Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117010435
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117010435.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.

Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Rešatkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.03.2019, v trestnej
veci proti obžalovanej D. N. pre prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. b/
Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/24/2017
zo dňa 30.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanej D. N., nar. XX.XX.XXXX v O., bytom A., R. č. X

u k l a d á

podľa § 285 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona,

§ 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 1 000,- (jedentisíc) €.

Podľa § 56 ods. 3 Tr. zákona zaplatí obžalovaná uložený peňažný trest v 10 mesačných splátkach po
100,- (sto) € v lehote do jedného roka od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
stanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovanú D. N. vinnou z prečinu všeobecného ohrozenia

podľa § 285 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona na
tom skutkovom základe, že

dňa 31.1.2015 v čase o 12.21 hod. v Prešove viedla po Pavlovičovom námestí v smere od ulice
Železničiarskej osobné motorové vozidlo značky Honda Civic, EVČ: A pri odbočovaní vľavo a pri
prechádzaní železničného priecestia porušila ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b/, § 4 ods. 1 písm. c/
a § 28 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke tak, že neuposlúchla

pokyn vyplývajúci z dopravného zariadenia, plne sa nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu
v cestnej premávke a napriek svetelnej a zvukovej výstrahe priecestného zabezpečovacieho zariadenia
a spusteným závorám, vošla na železničné priecestie v čase prejazdu osobného vlaku OS 8768 ŢSSK
prichádzajúcemu z prava, ktorý viedol F. U., v ktorom cestovalo najmenej 30 cestujúcich, došlo kzrážke prednej časti vlaku do pravej prednej strany vozidla, ktoré bolo následne odhodené do stromu
vedľa železničnej trate vľavo, v dôsledku čoho spolujazdec vo vozidle O. M., nar. XX.X.XXXX, utrpel
zlomeninu vonkajšieho hrboľa ľavej holennej kosti, drobné zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v

pravej čelovo-spánkovo-temennej oblasti a ľavej temennej oblasti, tržné rany pravej strany čela, chrbta
pravej ruky a dlane ľavej ruky, pomliaždenie pravého ramena, pomliaždenie ľavej ruky, pomliaždenie
pravého ramena, pomliaždenie ľavej strany hrudníka a obojstranné odreniny predkolení s dobou liečenia
a práceneschopnosťou od 31.1. do 8.5.2015.

Za to jej podľa § 285 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Tr. zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona uložil peňažný trest vo výmere tisíc eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
stanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov.

Podľa § 56 ods. 3 Tr. zákona povolil splácať peňažný trest v desiatich mesačných splátkach po sto eur
od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku, ale len proti výroku o treste, a to v neprospech obžalovanej, podal ihneď
po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní,

okresný prokurátor odvolanie, ktoré následne aj písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania uvádza,
že uložený peňažný trest považuje za primeraný. Neuloženie aj trestu zákazu činnosti však odporuje
zásadám ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zákona. Účelom trestu zákazu činnosti
je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu, a preto je jeho uloženie úplne dôvodné vtedy,
keď páchateľ vyvolá trestným činom v doprave pochybnosti o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti

viesť motorové vozidlo. Spravidla tak súd postupuje vtedy, ak páchateľ skutok spáchal porušením
dôležitej povinnosti resp. závažnejším spôsobom konania. Obžalovaná síce doposiaľ nebola súdne
trestaná a v evidenčnej karte má dva záznamy staršieho dáta, je však potrebné zdôrazniť, že porušila
tri dôležité povinnosti, ktoré v súhrne treba považovať za hrubé porušenie dopravných predpisov a že
nedošlo k nenapraviteľnému následku, je len zhoda šťastných okolností, pretože spravidla pri strete

vlaku na železničnom priecestí s osobným vozidlom k takémuto následku dochádza. Má za to, že účel
trestu u obžalovanej splní len uloženie trestu zákazu činnosti, pretože len tento druh trestu patrí medzi
najúčinnejšie prostriedky ochrany bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Na verejnom zasadnutí
krajského súdu krajský prokurátor v záverečnom návrhu ešte doplnil, že vzhľadom na okolnosti prípadu,
ani samotný výrok o uložení peňažného trestu nepovažuje za celkom primeraný, vhodnejšie sa mu zdá

byťuloženiepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody.Vdanomprípadevšakpeňažnýtrestnepovažujeza
nutné reparovať. Poukázal však na skutočnosť, že pri takejto výmere peňažného trestu, bol podľa jeho
názoru stanovený neprimerane prísny náhradný trest odňatia slobody. Ani takýmto prísnym náhradným
trestom však podľa jeho názoru nemohol okresný súd ospravedlniť neuloženie trestu zákazu činnosti a v
tomto smere dostatočne nezohľadnil okolnosti posudzovaného prípadu. Vjazd motorovým vozidlom na

železničnépriecestiesospustenýmizávoramivčase,keďprichádzavlak,jetakýmzávažnýmporušením
povinností vodiča, že podľa jeho názoru nie je možné neuloženie trestu zákazu činnosti. Navrhol preto
napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušiť a obžalovanej uložiť aj trest zákazu činnosti vo výmere
asi dvoch rokov.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré napadnutým
výrokom rozsudku predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,

ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že až na jednu,
nie je možné odvolacie námietky prokurátora a jeho návrh na zmenu napadnutého rozsudku považovať
za dôvodné.

Vzhľadom na to, že odvolanie prokurátora bolo obmedzené na výrok o treste a krajský súd nezistil také

odvolaním nevytýkané chyby, ktoré by zakladali niektorý z dôvodov dovolania uvedený v § 371 ods. 1
Tr. poriadku, obmedzil svoju prieskumnú činnosť na tento výrok, teda výrok o treste.Len pre úplnosť je potrebné uviesť, že vo vzťahu k výroku o vine, ani v konaní pred súdom prvého stupňa
nebolo dokazovanie vykonávané, pretože obžalovaná po tom, čo bola poučená v zmysle ustanovenia §
257 Tr. poriadku prehlásila, že je vinnou a následne potom, čo kladne zodpovedala na otázky uvedené

v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. poriadku, súd jej vyhlásenie o tom, že je vinnou prijal a zároveň
rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaná priznala k spáchaniu skutku sa nevykoná
a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Dôkazy, ktoré boli v konaní pred súdom prvého stupňa v tomto smere vykonané, sú zrejmé z obsahu

zápisníc o hlavných pojednávaniach a v odôvodnení napadnutého rozsudku ich (aj keď je potrebné
uviesť, že nie vždy celkom presne a v súlade s ich obsahom) uvádza aj súd prvého stupňa.

V odôvodnení svojho rozhodnutia v tomto smere prvostupňový súd poukázal najmä na hodnotenie
samotnej osoby obžalovanej, na skutočnosť, že doposiaľ nebola trestaná, jej hodnotenie z miesta
bydliska, záznamy v evidenčnej karte vodiča (pri prvom z nich je však chybne uvedený dátum, nejde

o rok 2003, ale 2013), ako aj skutočnosť, že nezistil žiadnu priťažujúce okolnosť uvedenú v § 37 Tr.
zákona. Na druhej strane jej priznal poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j/ a písm. l/ Tr. zákona,
teda že viedla riadny život, priznala sa k spáchaniu trestnej činnosti spáchanie trestného činu úprimne
oľutovala. S poukazom na uvedené skutočnosti potom okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade
s ohľadom na charakter trestného činu, osobné pomery a možnosti nápravy obžalovanej účel trestu splní

peňažný trest vo výmere tisíc eur, pre prípad zmarenia ktorého stanovil náhradný trest odňatia slobody
v trvaní dvoch rokov.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzal, z akých dôvodov trest zákazu činnosti
obžalovanej neukladal a v tomto smere poukazoval predovšetkým na odkázanosť jej manžela (okresný

súd síce tvrdí, že nemal správu o tom, že by poškodený bol manželom obžalovanej a majú rozdielne
priezviská, v tomto smere je však potrebné uviesť, že v spise sa nachádza sobášny list obžalovanej a
poškodeného, čo pozornosti okresného súdu evidentne ušlo).

So závermi, ktoré súd prvého stupňa vo vzťahu k výroku o treste prezentoval, najmä pokiaľ ide o

namietaný výrok, teda neuloženie trestu zákazu činnosti sa v podstate krajský súd v celom rozsahu
stotožňuje.

Aj podľa názoru krajského súdu vzhľadom na okolnosť, že trestný čin, pre ktorý bola obžalovaná uznaná
vinnou je trestným činom spáchaným z nedbanlivosti, s poukazom na jeho charakter, ale aj spôsobený

následok, okolnosti spáchania uvedeného činu i samotnú osobu obžalovanej a jej pomery, doterajší
spôsobživota,možnopovažovaťuloženýpeňažnýtrestvovýmeretisíceur,(ktorýsanapokonvpodstate
ani odvolaním nenapáda), za primeraný. Súhlasiť je však potrebné s názorom prezentovaným krajským
prokurátorom na verejnom zasadnutí, že náhradný trest odňatia slobody, ktorý okresný súd stanovil pre
prípad zmarenia výkonu uloženého peňažného trestu, je skutočne neprimerane prísnym.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona môže súd peňažný trest uložiť vo výmere od 160,- eur do 331 930,- eur.

V zmysle § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
ustanoví súd náhradný trest a tento náhradný trest odňatia slobody je možné stanoviť až na päť rokov.

Pri ukladanom peňažnom treste 1 000,- eur vzhľadom na rozsah výmery peňažného trestu, ktorý je
možné uložiť a náhradného trestu, ktorý je možné stanoviť do piatich rokov, sú dva roky skutočne
neprimeraným náhradným trestom.

Len z uvedeného dôvodu, preto krajský súd na poklade odvolanie prokurátora napadnutý rozsudok
vo výroku o treste zrušil a následne sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanej s použitím rovnakých
ustanovení ako súd prvého stupňa uložil peňažný trest vo výmere 1 000,- eur, ktorý jej tak, ako súd
prvého stupňa (len so spresnením znenia výroku v zmysle zákona) povolil v zmysle § 56 ods. 3 Tr.
zákona zaplatiť v desiatich mesačných splátkach po 100,- eur v lehote do jedného roka od právoplatnosti

rozsudku, pričom pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, stanovil
náhradný trest odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov.Aj keď odvolanie prokurátora primárne smerovalo voči neuloženiu trestu zákazu činnosti a aj keď sa
krajský súd s časťou tvrdení prokurátora stotožňuje, v zhode s napadnutým rozsudkom ani krajský súd
trest zákazu činnosti neukladal.

Je potrebné súhlasiť s tým, že porušenia, ktorých sa obžalovaná dopustila a ktoré k vzniku dopravnej
nehody viedli, sú posudzované ako porušenie dôležitej povinnosti vodiča motorového vozidla a
vzhľadom na ich súhrn je potrebné ich naozaj posudzovať ako veľmi závažné porušenie pravidiel cestnej
premávky. Ich porušenie naozaj spravidla vyvoláva za takejto situácie vznik veľmi vážnych a často až

nenapraviteľných dôsledkov. Uloženie trestu zákazu činnosti v takomto prípade pri takomto porušení by
naviac odôvodňoval aj spôsobený následok, teda závažné poranenia poškodeného, ktoré pri dopravnej
nehode utrpel.

Napriek tomu, tak ako na to napokon poukázal aj prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia,
nemožno v posudzovanom prípade pominúť mimoriadne okolnosti prípadu, vzhľadom na existenciu

ktorých sa musí dospieť k záveru, že uloženie trestu zákazu činnosti by bolo v tomto prípade
nespravodlivým a tým, kto by bol uloženým trestom zákazu činnosti obžalovanej naviac postihnutý, by
bol napokon práve samotný poškodený. Z obsahu lekárskych správ, ktoré boli v tomto konaní vo vzťahu
k poškodenému predložené, je nepochybné, že tento trpí veľmi vážnymi zdravotnými problémami,
v dôsledku ktorých pravidelne navštevuje viacerých odborných lekárov, pričom vzhľadom na jeho

zdravotný stav nie je schopný lekárov navštevovať sám, je odkázaný na celodennú opatrovateľskú
starostlivosť a tú mu poskytuje práve obžalovaná. Existencia ďalšej osoby, ktorá by mu ju poskytnúť
mohla z obsahu spisu nevyplýva, keďže je zrejmé, že žiadne spoločné deti nemajú. I z lekárskych správ i
samotného vyjadrenia obžalovanej vyplýva, že motorové vozidlo potrebuje najmä z dôvodu starostlivosti
o manžela, s ktorým chodí dvakrát do týždňa na krv, na kontrolu na neurológiu, kardiológiu, imunológiu a

vmnohýchprípadochnáhleajnapohotovosť.Uvedenéokolnostipodľanázorukrajskéhosúduvzhľadom
na to, že v zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol
zabezpečený najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, neuloženie trestu zákazu činnosti v
danom prípade odôvodňujú.

Naviac je v tejto súvislosti potrebné uviesť, že napriek vážnym porušeniam pravidiel v cestnej premávke
v danom prípade skutočne nie je možné obžalovanú označiť ako vodičku, ktorá by bola vo všeobecnosti
vodičkou nedisciplinovanou, nerešpektujúcou pravidlá cestnej premávky a svoje povinnosti vodiča.
Je síce pravdou, že v evidenčnej karte vodiča má dva záznamy, je však nutné uviesť, že držiteľkou
vodičského oprávnenia je od roku 1991, pričom jeden z uvedených záznamov je z roku 2004 pre

porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 315/1996 Z.z. (teda nerešpektovanie dopravnej značky
alebodopravnéhozaradenia),začojejbolauloženápokutavovýške2000,-Skadruhýajez02.12.2013
pre porušenie § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. (teda prekročenie rýchlosti), za čo jej bola uložená pokuta
vo výške 20,- eur. Iný negatívny poznatok o obžalovanej nevyplýva ani z miesta bydliska a aj z odpisu
registra trestov je zrejmé, že v tomto prípade ide o prvé konanie v rozpore so zákonom, keďže doposiaľ

trestaná nebola. Nie celkom bez významu v tomto smere je aj doba, ktorá od spáchania skutku uplynula,
pričom z obsahu spisu nie je zrejmé, že by bol obžalovanej po dopravnej nehode vodičský preukaz
zadržaný. Možno len usudzovať, že sa tak nestalo zrejme kvôli tomu, že pôvodne bolo trestné stíhanie
začatévovecitrestnéhočinuublíženianazdravípodľa§157ods.1Tr.zákona,avšakvzhľadomnato,že
samotný poškodený nedal súhlas s trestným stíhaním, bolo uznesením OR PZ, Okresného dopravného

inšpektorátu, Prešov, zo dňa 25.05.2015 podľa § 215 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku s poukazom na § 9
ods. 1 písm. f/ Tr. poriadku trestné stíhanie zastavené a až následne na základe pokynu prokurátora zo
dňa 07.10.2016 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods.
2 Tr. zákona a potom 25.11.2016 vznesené obžalovanej obvinenie pre uvedený prečin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.