Rozsudok – Iné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. júl 2012

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/202/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209212768
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2209212768.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. a členov
senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v právnej veci žalobcov: 1. G. S., nar.
XX.X.XXXX, 2. V. S., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom Ul. Q. XXX/XX, B., obaja zastúpení advokátom:
JUDr. Andrej Gara, so sídlom Bratislava, Šancová 108, proti žalovaným: 1. Q. O., nar. X.X.XXXX, bytom
B., F. Y. XX/XX, zastúpená advokátom: JUDr. Peter Bilkovič, so sídlom Bratislava, Strojnícka 8, 2. Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00151700, so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, o ochranu
osobnosti, na odvolanie žalovaného 1 proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 2.6.2010,
č.k. 12C/140/2009-330 v spojení s opravným uznesením zo dňa 23.6.2011, č.k. 12C/140/2009-385, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch I., III. a IV. p o t v r d z u j e a vo výroku II. m
e n í tak, že žalobu z a m i e t a a závislý výrok VI. z r u š u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd vo výroku I. žalobu voči žalovanému 2 zamietol, vo výroku II.
žalovanej 1 uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 sumu 4.000,- eur a žalobcovi 2 sumu 2.000,- eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, vo výroku III. vo zvyšku žalobu zamietol, vo výroku IV. zaviazal žalobkyňu
1 nahradiť žalovanému 2 trovy konania vo výške 137,15 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo
výroku V. rozhodol o tom, že o trovách konania v časti týkajúcej sa vzájomne žalobcov 1, 2 a žalovanej
1 rozhodne po právoplatnosti rozsudku a vo výroku VI. zaviazal žalovanú 1 zaplatiť na účet B. V. 360,-
eur na súdnom poplatku.

Rozhodnutie prvostupňový súd s poukazom na § 11, § 13 ods. 1, 2 a 3, § 16, § 420 ods. 1, § 442 ods.
1, § 444 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z. odôvodnil tým, že vo vzťahu
k žalovanému 2 je potrebné konštatovať nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keďže nárok žalobcov
na peňažné zadosťučinenie uplatnený podľa § 13 ods. 2 Obč. zákonníka nemožno spájať s pojmom
škoda podľa § 16 Obč. zákonníka, zákon č. 381/2001 Z.z. stanovuje povinnosť nahrádzať poškodeným
škodu, za ktorú však nemožno považovať peňažné zadosťučinenie. Ochrana osobnosti podľa § 11 a
nasl. Obč. zákonníka v sebe zahŕňa ochranu života a zdravia ponímajúc telesnú a psychickú integritu
ako aj ochranu práva na súkromie ponímajúc širokú oblasť súkromného života, jeho intímnej sféry,
vnútorného myšlienkového či citového života, pričom zákon poskytuje ochranu proti neoprávnenému
zásahu, ktorý je spôsobilý privodiť fyzickej osobe ujmu, pričom oprávnená osoba sa môže domáhať,
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, aby sa odstránili ich následky a aby sa poskytlo primerané
zadosťučinenie zohľadniac najmä to, že zásah zvyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu.
Satisfakcia môže mať podobu morálnu a finančnú, nemajetkovú ujmu v peniazoch môže súd priznať,
ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca a ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej

osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, pričom poskytnutie morálnej satisfakcie treba vždy uprednostniť.
Ustanovenia § 11 až § 13 Obč. zákonníka dávajú oporu pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy za
zásah do osobnosti fyzickej osoby aj v dôsledku dopravnej nehody. Pre určenie výšky primeraného
finančného zadosťučinenia sú stanovené dve kritériá - závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých
došlo k neoprávnenému zásahu. V danom prípade jednoznačne došlo k zásahu do osobnostného práva
žalobkyne 1 na zdravie a telesnú integritu dopravnou nehodou spôsobenou žalovanou 1, ako aj u
oboch žalobcov do osobnostného práva na súkromie, keď dopravnou nehodou bolo zasiahnuté do ich
súkromného a rodinného života, keď sa zmenil život rodiny, chod domácnosti, obaja žalobcovia boli
ochudobnení o spoločenský život, treba prihliadnuť tiež na citovú ujmu spočívajúcu v nepríjemných
pocitoch, smútku, šoku, preto prichádza do úvahy peňažná satisfakcia. Posúdiac okolnosti prípadu a
následky a uplatniac voľnú úvahu súd považoval za primerané priznať náhradu nemajetkovej ujmy za
zásah do súkromia žalobcov vo výške každému po 2.000,- eur, súd pritom zohľadnil, že rodina sa z
prípadu spamätala, aktivity v spoločenskom a rodinnom živote sa vracajú do obdobia spred nehody.
Posúdiac okolnosti prípadu, keď sa jednalo o nedbanlivostný trestný čin a následky, pretrvávajúce
bolesti a psychické problémy, estetický vzhľad dolnej končatiny, ako aj to, že zásah už bol čiastočne
kompenzovaný poistným plnením, uplatniac voľnú úvahu súd považoval za primerané priznať náhradu
nemajetkovej ujmy za zásah do zdravia žalobkyne 1 vo výške 2.000,- eur.

Plne úspešnému žalovanému 2 súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania voči žalobkyni
1 vo výške 137,15 Eur pozostávajúcej z trov cestovného pri účasti na 4 pojednávaniach na ceste Nové
Zámky - Dunajská Streda a späť. O trovách konania ostatných účastníkov súd rozhodne podľa § 151 ods.
3 O.s.p. samostatným uznesením. Súd tiež zaviazal žalovanú 1 na zaplatenie súdneho poplatku za návrh
podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., keďže žalobcovia boli od poplatkovej povinnosti oslobodení.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
žalovaná 1, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,
že žalobu v celosti zamietne a prizná jej náhradu trov konania. V prípade potvrdenia rozsudku navrhla
podľa § 238 ods. 3 písm. a) O.s.p. pripustiť dovolanie na špecifikované dve otázky. Odvolanie odôvodnila
odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. Súd prvého stupňa vyčerpávajúcim
spôsobom nevyhodnotil vykonané dôkazy, vychádzal z toho, že žalobcom sa zo strany žalovanej 1
nedostalo primeraného zadosťučinenia, pričom však žalovaná 1 preukázala, že sa zaujímala o zdravotný
stav žalobkyne 1 a jej obmedzenia v živote, vzhľadom na to, že boli spolu v kontakte, žalovaná 1
nevolila písomnú formu ospravedlnenia, žalovaná 1 sa opakovane žalobkyni 1 ospravedlnila, a to aj
na pojednávaní. Súd mal zohľadniť, že príčinou dopravnej nehody bolo zlyhanie ľudského faktora -
mikrospánok, ako aj primeranú dobu liečenia podľa vyjadrenia znalca, keď sa u žalobkyne 1 vyskytli
komplikácie v liečbe ako nepredvídateľný jav nesúvisiaci so zraneniami. Súd tak jednostranne vyhodnotil
vykonané dôkazy v prospech žalobcov bez náležitého odôvodnenia. Podľa odvolateľky v žiadnom
prípade nedošlo v značnej miere k zníženiu dôstojnosti a vážnosti žalobcov v spoločnosti, išlo o pomerne
častú dopravnú nehodu, nešťastnú náhodu. Súd mal v prvom rade skúmať, či odvolateľka poskytla
primerané alebo neprimerané zadosťučinenie, súd iba skonštatoval, že morálne zadosťučinenie by
nebolo postačujúce, súd sa nedostatočne vysporiadal s ust. § 13 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, keď
neskúmal závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti porušenia práva, súd nijako neodôvodnil voľnú úvahu,
ktorá ho viedla k priznaniu peňažného zadosťučinenia, v tomto smere sa napadnutý rozsudok javí ako
nepreskúmateľný. Analogicky možno skúmať, či sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle
§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., v danom prípade o takýto prípad nejde, satisfakčná povaha nároku
musí spĺňať podmienky primeranosti a spravodlivosti. Odvolateľka poukázala na to, že žalobkyni 1 bolo
už poskytnuté odškodnenie titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, čím bola naplnená
satisfakčná funkcia, žalobkyňa sa preto nemôže znova domáhať duplicitného odškodnenia cez ochranu
osobnosti. Odvolateľka tiež poukázala na uzavretú poistnú zmluvu podľa zákona č. 381/2001 Z.z., preto
sa na prípadné odškodnenie má vzťahovať uvedené zákonné poistenie.

Žalobcovia 1 a 2 odvolací návrh nepodali, k odvolaniu žalovanej 1 sa vyjadrili prostredníctvom právneho
zástupcu, navrhli, aby odvolací súd posúdil primeranosť a výšku náhrady priznanej súdom prvého
stupňa, keď z pohľadu žalobcov by bolo možné priznať im podstatne vyššiu sumu. Odvolateľka len
opakuje už uplatnené argumenty. Nebolo preukázané, že by zo strany žalovanej 1 došlo k nejakému
ospravedlneniu. Žalobcovia sa domáhajú ochrany ich osobnostných práv - práva na zdravie a na ochranu
súkromia, pričom úlohou súdu bolo posúdiť závažnosť vzniknutej ujmy, nie je na mieste zľahčovať

preukázané následky dopravnej nehody. Ide o dva samostatné, popri sebe stojace nároky - nároky na
ochranu osobnosti a nároky podľa zákona č. 381/2004 Z.z.

Žalovaná 2 odvolací návrh nepodala, k odvolaniu žalovanej 1 sa vyjadrila tak, že navrhla napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku 1 potvrdiť a vo výroku 2 zmeniť tak, že žaloba sa zamieta.
Stotožnila sa s prvou časťou odvolania žalovanej 1, keď intenzita a okolnosti zásahu do osobnostných
práv žalobcov neboli takej sily a závažnosti, aby oprávňovali akékoľvek finančné odškodnenie. Čo
sa týka odvolania voči výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá proti žalovanej 2, s týmto nesúhlasí,
nakoľko žaloba sa týkala ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. a nie náhrady škody podľa § 420 a nasl.
Obč. zákonníka, úmyslom zákona č. 381/2001 Z.z. je odškodňovanie nárokov na náhradu škody a nie
reparovať zásahy do osobnostných práv.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po nariadení odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1 O.s.p.),
na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej 1 je potrebné
priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vo vyhovujúcej časti vecne
správne a je potrebné ho v tejto časti zmeniť, v zamietajúcej časti bolo potrebné napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť.

Žalobcovia 1 a 2 sa žalobným návrhom podaným na Okresnom súde Dunajská Streda dňa 4.9.2009
domáhali ochrany osobnosti priznaním náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur pre žalobkyňu
1 od žalovanej 1 a žalovaného 2 pôvodne spoločne a nerozdielne, po pripustení zmeny petitu odvolacím
súdom tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť v rozsahu plnenia druhého zo
žalovaných, ďalej vo výške 6.000,- eur pre žalobkyňu 1 od žalovanej 1 a vo výške 4.000,- eur pre
žalobcu 2 od žalovanej 1, ako aj náhrady trov konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobkyňa
1 sa dňa 5.9.2006 stala účastníčkou dopravnej nehody zavinenej žalovanou 1, následkom ktorej boli
žalobkyni 1 spôsobené ťažké zranenia, a to otvorená zlomenina oboch kostí ľavého predkolenia s
posunom úlomkov. Žalovaná 1 bola trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp.zn. 2T/12/2009
zo dňa 30.1.2009 uznaná vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona,
za čo jej súd uložil peňažný trest vo výške 1.000,- eur s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní
troch mesiacov a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu po dobu 2 roky. Zranenie
žalobkyne 1 bolo riešené operačne, priebeh hospitalizácie bol komplikovaný opuchom dolnej časti
predkolenia a členka, hospitalizácia bola ukončená 19.9.2006, následne bola opätovná hospitalizácia
od 11.12.2006 do 15.12.2006 s operačným zákrokom. Žalobkyňa 1 bola práceneschopná od 5.9.2006
do 31.10.2007, počas dlhodobej liečby mala stále bolesti. Podľa vyjadrenia znalca MUDr. J. bola doba
liečenia neprimeraná zraneniu, avšak biologicky odôvodnená pre sprievodné komplikácie. Žalobkyňa
1 bola obmedzovaná v obvyklom spôsobe života, 9 mesiacov nosila ortézu, 7 mesiacov musela
používať nemecké barle a 7 mesiacov musela používať francúzske barle, jej zdravotný stav si vyžadoval
opatrovanie inou osobou. V januári 2009 podstúpila tretiu operáciu, opätovne bola práceneschopná od
8.1.2009 do 28.2.2009. Žalobkyňa 1 dodnes trpí bolesťami v dolnej končatine, palce na ľavej končatine
jej funguje na 50%, ľavú nohu má o 1 cm dlhšiu, tvar ľavého predkolenia je vzhľadovo diametrálne
odlišný. Konaním žalovanej 1 došlo k neoprávnenému zásahu do zdravia a telesnej integrity žalobkyne
1 v podobe celoživotnej ujmy na zdraví s trvalými následkami, žalobkyňa 1 si preto uplatňuje náhradu
nemajetkovej ujmy ako peňažnú satisfakciu za zásah do jej osobnostných práv, nakoľko morálna forma
zadosťučinenia by bola nedostatočná. Pasívna legitimácia žalovaného 2 je odôvodnená ust. § 4 ods. 1
písm. a) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., ide o právo na náhradu imateriálnej škody na zdraví.
Protiprávnym konaním žalovanej 1 bolo zasiahnuté do práva na súkromie a rodinný život žalobcov 1
a 2, ktoré zahŕňa právo na vytváranie rodinného spolužitia a súžitia s blízkymi osobami. Žalobkyňa 1
utrpela nehodu hneď na začiatku pôsobenia v novom zamestnaní, vzhľadom na dlhodobú PN mala
dlhú absenciu. Žalobcovia žijú v usporiadanom a harmonickom manželstve skoro 18 rokov, väčšina
starostlivosti o domácnosť bola na žalobkyni 1, po nehode všetku starostlivosť musel prevziať žalobca
2, ktorý pracuje na zmeny, počas prvých týždňov po nehode si musel vziať dovolenku, časť starostlivosti
zabezpečovala aj matka žalobkyne 1. Pre nehodou trávili aktívne voľný čas na bicykloch, kynologických
pretekoch, častých prechádzkach v prírode, v zime radi lyžovali, žalobkyňa 1 musela počas liečenia

všetky tieto aktivity vypustiť a aj žalobca sa na dva roky musel vzdať svojich záľub, ich dovtedajší rušný
spoločenský život ako aj možnosti dovoleniek sa značne obmedzili. Nehoda mala nepriaznivý vplyv aj
na starostlivosť o maloleté deti, ako aj na plánovanú rekonštrukciu rodinného domu z dôvodu poklesu
financií. Žalobcom 1 a 2 preto vzniklo právo na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do ich súkromného
a rodinného života.

Žalobcovia 1 a 2 boli vypočutí pred odvolacím súdom, zotrvali na prednesoch pred prvostupňovým
súdom, žalobkyňa 1 názorne ukázala súdu, že má každú nohu inú. Absolvovala 3 operácie, má naďalej
veľké bolesti pri zmene počasia, lyžovaniu sa nemôže venovať, pretože v lyžiarke ju tlačí noha, aj
esteticky je zjavné, že došlo k opakovaným zásahom do dolných končatín, pričom jedna noha je o 1
cm kratšia. Dcéra, ktorá bola pri dopravnej nehode, má z toho psychickú traumu dodnes. V súčasnosti
pracuje ako zdravotná sestra v Rakúsku. Žalobca 2 dodal, že manželka bola po operácii pripútaná na
lôžko, staral sa o domácnosť, sama nedokázala isť na záchod ani do sprchy. Manželka je aktívny typ
človeka a naďalej teraz nemôže vykonávať všetky aktivity ako tomu bolo pred nehodou, aj on sám je
veľmi aktívny typ človeka, pričom po dopravnej nehode musel všetky voľnočasové aktivity odložiť, ako
manželia sú obaja športovo založení, taktiež radi cestovali na dovolenky, mali určitý štandard, z ktorého
museli upustiť. Zasiahlo to aj ich deti, keďže syn musel prestať hrať futbal, čo už v súčasnosti neobnovil.

Žalovaná 1 žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť, potvrdila zavinenie dopravnej
nehody dňa 5.9.2006, za ktorú bola aj odsúdená, pričom súd vyhodnotil všetky poľahčujúce okolnosti,
pred spáchaním činu viedla riadny život, priznala sa a čin úprimne oľutovala. Tragédia poznačila aj
ju, hneď po nehode sa zaujímala o zdravotný stav žalobkyne 1, navštívila ju aj v nemocnici, bola
však napadnutá matkou žalobkyne 1. Prostredníctvom právneho zástupcu navrhla uzavretie zmieru.
Poukázala na závery znalca, podľa ktorého primeraná doba liečenia mala byť 6 mesiacov, ďalšie
zranenia nesúviseli s nehodou. U žalobkyne 1 nešlo o poškodenie životne dôležitého orgánu, nastúpila
do pôvodného pracovného zaradenia bez zdravotného obmedzenia. Okolnosti prípadu nenasvedčujú
tomu, že okolnosti porušenia osobnostných práv žalobcov 1 a 2 boli tak závažné a takej intenzity, aby
bola návrh na nemajetkovú ujmu v peniazoch opodstatnený. Žalobkyňa 1 obdržala od žalovaného 2
odškodnenie z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, možnosť zvýšenia náhrady je
zákonom limitovaná o 50% v prípadoch invalidity. Pred odvolacím súdom v plnom rozsahu zotrvala na
doterajších prednesoch.

Žalovaná 2 žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť, jednak z dôvodu nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2, vo vzťahu k žalobkyni 1 uvedený zásah do jej osobnej sféry
nebol spôsobilý privodiť jej takú ujmu, aby nepostačilo primerané zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1
Obč. zákonníka, v prípade žalobcu 2 nedošlo k zásahu do jeho osobnostnej sféry. Žalobkyni 1 bola
poskytnutá náhrada škody na zdraví titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, nákladov
na liečenie a straty na zárobku, nárok na odškodnenie nemajetkovej ujmy by musel byť odôvodnený
podľa § 13 ods. 2 Obč. zákonníka, v danom prípade možno považovať za primerané ospravedlnenie
a nie peňažnú satisfakciu. Čo sa týka žalobcu 2, uzavretím manželstva sa predpokladá, že aj muž sa
bude starať o rodinu. Na odvolacom pojednávaní žalovaná 2 zopakovala svoju argumentáciu, vo veci
jej pasívnej legitimácie poukázala tiež na rozsudok KS Žilina sp.zn, 5Co/141/2011 a KS v Banskej
Bystrici sp.zn. 13Co/39/2012, nemajetková ujma nespadá pod náhradu škody, poukazujúc na smernicu
č. 72/166/EHS, kde sa hovorí vždy o zodpovednosti za škodu a nie o ujme. Rozdeľuje sa nemajetková
ujma pri ochrane osobnosti a náhrada škody. Nároky žalobcov 1 a 2 sú značne vysoké a je to voči
žalovanej 1 nespravodlivé. Finančné odškodnenie je neadekvátne, v tomto prípade išlo o nedbanlivostný
trestný čin.

Trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp.zn. 2T/12/2009 zo dňa 30.1.2009 bola žalovaná 1
uznaná vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, za čo jej súd uložil
peňažný trest vo výške 1.000,- eur s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní troch mesiacov a trest
zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu po dobu 2 roky. Žalobkyni 1 bolo spôsobené
zranenie - otvorená zlomenina oboch kostí ľavého predkolenia s posunom úlomkov, ktoré ju obmedzovali
v obvyklom spôsobe života o dobu 9 mesiacov, teda z nedbanlivosti spôsobená ťažká ujma na zdraví.

Podľa znaleckého posudku prof. MUDr. X. J. CSc. zo dňa 30.4.2008 žalobkyňa 1 utrpela dňa
5.9.2006 otvorenú zlomeninu oboch kostí ľavého predkolenia s posunom úlomkov s priemernou a
primeranou dobou liečenia 6 mesiacov vrátane úplnej rehabilitácie, práceneschopnosť žalobkyne 1

bola neprimeraná avšak biologicky odôvodnená pre sprievodné komplikácie. Zranenie žalobkyne 1
boli závažné, no neohrozujúce život, išlo o ťažkú ujmu na zdraví. Žalobkyňa 1 bola po prepustení
z hospitalizácie obmedzená v obvyklom spôsobe života, nosila ortézu a barle, zdravotný stav po
prepustení nebol vážny, vyžadoval si však opatrovanie inou osobou, pomoc pri obstarávaní a príprave
prostriedkov dennej obživy. Znalec predpokladal trvalé následky. Znalec bol vypočutý aj prvostupňovým
súdom, zotrval na záveroch znaleckého posudku, dodal, že pri uvedenom zranení sa odporúča ako
fyzická aktivita plávanie, bicyklovanie, behanie, nie však lyžovanie. U žalobkyne 1 sa počas liečenia
vyskytli dve komplikácie, ktoré spôsobili reálne predĺženie doby liečenia, išlo o nepredvídateľný jav, ktorý
nemal priamy súvis so zraneniami.

Žalovaná 2 z titulu povinného zmluvného poistenia vyplatila žalobkyni 1 dňa 19.3.2009 bolestné vo
výške 2.065,- eur, sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.523,- eur, náklady na liečenie vo
výške 303,63 eur a stratu na zárobku počas PN vo výške 1.056,30 eur, ďalej dňa 21.5.2009 náklady na
liečenie vo výške 29,82 eur, doplatok straty na zárobku počas PN vo výške 159,33 eur a 531,87 eur,
dňa 27.5.2009 bolestné vo výške 2.408,- eur a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 937,- eur.

Svedkyňa P.H., vypočutá aj odvolacím súdom, sa v plnom rozsahu pridržala výpovede pred
prvostupňovým súdom, kde uviedla, že so žalovanou 1 sa rozprávali o nehode a podľa nej ju tento prípad
trápil, od nej mala vedomosť o návštevách žalobkyne 1 počas pracovnej zmeny.

Svedkyňa H.A., vypočutá aj odvolacím súdom, sa v plnom rozsahu pridržala výpovede pred
prvostupňovým súdom, uviedla, že to bol veľký psychický tlak na celú rodinu, žalobkyňa 1 to zle znášala,
psychiku mala úplne rozbitú, keďže žalobca 2 pracuje na zmeny, všetko dovtedy riešila ona, taktiež
krúžky pre maloleté deti, aj žalobca 2 bol vyťažený, problém bol aj v tom, že prišli o auto, takže bol
problém aj s dochádzaním do práce. Prerábali v tom čase dom, žalobkyňa prišla o prácu v ktorej bola
len pár dní. Taktiež voľno časové aktivity, ktorým sa venovali spoločne aj s ňou, sa nemohli realizovať.
V súčasnosti sa už opäť stretávajú, situácia je lepšia, no na bicykle, korčule ani lyžovačky už spolu
nechodia.

Svedok B. V., vypočutý aj odvolacím súdom, sa v plnom rozsahu pridržal výpovede pred prvostupňovým
súdom, uviedol, že žalobcu 2 nevidel skoro dva roky na cvičisku, kde sa predtým pravidelne stretávali
ako členovia kynologického klubu, po dopravnej nehode musel prevziať celú starostlivosť o rodinu, dom,
žalobkyňa bola imobilná. V súčasnosti sa žalobca 2 aktívne zúčastňuje aktivít.

Odvolací súd sa oboznámil so svedeckými výpoveďami svedkov vypočutých súdom prvého stupňa,
svedkovia G.H., O. S. a W. X. vypovedali k návštevám žalovanej 1 u žalobkyne 1 počas hospitalizácie,
o ktorých vedeli od žalovanej 1. Svedkyňa Z. Q. (priateľka žalobkyne 1), Q. V. (matka žalobkyne 1), A.
S. (sestra žalobkyne 1) vypovedali k následkom nehody v živote rodiny žalobcov, svedok J. D. (kamarát
žalobcu 2), Q. Q. a Q. S. (kolegovia žalobcu 2) vypovedali k vplyvom nehody na voľnočasové aktivity
žalobcu 2.

Podľa § 11 Obč. zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Obč. zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Obč. zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1
najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Obč. zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 16 Obč. zákonníka kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu,
zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 427 ods. 1 Obč. zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 Obč. zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 429 Obč. zákonníka prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak
za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť
ich opatrovať.

Podľa § 444 Obč. zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a
sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho
následkov.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na
zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť
primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak
a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou,
ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil,
b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie,
c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje
injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný
výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví.

Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane
zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa
v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch
ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému
zákroku.

Podľa čl. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“)
manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha
jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je
založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Súd prvého stupňa správne vec právne posúdil, keď skonštatoval, že v dôsledku predmetnej dopravnej
nehody došlo k zásahu do osobnostnej sféry žalobkyne 1, ktorá bola priamou účastníčkou tejto dopravnej
nehody, ako aj do osobnostnej sféry žalobcu 2, manžela žalobkyne 1, keď právo na ochranu osobnosti
v zmysle ust. § 11 a nasl. Obč. zákonníka zahŕňa v sebe právo na život a zdravie, ako aj právo na
súkromie a rodinný život. V danom prípade v dôsledku dopravnej nehody došlo preukázateľne k zásahu
do osobnostného práva žalobkyne 1 na zdravie a telesnú integritu, ako aj do práva na súkromný a
rodinný život, pričom k tomuto zásahu došlo aj v prípade manžela žalobkyne 1 - žalobcu 2.

V prípade neoprávneného zásahu do týchto práv majú dotknuté osoby nárok v zmysle § 13 Obč.
zákonníka v prvom rade domáhať sa zdržania neoprávnených zásahov, ďalej odstránenia následkov
neoprávneného zásahu a poskytnutia primeraného zadosťučinenia. Návrh na poskytnutie primeraného
zadosťučinenia sleduje priznanie satisfakcie fyzickej osobe, ktorej osobnostné právo bolo porušené
so zreteľom na to, že zásah zvyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Satisfakcia
prichádza do úvahy v prvom rade v podobe morálnej, napr. ospravedlnenie. Nárok na priznanie finančnej
satisfakcie - náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch prichádza do úvahy len vtedy, ak by sa morálna
satisfakcia nezdala postačujúca a ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej
vážnosť v spoločnosti. Pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia sú stanovené dve
kritériá, z ktorých musí súd vždy vychádzať - a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti,
za akých došlo k neoprávnenému zásahu.

Popri nároku vyplývajúcom z titulu ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Obč. zákonníka vystupuje
ako ďalší samostatný nárok na náhradu škody podľa § 420 a nasl. Obč. zákonníka, v danom prípade
ide o osobitnú zodpovednosť podľa § 427 Obč. zákonníka za škodu vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky, keď škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla. Z titulu tejto zodpovednosti za
náhradu škody má poškodený nárok podľa § 444 Obč. zákonníka na jednorazové odškodnenie bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Ide teda o dva samostatné nároky - nárok
na náhradu škody na zdraví a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pri zásahu do práva na ochranu
osobnosti. Na jednej strane sú tieto nároky úplne samostatné, na strane druhej si však v istom zmysle
konkurujú, keď sú hodnotené na základe sčasti totožných a sčasti veľmi podobných skutkových tvrdení.
Na ich uplatnenie je preto potrebné poskytnúť súdu také skutkové tvrdenia k následkom poškodenia
zdravia, aby bolo možné odlíšiť nárok na náhradu škody na zdraví a nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy pri zásahu do práva na ochranu osobnosti.

Súd je pritom vždy viazaný ústavným princípom proporcionality, v zmysle ktorého odškodnenie má
byť dostatočné, dôstojné a adekvátne. Dvojitým hodnotením vzniknutej nemajetkovej ujmy na ľudskom
zdraví - v režime náhrady škody na zdraví a v režime ochrany osobnosti, na základe totožných
skutkových tvrdení, by dochádzalo k flagrantnému porušeniu všeobecnej právnej zásady „non bis in
idem“ ako aj už spomenutého princípu proporcionality. Nie je možné, aby sa osoba dotknutá na zdraví
snažila cestou ochrany osobnosti nahradzovať alebo navyšovať nároky na bolestné a náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia, nakoľko možnosť uplatnenia týchto špeciálnych nárokov vylučuje možnosť
duplicitného uplatnenia nárokov všeobecných. V rámci odškodnenia vo forme bolestného sa zohľadňujú
všetky zdravotné špecifiká poškodenia zdravia poškodeného, v rámci posudzovania výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa posudzuje celý široký komplex následkov poškodenia zdravia,
pričom takto široko vymedzený rámec špeciálnej úpravy právnej ochrany nepochybne v sebe zahŕňa i
ochranu dôstojnosti osoby dotknutej neoprávneným zásahom i práva na súkromný a rodinný život.

Nemožno vylúčiť, že ochrana osobnosti v súvislosti s porušením práva na zdravie bude mať tiež svoje
miesto, to však len v prípade skutkov, nárokov či osôb odlišných od skutkov, nárokov či osôb spadajúcich
do režimu náhrady škody na zdraví, prípadne v situáciách, v ktorých je právna úprava náhrady škody
natoľko paušálna, že ju preto nemožno považovať za vyčerpávajúco riešiacu daný problém. Možno teda
uzavrieť, že pokiaľ by na základe rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobkyne 1 nebolo odškodnenie
z titulu náhrady škody na zdraví, a to bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, dostatočnou
satisfakciou za vzniknutú ujmu na jej osobnostných právach, mohla by sa domáhať ďalšej satisfakcie

podľa ustanovení na ochranu osobnosti, to však nie je možné na základe totožných skutkových tvrdení
(k tomu pozri napr. rozsudok Vrchného súdu v Olomouci sp.zn. 1 Co 2/2010 zo dňa 5.5.2010).

Občiansky zákonník právne nevymedzuje pojem bolestné, ani pojem sťaženie spoločenského
uplatnenia a ani to, v akom rozsahu sa náhrada za tieto ujmy na zdraví odškodňuje. Tieto otázky sa
posudzujú z lekárskeho hľadiska a v čase vzniku škody boli upravené zákonom č. 437/2004 Z.z. o
náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý s účinnosťou od 1.8.2004
nahradil predchádzajúcu vyhlášku č. 32/1965 Zb, a ktorý treba na daný prípad aplikovať. Náhrada za
bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady
škody na zdraví, i keď sú v zákone upravené spoločne. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv.
nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie
prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Ide
o nároky rýdzo osobnej povahy. Zákon upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie
za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne
stanovuje zásady pre vyhodnocovanie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za
bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Aj zvýšenie
odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať osobitne, lebo existencia dôvodov pre zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia neznamená zároveň aj existenciu dôvodov pre
zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak.

Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením,
odstraňovaním jeho následkov a sťažením zdravotnej pohody. Sťaženie spoločenského uplatnenia
sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľné nepriaznivé dôsledky na životné úkony
poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. Zvýšenie odškodnenia závisí
od splnenia predpokladov, ktoré ho poškodili vo veku, v ktorom utrpel škodu na zdraví, ktoré mal pre
ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti, a ktoré sú pre neho obmedzené alebo stratené. Pod sťažením
spoločenského uplatnenia treba rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom
osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či
dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu budúceho životného partnera, resp.
možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia nepatrí za
poškodenie prechodného charakteru, za ktoré sa považuje i nepriaznivý zdravotný stav, so zlepšením
ktorého možno podľa lekárskej vedy počítať v čase kratšom ako rok (preto možno toto odškodnenie
priznať najskôr rok po spôsobení škody), a za menšie jazvy, drobné kozmetické vady a chorobné
zmeny ľahšieho charakteru, ktoré nemôžu viesť k výraznejšiemu obmedzeniu spoločenského uplatnenia
poškodeného.

V danom prípade žalobkyni 1 bolo poskytnuté v zmysle ust. zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia odškodnenie z titulu bolestného v
celkovej výške 4.473,- eur a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 3.460,- eur,
ktoré vo vyčerpávajúcom rozsahu zohľadnilo všetky okolnosti poškodenia zdravia a jeho následkov.
Tieto boli preukázané výpoveďami účastníkov konania, výpoveďami svedkov, ako aj lekárskymi
správami, znaleckým posudkom MUDr. X. J., CSc. a jeho výpoveďou pred prvostupňovým súdom.
V rámci bolestného boli lekárskym posudkom zohľadnené opakované operačné zásahy spojené s
komplikáciami, pretrvávajúce bolesti, v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia bola zohľadnená
dlhodobá práceneschopnosť, obmedzenie v obvyklom spôsobe života, odkázanosť na opatrovanie inou
osobou. Takéto odškodnenie je potrebné považovať za dostatočné, dôstojné a adekvátne, v plnom
súlade s ústavným princípom proporcionality. Žalobkyňa 1 neuviedla žiadne také rozhodujúce skutkové
tvrdenia, ktoré by neboli zohľadnené pri uspokojení jej nároku na náhradu škody na zdraví, preto už
neprichádza do úvahy poskytnúť jej ďalšie odškodnenie z titulu zásahu do jej osobnostných práv, a to
či už práva na zdravie ako aj práva na súkromie a rodinný život, nakoľko by tým došlo k porušeniu
všeobecnej právnej zásady „non bis in idem“ ako aj už spomenutého princípu proporcionality.

Podľa odvolacieho súdu je potrebné prihliadnuť na to, že pri poškodení zdravia žalobkyne 1 nedošlo
k život ohrozujúcemu zraneniu, nebol poškodený životne dôležitý orgán, i keď došlo k ťažkej ujme
na zdraví. Podľa vyjadrenia lekára išlo o zranenie s priemernou a primeranou dobou liečenia
6 mesiacov vrátane úplnej rehabilitácie, práceneschopnosť žalobkyne 1 bola neprimeraná avšak
biologicky odôvodnená pre sprievodné komplikácie. Zdravotný stav žalobkyne 1 po prepustení nebol
vážny, vyžadoval si však opatrovanie inou osobou, pomoc pri obstarávaní a príprave prostriedkov dennej

obživy. U žalobkyne 1 sa počas liečenia vyskytli dve komplikácie, ktoré spôsobili reálne predĺženie doby
liečenia, išlo o nepredvídateľný jav, ktorý nemal priamy súvis so zraneniami. Čo sa týka posúdenia
sťaženia spoločenského uplatnenia, žalobkyňa 1 sa po ukončení PN vrátila do práce, a aj v súčasnosti
pracuje ako zdravotná sestra. V rámci bodového ohodnotenia SSU neprichádzalo do úvahy ani zvýšenie
podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, nakoľko u žalobkyne 1 nedošlo k invalidite, lekárskymi posudkami nebolo preukázané ani
zvýšenie bolestného či SSU na dvojnásobok podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Je pravda, že žalobkyňa nemôže vykonávať
všetky aktivity, ktoré vykonávala pred nehodou (napr. lyžovanie), môže však vykonávať iné športové
aktivity (napr. plávanie, bicyklovanie).

Čo sa týka nároku žalobcu 2, manžela žalobkyne 1, je nepochybné, že predmetná dopravná nehoda,
pri ktorej žalobkyňa 1 utrpela poškodenie zdravia, znamenal zásah do súkromného a rodinného života
žalobcu 2 a teda aj zásah do jeho osobnostnej sféry, ktorá požíva ochranu v zmysle ust. § 11 a nasl.
Obč. zákonníka. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy z titulu neoprávneného zásahu do
osobnostnej sféry žalobcu 2 je však to, aby intenzita a okolnosti takéhoto zásahu odôvodňovali priznanie
finančného zadosťučinenia, keď by sa iná nemateriálna forma satisfakcie javila ako nedostatočná.
Posúdiac okolnosti daného poškodenia zdravia žalobkyne 1 a dopad tejto udalosti na súkromný a
rodinný život žalobcu 2 dospel odvolací súd k záveru, že uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch je v celom rozsahu nedôvodný. Na jednej strane je potrebné uznať, že následky
poškodenia zdravia žalobkyne 1 a dopad tejto udalosti na súkromný a rodinný život žalobcu 2 boli nie
zanedbateľné a žalobca 2 mohol mať subjektívny pocit, že sa mu zmenil celý život, na druhej strane je
však potrebné konštatovať, že právo na primerané finančné zadosťučinenie je vyhradené pre tie prípady,
keď intenzita zásahu do súkromného a rodinného života dotknutej osoby je značná a nenapraviteľná,
napr. v prípade smrti blízkej osoby, vážneho alebo pretrvávajúceho narušenia rodinných väzieb, alebo.
v prípade vážnych doživotných následkov. V danom prípade však došlo len k prechodnému vplyvu
nehody na súkromný a rodinný život žalobcu 2, ktorý nebol dlhodobejšie obmedzený v pracovnej oblasti,
nebolo preukázané žiadne zhoršenie rodinných vzťahov, žalobca 2 sa po čase znova vrátil k svojim
voľnočasovým aktivitám.

Integrálnou súčasťou kvalitného manželského zväzku je to, aby si manželia navzájom pomáhali, o to
viac v ťažkých a krízových situáciách, táto povinnosť má svoje vyjadrenie aj v ust. § 18 Zákona o rodine.
Žalobca 2 ako manžel žalobkyne 1 poskytoval jej adekvátnu starostlivosť a bol jej manželskou oporou v
takom rozsahu, ako to vyplýva z rozsahu vzájomných práv a povinností, ktoré sú vlastné manželskému
zväzku, a to aj na úkor toho, že sa musel na istý čas vzdať svojich záľub a vo väčšom rozsahu
zabezpečovať potreby rodiny. Nepostačuje to však na to, aby bolo možné považovať za primerané
poskytnúť mu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, do úvahy tu prichádza len poskytnutie morálnej
satisfakcie, ktorej sa však žalobným návrhom nedomáhal.

Bolo pritom potrebné prihliadnuť tiež na okolnosti, za akých k predmetnému neoprávnenému zásahu
došlo, a to najmä to, že zo strany žalovanej 1 išlo o nedbanlivostný trestný čin, žalovanej 1 bol trestným
rozkazom uložený primeraný trest, pre samotnú žalovanú 1 bola predmetná dopravná nehoda tiež
vážnym zásahom do života.

Z dôvodu nedôvodnosti návrhu v celom rozsahu bolo už nadbytočným osobitne sa zaoberať otázkou
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2, pričom tak ako poukazovali účastníci konania a ich právni
zástupcovia, ani v rozhodovacej praxi súdov nepanuje zhoda, či nároky na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch možno považovať za škodu v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. Odvolací súd
v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/12/2009-370 zo dňa
3.3.2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/168/2009 zo dňa 20.4.2009, ako aj uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/127/2010 zo dňa 8.11.2011, ktorým bola predložená prejudiciálna
otázka Súdnemu dvoru EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fingovaní Európskej únie.

S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej
časti vo výrokoch I, III. a v súvislom výroku IV. o trovách konania ako vecne správny, s použitím ust. §
219 O.s.p. potvrdil. Vo vyhovujúcej časti neboli splnené podmienky ani na potvrdenie (§ 219) a ani na
zrušenie (§ 221 ods. 1) rozsudku súdu prvého stupňa, keď prvostupňový súd nerozhodol vecne správne,

odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa s použitím § 220 O.s.p. zmenil vo výroku II. tak, že
žalobu zamietol a závislý výrok VI. o poplatkovej povinnosti žalovanej 1 zrušil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa, nakoľko
prvostupňový súd si podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodnutie o trovách konania vymienil na samostatné
rozhodnutie po právoplatnosti rozsudku.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.