Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010789
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817010789.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa

Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému A. N., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale
bytom N., B. XXX/XX, okres M., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej jeho trestnej veci v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, pre trestný čin prečinu výtržníctva podľa § 364
odsek 1 písm. a) Tr. zákona a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v neprospech
obžalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduPrievidzazodňa19.marca2018podsp.zn.2T/162/2017,
na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 26. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. d), odsek 2 Tr. poriadku z r u š u j e

s a v napadnutom rozsudku celý výrok o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku s a obžalovaný A. N., nar. XX.XX.XXXX v N.

o d s u d z u j e :

Podľa § 364 odsek 1, § 41 odsek 1, § 38 odsek 2, § 36 písm. l), písm. k), § 37 písm. h), písm. m) Tr.

zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov n
e p o d m i e n e č n e.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona s a obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j
e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Výrok o ochrannom opatrení a náhrade škody týmto rozhodnutím zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. marca 2018 pod sp. zn. 2T/162/2017

bol obžalovaný A. N. uznaný vinným z trestného činu prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a)
Tr. zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1
Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 03.07.2017 v čase okolo 15.00 hod. v priestoroch vonkajšej terasy pohostinstva „O.“ na ulici M. XX
v N., po predchádzajúcej slovnej hádke napadol poškodeného R. W. takým spôsobom, že ho jedenkrát
udrel päsťou do tváre, čím mu spôsobil zranenia - zlomeninu jarmovočelustného komplexu vľavo

so zakrvácaním do ľavej čelustne prínosovej dutiny, zlomeninu sánky vľavo bez posunutia úlomkov,
pomliaždenie tváre, pomliaždenie a podkožný výron okolia ľavej očnice a oka a krvné presiaknutie
spojivky ľavého oka, čo spôsobilo sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného v trvaní 25 dní.Za to bol odsúdený podľa § 156 odsek 1, § 41 odsek 1, § 38 odsek 2, § 36 písm. l), písm. k), § 37
písm. h), písm. m) Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov
nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona zaradený

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 odsek 2 písm. d) Tr. zákona
bolo obžalovanému uložené aj ochranné ambulantné protialkoholické liečenie. V adhéznom konaní, t. j.
v konaní o náhrade škody bola poškodená A. XXX XX S. - B., Y.: XX XXX XXX s nárokom na náhradu
škody odkázaná na civilný proces.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal prokurátor v zákonnej lehote
odvolanieprotivýrokuouloženomtrestevneprospech obžalovaného.Vpísomnýchdôvodochodvolania
uviedol, že výrok o vine v napadnutom rozsudku považuje za vecne správny a zákonný a nemá ani
žiadne výhrady voči konaniu, ktoré mu predchádzalo. Nestotožňuje sa však s výrokom o uloženom
treste, ktorým bol za použitia § 41 odsek 1 Tr. zákona podľa jeho názoru uložený úhrnný trest
podľa nesprávneho ustanovenia zákona. Správne mal prvostupňový súd obžalovanému uložiť úhrnný

trest odňatia slobody podľa zásad uvedených v § 41 odsek 1 Tr. zákona, pri súbehu dvoch prečinov,
podľa najprísnejšieho zákonného ustanovenia zo zbiehajúcich sa oboch trestných činov, ktorým je v
prejednávanom prípade prečin výtržníctva, za spáchanie ktorého je možné na odseku 1 § 364 Tr.
zákona uložiť trest odňatia slobody až na tri roky, keďže u zbiehajúceho sa prečinu ublíženia na zdraví je
horná hranica zákonnej trestnej sadzby iba dva roky. Výška dolnej hranice trestnej sadzby zbiehajúcich

sa trestných činov nie je v takýchto prípadoch rozhodujúca (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 15. januára 2015 sp. zn. 6Tdo/67/2014). Preto navrhol, aby odvolací Krajský súd v
Trenčíne napadnutý rozsudok v časti o uloženom treste zrušil podľa § 321 odsek 1 písm. d) Tr. poriadku
a aby sám podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku rozhodol o tom, že podľa § 364 odsek 1, § 41 odsek 1, § 38
odsek 2, § 36 písm. l), písm. k), § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona uložil obžalovanému nepodmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého ho zaradí podľa § 48 odsek 2 písm.
b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol, aby odvolací súd
rozhodol podľa návrhu uvedeného v písomných dôvodoch odvolania.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že s odvolaním prokurátora
a nimi uvádzanými dôvodmi sa stotožňuje. Ide o formálne pochybenie prvostupňového súdu, ktoré je
potrebné napraviť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol, aby odvolaniu prokurátora bolo
vyhovené. Všetko, čo sa stalo ho mrzí a zmenilo mu to od základov jeho život.

Podľa§317odsek1Tr.poriadkuaknezamietneodvolacísúdodvolaniepodľa§316odsek1Tr.poriadku
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.

Krajský súd, ako odvolací súd preskúmal v intenciách § 317 odsek 1 Tr. poriadku napadnutý výrok

rozsudku súdu prvého stupňa, pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade
so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 odsek
1 písm. b) Tr. poriadku o vine, uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným z trestného činu
prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s trestným
činom prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Tr. zákona, pretože tento svojím konaním

popísaným v skutku naplnil všetky potrebné (formálne) zákonné znaky citovaných oboch trestných činov,
vrátane potrebného materiálneho korektívu (ide o prečiny), ktorý bol u oboch prečinoch celkom zrejme
vyšší než nepatrný. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v postupe
súdu výroku o vine predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie
dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom treste odňatia slobody a

spôsobe jeho výkonu a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Prvostupňový súd v posudzovanom prípade pri ukladaní trestnoprávnych sankcií však už nepostupoval
celkom správne, keď obžalovanému uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody podľa zásaduvedených v § 41 odsek 1 Tr. zákona, podľa ktorých neuložil obžalovanému trest odňatia slobody podľa
najprísnejšej zbiehajúcej sa skutkovej podstaty trestných činov (prečinov), ktorými bol skutočne prečin
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Tr. zákona a nie prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1

Tr. zákona, čo ani súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku nevysvetlil, ako na to správne
poukázal v dôvodoch odvolania prokurátor, ktorý správne vyargumentoval svoje odvolacie námietky aj
konkrétnou judikatúrou. Pri posudzovaní prísnosti zbiehajúcich sa trestných činov je skutočne primárne
rozhodujúcou horná hranica zákonnej sadzby, ktorá je v posudzovanom prípade u prečinu výtržníctva o
rok vyššia ako u prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Tr. zákona. Pokiaľ ide ďalej o

napadnutý výrok o treste odvolaním prokurátora v neprospech obžalovaného, v ostatnom prvostupňový
súd už nepochybil a nebolo to ani odvolaním prokurátora vytýkané a napokon ani ostatnými procesnými
stranami, v rámci možnosti ich vyjadrenia k podanému odvolaniu. Teda súd prvého stupňa správne
identifikovalaustálilvyrovnanýpočetpoľahčujúcicha priťažujúcichokolnostíuobžalovanéhoa správne
aj v zákonnej sadzbe mu vymeral nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonnej
sadzby, ktorý aj odvolací súd de facto považuje za primeraný a konformný s očakávaným účelom trestu

v zmysle § 34 Tr. zákona. Správne bolo aj zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. d), odsek 2 Tr.
poriadku musel zrušiť napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v celom výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu a odvolací súd potom sám rozhodol podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku

tak, že obžalovanému uložil podľa § 364 odsek 1 Tr. zákona, § 41 odsek 1, § 38 odsek 2, § 36 písm.
l), písm. k), § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého bol obžalovaný zaradený podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zaradenie obžalovaného na výkon trestu do
prísnejšieho ústavu má oporu v zákonom splnenej podmienke, ktorá spočíva v tom, že obžalovaný bol

pred spáchaním posudzovanej trestnej činnosti v ostatných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia
slobody. Iné, miernejšie či ešte prísnejšie zaradenie obžalovaného podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona ani
odvolací súd nepovažoval za potrebné na dosiahnutie účelu trestu.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že výroky v napadnutom rozsudku o uloženom ochrannom opatrení

a náhrade škody týmto rozsudkom odvolacieho súdu zostali nedotknuté, keďže neboli predmetom
prieskumu odvolacieho súdu na podklade odvolania prokurátora iba proti výroku o uloženom treste a
spôsobe jeho výkonu v napadnutom rozsudku prvostupňového súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.