Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010184
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5818010184.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a Mgr. Miroslava Mazúcha, na neverejnom zasadnutí konanom 24. apríla 2019
prejednal sťažnosť obžalovaného R. V. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/66/2018
zo dňa 7. apríla 2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obžalovaného R. V. z a m i e t a .

Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. žiadosť obžalovaného R. V. o nahradenie väzby písomným sľubom
z a m i e t a .

Podľa§80ods.1písm.c)Tr.por.žiadosťobžalovanéhoR.V.onahradenieväzbydohľadomprobačného
a mediačného úradníka z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením samosudkyňa Okresného súdu Námestovo postupom podľa § 73 ods. 5 Tr.
por. v spojení s § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodu § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. zobrala obžalovaného R. V.,
nar. XX.X.XXXX, do väzby s tým, že lehota väzby začala plynúť dňa 6.4.2019 o 21.30 hod. a bude sa
vykonávať v ÚVV a ÚVTOS Žilina. Tým istým rozhodnutím podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. väzbu
obžalovaného nenahradila dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení dňa 7.4.2019 priamo do zápisnice o výsluchu
podal obžalovaný R. V. sťažnosť. Podanú sťažnosť zdôvodnil prostredníctvom ustanoveného obhajcu
písomným podaním zo dňa 11.4.2019, doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 12.4.2019, a to
nasledovne:

S rozhodnutím okresného súdu o vzatí do väzby a nenahradení väzby dohľadom probačného a
mediačného úradníka nesúhlasí. Súdu vysvetlil dôvod neprítomnosti na hlavnom pojednávaní, ktorým
bola jeho pracovná zaneprázdnenosť. Pracuje ako živnostník v oblasti stavebníctva. Aby nestratil
zákazku, musí svoj pracovný čas prispôsobiť objednávateľom. Preto pracuje na turnusy, ktoré trvajú 10
a viac dní. Počas tejto doby sa nemôže vzdialiť z miesta výkonu práce. Počas nariadených hlavných
pojednávaní, na ktoré sa nedostavil, pracoval v Ivanke pri Dunaji, práve v tom čase bol na turnuse. V

prílohe doručuje živnostenské oprávnenie. Oprávnenie vykonávať živnosť má od apríla 2018, čo mu
umožňuje postupne uhrádzať dlžné výživné. V prípade vzatia do väzby nebude mať príjem a nebude
môcť platiť výživné. Vzhľadom na tieto skutočnosti zastáva názor, že v jeho prípade nie je daný dôvod
väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por.
Ak by aj krajský súd bol názoru, že u neho existuje dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr.
por., domnieva sa, že väzbu je možné nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa

§ 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. V prípade nahradenie väzby je ochotný prijať akékoľvek povinnosti alebo
obmedzenia, ktoré mu súd uloží v zmysle § 82 ods. 1 Tr. por.Z vyššie uvedených dôvodov žiada, aby krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a
prepustil ho z väzby na slobodu. Ak krajský súd dospeje k záveru, že je u neho daný dôvod väzby podľa
§ 71 ods. 1 písm. a) Tr. por., rovnako žiada o prepustenie z väzby na slobodu a o nahradenie väzby

dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Obžalovaný následne dňa 23.4.2019 prostredníctvom obhajcu krajskému súdu doručil písomný sľub zo
dňa 18.4.2019 a okrem nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka žiadal aj o
nahradenie väzby písomným sľubom.

Prokurátor sa k dôvodom sťažnosti obžalovaného písomne nevyjadril.

Nadriadený krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por.
správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov uznesenia, ako i konanie, ktoré týmto predchádzalo,
a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť ich nesprávnosť. Následne zistil, že sťažnosť

obžalovaného bola podaná v zákonom stanovenej lehote a oprávneným subjektom. Po splnení
prieskumnej povinnosti krajský súd dospel k záveru, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému
uzneseniu, bolo súdom prvého stupňa vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného
poriadku. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o vzatí obžalovaného do väzby z dôvodu podľa § 71 ods.
1 písm. a) Tr. por. zodpovedá stavu veci a zákonu a z tohto dôvodu krajský súd sťažnosť obžalovaného

vyhodnotil ako nedôvodnú.

Krajský súd primárne stručne pripomína, že v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo
pod sp.zn. 6T/66/2018 je R. V. obžalovaný pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,
ods. 3 písm. b) Tr. zák., na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo, sp.zn. Pv

24/18/5507-11 zo dňa 18.5.2018, na tom skutkovom základe, že:

ako rodič v A. a všade tam, kde sa zdržiaval, v období od 1.9.2015 do súčasnosti, napriek zákonnej
povinnosti vyživovať svoje dieťa Y. Y., nar. XX.X.XXXX, ktorá mu vyplýva priamo zo Zákona o rodine
č. 36/2005 Z.z. v platnom znení, ako i napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu v Námestove zo

dňa 3.8.2015, č.k. 1P/119/2012, právoplatným dňom 8.9.2015, bol zaviazaný prispievať na výživu mal.
Y., nar. XX.X.XXXX sumou 50,- Eur mesačne, počnúc od jeho narodenia do budúcna do rúk matky
maloletého vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, tak túto svoju vyživovaciu povinnosť si neplnil ani v
minimálnej výške, čím mu takto vznikol dlh na bežnom výživnom voči oprávnenej K. Y., nar. X.XX.XXXX,
trvale bytom M., Y. XXX/XX, vo výške 1.550,- Eur, pričom tento čin spáchal závažnejším spôsobom

konania po dlhší čas, aj napriek tomu, že v skúmanom období od 1.9.2015 do 5.10.2017 vykonával
živnosť, v období od 1.9.2015 do 12.12.2017 nebol poberateľom dávok v nezamestnanosti, neboli mu
poskytované žiadne dávky nemocenského a úrazového poistenia, nebol poberateľom štátnych dávok,
od 6.10.2017 do 18.12.2017 bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline a od dňa
19.12.2017 uzatvoril pracovnú zmluvu s AW EURÓPE SERVICES, s.r.o., Bardejov, kde mal príjem.

Na obžalovaného R. V. bol v tomto trestnom konaní okresným súdom dňa 2.10.2018 postupom podľa
§ 73 ods. 1 Tr. por. vydaný príkaz na zatknutie. Na základe súdom vydaného príkazu na zatknutie bol
obžalovaný R. V. policajným orgánom zadržaný dňa 6.4.2019 o 21.30 hod. Následne bol obžalovaný
dňa 7.4.2019 o 18.00 hod. predvedený pred samosudkyňu Okresného súdu Námestovo, ktorá príkaz

na zatknutie vydala. Po výsluchu obžalovaného samosudkyňa napadnutým uznesením rozhodla o
vzatí obžalovaného do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por., pričom súčasne väzbu
obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradila.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že účelom väzby je zabezpečiť osobu obvineného pre trestné

konanie a výkon trestu (§ 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), zabrániť obvinenému, aby maril a sťažoval
uskutočňovanie dôkazov (§ 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), a tiež chrániť spoločnosť pred dokonaním
trestného činu alebo pred jeho opakovaním, či pokračovaním (§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.). Väzba
ako zabezpečovací inštitút nemá sankčnú povahu, ani výchovné poslanie, nesmie byť prostriedkom
na získanie priznania, ani na uľahčenie trestného stíhania. Väzba nie je trestom, ale je výlučne len

procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne zaistiť osobu obvinenú z trestného činu pre potreby
prebiehajúceho trestného konania obmedzením jej osobnej slobody. Trestný poriadok podmieňuje
možnosť vzatia obvineného do väzby existenciou dôvodnej obavy, vyplývajúcej z konania obvineného
alebo z ďalších konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej nežiaducej forme správania, označovanejako dôvod väzby. Konkrétnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi obavu z následku alebo viacerých
následkov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Tr. por. sa rozumejú také skutočnosti, ktoré
reálne odôvodňujú takúto obavu. Výklad zákonných znakov „konkrétnych skutočností“ je predovšetkým

vecou súdov, ktoré pri dôkladnej znalosti skutkových okolností a dôkaznej situácie konkrétnej trestnej
veci musia posúdiť, či vzatie do väzby je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného
konania, či tento účel ani pri vynaložení úsilia nemožno dosiahnuť inak. Pre aplikáciu takéhoto
postupu nie sú dané objektívne a nemenné kritériá, ale tieto kritériá treba vždy vyvodiť z povahy
konkrétnej a individualizovanej veci, vrátane osoby obvineného, jeho osobných pomerov a ďalších

znakov upravených v tomto ustanovení. Konkrétne skutočnosti ako zákonná podmienka odôvodňujúca
väzbu obvineného podľa tohto ustanovenia musia byť preukázané nielen pri vzatí obvineného do väzby,
ale musia pretrvávať počas celej väzby.

Po preskúmaní obsahu predloženého spisu ani krajský súd nemá pochybnosti o tom, že sú splnené
všetky formálne a materiálne podmienky väzby obžalovaného R. V..

Krajský súd zistil, že na základe doposiaľ zadovážených dôkazov možno považovať trestné stíhanie
obžalovaného R. V. za dôvodné. Po splnení prieskumnej povinnosti nadriadený súd, rovnako ako súd
prvého stupňa, dospel k záveru, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, vznesené obvinenie
a na obžalovaného podaná obžaloba bol spáchaný, má znaky trestného činu a je dôvodné podozrenie,

že tento skutok spáchal obžalovaný R. V.. Podľa názoru krajského súdu materiálne podmienky väzby
obžalovaného sú v súčasnom štádiu trestného konania preukázané, pričom tento názor vychádza z
dôkazov, ktoré boli doposiaľ zabezpečené v rámci vedeného vyšetrovania a sú súčasťou spisového
materiálu. Dôvodnosť podozrenia obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku čiastočne vyplýva aj z
výpovede samotného obžalovaného R. V. z prípravného konania, v ktorej priznal neplnenie vyživovacej

povinnosti na maloletého syna Y. Y. v období uvedenom v obžalobe. Súčasne sa vyjadroval k príjmom
v tomto období. Obžalovaný ani v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o jeho vzatí do väzby nemal
riadne splnenú vyživovaciu povinnosť na maloletého syna. Dôvodnosť podozrenia obžalovaného zo
spáchania žalovaného skutku vyplýva tiež z výpovede matky maloletého K. Y. z prípravného konania,
ktorá sa v rámci svojej svedeckej výpovede podrobne vyjadrila k neplneniu vyživovacej povinnosti

obžalovaným v žalovanom období. Súčasne je daná listinnými dôkazmi založenými do spisu, a to
rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 1P/119/2012 zo dňa 3.8.2015, právoplatným dňa
8.9.2015, ktorým bolo určené otcovstvo obžalovaného k maloletému Y. Y. ako aj výška výživného, výpisu
zo živnostenského registra na obžalovaného, správou Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina ohľadne
dôb poistenia obžalovaného z titulu výkonu zamestnania, resp. práce na dohodu o vykonaní práce,

správouSociálnejpoisťovne,pobočkaŽilinaohľadnepoberaniadávokvnezamestnanostiobžalovaným,
správami od zamestnávateľov obžalovaného PERSOnica, s.r.o., Žilina, AVV Europe Services, s.r.o.,
Bratislava, Tesárstvo - Durica, s.r.o., Kysucké Nové Mesto. Aj keď sa obžalovaný subjektívne necíti byť
otcom maloletého Y. Y., uvedené aktuálne obžalovaného nezbavuje vyživovacej povinnosti, nakoľko
otcovstvo obžalovaného voči maloletému bolo právoplatne určené rozsudkom súdu a obžalovaný

doposiaľ ani neučinil žiadne právne relevantné kroky k zapretiu otcovstva.

Krajský súd v súvislosti s vyššie uvedeným považuje za potrebné dať do pozornosti obžalovanému,
že rozhodnutie o jeho vine či nevine však bude predmetom ďalšieho dokazovania v prebiehajúcom
trestnom konaní, pričom orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné s rovnakou starostlivosťou

objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. V rámci
ďalej prebiehajúceho trestného konania bude tiež preverovaná obhajoba obžalovaného a obžalovaný
má právo navrhovať vykonanie dôkazov na preukázanie svojich obhajobných tvrdení.

Krajský súd totožne ako súd prvého stupňa dospel k záveru o existencii dôvodu väzby u obžalovaného

podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por., t.j. že tu existujú také konkrétne skutočnosti, ktoré reálne odôvodňujú
obavu, že v prípade prepustenia obžalovaného z väzby na slobodu, tento sa bude skrývať, aby sa tak
vyhol trestnému stíhaniu a trestu, ktorého uloženie mu v tejto trestnej veci reálne hrozí. Z doterajšieho
konania obžalovaného, ktoré samosudkyňa súdu prvého stupňa podrobne popísala v odôvodnení
napadnutého uznesenia, je nepochybné opakované vyhýbanie sa obžalovaného R. V. vedenému

trestnému konaniu, konkrétne hlavným pojednávaniam pred súdom prvého stupňa. Obžalovaný sa i
napriek riadnemu a včasnému predvolaniu opakovane nedostavil na hlavné pojednávanie v dňoch
24.7.2018a2.10.2018.Ajkeďobžalovanýpodľaspisumalriadnuavčasnúvedomosťotýchtotermínoch
hlavných pojednávaní, svoju neúčasť na hlavných pojednávaniach žiadnym spôsobom neospravedlnil.Súčasne výsluchom obžalovaného v súvislosti s rozhodovaním o jeho väzbe ani nebol zistený
žiaden vážny a ospravedlniteľný dôvod pre neúčasť na určených termínoch hlavného pojednávania
(obžalovanýmtvrdenývýkonpráceniejevážnymaospravedlniteľnýmdôvodompreneúčasťnahlavnom

pojednávaní, pričom obžalovaný mal dlhší čas pred termínmi hlavného pojednávania vedomosť o ich
konaní a nebola preukázaná žiadna snaha obžalovaného komunikovať so súdom ohľadne jeho účasti
na hlavnom pojednávaní). Účasť obžalovaného na hlavnom pojednávaní sa nepodarilo zabezpečiť
ani predvedením cestou polície, nakoľko podľa oznámenia polície sa obžalovaný v mieste trvalého
bydliska nezdržiava. Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie nedostavil ani napriek uloženej poriadkovej

pokute, pričom uznesenie o uložení poriadkovej pokuty preukázateľne osobne prevzal dňa 11.8.2018.
Obžalovaný nemá stále bydlisko. Na adrese trvalého bydliska sa dlhodobo nezdržiava. Aktuálne býva
u svojho bývalého svokra a keď je v práci, tak na ubytovni v L., domov chodí podľa toho, ako má
prácu. Pracuje na živnosť v Ivanke pri Dunaji. Obžalovaný nemá žiadne pevnejšie väzby k určitému
konkrétnemu miestu či už z hľadiska blízkych rodinných vzťahov, výkonu práce, vlastníctva nejakej
nehnuteľnosti. Ako vyplynulo z obsahu spisu, obžalovaný doposiaľ často menil miesta zamestnania a v

mieste zamestnania si zabezpečoval bývanie. Aj keď na obžalovaného bol súdom príkaz na zatknutie
vydaný ešte dňa 2.10.2018, tento sa podarilo polícii zrealizovať až dňa 6.4.2019.

Vsúvislostisoskúmanímexistenciedôvodovväzbyuobžalovanéhokrajskýsúduzatvára,žesúdprvého
stupňa rozhodol zákonne a správne, keď u obžalovaného konštatoval dôvod väzby podľa § 71 ods. 1

písm. a) Tr. por. a tento dôvod väzby u obžalovaného trvá aj naďalej.

Nadriadený krajský súd ďalej skúmal, či u obžalovaného nie sú splnené zákonné podmienky na
nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a písomným sľubom. Dôsledne
zvažoval, či a do akej miery prepustenie obžalovaného z väzby na slobodu by zvyšovalo nebezpečnosť

jeho konania, ktoré zakladá väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. Podľa názoru krajského
súdu prepustenie obžalovaného z väzby na slobodu aj po zohľadnení účinkov dohľadu probačného a
mediačného úradníka a písomného sľubu by zvýšilo riziko zmarenia účelu trestného stíhania ďalším
vyhýbaním sa trestnému konaniu zo strany obžalovaného. Dohľad probačného a mediačného úradníka
a písomný sľub obžalovaného ako náhradu väzby obžalovaného krajský súd považoval za nedostatočné

pre dosiahnutie sledovaného účelu, a to zabezpečenie osoby obžalovaného pre potreby trestného
konania. Ako už bolo vyššie uvedené, obžalovaný sa opakovane bez ospravedlnenia a vážneho dôvodu
napriek riadnej a včasnej vedomosti o termíne hlavného pojednávania na súdne konanie nedostavil,
a to dokonca aj po tom, čo mu bola uložená poriadková pokuta. Obžalovaný neprejavil žiadnu snahu
kontaktovať súd z dôvodu jeho účasti na hlavnom pojednávaní. Účasť obžalovaného sa nepodarilo

zabezpečiť ani jeho predvedením cestou polície, nakoľko obžalovaný sa na adrese trvalého bydliska
dlhodobo nezdržiava. Obžalovaný nemá stále bydlisko. Ako už bolo konštatované, obžalovaný sa
dlhodobo nezdržiava v mieste trvalého bydliska, aktuálne býva u bývalého svokra a keď má prácu, na
ubytovni v L.. Obžalovaný nemá žiadne pevnejšie väzby k určitému konkrétnemu miestu či už z hľadiska
blízkych rodinných vzťahov, výkonu práce, vlastníctva nejakej nehnuteľnosti. Obžalovaný doposiaľ často

menil miesta zamestnania a v mieste zamestnania si zabezpečoval bývanie. Aj keď na obžalovaného
bol súdom príkaz na zatknutie vydaný dňa 2.10.2018, tento sa podarilo polícii zrealizovať až dňa
6.4.2019. Za týchto okolností osoba obžalovaného nedáva ani krajskému súdu dostatočnú záruku, že
pod dohľadom probačného a mediačného úradníka a prijatím jeho písomného sľubu by sa riadne ďalej
dostavoval na pojednávania súdu. Účasť obžalovaného na konaní súdu je možné zabezpečiť výlučne

len jeho väzobným stíhaním. V danom prípade je pritom nutná osobná účasť obžalovaného na hlavnom
pojednávaní, a to vzhľadom na povahu žalovanej trestnej činnosti - prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., keď obžalovaného bude potrebné podrobne vypočuť k
neplaneniu vyživovacej povinnosti aj za ďalšie obdobie po podaní obžaloby (v tejto súvislosti krajský súd
konkrétne poukazuje na ustanovenie § 122 ods. 13 Tr. zák.).

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok o začiatku plynutia lehoty väzby, a to obmedzením osobnej
slobody obžalovaného príslušníkmi PZ na základe súdom vydaného príkazu na zatknutie.

Obžalovaný v rámci podanej sťažnosti neuviedol žiadne také dôvody, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť

vecne správne a zákonné rozhodnutie súdu prvého stupňa o jeho väzobnom stíhaní, a to z dôvodu podľa
§ 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. Súčasne ani aktuálne nebolo krajským súdom zistené splnenie zákonných
podmienok na nahradenie väzby obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka a
písomným sľubom.Za tohto stavu potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.