Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517201791
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7517201791.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a

členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky Y. N.
nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v B. č.d. XX proti bývalému manželovi navrhovateľky I. N. nar. X.X.XXXX
bývajúcemu na B. ul. č. XXXX/XX v Q. v konaní o určenie výživného pre manželku o odvolaní bývalého
manžela proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 23.11.2017 č.k. 14Pc/7/2017-88 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že povinný I. N. je povinný prispievať na výživu navrhovateľky
150 Eur mesačne za obdobie o 1.2.2017 do 31.5.2017, 80 Eur mesačne za obdobie od 1.6.2017 do
11.9.2017 a 40 Eur za obdobie od 12.9.2017 do 6.4.2018.

Vo zvyšku návrh zamieta.

Dlžné výživné za obdobie od 1.2.2017 do 6.4.2018 v sume 1142,66 Eur zaväzuje povinného zaplatiť
navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Ukladá povinnému zaplatiť Okresnému súdu Košice - okolie súdny poplatok 22,50 Eur do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal bývalého manžela prispievať na výživu
navrhovateľky 150 Eur mesačne od 1.2.2017 do budúcna. Dlžné výživné 1500 Eur za obdobie od
1.2.2017 do 23.11.2017 zaviazal povinného zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách
účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu a povinného zaviazal
zaplatiť štátu súdny poplatok 108 Eur na účet Okresného súdu Košice - okolie do 3 dní od právoplatnosti
napadnutého rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie bývalý manžel s návrhom, aby odvolací
súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh navrhovateľky zamietne, eventuálne, aby odvolací súd
určil manželské výživné 80 Eur mesačne od 1.2.2017 do 11.9.2017 a 40 Eur mesačne od 12.9.2017 do
budúcna. Ako dôvody odvolania uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav
veci(§62ods.1CMP)ajehorozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§365ods.
1 písm. h) CSP). Konajúci súd nesprávne vyhodnotil otázku nepriznania výživného pre rozpor s dobrými
mravmi a v tejto súvislosti poukázal na to, že na pojednávaní konanom 26.10.2017 odmietol prevziať

dôkaz - znalecký posudok Mgr. W. W. vypracovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Košice -
okolie pod sp. zn. 19P/397/2016 (konanie o rozvod manželstva), ktorý mal preukázať jeho tvrdenia
o lživých obvineniach navrhovateľky. Vytkol konajúcemu súdu, že tento do predmetného posudku len
nahliadol a oboznámil časť, ktorá s nemorálnymi obvineniami vznesenými navrhovateľkou voči jehoosobe nemala nič spoločné. Rozpor s dobrými mravmi vidí bývalý manžel v tom, že navrhovateľka ho
krivo obvinila zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, bráni mu v styku s dcérou
a tiež ho obvinila zo sexuálneho zneužívania dcéry. V ďalšom citoval z predmetného posudku, ktorý

pripojil k odvolaniu a konštatoval, že tento potvrdil ovplyvňovanie dcéry matkou a vyvrátil podozrenie
zo sexuálneho zneužívania. Vyslovil presvedčenie, že návrh navrhovateľky bolo potrebné zamietnuť
pre rozpor s dobrými mravmi. Nesúhlasil s výškou vyživovacej povinnosti a poukázal na skutočnosť,
že príjem navrhovateľky v posudzovanom období varioval od 200 Eur mesačne, cez 373 Eur mesačne
až po 435 Eur mesačne, a preto je neprijateľné, aby navrhovateľke patrilo rovnaké manželské výživné

v čase, keď jej príjem činil 200 Eur mesačne a tiež v čase, keď bol dvojnásobný. Vytkol konajúcemu
súdu, že tento pri určení výživného nezohľadnil všetky jeho výdavky a uviedol, že maximálne výživné
primerané jeho možnostiam a schopnostiam je 80 Eur mesačne v období, keď mala navrhovateľa nižší
príjem a 40 Eur mesačne od 12.9.2017 kedy je navrhovateľka zamestnaná s príjmom 435 Eur. V závere
odvolania uviedol, že nie je v jeho možnostiach uhradiť dlžné výživné jednorázovo, ale len v splátkach.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu bývalého manžela uviedla, že sa s napadnutým rozsudkom
v plnej miere stotožňuje a navrhuje ho potvrdiť ako vecne správny. Vyslovila presvedčenie, že v konaní
nebolo preukázané, že by jej správanie voči bývalému manželovi porušovalo dobré mravy, a to ani
vo vzťahu k právnej veci rozvodu manželstva a výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode vedenej na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 19P/397/2016. Uviedla, že je to práve

bývalý manžel, ktorý sa k nej správal v rozpore s dobrými mravmi, čo podľa jej názoru vyplýva aj zo
znaleckého posudku Mgr. W. W. vypracovaného v konaní o rozvod manželstva, na ktorý sa bývalý
manžel odvoláva. Poukázala na vyjadrenia povinného v predmetnom konaní, ktorý na pojednávaní
1.3.2017 pred súdom uviedol, že ju v roku 2015 fyzicky napadol, keď jej dal facku a následne kopol.
Podľa názoru navrhovateľky je neprípustné prejavy domáceho násilia zo strany bývalého manžela

bagatelizovať a súdu v hore uvedenej veci predložila aj hmatateľné dôkazy - lekárske správy a fotografie
preukazujúce, že bývalý manžel sa voči nej dopúšťal domáceho násilia a porušoval vo vzťahu k nej a
maloletej dcére dobré mravy. Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd náležite vykonal dokazovanie a
riadnezistilskutočnýstavveci,keďvkonaníbolojednoznačnepreukázané,ževrozhodnomobdobímala
podstatne nižší príjem ako bývalý manžel a určené výživné 150 Eur mesačne považuje za adekvátnu

sumu, ktorá pokryje jej základné životné potreby. K návrhu povinného na plnenie dlžného výživného v
splátkach uviedla, že pokiaľ tento dlhodobo neprispieval na jej výživu, musel si byť vedomý skutočnosti,
že ho súd zaviaže k plneniu vyživovacej povinnosti aj spätne, t.j. ku dňu podania návrhu, a preto mal
rátať s týmito zvýšenými výdavkami.

4. Bývalý manžel navrhovateľky vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky zotrval na svojich odvolacích
návrhoch a poukázal na to, že trestné stíhanie začaté na základe trestného oznámenia navrhovateľky
pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby bolo voči nemu zastavené. Uviedol, že týmto rozhodnutím
síce nedisponuje, predpokladá však, že k zastaveniu trestného stíhania došlo v dôsledku záverov
znaleckého psychologického dokazovania týkajúceho sa osoby navrhovateľky. Vyslovil presvedčenie,

že ak by bola navrhovateľka týranou osobou, nedošlo by k zastaveniu trestného stíhania. Navrhovateľka
vo svojich krivých obvineniach pokračuje aj naďalej a uviedol, že 25.4.2018 sa má dostaviť na výsluch
pred priestupkový orgán, keďže navrhovateľka ho obvinila z protiprávneho konania, čo je v rozpore so
skutočnosťou.
5. Navrhovateľka v odvolacej duplike označila vyjadrenia bývalého manžela za ničím nepodložené

fabulácie, ktoré nemajú žiaden súvis s prejednávanou vecou. V ostatnom zotrvala na svojom návrhu a
predošlých vyjadreniach.
6.KonaniavoveciachvýživnéhoplnoletýchosôbsaprejednávajúarozhodujúpodľaZákonač.161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa ust. § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu

danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie bývalého manžela
je sčasti dôvodné.10. Predmetom konania na súde prvej inštancie je určenie vyživovacej povinnosti na navrhovateľku
zo strany bývalého manžela, pričom navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zaviazal
povinného na plnenie vyživovacej povinnosti 150 eur mesačne od podania návrhu.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým súd určil povinnému bývalému manželovi povinnosť platiť navrhovateľke výživné 150
eur mesačne súčinnosťou od 1.2.2017 do budúcna, zároveň určil nedoplatok na zročnom výživnom
1500 Eur za obdobie od 1.2.2017 do 23.11.2017, ktorý určil povinnému povinnosť zaplatiť do 30 dní od

právoplatnosti rozsudku.

12. Podľa ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

13. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi podľa citovaného ust. § 71 Zákona o rodine je súčasťou
ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú povinnosť aplikovať princípy,
ktorými je charakterizované manželstvo a ktoré sú výslovne uvedené v Zákone o rodine. Jedná sa najmä
o ust. § 18 Zákona o rodine, ktoré určuje, že obidvaja manželia majú rovnaké práva a povinnosti a sú

povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o
deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z ust. § 19 Zákona o rodine ďalej vyplýva, že o uspokojovanie
potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov a uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti
a domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je právna povinnosť a nemožno ju považovať

za príkaz morálky. Do zákonnej úpravy sa však premietajú aj morálne princípy a sú dôležitým
korektorom aplikácie ustanovení, ktorým je vzájomná vyživovacia povinnosť manželov upravená. Z
hľadiska citovaného ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine nebude bez významu ani okolnosť, z akého
dôvodu došlo k neplneniu vyživovacej povinnosti, pretože dôvod neplnenia vyživovacej povinnosti môže
poukázaťnato,čiposkytnutievýživnéhojealeboniejevrozporesdobrýmimravmi.Jepovinnosťousúdu

zisťovaťdôvodyneplneniavyživovacejpovinnostimedzimanželmi,pretožeprávenatomtozákladebude
možné posúdiť či sú splnené všetky podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to
súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel (noriem) v spoločnosti všeobecne uznávaných a činnosť

namierenú proti uvedeným pravidlám možno preto označiť za činnosť proti dobrým mravom.

14. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že účastníci konania uzavreli 10.5.2008 manželstvo,
z ktorého pochádza maloletá Y. nar. XX.X.XXXX. Odvolací súd lustráciou v súdnom registri zistil,
že manželstvo účastníkov bolo rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 19.1.2018 sp.zn.

19P/397/2016 rozvedené, maloletá bola na čas po rozvode manželstva zverená do osobnej starostlivosti
navrhovateľky a povinnému bolo určené platiť na jej výživu 150 eur mesačne. Uvedený rozsudok
nadobudol vo výroku o rozvode právoplatnosť 7.4.2018. Z obsahu spisu tiež rezultuje, že navrhovateľka
sa v januári 2017, t.j. počas trvania manželstva odsťahovala zo spoločnej domácnosti a od tejto doby
účastníci ako manželia neviedli spoločnú domácnosť. Do 31.5.2017 bola navrhovateľka nezamestnaná

a poberala dávku v hmotnej núdzi cca 200 Eur mesačne, od 1.6.2017 bola zamestnaná s čistým
mesačným príjmom 373,17 Eur a od 12.9.2017 vo výške 435 Eur. Bývalý manžel je riadne zamestnaný
s čistým mesačným príjmom 1200 Eur, žije v rodinnom dome, ktorý je v BSM manželov a v rozhodnom
období mal jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej Y. 100 Eur mesačne určenú súdom (uznesenie
Okresného súdu Košice - okolie z 3.2.2017 sp.zn. 9P/400/2016). Konštatuje, že v práve v príjme

účastníkov možno vidieť zásadný rozdiel ich životnej úrovne.

15. Vzhľadom na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie mal odvolací súd za to, že je dôvodné
určiť výživné na manželku, avšak priznanie konštantnej sumy výživného počas rozhodujúceho obdobia
nepovažoval za správne. Podľa názoru odvolacieho súdu za uvedené obdobie, za ktoré sa výživné

určuje, t.j. od 1.2.2017 (podanie návrhu) do 7.4.2018 (právoplatnosť rozsudku o rozvode manželstva)
je potrebné výšku výživného odlíšiť, nakoľko počas tohto obdobia boli pomery účastníkov menené.
Odvolací súd považoval za dôvodné určiť výživné navrhovateľke 150 Eur mesačne od 1.2.2017 do
31.5.2017, teda v období keď navrhovateľka nepracovala a poberala dávku v hmotnej núdzi cca 200Eur mesačne. Odvolací súd pri takto určenom výživnom zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka bola po
odchode zo spoločnej domácnosti bez pracovného pomeru, pričom si musela zabezpečiť ubytovanie v
prenajatom byte, za ktorý platila mesačné nájomné 104 Eur a zostala sama na starostlivosť o maloletú

Y.. V ďalšom časovom období od 1.6.2017 sa však príjem navrhovateľky zvýšil na 373,17 Eur, nakoľko
sa zamestnala, preto odvolací súd považoval za dôvodné zníženie výživného na 80 eur mesačne.
Následne 12.9.2017 došlo na strane navrhovateľky k ďalšej zmene pomerov, a síce sa zamestnala s
dohodnutou mzdou 435 Eur mesačne, čím sa zmenšil rozdiel medzi jej životnou úrovňou a bývalého
manžela, ale životná úroveň bývalého manžela zostala naďalej vyššia, pričom výživné, ktorého výška

dokáže tento rozdiel vyrovnať, bola odvolacím súdom ustálená na 40 Eur mesačne. Odvolací súd
musel dať bývalému manželovi za pravdu, že z dôvodu zvyšovania príjmu navrhovateľky v rozhodnom
období, ktoré dorovnávalo príjmovú nevyrovnanosť účastníkov, bola od 1.6.2017 suma výživného na
navrhovateľku 150 Eur vzhľadom k týmto okolnostiam už neprimeraná a napadnutý rozsudok zmenil v
podstate viac-menej v súlade s jeho odvolacím návrhom. Vedený týmito úvahami, odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok tak, že síce ponechal správne určenú výšku výživného 150 Eur určenú súdom

prvej inštancie ako aj správne určený počiatok tejto vyživovacej povinnosti dňom podania návrhu na
súd, avšak túto výšku s ohľadom na vyššie uvedené okolnosti zmenil na 80 Eur mesačne za obdobie
od 1.6.2017 do 11.9.2017 a na 40 Eur mesačne za obdobie od 12.9.2017 a takto určené výživné
uložil bývalému manželovi platiť do rozvodu manželstva, t.j. do 6.4.2017. Vo zvyšku považoval odvolací
súd návrh navrhovateľky za nedôvodný, preto ho zamietol. Pri takto určenom výživnom mal odvolací

súd za to, že je primerané odôvodneným potrebám navrhovateľky ako aj schopnostiam a možnostiam
povinného a takto určené výživné možno považovať tiež za určené tak, že životná úroveň oboch
účastníkov ako manželov zostala na približne rovnakej úrovni.

16. K odvolacím námietkam bývalého manžela ohľadom rozporu navrhovaného výživného s dobrými

mravmi konštatuje, že konajúci súd v tomto prípade správne vyhodnotil otázku existencie rozporu
navrhovaného výživného s dobrými mravmi a v tejto často svoje rozhodnutie riadne a vyčerpávajúco
odôvodnil, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku zákonné a správne. Dodáva, že
zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke rovnakej
životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to

odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych
a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s
manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch
vyživovacej povinnosti. Pomôckou môže byť morálne vymedzenie obsahu manželstva (§ 18), podľa
ktorého manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať

si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Automaticky však neplatí záver o
tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Podľa konkrétnych
okolností prichádzajú do úvahy prípady fyzického, psychického násilia, nevery a opustenia manžela.
Odvolací súd nevidel dôvod na zamietnutie návrhu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, pretože z
vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie v tejto veci, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn.

19P/397/2016 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode,
nepochybne vyplynulo, že k zhoršeniu vzťahov medzi manželmi a následne rozvratu manželstva došlo
aj pričinením bývalého manžela, ktorý sám priznal, že navrhovateľku fyzicky napadol, pričom takéhoto
správania sa mal voči navrhovateľke dopúšťať opakovane. Keďže bývalý manžel sa voči navrhovateľke
sám dopustil konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, nota bene nemôže sa z tohto dôvodu

domáhať zamietnutia návrhu s poukazom na konanie v rozpore s dobrými mravmi druhého manžela.

17. K odvolacej námietke bývalého manžela, že súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy napriek tomu,
že v tomto konaní platí vyšetrovacia zásada, odvolací súd uvádza, že CSP súdu ukladá, aby vykonané
dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti

(§ 191 CSP) a aby vo veci rozhodol na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP), pričom
ibasúduprináležírozhodnúť,ktorézdôkazovnavrhnutýchúčastníkmivykoná,aktorénie(§185CSPa§
36 CMP). V nesporových konaniach sa síce uplatňuje tzv. vyšetrovacia zásada (§ 36 CMP), podľa ktorej
je súd povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného
stavu veci, ale vyšetrovacia zásada nenahrádza dôkaznú aktivitu účastníkov. Súd prvého stupňa nie je

povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v
konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci, súdu umožňuje vykonať len tie
dôkazy, ktoré podľa uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. I. ÚS 64/1997 z 8.10.1997), preto ani nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých účastníkmikonania nemožno považovať za postup súdu, ktorým by im bolo odňaté právo konať pred súdom (R
37/1993). V danom prípade súd prvej inštancie vykonal rozsiahle a dostatočné dokazovanie a náležite
vyhodnotil všetky dôkazy a starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, preto sú odvolacie

námietky otca neopodstatnené.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP tak, určil
povinnému I. N. povinnosť platiť výživné navrhovateľke 150 Eur mesačne za obdobie o 1.2.2017 do
31.5.2017, 80 Eur mesačne za obdobie od 1.6.2017 do 11.9.2017 a 40 Eur za obdobie od 12.9.2017

do 6.4.2018 a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

19. Vzhľadom k tomu, že povinný neplatil doposiaľ na výživné pre manželku žiadne finančné čiastky,
vznikol mu za uvedené obdobie od 1.2.2017 do 6.4.2018 na výživnom nedoplatok 1142,66 Eur (za
obdobie od 1.2.2017 do 31.5.2017, t.j. 4 mesiace - 600 Eur, za obdobie od 1.6.2017 do 11.9.2017, t.j.
3 mesiace a 11 dní - 269,33 Eur a za obdobie od 12.9.2017 do 6.4.2018, t.j. 19 dní, 6 mesiacov a 6

dní - 273,33 Eur), ktorý bývalého manžela zaviazal zaplatiť navrhovateľke v zákonne lehote na plnenie
podľa ust. § 232 odsek 3 CSP do troch dní od právoplatnosti. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom
na majetkové pomery bývalého manžela je v jeho schopnostiach a možnostiach zaplatiť dlžné výživné
v celosti tak, aby ťarchu splátok dlžného výživného nemusela znášať navrhovateľka. Z týchto dôvodov
odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku o dlžnom výživnom podľa ust. § 388 CSP tak, ako

je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

20. Vzhľadom k výsledku konania bolo potrebné zmeniť aj výrok v časti uloženia povinnosti platiť súdny
poplatok, o ktorej odvolací súd rozhodol podľa § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. e) v spojení s § 7 ods. 4
zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vychádzajúc z toho,

že navrhovateľka bola od poplatkov v konaní oslobodená, preto podľa výsledku konania má poplatok
platiť povinný, keďže tento oslobodený nie je. V tomto prípade je základom poplatku súčet cien všetkých
opakujúcich sa plnení, keďže predmetom poplatkového úkonu je síce opakujúce sa plnenie ale na dobu
určitú, z ktorej sumy súd zaviazal povinného zaplatiť súdny poplatok z návrhu podľa položky 8 písm. a)
Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 2% ,čo činí 22,50 Eur.

21. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.