Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/91/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816206227
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8816206227.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej: C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX
N., o vymoženie 521,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Vranov nad Topľou č. k. 11Er/718/2016-36 zo dňa 05.04.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 00140/15 zo dňa 02.12.2015.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 44 ods. 2; 243h Exekučného poriadku, §§ 40 písm.
a), b); 45 ods. 1 písm. b), c); ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, § 2 zák. č. 335/2014 Z. z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, §§ 52 ods. 1 až 4; 53 ods. 1 až 3, 4 písm. r), ods. 5; 879g
Občianskeho zákonníka a ako interpretačné pravidlo výkladu spotrebiteľského práva využil i Smernicu
Rady č. 93/13/EHS.

3. Konštatoval, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o kreditnej karte zo
dňa 27.06.2007. Táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom
(t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie -
oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania).

4. Pred tým, než exekučný súd poverí súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, má právo a zároveň
povinnosť posúdiť platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy, respektíve rozhodcovskej doložky, ak
exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej zmluvy.

5. Samotný zámer oprávneného dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní

záväzku s povinným zo dňa 15.05.2013 súd prvej inštancie vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku
(§ 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z.), keď pri podpísaní dohody boli naplnené znaky tohto inštitútu,
a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane oprávneného a využitie takej obchodnej praktiky,
ktorá podstatne narušila ekonomické správanie sa povinného ako priemerného spotrebiteľa. Zo strany
oprávnenéhodošlokporušeniuodbornejstarostlivostivovzťahukspotrebiteľovizodpovedajúcejčestnej
obchodnej práci alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Spotrebiteľ

vystupuje v spotrebiteľských vzťahoch ako slabšia zmluvná strana, pre ktorú je charakteristické,
že je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatkuprofesionality, v obmedzenej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom, z dôvodu
finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a pod. Uznanie dlhu ako inštitút
zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym, v prejednávanej veci však ide predovšetkým o otázku,

akým spôsobom tento úkon dlžníka vznikol. V tomto prípade to bol oprávnený, ktorý dal povinnej
podpísať ním vopred pripravený formulár vrátane vyhlásenia dlžníka o tom, že všetky spory, ktoré vznikli
z vyššie uvedenej Dohody budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom. Povinná podpísaním
Dohody a „spotrebiteľskej“ rozhodcovskej zmluvy naoko „vlastným“ úkonom si z vôle oprávneného svoje
postavenie podstatne zhoršila. Nekalé obchodné praktiky sú v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa

zakázané.

6. V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

7. Skutočnosť, že dodávateľ v súlade s rozhodcovskou doložkou v predmetnej veci obsiahnutej v
samostatnej rozhodcovskej zmluve uzatvorenej s povinnou dňa 15.05.2013, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnil voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu
štátnym súdom. Spotrebiteľ riešil spor pred rozhodcovským súdom a keďže sa rozhodcovské konanie
začalo na návrh oprávneného, spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takto

formulovanú rozhodcovskú doložku si povinná ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala nemala na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla ju odmietnuť ako celok alebo
podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam oprávneného, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

8. Dojednanie rozhodcovskej doložky je v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka,

ako aj článku 3 ods. 3 a jeho prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS neprijateľnou podmienku, pretože sa
spotrebiteľ v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu
silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky
sú preto v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Aj v tomto konkrétnom prípade

povinná nemala žiadnu možnosť obsah Všeobecných obchodných podmienok ovplyvniť. Dojednanie
rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k
tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje Občiansky zákonník v ust. § 52 a
nasl. ako aj smernica 93/13/EHS.

9. Rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého je exekučný titul uplatnený v tomto konaní, sa uskutočnilo
bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, keďže rozhodcovská zmluva nebola medzi
účastníkmi platne uzatvorená. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe takejto rozhodcovskej
zmluvy je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a preto rozsudok vydaný v takomto konaní
nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

10. Preto súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

11. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní

uviedol, že v posledných rokoch právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského
rozhodcovského konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom Európskej únie, a to
nielen implementáciou Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, ktorá bola do slovenského právneho
poriadku implementovaná dňa 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. Ďalšou významnou zmenou v
tejto oblasti bola aj novela Občianskeho zákonníka účinná od 01.01.2008, ktorá v § 53 ods. 4 písm.

r) explicitne uviedla, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Oprávnený sa všetkým legislatívnym
zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi
predpismi vymedzených pravidiel a v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Napriek

tomu, že v čase podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné ustanovenie § 3 ZSRK, táto
je uzatvorená na samostatnom dokumente, a je tak obsahovo ako aj formálne oddelená od Dohody
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám
a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Listina s názvomRozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy. To znamená,
že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť. čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže
sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Zmluva, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté

finančné prostriedky, bola uzatvorená dňa 27.06.2007, pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená
dňa 15.05.2013, teda po viac ako piatich rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov. Exekučný súd
v odôvodení uvádza, že rozhodcovská zmluva je neprijateľná tým, že spotrebiteľ stratil právo brániť
sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde. Pre takéto konštatovanie súdu nie je žiaden skutkový
ani právny základ. Oprávnenému nie je zrejmé, ako súd k uvedenému záveru dospel a takýto postup

súdu považuje za neakceptovateľné hľadanie dôvodov na zamietnutie žiadosti o udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie, pričom zo súdneho spisu je zrejmé, že oprávnený splnil všetky zákonné povinnosti.
Povinný mal nielen možnosť predmetnú rozhodcovskú zmluvu nepodpísať, ale v zmysle bodu 3.3.
tejto rozhodcovskej zmluvy mohol od nej bez udania dôvodu odstúpiť. Povinný k podpisu predmetnej
rozhodcovskej zmluvy nebol žiadnym spôsobom nútený. Jej rozsah a text nie je ani tak rozsiahly, ani
tak zložitý, aby jej obsahu nemohol porozumieť. Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne,

teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade
sporu obrátia. Možnosť výberu má nielen dodávateľ, ale aj spotrebiteľ. Úvaha súdu o neprijateľnosti
rozhodcovskej zmluvy v predloženom znení je rovnako absurdná. Takýmto výkladom by nebolo možné
uzatvoriť žiadnu rozhodcovskú zmluvu, ktorá by mohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, pretože
ak by podal žalobu dodávateľ, spotrebiteľ by bol podľa názoru súdu neprijateľne nútený podrobiť sa

tomuto konaniu. Zákonodarca legislatívou upravil a rozšíril prostriedky obrany, ktoré má spotrebiteľ k
dispozícii proti rozhodcovskému rozhodnutiu, napr. vo forme podania žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku dokonca až v lehote na podanie námietok proti exekúcii (ust. § 48 ods. 2 Exekučného
poriadku). Oprávnený preto nevidí v postupe súdu iný dôvod, ako len ten, že súd chce vyňať spotrebiteľa
spod účinkov rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej

zmluvy rozhodcovským súdom so štátom udelenou licenciou na rozhodovanie spotrebiteľských sporov.
Ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal
by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že ZSRK umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory
za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom
možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa ZSRK nebol považovaný za exekučný titul,

napodkladektoréhojemožnévykonaťexekúciu.Oprávnenýpoukázalnaustanovenie§3ods.6ZSRKa
uviedol, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Cieľomtejtoúpravy,ajpodľaust.§53ods.4písm.r)jeumožniťspotrebiteľomrozhodnúťsa,kdeuplatnia
svojepráva.Akbyniektorézustanovenírozhodcovskejdoložkyzakladalovýlučneprávomocrozhodovať
spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné,

čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj
dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom
konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej
rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka,
ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú.

Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Je
zrejmé, že oprávnený splnil všetky podmienky stanovené zákonodarcom, preto nie je dôvod na to, aby
exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia,
nakoľko v predmetnom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente,

vo veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie licencie podľa
ustanovení ZSRK. V predmetnom konaní oprávnený splnil všetky zákonné náležitosti. Oprávnený má
v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký
ustanovuje zákon. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu

do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím
je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré
prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť'
zodpovednosť štátu za škodu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé, bez jasnej a
zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny

vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. Z odôvodnenia uznesenia
vyplýva len to, že jediným porušením povinnosti na strane oprávneného malo byť už len uzatvorenie
samotnej rozhodcovskej zmluvy, ku ktorému došlo v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a právom
Európskej únie.12. Oprávnený na základe vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

14. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej Dohody o uznaní záväzku a
o úhrade pohľadávky v splátkach - 15.05.2013. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

15. Odvolací súd má za to, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011

najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s

právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ Obdobne porovnaj aj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010,

uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a
nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.

17. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď
rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej zmluve/doložke v spotrebiteľskej

zmluve, pretože podľa § 53 ods. 5 OZ je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva
právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.

18. Rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinnou dňa 15.05.2013 vyžaduje riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde (bod 3).

19. Odvolací súd nevidí tiež dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010.

20. Rozhodcovská zmluva je typickým formulárovým ošetrovaním vzniknutého krízového stavu, kedy sa

na podpis spotrebiteľom predkladá formulár rozhodcovskej zmluvy. Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa
súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (smernica Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly). V
skutočnosti ide preto podľa citovanej smernice (čl. 5 až 9) o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú
starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. Skutočný cieľ je evidentne o dosiahnutí
arbitráže a aby sa zdanlivo vyvolal pocit, že si to želá spotrebiteľ. Nekalá obchodná praktika je zakázaná

a treba pred ňou chrániť spotrebiteľa.

21. Oprávnený neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie, že rozhodcovská zmluva bola
dojednaná individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnúpodmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo
je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom

naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu.

22. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého predstavuje
rozhodcovská zmluva neprijateľnú zmluvnú podmienku.

23.Spoukazomnaust.§44ods.2,3Exekučnéhoporiadkuprerozporrozhodcovskejzmluvysprávnymi
predpismi nie je možné v predmetnej veci súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonane exekúcie.

24. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

25. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku ako vecne správne potvrdil.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).