Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116222091
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6116222091.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Daniely Maštalířovej a z členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v
právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel S.r.o., vložka č. 15294/B, zastúpený
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o, advokátska kancelária, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:36 613 843 proti
žalovanému JUDr. Juraj Rybár, správca so sídlom kancelárie Stráž 223, 960 01 Zvolen, konkurzný
správca úpadcu H. O., nar. XX.X.XXXX, XXX XX C. O. XXX, v konaní o určenie pravosti pohľadávky,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/27/2016-124 zo dňa

20.februára 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Súd o p r a v u j e rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica v druhej výrokovej vete tak, že správne
má znieť: žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/27/2016-124 zo dňa 20.februára 2018 p o
t v r dz u j e.

III. Žalovanému p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia vymáhateľnosti
svojej pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania voči dlžníkovi H. O., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom C. O. XXX vedeného pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 4K/46/2016 vo výške
12.125,--eur na základe Zmluvy o úvere v spojení so Zmluvou o postúpení pohľadávok zamietol. V
rozhodnutí uviedol, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica bol dňa 3.8.2016 vyhlásený na
majetok dlžníka konkurz a za správcu súd ustanovil JUDr. Juraja Rybára so sídlom Kancelárie Stráž
223, 960 01 Zvolen. Žalobca si v konkurznom konaní prihlásil svoje pohľadávky v celkovej výške

12.125,--eur pohľadávku nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012
v súlade s ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka od spoločnosti Z. Z., a. s. so sídlom H. XX,
XXX XX N., L.:XX XXX XXX so všetkými právami, ktoré sa k nim viažu, alebo vznikajú vo vzťahu
k nim. Právny predchodca žalobcu uzavrel s úpadcom zmluvu o splátkovom úvere dňa 27.11.2008,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 222.000,--Sk. Úpadca porušil povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy a všeobecných obchodných podmienok tým, že neuhradil poskytnuté finančné prostriedky
včas a v stanovenej výške. Celkový nedoplatok z vyššie uvedenej zmluvy pôvodný veriteľ vyčíslil

na sumu 11.471,75 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 9.396,47 eur, úrok vo výške
1.474,67 eur, úrokov z omeškania vo výške 558,75 eur a poplatkov vo výške 41.86 eur. Žalobca si v
konkurze uplatnil aj úrok z omeškania z neuhradenej istiny odo dňa postúpenia pohľadávky vyčíslenej
ku dňu vyhlásenia konkurzu v zmysle Občianskeho zákonníka 8,55 % ročne z dlžnej sumy istiny vovýške 2.645,11 eur. Úpadca čiastočne uhradil svoju pohľadávku platbami vo výške 1.950,--eur, správca
v lehote na popieranie pohľadávok poprel žalobcom prihlásenú pohľadávku vo výške 12.125,--eur čo
do vymáhateľnosti, nakoľko ju považuje za premlčanú. Správca pri popretí vychádzal z predpokladu,

že pohľadávka bola zosplatnená pred postúpením pohľadávky, avšak táto skutočnosť nebola nijakým
spôsobom preukázaná. Žalobca poukazuje na bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok, z
ktorého článku vyvodzuje záver, že postupca a následne žalobca boli oprávnení, nie povinní predčasne
ukončiť záväzkovo-právny vzťah vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca ďalej uviedol, že zo
zmluvy o úvere vyplýva mesačná periodicita splátok od 20.12.2008 do 20.11.2018, podľa jeho názoru

správca mohol nárok žalobcu posúdiť aj v súvislosti s ust. § 103 OZ, to znamená, že žalobca má
nárok na sumu nepremlčaných splátok spolu s úrokom z omeškania každej splátky v zákonnej výške
odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Žalovaný so žalobou nesúhlasil,
poukázal na to, že pôvodným veriteľom pohľadávky bola Z., t. j. banka, z toho dôvodu sa na postúpenie
pohľadávky vzťahujú ustanovenia zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách. V zmysle ust. § 92 ods. 2 cit.
zákona len v prípade, že sú kumulatívne splnené všetky podmienky dané týmto zákonným ustanovením

banka je oprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá zodpovedá záväzku, s ktorým je
dlžník v omeškaní. Banka je preto oprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi len v tej časti, u
ktorej nastala splatnosť. Žalovaný poukázal na rozhodnutie súdu, a to Krajského súdu v Prešove sp. zn.
4Co/145/2014 ako aj rozsudku Krajského súdu Trnava 24Co/716/2015 a vzniesol námietku nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že bolo nesporné, že správca, t. j.
žalovaný poprel pohľadávku žalobcu len čo do vymáhateľnosti, t. j. nepoprel jej právny dôvod. V
konaní boli preto irelevantné námietky sporu ohľadne nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní a
ohľadom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovaným. Súd sa v tomto incidenčnom konaní mohol zaoberať len vymáhateľnosťou, teda premlčaním
pohľadávky žalobcu. Žalovaný tvrdil, že pohľadávka žalobcu je premlčaná v celom rozsahu, žalobca
tvrdil, že má nárok aspoň na úhradu nepremlčaných splátok. Výšku týchto splátok za obdobie vzniku
nepremlčaných splátok však žalobca v priebehu konania nešpecifikoval a na pojednávaní dňa 20.2.2018
nevedel uviesť rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k ich výške a obdobiu, za ktoré mali tieto splátky

vzniknúť. Žiadal za týmto účelom odročiť pojednávanie, čomu však súd nevyhovel s poukazom
na sudcovskú koncentráciu podľa § 153 CSP. Konštatoval, že žalobca bol povinný špecifikovať
nepremlčané splátky a to aj vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania, pokiaľ tak neurobil na
pojednávaní dňa 20.2.2018 a žiadal toto pojednávanie odročiť za účelom písomnej špecifikácie petitu
žalobného návrhu, súd skonštatoval, že žalobca neuplatnil prostriedky procesného útoku včas. Žalobca

neuviedol v žalobe, ktoré splátky žalobca uhradil a ktoré splátky za ktoré obdobie neuhradil, pohľadávka
tak bola nepreskúmateľná aj vzhľadom na uplatnené úroky z omeškania, čo malo za následok, že súd
žalobu v celom rozsahu zamietol a úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že žalobca má
za to, že výkladom ustanovení všeobecných obchodných podmienok možno dospieť k záveru, že
postupca a následne postúpením pohľadávky žalobca boli oprávnení, nie však povinní predčasne
ukončiť záväzkovo-právny vzťah. Na žalobcu prešli zmluvou o postúpení pohľadávok aj všetky práva
súvisiace s danou pohľadávkou. Okrem toho postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom

pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 OZ právo na plnenie od dlžníka
záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať
splatenie svojej pohľadávky. Konštatoval, že z uvedeného je zrejmé, že veriteľ využil svoje právo
požadovať splatenie dlžnej sumy podaním prihlášky, ktorá bola správcovi doručená dňa 21.9.2016.
Podľa § 28 ods. 6 ZKR doručenie prihlášky má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké

právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Je zrejmé, že splátky splatné tri roky spätne od podania
prihlášky premlčané neboli, t. j. počnúc splátkou splatnou dňa 20.10.2013. Ďalej poukázal na ust. § 217
ods. 1 CSP, podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom konečná
splatnosťúverupodľazmluvyosplátkovomúverebolasplatnádňa20.11.2018,t.j.žalobcanemoholmať
vedomosť o dátume vyhlásenia rozsudku , preto v podanej incidenčnej žalobe nemohol ustáliť výšku

nepremlčanej pohľadávky, keďže ku dňu vyhlásenia rozsudku nenastala splatnosť všetkých splátok. K
vyhláseniu rozsudku došlo dňa 20.2.2018, teda je zrejmé, že nepremlčanými splatnými plátkami ku dňu
vyhlásenia rozsudku boli splátky splatné do 20.10.2013 do 20.2.2018, ide o 53.splátok po 3.512,--Sk, t.
j. 186.136,--Sk - 6.178,58 eur. Pokiaľ súd uviedol, že súdu neboli zrejmé úhrady zo strany žalovaného,k tomu žalobca poukázal na uvedené, t. j. suma nepremlčaných splatných splátok vo výške 6.178,58 eur
je nižšia ako uplatnená istiny vo výške 7.446,47 eur,teda je zrejmé, že suma 6.178,58 uhradená nebola.
Dôkazné bremeno v tomto smere ale zaťažuje žalovaného, nie žalobcu. Z uvedených dôvodov navrhol,

aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. ho zruší a vráti súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaný v písomnom stanovisku k odvolaniu žalobcu uviedol, že v prvom rade poukazuje na zrejmú
nesprávnosť nachádzajúcu sa v petite druhého výroku rozsudku tým spôsobom, že navrhuje opraviť

zrejmú nesprávnosť a nové znenie druhého výroku petitu rozsudku, ktoré bude znieť: žalovanému sa
priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%. Čo sa týka dôvodov podaného odvolania žalobcu
uviedol, že žalovaný považuje odvolanie žalobcu v celom rozsahu za nedôvodné a neprípustné, pričom
odvolaciemu súdu postupom v zmysle § 387 ods. 1 navrhol, aby rozsudok ako vecne správny potvrdil. V
prvom rade poukázal na skutočnosť, že sám žalobca v odvolaní žiada uznať pohľadávku v časti istiny len
vo výške 6.178,58 eur oproti v prihláške uplatňovanej istiny vo výške 7.446,47 eur, t. j. rozdiel vo výške

1.267,89 eur. Z uvedeného tak možno usudzovať, že žalobca nepodal odvolanie voči rozsudku v časti
uplatňovanej istiny vo výške 1.267,89 eur. Uvedená časť istiny sa tak v konkurze vedenom na majetok
úpadcu považuje za platne popretú. Prvostupňový súd vo vzťahu k určeniu, ktorá časť uplatňovanej
pohľadávky podľa právneho názoru žalobcu je premlčaná a ktorá nie, uplatnil voči žalobcovi v zmysle
§ 153 CSP sudcovskú koncentráciu konania, nakoľko žalobca nielen, že v podanej žalobe, písomných

vyjadreniach, ale ani na pojednávaní neurčil, ktorú časť pohľadávky považuje za premlčanú a ktorú nie.
Tieto skutočnosti uviedol žalobca až v odvolaní, čo žalovaný s poukazom na ust. § 366 CSP považuje
za neprípustné. Zároveň poukázal na to, že nie je úlohou súdu v predložených dôkazných prostriedkoch
vyhľadávať skutočnosti na podporu tvrdení strán sporu, ale práve úlohou strany sporu je uviesť všetky
sporové tvrdenia riadne a včas a ich aj následne preukázať. Všeobecné konštatovanie žalobcu, že

časť pohľadávky je nepremlčaná s poukazom na predložené listiny nemožno považovať za dostatočne
špecifické a určité, najmä ak táto skutočnosť je meritom posúdenia veci samej v súdnom konaní. Ďalej
uviedol, že v indicenčnom konaní nie je povinnosťou správcu preukazovať úhradu časti pohľadávky
žalobcu, ale je povinnosťou žalobcu preukázať, že výška uplatňovanej pohľadávky je dôvodná, pričom
pri posúdení dôvodnosti pohľadávky sa vychádza najmä zo skutočnosti uvedených samotným žalobcom

v prihláške pohľadávky. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť

odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

6. Podľa §387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa §387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa §383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

9.Predmetomodvolaciehokonaniajerozhodnutiesúduprvejinštancie,ktorýmzamietolžalobuourčenie
pravosti popretých pohľadávok.

10. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že okresný súd zamietol žalobu o určenie pravosti
pohľadávok prihlásených do konkurzného konania voči dlžníkovi H. O. v konkurznej veci sp. zn. 4K

46/2016 vo výške 12.125,--eur. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca v žalobe, ani na pojednávaní
jednoznačne neuviedol a nešpecifikoval pohľadávky žalobcu, ktoré neboli premlčané. Tiež nevedel
uviesť rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k ich výške a obdobiu, za ktoré mali tieto splátky vzniknúť.
S poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie zakotvenej v ust. § 153 CSP neodročil pojednávanie,ale rozhodol vo veci tak, že žalobu zamietol, pričom konštatoval, že žalobca neuplatnil prostriedky
procesného útoku včas, pretože v žalobe neuviedol, ktoré splátky žalobca uhradil a za ktoré obdobie
si ich uplatňuje.

11. Podľa ust. § 153 CSP:
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu.
(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Základnou
odvolacou námietkou žalobcu je jeho tvrdenie, že nemohol mať vedomosť o dátume vyhlásenia
rozsudku, a preto nemohol u žalobcu ustáliť výšku nepremlčanej pohľadávky, keďže ku dňu vyhlásenia
rozsudku nenabehla splatnosť všetkých splátok. Odvolací súd po preskúmaní veci sa stotožnil s

právnym záverom okresného súdu v tom, že bolo povinnosťou žalobcu najneskôr na pojednávaní dňa
20.2.2018 uviesť výšku a dobu vzniku nepremlčaných splátok po vznesení námietky premlčania zo
strany žalovaného. Vzhľadom k opomenutiu povinnosti žalovaného špecifikovať nepremlčané splátky,
a to aj vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania s poukazom na ust. § 153 CSP o sudcovskej
koncentrácii konania, keď žalobca si túto úlohu nesplnil, nemôže odvolací súd akceptovať jeho obranu

v podanom odvolaní.

13. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní
nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred okresným súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom
rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval
platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zo zisteného skutkového stavu a podrobne
svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je dostatočné,
logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v

konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými
v Civilnom sporovom poriadku.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.§387 ods. 1,2
CSP ako vecne správny potvrdil.

16. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v zmysle ust. § 224 ods. 1 CSP opravil zrejmú nesprávnosť druhej
výrokovej vety napadnutého rozsudku, ktoré vyplýva z porovnania výroku z odôvodnením rozsudku o
priznaní nároku na náhradu trov konania.

17. Odvolací súdu o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 CSP, v náväznosti na
ust. §262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo
na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust.§255 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov odvolacieho
konania priznal v plnom rozsahu.

18.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodneokresnýsúdpoprávoplatnostitohtorozhodnutia
podľa ust. §262 ods. 2 CSP.

19. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).