Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010264
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5818010264.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Sučika a JUDr. Marcely Malatkej, na verejnom zasadnutí konanom 31. januára 2019 prejednal
odvolanie podané obžalovanou P. P. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/103/2018
zo 4.10.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej P. P. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduNámestovosp.zn.6T/103/2018zo4.10.2018bolaobžalovaná
P. P. uznaná za vinnú zo spáchania prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom
súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že:

dňa 01. 02. 2018 v čase od 14.15 hod. do 14.28 hod. sa v Námestove nezisteným spôsobom
neoprávnene zmocnila platobnej karty zv. Visa Inspire, č. 4595980002620363, vydanej bankou VÚB, a.
s., Bratislava držiteľovi Z. Z., následne toho istého dňa prostredníctvom tejto karty vykonala bez súhlasu
a vedomia poškodeného výbery hotovosti:
- sumu 200,- € v čase o 14:28:53 hod. z bankomatu Tatra banky a.s., Bratislava na
Nábreží priehrady v Námestove,

- sumu 200,- € v čase od 14:29:37 hod. na tom istom mieste,
- sumu 70,- € v čase o 14:32:33 hod. z bankomatu Prima banka Slovensko, a.s., Žilina,
na Nábreží 765/1 v Námestove,
čím spôsobila manželom Z. Z., nar. XX. XX. XXXX a Y. Z., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom H.
X škodu vo výške 470,- eur.
Za tieto trestné činy bola obžalovaná odsúdená podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38

ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 28 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanej uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenej Y. Z. vo výške
470,-Eur.

Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas odvolanie obžalovaná P. P.. V písomných dôvodoch
odvolania stručne uviedla, že skutok, ktorý jej je kladený za vinu, nespáchala. Prosí o opätovné
prešetrenie v danej veci, pretože ide o omyl. Nič neurobila, tá daná osoba nie je ona. Svedectvo Y.
nemožno brať dôveryhodne, keďže pani Y. je voči nej zaujatá. Už v minulosti s ňou mala osobné
problémy, tak je zrejmé, že jej chce škodiť. Necíti sa byť vinná, nakoľko nič nespravila.

Na podklade podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací preskúmal v zmysle § 317 ods.
1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mupredchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovanej P.
P. nie je dôvodné.

K výroku o vine

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. S rovnakou starostlivosťou
objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v
oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa§2ods.12Tr.por.orgányčinnévtrestnomkonaníasúdhodnotiadôkazypodľasvojhovnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,

nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa dôsledne
riadil citovanými zákonnými ustanoveniami. Aj podľa názoru krajského súdu odsudzujúci výrok
prvostupňového súdu je správny, zákonný a má dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch.

Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu
nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanej,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jej prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. V odôvodnení

napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia, taktiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia okresného súdu, krajský súd nemá žiadne pochybnosti, že súdený skutok
sa stal a že ho spáchala obžalovaná P. P.. V tomto smere okresný súd veľmi výstižne a presvedčivo v

odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, na základe akých dôkazov a zistení z nich vyplývajúcich
dospelkzáveruovineobžalovanej.Natakomtozákladepotomokresnýsúdvyvodilzdôkazovopodstate
súdených trestných činov zistenia, ktoré sú správne.

Dôvody napadnutého rozsudku sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových

okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Odvolací súd znovu pripomína, že v dvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysoko kvalifikovaného rozhodnutia
súdu prvého stupňa odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na veľmi
správne a erudované dôvody, na ktorých samosudkyňa okresného súdu založila svoje odsudzujúce
rozhodnutie.

Krajský súd ďalej poznamenáva, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na
vnútornom presvedčení získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery
boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci, a úvahám, ktorými sa k takýmto
záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v prospech

obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby
sa bol spravoval inými úvahami.

Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou
argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípov kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že

odvolateľka sa nestotožnila so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Krajský súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom nezistil, že by súd prvého

stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a vykonané
dôkazy by vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovanej.Odvolací súd sa stotožnil s vyhodnotením dôkaznej situácie tak, ako to urobil okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku.

Právna kvalifikácia súdeného skutku ako prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák.
v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. aj podľa názoru krajského súdu
zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom
na posúdenie prejednávaných skutkov práve podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení.

Ani krajský súd sa nestotožnil s obhajobou obžalovanej, že sa nedopustila konania, ktoré jej je kladené
za vinu. Vina obžalovanej, ktorá spáchanie skutku poprela, aj podľa názoru odvolacieho súdu bola
jednoznačne preukázaná výpoveďou svedkyne poškodenej Y. Z., svedkyne G. Y. a listinnými dôkazmi,
v súhrne ktorých bolo možno jednoznačne uzavrieť, že obžalovaná sa trestnej činnosti dopustila.
Obžalovaná je usvedčovaná zábermi na kamerovom zázname pri realizovaní predmetných výberov

z bankomatovej karty zv. Visa Inspire, č. 4595980002620363, z ktorého boli zabezpečené fotografické
snímky, na ktorých svedkyňa G. Y. bez akýchkoľvek pochybností opoznala obžalovanú, pričom uviedla,
že ju pozná už dlhšiu dobu z práce, konkrétne z predajne v Žiline, ohľadom osoby obžalovanej bola
viackrát vypovedať na polícii v Žiline, a s jej výpoveďou korešponduje aj
záznam obžalovanej v registri priestupkov.

Je pochopiteľné, že obžalovaná popiera spáchanie súdeného skutku. Využíva tak svoje zákonné právo
hoci aj beztrestne klamať. Výpoveď obžalovaného musí súd vždy posudzovať s rešpektom a s ohľadom
aj na to, že môže uvádzať nepravdu a tú prezentovať ako jedinú pravdu - svoju. Preto je vždy v
prioritnom záujme obžalovaného predložiť súdu svoje alibi, a tak dodať svojim vyjadreniam „punc úplnej

pravdivosti“. Obžalovaná však v priebehu trestného konania nepredložila súdu žiadne alibi, ktoré by
celkom nepochybne mohlo výrazne spochybniť dôkazy nachádzajúce sa v trestnom spise, preukazujúce
nepochybne a bezpečne vinu obžalovanej.

Krajský súd uzatvára, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď priebeh skutkového deja ustálil tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Odvolací súd v posudzovanom prípade ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ obhajca v priebehu odvolacieho konania namietal, že v konaní bolo porušené právo obžalovanej
na spravodlivý súdny proces, keď okresný súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti
obžalovanej, treba stručne pripomenúť, že tento argument neobstojí.

Prítomnosťnahlavnompojednávaníupravuje§252ods.1 Tr.por.Vods.2až5tohtoparagrafusúpotom
upravené podmienky, za ktorých je možné vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.
Podľa ods. 1 citovaného paragrafu sa hlavné pojednávanie koná za stálej prítomnosti všetkých členov
senátu, zapisovateľa a prokurátora. Podľa ods. 2 § 252 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného

môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel
trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom a) obžaloba bola obžalovanému
riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, b) obžalovaný mal
možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní
a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na

možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, c)
obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený, d) obhajca
obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne
úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného. Podľa ods. 3 citovaného
paragrafu hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je

vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje
trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. To neplatí, ak obžalovaný výslovne
odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v
jeho neprítomnosti. Podľa ods. 4 § 252 Tr. por. v prípadoch povinnej obhajoby nemožno konať hlavnépojednávanie bez prítomnosti obhajcu. Ak nejde o prípad povinnej obhajoby a
obžalovaný má obhajcu, možno vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obhajcu, len ak s tým
obžalovaný súhlasí. Podľa ods. 5 citovaného paragrafu ak súd rozhodne, že sa hlavné pojednávanie

vykoná v neprítomnosti obžalovaného, možno za podmienok uvedených v § 263 ods.
3 prečítať zápisnice o výsluchu spoluobžalovaných, svedkov a znalcov aj bez súhlasu obžalovaného.

Odvolací súd poukazujúc na citované zákonné ustanovenia konštatuje, že formálne podmienky
stanovené v § 252 ods. 2 Tr. por. umožňujúce vykonať hlavné pojednávanie 4.10.2018

v neprítomnosti obžalovanej boli splnené, keďže - uznesenie o vznesení obvinenia bolo obžalovanej
riadne doručené do vlastných rúk 10.5.2018, čo preukazuje doručenka vlastnoručne podpísaná
obžalovanou (v spise na č.l. 13), - ku skutku bola obžalovaná v prípravnom
konaní vypočúvaná 1.6.2018, pričom ku skutku riadne vypovedala, - o
možnosti preštudovať spis po skončení vyšetrovania a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania bola
obžalovaná riadne a včas upovedomená, čo preukazuje doručenka s uplatnenou fikciou doručenia (v

spise na č.l. 95), - obžaloba bola obžalovanej riadne doručená 20.8.2018 (spolu s výzvou podľa §
240 ods. 3, ods. 4 Tr. por.), čo preukazuje doručenka vlastnoručne podpísaná obžalovanou (v spise
na č.l. 101), - na hlavné pojednávanie konané 4.10.2018 bola obžalovaná riadne a včas predvolaná,
predvolanie jej bolo doručené náhradným spôsobom v súlade s ustanovením § 66 ods. 3 Tr. por.
13.9.2018, čo preukazuje doručenka (v spise na č.l. 104) a - obžalovaná bola upozornená na možnosť

vykonať hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti. Na obžalovanú sa súčasne nevzťahovala žiadna z
podmienok uvedených v § 252 ods. 3 Tr. por., ktorá by vylúčila možnosť konať v jej neprítomnosti -
obžalovaná nebola vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia slobody, horná hranica trestného činu, pre
ktorý bola trestne stíhaná, neprevyšovala desať rokov a v prípade obžalovanej nešlo o prípad povinnej
obhajoby (§ 37 Tr. por.). Zároveň bola splnená aj materiálna podmienka, že vec možno spoľahlivo

rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť i bez prítomnosti obžalovanej. Z vyššie uvedeného je
zrejmé, že zákonné podmienky podľa § 252 Tr. por. splnené boli. Vykonaniu hlavného pojednávania
v neprítomnosti obžalovanej tak mohla zabrániť jedine jej riadne a včas ospravedlnená neúčasť. V
okolnostiach danej veci aj krajský súd dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky, aby
mohlo byť hlavné pojednávanie 4.10.2018 vykonané v neprítomnosti obžalovanej.

K výroku o treste

Krajský súd preskúmal aj výrok o treste a stotožnil sa so záverom okresného súdu, pokiaľ ide o druh a
výmeru trestu, ktorú za súdenú trestnú činnosť uložil obžalovanej.

Pri absencii odvolacích námietok proti výroku o druhu a výmere trestu, ktorý bol obžalovanej uložený
súdom prvého stupňa, odvolací súd vykonal všeobecný prieskum uloženého trestu obžalovanej z
hľadiska jeho zákonnosti a primeranosti.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovanej, jej zavinenie,
následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jej nápravy, a v neposlednom rade aj poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest
je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých

smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v
takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje
len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.

Podľa názoru krajského súdu súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste zohľadnil všetky rozhodné
okolnosti a príslušné zákonné ustanovenia. Trest bol ukladaný v zmysle zásad pre ukladanie trestov,
prihliadajúc na generálnu a individuálnu prevenciu, proporcionálnosť a tiež personálnosť trestu.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku a
nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.