Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/283/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817210129
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817210129.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudcovJUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne E. G., F. XX.XX.XXXX, bývajúcej v S., E. XXX/
XX, zastúpenej JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá č.
7, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792
752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave - Staré
mesto, Kubániho 16, o zaplatenie 1.888,93 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava č.k. 6Csp/199/2017-99 zo dňa 17.5.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni sumu 1.888,93 € s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 06.11.2017 do zaplatenia,
v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100
% proti žalovanému.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy

s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobkyňa
odôvodnila žalobu tým, že so žalovaným uzavrela Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000068240, na
základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 1.659,83 €, pričom žalovaný je dodávateľom služieb
v oblasti poskytovania úverov. Poukázala na to, že PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., ako žalobca v konaní
vedenom pod sp.zn. 5C/70/2014 OS Rožňava v spojení s konaním pred Krajským súdom v Košiciach
sp.zn. 1Co/9/2017 si voči žalobkyni uplatňoval nárok na časť zmluvných poplatkov vo výške 559,52 €
s príslušenstvom, ktoré mu mala uhradiť s titulom predmetnej zmluvy. Žalobkyňa však v predmetnom

konaní preukázala uhradenie celkovej sumy vo výške až 3.319,56 €, a preto žalovaný v uvedenom
konaní zobral svoj návrh v celom rozsahu späť. Žalobkyňa má za to, že žalovaný sa už z predmetného
zmluvného vzťahu bezdôvodne obohatil, pričom u zamestnávateľa dňa 13.10.2017 zistila, že žalovaný
na uvedený zmluvný vzťah vykonával zrážky zo mzdy a to od októbra roku 2015 v celkovej výške až
1.888,93 €. Preto dňa 13.10.2017 žalobkyňa mailom doručila žalovanému žiadosť o vydanie plnenia
z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, na čo reagoval žalovaným listom zo dňa 06.11.2017,
kde jej oznámil, že nevidí žiaden právny titul, ktorý by ho zaväzoval k uvedenej povinnosti. Keďže

žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, uplatnila si aj nárok na úroky z omeškania.
Poukázala na to ďalej, že do podania žalobného návrhu v konaní vedenom pod sp.zn. 5C/70/2014
uhradila žalovanému 2.760,04 €, čo počas pojednávania vo veci samej sám aj veriteľ potvrdil. Následne
preukázala, že jej do roku 2010 prostredníctvom zamestnávateľa boli vykonávané zrážky zo mzdy až doúplného splatenia dlžnej sumy, o čom bol jej zamestnávateľ ako aj ona prostredníctvom zamestnávateľa
upovedomená oznámením. Až v roku 2010 jej bol zastavený výkon zrážok zo mzdy a z uplatneného
žalobného návrhu žalovaného v konaní 5C/70/2014 je zjavné, že nemohol mať už v roku 2014 voči

žalobkyni vyššiu pohľadávku než ním požadovaných 559,52 €. Elementárnou logikou a základnými
matematickými prepočtami musí byť aj žalovanému jasné, že následné zrážky zo mzdy nemajú podklad
v predmetnom zmluvnom vzťahu a žalobkyňa so žalovaným neuzavrela žiaden ďalší zmluvný vzťah,
preto plnenie, ktoré si od nej prevzal, bolo bez právneho titulu a preto žalobkyňa dôvodne žiada, aby
jej ho vydal.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu a nesúhlasil s ňou. Poukázal na to, že v
podanej žalobe chýba odôvodnenie a popis základných skutkových okolností, na základe ktorých sa
žalobkyňa domáha žalovanej sumy. Tvrdenie žalobkyne je nevierohodné a vyvrátené vlastným tvrdením
v podanom odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 5C/70/20104-53, pretože žaloba
vedela o vykonávaní úhrad formou zrážok zo mzdy. Okrem úhrady, ktorú si nárokoval žalovaný v konaní

5C/70/2014 mala však uhradiť aj príslušenstvo, t.j. náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, ide o
zákonný nárok, ktorý nevzniká rozhodnutím súdu. Žalovaný si uplatnil proti žalobkyni aj náhradu trov
konania.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že žalobkyňa do roku 2010 formou zrážok

zo mzdy u svojej predchádzajúcej zamestnávateľky uhradila celú dlžnú sumu voči žalovanému (titulom
predmetnej zmluvy) vo výške 3.319,56 €. Predložila o tom súdu listinné dôkazy so sumárnym výpisom
vykonávaných zrážok zo mzdy od mesiaca októbra 2016 do mesiaca augusta 2017 v celkovej výške
1.888,93 €. Platobným rozkazom, ktorý jej zaslal Okresný súd Rožňava, žiadal od nej žalovaný uhradiť
559,92 €, ktorá suma však bola žalobkyňou uhradená v posledných mesiacoch roku 2015 a začiatkom

roka 2016, čo sa preukazovalo aj výpisom, ktorý žalovaný predložil a tento výpis zahŕňal všetky platby
do 13.6.2016, kedy už mala byť uhradená celá čiastka zo sumy o revolvingovom úvere. Predložila súdu
aj prehľad zrážok od mesiaca júl 2016 do mesiaca august 2016, ktoré žalovaný súdu vôbec nepredložil a
do svojich úhrad nezarátal, pričom niet pochýb, že sa jedná o úhrady na túto konkrétnu úverovú zmluvu,
ktorej číslo je pri každej platbe výslovne uvedené a rovnako od uzavretia úverovej zmluvy sa nezmenilo

ani číslo účtu, na ktoré boli finančné prostriedky poukazované. Ohľadne sumy 559,56 € tvrdila, že
spotrebiteľský úver, uzavretý medzi stranami sporu je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov
z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve, a to výšky RPMN a rovnako bola
presiahnutá aj výška úrokovej sadzby pre daný úver. V čiastke nad 559,56 € sa žalobca preukázateľne
bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne, keď prijal platby bez právneho titulu, a preto trvala na zaplatení

žalovanej sumy. Pripomenula, že úhrada za mesiac október v roku 2015 nebola zahrnutá vo výpise
úhrad, ktorý predložil žalovaný.

5. Súd prvej inštancie mal ďalej preukázané, že na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8000068240 podpísanej žalobkyňou 27.2.2017 a žalovaným 13.3.2017 vyplynulo, že bol žalobkyni

schválený ako dlžníčke úver vo výške 3.319,66 € (100.008,-Sk) so splatnosťou na 36 mesiacov a s
mesačnou splátkou 92,21 € (2.778,-Sk) s dátumom splatnosti prvej splátky úveru 24.4.2007 a poslednej
splátky 24.3.2010. Bola uvedená RPMN vo výške 68,69%, priemerná hodnota RPMN ku dňu podpísania
zmluvy o revolvingovom úvere 62,42%, úverový limit 3.319,66 € so zmluvnou odmenou za poskytnutie
úveru vo výške 1.659,82 €, zmluvnou odmenou za poskytnutie každého revolvingu 1.084,41 € a s

poplatkom za uzatvorenie zmluvy 49,79 € s dátumom nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy ku dňu
13.3.2007. Ďalej mal súd preukázané z listinných dôkazov, že žalobkyňa v období od 26.4.2007 do
13.6.2016 osobne, ale aj zrážkami zo mzdy prostredníctvom zamestnávateľa uhradila čiastku 3.319,60
€. Ďalej bolo preukázané, že formou zrážok zo mzdy bola žalobkyni v prospech žalobcu v období od
10/2015 až do 8/2017 na základe predmetnej revolvingovej zmluvy zrazená čiastka 1.888,93 €.

6. Súd prvej inštancie sa oboznámil aj s priloženým spisu tamojšieho súdu 5C/70/2014, kde žalobcom
bol Profi Credit s.r.o. a žalovanou E. G.K. a konštatoval, že medzi žalovaným a žalobkyňou došlo k
uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o poskytnutí úveru vo výške 1.659,78 € po odrátaní odmeny
vo výške 1.659,82 €. Je teda možné konštatovať, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu

spotrebiteľskej zmluvy, ktorá spadá pod režim ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a teda vznikol občianskoprávny vzťah a nie vzťah
obchodnoprávny podľa Obchodného zákonníka, a to s poukazom aj na ustálenú rozhodovaciu prax
súdov v konaniach, kde opakovane žalovaný vystupuje vo vzťahu k zmluvám uzavretým pred 1.4.2015.7. Súd prvej inštancie teda vec posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1,
2, § 451 ods. 1, 2, § 456 prvej vety, § 457, § 41 Občianskeho zákonníka, ale aj podľa ustanovení § 4

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, t.j. v čase uzavretia
predmetnej úverovej zmluvy. Poukázal pritom aj na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a dospel k
záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

8. Uzavretá zmluva je totiž predtlačeným formulárom, ktorý žalovaný, prípadne jeho obchodní partneri

bežnepoužívajúnatentoúčel.Ďalejsúdzistil,žetátozmluvajeoboznamovanávrozporesustanovením
§ 4 ods. 1, ako aj ods. 2 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Vyplynulo to zo skutočnosti, že
žalobkyňa prostredníctvom E. P. so žalobkyňou podpísali žiadosť o poskytnutie úveru a následne bola
žiadosť podpísaná žalobkyňou 27.2.2007. Zo samotného bodu 6 zmluvy vyplýva, že sa nemá vypĺňať,
teda v čase uzavretia zmluvy žiadosti táto časť nebola vyplnená, o čom svedčí aj iný typ písma, kde sú
uvedené údaje o schválenom revolvingovom úvere. Žalobkyni mali dôjsť oznámenia veriteľa o schválení

úveru - zmluva o revolvingovom úvere. Toto oznámenie však nie je podpísané zo strany žalobkyne, teda
žalobkyňa so žalovaným neuzavrela písomné zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má na mysli
ust. § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože písomná forma bola uvedená len na žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru, pričom schválenie revolvingového úveru s uvedením výšky úveru a
všetkých náležitostí, týkajúcich sa splátok úrokov, ročnej percentuálnej miery nákladov boli uvedené len

v oznámení veriteľa, ktoré ale žalobkyňa nepodpísala. Takýto spôsob uzatvorenia zmlúv sa považuje za
nekalú praktiku žalovaného, pretože v čase uzatvorenia - podpisu zmluvy žalobkyňa ako dlžník nevie
v akej výške a s akými podmienkami jej úver bude schválený. Súd ďalej skúmal v zmysle zákona o
spotrebiteľskom úvere, či predmetná zmluva obsahuje náležitosti zákonom vyžadované. zistil pritom, že
v zmluve uvedená RPMN vo výške 68,69 % nie je v súlade s prepočtom súdu, ktorý pre tieto účely použil

kalkulačku s odkazom zo stránky NBS pre výpočet RPMN a ročného úroku, v zmysle ktorého mala byť
výška RPMN pre spotrebiteľský úver 66,88 €. Ročná úroková sadzba v úverovej zmluve uvedená vôbec
nie je. Keďže však žalobkyňa úver čerpala, zmluvu o revolvingovom úvere považoval súd za platne
uzavretú,avšakpovažovalneuvedenievýškyročnej úrokovejsadzbyanesprávneuvedenúvýškuročnej
percentuálnej miery nákladov za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka. Zároveň poukázal aj na § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch a § 4 ods.
5 tohto zákona a dôvodil, že úver sa musí považovať za bezúročný a bez poplatkov a veriteľ nemôže
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré v zmluve nie sú uvedené. Dospel teda k záveru, že žalovaný mal
v súlade s ust. § 4 ods. 2 okrem iných aj písm. a/,g/ a § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v
spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nárok len na plnenie, ktoré žalobkyni poskytol a ktorého

výška medzi stranami nebola sporná, t.j. 1.659,83 €. Žalobkyňa v konaní preukázala, že žalovaný od
nej celkovo prijal sumu 4.621,90 €, pričom opakovane formou zrážok zo mzdy prijal v období od 10.
mesiaca 2015 do 8. mesiaca 2017 sumu spolu vo výške 1.888,93 €, a to titulom úrokov a poplatkov
z poskytnutého úveru napriek tomu, že tento sa mal považovať za bezúročný a bez poplatkov. Preto
súd dospel k záveru, že skutočne došlo na strane žalovaného na úkor žalobkyne k bezdôvodnému

obohateniu a žalobe vyhovel.

9. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 v spojení s § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. a priznal
žalobkyni úrok z omeškania od 6.11.2017, kedy žalovaný odpovedal na výzvu žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia, pretože už vtedy vedel, že žalobkyňa sa vydania bezdôvodného obohatenia

dožaduje.

10. Výrok o náhrade trov konania oprel o ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1,12 CSP a úspešnej
žalobkyni,ktorámalavoveciplnýúspechpriznalnáhradutrovkonaniaprotižalovanémuvovýške100%.

11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/
a písm. h/ a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietne a žalobkyňu zaviaže k povinnosti náhrady trov konania žalovaného v rozsahu 100 %. V
prvom rade sa vyjadroval podľa neho k nesprávnemu záveru súdu prvej inštancie, že kontraktačný
mechanizmus predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere nespĺňal zákonom predpokladanú náležitosť, a

to je dodržanie písomnej formy. Poukázal na ust. § 493 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky
do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z bodu 5
a z bodu 6, t.j. z návrhu a z prijatia žiadosti vyplýva, že žalobkyňa požiadala o úver so splatnosťou36 mesiacov pri výške mesačnej splátky 2.778,- Sk, výška schváleného úveru bola 50.004,- Sk, pri
splatnosti 36 mesiacov a tiež pri výške splátky 2.778,- Sk, teda závery súdu o nedodržaní písomnej
formy nie sú namieste. V čase podania žiadosti o úver si zmluvné strany stanovili, že žiadosť bude

považovaná ako maximálne možná s poukazom na výšku a parametre žiadaného úveru a následne
po zhodnotení bonity a schopnosti splácať predmetný úver bude žiadateľovi poskytnutý úver v takej
výške, ako žiadal, prípadne nižšej výške. Táto okolnosť nebola ani spornou v období viac ako 10 rokov
napriek tomu, že žalobkyňa úver čerpala, zmluvné dokumenty mala vo svojej výlučnej dispozícii a
mohla predmetnú námietku formulovať v podstatne skoršom čase, napriek tomu tak neurobila, čo sa

javí účelové. Oznámenie veriteľa o schválení úveru má výlučný informatívny charakter a je potvrdením
náležitosti, ktoré obsahovala samotná zmluva o revolvingovom úvere. Pojem listiny je v právnom zmysle
chápaný ako nosič určitého obsahu, v tomto prípade právneho úkonu, teda prejavu vôle smerujúceho
k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinnosti, ktoré s týmto prejavom vôle právne predpisy spájajú.
Listina o právnom úkone môže pozostávať aj z niekoľkých strán. Zákon nevyžaduje, aby jednotlivé
strany tvoriace listinu o právnom úkone boli podpisované samostatne, a len listina ako celok má byť

podpísaná. Zmluvné dojednania sú teda obsiahnuté na rubovej strane listiny označenej ako žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, ktorú žalobca sám považuje za
podstatný a záväzný dokument, pričom informácie o charaktere zmluvných dojednaní sa nachádza
hneď nad podpisovou doložkou, na ktorej svojim podpisom verifikovala platnosť zmluvy a jej súčastí.
Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval absenciu ročnej úrokovej sadzby úveru, žalovaný namieta, že

náležitosť ročná úroková sadzba bola zo zákona č. 258/2001 Z.z. zakomponovaná až s účinnosťou
od 1.1.2008 a v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, t.j. 13.3.2007 zákonodarca túto
náležitosť ani nevyžadoval. Napriek tomu však žalovaný poukázal na to, že zmluvné strany si úrok
na poskytnutie úveru dohodli v podobe zmluvnej odmeny, t.j. fixnej sadzby za poskytnutie úveru, čo
bolo obsahom slobodne prejavenej vôle oboch zmluvných strán vychádzajúc zo zmluvných ustanovení.

Taktiež závery súdu prvej inštancie v zmysle ktorých mal žalovaný nesprávne vypočítať výšku RPMN
v zmluve o revolvingovom úvere tak poukázal na to, že pri realizácii svojho prepočtu vychádzal
z orientačných výpočtov uverejnených na internetových portáloch www.openiazoch.zoznam.sk a
www.ekonomika.sme.sk,ktorévšaknemožnopovažovaťzarelevantné
pre toto konanie, nakoľko výpočet RPMN ovplyvňujú údaje, a to suma úveru, celkové náklady, dátum

splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti jednotlivých splátok. Znášal preto
pochybnosť o tom, že predložený výpočet z kalkulačky obsahoval všetky údaje potrebné na výpočet
RPMN a za účelom popretia skutočností uvádzaných žalobcom predložil rozpis vzorca pre výpočet
RPMN pre predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere. Za nesprávny tiež považuje záver súdu prvej
inštancie o neaplikovateľnosti rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie a záverov konania vo veci C -

42/15 na predmetný prípad. Aj Ústavný súd SR vo veci III. ÚS 666/2016 konštatoval, že pri extenzívnom
výklade je nevyhnutné rešpektovať nielen vôľu vnútroštátneho zákonodarcu, ale aj úniového tvorcu,
pretožepojmy,ktorépoužívaprávoEÚmôžumaťprirodzeneobsah,ktorýnezodpovedáobsahupojmom
vnútroštátneho objektívneho práva, súvisí to s požiadavkou na jednotný výklad práva Európskej únie.
Význam a aplikovateľnosť nepriameho účinku v horizontálnych vzťahoch potvrdilo aj rozhodnutie vo veci

P. (C-555/07), z ktorého vyplýva, že uplatňujúc vnútroštátne právo vnútroštátny súd, ktorý má podať
jeho výklad, musí ho v čo najväčšej možnej miere vykladať v zmysle znenia a účelu Smernice, aby bol
dosiahnutý výsledok, ku ktorému táto Smernica smeruje a prispôsobiť sa tak článku 288 tretiemu odseku
ZFEÚ. Smernica predstavuje sekundárny akt unijného práva, ktorý je typický tým, že vo svojej podstate
zaväzujelenčlenskýštátpovinnosťouprijaťprávnuúpravu.ZjudikatúrySúdnehodvoraEÚsavyvodzuje

a všeobecne uznáva princíp nepriameho účinku Smernice spočívajúci v tom, že pochybenie štátu pri
implementácii Smernice sa rieši tzv. súladným eurokonformným výkladom. Otázka eurokonformného
výkladu vnútroštátneho práva v súvislosti so zákonom č. 129/2010 Z.z. bola donedávna posudzovaná
rôzne a dospela až do stavu, kedy časť súdnej praxe negovala závery Súdneho dvora EÚ vo veci C
- 42/15. Túto prax jednoznačne stopol Najvyšší súd SR, ktorý v uznesení č.k. 3Cdo/146/2017 vyslovil,

to však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii
vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktorý je v súlade s účelom sledovaným Smernicou a
zaručuje jej úplnú účinnosť.

12. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa s tým, že sa v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím

prvoinštančnému súdu, ktoré považuje za vecne správne a vydané na základe náležite zisteného
skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci. Tvrdenia žalovaného v odvolaní považuje
za konštrukciu právnych skutočností, ktoré nemajú vplyv na zmenu vydaného rozhodnutia. Súd v
odôvodnení rozhodnutia konštatoval možnú absolútnu neplatnosť úverového vzťahu, avšak vzhľadom ktomu,žedošlokčerpaniuúveru,vyhodnotilúverovúzmluvuzaplatnú,apretoskúmalobsahpodstatných
náležitostí zmluvy. Dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že žalovaný porušil aj ustanovenie § 3 ods.5
zákona o spotrebiteľských úveroch, keď žalobkyňu pred podpisom žiadosti o poskytnutie revolvingového

úveru náležite neoboznámil s podstatnými náležitosťami úverového vzťahu. Z dokazovania vyplynulo,
že zmluva sa uzatvárala tak , keď až následne po podpise žiadosti zo strany žalobkyne bolo jej
adresované len oznámenie veriteľa o schválení úveru, ktoré bolo datované ku dňu nadchádzajúcemu
podpisu žiadosti zo strany žalobkyne. Je evidentné, že v čase podpisu žiadosti žalobkyňa nevedela
aký úver jej zo strany žalovaného bude poskytnutý a za akých podmienok a nevedela preto zhodnotiť

výhodnosť poskytnutého úveru v čase podpisu žiadosti, pretože podstatné skutočnosti jej boli známe až
následne z predmetného oznámenia. Neopomenuteľná je aj tá skutočnosť, že v žiadosti, resp. v zmluve,
ktorú žalobkyňa podpísala absentujú aj náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských
úveroch,čovšakprerozhodnutieprvoinštančnéhosúdunebolosmerodajné.Poukázalanaust.§53ods.
1,3 Občianskeho zákonníka a na skutočnosť z toho vyplývajúcu, že neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Aplikovateľnosti rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je C -42/15

uviedla, že Súdny dvor EÚ sám stanovil medze, ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú
vnútroštátnu metódu. Súdny dvor tieto medze prehľadne zhrnul vo veci I. (C-212/04), rozsudok Súdneho
dvora EÚ zo 4.7.2006, kde uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah Smernice
pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými
zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom rektroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad

contra lege vnútroštátneho práva. Zároveň výklad zákona nemôže narúšať všeobecne právne zásady
najmä zásadu právnej istoty, ktorý pojem je Slovenskom civilnom sporovom poriadku vyjadrený v
ustanoveníčlánku2ods.2.Jerozhodné,žežalobkyňapoukazujenarozsahsplátok,ktorýbolvprospech
žalobcuvykonanýaktorýnemáoporuvžiadnomzmluvnomúkonemedziúčastníkmikonania.Žalobkyňa
sa vo väčšej časti ohľadne žalovanej sumy neodvoláva na predpisy súvisiace s ochranou spotrebiteľa,

ale na rozsah bezdôvodného obohatenia, ktoré by na strane žalovaného vzniklo aj bez ohľadu na to,
či by bol predmetný zmluvný vzťah vzťahom spotrebiteľským. Žalovaný si jednoducho nechal zaplatiť
podstatne viac ako dohodol a je zarážajúce, že aj ani túto časť bezdôvodného obohatenia do dnešného
dňa žalobkyni nevydal. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil v celom rozsahu a priznal jej právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v

rozsahu 100 %.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods.

1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné, uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a
rozsudok je vecne správny, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.3.2019 po predchádzajúcom zverejnení miesta a času
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1,

3 a § 378 ods. 1 CSP.

14. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ , h/CSP. Odvolací dôvod
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia,
na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti

oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas
konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie

založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP. K
odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu.
Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkovézistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu
v konaní z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalovaného vymedzených
v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody
nie sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP,

z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Uplatnený nárok správne právne posúdil a
dospel k správnemu záveru, pokiaľ posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov, pričom
rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej
inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných
vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť
rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

17. Vychádzajúc z obsahu spisu v danej veci žalobkyňa uplatňovala nárok zo spotrebiteľskej zmluvy,
zmluvy o revolvingovom úvere, kde na jednej strane vystupovala žalobkyňa ako spotrebiteľ a na druhej
strane žalovaný ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Bolo preto
dôvodné na daný právny vzťah aplikovať aj právne normy spotrebiteľského práva a všeobecnú úpravu

obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právna úprava definuje spotrebiteľský úver
ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§
2 písm. a zák. č. 258/2001 Z.z.) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Právna regulácia
zákona o spotrebiteľských úveroch je špeciálnou úpravou zmluvy o úvere vytvorená predovšetkým s
ohľadom na špecifiká týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Táto zmluva vzhľadom na skutočnosť, že dlžník
ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne

použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§
52ods.2OZ).Zuvedenýchdôvodovsprávnepostupovalsúdprvejinštancie,aknazmluvnývzťahmedzi
žalobcom a žalovaným aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, a nie normy obchodného práva.

18. Odvolací súd považuje námietky žalovaného uvedené v odvolaní za irelevantné, keďže sa vôbec

nevyjadruje k skutočnosti, ktorá je v tomto spore prvoradá a to, že už do roku 2010 žalobkyňa uhradila
na úvere spolu 2760,04 € a veriteľ zobral v konaní Okresného súdu Rožňava 5C/70/2014 späť svoj
návrh na zaplatenie 559,52 €. Napriek tomu bolo formou zrážok zo mzdy (od októbra 2015)uhradené
žalovanému 1889,93 €, stále k tej istej zmluve, nevedno z akých dôvodov. Sám odvolateľ ani v odvolaní
neuviedol špecifikáciu pohľadávky voči žalobkyni, t.j. z titulu čoho presne, akého dlhu boli zrážky naďalej

vykonávané(vtakejvýške).Odvolacísúdsastotožňujesozáveromsúduprvejinštancie,žeideoplnenie
bez právneho dôvodu a už ani ďalšie úvahy súdu uvedené v dôvodoch rozsudku potom nie sú podstatné.

19. Keďže žalovaným uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci neboli preukázané, odvolanie
nemožno považovať za opodstatnené, a preto odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti

žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.847,36 €, ako aj v súvisiacom výroku
o trovách konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol úspešný v odvolacom konaní, preto má proti neúspešnému

žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne
súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).