Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. jún 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/286/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617215870
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617215870.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. K. Š., C..

XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Poprad, pracovisko Levoča, dieťa rodičov: matky B.. K. M., C.. XX.XX.XXXX, T., W..R. XXXX/XX, právne
zastúpenej JUDr. František Pitoňák, advokát, Spišská Nová Ves, Štefánikovo nám. 5 a otca B. Š., C..
XX.XX.XXXX, T., A..V. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Petra Hatalová, advokátka, Spišská Nová
Ves, Hviezdoslavova 11, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

M e n í sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 4C/83/2007 - 19 zo dňa 30.04.2007 vo
výroku o výživnom zo strany otca pre mal. K. a to tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca zo sumy

4.000,- Sk mesačne (132,78 Eur mesačne) na sumu 150,- Eur mesačne, počnúc od 27.09.2017, ktoré
výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na mal. K. za obdobie od 27.09.2017 do 31.05.2018 v celkovej výške
138,08 EUR je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom zo dňa 25.09.2017, doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa domáhala, aby
súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 30.04.2017 č.k. 4C/83/2007 v časti
týkajúcej sa výživného tak, že výživné pre mal. K. Š., C.. XX.XX.XXXX sa počnúc dňom 01.09.2017
zvyšuje zo sumy 133,- Eur na sumu 200,- Eur, ktoré je otec povinný plať vždy do 15-tého dňa v mesiaci
vopred do rúk matky. Zároveň žiadala, aby súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4C/83/2007 bolo manželstvo
oboch rodičov rozvedené, kde bol otec maloletej povinný prispievať na jej výživu sumou vo výške 4.000,-
Sk mesačne (133,- Eur), vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. Od uvedenej úpravy uplynulo viac
ako 10 rokov a za tú dobu sa podstatne zmenili pomery u maloletej. Maloletá začala od 01.09.2017
navštevovať1.ročníkGymnáziavLevoči,pretoúmernesjejvekomazmenounavyššístupeňškolského
vzdelávania sa zvýšili náklady na jej výživu, školské a mimoškolské potreby, stravu, ošatenie, telefón a

osobné poistenie. Náklady sa zvýšili aj v súvislosti s mimoškolskou aktivitou maloletej, keďže sa zaujíma
o jazdu na koni a tiež začala chodiť na kurz angličtiny, ktorý ju ročne stojí 267,- Eur. Celkové výdavky
na maloletú sú mesačne cca 493,- Eur, z toho jedna polovica 246,- Eur. Matka maloletej pracuje ako
učiteľka na Základnej škole v Levoči, zo svojho príjmu hradí náklady na bývanie mesačne vo výške 170,-Eur. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči mal. O. M., C.. XX.XX.XXXX, ktorá je t.č. v 3. ročníku
ZŠ. Matka má ďalej iné výdavky na niektoré záväzky a vlastné základné potreby. Otec maloletej pracuje
ako živnostník, pričom je vedený v živnostenskom registri Okresného úradu Poprad. Jeho príjem matke

nie je známy. Od poslednej úpravy výživného pre mal. K. nastali podstatné zmeny, ktoré odôvodňujú
potrebu jej úpravy, keďže v čase pôvodného rozhodovania o výživnom mala maloletá len šesť rokov a v
súčasnosti má šestnásť rokov. Otec maloletej po rokovaní s matkou pred termínom 01.09.2017 súhlasil
so zvýšením výživného pre maloletú na sumu 200,- Eur, z toho dôvodu bola vytvorená písomná dohoda
o zvýšení výživného v snahe predísť súdnemu konaniu, ale otec v deň podpisu dohody o po opätovnom

kontaktovaní zo strany matky, krátko pred dohodnutou hodinou stretnutia bez vysvetlenia vyhlásil, že
nič podpisovať nebude a chce, aby výživné určil súd.

3. K návrhu matky sa vyjadril otec v písomnom podaní zo dňa 19.12.2017, v ktorom uviedol, že matka
maloletej vo svojom návrhu žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala výšku mesačných výdavkov
na maloletú tak, ako to uvádza vo výške 493,- Eur. poukázal na to, že si riadne plní vyživovaciu

povinnosť voči maloletej, ktorá mu bola uložená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.04.2007 sp.zn.
4C/83/2007. Poukázal na to, že v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, sa tento výslovne odvoláva pri
určení výživného nielen na odôvodnené potreby oprávneného, ale aj schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. On pracuje ako živnostník, jeho mesačný príjem v r. 2016 predstavoval sumu
od 500,- do 600,- Eur, v závislosti od mesačných výdavkov v rámci podnikania. V r. 2007 začala

reálne pracovať až v máji 2017, v dôsledku úrazu, ktorý utrpel koncom r. 2016 - zlomenina dvoch
hrudníkových stavcov, pričom bol PN do 30.03.2017 a následne podstúpil rehabilitácie a odborné
kontroly a vyšetrenia nielen v Levoči, ale i Ružomberku. Taktiež bol liečený od minulého roka u
dermatológa, v dôsledku diagnostikovaného kožného ochorenia. Vzhľadom na zdravotný stav a dlhšiu
PN,ktorémuneumožňovalinaplnopracovať,jehomesačnýpríjemvr.2017bolnižšíanestabilný.Okrem

vyživovacej povinnosti voči mal. K. má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to voči mal. synovi B. Š. C..
XX.XX.XXXX X. B.. Q. X. Š. C.. XX.XX.XXXX. B.. B. nastúpil od 01.09.2017 do 1. ročníka Súkromnej
základnej školy, s čím sú zvýšené náklady na maloletého a to zakúpenie nových učebných pomôcok,
písacích potrieb, zošitov, školskej tašky, prezúvok, oblečenia a iného. Tiež bolo potrebné uhradiť školné
vo výške 90,- Eur na 1. polrok školského roka 2017/2018, kedy ročné školné je 180,- Eur. Poplatok

do triedneho fondu bol vo výške 5,- Eur, ďalej náklad na poistenie, poplatok za rodičovský príspevok
10,- Eur a náklady na angličtinu 5,40 Eur. Poplatok za družinu predstavuje 50,- Eur za školský rok
(5,- Eur mesačne). Poplatok za stravu v školskej jedálni predstavuje mesačne cca 20,- Eur. Taktiež sú
vynakladané prostriedky na aktivity v rámci školy, návštevy múzeá, exkurzie a podobne, ako aj športové
aktivity mal. syna mimo školy. Mal. X. navštevuje materskú školu, s čím sú spojené výdavky na stravné

cca 20,- Eur mesačne a iné poplatky, napr. plavecký poplatok 32,- Eur. Otec maloletej okrem výživného
133,-Eurnamal.K.máajbežnévýdavky,naošatenie,hygienuastravovaniemal.B.X.B..X.spolu200,-
Eur, mesačný poplatok za užívanie 3-izbového bytu vo výške 206,- Eur v polovici, na inkaso mesačne
vo výške 37,41 Eur v polovici, na ročné životné poistenie vo výške 158,33 Eur (mesačne 13,19 Eur), na
mesačné odvodové povinnosti - Sociálna poisťovňa 146,35 Eur a Dôvera zdravotná poisťovňa vo výške

61,81 Eur, na osobnú spotrebu (hygiena, stravovanie, ošatenie) cca 150,- Eur mesačne a výdavky na
lieky pre neho samotného v sume cca 10,- Eur mesačne. K výške výživného v sume 200,- Eur a dohode
o zvýšení výživného uviedol, že ani vtedy matka maloletej žiadnym spôsobom nepreukázala skutočné
zvýšenie nákladov u mal. K.. Dokonca odmietla otcovi predložiť listiny, že z poukazovaného výživného
dohodnutého v sume 4.000,- Sk (133,- Eur) sa určitá časť peňazí poukazuje na sporiaci účet pre mal.

K., keď chcel otec vedieť, či sa dcére sporí tak, ako sa dohodli. Ohľadne mimoškolskej aktivity maloletej
- jazda na koni, uviedol, že má o tejto aktivite vedomosť a dokonca jej v r. 2016 zakúpil sedlo a aj
oblečenie. Maloletá K. t.č. navštevuje už kone nie v takej pravidelnosti, ako to bolo spočiatku, dokonca sa
dá povedať, že jazdiť chodí len sporadicky. Žiadal preto, aby súd návrh matky v celom rozsahu zamietol.

4. Súd vykonal dokazovanie výpoveďami otca, matky maloletej, oboznámením sa s listinnými dokladmi
a pripojeným spisom, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 4C/83/2007-19 zo dňa 30.04.2007 bolo
manželstvo rodičov maloletej rozvedené a na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, na

základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej
výživu výživným vo výške 4.000,- Sk mesačne t.j. 132,78 Eur mesačne na súčasnú menu. Zároveň sa
rodičia dohodli aj na úprave styku otca s maloletou. Uvedený rozsudok vo svojom odôvodnení obsahujelen príslušné zákonné ustanovenia, podľa ktorých súd postupoval a predmet konania, s poukazom na
ust. § 157 ods. 3 O.s.p.

6. Z obsahu uvedeného spisu však vyplynulo, že v čase úpravy výživného na maloletú, táto bola 6,5-
ročná, matka maloletej v tom čase pracovala ako učiteľka na základnej škole s priemerným mesačným
zárobkom vo výške cca 15.095,- Sk mesačne, otec maloletej v tom čase bol živnostníkom, kedy za
obdobie r. 2006 dosiahol celkové príjmy vo výške 1.038.339,- Sk a jeho výdavky boli v celkovej výške
945.384,- Sk, teda základ dane predstavovala suma 92.955,- Sk, otec nemal žiadnu daňovú povinnosť.

7. Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov maloletej a samotnej maloletej, matka maloletej t.č. býva spolu
s maloletou, jej manželom a dvoma ďalšími mal. deťmi v 3-izbovom byte. Je zamestnaná naďalej
ako učiteľka, kedy jej priemerný mesačný príjem za obdobie r. 2017 predstavoval podľa správy jej
zamestnávateľa sumu 1.000,47 Eur. Podľa jej účastníckej výpovede skutočný čistý mesačný príjem sa
pohybuje v priemere 920,- Eur, nakoľko v správe jej zamestnávateľa, z ktorej vyplynul vyššie uvedený

príjem, je zahrnutá aj dvakrát odmena za uplynulý rok 2017. Podľa jej výpovede t.č. pre r. 2018 nemá
zatiaľ osobný dekrét, takže nevie, či jej bude odmena vyplácaná.

8. Matka je výlučnou vlastníčkou bytu, ktorý t.č. s rodinou obýva, ktorý získala v rámci vyporiadania
BSM. Okrem toho vlastní aj osobné motorové vozidlo zn. Toyota Yaris, rok výroby 2005, ktorý zakúpila

pred dvoma rokmi. Manžel matky je zamestnaný s príjmom vo výške cca 950,- Eur mesačne.

9. Spoločne s manželom splácajú bezúčelový splátkový úver od Tatrabanky s mesačnou splátkou v
sume 80,08 EUR mesačne, americkú hypotéku od Tatrabanky s mesačnou splátkou v sume 223,--
EUR mesačne, ktorú brali na kúpu automobilu zn. Opel, zakúpený v r. 2013, úver od spoločnosti

Amico Finance, a.s. s mesačnou splátkou v sume 52,37 EUR mesačne, a tak isto jej manžel spláca
ešte učiteľskú pôžičku vo výške 50,- Eur mesačne. Náklady na bývanie tvoria poplatky SBD Levoča v
sume 157,44 Eur mesačne, čo preukazuje mesačný predpis od uvedeného subjektu a ďalej náklady na
inkaso v sume cca 58,54 Eur mesačne, čo preukazuje SIPO doklad z 07/2017 a tiež poistenie za byt
- nehnuteľnosť v sume 14,- EUR na rok a za domácnosť v sume 27,09 EUR na rok, ktoré uhrádza v

Allianz- Slovenskej sporiteľni. Poplatok za internet je 12,- EUR mesačne.

10. Matka dcére sporí na stavebnom sporení v Prvej stavebnej sporiteľni v sume 40,- EUR mesačne
a sebe uhrádza životné poistenie v sume 52,94 EUR mesačne. Tiež si uhrádza mesačne poplatok za
telefón v sume 16,- Eur a dcére v sume cca 6,- EUR mesačne.

11. Podľa vyjadrenia matky táto má ďalšie výdavky v súvislosti s PHM do vozidla v sume 80,- Eur
mesačne a poistku na auto 17,40 štvrťročne. Jej manžel uhrádza poistku za auto v sume 26,- EUR
štvrťročne.

12. Matka okrem mal. K. má ešte vyživovaciu povinnosť aj k mal. O. M. C.. XX.XX.XXXX.

13. Otec maloletej je naďalej živnostníkom, kedy v r. 2011 dosiahol celkové príjmy vo výške 5.700,-
Eur a preukázateľné výdavky v celkovej výške 2.195,11 Eur, z čoho poplatky na poistné predstavovali
sumu 1.466,13 Eur. Základ dane pre r. 2011 tak tvorila suma 3.504,89 Eur a daň mal nulovú. V r. 2012

dosiahol celkový príjem 13.900,- Eur a výdavky si účtoval príslušným percentom a to v celkovej výške
7.694,81 Eur, z toho výdavky na poistné predstavovali 2.134,81 Eur a základ dane suma 6.205,19 Eur,
daňovú povinnosť mal 19,11 Eur. V r. 2013 dosiahol celkový príjem vo výške 16.500,- Eur, výdavky si
účtovalpríslušnýmpercentomatovcelkovejvýške7.263,58Eur,ztohovýdavkynapoistnétvoriličiastku
2.223,48 Eur, základ dane suma 9.236,52 Eur. Daňovú povinnosť v uvedenom roku mal 267,33 Eur.

V r. 2014 príjmy otca tvorili sumu 12.000,- Eur a výdavky, ktoré si účtoval príslušným percentom sumu
7.434,16 Eur, z čoho výdavky na poistné tvorili čiastku 2.634,16 Eur, základ dane v uvedenom období
tvorila suma 4.565,84 Eur a mal nulovú daň. V r. 2015 jeho príjem tvorila suma 11.000,- Eur, výdavky,
ktorésiúčtovalpercentompredstavovalicelkovúvýšku7.824,66Eur,ztohovýdavkynapoistné3.424,66
Eur a základ dane tvorila suma 3.175,34 Eur. Daňová povinnosť bola nulová. V r. 2016 mal príjmy 9.600,-

Eur, výdavky, ktoré účtoval percentuálne sú 5.982,21 Eur, z toho na poistnom odviedol sumu 2.142,21
Eur a základ dane tvorila suma 3.617,79 Eur, nemal žiadnu daňovú povinnosť. V priebehu r. 2017 bol
od januára do marca 2017 PN, pričom zo Sociálnej poisťovne mu bola vyplatená za uvedené obdobie
priemerná suma 282,60 Eur mesačne. Podľa jeho daňového priznania za r. 2017 dosiahol celkový príjemvo výške 5.500,- Eur a výdavky, ktoré si účtoval príslušným percentom 5.126,57 Eur, z toho na úhradu
poistného išla suma 1.826,57 Eur, základ dane 346,33 Eur a nemal žiadnu daňovú povinnosť.

14. Podľa ním predložených poštových poukazov, do Sociálnej poisťovne uhrádza poistné vo výške
146,35 EUR mesačne a do zdravotnej poisťovne 61,81 EUR mesačne. Tiež si uhrádza ročné životné
poistenie v poisťovni Generali v sume 158,33 EUR.

15. Otec bol v období od 10.10.2009 do 03.12.2015 tiež jedným zo spoločníkov obchodnej spoločnosti

S. O..U..L.., I. J. XXXX/XX, T., Y.: XX XXX XXX, kde mal 15 % obchodný podiel, kedy bol zároveň
v uvedenom období aj konateľom tejto spoločnosti, pričom podľa Zmluvy o prevode obchodných
podielov zo dňa 26.10.2015 svoj obchodný podiel v tejto spoločnosti bezodplatne previedol na ďalšieho
spoločníka v tejto spoločnosti. Podľa daňového priznania za r. 2014 uvedená obchodná spoločnosť
vykázala hospodársku stratu vo výške mínus 3.273,32 Eur, za rok 2015 podľa daňového priznania
vykázala zisk vo výške 60.165,56 Eur a za r. 2016 podľa daňového priznania zisk v celkovej výške

17.350,- Eur. Otec bol zároveň aj spoločníkom obchodnej spoločnosti S. I. O..U..L.. O. O. M. XXXX/
XX, S., M. X, ČR, v ktorej na základe Notárskej zápisnice zo dňa 04.11.2015 sp.zn. N 671/2015, Nz
547/2015, spísanej notárkou W.. K. C. A. M., získal obchodný podiel v rozsahu 50 % a to bezodplatne.
Podľa priznaní k dani z príjmov právnických osôb, podaných uvedenou obchodnou spoločnosťou, táto
v r. 2014 vykázala zisk v celkovej výške 145.840,- Kč, v r. 2015 stratu v celkovej výške mínus 249.925,-

Kč, v r. 2016 stratu v celkovej výške mínus 523.153,- Kč. Podľa správy hlavného mesta Prahy uvedená
spoločnosť nevlastní a ani nie je užívateľom žiadnych motorových vozidiel a rovnako nie je vedená ako
vlastník nehnuteľností na území ČR.

16. Otec okrem mal. K. má ešte vyživovaciu povinnosť aj k mal. B.P. Š., C.. XX.XX.XXXX X. I. B.. X.

Š., C.. XX.XX.XXXX. B.. B. nastúpil od 01.09.2017 do 1. ročníka Súkromnej základnej školy, kde sa mu
uhrádzalo školné vo výške 90,- Eur na 1. polrok školského roka 2017/2018, ďalej to bol poplatok do
triedneho fondu bol vo výške 5,- Eur, náklad na poistenie 0,50 EUR, poplatok za rodičovský príspevok
10,- Eur a náklady na angličtinu 5,40 Eur. Poplatok za družinu predstavuje 50,- Eur za školský rok
(5,- Eur mesačne). Poplatok za stravu v školskej jedálni predstavuje mesačne cca 20,- Eur. Mal. X.

navštevuje materskú školu, s čím sú spojené výdavky na stravné cca 20,- Eur mesačne a iné poplatky,
napr. plavecký poplatok 32,- Eur.

17. Otec spolu s rodinou obýva trojizbový byt, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jeho manželky a ktorá ho
zakúpila v r. 2012 za sumu 41.000,- Eur, kedy podľa výpovede otca polovicu prostriedkov jej poskytla

jej matka. Manželka otca maloletej pracuje s príjmom cca 500,- až 550,- Eur v čistom.

18. Náklady na bývanie tvoria poplatky SBD Levoča v sume 206,87 Eur mesačne, čo preukazuje
mesačný predpis platieb od uvedeného subjektu a ďalej náklady na inkaso v sume cca 37,41 Eur
mesačne, čo preukazuje SIPO doklad z 11/2017. Otcove výdavky tvoria tiež výdavky na stravné 5,- až

10,- Eur denne, a na ošatenie cca 150,- Eur. Nespláca žiadne pôžičky.

19. Otec vlastní osobné motorové vozidlo Peugeot 206, rok výroby 2005, ktorý zakúpili minulý rok a na
ktorý im podľa jeho účastníckej výpovede polovicou prispela svokra a to preto, lebo svokrovci sú invalidní
a potrebujú zabezpečovať presun. Toto vozidlo zakúpili za sumu cca 2.900,- Eur. Podľa vyjadrenie otca

tento inak užíva vozidlo spoločnosti, pre ktorú pracuje.

20. Mal. K. t.č. je žiačkou Gymnázia v Levoči a to prvého ročníka, podľa správy uvedenej školy náklady
spojené so štúdiom na tejto škole v šk. r. 2017/2018 predstavovali poplatky za učebné pomôcky v sume
40,- Eur, príspevok ZRPŠ v sume 20,- Eur, príspevok na stužkovú 60,- Eur na rok, náklady na športové

oblečenie na TEV a prezúvky 30,- Eur, náklady na lyžiarsky kurz 100,- Eur, náklady na adaptačný pobyt
v sume 22,- Eur, náklady na koncerty, divadelné predstavenia a podobne v sume 20,- Eur, poplatok do
triedneho fondu 10,- Eur na polrok a náklady na stravné t.j. obedy v školskej jedálni 40,- Eur mesačne, čo
spolu na školský rok predstavovalo sumu 717,- Eur a teda v priemere na jeden kalendárny mesiac išlo
o čiastku 59,75 Eur. Matka maloletej uhrádzala tak isto jazykovú školu a síce za prvý polrok 2017/2018

v sume 139,- Eur, podľa predloženého príjmového dokladu a ďalej dokladovala nákupy pre dcéru a
to športovej obuvi, letnej obuvi, zimnej obuvi, tašky, batohu, peračníka, spodného oblečenia, plaviek,
pyžama, lyžiarskej súpravy, vetrovky a bundy, ako aj mikiny a svetra, nohavíc, riflí a teplákov, ako ajďalších kusov oblečenia. Dcére tiež zakúpila bicykel v hodnote 209,- EUR. Matka mala na maloletú
výdavky aj v súvislosti s ošetrením chrupu a tiež so zakúpením okuliarov.

21. Otec na dcéru pravidelne uhrádza výživné v sume 133,- EUR mesačne, pričom takto má uhradené
výživné podľa zhodného prehlásenia oboch rodičov, za celé uplynulé obdobie.

22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

26. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje

počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa
a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR
mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa

27. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo

sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 30.06.2017 predstavovala čiastku 27,13
EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa a počnúc od 1.7.2017 predstavuje čiastku 27,32 EUR na
jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

28.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

30. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2
písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

31. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval

32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.33. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

34. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

35. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

36. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

37. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok
vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

38. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

39. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

40. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok
ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť,
ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.
Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

41. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

42. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie
v takom rozsahu, ako to matka požadovala. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej
zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v rozsudku sp.zn. 4C/83/2007-19
zo dňa 30.04.2007. Táto podstatná zmena pomerov nastala ako na strane maloletej K., tak aj na strane

jej rodičov.

43. V prípade mal. K. išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania, keďže v čase podania návrhu v
tomto konaní, ako aj v čase rozhodovania súdu v tomto konaní je žiačkou strednej školy (prvého
ročníka Gymnázia) a pri poslednej úprave výživného bola ešte len 6,5-ročná. S takýmto postupom vo

vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa.
To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho
stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája
do nových vzdelávacích, či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi
tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv,
nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom
jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj
potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho

človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a
jehozdravotnéhostavu,pričom,aktomožnostiaschopnostirodičovdovoľujú,mávýživnézabezpečovať
dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.44. Náklady na maloletú K. objektívne vzrástli a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu, jednak aj pokiaľ
ide o náklady na jej bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby,
berúc zreteľ na jej vek. Podľa potvrdenia školy v súčasnej dobe len náklady na samotnú školu toho

času predstavujú sumu cca 60,- EUR mesačne. K týmto nákladom je potrebné prirátať ďalej náklady na
doma, ako strava, hygiena pre maloletú, oblečenie, či obuv, ktoré síce predstavujú jednorazový výdavok,
avšak, ako také, súd nemôže obísť a musí na ne príslušným spôsobom prihliadať.

45. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované

možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým
reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi
vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými
vlastnostiam rodičov.

46. Podľa daňového priznania otca za rok 2016, tento dosiahol zo svojej podnikateľskej činnosti príjmy

v celkovej výške 9.600,- Eur, čo v prepočte na jednej mesiac predstavuje sumu 800,- EUR. Otec v
rámci uvedeného daňového priznania deklaruje výdavky v celkovej výške 5.982,21 Eur, avšak z obsahu
uvedeného daňového podania je zrejmé, že nejde o reálne výdavky, nakoľko ich uplatňuje postupom
podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, teda príslušným percentuálnym podielom zo svojich príjmov. Rovnako tak
z daňového priznania je zrejmé, že otec za uvedené obdobie uhrádzal odvody do sociálnej a zdravotnej

poisťovne v celkovej výške 3.617,79 Eur. (kolónka: „Preukázateľne zaplatené poistné z príjmov“).

47. V roku 2017 bol prvé tri mesiace práceneschopný s príjmom 282,60 Eur mesačne. Podľa daňového
priznania otca za rok 2017 následne zo svojej živnostenskej činnosti dosiahol príjmy v celkovej
výške 5.500,- Eur, čo v prepočte na jednej mesiac predstavuje sumu cca 611,- EUR (t.j. 5.500,- EUR /

9 mesiacov - keďže prvé tri mesiace nepracoval pre práceneschopnosť.). Otec v rámci uvedeného
daňového priznania deklaruje výdavky v celkovej výške 5.126,57 Eur, avšak opäť sú to podľa obsahu
uvedeného daňového podania výdavky uplatňované postupom podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, teda
príslušným percentuálnym podielom z príjmov a nie teda reálne výdavky. Ako reálne výdavky otca
sa v danom prípade sajú považovať len odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne v celkovej

výške 1.826,57 Eur. (kolónka: „Preukázateľne zaplatené poistné z príjmov“), ktoré uvádza v danom
daňovom priznaní. Tieto výdavky v priemere na mesiac predstavujú sumu cca 152,21 EUR, takže pri
ich zohľadnený sumárne jeho priemerný mesačný príjem v roku 2017 predstavoval hodnotu cca 458,78
EUR (t.j. 611,11 EUR - 152,21 EUR).

48. Otec maloletej však koncom roku 2015 sa bezodplatne vzdal svojho 15 % majetkového obchodného
podielu v obchodnej spoločnosti S. O..U..L.., I. J. XXXX/XX, T., Y.: XX XXX XXX, ktorá v uvedenom
roku dosiahla kladný hospodársky výsledok v sume 60.165,56 Eur a o rok na to v sume 17.350,- Eur.
Nie je zrejmé, ako uvedená spoločnosť s týmto hospodárskym výsledkom naložila, avšak je možné
konštatovať, že sa v prípade roku 2015 otec maloletej týmto postupom pripravil o majetkové hodnotu

vo výške cca 9.024,83 EUR a v prípade roku 2016 vo výške cca 2.602,05 EUR (t.j. 15% zo sumy zisku
60.165,56 Eur, resp. zo sumy 17.350,- EUR).

49. V tejto súvislosti súd nemôže prihliadať na to, že v nadväznosti na to v roku 2015 zároveň nadobudol
50% podiel v obchodnej spoločnosti S. I. O..U..L.. so sídlom M. XXXX/XX, S., M. X, ČR, keďže táto za

príslušné obdobia vykazovala záporné hospodárske výsledky.

50. Otec maloletej, ako jeden zo štatutárov uvedených obchodných spoločností, mal možnosť sa
oboznamovať s príslušnými hospodárskymi podkladmi oboch spoločností a zvážiť tieto svoje kroky a
pokiaľ svoj postup dostatočne nevyhodnotil, súd nemôže tejto skutočnosti pričítavať na ťarchu maloletej,

z hľadiska posudzovania jej nároku na primerané výživné, ktoré by zo strany otca bolo možné vo vzťahu
jej osobe plniť.

51. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové
pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a

rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred
princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú
aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť
poskytovania výživného.52. Minimálne podľa hospodárskych výsledkov obchodnej spoločnosti S. O..U..L.., T., za rok 2016 je
predpoklad, že otec svoj celkový príjem by bol schopný navýšiť aspoň o čiastku cca 261,- EUR mesačne

(t.j. 2.602,05 EUR : 12 mesiacov) v prípade, ak by sa nezbavil svojho obchodného podielu v uvedenej
spoločnosti a podieľal sa na prerozdelení ziskov uvedenej spoločnosti.

53. Je však pravdou, že od poslednej úpravy výživného otcovi maloletej pribudli aj dve ďalšie vyživovacie
povinnosti.

54. Navyše nebolo preukázané, že by otec z hľadiska jeho majetkových pomerov vykazoval nejaký
zvýšený majetkový štandard. Toho času nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, je vlastníkom staršieho
motorového vozidla zn. Peugeot 206, rok výroby 2005, ktoré sa zakúpilo do rodiny v hodnote cca 2.900,-
Eur minulého roku. Iné majetkové hodnoty nie sú vykazované.

55. Pokiaľ ide o nákladové položky na dieťa, k tomu je potrebné uviesť, že mesačné vyčíslenie takýchto
nákladov má predstavovať vyčíslenie všetkých jeho pravidelných a nepravidelných potrieb tak, aby bola
jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho
potrieb. Medzi tieto náklady bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná
starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa,

poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Pri posudzovaní otázky,
čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov
a dieťaťa.

56. Súd tiež konštatuje, že rodič, ktorý je platobným miestom pre výživné musí zabezpečiť, že v čase,

keď nastane aktuálna potreba takýto náklad uplatni , bude mať dostatok prostriedkov na jeho úhradu
nakumulovaných z pravidelných mesačných príspevkov druhého rodiča. To znamená, že aj prípadný
zvýšený jednorazový výdavok matky na nákup oblečenia, nepravidelnú úhradu liekov, či cestovného
k lekárovi pre dieťa nemôže byť argumentom na neúmerné výživné, pretože takáto položka má byť
správnerozrátanánadlhšieobdobie,spravidlajednéhoroka.Nadruhejstránesúdnemôžetietovýdavky

odignorovať, ale na ne prihliadal z hľadiska ich prípadného rozrátania na príslušné mesiace.

57. Z prezentovaných nákladov na maloletú K. vyplynulo, že tieto pokiaľ ide len o náklady na základnú
školu, podľa potvrdenia školy predstavujú sumu cca 60,- EUR mesačne. Medzi ďalšie nevyhnutné
výdavky, na ktoré je u maloletého dieťaťa potrebné prihliadať s výdavky na domácnosť, ktorú obýva,

čo predstavuje bez stravy sumu cca 58,- EUR (t.j. poplatky pre SBD v sume 157,44 Eur mesačne: 4
členovia rodiny = 39,36 EUR/ mes., poplatky za energie (SIPO) v sume 58,54 Eur mesačne: 4 členovia
rodiny = 14,64 EUR/ mes., poplatky na poistenie domácnosti v sume 14,- EUR + 27,09 EUR na rok :
4 členovia rodiny : 12 mesiacov = 0,85 EUR/ mes., poplatky za internet v sume 12,- Eur mesačne : 4
členovia rodiny = 3,- EUR/ mes.). Ďalej náklady na oblečenie, obuv.

58. Rovnako súd prihliadol k tomu, že životná úroveň matky, ktorej je dieťa zverené, je vyššia než je
životná úroveň jeho otca, a pokiaľ matka je schopná dieťaťu zabezpečiť lepšie podmienky vzhľadom na
svoje možnosti a schopnosti (napr. výške jej príjmu, vlastníctvo bytu, užívania dvoch motorových vozidiel
v domácnosti), nie je možné požadovať od otca dieťaťa, aby túto úroveň zo svojej strany dorovnal voči

maloletému dieťaťu prípadnými finančnými plneniami v takom rozsahu, v akom mu to jeho majetkové
a príjmové pomery objektívne nedovoľujú.

59. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej, jej vek,
prihliadajúc na skutočnosť, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej

domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej takto nedostáva zo strany otca, musí
byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc však do úvahy, že otec toho času už má aj
ďalšie dve vyživovacie povinnosť , súd ustálil výšku zo strany otca výživného na maloletú K. na sumu
150,- Eur mesačne za obdobie od podania návrhu, na ktoré sumy súd otca zaviazal prispievať k rukám
matky mal. dieťaťa a v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.

60. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 27.09.2017, t.j. odo dňa, kedy matka podala uvedený
návrh, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sprísňujúca
úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnenýchvyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie
výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých
dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s

časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné
priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil
včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku
na výživné (vyhrážky, násilie) a podobne.

61. V danom prípade však súd takéto dôvody na strane matky na priznanie výživného prípadne
pred podaním jej návrhu nezistil. V čase, kedy návrh podala, už relevantné skutočnosti pre priznanie
výživného tu dané boli a boli matke známe. Preto súd jej návrh za obdobie od 01.09.2017 do dňa
predchádzajúceho dňu podania návrhu matkou na súde, t.j., do 26.09.2017 vrátane, zamietol.

62. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletú dcéru za obdobie od 27.09.2017,

vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 27.09.2017
do 31.05.2018, a to v celkovej výške 138,08 EUR, ktoré súd zaviazal otca zaplatiť do 60 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

63. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 150,- EUR mesačne

za mesiace október 2017 až máj 2018 vrátane (t.j. 8 mesiace x 150,- EUR) a pomernej časti určeného
výživného za mesiac september 2017 zodpovedajúcej 4 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od
27.09.2017 do 30.09.2017), čo predstavovalo čiastku 20,- EUR (t.j. 150,- EUR / 30 dní x 4 dni). Celková
suma určeného výživného na dcéru za uvedené obdobie tak predstavovala čiastku 1.220,- EUR (t.j.
150,- EUR x 8 mesiace + 20,- EUR).

64. V konaní bolo preukázané že otec od podania návrhu, teda za obdobie od 27.09.2017 do dňa
rozhodovania súdu, t.j. do 11.06.2018 nespochybniteľne uhradil na výživu dcéry sumu po 133,- EUR za
každý mesiac uvedeného obdobia, t.j. sumu 1.197,- EUR (t.j. 133,- EUR x 9 mesiace).

65. Z takto otcom uhradeného výživného súd odrátal sumu 115,08 EUR, ako pomernú čiastku pôvodne
určeného výživného 132,78 EUR (t.j. pôvodných 4.000,- Sk v starej mene) zodpovedajúceho 26 dňom
z mesiaca september 2017 (t.j. do dňa predchádzajúceho dňu, kedy matka podala návrh na zvýšenie
výživného na súdu, a teda výpočet uvedenej sumy je : 132,78 EUR/ 30 dní x 26 dní) a výslednú sumu
následne odrátal od vyššie určenej čiastky zaostalého výživného v sume 1.220,- EUR. Následne súd

dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného zo strany otca za uvedené obdobie
(t.j. 1.220,- EUR - /1.197 EUR -115,08 EUR / = 138,08 EUR).

66. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.05.2018, nakoľko splatnosť jednotlivých
opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť

za mesiac jún 2018 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.

67. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

68. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

69. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

70. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

71. O trovách konania súd v danom konaní rozhodoval, nakoľko matka vo svojom návrhu navrhla o

týchto rozhodnúť.72. Súd postupujúc v zmysle § 52 citovaného zákona o týchto trovách rozhodol tak, že žiaden účastníkov
nemá nárok na ich náhradu, nakoľko nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by odvodňovali priznať ich
náhradu niektorému z účastníkov tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.