavil.

3. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

4. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

5. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 1 ods. 2; 2 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, §§ 39; 52 ods. 1, 2; 53 ods.
1 až 5; 54 ods. 1, 2; 517 ods. 1, 2; 524 ods. 1, 2; 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, 2
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., §§ 144; 145; 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

6. Konštatoval, že mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.000,- eur a žalovaný sa

zaviazal poskytnutý úver žalobcovi splatiť v 60 splátkach vo výške 59,- eur mesačne. Z predložených
listinných dokladov mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný v prospech žalobcu uhradil finančnéprostriedky vo výške 973,62 eur. Taktiež bolo preukázané, že listom zo dňa 16.10.2014 bol úver
žalobcom zosplatnený.

7. Žalobca si v konaní uplatnil istinu 1.699,48 eur, úroky v sume 309,09 eur, úroky z omeškania v sume
630,81 eur, poplatky v sume 9,88 eur, úroky vo výške 24,50 eur zo sumy 1.699,48 eur od 01.05.2016 do
zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,15 ročne zo sumy 1.699,48 eur od 01.05.2016 do zaplatenia.

8. Keďže v danom právnom vzťahu došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, žalovaný vzhľadom

na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovania, má podľa súdu žalobcovi uhradiť
celkovo len zvyšok istiny 1.026,38 eur (2.000 eur - 973,62 eur) a úroky do dňa vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti v sume 309,09 eur. V tejto časti žalobe súd vyhovel ako dôvodnej . Zvyšok nároku nad sumu
1.026,38 eur považoval za nedôvodný a zamietol ho.

9. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 630,81 eur a časti úroku vo výške 24,5

% ročne zo sumy 1.699,48 eur od 01.05.2016 do zaplatenia zastavil. K späťvzatiu došlo pred začatím
pojednávania vo veci samej. Zvyšok nároku žalobcu ako nedôvodný zamietol.

10. Prvoinštančný súd skonštatoval, že došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru dňa 16.10.2014,
preto žalobca má nárok na úroky zo sumy úveru len od poskytnutia úveru do vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti, tak ako je to vyššie uvedené a tieto žalobcovi tak, ako ich žiadal, aj priznal. Nárok žalobcu
na ďalšie úroky považoval súd prvej inštancie za nedôvodný.
11.Vdanejvecibolopreukázané,žedošlokpredčasnémuukončeniuzmluvyvýzvouzodňa16.10.2014,
preto dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. všetkých jeho
splátok a od splatnosti je potom dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo
k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by
spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Tieto úroky od poskytnutia do doby
zosplatnenia súd žalobcovi priznal. Vo zvyšnej časti považoval nárok čo do úrokov za nedôvodný.

12. K výške úrokovej sadzby uvedenej a dohodnutej v zmluve vo výške 24,50 %, súd prvej inštancie
zisťoval výšku úrokovej sadzby z úverov obdobných v rozhodnom období na internetovej stránke
Národnej banky Slovenska a zistil, že táto výška je primeraná úrokovej miere pri podobnom úvere v
bankách, a preto je v súlade so zákonom.

13. Postup žalobcu ohľadom započítania úhrad s poukazom na ustanovenia úverových zmluvných
podmienok zo strany žalovaného na príslušenstvo istiny považoval za postup v rozpore so zákonom a
dobrými mravmi. Žalobca nepreukázal, podľa čoho a ako postupoval pri započítavaní úhrad žalovaného.
Úverové zmluvné podmienky, ktoré by takýto postup žalobcu stanovovali, žalovaným podpísané neboli
a určite neboli individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 ods. 2, 3 OZ za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, čo bolo aj v danom prípade. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané a podľa ust. § 53 ods. 4,5 OZ za neplatné.

14. Zvyšok uplatnenej pohľadávky uvedenej žalobcom v žalobnom návrhu čo do ďalších úrokov, rôznych
poplatkov, považoval súd za neopodstatnený a nepreukázaný.

15. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo
vyjadreniach.Cieľom dôkaznejpovinnostijeuneseniedôkaznéhobremenavrozsahu, vktoromspočíva

na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom
konania, ktoré závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

16. Čo do žiadaných poplatkov v sume 9,88 eur súd prvej inštancie považoval túto časť žaloby za
nedôvodnúkonštatujúc,žežalobcavtomtosmereneuniesoldôkaznébremeno.Nepreukázalsúduoaké
poplatkyideapodľačohoichúčtovalaaniichvýšku.To,žesúpoplatkyuvedenévovýpise,nepreukazuje
ich dôvodnosť a správnosť.17. Z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaného sa žalovaný dostal do omeškania.
Dňa 16.10.2014 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť a vyzval žalovaného na okamžitú úhradu celého

úveru. Žalobca žiadal po čiastočnom späťvzatí úroky z omeškania od 01.05.2016 do zaplatenia v
zákonnej výške 5,15 % ročne.

18. Súd prvej inštancie mal za to, že ku dňu 01.05.2016 bol žalovaný v zmysle uvedeného listu v
omeškaní, a preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v ním požadovanej výške zo sumy,

ktorú ako istinu žiadal, a ktorú žalobcovi priznal ako dôvodnú t.j. zo sumy 1.026,38 eur, bez vyčíslenia
od 01.05.2016 do zaplatenia. Zvyšok nároku na úroky z omeškania ako nedôvodný zamietol.

19. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. §§ 255 ods. 1; 256 ods. 1,2
CSP, 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Konštatoval, súd žalobe čiastočne vyhovel, čiastočne
konanie zastavil, kde platí procesné zavinenie zastavenia konania. Po prepočte úspechu a neúspechu

a procesného zavinenia zastavenia konania na strane žalobcu, bol žalobca úspešný len na 50 % a
žalovaný bol úspešný na 50 %. Na základe uvedeného je zrejmé, že obe strany boli úspešné zhruba v
rovnakom pomere, preto súd v zmysle aplikovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku
o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že
napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie v bode 48. rozhodnutia uviedol,
že postup žalobcu ohľadom započítania úhrad s poukazom na ustanovenia úverových zmluvných
podmienok zo strany žalovaného na príslušenstvo istiny považoval za postup v rozpore so zákonom a

dobrými mravmi. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal, podľa čoho a ako postupoval pri započítavaní
úhrad žalovaného. Žalobca namietal, že súdu boli poskytnuté všetky relevantné dôkazy preukazujúce
nárok žalobcu na zaplatenie istiny spolu s prehľadom úhrad vykonaných žalovaným a spôsobom ich
započítania v podobe listiny Aktuálny stav úveru, ktorá obsahuje údaje o jednotlivých platbách a
spôsob ich započítania. V zmysle zmluv o úvere právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia Všeobecnými

obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička - šikovná rezerva,
Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením spotrebiteľa o RPMN, Oboznámením o úrokových sadzbách
a informáciami o poistení. Žalobca povinne na svojom webovom sídle zverejňuje svoje obchodné
podmienky v súlade s ust. § 37 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách. Tieto obchodné podmienky boli
žalovanému dostupné k nahliadnutiu v akomkoľvek formáte písma a žalovaný si ich mohol preštudovať

kedykoľvek pred uzavretím zmluvy a tak mal možnosť si vybrať, či uzravrie zmluvu o úvere so žalobcom
za ponúknutých podmienok. Pokiaľ súd postupoval tak, že započítal najskôr platby na istinu, pričom až
následne mali byť jednotlivé úhrady započítané na príslušenstvo, súd vydal rozsudok, ktorý neodráža
reálny stav pohľadávky žalobcu, a to ani za predpokladu, že by boli jednotlivé platby žalovaného
započítavané na istinu, nakoľko v takom prípade ostala nesplatená časť úrokov, ktorá je vyššia, než

výška úrokov ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, nakoľko takto by za uvedeného stavu
musela byť navýšená o platby žalovaného, ktoré žalobca započítal na príslušenstvo, avšak súd ich
započítal na istinu. Táto výška úrokov vychádza k listiny Aktuálny stav úveru, ktorý bol súdu predložený
a výška úhrad, ktorá bola započítaná na príslušenstvo do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
predstavuje celkovo sumu vo výške 640,41 eur, z toho na poplatky bola započítaná suma vo výške

55,93 eur a na zmluvné úroky a úroky z omeškania suma vo výške 584,48 eur. Z toho je zrejmé,
že rozhodnutie súdu je arbitrárne a nepreskúmateľné, nemajúce oporu v reálnom stave, nakoľko sa
súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s úhradami žalovaného započítanými na príslušenstvo, ale len
skonštatoval, že žalobca nebol oprávnený započítať jednotlivé platby najskôr na príslušenstvo, a to
aj napriek slobodnej a vážnej vôli, ktorú zmluvné strany vyjadrili. Súd zároveň opomenul rozhodnúť

o časti sporu v časti vyčíslených úrokov ku dňu zosplatnenia úveru, a to v dôsledku postupu, že súd
naproti stranami dohodnutého poradia započítania platieb všetky platby žalovaného započítal na istinu,
pričom ale súd v rámci tohto prepočítania opomenul, že v dôsledku preklopenia platieb na istinu nemôže
byť zároveň danými platbami znížené aj príslušenstvo, a teda v listine Aktuálny stav úveru vyčíslená
suma úrokov do zosplatnenia musí byť ešte zákonite zvýšená o sumy, ktoré súd z platieb žalovaného

prepočítal na istinu, nie na úroky. Žalobca si vyčíslil zmluvné úroky a úroky z omeškania do vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru v takej výške, ktorá zodpovedá výške vyčíslenej za predpokladu splnenia
zmluvných ustanovení, t. j. za predpokladu, že jednotlivé platby žalovaného boli v súlade so zmluvnými
podmienkami započítané najskôr na príslušenstvo. Pokiaľ ide o tvrdenie v bodoch 49. a 50., žalobcapredložilvšetkyrelevantnédôkazynapreukázaniesvojhonároku.ListinaAktuálnystavúverupripoložke
„Nezaplatené poplatky“ obsahuje špecifikáciu nezaplatených poplatkov. Tieto, ako to vychádza z listiny,
predstavujú nesplatenú časť poplatku za upomienku na úverovom účte zo dňa 11.08.2014 vo výške 2,17

eur, určená v zmysle Sadzobníka poplatkov, bod 11.2, upozornenie pred výzvou súdu zo dňa 29.09.2014
vo výške 1,10 eur určená v zmysle sadzobníka poplatkov bod 12, poplatku za výzvu na splatenie úveru
s príslušenstvom zo dňa 16.10.2014 vo výške 3,32 eur, určená sadzobníkom poplatkov podľa bodu 13 a
z poplatku za poistenie vo výške 3,29 eur určená v zmysle sadzobníka poplatkov bod 15. V odvolaní tiež
namietal, že v danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

21. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd
žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.

22. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok v jeho napadnutej časti je potrebné zrušiť.

23. V odvolacom konaní doručil žalobca odvolaciemu súdu návrh na zmenu žalobcu, s tým, že novým
hmotnoprávnym veriteľom je spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/8A,
Bratislava, IČO: 47 967 692. K návrhu pripojil súhlas BENCONT COLLECTION, a.s., Bratislava so
vstupom do konania, Prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok, kde je špecifikovaná pohľadávka voči
žalovanému v tomto konaní, zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.06.2017.

24. Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo
povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto
žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli (§ 80
od. 1 Civilného sporového poriadku).

25. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo
prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne
účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované (§ 80 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

26. Ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu (§ 80 ods. 3 Civilného
sporového poriadku).

27. Keďže bolo preukázané, že v priebehu konania došlo Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo
dňa 13.06.2017 uzatvorenou medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT

COLLECTION a.s. ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX.,
t.j. pohľadávky voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania a boli splnené zákonné podmienky
na takýto postup, odvolací súd pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného tak, že do konania
na miesto doterajšieho oprávneného Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02
Bratislava, IČO: 31 340 890 vstúpila spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská

100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

28. Zo spisu vyplýva, že žalobca sa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal od žalovaného zaplatenia
istiny 1.699,48 eur, úrokov vo výške 309,09 eur, ktoré majú predstavovať vyčíslené úroky a úroky z
omeškania od vyhlásenia predčasnej splatnosti, úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy

1.699,48 eur od 01.05.2016 do zaplatenia, poplatkov vo výške 9,88 eur a trov súdneho konania vo výške
zaplateného súdneho poplatku v sume 101,50 eur.

29. Žalobca svoj nárok odvodil zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Odvolací súd z predmetnej zmluvy
zistil, že žalovaný dňa 11.02.2013 požiadal o poskytnutie úveru vo výške 3.000,- eur a žalobca mu dňa

14.02.2013 schváli úver vo výške 2.000,- eur. Keďže žalovaný svoj záväzok zo zmluvy neplnil, pristúpil
pôvodný žalobca k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru listom zo dňa 16.10.2014.30. Žalobca pripojil k žalobe návrh na vydanie platobného rozkazu, Výzvu na úhradu dlžnej sumy zo
dňa 16.10.2014, fotokópiu doručenky o prevzatí zásielky žalovaným dňa 21.10.2014, zmluvu o úvere
dostupnápôžičkač.XXXXXXXXXX,obchodnépodmienkypreúverdostupnápôžička,dostupnápôžička-

šikovná rezerva, sadzobník poplatkov platnosť od 1. júna 2013, všeobecné obchodné podmienky účinné
od 23.06.2012, Aktuálny stav úveru ku dňu 30.04.2016. Dňa 23.11.2016 doručil žalobca súdu prvej
inštanciepodanieoznačenéakovyjadreniekvýzve,vktoromšpecifikujeúdajeuvedenévlistineAktuálny
stav úveru a poukazuje na článok 5 bod 5.6 Obchodných podmienok pre úver.

31. Dňa 23.11.2016 vzal žalobca svoju žalobcu späť v časti uplatnených vyčíslených úrokov (zmluvných
aj z omeškania) odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti do 16.10.2014, vyčíslených vo výške 630,81
eur, ako aj úroky 24,5 % zo sumy 1.699,48 eur od 01.05.2016 do zaplatenia a žiadal konanie v tejto
časti zastaviť.

32.Nač.l.57spisusanachádzaUpozornenie-Výzvanasplateniedlžnejčastiúveruzodňa29.09.2014.

33. V priebehu konania, a to na pojednávaní dňa 19.12.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že
žalovaný z úveru zaplatil celkovo 973,62 eur, z toho na istinu po prepočte bola započítaná suma 300,50
eur. Čo sa týka poplatkov, ide o poplatky za poistenie. Čo sa týka úrokov, ide o úroky zmluvné aj sankčné
s tým, že v prípade omeškania boli do týchto úrokov započítané sankčné úroky a aj úroky z omeškania

a bolo to z poníženej istiny.

34. Z napadnutého rozsudku vyplýva záver súdu prvej inštancie, že vzhľadom na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru má žalovaný uhradiť žalobcovi celkom len zvyšok istiny, predstavujúcej rozdiel medzi
poskytnutým úverom a sumou 973,62 eur, ktorú sumu súd prvej inštancie vypočítal ako súčet platieb

žalovanéhopodľaAktuálnehostavuúverukudňu30.04.2014aktoréplatbyzapočítalnaistinu.Žalobcovi
tiež priznal nárok na zaplatenie úrokov odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v sume 309,09
eur. V tejto časti považoval nárok žalobcu za dôvodný. Zvyšok nároku nad sumu 1.026,38 eur považoval
za nedôvodný a zamietol ho.

35. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje:

36. Pokiaľ ide o započítanie úhrad vykonaných žalovaným, súd prvej inštancie obmedzil svoje
konštatovanie na to, že postup žalobcu je odporujúci zákonu a dobrým mravom s tým, že žalobca
nepreukázal, podľa čoho a ako postupoval pri započítaní úhrad žalovaného.

37. Takéto odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nemožno považovať za presvedčivé, nakoľko
nie je z jeho obsahu zrejmé, ktorému zákonnému ustanoveniu odporuje a z akého dôvodu a z čoho súd
prvej inštancie vyvodil, že započítania úhrad odporuje dobrým mravom.

38. Odvolací súd prisvedčuje čiastočne názoru žalobcu, že jednotlivé platby v spotrebiteľských právnych
vzťahoch sa môžu započítavať na istiny, úroky a poplatky, samozrejme za situácie, že nepredstavujú
neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a s touto skutočnosťou počíta aj zákon
(§ 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z., amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie

istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné
náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom
úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú
platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v
súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.). Aj započítanie a dohodu o ňom obsiahnutú v článku 5

bodu 5.6 Obchodných podmienok však musí súd podrobiť súdnej kontrole so zameraním na ochranu
spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

39. S uvedeným sa súd prvej inštancie nevyporiadal, preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a
predčasné.

40. Nepreskúmateľným je aj rozhodnutia v časti zamietnutia poplatkov. V tomto smere je odôvodnenie
nepreskúmateľné, ak sa v ňom konštatuje, že žalobný návrh, čo do ďalších úrokov a rôznych poplatkovpovažoval súd za neopodstatnený a nepreukázaný. Na pojednávaní dňa 19.12.2016 totiž žalobca
uviedol, čo tieto poplatky predstavujú.

41. Aj v tejto časti súd prvej inštancie mal pristúpiť k skúmaniu prípadnej neprijateľnosti zmluvných
podmienok - upomienky a neobmedziť svoj záver na konštatovanie o neopodstatnenosti uplatneného
nároku.

42. Pokiaľ ide o poplatok za upomienku odvolací súd uvádza, že bolo už opakovane rozhodovane

súdmi o takomto poplatku. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6Co 200/2014 z 30.8.2016 bod. 25 cit.: „Vo vzťahu k uplatneniu sumy 115,- eur predstavujúcej
poplatky za upomienky a výzvy v zmysle Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby odvolací súd uvádza,
že upomienka ani výzva nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu
tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Podstatou
týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré

nie sú preukázané. Je za hranicou rozumného úsudku, aby poplatok vo výške 10,- eur, 35,- eur
sledoval výdavky spojené s vyhotovením a zaslaním výzvy, upomienky. Poplatok za upomienku, výzvu
nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/350/2012 zo dňa
22.05.2014, v ktorom krajský súd uviedol: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou

podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná
(napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá
alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z
omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka,

ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané
a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v
súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa
za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje
finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v

skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti
s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).Vo vyrubovaní poplatku za výzvu na zaplatenie
dlžnej čiastky a upomienok obdobného charakteru je zrejmý vlastný ekonomický záujem navrhovateľa -
banky. Na poplatok spojený s výzvou alebo upomienkou na zaplatenie dlžnej čiastky, nemá navrhovateľ
- banka zákonný nárok, keďže poplatok je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za

poskytnutý úver (úrok z úveru). Podľa odvolacieho súdu je v účtovaní takýchto poplatkov naviac
citeľná snaha navrhovateľa o minimalizovanie nevymožiteľnosti vlastných pohľadávok a navyšovanie
konečného finančného zaťaženia spotrebiteľa neplniaceho si svoje záväzky, a to v rozpore s účelom
právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej najmä v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za

upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa
spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade
vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o
ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb
dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované

(vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Odvolací súd sa s vyššie citovaným názorom v plnom
rozsahu stotožňuje. Keďže zmluvná podmienka obsiahnutá v čl. V. bod 3. zmluvy o bežnom účte a balíku
produktov uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 20. 04. 2010 v spojení so Sadzobníkom pre
fyzické osoby, ktorá umožňuje žalobcovi účtovať poplatok za upomienku vo výške 10,- eur a poplatok
za výzvu vo výške 35,- eur spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, s ohľadom na § 298 CSP odvolací súd túto
zmluvnú podmienku vyhlásil za neprijateľnú. Žalobca nemá nárok na plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky.“

43. V súvislosti s odvolacou námietkou o nemožnosti aplikácie ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka odvolací súd konštatuje, že podľa tohto ustanovenia sa na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa
inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a
právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnostisa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.
apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).

44. Nad rámec uvedeného sa žiada uviesť, že súd prvej inštancie neskúmal ani proces uzavretia zmluvy.

45. Predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy musí byť
prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť presne adresovaný, určitý. Pritom včasné
vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Ide

o jednostranne adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v jeho celom
rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Forma tohto včasného vyhlásenia nie
je predpísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo dohoda účastníkov. Platným prijatím návrhu
na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné
podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh
adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty).

Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán.

46. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, tak ako to vyššie konštatoval odvolací súd, že žalovaný
dňa 11.02.2013 požiadal o poskytnutie úveru vo výške 3.000,- eur. Žalobca poskytol žalovanému úver
vo výške 2.000,- eur a zmluvu podpísal dňa 14.02.2013. Súd prvej inštancie takto uzatváranú „zmluvu“

nevyhodnotil náležite v zmysle zákonných postupov, vyššie uvedených.

47. Z vyššie uvedených dôvodov bol preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t.j. vo
výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania postupom podľa
§ 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušený a vec bola vrátená v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 CSP.

48. V konaní po zrušení bude úlohou súdu prvej inštancie prioritne skúmať, či žalovanému bol
predostretý nový návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru a či vôbec došlo k prijatiu tohto nového
návrhu. Ak žalobca mal v úmysle poskytnúť žalovanému úver na základe podmienok iných, ako boli

uvedené v žiadosti žalovaného o poskytnutie úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho
nové podmienky. Teda v tomto smere musí súd prvej inštancie posúdiť zmluvu a vôľu zmluvných strán
a podľa výsledkov vykonaného dokazovania posúdiť, či nárok žalobcu je dôvodný a vo veci rozhodnúť
(§ 40 OZ, resp. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.).

49. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách celého konania.

50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.