Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715206610
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6715206610.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu RC & T Detva s.r.o., so
sídlom Záhradná 857/3, 962 12 Detva, IČO: 36 620 505, právne zastúpeného Advokátska kancelária
Mgr. Marek Benedik, s.r.o., so sídlom Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava, IČO: 47 247 959, proti
žalovanému MEDIVAS, s. r. o., so sídlom 962 02 Stožok 159, IČO: 31 643 230, právne zastúpenému

JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Horná 27, 974 01 Banská
Bystrica, o ochranu vlastníckeho práva, na základe odvolania žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen č. k. 13C/170/2015-251 z 12. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen m e n í tak, že rozsudok pre zmeškania Okresného súdu Zvolen
č. k. 13C/170/2015-212 z 21. septembra 2017 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“,
event. „prvoinštančný súd“), odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 12. 12. 2017 návrh žalovaného
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k. 13C/170/2015-212 zo dňa 21. 09. 2017 zamietol.

2. V úvode odôvodnenia uznesenia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca sa po pripustení zmeny

žaloby domáhal uloženia povinnosti žalovanému v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku odovzdať
mu jedno vyhotovenie kľúčov od dverí nachádzajúcich sa v suteréne domu súp. č. XXX, ktorý sa
nachádza na parcele č. XXXX, v kat. úz. T., obec T., okres T., oddeľujúcich schodisko a chodbu, ktoré sú
na pôdoryse suterénu - skutočné vyhotovenie, ktorý je neoddeliteľnou prílohou rozhodnutia, označených
N. farbou a číslom X; odstrániť priečku na chodbe v suteréne domu súp. č. XXX, ktorý sa nachádza na
parc. č. XXXX, v kat. úz. T., obec T., okres T., ktorá je na pôdoryse suterénu - skutočné vyhotovenie, ktorý

je neoddeliteľnou prílohou rozhodnutia, označenú N. farbou a číslom X; odstrániť priečku v suteréne
domu súp. č. XXX, ktorý sa nachádza na parcele č.XXXX, v kat. úz. T., obec T., okres T., oddeľujúcu
schodisko a chodbu, ktorá je na pôdoryse suterénu - skutočné vyhotovenie, ktorý je neoddeliteľnou
prílohou rozhodnutia, označenú N. farbou a číslom X; zdržať sa toho, aby žalobcovi bránil v užívaní
chodieb v suteréne domu súp. č. XXX, ktorý sa nachádza na parc. č. XXXX, v kat. úz. T., obec T., okres
T., ktoré je na pôdoryse suterénu - skutočné vyhotovenie, ktorý je neoddeliteľnou prílohou rozhodnutia,

označených P. farbou a náhrady trov konania. Okresný súd v posudzovanej veci rozhodol rozsudkom
pre zmeškanie č. k. 13C/170/2015-212 zo dňa 21. 09. 2017, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Žalovaný
doručil okresnému súdu dňa 24. 10. 2017 návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

3. Prvoinštančný súd poukázal na ustanovenia § 60, § 92 ods. 2, § 178 ods. 1, § 274, § 277
ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a konštatoval, že: „Súd postupoval v zmysle

citovaných zákonných ustanovení. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný súdu dňa 20. 09. 2017 doručil
podanie (č. l. 201), ktorým ospravedlnil konateľa žalovaného z účasti na predmetnom pojednávaní, zdôvodu vážnych zdravotných problémov, ktoré mu nedovoľujú zúčastniť sa na pojednávaní, pričom k
podaniu priložil lekárske potvrdenie, z ktorého nevyplýva, že konateľ žalovaného je práceneschopný.
Taktiež ospravedlnil na pojednávaní aj neúčasť svojho právneho zástupcu z dôvodu naliehavých

pracovných povinností. O uvedenej skutočnosti žiadny dôkaz nepredložil. Až následne spolu s návrhom
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie predložil súdu listinný dôkaz - podanie zo dňa 21 .09. 2017,
ktorým sa ospravedlnil z účasti na pojednávaní na Okresnom súde Banská Bystrica v konaní sp.
zn. 64CbZm/8/2016, a to z dôvodu náhleho ochorenia právneho zástupcu a z dôvodu nezrovnalostí
pri doručovaní Okresným súdom Žiar nad Hronom, ktoré majú podstatný vplyv na predmet konania.

Podstata námietok, ktorými žalovaný namieta procesný postup súdu spočívajúci vo vydaní rozsudku
pre zmeškanie spočíva v tom, že podmienky pre jeho vydanie neboli splnené. S tým, že právny
zástupca žalovaného sa na pojednávaní nemohol zúčastniť z dôvodu náhlych zdravotných problémov
a ustanovenie § 274 CSP sa vzťahuje výlučne na neprítomnosť žalovaného a nie na neprítomnosť
jeho právneho zástupcu. Z ustanovenia § 277 ods. 2 CSP vyplýva, že kumulatívnymi predpokladmi na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie sú návrh žalobcu a skutočnosť, že žalovaný zmeškal pojednávanie

vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie z ospravedlniteľného dôvodu. Podstata
rozhodovania o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spočíva v posúdení toho, či dôvod, pre
ktorý sa žalovaný pojednávania nezúčastnil možno považovať za ospravedlniteľný. Ide teda o to, že
kým pri vydaní rozsudku pre zmeškanie súd posudzuje včasnosť a vážnosť dôvodov, z ktorých sa
žalovaný pojednávania nezúčastnil, pri návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie súd posudzuje

len závažnosť dôvodu zmeškania pojednávania, teda, či dôvod neúčasti žalovaného na pojednávaní
možno považovať za ospravedlniteľný. Žalovaný však v predmetnej veci existenciu ospravedlniteľného
dôvodu, pre ktorý sa na pojednávaní nezúčastnil, žiadnym spôsobom nepreukázal. Dňa 20. 09. 2017
doručil súdu podanie, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu ochorenia konateľa
žalovaného a naliehavých pracovných povinností právneho zástupcu žalovaného. Pričom predložil

lekárske potvrdenie, z ktorého však práceneschopnosť konateľa žalovaného nevyplývala; o naliehavých
pracovných povinnostiach svojho právneho zástupcu žiaden dôkaz nepredložil. Rovnako žalovaný
nepreukázal ospravedlniteľný dôvod, na základe ktorého sa pojednávania nezúčastnil ani predloženým
listinným dôkazom - podaním zo dňa 21. 09. 2017, ktorým sa ospravedlnil z účasti na pojednávaní
na Okresnom súde Banská Bystrica v konaní sp. zn. 64CbZm/8/2016, pretože toto ospravedlnenie

sa jednak sčasti týkalo iných dôvodov (súvisiacich s doručovaním v konaní vedenom OS Žiar nad
Hronom), a jednak pokiaľ žalovaný v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie netvrdil, že právny
zástupca žalovaného sa pojednávania nezúčastnil z dôvodu naliehavých pracovných povinností, ale
z dôvodu náhleho ochorenia. Žiadny dôkaz o práceneschopnosti právneho zástupcu súdu predložený
nebol, a nielen pred začatím predmetného pojednávania, ale ani dodatočne spolu s návrhom na

zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Tvrdenie, že pojednávania sa právny zástupca žalovaného nemohol
zúčastniť z dôvodu nešírenia G., pričom táto mala byť lekárom „diagnostikovaná“ na základe telefonickej
konzultácie, sa javí ako logicky nekonzistentné a nepresvedčivé, a samo osebe (bez predloženia
potvrdenia o práceneschopnosti) ho v nijakom prípade nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod
neúčasti na pojednávaní. Ďalej pokiaľ sa žalovaný domáhal výkladu § 274 CSP v tom, zmysle že keďže

je v ňom použitý výraz „žalovaný“ sa vzťahuje len na účasť žalovaného na predmetnom pojednávaní.
Nie však na účasť jeho právneho zástupcu, ktorý nie je stranou konania. Je zjavné, že dovolávanie
sa takéhoto výkladu je v rozpore so zmyslom a účelom nielen predmetného ustanovenia, ale aj CSP
ako právneho predpisu, a ide teda o dovolávanie sa slov zákona proti ich zrejmému významu (čl. 3
ods. 2 CSP). Na prvom mieste je potrebné si uvedomiť, že pojem „žalovaný“ je abstraktným výrazom

označujúcim jednu zo strán konania (§ 60 CSP), ktorá v prípade že má zvoleného právneho zástupcu
označuje aj právneho zástupcu príslušnej strany konania. Takéto chápanie a výklad tohto pojmu vyplýva
aj z ustanovenia § 178 ods. 1 CSP, ktoré sa týka doručenia predvolania na pojednávanie. Ak by sme
pri výklade tohto pojmu vychádzali z opačnej logiky, teda že výraz „žalovaný“ nezahŕňa aj právneho
zástupcu žalovaného, ale výlučne len osobu „žalovaného“, potom by to znamenalo, že obdobný výklad

a rozlíšenie by bolo potrebné použiť nielen pri výklade ustanovenia § 274 CSP, ale aj pri výklade
ustanovenia § 277 ods. 2 CSP (ako aj pri iných ustanoveniach CSP, v ktorých je pojem „žalovaný“
obsiahnutý), a v tom prípade by návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie mohol podať len sám
žalovanýanieprostredníctvomprávnehozástupcu(odhliadnucod§92ods.2CSP).Jezjavné,žetakýto
výklad ustanovení CSP by nebol vnútorne koherentný a bez legitímneho dôvodu by staval ustanovenia

CSP do vzájomného rozporu, pričom príkladom môže byť aj ustanovenie § 178 ods. 1 CSP, ktoré sa
týka predvolania strany zastúpenej advokátom na pojednávanie. Z uvedeného je zrejmé, že výklad a
chápanie § 274 CSP predostretý žalovaným v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je logicky
protirečivý a nesprávny. Pokiaľ žalovaný v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie namietal ďalšieskutočnosti ako nedostatok právomoci súdu, skutočnosť že v konaní nie je pasívny, ale tiež nemožnosť
žalovaného dávať svojmu advokátovi pokyny počas pojednávania v prípade jeho osobnej neprítomnosti
na pojednávaní, tak v týchto prípadoch nejde o skutočnosti, ktoré by bolo možné subsumovať pod

pojem „ospravedlniteľný dôvod“ obsiahnutý v hypotéze ustanovenia § 277 ods. 2 CSP. V ani v jednom
z týchto prípadov nejde o dôvod, na základe ktorého by bolo možné ospravedlniť neúčasť žalovaného
ako strany konania na nariadenom pojednávaní. Preto tieto skutočnosti nebolo možné pri rozhodovaní
o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zohľadniť. Žalovaný v predmetnej veci
podľa názoru súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že pojednávanie dňa 21.09.2017, na ktorom bol

vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu. Na základe uvedeného
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh žalovaného na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie zamietol“.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby
odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie.

5. Namietal nulitnosť rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu nedostatku právomoci, pretože predmetom
sporu je konanie patriace do právomoci správneho orgánu - príslušného stavebného úradu, nesplnenie

procesných podmienok, ktorú námietku prvoinštančný súd vôbec neposudzoval. V rozsudku pre
zmeškanie, ktorý navrhoval zrušiť, okresný súd nespochybnil ospravedlnenie jeho neprítomnosti,
ani dôvody jeho neprítomnosti na pojednávaní, spochybnenie dôvodov neprítomnosti sa objavilo
až v napadnutom uznesení. Okresný súd ako dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie uviedol
iba neuznanie dôvodov ospravedlnenia jeho právneho zástupcu, z ktorého dôvodu považoval jeho

ospravedlnenie neúčasti za dostatočné, okresným súdom uznané ako vážne, a preto v návrhu na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie ho nijak navyše nedokazoval. Z lekárskeho potvrdenia vyplýva
vážny dôvod jeho neúčasti na pojednávaní z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, pretože
lekár mu odporučil telesné šetrenie, kľud v domácom prostredí, ktoré je okresný súd povinný
rešpektovať. Ako jediný dôvod neuznania jeho ospravedlnenia považoval okresný súd nepredloženie

potvrdenia o práceneschopnosti. Toto právo nevyužil, pretože pre osobu samostatne zárobkovo činnú
je uznanie práceneschopnosti nevýhodné. Konštatoval nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenie
pre zmätočnosť dôvodov. Nesprávnym procesným postupom prvoinštančný súd znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, keď nespochybnil dôvody jeho neprítomnosti v rozsudku pre zmeškanie, ale až v napadnutom

uznesení. Poukázal na predloženie dôkazu o existencie ospravedlniteľných dôvodov neúčasti právneho
zástupcu na pojednávaní, ktoré ospravedlnenie je zo dňa, kedy sa malo konať pojednávanie v inej
veci v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorým dôkazom preukázal existenciu
vážnych dôvodov neúčasti právneho zástupcu a náhlej choroby v deň pojednávania. Navyše dôvody
neprítomnosti právneho zástupcu posudzoval aj Okresný súd Banská Bystrica, ktorý ich považoval za

vážne, a preto pojednávanie v inej veci odročil. V návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vysvetlil
dôvody neúčasti právneho zástupcu z dôvodu náhleho ochorenia M. v noci pred pojednávaním, pričom
v deň pojednávania sa právny zástupca telefonicky kontaktoval so všeobecnou lekárkou, ktorá mu
odporučila domáce liečenie s vylúčením účasti na verejnosti, z dôvodu nešírenia G.. Prvoinštančný súd
predmetné vysvetlenie spochybnil. Poukázal na potvrdenie všeobecnej lekárky na účely konania zo dňa

04. 01. 2018, ktorým lekárka potvrdila konzultovanie zdravotného stavu s právnym zástupcom dňa 20.
09. 2017 aj 21. 09. 2017 a odporučila mu kľud na lôžku. Uznanie za dočasne práceneschopného je len
formálny úkon, slúžiaci pre potreby sociálneho poistenia, nemá však žiadnu súvislosť so schopnosťou
zúčastniť sa pojednávania. Právny zástupca sa preto objektívne nemohol zúčastniť pojednávania z
dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného stavu a len formálne odmietol uznanie za práceneschopného.

Neprítomnosť právneho zástupcu nemohol včas ospravedlniť, pretože dôvod jeho neprítomnosti nastal
náhle až v deň pojednávania, preto okresný súd mal posudzovať reálny dôvod jeho neúčasti na
pojednávaní, aj keď to bol iný dôvod ako v ospravedlnení zo dňa 18. 09. 2017. Predloženými dôkazmi
preukázal neschopnosť dostaviť sa na pojednávania pred okresným súdom v deň vydania rozsudku
pre zmeškanie z dôvodu zdravotného stavu, ktoré sú objektívnymi a vážnymi dôvodmi neúčasti na

pojednávaní. V konaní nebol nikdy pasívny, absolvoval tri pojednávania aj ohliadku na mieste samom.
O žalobe sa nemalo konať a aj na pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil, zaslal vyjadrenie a súhlasil,
aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Pojednávanie konané dňa 15. 06. 2017 bolo odročené s tým, že ak
v lehote do nasledujúceho pojednávania nebude uzavretá dohoda, okresný súd vo veci bez ďalšiehorozhodne. Dohoda uzavretá nebola a okresný súd viazaný uznesením, bol povinný vo veci rozhodnúť na
pojednávaní dňa 21. 09. 2017, preto jeho účasť, ako aj právneho zástupcu už bola zbytočná a neúčasťou
nemaril postup konania súdu. V rozsudku pre zmeškanie sa okresný súd nezaoberal potrebou jeho

účasti na pojednávaní, žiadnym spôsobom túto skutočnosť neodôvodnil a navyše pojednávanie dňa 15.
06. 2017 odročoval bez dôležitého dôvodu len na návrh žalobcu, ktorý navrhoval riešenie spôsobom
nesúvisiacim s predmetom konania, hoci okresnému súdu nič nebránilo rozhodnúť vo veci. Právny
zástupca nesúhlasil s odročením pojednávania, avšak on súhlasil s mimosúdnym vyriešením veci s
tým, že ak nedôjde k dohode, bude rozhodnuté v jeho prospech. Okresný súd nesprávne právne posúdil

vec, keď stotožnil stranu konania s právnym zástupcom, pretože CSP dôsledne rozlišuje medzi stranou
sporu a jej zástupcom. Ustanovenie § 274 CSP sa vzťahuje výslovne na neprítomnosť žalovaného a
nie na jeho právneho zástupcu, preto okresný súd nemal dôvod skúmať dôvody neprítomnosti právneho
zástupcu pri posudzovaní splnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie potvrdil. Tvrdenie žalovaného o nedostatku právomoci súdu považoval za irelevantné, pretože
predmetomkonaniajeobčianskoprávnyspor,predmetomktoréhojeochranavlastníckehoprávažalobcu
pred neoprávneným zasahovaním zo strany žalovaného a súd má právomoc konať vo veci. Tvrdenie
žalovaného o právomoci stavebného úradu je nepravdivé, pretože súkromnoprávne spory, predmetom
ktorých je ochrana vlastníckeho práva, rozhodujú súdy. Považoval za irelevantné, ak súd prvej inštancie

v napadnutom uznesení skonštatoval, že z listín predložených žalovaným o údajnej chorobe nevyplýva
jeho práceneschopnosť, čím rozsudok pre zmeškanie nebol vôbec spochybnený. Okresný súd sa s
argumentom o nemožnosti žalovaného zúčastniť sa pojednávania vysporiadal konštatovaním, že z
listín nevplýva uznanie žalovaného za práceneschopného. V lekárskej správe nebolo uvedené, že
sa žalovaný nemôže zúčastniť pojednávania, i keď sa pojednávaniach zúčastňoval. Vo vyjadrenie k

návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyvrátil existenciu vážnych dôvodov, ktoré
by žalovanému bránili v účasti na pojednávaní. Z dekurzu vyplýva, že ochorenia žalovaného sú
dlhodobé, ale nebránili mu v účasti na pojednávaniach, ktorých sa aj zúčastňoval. Z predloženého
dekurzu žalovaným nevyplýva, či bol všeobecným lekárom pre dospelých ošetrený. Žalovanému nič
nebránilo v tom, aby už pred pojednávaním riadne preukázal vážny dôvod neúčasti na pojednávaní,

pretože dôkazné bremeno spočívalo na žalovanom. Konštatoval neoznačenie konkrétnych ustanovení
CSP, ktoré okresný súd porušil. Právny zástupca žalovaného žiadny dôkaz o dôvodoch, ktoré mu
bránili zúčastniť sa na pojednávaní nepredložil, ani dôkaz o pracovných povinnostiach, alebo iný
dôkaz preukazujúci zdravotné dôvody, ktoré mu bránili v účasti na pojednávaní, neodôvodnil existenciu
vážnych pracovných dôvodov a len účelovo uvádzal zdravotné dôvody. V návrhu na zrušenie rozsudku

pre zmeškanie nebolo preukázané, že sa právny zástupca žalovaného nemohol zúčastniť pojednávania
zo zdravotných dôvodov. Žiadosť o odročenie pojednávania v inej veci z dôvodu náhleho ochorenia
nepreukázala chorobu právneho zástupcu. Preto žalovaný ani jeho právny zástupca nepreukázali
ochorenie dýchacích ciest dňa 21. 09. 2017. Zo žiadosti o odročenie pojednávania adresovanej právnym
zástupcom žalovaného Okresnému súdu Banská Bystrica v inej veci navyše vyplýva náhle ochorenie

bez špecifikácie. Z obsahu žiadosti nevyplýva priloženie relevantného dôkazu a navyše žalovaný
nepreukázal, či Okresný súd Banská Bystrica v inej veci jeho žiadosti o odročenie pojednávania
vyhovel. Poukázal na rozporné tvrdenia žalovaného o dôvodoch neúčasti právneho zástupcu na
pojednávaní. Za irelevantný dôkaz považoval podľa ustanovenia § 366 CSP aj potvrdenie všeobecnej
lekárky o údajnom konzultovaní zdravotného stavu s právnym zástupcom žalovaného. Z lekárskeho

potvrdenia predloženého žalovaným nevyplýva, že by mu dlhodobé zdravotné ťažkosti bránili v účasti
na pojednávaní, hoci žalovaný sa pojednávaní a iných úkonov zúčastňoval. Rovnako za irelevantné
považoval tvrdenie žalovaného, že nebol v konaní pasívny, pretože podľa ustanovenia § 274 CSP
je relevantné iba to, že sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a
včas predvolaný a v predvolaní bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania

rozsudku pre zmeškanie. Zákon vyžaduje prítomnosť strán na pojednávaní s tým, že výnimkou sú vážne
(ospravedlniteľné) dôvody. Ak sa strana nezúčastní pojednávania bez ospravedlnenia včas a vážnymi
okolnosťami, zákon pre takýto prípad stanovuje úplne jasnú aj predvídateľnú sankciu. Argumentácia
o absencii dôvodov na odročenie pojednávania súdom prvej inštancie dňa 15. 06. 2017 je rovnako
nepodstatná. Pojem žalovaný zahŕňa nie len žalovaného osobne, ale aj jeho zvoleného zástupcu, preto

tvrdenie o aplikácii § 274 CSP len na neprítomnosť žalovaného nie je správne. Je v absolútnom súlade
so zmyslom a účelom rozsudku pre zmeškanie, ak súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie vtedy, ak sa
na pojednávanie nedostaví žalovaný a ani jeho zvolený zástupca. Žalovaný mu protiprávnym konaním
zamedzil užívať spoločnú časť obytného domu (chodbu), čím mu znemožnil aj prístup k rozvodnej sieti, vdôsledku stavebných úprav vykonávaných v suteréne nehnuteľnosti bez predchádzajúceho oznámenia
nájomcom žalovaného.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379, §
380 a § 381 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a dospel k názoru, že
odvolanie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, nakoľko neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

8. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému uznesenia je odvolací súd
viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

9. Procesný postup súdu znamenajúci porušenie práva na spravodlivý proces je jedným zo zákonných
dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho
zložky patrí (okrem iných) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami sporu zo
strany súdu a právo na spravodlivé prejednanie veci, ktorého súčasťou je i právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia.

10. Podľa ustanovenia § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh
žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak:
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní

na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

11. Podľa ustanovenia § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal

pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento
rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

12. Podľa ustanovenia § 277 ods. 3 CSP, návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní
odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

13. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu
nepreukázania existencie ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý sa žalovaný nezúčastnil pojednávania,
pretože z lekárskeho potvrdenia doručeného okresnému súdu spolu s ospravedlnením neúčasti na
pojednávaní z dôvodu ochorenia nevyplývala práceneschopnosť žalovaného, pričom o naliehavých

pracovných povinnostiach právneho zástupcu žalovaného nepredložil žiaden dôkaz.

14. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý je následkom
procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom
procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca, ktorý iniciuje konanie a má záujem na efektívnom vedení

veci a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej
obrany. Právna úprava účinná od 01. 07. 2016 Civilného sporového poriadku rozlišuje rozsudok pre
zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania (§ 273 CSP) a po nariadení pojednávania (§
274 CSP). V danom prípade bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté podľa ustanovení § 274 CSP na
návrh žalobcu, ktorý ho predložil na nariadenom pojednávaní z dôvodu, že sa žalovaný nedostavil na

pojednávanie a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil. Vážnosť okolností je
však vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu. Nemožno totiž vylúčiť, že na strane žalovaného môže
dôjsťpredpojednávanímkneočakávanejudalostiobjektívnehocharakteru,alebokokolnostispôsobenej
samotným žalovaným, resp. inak zavinenej, v dôsledku ktorej zmešká nariadené pojednávanie, resp.
ktoré mu zabránia, aby včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Účelom tejto zákonnej úpravy je

teda zabezpečiť žalovanému súdnu ochranu aj v prípade, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu neustanoví
na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Súd sa nezaoberá tým, či boli
splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (zákonná úprava vychádza z
prezumpcie správnosti rozsudku), ale je oprávnený posúdiť len to, či okolnosti uvádzané a preukázanéžalovaným(zistenésúdom),(ne)možnopovažovaťzaospravedlniteľnýdôvodneprítomnostižalovaného
na pojednávaní (choroba, úraz, úmrtie v rodine). Vychádzajúc z účelu a povahy tohto procesného
inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 274 CSP sú len také okolnosti, ktoré

na strane žalovaného nastali neočakávane (neboli mu vopred známe), boli príčinou, že sa nemohol na
pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred nemohol riadne ospravedlniť a ktoré za danej
situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie
je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola vopred známa, hoci mu objektívne znemožňovala
účasť na pojednávaní, ak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní

včas ospravedlnil.

15. Zákonná možnosť zrušenia rozsudku pre zmeškanie, upravená v ustanovení § 277 CSP <., je
podmienená ospravedlniteľným dôvodom zmeškania pojednávania, ktorý žalovaný preukázal. Súd
koná v súdnom konaní so sporovými stranami v intenciách ich práv a povinností a sporové strany
majú povinnosť poskytnúť súčinnosť v záujme rýchleho a hospodárneho priebehu konania za účelom

rozhodnutia o predmete sporu.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že spor medzi stranami začal 06. 05. 2015 podaním žaloby na
okresný súd Zvolen. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť CSP, ktorým bol zrušený Občiansky súdny
poriadok (ďalej aj ,,OSP“) a § 470 ods. 1 CSP ustanovuje, že sa nový procesnoprávny predpis použije aj

na prebiehajúce súdne konania. Súd prvej inštancie konal vo veci podľa ustanovení CSP a v predvolaní
na pojednávanie na deň 15. 06. 2017 poučil strany sporu o ich procesných právach a povinnostiach,
vrátane následkov neúčasti na pojednávaní bez ospravedlnenia v podobe rozsudku pre zmeškanie
podľa § 274 a § 278 CSP. V predmetnej veci sa uskutočnilo pojednávanie za prítomnosti strán sporu a
ich zástupcov dňa 22. 02. 2016, 12. 05. 2016, 24. 10. 2016, na ktorom došlo na návrh strán sporu k

prerušeniu konania. Dňa 27. 04. 2016 sa uskutočnila ohliadka na mieste samom. Ďalšie pojednávanie
sa uskutočnilo dňa 15. 06. 2017 za prítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov a po pripustení
zmeny žaloby bolo pojednávanie odročené na deň 21. 09. 2017 za účelom predloženia zo strany
žalobcu konkrétneho návrhu riešenia vchodu do jeho priestorov, za účelom predloženia konkrétneho
návrhu žalovaným ohľadne preloženia rozvodnej skrine z priestorov žalovaného do priestorov žalobcu

a v prípade akceptácie vzájomnej dohody právny zástupca žalobcu mal zvážiť späťvzatie žaloby v
celom rozsahu, prípadne podať návrh na schválenie zmieru. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že
prvoinštančný súd strany sporu pred odročením pojednávania zo dňa 15. 06. 2017 na deň 21. 09.
2017 nepoučil o ich procesných právach a povinnostiach, vrátane následkov neúčasti na pojednávaní
bez ospravedlnenia v podobe rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 a § 278 CSP. Žalovaný podaním

zo dňa 18. 09. 2017, doručeným prvoinštančnému súdu dňa 20. 09. 2017, zaslal vyjadrenie k veci a
zároveň ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu vážnych zdravotných problémov a neprítomnosť právneho
zástupcu z dôvodu naliehavých pracovných povinností. Súhlasil s tým, aby prvoinštančný súd rozhodol
bez jeho prítomnosti ako aj jeho právneho zástupcu. Z lekárskeho potvrdenia - Dekurz vyplýva, že
štatutárny zástupca žalovaného je dlhodobo liečený, lekár mu odporučil telesné šetrenie, kľud domácom

ošetrení, eliminovať stresové a záťažové situácie. Na pojednávaní dňa 21. 09. 2017 prvoinštančný súd
pojednával v neprítomnosti žalovaného, jeho právneho zástupcu a na návrh žalobcu rozhodol vo veci
rozsudkom pre zmeškanie.

17. V uvedenej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že strana sporu, ktorá žiada o odročenie

pojednávania,jepovinnádôležitýdôvododôvodňujúciodročeniepojednávaniaskutkovopopísaťapodľa
možností aj preukázať takým spôsobom, aby súd mohol dôležitosť tvrdeného dôvodu na odročenie
pojednávania náležite posúdiť pred otvorením pojednávania.

18. Podľa odvolacieho súdu okolnosť, ktorá zabraňovala žalovanému a jeho právnemu zástupcovi v

účasti na pojednávaní dňa 21. 09. 2017, nastala pred pojednávaním náhle, neočakávane. Z obsahu
spisu totiž vyplýva, že žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť z vážnych zdravotných problémov,
ako aj neprítomnosť právneho zástupcu žalovaného z dôvodu naliehavých pracovných povinností,
avšak súhlasil, aby súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný nebol v konaní
pasívny, zúčastňoval sa predchádzajúcich pojednávaní a k veci sa vyjadril. Jedná sa preto o okolnosť,

ktorú v zmysle § 274 CSP možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalovaného
na pojednávaní, na ktorom svoju účasť vzhľadom na vykonané dokazovanie nepovažoval žalovaný
za potrebnú. Podľa názoru odvolacieho súd okresný súd v posudzovanej veci rozhodol prekvapivo
rozsudkom pre zmeškanie. Preto ak prvoinštančný súd dospel k opačnému názoru, ide o právny názornesprávny, urobený v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením, pretože navyše nedodržal
postup podľa ustanovenia § 274 písm. a) CSP.

19. K argumentácii žalovaného o nesprávnom závere prvoinštančného súdu o stotožnení strany sporu
s právnym zástupcom, odvolací súd uvádza, že z obsahu a účelu zastúpenia vyplýva, že ak je sporová
strana v procese zastúpená, koná prostredníctvom svojho zástupcu, preto sa ustanovenie § 274
CSP vzťahuje nielen na osobu žalovaného ako stranu sporu, ale aj na jeho právneho zástupcu.
Uvedenékonštatovanievšakničnemenínazávereodvolaciehosúduonesplnenípodmienoknavydanie

rozsudku pre zmeškanie prvoinštančným súdom.

20. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť ako uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 388 CSP zmeniť, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ),
ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.
1 CSP).

21. Dôsledkom zmeny uznesenia súdu prvej inštancie a zrušenia rozsudku pre zmeškanie, ktorým bolo
žalobe vyhovené je, že sa spor medzi stranami dostal opäť do štádia, kedy je potrebné o žalobe žalobcu
rozhodnúť.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).