Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. august 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 0Er/5446/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7199889190
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahoslava Saxová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7199889190.3

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: B.C.CONSULT, s.r.o.,
so sídlom Budovateľská ulica 1290, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 45 462 500, proti povinnej: I. R., T..
XX.X.XXXX, H. Y. X, XXX XX Y., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 46,47 Eur s
prísl. a trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Štefan Šviderský, Hronského
1811, 093 45 Vranov nad Topľou, pod sp. zn. Ex 15666/99 o námietkach povinnej, takto

r o z h o d o l :

Námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa
22.10.1999 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. XXXX XXXXXX* vydaného Okresným súdom
Košice I dňa 10.12.1999 upovedomil poverený súdny exekútor účastníkov konania o začatí exekúcie
upovedomením č. k. J. XXXXX/XX-X F. S.Z. X.X.XXXX. Exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie

exekučné konanie, je platobný rozkaz Okresného súdu Košice I, č.k. M. XXXX/XX F. S. XX.X.XXXX.

Dňa 13.3.2015 povinná podala na poštovú prepravu námietky proti exekúcii. Upovedomenie o začatí
exekúcie bolo povinnej doručené dňa 11.3.2015, čo má súd preukázané na základe poštovej doručenky,
ktorú súdny exekútor predložil súdu spolu s upovedomením o začatí exekúcie. Na základe uvedeného
má súd za preukázané, že predmetné námietky boli podané v zákonnej lehote.

Povinná odôvodnila námietky proti exekúcii tým, že nesúhlasí s rozhodnutím o začatí exekúcie z
dôvodu premlčacej doby 17 rokov, nakoľko je nezamestnaná, nemá finančné prostriedky ani majetkové
nadobudnuté veci. Podľa zákona táto pohľadávka už je neplatná a zanikla. Poverená exekúcia bola
29.12.1999, to je 16 rokov od rozhodnutia a upovedomenie jej bolo zaslané až 10.3.2015, a preto žiada
o ukončenie exekúcie.

Podľa ust. § 38 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok (ďalej len EP), oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie.

Podľa ust. § 50 ods. 1 EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného
titulunastaliokolnosti,ktoréspôsobilizánikvymáhanéhonárokualebobrániajehovymáhateľnosti,alebo
ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený
alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť

odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil
od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil, že exekučným titulom -
podkladom pre exekučné konanie je platobný rozkaz Okresného súdu Košice I, Č..Y.. M. XXXX/XXXX

F. S. XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľný dňa 17.6.1999. V zmysle
uvedeného exekučného titulu bola povinnej (v postavení odporcu) uložená povinnosť do 15 dní odo dňa
doručenia platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi sumu 46,47 Eur s príslušenstvom a trovy konania.

V predmetnom exekučnom titule bola povinná riadne poučená o možnosti podať proti platobnému

rozkazu odpor v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote odo dňa jeho doručenia. Odpor proti
platobnému rozkazu podaný nebol, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, a teda je spôsobilý
byť riadnym exekučným titulom, na podklade ktorého sa vykonáva exekúcia. Voči predmetnému
platobnému rozkazu nebol podaný opravný prostriedok, a preto tento nadobudol právoplatnosť a
stal sa vykonateľným dňa 17.6.1999. Platobný rozkaz je riadne opatrený doložkou právoplatnosti a
vykonateľnosti.

Povinná v námietkach proti exekúcii uviedla, že právo vymáhané v tomto exekučnom konaní je
premlčané.

V zmysle ust. § 110 ods. 1 OZ, v znení neskorších predpisov, ak bolo právo priznané právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa
rozhodnutia plniť.

Podľa ust. § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného
orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania

neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného
príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 22.10.1999. V zmysle ust. § 36
ods. 2 EP, sa exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie

exekúcie. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 22.10.1999. Týmto dňom oprávnený v
zmysle ust. § 112 OZ uplatnil svoje právo priznané exekučným titulom, čo spôsobilo, že premlčacia doba
od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.

Keďže exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.6.1999, premlčacia doba by

v prípade, ak by právo nebolo uplatnené u súdneho exekútora, uplynula dňom 17.6.2009. Nakoľko
oprávnený uplatnil svoje právo podaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa
22.10.1999, je preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, keďže oprávnený uplatnil
svoje právo ešte pred uplynutím premlčacej doby. Keďže dňom uplatnenia práva u súdneho exekútora
premlčacia doba neplynie po dobu celého exekučného konania, súdnemu exekútorovi v pokračovaní

v konaní nebráni žiadna zákonná prekážka, teda ani prekážka premlčania, ktorá v danej veci nebola
preukázaná. Na základe uvedeného je námietka premlčania v celom rozsahu nedôvodná.

Podstata premlčania spočíva v priebehu dvoch štádií jeho uplynutia, ktoré treba od seba dôsledne
odlišovať. Pre prvé štádium je charakteristické to, že uplynula zákonom ustanovená doba, teda

premlčacia doba, a to bez toho, že by bol oprávnený subjekt svoje právo vykonal, hoci tak urobiť mal
a mohol. V danom prípade nenastalo ani jedno štádium, nakoľko oprávnený pred uplynutím premlčacej
doby uplatnil svoje právo, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Okamihom začatia exekučného
konania (22. 10. 1999 s poukazom na § 36 ods. 2 Exekučného poriadku) premlčacia doba prestala
plynúť podľa § 112 OZ. Z uvedeného dôvodu nemôže námietka premlčania, ktorú vzniesla povinná

počas exekučného konania, vyvolať právne dôsledky predpokladané zákonom, nakoľko nebol splnený
základný predpoklad pre jej uplatnenie, a to márne uplynutie premlčacej doby.

Cieľom exekučného konania je vykonanie exekúcie a uspokojenie oprávneného. Na to, aby mohla byť
exekúcia vedená voči povinnému musia byť naplnené zákonné predpoklady. Základnými predpokladmi

zákonného vedenia exekúcie voči povinnému je existencia vykonateľného rozhodnutia, ktoré je
podkladom k vykonaniu exekúcie a nesplnenie si povinnosti uloženej vykonateľným rozhodnutím. V
danom prípade v konaní nebolo preukázané, aby do podania návrhu na vykonanie exekúcie došlo ksplneniu uloženej povinnosti a taktiež neboli preukázané ani iné dôvody pre ktoré by mala byť exekúcia
neprípustná.

Inštitút námietok v exekučnom konaní neslúži ako opravný prostriedok proti rozhodnutiam, na základe
ktorých je vedené exekučné konanie, tieto bolo potrebné si uplatniť prostredníctvom odvolania v zmysle
poučenia uvedeného v rozhodnutí v pôvodnom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované
právne ustanovenia súd námietky povinnej proti exekúcii musel ako neodôvodnené zamietnuť, pretože
súd nezistil, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku,

resp. brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie.

Čo sa týka námietok povinnej súd konštatuje, že po preskúmaní a oboznámení sa s listinnými
dôkazmi dospel k záveru, že námietky povinnej neboli podané dôvodne, nakoľko povinná vo svojich
námietkach nepreukázala ani jednu z okolností, ktorá by po vzniku exekučného titulu spôsobovala zánik
vymáhaného nároku, alebo by bránila jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody pre ktoré je exekúcia

neprípustná. Vo svojich námietkach povinná poukazuje na zlú finančnú situáciu, pričom uviedol, že je
dlhodobo nezamestnaná, nemá finančné prostriedky ani majetkové nadobudnuté veci. Súd k danej
veci konštatuje, že insolventnosť ani skutočnosť, že povinná je nezamestnaná ešte povinnú nezbavujú
povinnosti na ktorú bola zaviazaná exekučným titulom, a preto tieto ako také nemajú právny dosah na
zastavenie exekúcie. Dôvodom zastavenia exekúcie by bolo preukázanie naplnenia ust. § 57 ods. 1

Exekučného poriadku v zmysle ktorého exekúciu súd zastaví ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade však súd rozhoduje o námietkach povinnej proti
exekúcii a teda súd v danom štádiu preskúmava taxatívne upravené dôvody prípadného vyhovenia
vyplývajúce z ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.

Nakoľko však v danom prípade nebola doposiaľ preukázaná nemajetnosť povinnej, resp. ani súdny
exekútor na základe predbežného šetrenia majetkovej podstaty povinnej nepodal podnet na zastavenie
exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej, exekučný súd v čase kedy rozhoduje o námietkach
proti exekúcii musí vychádzať iba z aspektov námietkové konania a teda skúmať dôvody taxatívne
vymedzené v ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Na základe uvedeného preto súd nemôže prihliadať

na nemajetnosť povinnej, resp. na jej zlú finančnú situáciu, nakoľko táto doposiaľ nebola preukázaná,
a preto zlú finančnú situáciu povinnej, súd nemôže považovať ako relevantný dôvod na zastavenie
exekúcie.

Samotný výkon exekúcie spadá výlučne do pôsobnosti súdneho exekútora, ktorý po preskúmaní

majetkových ako aj finančných možností povinného sám rozhodne o spôsobe vykonania exekúcie.
Povinná vo svojom podaní poukázala na zlú finančnú situáciu, avšak bez preukázania relevantného
dôkazu o nevymožiteľnosti pohľadávky z dôvodu jej nemajetnosti. Súdny exekútor v súčinnosti s
povinnou môže vykonať exekúciu niektorým zo spôsobov vykonania exekúcie. Z daného vyplýva, že
v priebehu výkonu exekúcie je možné, aby súdny exekútor vykonal exekúciu aj iným spôsobom než

len napr. zrážkami zo mzdy, či prikázaním pohľadávky z účtu v banke, a preto súdny exekútor po
preskúmaní majetkovej podstaty povinnej môže pristúpiť k exekvovaniu hnuteľných či nehnuteľných vecí
povinnej. Samotný priebeh výkonu exekúcie je ovplyvnený aj súčinnosťou povinnej, a preto by malo
byť v záujme povinnej poskytnúť súdnemu exekútorovi pri výkone exekúcie dostatočnú súčinnosť, tak
aby výkonom exekúcie došlo k čo najmenšiemu zásahu do životných potrieb povinnej, ktorá je v zlej

finančnej situácii, ale súčasne k riadnemu uspokojeniu oprávneného. V prípade ak má povinná záujem
splácať vymáhanú pohľadávku, súčasná zákonná úprava nebráni povinnej so súdnym exekútorom
spísaťdohoduosplátkovomkalendári,avšakktejtodohodemusíudeliťsúhlasoprávnený.Vexekučnom
konaní nemá súd právomoc rozhodovať o povolení splátok.

Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že vedenie exekučného konania spadá do pôsobnosti samotného
súdneho exekútora, ktorý okrem iného preskúmava všetky majetkové pomery povinnej. Exekučný
súd ako orgán, ktorý vykonáva dohľad nad výkonom exekúcie preto nepreskúmava majetkové
pomery povinnej, ale iba skúma či sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti v prípade ak takéto skutočnosti boli zo strany súdneho exekútora preukázané, prípadne

ak bol podaný zo strany povinnej návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť.

Nazákladeuvedenýchskutočnostíacitovanýchzákonnýchustanovenísúdrozhodoltak,akojeuvedené
vo výroku tohto uznesenia a teda námietky povinnej proti exekúcii zamietol ako nedôvodné.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je
prípustná sťažnosť v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch

písomných vyhotoveniach. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V zmysle ust. § 243 Civilného sporového poriadku v sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne
a čoho sa sťažovateľ domáha.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
sťažnosti. (§ 244 C.s.p.)