Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716010350
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716010350.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5.4.2018, v trestnej
veci obžalovaného K. V. a spol. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného K. V. a okresného prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T 40/2016 zo dňa 7.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania okresného prokurátora a obžalovaného K. V. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného K. V. za vinného z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom
skutkovom základe, že:
- dňa XX.X.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v obci R. Y., okr. J., na ul. J. pri záhradke rodinného

domu č. XXX fyzicky napadol a ublížil na zdraví H. J. zo R. Y. tak, že ho strčil takým spôsobom, že
tento následne spadol na zem, kde ho opakovane udieral rukami do oblasti tváre a po chvíli k nemu
pristúpil J. V., bez toho, aby tento poškodeného H. J. fyzicky napádal, pričom K. V. následne ďalej
udieral poškodeného H. J. rukami do oblasti tváre a kopal nohami do celého tela, čím mu spôsobil
zranenia, a to zlomeninu nosových kostí vľavo bez posunu úlomkov s krvnou podliatinou pod ľavým
okom,pomliaždenietvárevpravoapomliaždenieskrvnoupodliatinoupravejušnice,podvrtnutiepravého

ramenného kĺbu, pomliaždenie a kožné odreniny v oblasti pravého ramena, pravej strany hrudníka a
pravého boku s dobou liečenia 3 až 4 týždne a obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom
v tom, že poškodený bol v dôsledku farebných zmien v zmysle krvnej podliatiny pod ľavým okom a
krvnej podliatiny v oblasti pravej ušnice čiastočne obmedzený v spoločenskom styku po dobu 7-10 dní, v
zhoršení dýchania nosom a pociťovaní bolesti pri zlomenine nosových kostí vľavo bez posunu úlomkov
po dobu 7 dní, v citlivosti vonkajšieho nosa na tlak po dobu 5-6 dní a potrebe chrániť si nos pred nárazom

po dobu 14 dní, v bolestiach v oblasti pravého ramenného kĺbu, jeho fixácii po dobu 14 dní a užívaní
liekov s protibolestivým a protizápalovým účinkom.

Za to mu podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2
Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu vo výmere 15 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obž. K. V. povinnosť nahradiť poškodeným H. J. škodu vo výške 943,80
eur, Union - zdravotnej poisťovni, a.s. so sídlom v Bratislave škodu vo výške 300,24 eur.Naproti tomu obž. J. V., nar. XX.X.XXXX podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Poprad 2Pv 515/15/7706-32 zo dňa 15.4.2016 podanej na Okresnom súde Poprad dňa
18.4.2016 pre skutok, ktorý sa mal stať tak, že

-dňa XX.X.XXXX v čase okolo XX.XX hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obv. K. V. v obci
R. Y., okr. J., na ul. J. pri záhradke rodinného domu č. XXX fyzicky napadli a ublížili na zdraví H.
J. zo R. Y. tak, že ho obv. K. V. strčil takým spôsobom, že tento následne spadol na zem, kde ho
opakovane udieral rukami do oblasti tváre a po chvíli sa k nemu pridal obv. J. V., ktorý ho najprv taktiež
udieral rukami do oblasti tváre a následne ho obaja kopali nohami do celého tela, čím mu spôsobili

zranenia, a to zlomeninu nosových kostí vľavo bez posunu úlomkov s krvnou podliatinou pod ľavým
okom,pomliaždenietvárevpravoapomliaždenieskrvnoupodliatinoupravejušnice,podvrtnutiepravého
ramenného kĺbu, pomliaždenie a kožné odreniny v oblasti pravého ramena, pravej strany hrudníka a
pravého boku s dobou liečenia 3 až 4 týždne a obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom
v tom, že poškodený bol v dôsledku farebných zmien v zmysle krvnej podliatiny pod ľavým okom a
krvnej podliatiny v oblasti pravej ušnice čiastočne obmedzený v spoločenskom styku po dobu 7-10 dní, v

zhoršení dýchania nosom a pociťovaní bolesti pri zlomenine nosových kostí vľavo bez posunu úlomkov
po dobu 7 dní, v citlivosti vonkajšieho nosa na tlak po dobu 5-6 dní a potrebe chrániť si nos pred nárazom
po dobu 14 dní, v bolestiach v oblasti pravého ramenného kĺbu, jeho fixácii po dobu 14 dní a užívaní
liekov s protibolestivým a protizápalovým účinkom, čím mal spáchať spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.
zák. prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.

a/ Tr. zák., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania okresný prokurátor, ako aj obž.
K. V..

Okresný prokurátor napadol rozsudok prvostupňového súdu len vo vzťahu k výroku, ktorým bol
obžalovaný J. V. oslobodený spod obžaloby. Prokurátor sa nestotožnil so závermi prvostupňového súdu
majúc za to, že okresný súd nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav. Spáchanie skutku obžalovaným
J. V. bolo v rámci dokazovania podľa názoru prokurátora dostatočne a jednoznačne preukázané, a
to výpoveďou poškodeného H. J., svedkyne D., svedka E. J., závermi znaleckého dokazovania a

predovšetkým výsluchom svedka H. P.. Výpovede svedka H. P. tak v prípravnom konaní, ako aj na
hlavnom pojednávaní korešpondujú s výpoveďami ostatných, v predmetnej veci vypočutých svedkov.
Pokiaľ prvostupňový súd spochybňoval dôveryhodnosť výpovede svedka H. P., pretože ten si nepamätal
podstatné okolnosti, prokurátor to pripisuje tomu, že ku skutku došlo dňa 25.4.2016 (prokurátor mal
zrejme na mysli 25.4.2015), pričom výsluch svedka H. P. sa na okresnom súde konal až dňa 22.6.2016,

t.j. so značným časovým odstupom od spáchania skutku a nie je možné od svedka očakávať, aby
si s takým časovým odstupom pamätal podrobne všetky detaily samotného skutku, akými sú napr.
presný čas a podobne. Ďalej prokurátor poukázal aj na záznam o podaní vysvetlenia, nachádzajúci sa
v priestupkovom spise 4.ORPZ-OPP8§-31,32,33/2015-P zo dňa 22.7.2015, kde svedok H. P. popísal
skutokvpodstatnýchokolnostiachzhodne,akovosvojichvýsluchochvprípravnomkonaníanahlavnom

pojednávaní a tento výsluch bol vykonaný v krátkom časovom období od spáchania skutku. Vo vzťahu
k výpovedi svedkyne Y. D. prokurátor poukázal na to, že síce jednoznačne obžalovaného J. V. zo
skutku neusvedčila, ale ani nevyvrátila, že obžalovaný J. V. na poškodeného fyzicky nezaútočil. Navyše
vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní zo dňa 22.6.2016 uviedla, že to, či obž. J. V. udieral
poškodeného J. nevie s určitosťou potvrdiť, ale zdá sa jej, že áno, čo korešponduje, podľa názoru

prokurátora, s výsluchom svedka H. P.. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok
Okresného súdu Poprad v časti, ktorou bol oslobodený spod obžaloby J. V. a v súlade s ust. § 322
ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol.

Protirozsudkuprvostupňovéhosúdupodalodvolanieajobž.K.V.,ktoréodôvodnilprostredníctvomvtedy

zvoleného obhajcu tak, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku hodnotil dôkazy jednostranne
v jeho neprospech, poukázal na to, že v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní bolo
vypočutých viacero svedkov a medzi výpoveďami týchto svedkov je viacero rozporov, jednak v ich
vlastných výpovediach a jednak medzi svedkami navzájom. Predovšetkým poukázal na rozpory vo
výpovediach samotného poškodeného H. J., ktorý pri spisovaní úradného záznamu hliadkou polície dňa

25.4.2015 o 20.35 hod. uviedol, že ho napadla skupinka Rómov, pri vyšetrení na centrálnom príjme v J.
uviedol lekárovi, že bol napadnutý štyrmi osobami a potvrdil to pri lekárskom vyšetrení o 00.24 hod., o
02.05 hod. a takisto o 02.23 hod. V zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 23.5.2015 o 15.07 hod. (čl.
146), teda skoro mesiac po tom, ako malo dôjsť k údajnému skutku, poškodený J. uviedol, že si na cestudomov nepamätá, s V. mal výmenu názorov, ale na nič konkrétne si nepamätá. Pri podaní oznámenia
dňa 26.4.2015 o 15.10 hod. už poškodený H. J. uviedol, že ho mali napadnúť obžalovaní a ešte dve
ďalšie osoby, ktoré menovaný nepoznal. Z týchto jednotlivých výpovedí a záznamov poškodeného H. J.

je podľa názoru odvolateľa zrejmé, že tento menil svoje výpovede. Aj na hlavnom pojednávaní uviedol,
že si nič nepamätá, nič nevie a až na niekoľkonásobný dopyt súdu začal vo veci vypovedať. Ďalej
odvolateľ namietal, že poškodený nešiel na ošetrenie ihneď, ale až s niekoľkohodinovým časovým
odstupom, nie je zrejmé, prečo poškodený, pokiaľ bol napadnutý, neprivolal ihneď hliadku polície tak,
ako to urobil obžalovaný K. V.. Ďalej poukázal na to, že vzhľadom na postavu poškodeného J., ktorý

je vysoký cca 195 cm a váži cca 110 kg je viac ako nepravdepodobné, aby on (obž. K. V.), ktorý je
vysoký cca 180 cm a váži cca 65 kg dokázal poškodeného nielen premôcť, ale dokonca spôsobiť mu
napádaným rozsudkom popísané zranenia. Takisto poškodený H. J., podľa názoru obhajoby, klamal,
keď na hlavnom pojednávaní uviedol, že na fotografiách čl. 160-161 súdneho spisu nie je on, pričom
obhajoba predložila dva CD nosiče, na ktorých je zachytený poškodený H. J., ktorý dňa 25.4.2015 o cca
19.42 hod. najskôr kopne a po chvíli aj hádže kameň na motorové vozidlo, ktoré je v osobnom vlastníctve

a jednak to, ako obžalovaný s otcom po hodení kameňa do motorového vozidla vyšli pred rodinný dom,
aby zistili, kto to bol. H. J. v čase, keď hádzal kameň, sa nachádzal na ich súkromnom pozemku, pretože
chodník pred plotom je v ich súkromnom vlastníctve, kamerový záznam majú za účelom zabezpečenia
ochrany svojho majetku a ochrany života a zdravia. Poukázal na to, že tento nimi navrhnutý dôkaz
konajúci súd nevykonal, čo preukazuje tú skutočnosť, že poškodený v rámci prípravného konania, ako

aj v konaní pred súdom účelovo zavádzal a klamal, keď tvrdil, že v danom okamihu, teda o 19.42
hod., sa pri ich dome nepristavil. Naopak, predložený videozáznam potvrdzuje to, že to bol práve H.
J., ktorý sa správal agresívne tým, že bez akéhokoľvek dôvodu, resp. impulzu z ich strany najskôr
kopol a po chvíli aj hodil kameň na ich motorové vozidlo. Tieto skutočnosti potvrdzujú hlavne to, že H.
J. bol pod vplyvom alkoholu agresívny, bol to on, kto sa snažil vyvolať s nimi konflikt. Ďalej poukázal

na to, že podvrtnutie pravého ramenného kĺbu, podľa údajne pošk. H. J., pri vyšetrení 11.5.2015 mal
utrpieť úrazom dňa 26.4.2015, pričom k údajnému skutku malo dôjsť už dňa 25.4.2015. Namietal, že
poškodený od 25.4.2015 až do dňa 11.5.2015 sa v podstate nesťažoval na pravé rameno, resp. jeho
bolesti, ale až po 16 dňoch vyhľadal lekársku pomoc v súvislosti s pravým ramenom. Vyslovil názor,
že poškodený tak konal úmyselne, pretože ostatné zranenia mu nepostačovali na to, aby mohol byť

trestne stíhaný. Stalo sa to naopak, teda, on (obž. K. V.) bol napadnutý H. J., o čom svedčí časový sled
udalostí, ktoré nasledovali ihneď po jeho napadnutí H. J., nakoľko on ihneď privolal hliadku polície, ktorej
podal vysvetlenie k jeho napadnutiu a takisto ihneď vyhľadal lekársku pomoc, dokonca so zraneniami
bol v nemocnici ponechaný na pozorovanie dva a pol dňa. Ďalej poukázal na to, že svedok Y. vo svojej
výpovedi uviedol, že asi po hodine a pol prišiel na centrálny príjem v J. pošk. J., ktorý bol pod vplyvom

alkoholu, začal vykrikovať po K. V. a vyhrážať sa mu, následne poškodený z centrálneho príjmu odišiel
a vrátil sa až po polnoci, až vtedy bol ošetrený, preto je pre obžalovaného nevysvetliteľné správanie
poškodeného, ktoré je uvedené v rozsudku, ktorý odišiel z centrálneho príjmu a následne si zavolal
okolo 00.15 hod. RZP a bol ošetrený. Taktiež, podľa jeho názoru, pošk. J. klamal o množstve vypitého
alkoholu, keď uviedol v prípravnom konaní, že vypil 3-4 pivá, na hlavnom pojednávaní už tvrdil, že vypil

5 pív, ale uviedol, že tvrdý alkohol nepil. Svedok U. L. však uviedol, že H. J. pil biely alkohol. Ďalej
namietal, že prvostupňový súd nevykonal dôkaz výsluchom príslušníkov OO PZ Hranovnica, ktorých
privolal obž. K. V. a ktorí vypočuli obž. K. V. ako oznamovateľa a takisto H. J., ktorí by sa vedeli vyjadriť
k tomu, či bol H. J. zranený a k tomu či bol pod vplyvom alkoholu. Poukázal na to, že svedkyňa Y.
D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že išla vypovedať z vlastnej vôle a že ako prví ju kontaktovali

policajti z P., avšak svedok O. J. (otec poškodeného) uviedol, že to bol on, kto svedkyňu D. vyhľadal
a požiadal ju, aby šla vypovedať. Svedkyňa D. uviedla, že mladší z V. (K.) mal mať oblečené v čase
skutku krátke nohavice, pričom z videozáznamu, ktorý odmietol súd vykonať, je zrejmé, že mal oblečené
dlhé tepláky. Závažnejšie poranenia pri tomto konflikte utrpel obž. K. V., ktoré vyplývajú z prepúšťacej
správy zo dňa 28.4.2015, avšak tieto nevznikli tak, ako ich popisuje H. J., ale ako ich popisuje obž. K.

V. so svojim otcom J. V.. Okrem iného utrpel aj poranenie pomliaždenie hrudníka, čo by zodpovedalo
popisu udalostí tak, ako ich popisoval on. Nie je možné, aby utrpel pomliaždenie hrudníka a žeby k
tomu došlo tak, žeby on napadol poškodeného. Tieto zranenia zodpovedajú tomu, že to bol práve
poškodený, ktorý sedel, resp. ležal na ňom a bil ho. Nesúhlasí s tým, že by si tieto poranenia privodil
obžalovaný K. V. útočením na poškodeného, konkrétne udieraním päsťami do poškodeného. Poukázal

ďalej na ust. § 2 ods. 12 Tr. por., pričom uviedol, že ak má výpoveď svedka, resp. viacerých svedkov
slúžiť ako jediný priamy dôkaz preukazujúci vinu obž. K. V., musí byť tento dôkazný prostriedok jasný,
logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či
dokonca vyvrátený tak, ako to bolo v jeho prípade. Výpoveď samotného poškodeného, ako i iných voveci vypočutých svedkov, je nevierohodná a súd prvého stupňa na tieto pochybnosti vôbec neprihliadal.
Navyše nevykonal dôkazy, ktoré oni navrhli vykonať, ktoré by prispeli k náležitému objasneniu veci. Za
danej situácie, pri pochybnostiach, ktoré vznikli pri jednotlivých dôkazoch, bolo namieste použiť zásadu

„in dubio pro reo“, v pochybnostiach v prospech obžalovaného, a spod obžaloby ho oslobodiť tak, ako to
bolo v prípade jeho otca. Má za to, že v danom prípade absentuje objektívna stránka trestného činu, a
teda konanie, následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom a taktiež subjektívna stránka,
pretože mu nebol dokázaný úmysel. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a obž.
Romana Tomajka spod obžaloby oslobodil.

Odvolanie podané obhajcom obžalovaného doplnil písomne aj samotný obž. K. V., ktorý nesúhlasil
s rozhodnutím prvostupňového súdu v otázke jeho viny. Okrem námietky, ktorú uviedol v odvolaní
obhajca obžalovaného, že H. J. od samého začiatku uvádzal, že ho napadli štyri osoby, ktoré sa dodnes
nepodarilo vypátrať, aj že mal byť napadnutý 26.4.2016 a jemu sa kladie za vinu, že skutok sa stal
25.4.2016okolo19.30hod.(tumalodvolateľzrejmenamyslirok2015).Vyjadrilnázor,žeJ.sizabezpečili

krivých svedkov za účelom dosiahnutia pre nich priaznivého výsledku trestného konania. Poukázal
na výpoveď svedka E., ktorý mal, podľa obž. K. V., vidieť skutok cez nepriehľadný múr, nepriehľadnú
bránu, poukázal na to, že kriví svedkovia mali nakupovať v zavretom obchode Coop Jednota a pod.
Namietal, že pokiaľ by hliadka, ktorá prišla do obce R. Y. po tom, čo ich on (obž. K. V.) privolal, videla
na poškodenom nejaké poranenia, určite by to zaznamenala v správe. Poranenia boli diagnostikované

lekárom až dňa 26.4.2016 v čase o 00.24 hod., teda až 4 hodiny po príchode a odchode hliadky OO PZ
Hranovnica, pričom hliadka rozprávala s poškodeným 25.4.2016 o 20.35 hod. Namietal, že do odchodu
polície z obce R. Y. poškodený žiadne zranenia nemal, poškodený bol pod značným vplyvom alkoholu
a agresívny a mohol prísť k zraneniam kdekoľvek a kedykoľvek, nemožno to pričítať osobe obž. K. V..
Poškodený J. sa jednoznačne pred hliadkou OO PZ Hranovnica skrýval po tom, čo ju privolal obž. K.

V.. Na rozdiel od páchateľa H. J., on, ako obžalovaný, podnikol bezodkladne všetky možné zákonné
kroky vedúce k náležitému a spravodlivému objasneniu nezákonnej činnosti spáchanej na ich majetku
a na jeho osobe. Ďalej namietal, že poškodený H. J. nepreukázal v konaní obmedzenie na obvyklom
spôsobe života, pretože bol nezamestnaný, vedený dlhodobo na úrade práce, až následne bol formálne
zamestnaný vo firme C. s.r.o. Y., ktorá patrí jeho otcovi a svedkovi O. J.. Opätovne poukázal na to,

že mu boli spôsobené poranenia len nepatrného významu s dĺžkou liečenia 5-6 dní, až v neskoršom
období začal poškodený simulovať ostatné zdravotné ťažkosti, hlavne s ramenom. Ďalej rozvíjal svoje
úvahy v tom, že predstieranie bolesti ramena malo byť pre poškodeného J. aj finančne výhodné, keďže
bol nezamestnaný a dostal ďalší príspevok od Sociálnej poisťovne, čo žiadal ihneď nasledujúci deň po
vyšetrení. Poukázal na str. 9 znaleckého posudku, kde vyšetreniami poškodeného sa zistilo, že RTG

pravého ramena bolo bez úrazových zmien, zachovaná pohyblivosť a pod. Zopakoval, že údajne pošk.
H.akonezamestnanýmiestnygrázelpožívajúcialkoholjeho(obž.K.V.)akoajjehootcaJ.V.krivoobvinil
z ublíženia na zdraví, ku ktorému malo, podľa krivých výpovedí svedkov, dôjsť, ale až dňa 25.4.2016 a
tak znie aj obžaloba. Namietal aj práceneschopnosť, ktorú vystavila všeobecná lekárka poškodeného
H.. P. v trvaní 37 dní, ktorá konštatovala zachovanie trvalých následkov, obmedzenú hybnosť pravého

ramena, pričom, podľa názoru odvolateľa, predchádzajúce lekárske správy nič také nepotvrdzujú. Ďalej
uviedol,žekeďžesamotnýpoškodenýpovedal,žeporanenieramenautrpelaž26.4.2015,totoporanenie
by nemalo byť zahrnuté do obžaloby, navyše je toto účelovo simulované. Poranenie ramena vychádza
zo subjektívnych pocitov poškodeného J. a nie z objektívneho lekárskeho vyšetrenia. Ďalej poukázal na
to, že nie každá porucha zdravia je ublížením na zdraví v zmysle Trestného zákona. Podľa znaleckého

posudku išlo v prípade poškodeného o ľahké zranenia a nebyť simulovaných zdravotných ťažkostí
poškodeného J., liečenie mohlo trvať v priemere 7 dní, čo plynie z lekárskeho potvrdenia vystaveného
26.4.2015 MUDr. P.. Pokiaľ liečenie trvá priemerne 7 dní, súdy by sa mali prikloniť k priaznivejšiemu
výkladu pre páchateľa a opäť by nešlo o trestný čin. Poukázal na fotodokumentáciu, kde nie je vidno
žiadne závažné poranenia, kruhy pod očami majú niektorí ľudia bežne, či už vplyvom nekvalitného

spánku, alebo kvôli typu pokožky. Taktiež obžaloba hovorí iba o čiastočnom obmedzení v spoločenskom
styku po dobu 7-10 dní v dôsledku farebných zmien, čo nie je príznakom napĺňajúcim ublíženie na zdraví
v zmysle Trestného zákona. Ďalej namietal, že keďže v osobe poškodeného J. ide o osobu, ktorá je
komerčne poistená pre prípad úrazu, nie je možné objektívne určiť, ktoré zranenia pochádzajú z jeho
športových aktivít, keďže pred údajným skutkom mal byť poškodený na hasičskej súťaži, a zranenia

mohli byť spôsobené stavom jeho opitosti, prípadne inými osobami a taktiež je nedostatočný popis
v zdravotnej dokumentácii, čo vyjadril znalec vo svojom znaleckom posudku. Každý z úrazov mohol
H. J. utrpieť v rozdielne dni a štyromi osobami, nemôže byť všetko pripísané jednej nevinnej osobe
za mnohé dni úrazov 25.4.2015, 26.4.2015 a následne neskoršie dni so simulovanými zraneniami.Poukázal aj na fyzickú odlišnosť postáv, kde obž. K. V. má výšku 174 cm a váhu 65 kg, pričom
poškodený má výšku cca 200 cm a váhu 120 kg. Na hlavnom pojednávaní dňa 2.11.2016 na okresnom
súde sa poškodený J. správal nedôstojne, pojednávanie rušil nemiestnym chovaním, posmeškami,

vysmievaním na adresu obžalovaných, o to horšie je jeho správanie v neprítomnosti autorít pod vplyvom
alkoholu, pričom poškodený bol na nevhodné správanie upozornený aj sudcom. Uviedol, že okresný súd
jednostranne hodnotil dôkazy, označil svedkov E., D., L., O. J., P. a J. ako krivých svedkov, ktorí klamali
v prospech J. a s ktorými sú každý jeden v nejakom pomere, pričom priemyselný kamerový monitoring,
prípadne znalecký posudok v celom rozsahu vyvracia krivé obvinenie H. J. a ním zabezpečených krivých

svedkov. Priemyselný kamerový záznam zobrazil H. J. v bunde, pričom svedkovia, ktorí vypovedali v
jeho prospech, hovorili, že nemal oblečenú bundu, čo považuje za rozpor. Taktiež poukazuje na to,
že svedkyňa D. opísala oblečenie a spôsob napadnutia ináč, ako zaznamenala priemyselná kamera.
Svedkovia sa vylučujú, podľa názoru obžalovaného, navzájom, pretože jeden nevidel druhého a opačne,
svedkyňu D. nevidel a nespomenul ani pošk. H. J., obžalovaní K. a J. V., ani žiaden z ďalších svedkov,
preto obžalovaný K. V. tvrdí, že sa v čase údajného činu na danom mieste nenachádzala. Ďalej namietal,

že neboli vypočutí očití svedkovia, policajti, neboli prehraté priemyselné kamerové záznamy a iné, čím
mu súd nevyhovel, ale uspokojil sa s jednostrannými výpoveďami svedkov, ktorí vypovedali v prospech
pošk. H. J.. Týchto svedkov nepovažuje za objektívnych a nestranných, pretože sú vzájomne priateľsky,
pracovne, školsky alebo voľnočasovými aktivitami a väzbami prepojení. Taktiež poukázal na rozpor v
tom, že poškodený J. tvrdil, že mal dostať niekoľko kopancov do hlavy a znalecký posudok lekára hovorí

o maximálne jednej až dvoch ranách päsťou sily strednej intenzity, čo preukazuje, podľa neho to, že
svedkovia klamali. Opätovne poukázal na to, že on (obžalovaný K. V.) utrpel otras mozgu, poškodenie
chrupu, pomliaždenie hrudníka a narazenie chrbta, čo svedčí o útoku na jeho osobu od poškodeného
H. J. tak, ako to aj ihneď nahlásil na políciu a vypovedal, pričom bol hospitalizovaný v nemocnici dva a
pol dňa, na rozdiel od agresívneho H. J.. Namietal rozpory v otázke toho, či išiel poškodený po pravej

alebo ľavej strane, pričom je tam nesúlad, kde sa nachádza chodník a kde je plot, o ktorý sa mal údajne
opierať poškodený pri vstávaní. Podľa názoru obžalovaného práve H. J. bezdôvodne napadol obž. K.
V., ktorý kráčal. Poškodený J. si celú udalosť napadnutia obžalovanými J. a K. V. vymyslel, nakoľko K.
V. mal možnosť vidieť možno raz, a to ešte na inom mieste pred ich domom a nie na mieste, kde sa
mal stať skutok podľa obžaloby. Poukázal ďalej na to, že je na mieste použitie zásady v pochybnostiach

v prospech obžalovaného, vzhľadom na značné rozpory vo vykonaných dôkazoch, taktiež uviedol, že
nebol naplnený materiálny korektív vo vzťahu k prečinu výtržníctva, bol to práve on, kto bol napadnutý
H. J., on sa iba bránil, preto nemohol spáchať trestný čin výtržníctva. Navrhol preto, aby krajský súd
napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného K. V. spod obžaloby oslobodil, pričom priložil aj snímku
zobrazujúcu obydlie svedka H. E. bez výhľadu na údajné miesto činu.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.,
podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa §
316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por.

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por., preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto

preskúmaní dospel k záveru, že odvolania obžalovaného a okresného prokurátora nie sú dôvodné.

Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne
preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný
K. V., a to aj napriek tomu, že jeho spáchanie, na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí konanom

o jeho odvolaní, poprel.
S. K. V. ako aj J. V. na hlavnom pojednávaní na okresnom súde dňa 22.6.2016 vyhlásili, že sú nevinní
zo spáchania skutku a vo veci bližšie nevypovedali, rovnako tak nevypovedali v prípravnom konaní. Na
hlavnom pojednávaní dňa 17.8.2016 obž. K. V. uviedol, že v inkriminovaný čas, keď sa nachádzal na
svojom pozemku, začul rachot na ktorý vybehol na ulicu, kde zistil, že im bolo poškodené zadné sklo na

ich vozidle, deti, ktoré tam boli ukazovali na poškodeného J., že to urobil on, na ulici okrem poškodeného
nebol nikto a poškodený J., rýchlou chôdzou odchádzal, on sa vybral za ním, lebo nevedel, kto to je,
J. zrazu prebehol k nemu na druhú stranu cesty a bez výstrahy ho udrel do tváre päsťou, pritlačil ho k
oploteniu domu a bil ho a kričal, že ho zabije, nato prišiel jeho otec, ktorý ho vytiahol spod J., ktorý zanimi ešte utekal, následne zavolal policajnú hliadku. J. mu vykrútil ruku, mal opuchnutú tvár a problémy
s hrudníkom. Poškodený mal voči nemu výškovú aj váhovú prevahu. Následne bol hospitalizovaný s
podozrením na otras mozgu, práceneschopný bol dva týždne.

S. J. V. uviedol, že videl cez okno ako J. poškodzoval kameňom na ich aute zadné sklo, načo vybehol
von, J. išiel po chodníku, jeho syn po opačnej strane a potom J. prešiel cez cestu, napadol jeho syna a
zvalil ho na zem, bil ho, on kričal, však ho zabiješ, potom sa synovi podarilo vyslobodiť, on (obž. J. V.) do
konfliktu vôbec nezasahoval, následne zavolali policajtov, aby sa to pravdivo vyriešilo, policajti odporučili

K. V. ísť na ošetrenie, čo aj tento urobil a autom išiel do nemocnice. On by ani nebol schopný niekoho
napadnúť, lebo má problémy s kĺbmi a chrbticou. Okrem nich troch na mieste skutku nikto nebol.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia ako aj z
výpovede znalca na hlavnom pojednávaní plynie, že poškodený H. J. dňa 25.4.2015 utrpel zlomeninu
nosových kostí bez posunu úlomkov s krvnou podliatinou pod ľavým okom, pomliaždenie tváre vpravo s

krvnou podliatinou pravej ušnice, podvrtnutie pravého ramenného kĺbu a pomliaždenie a kožné odreniny
v oblasti pravého ramena, pravej strany hrudníka a pravého boku. Poranenie nosa sa lieči 7-10 dní,
rovnako tak pomliaždenie tváre a ušnice sa lieči priemerne 7 dní. Najzávažnejšie bolo podvrtnutie
pravého ramenného kĺbu, kde už pri svojom prvom ošetrení dňa 26.4.2015 o 00.24 hod. sa poškodený
sťažoval na bolestivosť pravého ramena, toto poranenie sa priemerne lieči 3-4 týždne, pre pretrvávanie

bolestivosti pravého ramenného kĺbu dňa 11.5.2015 bol poškodený ošetrený v príjmovej úrazovej
ambulancii a bola mu nasadená ortéza a lieky. Poškodený pri prvotnom ošetrení lekárovi uviedol, že ho
napadli štyri osoby. Poranenia hlavy mohli vzniknúť po opakovaných úderoch päsťou, pomliaždenie a
kožné podliatiny v oblasti pravého ramena mohli vzniknúť pri páde poškodeného na zem, podvrtnutie
pravého ramenného kĺbu mohli vzniknúť pri násilnej rotácii ramena pri zápase v kombinácii s pádom

poškodeného. PN mal obžalovaný vypísanú od 27.4.2015 , práceschopný bol od 2.6.2015, liečenie ale
trvalo do 24.6.2015, kedy sa uskutočnilo posledné kontrolné vyšetrenie, doba liečenia bola predĺžená,
lebo poranenie ramena bolo diagnostikované až 11.5.2015 pri pretrvávaní bolestivosti.

Svedok poškodený H. popísal priebeh dňa, ako aj to, že po tom, čo odišiel z urbárskeho domu, kde požil

pivo, ho cestou domov naháňali obaja obžalovaní, ako prvý ho dobehol mladší z obžalovaných, ktorý ho
udrel päsťou do nosa a potom spadol dozadu, mladší ho potom bil päsťami a kopal nohami, nepamätá
si, aby ho bil aj starší, ten len mladšieho povzbudzoval slovne, aby ho zabil, skončilo sa to tým, že pani
ktorá tam bývala začala na nich kričať. Pred týmto incidentom nemal žiadne poranenia. Pre bolesti išiel
so švagrom na ošetrenie do nemocnice v Poprade okolo 22.00 hod., keďže sa tam stretol s K. V., a

chcel sa vyhnúť ďalšiemu konfliktu, vrátil sa domov bez ošetrenia, následne manželka privolala RZP pre
pretrvávajúce bolesti. Na druhý deň, keď sa videl v zrkadle, ako vyzeral, išiel podať trestné oznámenie.

Zo spáchania skutku tak, ako je tento kladený za vinu obžalovanému K. V. je tento usvedčovaný
predovšetkým výpoveďou svedkyne Y. D., ktorá uviedla, že videla celý incident zo svojho pozemku, kde

pracovala v záhradke. Videla ako ťarbavým krokom prichádzal po ulici poškodený, následne ho dobehol
K. V., ktorý ho zhodil na múrik ich predzáhradky a opakovane ho udieral päsťami do hlavy, následne tam
dobehol aj J. V., ktorý synovi hovoril, zabi ho. Či sa do bitky pridal aj V. starší, ale svedkyňa nevedela
s určitosťou uviesť, lebo bola z toho v šoku a opýtala sa ich, čo robíte, načo V. prestali a odišli dole
smerom k svojmu domu, predtým na poškodenom nevidela žiadne poranenia. Nikoho iného nevidela,

aby napadol poškodeného, okolo išli ešte viacerí Rómovia tínedžeri.

Priamymi svedkami incidentu boli aj svedkovia E. J. a H. P., ktorí zhodne uviedli, že v uvedený deň išli z
nákupu, videli ako poškodený išiel po chodníku, bol opitý, a potom videli ako dvaja muži za ním vybehli
zo záhrady na ulicu, neboli to Rómovia, a bili poškodeného. E. J. nevedel s určitosťou povedať, či ho bili

obaja alebo len jeden útočník. Svedok H. P. uviedol, že poškodeného bili obaja V., najprv mladší, potom
starší, konkrétne ako ho bili však uviesť nevedel.

Svedok E. Y. uviedol, že XX.X.XXXX bol v nemocnici v J. na ošetrení s manželkou, stretol tam obž. V.
ml., ktorý mal evidentné problémy s rukou, asi po hodine došiel poškodený J., ktorý mal evidentne vypité,

začal sa vyhrážať V. ml., odťahoval ho od neho kamarát, J. mal opuchnutú tvár, boli tam aj policajti,
ktorých privolal V. a niečo si tam zapisovali. V. ml. celý čas pred ošetrením stál v čakárni a držal si ruku
s bolestivým výrazom, ostatní pacienti sedeli.Svedok H. E., o ktorom poškodený uviedol, že je susedom poškodeného a jeho otca, u ktorého aj
pracoval uviedol, že cez okno v dome videl oboch poškodených utekať smerom od školy a videl aj V.
staršieho ísť predtým hore smerom k škole. Videl aj niekoho ležať pri dome L.. Otec poškodeného sa

ho pýtal, čo v uvedený deň videl a on mu povedal to isté, čo vypovedal pred súdom. Tento svedok nikdy
netvrdil, aby videl incident samotný.

Svedok O., otec poškodeného potvrdil, že skutok samotný on nevidel, bol privolaný známym Y. J., ktorý
mu povedal, že syn je skrvavený a dezorientovaný pred bytovkou, kde on došiel, syna vzal k nim domov,

kde sa tento umyl, povedal mu, že ho zozadu napadli V., boli za nimi a aj policajti, od synovej manželky
sa dozvedel, že syn bol v noci na ošetrení. Neskôr on zistil, že incident videla svedkyňa D., H. E. mu
potvrdil len to, že videl, ako V. bežali za H. a nadávali, incidnet mali vidieť aj traja alebo štyria K., ktorí
však o tom odmietli ísť vypovedať.

Svedok U. L. tiež uviedol, že nebol svedkom incidentu, tento však potvrdil, že videl poškodeného v

urbárskom dome, kde im poškodený kúpil alkohol, pretože oslavoval narodenie syna, u poškodeného
videl, že tento pil biely alkohol. Svedok videl poškodeného odchádzať z urbárskeho domu, kde
nemal žiaden konflikt a nebol ani poranený, potom ho videl až pred bytovkou, kedy bol skrvavený,
dezorientovaný a bol pri ňom jeho otec O. J. a sused Y. J. a dookola hovoril, že ho zbili, avšak nepovedal
kto konkrétne.

Hodnotiac takto vykonané dôkazy dospel aj odvolací súd k záveru, že nezistil žiaden dôvod, prečo
by neveril výpovediam poškodeného H. J., ktorý tvrdil, že bol napadnutý V., s určitosťou vedel, že ho
fyzicky napadol obž. K. V., nepamätal sa, aby ho udieral aj obž. J. V.. V. výpoveď poškodeného bola
potom v súlade s výpoveďou nestrannej svedkyne Y. D., ktorá pozorovala incident zo svojho pozemku

pričom incident sa odohral pred jej domom v R. Y. na ulici J. č. XXX, ktorá svedkyňa jednoznačne
potvrdila, že poškodeného fyzicky napádal obž. K. V., obžalovaný J. V. syna povzbudzoval v bitke slovne,
či sa aj obž. J. V. fyzicky do bitky zapojil, si nebola istá. Následne aj svedkovia J. a P. jednoznačne
potvrdili, že poškodeného J., ktorého oni poznali z futbalu, napadli dve osoby, svedok J. tvrdil, že
nevie, či ho bili dvaja alebo jeden, svedok P. tvrdil, že poškodeného bili obaja obžalovaní. Ani krajský

súd nezistil žiadny dôvod ani motív, prečo by poškodený, a svedkovia, mali obžalovaného K. V. krivo
obviniť. Navyše za situácie, keď obžalovaný K. V. mal aj motív takto konať, keďže tesne predtým malo
dôjsť k úmyselnému poškodeniu zadného skla jeho vozidla zaparkovaného pred domom, pričom ako
páchateľa poškodenia vozidla mu jednak deti na ulici povedali, že to bol práve poškodený H. J., kto
hodil kameň do skla jeho vozidla a napokon na ulici sa podľa vyjadrenia obžalovaného K. V. nikto iný

v tom čase nenachádzal. Poškodený bol pre poranenia na ošetrení v nemocnici v J., pričom aj znalec
konštatoval ako najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku poranení verziu ako vypovedal poškodený.
K námietkam, že poranenie ramena poškodený nafingoval, aby dostal plnenie od poisťovne, krajský
súd uvádza, že z lekárskych správ ako aj zo znaleckého posudku jednoznačne plynie, že na bolesť
ramena sa poškodený J. sťažoval už pri svojom prvom ošetrení a vtedy boli diagnostikované aj vonkajšie

poranenia ramena a to pomliaždenie a kožné odreniny v oblasti pravého ramena. Aj obž. K. V. bol
v noci z 25.4.2015 na 26.4.2015 na ošetrení v nemocnici v J., následne tam bol aj hospitalizovaný
a to od 26.4.2015 02.43 hod. do 28.4.2015 07.43 hod. pre pomliaždenie hlavy, hrudníka a bolesti
pravého zápästia, pričom svedok, ktorého navrhli vypočuť obžalovaní E. Y. potvrdil, že počas čakania
na ošetrenie, obžalovaný K. V. stál a držal si ruku s bolestivým výrazom, kým ostatní pacienti v

čakárni sedeli na lavičke, na ošetrenie išiel sám svojím motorovým vozidlom. Pokiaľ ide o námietky, že
poškodeného mali napadnúť štyria Rómovia, tento údaj síce poškodený pri prvotnom lekárskom ošetrení
vychádzajúc z lekárskej správy mal uvádzať, ale aj samotní obžalovaní pripustili, že dňa 25.4.2015
došlo k incidentu práve medzi poškodeným a samotným obžalovaným K. V., preto ani z výpovedí
samotných obžalovaných nie je vyvrátený konflikt medzi K. V. a H. J., obžalovaní akurát tvrdili, že H. J.

zbil K. V., nie naopak, preto ani krajský súd nemal pochybnosti o tom, že neútočili žiadni štyria neznámi
Rómovia. Pokiaľ ide o spochybňovanie času, kedy došlo k vzniku poranení poškodeného, keďže tento
bol ošetrený až 26.4.2015 po polnoci, a v tejto súvislosti k potrebe vypočuť policajtov, ktorých hneď po
konflikte privolal obž. K. V., krajský súd uvádza, že zo správy týchto príslušníkov zo dňa 25.4.2015 DU:
159,160/2015 plynie, že títo vyťažili v ten deň aj H. J. a ten sa im sťažoval na poranenia a policajti mu

odporučiliprísťpodaťoznámenieoudalostiakoajísťnalekárskeošetrenie.Pretoanikrajskýsúdnevidel
dôvod výsluchu svedkov policajtov, keďže aj im sa mal poškodený J. na poranenia sťažovať, keďže
mu odporučili vyhľadať lekárske ošetrenie. Navyše aj svedok U. L. jednoznačne vyhlásil, že poškodený
nebol pri odchode z urbárskeho domu, po tom čo požíval alkohol zranený, naopak bol zranený predbytovkou, kde ho takto našiel aj jeho otec O. J. a videl ho aj svedok L.. Pokiaľ obžalovaní namietali
rozpory v tom, čo mali zúčastnení oblečené, alebo či bol obchod v tom čase otvorený a teda či mohli
svedkovia J. a P. ísť vo večerných hodinách v sobotu z obchodu, tu krajský súd poznamenáva, že

išlo o detaily, na ktoré si svedkovia nemuseli presne pamätať a len to, že si ich presne nepamätali
ešte neznamená, že klamali. Napokon išlo o dynamický dej s rýchlym priebehom počas ktorého sa
aktéri premiestňovali, menili pozície, preto nie každý svedok si musí každý detail presne všimnúť a
zapamätať. Pokiaľ obhajoba namietala, že svedok H. E. je zaujatý, lebo je v priateľskom pomere k
poškodenému a jeho otcovi, tento svedok jednoznačne uviedol, že on incident samotný nevidel, videl

len pohyb obžalovaných po ulici, kde sa mal incident stať, čo napokon potvrdili aj samotní obžalovaní,
že po ulici sa v čase skutku pohybovali. Pokiaľ obžalovaný namietal, že poškodený je od neho vyšší a
aj statnejší a preto ho on nemohol napadnúť, krajský súd uvádza, že svedkovia potvrdili, že poškodený
bol pod značným vplyvom alkoholu, že išiel kolísavou chôdzou. K vzniku poranení a dĺžke liečenia a
obmedzenia na obvyklom spôsobe života poškodeného správne vychádzal okresný súd z výpovede
znalca, ktorý ustálil jednotlivé poranenia, ich vznik ako aj potrebu ich liečby, pričom najzávažnejšie

poranenie si vyžadovalo liečbu minimálne tri týždne, čo by bolo aj dĺžka práceneschopnosti, pokiaľ by
v tom čase poškodený pracoval.

Prvostupňový súd preto rozhodol správne, keď obžalovaného K. V. uznal vinným z prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. ako aj prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.

zák.. Rovnako tak rozhodol prvostupňový súd správne, pokiaľ obžalovaného J. použijúc zásadu v
pochybnostiach v prospech obžalovaného podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil spod obžaloby
prokurátora, lebo vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že skutok spáchal aj tento obžalovaný, keď aj samotný poškodený H. J. sa k účasti
obžalovaného J. V. na jeho fyzickom napadnutí nevedel jednoznačne vyjadriť, rovnako tak vypovedala

aj svedkyňa D., ktorá incident pozorovala zblízka a aj svedok J.. Jediným svedkom, ktorý tvrdil, že aj
obž. J. V. fyzicky napadol poškodeného bol svedok P., avšak svedok J. vypovedal o tom, že sa tam
naťahovali, a preto aj podľa názoru krajského súdu, nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že aj obž. J. V. sa či už údermi päsťami alebo kopaním zúčastnil na napádaní poškodeného,
tento obžalovaný jednoznačne slovne povzbudzoval syna obžalovaného K. V. a na mieste samom sa

nachádzal, avšak ani ostatní priami svedkovia jednoznačne neuvideli, aby sa aj tento obžalovaný do
bitky aktívne zapojil.

Správne postupoval prvostupňový súd aj pri ukladaní trestu obžalovanému K. V., keď uložil
obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, teda dva mesiace nad dolnú hranicu

trestnej sadzby, ako aj keď v konaní obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že obžalovaný
v minulosti viedol riadny život, keď doposiaľ nebol súdne trestaný a správne zistil aj priťažujúcu okolnosť
a to podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., pretože obžalovaný K. V. spáchal dva trestné činy. Obžalovanému
okresný súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu na samej dolnej
hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, keďže obžalovaný K. V. nebol doposiaľ trestaný.

Keďže aj výrok o náhrade škody bol zákonný a v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, z
uvedených dôvodov potom krajský súd odvolanie obžalovaného K. V. ako aj okresného prokurátora ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.