Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. november 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/59/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113212786
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8113212786.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu Q.. B. F., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX B. H., právne zastúpený JUDr. Jozefom Urbánkom, advokátom
so sídlom Mlynárska č. 19, 040 01 Košice, proti žalovanému Wűstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom
Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, v konaní o náhradu škody 746,48 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 746,48 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobný návrh z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 44,50 Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 465,98 Eur na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.05.2013 žiadal, aby súd žalovaného zaviazal
zaplatiť mu sumu vo výške 746,48 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 746,48 Eur
od 30.10.2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania.

Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že dňa 05.10.2012 v čase o 16:00 hod. na diaľničnom úseku D1
medzi Prešovom a Košicami na 601,5 km došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola motorovým vozidlom

zn. Volkswagen Golf, s evidenčným číslom O. XXX Y., ktorá je vo vlastníctve spoločnosti Ledercom,
s.r.o. povinne
zmluvne poisteného u žalovaného a ktorého vodičkou bola v čase poistnej udalosti P. F., spôsobená
škoda na motorovom vozidle zn. Peugeot 407 s evidenčným číslom S. XXX D., ktoré je vo vlastníctve
žalobcu a ktoré v čase tejto poistnej udalosti viedol žalobca, a to tak, že od vozidla povinne zmluvne
poisteného u žalovaného, idúceho pred motorovým vozidlom žalobcu odskočil kameň, ktorý následne
poškodil čelné sklo motorového vozidla žalobcu. Následne si žalobca nechal odstrániť poškodenie

predmetného motorového vozidla spoločnosťou Autosklo Hornet s.r.o., pričom celková fakturovaná
suma bola vo výške 746,48 Eur, ktorú žalovaný napriek predžalobným výzvam žalobcu nezaplatil.

Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 13.06.2013, kde žiadal
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Mal za preukázané, že žalobca nepreukázal základné
znaky zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade
poukázal na to, že poistený neporušil žiadnu povinnosť, uloženú právnymi predpismi, teda neexistuje

ani základný predpoklad nároku žalobcu na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Zákon
v ustanovení § 4 ods. 2 požaduje preukázanie nároku poškodeného, pričom je na poškodenom, aby
preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti žalobcu podľa § 427 Občianskeho
zákonníka. Žalobca do dnešného dňa nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorovéhovozidlapoistenéhoaškodouvzniknutounamotorovomvozidlepoškodeného.Vsúvislostistýmžalovaný
mal za to, že žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno. Rovnako žalovaný poukázal na
znenie § 428 Občianskeho zákonníka, mal za to, že kameň, ležiaci na vozovke, je jednoznačne

okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke, je možné za predpokladu preukázania, že sa
škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať,
prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Z tohto dôvodu mal za to, že existujú
okolnosti, ktoré zbavujú zodpovednosti za škodu. Návrh žalobcu v tomto smere žiadal v celom rozsahu
zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu a svedkov, ako aj listinnými dôkazmi a to žalobou zo dňa
03.05.2013, všeobecnými poistnými podmienkami, správou o nehode zo dňa 15.10.2012, faktúrou č.
36261271, oznámením poškodeného o poistnej udalosti, oznámením stanoviska žalovaného zo dňa
30.10.2012, predžalobnou výzvou, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 15.10.2012 v čase o 16:00 hod. na dialničnom úseku D1 medzi Prešovom a Košicami, na 601,5 km
došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola motorovým vozidlom zn. Volkswagen Golf, s evidenčným číslom
O. XXX Y., ktoré je vo vlastníctve spoločnosti Ledercom, s.r.o., so sídlom Talichova 2, Bratislava, povinne
zmluvne poisteného u žalovaného a ktorého vodičkou v čase poistnej udalosti bola P. F., spôsobená
škoda na motorovom vozidle zn. Peugeot zn. 407, s evidenčným číslom S. XXX D., ktoré je vo vlastníctve

žalobcu a ktoré v čase tejto poistnej udalosti viedol žalobca.

Po vzniku tejto škodovej udalosti spísal žalobca spolu s vodičkou motorového vozidla správu o nehode
dňa 15.10.2012, ktorá sa nachádza na čl. 7 súdneho spisu, v ktorom vodička motorového vozidla,
ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda uviedla, že si nie je vedomá poškodenia.

Následne si žalobca dal čelné sklo opraviť u spoločnosti Autosklo Hornet s.r.o, za vykonanú opravu bola
touto spoločnosťou žalobcovi vystavená faktúra č. 36261271, splatná dňa 06.11.2012 v sume 746,48
Eur, ktorá tvorí predmet tejto žaloby.

Rovnako bolo spísané oznámenie poškodeného o poistnej udalosti a doručené žalovanému dňa
24.10.2012, číslo poistnej udalosti 1264321.

Písomným oznámením zo dňa 30.10.2012 žalovaný odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie.

Rovnako predžalobnou výzvou vyzval žalobca žalovaného na poskytnutie poistného plnenia.

Žalovaný sa na súdom nariadené pojednávanie neustanovil, pričom zotrval na svojom písomnom
vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 13.06.2013, v ktorom mal za to, že nie sú preukázané základné
kumulatívne predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, rovnako

nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného a škodou,
vzniknutou na motorovom vozidle poškodeného, rovnako mal za to, že v tomto prípade existujú možnosti
liberácie prevádzateľa motorového vozidla v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka.

Súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti žalovaného na pojednávaní dňa

18.11.2013.

Žalobca uviedol, že býva za Košicami, pracuje v Prešove, každý deň on a štyria kolegovia cestujú
za prácou do Prešova, vždy sa v aute striedajú, každý deň vedie motorové vozidlo iný kolega. Dňa
15.10.2012 viedol motorové vozidlo sám, cesta prebiehala bez akýchkoľvek mimoriadnych okolností, nič

sa nedialo. V čase, keď všetci ukončili prácu o 15:30 až 15:40 hod., nasadali do vozidla spolu s ďalšími
troma kolegami. Vozidlo riadne naštartoval, dal si tienidlo, vydali sa na cestu. Asi v polovici cesty, na
diaľnici medzi Prešovom a Košicami priblížili sa k autu zn. Volkswagen Golf, s bratislavskou evidenčnou
značkou. Medzičasom dané vozidlo, ktoré jazdilo pred ním- Volkswagen Golf začalo uskutočňovať
obehovací manéver vozidla, ktoré bolo pred ním. V tom čase počul ranu, myslel si, že to bola rana z

kameňanevedel,čobolapríčina.Kolegyňa,ktorásedelanasedadlepriňom,mupovedala,žemározbité
čelné sklo za tienidlom na jeho ľavej strane. V tom čase začal rôznymi svetelnými signálmi naznačovať
vodičke motorového vozidla Volkswagen Golf, ktoré jazdilo pred ním, aby zastavila, tá však nereagovala.
Neskôr začal používať aj zvukové znamenia, na čo však nereagovala. Cesta tak prebehla 5 až 6 km,snažil sa priblížiť na jej úroveň, kde kolegovia, ktorí vo vozidle, jej všelijakými možnými signálmi dávali
najavo, aby vozidlo zastavila. Zastavila pár kilometrov pred pumpou
OMV, vystúpili z vozidla, pričom v tom čase mu už bolo jasné, že rozbitie čelného skla z jeho strany

zapríčinil kameň, ktorý odskočil z jej auta, nakoľko žiadne iné auto na diaľnici sa nenachádzalo. Kameň,
ktorý odskočil od jej kolies, rozbil jeho čelné sklo. Bol rád, že došlo k poškodeniu iba čelného skla, nie
aj strechy na vozidle. Vodičke, ktorá jazdila pred ním povedal, že kameň odskočil z jej auta, nakoľko
v tom čase v inom pruhu, ani pred ním nebolo iné auto ako jeho. Ona mu povedala, že si nie je
vedomá toho, aby kameň odskočil z jej vozidla. Následne zavolal svojmu právnemu poradcovi zo

spoločnosti Wűstenrot, rovnako aj ona, po telefonickom rozhovore s ním zmenila názor a uviedla, že
si nie je vedomá žiadnej škody, ktorú by spôsobila. Následne spísali správu o nehode, avšak v tlačive
nebola kolonka, na základe ktorej by on popísal skutkový stav tak, ako sa stal. Potom túto správu o
nehode podpísal. Následne k ním prišla polícia, ktorá usmerňovala a zabezpečovala ich bezpečnosť.
S vodičkou Volkswagen Golf vyplnili tlačivá a odišli z miesta nehody. Dňa 17.10.2012 bol vyzvaný
likvidátorom poisťovne Wűstenrot, aby pristavil vozidlo na ohliadku. V ten deň ho ohliadol pán R., urobil

o tom záznam, následne dňa 23.10.2012 auto odniesol do spoločnosti Autosklo Hornet s.r.o., kde mu
vymenili čelné sklo a vystavili faktúru znejúcu na sumu 746,48 Eur. Následne dňa 24.10.2012 podpísal
oznámenie poškodeného o poistnej udalosti, rovnako v tomto tlačive chýbala kolonka, aby sa podrobne
vyjadril k priebehu škodovej udalosti. Následne mu prišlo oznámenie od žalovaného, že mu danú faktúru
nepreplatia. Z tohto dôvodu sa obrátil na svojho advokáta, aby uskutočnil príslušné právne kroky a vyzval

žalovaného na plnenie.

Svedok H.. V. Y. uviedol, že spolu so žalobcom každé ráno cestujú do Prešova za prácou. Na deň
15.10.2012 si spomína, nakoľko v tom čase, keď skončili prácu o 15:30 hod. nasadli do vozidla, išli
smerom do Košíc. V tom čase zaspal, ale približne niekde v mieste Lemešany ho zobudila silná rana až

sa strhol. Následne zbadal, že pred nimi je auto, pričom kolegyňa hovorila žalobcovi, že má rozbité čelné
sklo. V čase, keď sa zobudil, vozidlo Volkswagen Golf, poznávaciu značku si nepamätá, zaraďovalo sa
pri obehovaní do ľavého pruhu. V tom čase sedel za vodičom v zadnej časti vozidla. Kolegyňa povedala,
že zrejme odskočil kameň z vozidla, ktoré bolo pred nimi. Žalobca začal rôznymi svetelnými signálmi a
zvukovými signálmi zastavovať vodičku jazdiacu pred nimi, ona však dlho nereagovala, až po niekoľkých

kilometroch. Kolegyňa sa jej snažila rukou ukázať, aby zastavila. Vzhľadom na to, že to bolo na kraji
diaľnice, nedalo sa kvôli bezpečnosti vychádzať z auta, preto nebol pri rozhovore žalobcu s vodičkou
vozidla. Len žalobca, keď po rozhovore s ňou prišiel do vozidla pre papiere o dopravnej nehode uviedol,
že vodička uvádza, že si nie je vedomá svojej zodpovednosti. V čase, keď sa zobudil na silnú ranu, pred
nimi bolo iba vozidlo Volkswagen Golf, ktoré sa zaradzovalo do ľavého pruhu. Žiadne iné vozidlo na

diaľnici nevidel. Od žalobcu má vedomosť o tom, že mu žalovaný odmietol zaplatiť, pričom všade ich
uviedol do hlásenia ako svedkov s tým, že poisťovňa mu žiadne papiere nedoručila, ani ich nevyzvala,
aby sa vyjadrili k škodovej udalosti.

Svedkyňa Q. V. uviedla, že dňa 15.10.2012 sa stala škodová udalosť, spolu s ďalšími kolegami sedela

vo vozidle patriacom žalobcovi, nakoľko v tom čase sa vracali z Prešova do Košíc. Boli na diaľnici, keď
dobehli motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf, bratislavskej ŠPZ, tmavomodrý, zrejme išlo o služobné
vozidlo.

V tom čase sedela pri žalobcovi ako prísediaca, dané vozidlo sa zaraďovalo pred nimi do ľavého

pruhu, počula silnú poriadnu ranu, keďže žalobca ako šofér mal clonu proti slnku, upozornila ho, že
má poškodené predné sklo na jeho strane. Začal dávať svetelné signály vodičke, jazdiacej pred nimi
vo vozidle Volkswagen Golf, načo ona nereagovala. Nereagovala ani na trúbenie, ani na zvukové a
svetelné signály. Žalobca sa ju snažil obehnúť, kývali na ňu rukou, zastavila až po 5 km. Vozidlo odstavili
na krajnici, žalobca išiel ku vodičke, ktorá mu povedala, že odmieta niesť svoju zodpovednosť s tým, že

kameň nemá na diaľnici čo robiť. Následne spísali tlačivá, žalobca mal oblečenú reflexnú vestu. V tom
čase prišla aj mýtna polícia. V čase, keď sa stala uvedená škodová udalosť, žiadne iné vozidlo nebolo
pred nimi, nachádzal sa tam iba Volkswagen Golf, bratislavskej ŠPZ, ktorý sa presúval do ľavého pruhu.
Poisťovňa ju o žiadne vyjadrenie k veci nežiadala.

Svedok H.. H. I. v písomnom vyjadrení zo dňa 15.11.2013 uviedol celý podrobný priebeh škodovej
udalosti v zmysle vyjadrení žalobcu, ako aj vypočutých svedkov.Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,

motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej

poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

Podľa § 11 ods. 6 písm. a) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na

zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia
poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

Podľa § 11 ods. 6 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie
dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť
poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol

v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška
poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal,
odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla,akpoisťovateľnesplnípovinnosťpodľaodseku6,jepovinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení namietal, že neboli splnené štyri základné predpoklady
zodpovednosti za škodu, nebola daná príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla
poisteného a škodou vzniknutou na motorovom vozidle poškodeného a zároveň podľa § 428
Občianskeho zákonníka existujú dôvody liberácie prevádzkovateľa motorového vozidla.

Súd vo veci nariadil dve pojednávania, pričom oboch pojednávaní sa žalovaný nezúčastnil, svoju
neprítomnosť ospravedlnil v písomných podaniach, zároveň uviedol, že žiada, aby súd rozhodol na
základe listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.Z tvrdeniami žalovaného, ktoré sú popísané v jeho vyjadreniach k žalobe v zásade nie je možné súhlasiť.

Súd považoval za potrebné v prvom rade podotknúť, že treba dôsledne rozlišovať medzi právom
poškodeného na náhradu vzniknutej škody proti škodcovi v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka a
špecifickým právom poškodeného na výplatu plnenia

za poisteného škodcu v zmysle § 15 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.Plneniepoisťovnevtakomprípade
nie je plnením z titulu zodpovednosti poisťovne za škodu, pretože osobou, zodpovednou za škodu je
vždy výlučne škodca. Ide o originálne právo poškodeného založeného špeciálnym právnym predpisom,
ktoré hoci je odvodené od právneho vzťahu medzi poisťovateľom a poisteným škodcom, nemá povahu
nároku na náhradu škody. Obsahom tohto vzťahu medzi poškodeným a poisťovateľom je predovšetkým
povinnosť poisťovateľa plniť za poisteného, ak poškodený voči nemu uplatnil nárok na plnenie a tento

preukázal.

Vzhľadom na obsah vyjadrení žalovaného, súd konštatoval, že pokiaľ ide o právny vzťah medzi
poškodeným žalobcom a poisťovateľom, procesná obrana poisťovateľa ( žalovaného) spočívala výlučne
v spochybnení preukázania nároku poškodeného, t.j. v spochybnení samotnej zodpovednosti škodcu-

poisteného za škodu spôsobenú poškodenému ( žalobcovi).

Predovšetkým žalovaný namietol samotný skutkový základ veci s tým, že podľa neho bolo preukázané,
že nehoda sa nemohla stať tak, ako ju popísal žalobca a poistený škodca, pretože poistený škodca si
nemohol byť vedomý odmrštenia kameňa prevádzkou jeho motorového vozidla.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že skutok- nehoda zo dňa 15.10.2012, ktorej
účastníkmi boli žalobca a poistený škodca sa stala tak, ako ju popísal žalobca, s poukazom na to, že
žalovaný neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno a nijakým konkrétnym dôkazom nepreukázal, že
by k nehode nemalo dôjsť takýmto spôsobom. V jeho prípade ide len o subjektívne tvrdenie, že k nehode

takto dôjsť nemohlo, ktoré mal súd za právne bezvýznamné. Skutočnosť, že v danom prípade skutočne
došlo k takémuto deju, tvrdil nielen žalobca, ale predovšetkým svedkovia, ktorí tento dej, odmrštenia
kameňa spod vozidiel škodcu do čelného skla poškodeného žalobcu pozorovať mohli, nakoľko sa v
tom čase nachádzali v motorovom vozidle spolu so žalobcom, preto súd vyvodil, že nehoda zo dňa
15.10.2012 sa stala tak, ako je popísané vyššie.

Ďalej podľa právneho názoru žalovaného sa poistený škodca v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka,
môže zbaviť zodpovednosti za súčasného splnenia dvoch podmienok, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke, a ak sa preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri
vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Mal za to, že vzhľadom na obsah pojmu prevádzka

motorového vozidla, sa prevádzateľ nemôže zbaviť zodpovednosti len v prípade, ak je škoda spôsobená
okolnosťou, ktorá má pôvod v osobe vodiča, alebo v motorovom vozidle samom. Vymrštenie kameňa
na vozovke je však okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla. Taktiež zdôraznil,
že vzhľadom na faktickú nemožnosť rozpoznať prekážku na vozovke a zabrániť to mu to druhu nehôd,
nemožno od prevádzateľa vozidla požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, teda sa prevádzateľ

vozidla ( poistený škodca) liberoval.

Súd sa však s jeho právnym názorom vyjadreným vo vyjadrení k žalobe nestotožnil.

Objektívna zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je pomerne prísna,

pretože takmer vylučuje možnosti liberácie prevádzkovateľa, čo vyplýva z prvej vety ustanovenia § 428
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej sa prevádzkovateľ svojej zodpovednosti nemôže zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.

Pojem prevádzka dopravného prostriedku nie je v Občianskom zákonníku bližšie upravený. Podľa

stáleho názoru súdnej praxe je však motorové vozidlo v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj
vtedy, keď síce stojí, ale motor je v prevádzke, bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu, alebo
nie, či sa tak stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve prístupnom verejnosti, alebo ešte v garáži
a podobne. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava nájazdu, bezprostredné výkony po skončeníjazdy, ako aj výkony potrebné na udržiavanie vozidla. Liberácia prevádzkovateľa prichádza do úvahy len
v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. Ide napr. o
prípady prírodnej katastrofy, úder blesku, alebo o inú vonkajšiu okolnosť, ktorá v nijakom smere nesúvisí

s prevádzkou motorového vozidla, nebola ňou vyvolaná.

V danom prípade bola škoda spôsobená odmrštením kameňa z vozovky, spôsobeného pohybom
motorového vozidla poisteného škodcu ( prevádzateľa vozidla po vozovke), do čelného skla
poškodeného ( žalobcu), ktoré sa v dôsledku nárazu kameňa rozprasklo. Súd konštatoval, že ide

nepochybneookolnosť,ktorámápôvodvprevádzkemotorovéhovozidlaškodcu,pretožebolavytvorená
súčinnosťou pohybu ( prevádzky motorového vozidla) škodcu a stavu vozovky, teda mala pôvod v
prevádzke vozidla, i s poukazom na fakt, že bez prevádzky vozidla škodcu by ku škode nedošlo.

V tomto prípade ide o zodpovednosť škodcu ( prevádzateľa) vozidla, ktorej sa v zmysle § 428
Občianskeho zákonníka nemôže zbaviť, preto súd sa už ďalej nezaoberal ani druhou podmienkou

liberácie prevádzateľa vozidla a to, že prevádzateľ musí preukázať, že škode nemohol zabrániť ani pri
vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať.

Účastníka v sporovom konaní zaťažujú dve základné povinnosti, a to jednak povinnosť tvrdiť rozhodné
skutočnosti ( odvíjajúce sa od ustanovenia § 101 ods. 1 O.s.p.), jednak podľa ustanovenia § 120 ods. 1

O.s.p., povinnosť navrhovať súdu dôkazy, na preukázanie svojich tvrdení.

Žalovaný bol pasívny, vo veci boli nariadené dve pojednávania, ani jedného sa nezúčastnil, svoju
neprítomnosť stále len ospravedlňoval. Pokiaľ žalovaný spochybňoval tvrdenie žalobcu o priebehu
skutkového deja, bolo jeho povinnosťou súdu označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a zhodné

vyjadrenia žalobcu ako poškodeného a vypočutých svedkov, ktorí boli účastníkmi škodovej udalosti
súdu vyvrátiť a predložiť relevantné dôkazy tak, aby súd nemal žiadnu pochybnosť o priebehu škodovej
udalosti, žalovaný však svoje tvrdenia súdu nijakým spôsobom nevyvrátil.

Na záver svojho rozhodnutia súd uvádza, že objektívna zodpovednosť prevádzateľa za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku nie je bezvýnimočná. Prevádzateľ sa môže
zodpovednosti zbaviť, ak je tu niektorý z liberačných dôvodov uvedený v zákone. Preukázaním
liberačného dôvodu sa prevádzateľ zodpovednosti za škodu zbaví, poškodený musí znášať škodu zo

svojho. V ustanovení § 428 Občianskeho zákonníka sú uvedené dva liberačné dôvody. Tretí liberačný
dôvod možno vyvodiť z ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka.

Prvý liberačný dôvod možno vyvodiť výkladom a contrario z prvej vety § 428 Občianskeho zákonníka.
Podľa neho sa prevádzateľ môže svojej zodpovednosti zbaviť, ak preukáže, že škoda nebola spôsobená

okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Druhým liberačným dôvodom je, že škoda síce bola
spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, avšak napriek tomu, prevádzateľ nemohol
škode zabrániť, ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho ako prevádzateľa požadovať.
Tretím liberačným dôvodom je podľa ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka zavinenie samotného
poškodeného, keď síce bola škoda bezprostredne spôsobená osobitosťou prevádzky, avšak výlučnou

príčinou vzniku škody bolo zavinené konanie poškodeného.

Podľa názoru súdu niet sporu, že v danom prípade škoda spôsobená kameňom vymršteným spod
kolesa idúceho motorového vozidla je škodou, spôsobenou okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke
motorového vozidla, najmä v dôsledku, rýchlosti vozidla. Skutočnosť, že cesta bola znečistená, ktorú

môže žalovaný neskôr namietať, ako možnosť liberácie, by musela byť v prvom rade pred súdom
zo strany žalovaného tvrdená a preukázaná, pričom aj vtedy by prichádzalo do úvahy zodpovednosť
prevádzateľa, avšak solidárne so správcom príslušnej komunikácie.

Súd tak návrh v celom rozsahu považoval za dôvodný, preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi

sumu vo výške 746,48 Eur, ktorú zaplatil spoločnosti Autosklo Hornet s.r.o., a to v zmysle vystavenej
faktúry č. 36261271 v sume 746,48 Eur.V prevyšujúcej časti, ktorou žalobca požadoval priznať z dlžnej sumy úrok z omeškania návrh žalobcu,
ako nedôvodný zamietol.

Úroky z omeškania majú charakter sankcie za to, že dlh nebol splnený riadne a včas a je vlastne zmenou
v obsahu záväzku. Omeškanie vo vzťahu k žalovanému je potrebné posudzovať osobitne podľa znenia
citovaného § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, s prihliadnutím na
splatnosť záväzku poisťovne uhradiť poistné plnenie určenú podľa § 11 ods. 1 tohto zákona. Keďže
poisťovňa ako žalovaný splnila povinnosť v trojmesačnej lehote oznámiť žalobcovi, že odmieta plnenie

a odôvodnila svoje rozhodnutie, podľa názoru súdu nie je povinná uhradiť úroky z omeškania až do
okamihu splatnosti poistného plnenia, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia
súdu o výške náhrady škody poistiteľovi, pokiaľ však z rozhodnutia súdu nevyplýva iná lehota na
poskytnutie poistného plnenia. ( § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z.) Podľa názoru súdu tak nie je
možné priznať úrok z omeškania skôr, než sa pohľadávka stane splatnou. Z tohto

dôvodu súd žalobný návrh žalobcu v časti požadovaného príslušenstva ako predčasne podaný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého aj keď mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v
pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo

od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom
priznaného plnenia.

Žalobca mal v tomto konaní nepatrný neúspech v časti požadovaných úrokov z omeškania, súd mu
preto priznal plnú náhradu trov konania.

Právny zástupca žalobcu si trovy konania vyčíslil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 20.11.2013,
kde žiadal priznať odmenu celkovo za 5 úkonov právnej pomoci, vrátane režijného paušálu, náhrady za
stratu času, ako aj cestovné náklady. Celkovo žiadal priznať trovy právneho zastúpenia vo výške 465,98
Eur, ako aj súdny poplatok vo výške 44,50 Eur.

Súd rozhodol o trovách právneho zastúpenia postupom podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, písm. a),b),c)
Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, za poskytovanie právnych služieb. Pri
určovaní odmeny za jeden úkon právnej pomoci súd vychádzal z hodnoty tohto sporu vo výške 746,48
Eur, kde odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje sumu 51,45 Eur.

Celkovo súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za 5 úkonov právnej pomoci a to príprava
a prevzatie zastúpenia zo dňa 28.01.2013, písomná žaloba zo dňa 30.04.2013, účasť na pojednávaní
dňa 03.10.2013, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 29.10.2013 a účasť na pojednávaní dňa
18.11.2013. Zároveň súd priznal postupom podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 5 x režijný paušál

po 7,81 Eur. Za účasť na pojednávaní priznal súd náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky č.
655/2004 Z.z. 4 x 12,71 Eur za pojednávanie dňa 03.10.2013 a 18.11.2013 pri ceste Košice- Prešov a
späť, spolu 50,84 Eur, cestovné výdavky za cestu na pojednávanie dňa 03.10.2013 v sume 20,64 Eur
a na pojednávaní dňa 19.11.2013 v sume 20,54 Eur. Spolu cestovné výdavky predstavujú 41,18 Eur.
Zároveň súd priznal 20 % DPH vo výške 77,66 Eur. Celkovo tak trovy právneho zastúpenia predstavujú

sumu 465,98 Eur.

Žalovaný je tak povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku
za žalobu vo výške 44,50 Eur, ako aj trovy právneho zastúpenia v sume 465,98 Eur.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
- 11- 7C/59/2013-121-alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.