Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/288/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717212380
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7717212380.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. M.
nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce
dieťaťa rodičov: E. M. E. nar. X.X.XXXX bývajúcej v P. XX zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr.
Peter Szárszoi, s.r.o. so sídlom v Michalovciach na Štefánikovej 8 a S. M. nar. XX.X.XXXX bývajúceho
v E. na K. XX v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce z 30. mája 2018 č.k. 15P/102/2017-150 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre mal. G. M. nar. X.X.XXXX a vo výroku

o dlžnom výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 30. mája 2018 č.k. 15P/102/2017-150 zastavil konanie o zverenie
maloletej G. M. nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky a úprave styku otca s maloletou. Určil
výživné od otca pre mal. G. 100,- € mesačne za obdobie od 4.7.2017 do 26.3.2018 a dlžné výživné
za toto obdobie 900,- € povolil otcovi splácať v mesačných 30,- eurových splátkach spolu s bežným
výživným pod následkami straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná 15. deň nasledujúceho
mesiaca po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na ich náhradu.

2. Proti výroku rozsudku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej s poukazom na
§ 62 ods. 1 CMP z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. So skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia nesúhlasil a
uviedol, že súd neprihliadol k jeho zárobkovým možnostiam. Na objasnenie celej situácie uviedol, že v
danom období nepracoval 3 mesiace, a to v septembri, októbri a novembri 2017, takže nemal žiaden
pravidelný príjem a finančne mu pomáhali rodičia. Poukázal aj na to, že má vyživovaciu povinnosť aj

voči staršej dcére W. M. nar. XX.X.XXXX, ktorá pochádza z jeho prvého manželstva a na jej výživu platí
100,- € mesačne. Výživné pre mal. G. v marci 2018 riadne uhradil, ako to potvrdila aj matka dieťaťa vo
svojej výpovedi a doložil o tom kópiu úhrady. Poukázal aj na to, že vo svojej výpovedi na súde uviedol,
že oblečenie a iné veci nakúpil pre mal. G. podstatne viac, ale po právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva účtenky vyhodil, ale bol ochotný na súde ukázať dané oblečenie. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a upravil výšku výživného na mal. G. na 30,- € v období
od 4.7.2017 do 26.3.2018 a dlžné výživné 270,- € od 4.7.2017 do 26.3.2018 ho odvolací súd zaviazal

zaplatiť v dvoch splátkach po 100,- € a jednu splátku 70,- € spolu s bežným výživným.

3. Matka maloletej vo vyjadrení nesúhlasila s odvolaním otca a vyjadrila názor, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovýmzisteniam a vec správne právne posúdil, preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil vo výroku o výživnom ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Súdom určené výživné
100,- € mesačne považuje za zodpovedajúce zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, ako aj

odôvodneným potrebám mal. dieťaťa. Rovnako nesúhlasila s vecným plnením vyživovacej povinnosti
otca, ktorý v konaní predložil len pokladničné bloky týkajúce sa kúpy oblečenia pre dieťa v sume 111,75
€, avšak nepreukázal, že by išlo výlučne o oblečenie pre maloletú G.. V tomto období kupovala pre
maloletú nielen oblečenie, ale sama zabezpečovala výchovu a výživu dieťaťa, a to napriek tomu, že otec
pracoval a mal aj pravidelný príjem. Otec v konaní nepreukázal, že by sa nejakým spôsobom podieľal

na úhrade výdavkov pre maloletú. Zdôraznila, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že otec za
obdobie od 4.7.201, t.j. odo dňa podania návrhu do 26.3.2018, t.j. do právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. G. na čas po rozvode, na výživu
mal. dcéry neprispieval. Prispel dcére len formou oblečenia, ale nie vo veľkom množstve a občas jej
kúpil nejaké potraviny. Už v tomto období mala zvýšené výdavky na maloletú, ktorá od septembra 2017
nastúpila do škôlky, pričom len mesačné stravné v škôlke činilo 30,- €, mesačný poplatok za návštevu

škôlky činil 10,- € a taktiež mala výdavky spojené s úhradou ročného poplatku pri nástupe do škôlky v
sume 65,- € . Sama uhrádzala všetky potreby dieťaťa do škôlky, ako papuče, oblečenie a iné potreby
súvisiace s jej starostlivosťou. Otec vôbec nezaplatil žiadny poplatok v škôlke, všetko uhrádzala sama.
Maloletej prispel len na úhradu poplatku v jasliach v máji 2017, teda v období ešte pred podaním návrhu.

4. Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení uviedol, že súdom určená výška výživného je v prospech
dieťaťa a adekvátna jeho odôvodneným potrebám, preto navrhol rozsudok v napadnutom výroku o
výživnom a dlžnom výživnom ako vecne správny a dôvodný potvrdiť.

5. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania vo veci podané neboli.

6. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne

zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191
CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej
časti o výživnom presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci
súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu

konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti k mal. G.. Odvolací
súd je toho presvedčenia, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané
všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal
pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a tiež zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý

proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp.
nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie

dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil,
pričom jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom
omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd
ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP
a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení

rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.

8. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že výživné 100,- €
mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 3,3 € je primerané reálnym príjmovým pomerom otca,ktorý má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére W. M. nar. XX.X.XXXX. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom dodáva,
že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov a výživné má

prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca poznamenáva, že žiaden účinný zákon v Slovenskej republike
nezakotvuje povinnosť pracovať a ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba
vyučená, prípadne pracovať na pozícii alebo zamestnaní zodpovedajúcom predstavám povinného

rodiča, ale každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, a teda usmerňovať
svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti v primeranom rozsahu k dieťaťu
nebolo ohrozené. Z tohto uhla pohľadu je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne, keď zaviazal otca
platiť na výživu maloletej dcéry aj za obdobie, kedy bol nezamestnaný a nemal príjem s dôrazom na
to, že nebol vedený v evidencii nezamestnaných na príslušnom úrade. Súd prvej inštancie rovnako
správne rozhodol aj o dlžnom výživnom, pretože otec ani v priebehu odvolacieho konania nepreukázal

rozsah vecného plnenia vyživovacej povinnosti, resp. rozsah vecného plnenia prezentovaný otcom je
minimálny, nota bene nemá charakter plnenia vyživovacej povinnosti, ale skôr daru. Pokiaľ otec zaplatil
výživné za marec 2018 na základe rozhodnutia súdu o výživnom na čas po rozvode manželstva rodičov
dieťaťa, je táto suma relevantne započítateľná do plnenia vyživovacej povinnosti otca.

9. Odvolací súd uzatvára: rozhodnúť v súlade s návrhom otca, by v tomto prípade znamenalo posunúť
zodpovednosť otca za duševný a fyzický rast maloletej G. na jej matku, ktorá sa o dieťa osobne stará a
dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nej na hranici svojich možností, čo by bolo nepochybne v
rozpore s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine, morálkou, ako aj spravodlivosťou. Odvolací súd
tiež poznamenáva, že na rovnakom skutkovom základe nie je možné rozhodnúť o rozsahu vyživovacej

povinnosti otca k maloletej G. rozdielne na čas do rozvodu manželstva rodičov dieťaťa a na čas po
rozvode vzhľadom aj na krátky časový horizont medzi dvomi rozhodnutiami súdu. V kontexte zisteného
skutočného stavu súdom prvej inštancie považoval odvolací súd námietky otca uvedené v odvolaní za
účelovú obranu v snahe dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci a tento záver umocňuje aj fakt, že
svoje životné náklady si vedel vždy zabezpečiť napriek tomu, že prezentuje príjem na hranici minimálnej

mzdy v spoločnosti.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
o výživnom ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a len na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.

11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).