Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. máj 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Csp/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116224101
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116224101.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: KRUK

Česká a Slovenská republika s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové,
Česká republika, IČ: 24 785 199, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., so sídlom
Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: S. Y., E.. XX.XX.XXXX, J. I.
Z. XXXX/XXA, XXX XX Ž., Š. F. S., o zaplatenie 7.224,07 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu o zaplatenie sumy 7.224,07 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy
7.067,87 eur od 15.07.2015 do zaplatenia, zamieta.

Určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v článku 19, bod 19.16 Všeobecných obchodných
podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
07.07.2011 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava,
IČO: 00 151 653 ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom v znení: „Klient súhlasí s tým, že Banka
je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči Klientovi, a to
bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj
previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči Klientovi. Klient je oprávnený postúpiť svoje

pohľadávky voči Banke alebo previesť svoje záväzky voči nej len s predchádzajúcim písomným
súhlasom Banky; predchádzajúci písomný súhlas Banky nie je potrebný pokiaľ sa zriaďuje záložné právo
k pohľadávkam Klienta ako záložcu voči Banke v prospech Banky ako záložného veriteľa. V prípade, že
Klient je spotrebiteľom v zmysle osobitného právneho predpisu, tak Banka nebude bezdôvodne súhlas
odopierať.“, je neplatná pre jej neprijateľnosť.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Nepriberá do konania občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so
sídlom Šafárikove námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, ako osobitný subjekt na strane
žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 23.09.2016 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 23.09.2016 doplnenou podaním
zo dňa 03.10.2016 doručeným súdu dňa 06.10.2016 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia,
ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 7.224,07 eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 7.067,87 eur od 15.07.2015 do zaplatenia a nahradiť mu

trovy konania.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej aj ako „SlSp“) uzavrela so žalovaným dňa
07.07.2011 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazala poskytnúťžalovanému úver vo výške 5.700,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných
splátkach po dobu 119 mesiacov od 20.08.2011 v sume 105,96 eur. Úver bol poskytnutý žalovanému
jednorazovo bezhotovostne. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorili Všeobecného obchodné podmienky

SlSp Žalovaný sa zmluvou okrem iného zaviazal splácať poskytnutý úver v uvedených mesačných
splátkach, vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru, ako aj uhradiť celkové náklady
spojené s poskytnutím úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 29.09.2015 medzi SlSp
ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpila SlSp na žalobcu pohľadávku voči žalovanému
aj s príslušenstvom, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Vzhľadom

na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver, resp. jednotlivé povinné splátky
úveru riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a Všeobecnými obchodnými podmienkami SlSp po
predchádzajúcej výzve žalovanému dňa 04.06.2015 písomne oznámila, že v súlade s ustanoveniami
zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru a žiada o okamžité
splatenie úveru. Žalobca ďalej uviedol, že listom zo dňa 18.07.2016 - výzva pred podaním žaloby
vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy. Doposiaľ žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Celkový dlh

žalovaného predstavuje ku dňu spísania žaloby sumu 7.224,07 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške
5.463,78 eur (poskytnutý úver 5.700,- eur mínus zaplatená časť na istine vo výške 236,22 eur), úroku vo
výške 1.518,32 eur (celková výška úrokov 3.698,21 eur vyčíslených k dátumu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru mínus zaplatená časť na úrokoch vo výške 2.179,89 eur), úrokov z omeškania vo výške
156,20eur(vyčíslenýchkdátumupostúpeniapohľadávky)azpoplatkovvovýške85,77eur[a)poplatkov

za správu úveru celkom v sume 65,78 eur = 22 x 2,99 eur mesačne mínus uhradených 65,78 eur, t. j.
ostalo k úhrade 0,- eur, b) poplatkov za zaslanie upomienky celkom v sume 450,- eur = 18 x 25,- eur
mínus uhradených 375,- eur, t. j. ostalo k úhrade 75,- eur, c) poplatkov za poistenie k úveru celkom v
sume 100,66 eur = (16 x 3,58 eur) + (9 x 3,59 eur) + (3 x 3,69 eur) mínus uhradených 89,89 eur, t. j. ostalo
k úhrade 10,77 eur). Napokon žalobca uviedol, že žalobou si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania.

3. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené riadne do vlastných rúk, aj napriek výzve
súdu v určenej lehote písomne nevyjadril.
4. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 16.05.2017 za účasti
žalovaného a v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, a to vzhľadom na to, že títo sa na
pojednávanie neustanovili, pričom právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 19.04.2017 oznámil súdu,

že netrvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní z dôvodu nenavyšovania trov právneho zastúpenia.
Od predvolania žalobcu na pojednávanie súd upustil podľa ust. § 178 ods. 1 CSP.
5. Žalovaný sa tak na pojednávaní vyjadril k žalobe tak, že zásadne nevie, ako by sa mal k žalobnému
návrhu vyjadriť. Chcel by to vyplatiť, ale nedokáže toto vyplatiť naraz, a to vzhľadom k tomu, že má aj
iné záväzky.

6. Súd tak pri svojom rozhodnutí vychádzal z nasledovných skutkových zistení.
7. Dňa 07.07.2011 uzavrela SlSp ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 4 spisu), ktorej predmetom bolo poskytnutie
splátkového úveru dlžníkovi v sume 5.700,- eur za nasledovných Základných podmienok: druh úveru:
spotrebný úver na čokoľvek, typ a výška úrokovej sadzby: fixná do splatnosti 16,90 % ročne v

deň uzatvorenia zmluvy, úrok z omeškania: 8 % ročne, spôsob poskytnutia úveru: jednorazovo
bezhotovostne, spracovateľský poplatok: 119,- eur uhradený pri uzatvorení zmluvy z prostriedkov úveru,
poplatok za správu úveru: 2,99 eur mesačne, poplatok za upomienku: 25,- eur, výška splátky a splatnosť:
69,89 eur mesačne od prvého čerpania úveru do 31.07.2011 (splátka vo výške úrokov a poplatkov)
a vo výške 105,96 eur mesačne od 20.08.2011 ku 20. dňu v kalendárnom mesiaci (splátka vo výške

istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s úverom), počet splátok:
119 od 20.08.2011, konečná splatnosť úveru: 20.06.2021, spôsob splácania: inkasom z inkasného účtu
dlžníka, ročná percentuálna miera nákladov: 20,22 %, priemerná hodnota RPMN: 17,62 %, celková
čiastka spojená s úverom: 12.371,13 eur, bankou požadované ručenie alebo poistenie: nevyžaduje sa.
(čl. I bod 1 zmluvy) Dlžník sa zaviazal do posledného dňa kalendárneho mesiaca, predchádzajúceho

dňu splatnosti splátky, dohodnutému v bode 1 tohto článku zmluvy, splácať pohľadávku banky mesačne
splátkami vo výške úrokov a poplatkov, a to v súlade s podmienkami dohodnutými v Úverových
podmienkach. Dlžník zároveň v čl. II bod 2 vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami Zmluvy, ktorými
sú Všeobecnými obchodné podmienky veriteľa, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené
Zverejnením., za ktorých sa bankový produkt v zmysle Zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa

ich dodržiavať, pričom pre účely zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané
veriteľom s účinnosťou od 01.08.2002 (ďalej len „VOP“). Ďalej dlžník podpisom úverovej zmluvy vyjadril
súhlas s poistením schopnosti splácať úver podľa Poistnej zmluvy v znení neskorších zmien a dodatkov
(ďalej aj „Rámcová poistná zmluva“)m, a to v rozsahu rozšíreného súboru poistenia - 1 poistená osoba.Dlžník sa zaviazal počas trvania poistenia k úveru platiť poplatok za poistenie k úveru vo výške 3,58
eur (pričom banka bola oprávnená jednostranne zmeniť výšku a spôsob výpočtu poplatku za poistenie k
úverupodľaSadzobníka,úverovejzmluvy,ÚverovýchpodmienokaVOP)vdeň,ktorýsačíselnezhoduje

s dňom splatnosti splátky úveru, v jednej sume s pravidelnými mesačnými splátkami úveru.
8. Podľa ust. čl. 7 bod 7.3.2. VOP (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 8 spisu), pohľadávku z úveru,
ktorá sa skladá z istiny, jej súčastí a príslušenstva, spláca Klient pravidelnými splátkami, periodicitou
dohodnutou v základných podmienkach zmluvy o úvere.
9. Podľa ust. čl. 7 bod 7.6.1. písm. a) VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo

zmluvného dojednania zo strany Klienta alebo ak je Klient v omeškaní so splatením splátky úveru,
ktoré trvá viac ako 3 mesiace, je Banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Úveru, t. j. požadovať
splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a Klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v
lehote, ktorú určí Banka v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
10. Podľa ust. čl. 19 bod 19.16. VOP, klient súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť
na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči Klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné,

splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje
záväzky voči Klientovi. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť svoje
záväzky voči nej len s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky; predchádzajúci písomný súhlas
Banky nie je potrebný pokiaľ sa zriaďuje záložné právo k pohľadávkam Klienta ako záložcu voči Banke
v prospech Banky ako záložného veriteľa. V prípade, že Klient je spotrebiteľom v zmysle osobitného

právneho predpisu, tak Banka nebude bezdôvodne súhlas odopierať.
11. Podľa Sadzobníka poplatkov a náhrad SlSp platného od 01.12.2012 bol poplatok za poistenie k
úveru - rozšírený súbor poistenia - 1 osoba vo výške 3,5 % z predpísanej úverovej splátky / mesačne.
12. Listom zo dňa 14.05.2015 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 20 spisu) vyzývala SlSp žalovaného
s poukazom na to, že žalovaný je v omeškaní so splácaním pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č.

XXXXXXXXX, pričom ku dňu 12.05.2015 je v omeškaní s úhradou sumy 1.858,57 eur, na zaplatenie tejto
sumy najneskôr do 15 dní od doručenia tohto listu s upozornením, že v prípade neuhradenia uvedenej
sumy v stanovenej lehote pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Táto výzva sa podľa
oznámenia poštového doručovateľa vrátila odosielateľovi späť z dôvodu, že žalovaný si zásielku v
odbernej lehote, ktorá skončila dňa 05.06.2015 neprevzal. (fotokópia obálky listovej zásielky SlSp na č.

l. 21 spisu - dôkaz produkovaný žalobcom)
13. Listom zo dňa 04.06.2015 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 22 spisu) oznámila SlSP
žalovanému, že vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle ust. bodu 8.1. Produktových obchodných
podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery SlSp s účinnosťou od 01.01.2015, a to ku dňu 03.06.2015
(k tomuto dňu mal byť zostatok pohľadávky banky voči žalovanému vo výške 7.146,33 eur). Tento list sa

podľa oznámenia poštového doručovateľa vrátil odosielateľovi späť z dôvodu, že žalovaný si zásielku
v odbernej lehote, ktorá skončila dňa 26.06.2015 neprevzal. (fotokópia obálky listovej zásielky SlSp na
č. l. 23 spisu - dôkaz produkovaný žalobcom)
14. Dňa 29.09.2015 uzavrela SlSp ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 1128/2015/CE (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 54 spisu), ktorej predmetom

bolo odplatné postúpenie pohľadávok postupcu špecifikovaných v prílohe č. 1 zmluvy, medzi inými aj
pohľadávky z vyššie uvedenej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX v zostatku vo výške 7.224,07
eur (strana 1 prílohy č. 1; dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 59 spisu).
15. Listom zo dňa 08.10.2014 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 24 spisu) oznamovala SlSp
žalovanému, že postúpila žalobcovi pohľadávku voči nemu z vyššie uvedenej zmluvy o splátkovom

úvere č. XXXXXXXXX.
16. Z výpisu z úverového účtu (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 27 spisu) vyplýva, že SlSp
žalovanému poskytla dňa 07.07.2011 úver na základe predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXX vo výške 5.700,- eur, pričom však z dôvodu úhrady spracovateľského poplatku vo výške
119,- eur žalovaný obdržal dňa 07.07.2011 len sumu 5.581,- eur.

17. Súd v ďalšom považoval medzi stranami sporu za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu v podaní
zo dňa 19.04.2017 (§ 186 ods. 2 CSP), že žalovaný vykonal na predmetný úverový prípad nasledovné
úhrady: dňa 01.08.2011 v sume 69,89 eur, dňa 20.08.2011 v sume 105,96 eur, dňa 20.09.2011 v sume
105,96 eur, dňa 20.10.2011 v sume 105,96 eur, dňa 20.11.2011 v sume 105,96 eur, dňa 20.12.2011
v sume 105,96 eur, dňa 20.01.2012 v sume 105,96 eur, dňa 20.02.2012 v sume 105,96 eur, dňa

20.03.2012 v sume 105,98 eur, dňa 20.04.2012 v sume 105,98 eur, dňa 20.05.2012 v sume 105,98 eur,
dňa 20.06.2012 v sume 84,58 eur, dňa 13.07.2012 v sume 21,40 eur, dňa 20.07.2012 v sume 64,99
eur, dňa 14.08.2012 v sume 40,99 eur, dňa 20.08.2012 v sume 4,84 eur, dňa 13.09.2012 v sume 101,14
eur, dňa 20.09.2012 v sume 47,13 eur, dňa 12.10.2012 v sume 58,85 eur, dňa 20.10.2012 v sume 39,10eur, dňa 13.11.2012 v sume 66,88 eur, dňa 20.11.2012 v sume 10,26 eur, dňa 29.11.2012 v sume 95,72
eur, dňa 20.12.2012 v sume 105,98 eur, dňa 20.01.2013 v sume 61,85 eur, dňa 13.02.2013 v sume
44,13 eur, dňa 20.02.2013 v sume 41,26 eur, dňa 13.03.2013 v sume 64,72 eur, dňa 20.03.2013 v sume

28,06 eur, dňa 12.04.2013 v sume 81,16 eur, dňa 20.04.2013 v sume 94,69 eur, dňa 14.05.2013 v sume
14,53 eur, dňa 20.05.2013 v sume 93,24 eur, dňa 13.06.2013 v sume 15,98 eur, dňa 20.06.2013 v sume
106,13 eur, dňa 20.07.2013 v sume 65,84 eur, dňa 13.08.2013 v sume 40,29 eur, dňa 20.08.2013 v
sume 41,85 eur, dňa 13.09.2013 v sume 64,28 eur, dňa 20.09.2013 v sume 68,17 eur, dňa 10.10.2013 v
sume 37,96 eur, dňa 20.10.2013 v sume 15,74 eur, dňa 13.11.2013 v sume 90,39 eur a dňa 20.11.2013

v sume 5,10 eur, teda celkovo úhrady v sume 2.946,78 eur.
18. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od 11.06.2010
do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených

s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
19. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31.05.2014, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2011, na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
21. Podľa ust. § 2 písm. b), d), g), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010
do 22.12.2015, na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí

spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského

úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou
mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné
percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského
úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe
uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru

maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.
22. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

23. Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 30.11.2011, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka [18) § 52 až
60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov] musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh
spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,

ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta
právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania

a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úverevzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú

sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru,j)ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku
5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne

a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,
ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného
alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie
účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie

a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za
akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania
spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony

notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného
kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2

za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

24. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do
31.12.2012, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
25. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy

uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.
26. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení účinnom do 31.01.2013,

touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),
zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

27. Podľa ust. § 365 ObZ v znení do 31.01.2013, Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa..28. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

29. Podľa ust. § ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ustanovenia o čase plnenia
peňažnéhozáväzkudlžníka(§340a),osobitnéustanoveniaprečasplneniapeňažnéhozáväzkudlžníka,
ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o
nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa
nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

30. Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.
509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
31. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
32. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.
35. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
36. Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak dodávateľ

nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.
37. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
38. Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
39. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
40. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

41. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 552/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 (predtým ods. 7), ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa ust. § 298 ods.2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovibezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

43. V danom prípade tak bol predmetnou zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
07.07.2011 založený medzi SlSp ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom záväzkovo-právny vzťah,
z ktorého vyplynula SlSp povinnosť poskytnúť za dohodnutých podmienok dlžníkovi úver - peňažné
prostriedky do sumy 5.700,- Sk a žalovanému ako dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť SlSp
ajsúrokmiadohodnutýmipoplatkamivpravidelnýchmesačnýchsplátkachvovýške105,96eur(vrátane

poistného) so splatnosťou do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, so splatnosťou prvej splátky
dňa 20.08.2011 a poslednej splátky 20.06.2021 (resp. od prvého čerpania úveru do 31.07.2011 vo
výške 69,89 eur so splatnosťou k poslednému dňu kalendárneho mesiaca). Túto zmluvu vzhľadom k
tomu, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového úveru zo strany veriteľa bez najmenších
pochybností poskytujúceho úvery v rámci svojho podnikania [§ 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. -
banka] spotrebiteľovi [§ 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.; keďže išlo o bezúčelový úver, t. j. nie o

úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania] možno podradiť pod právnu úpravu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z.. Vzhľadom na to, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere podľa cit. ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. nie je samostatným zmluvným typom, možno
konštatovať, že z hľadiska zmluvného typu, išlo medzi účastníkmi zmluvy o uzavretie zmluvy o úvere
podľa ust. § 497 ObZ. Zároveň v danom prípade išlo vzhľadom k subjektom zmluvy (dodávateľ podľa

cit. ust. § 52 ods. 3 OZ a spotrebiteľ podľa cit. ust. § 52 ods. 4 OZ) o zmluvu spotrebiteľskú podľa cit.
ust. § 52 ods. 1 OZ. Súčasne možno tiež bez najmenších pochybností konštatovať, že v danom prípade
išlo o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá bola uzavieraná vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom ovplyvnil nemohol.
44. Keďže zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom [cit. ust. § 261 ods. 3 písm. d) ObZ] riadil sa

záväzkovo-právny vzťah medzi zmluvnými stranami ustanoveniami tretej časti ObZ (§ 261 a nasl.).
45. Súd však poukazuje na to, že dotknutá zmluva uzavretá medzi SlSp a žalovaným neobsahovala
náležitosti podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o výške splátok istiny a úrokov, ktoré
mal žalovaný SlSp zaplatiť. Aj keď bola v zmluve explicitne uvedená celková výška každej mesačnej
splátky v sume 105,96 eur, úroková sadzba 16,90 % ročne, výška poplatku za správu úveru: 2,99 eur

mesačne, výška poplatku za poistenie: 3,58 eur mesačne (ako súčasti splátky), ako aj celková čiastka
k zaplateniu v sume 12.371,13 eur, nikde však v zmluve nebola uvedená výška splátok zvlášť čo do
istiny a čo do úroku, t. j. časť každej mesačnej splátky, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na
splatenie istiny a na splatenie úroku, aby bolo žalovanému ako spotrebiteľovi zrejmé, aká je štruktúra
jeho dlhu v tom ktorom momente splácania úveru (hlavne pokiaľ ide o dlžnú sumu istiny úveru).

Keďže bol nepochybne žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 5.581,- eur (keďže suma
119,- eur žalovanému nebola prenechaná, ale v momente poskytnutia úveru započítaná na zaplatenie
spracovateľského poplatku vo výške 119,- eur a teda túto sumu je potrebné od celkovej čiastky 5.700,-
eur, ktorá mala byť žalovanému poskytnutá, odčítať), je však v zmysle cit. ust. § 11 ods. 1 písm. a)
zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva uzavretá medzi SlSp a

žalovaným aj napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam platná, ale rovnako v zmysle uvedeného
cit. ustanovenia sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (t. j. aj bez
poplatku za správu úveru). Žalovaný tak mal povinnosť vrátiť SlSp poskytnuté mu peňažné prostriedky v
sume5.581,-eurv119-tichmesačnýchsplátkachsosplatnosťou1.znichdňa20.08.2011(keďžesplátka
splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom mal byť úver čerpaný, t. j. do 31.07.2011,

mala byť započítaná len na úhradu úroku a poplatkov), poslednej z nich, t. j. 119-tej dňa 20.06.2021,
pri splatnosti ostatných splátok do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, a to spolu s poistným
v období od 20.08.2011 do 20.11.2012 vo výške 50,4792 eur (5.581,- eur / 119 splátok = 46,8992 eur
= výška splátky bez poistenia; 46,8992 eur + 3,58 eur dojednaný poplatok za poistenie = 50,4792) a v
období od 20.12.2012 vo výške 48,5392 eur [5.581,- eur / 119 splátok = 46,8992 eur = výška splátky

bez poistenia; 46,8992 eur x 3,50 % (dojednaný poplatok za poistenie ako %-tuálna časť z mesačnej
splátky bez poistenia) = 1,64 eur = mesačný poplatok za poistenie; 46,8992 eur + 1,64 eur = 48,5392
eur = mesačná splátka s poistením].
46. Na závere uvedenom v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku nič nemení ani
rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej zo dňa

09.11.2016, ktorým bol daný výklad čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice Európskeho parlamentu a Rady
č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len
„Smernica“). Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je
oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s týmto Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu
zákona č. 129/2010 Z. z. Výklad vnútroštátneho práva poskytujú totiž výlučne vnútroštátne súdy. Súd
pripúšťa, že vnútroštátna právna úprava zakotvená v ust. § 9 ods. 2 písm. k) v spojení s ust. § 11 ods.

1 písm. a) [toho času písm. b)] zákona č. 129/2010 Z. z. je v rozpore s obsahom Smernice [vyloženej
Súdnym dvorom EÚ, podľa ktorého: „Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v
tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu,

aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave; Článok 23 Smernice
sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave
stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2
tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o
okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.“.],
avšak tento konflikt automaticky neznamená prednosť uplatnenia Smernice pred vnútroštátnou právnou

normou. V taktom prípade totiž vnútroštátny súd je povinný skúmať, či môže Smernici priznať priamy
účinok a ak jej priamy účinok priznať nemôže, tak či jej môže priznať aspoň nepriamy účinok (teda
vykladať zákon eurokonformne), alebo napokon, či jej takýto nepriamy účinok priznať nemôže. Otázka
priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých
vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý

riešia. Zásadne platí zákaz horizontálneho priameho účinku smernice spočívajúci v tom, že žiadne
ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže
použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci (pozn.: priamy účinok je tak v zásade
možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho
zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice).

[k tomu napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-152/84 zo dňa 26.2.1986, rozsudok Súdneho
dvora EÚ v spojených veciach C-397/01 až C-403/01 zo dňa 05.10.2004] Z uvedeného vyplýva, že v
prejednávanej veci (t. j .v spore medzi jednotlivcami: žalobcom a žalovaným, súd Smernici nemohol
priznať priamy horizontálny účinok. Nepriamy účinok smernice v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ
(napr. rozsudok vo veci C-14/83 zo dňa 10.4.1984) znamená, že vnútroštátne súdy sú povinné vykladať

vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice, pričom tento výklad nie je absolútny (nejedná sa
totiž o priamy účinok), ale je obmedzený rozsahom a medzami. Nejedná sa totižto (ako už bolo uvedené)
o priamy účinok smernice, kedy je vnútroštátne právo vypustené a doslova nahradené smernicou a teda
v prípade nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva naďalej v platnosti, nemôže byť vypustené na
úkor smernice, vnútroštátny súd ho berie v plnom rozsahu v úvahu a vykladá ho, len musí skúmať, či

ho môže vykladať eurokonformne. Povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice
pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými
zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad
contra legem vnútroštátneho práva (k tomu analogicky rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-105/03
zo dňa 16.06.2005, obdobne rozsudok vo veci C-268/06 zo dňa 15.04.2008) Vzhľadom na explicitné

znenie ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky
úrokov a splátky poplatkov, by súdy, ak by po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C42-15 vyložili toto
ustanovenie vnútroštátneho práva eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok
na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez
poplatkov, nahradili by doslova vnútroštátne právo Smernicou (čo je postup typický pre priamy účinok).

Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok je vylúčený a teda je možné uvažovať
iba o účinku nepriamom, takýto postup však nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra
legem [resp. v rozpore s doterajšou ustálenou rozhodovacou praxou súdov, pokiaľ ide o výklad znenia
ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., čo by zároveň neprípustným spôsobom zasiahlo do
princípu právnej istoty].

47. Žalobca vyvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore z tvrdenej právnej skutočnosti, že
ako postupník postúpením pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1128/2015/CE zo dňa
29.09.2015 podľa cit. ust. § 524 OZ od SlSp ako pôvodného veriteľa a postupcu nadobudol žalovanú
pohľadávku s príslušenstvom vyplývajúcu z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX.
Pokiaľ sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, túto vyvodzoval z jeho dlžníckeho záväzku podľa

cit. ust. § 497 ObZ a z tej skutkovej okolnosti, že žalovaný ako dlžník nesplnil svoj záväzok splácať
splátky úveru riadne a včas v rozsahu žalovanej sumy.
48. Súd vychádzal z toho, že v danom prípade išlo nesporne o pohľadávku pôvodného veriteľa SlSp
ako banky, ktorá poskytla predmetný úver dlžníkovi - žalovanému (ako klientovi). Z tohto dôvoduje potrebné v súvislosti s postúpením tejto pohľadávky brať zreteľ aj na oprávnenie banky postúpiť
pohľadávku za podmienok podľa cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Aj napriek
tomu, že dotknuté cit. ust. § 92 ods. 8 je systematicky zaradené v 14. časti zákona č. 483/2001 Z.

z. upravujúcej ochranu klientov a bankové tajomstvo, nie je možné vykladať ho zužujúco len v rovine
povinnosti banky chrániť bankové tajomstvo bez dopadu porušenia povinností banky na jej právne úkony
vo vzťahu k iným osobám vstupujúcim s bankou do súkromno-právnych vzťahov. Ak by súd takýto
výklad pripustil, poprel by najúčinnejší nástroj pôsobiaci voči banke, aby bolo zamedzené postupovanie
„neukončených“ („živých“) úverov jej klientov bez ich súhlasu a vedomia na iné subjekty, čím by

nepochybne nemohol byť naplnený účel dotknutého ust. § 92 ods. 8, a to je ochrana klienta banky a
bankového tajomstva. Výkladu súdu nasvedčuje aj dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne
ust. § 92 ods. 7), ktorá doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia
pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“. Rovnako neobstojí
ani prípadný argument, že OZ v dotknutých ustanoveniach upravujúcich inštitút postúpenia pohľadávky
neobsahuje obmedzenie oprávnenia banky postúpiť pohľadávku voči klientovi na iný subjekt (obdobne

ani zákon č. 129/2010 Z. z.), keďže úpravu podľa cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je v
tomto prípade potrebné považovať za právnu úpravu špeciálnu (lex specialis) vo vzťahu k príslušným
ustanoveniam OZ (lex generalis). Z cit. ust. § 92 ods. 8 tak možno vyvodiť, že banka je oprávnená
(môže) postúpiť inému subjektu bez súhlasu klienta iba tú pohľadávku (resp. jej časť), ktorá zodpovedá
nesplácanému dlhu, a to iba za podmienky, že klient (dlžník) je napriek písomnej výzve banky nepretržite

dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením tejto časti svojho peňažného záväzku voči banke.
49. K rovnakému záveru o obsahu a zmysle právnej úpravy obsiahnutej v dotknutom ust. § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. dospel napr. aj Krajský súd v Bratislave v uznesení spis. zn. 6Co/203/2015
zo dňa 19.05.2015 [„Z ust. § 92 ods. 8 zákona č. 482/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka
môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová

správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje
možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlh, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou“. Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila zmluvou z 21.10.2010 predmetnú
pohľadávku z úveru v celom rozsahu, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona č. 482/2001 Z. z. Totiž
keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej

splatnosti), Slovenská sporiteľňa a.s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane
úrokovznehovcelostiinémusubjektu.Zmluvaopostúpenípohľadávokz21.10.2010jepretoneplatným
právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.“], Krajský súd v Prešove v rozsudku č. k.
4Co/145/2014-341 zo dňa 11.03.2015, Krajský súd v Košiciach v rozsudku spis. zn. 11Co/898/2014 zo
dňa 19.11.2015 [„Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách spôsobilým

predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky)
a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie
pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Nakoľko v konaní žalobca takýto
dôkaznepredložil,atopísomnúvýzvubankySlovenskejsporiteľnea.s.,takétopostúpeniepohľadávkyje

neplatné v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v
§ 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorou je existencia písomnej výzvy banky klientovi na plnenie peňažného
záväzku, s ktorou je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.“] a Krajský súd v Žiline
v rozsudkoch č. k. 5Co/48/2016-123 zo dňa 23.02.2016, č. k. 11Co/79/2016-128 zo dňa 17.05.2016,
č. k. 7Co/199/2016-124 zo dňa 29.06.2016, č. k. 7Co/270/2016-210 zo dňa 26.10.2016 a o ktorých

rozhodnutiach má súd vedomosť zo svojej činnosti (§ 186 ods. 1 CSP).
50. Súd musí konštatovať, že v konaní nevyšlo najavo naplnenie vyššie uvedených podmienok pre vznik
oprávnenia SlSp ako banky postúpiť žalovanú pohľadávku voči klientovi (žalovanému) z predmetnej
zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX aj bez jeho súhlasu. V danom prípade síce SlSp listom
zo dňa 14.05.2015 vyzývala na úhradu omeškaných splátok úveru v celkovej sume 1.858,57 eur

s upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru a súčasne listom zo dňa
04.06.2015 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru s účinnosťou ku dňu 03.06.2015, teda k
tomuto dňu malo dôjsť k splatnosti celej žalovanej úverovej pohľadávky veriteľa zo zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXX, avšak súd konštatuje, že ani ku dňu 29.09.2015 sa neocitol žalovaný v omeškaní
s plnením svojich peňažných záväzkov (§ 365 ObZ) z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č.

XXXXXXXX, a preto teda nedošlo k naplneniu podmienky podľa cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z., že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a to aj napriek písomnej výzve SlSp. Žalovaný totižto
nebol v omeškaní s plnením svojich peňažných záväzkov z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č.XXXXXXXXX ku dňu 03.06.2015 (deň mimoriadnej splatnosti), keďže k tomuto dňu mal tieto plniť v
celkovej sume 2.263,8432 eur [(50,4792 eur ako výška splátky v období od 20.08.2011 do 20.11.2012
x 16 splátok splatných v období od 20.08.2011 do 20.11.2012) + (48,5392 eur ako výška splátky v

období od 20.12.2012 x 30 splátok splatných v období od 20.12.2012 do 03.06.2015) = 807,6672 eur
+ 1.456,176 eur = 2.263,8432 eur], pričom žalovaný uhradil do dňa 03.06.2015 sumu 2.946,78 eur, t. j.
o 682,9368 eur vyššiu, ako bol ku dňu 03.06.2015 povinný (pričom z priebehu splácania žalovaným je
zrejmé, že žalovaný sa splnením splátok vo výške bez úrokov a poplatkov nikdy nedostal do omeškania,
takže mu ani nemohla vzniknúť povinnosť platiť úroky z omeškania a ani poplatky za upomienky).

Rovnako ani ku dňu postúpenia pohľadávky, t. j. ku dňu 29.09.2015, nebol žalovaný v omeškaní s
plnením svojich peňažných záväzkov z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, keďže
tieto mal plniť ku dňu 29.09.2015 v sume 2.458,- eur [(50,4792 eur ako výška splátky v období od
20.08.2011 do 20.11.2012 x 16 splátok splatných v období od 20.08.2011 do 20.11.2012) + (48,5392
eur ako výška splátky v období od 20.12.2012 x 34 splátok splatných v období od 20.12.2012 do
29.09.2015) = 807,6672 eur + 1.650,3328 eur = 2.458,- eur], pričom žalovaný uhradil do dňa 29.09.2015

sumu 2.946,78 eur, t. j. o 488,78 eur vyššiu, ako bol ku dňu 29.09.2015 povinný. Napokon žalovaný
nebol v omeškaní s plnením svojich peňažných záväzkov ani ku dňu 14.05.2015, kedy bol zo strany
SlSp vyzvaný na zaplatenie sumy 1.858,57 eur ako omeškaných splátok, keďže tieto mal plniť ku dňu
14.05.2015 v sume 2.458,- eur [(50,4792 eur ako výška splátky v období od 20.08.2011 do 20.11.2012
x 16 splátok splatných v období od 20.08.2011 do 20.11.2012) + (48,5392 eur ako výška splátky v

období od 20.12.2012 x 29 splátok splatných v období od 20.12.2012 do 14.05.2015) = 807,6672 eur +
1.407,6368 eur = 2.215,304 eur], pričom žalovaný uhradil do dňa 14.05.2015 sumu 2.946,78 eur, t. j. o
731,476 eur vyššiu, ako bol ku dňu 14.05.2015 povinný.
51. Zároveň nevyšlo v konaní najavo (a ani žalobca neprodukoval takéto tvrdenia, že by žalovaný ako
dlžník udelil SlSp súhlas na postúpenie (a tento v zmysle ďalej uvedeného nemožno vyvodzovať ani

z ust. čl. 19 bod 19.16. VOP), žalovanej pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXX.
52. Vzhľadom k vyššie uvedenému nenaplneniu podmienok podľa cit. ust. § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. pre vznik oprávnenia SlSp postúpiť žalovanú pohľadávku na žalobcu bez jeho súhlasu,
súd hľadel na dvojstranný právny úkon SlSp a žalobcu, t. j. na zmluvu o postúpení pohľadávok č.

1128/2015/CE zo dňa 29.09.2015 v časti postúpenia žalovanej pohľadávky s príslušenstvom, ako na
(absolútne) neplatný právny úkon urobený v rozpore so zákonom podľa cit. ust. § 39 OZ. Na absolútnu
neplatnosť právneho úkonu súd totiž prihliada bez toho, aby to strana sporu namietala, teda z úradnej
povinnosti (ex officio). Na základe neplatného právneho úkonu však žalobca nemohol nadobudnúť
žalovanú pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými a teda nemohol vstúpiť do práv

veriteľa a súčasne nebol oprávnený požadovať od žalovaného ako dlžníka uspokojenie žalovanej
pohľadávky s príslušenstvom.
53. Na uvedenom nemení nič ani vyššie cit. ust. čl. 19 bod 19.16. VOP, podľa ktorého klient (dlžník,
žalovaný) mal výslovne súhlasiť s tým, že SlSp je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje
pohľadávky voči žalovanému ako klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné,

nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči
klientovi. Súd totiž považuje túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa cit.
ust. § 53 ods. 1 OZ, ktorá je absolútne neplatnou podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ. Ako už bolo vyššie
uvedené na daný záväzkovo-právny vzťah medzi SlSp a žalovaným ako dlžníkom založený predmetnou
zmluvou o splátkovom úvere sa bez akýchkoľvek pochybností primerane vzťahovala úprava podľa

ust. § 52 a nasl. OZ. V zmysle cit. ust. § 53 ods. 1 OZ možno považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku len takú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola individuálne dojednaná
(okremprípadov,akideopredmetplnenia,alebocenuplnenia)asúčasne(kumulatívne)ktoráspôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd v
danom prípade dospel k záveru o naplnení oboch podmienok a deklaroval neplatnosť dotknutej zmluvnej

podmienky uvedenej v cit. ust. čl. 19 bod 19.16. VOP ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom
túto súčasne uviedol v zmysle ust. § 298 ods. 2 CSP aj vo výroku tohto rozsudku. (neprijateľnosť
obsahovo totožnej zmluvnej podmienky SlSp súd judikoval už v rozsudku č. k. 6C/96/2014-82 zo dňa
13.10.2015 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/48/2016-123 zo dňa 23.02.2016,
v rozsudku č. k. 6C/177/2014-83 zo dňa 06.10.2015 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Žiline

č. k. 11Co/79/2016-128 zo dňa 17.05.2016, súd má o tom vedomosť zo svojej činnosti - išlo o vec toho
istého zákonného sudcu, ako v prejednávanej veci).
54. Splnenie prvého predpokladu pre deklarovanie neprijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky, a to
že vyplývala z vopred dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy a jej obsah spotrebiteľ(v danom prípade dlžník žalovaný) nemohol individuálne ovplyvniť, nepochybne plynie už len zo
samotného faktu, že táto zmluvná podmienka bola obsiahnutá vo vopred SlSp predformulovaných VOP,
ktoré boli účinné od 01.08.2002 (ako sa to udáva v čl. II. bod 2 predmetnej zmluvy o splátkovom úvere,

t. j. ešte pred jej uzavretím dňa 07.07.2011) a ktoré ako neoddeliteľnú súčasť zmluvných podmienok
zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 07.07.2011 bol nútený dlžník - žalovaný prijať, ak chcel vstúpiť do
zmluvného vzťahu s bankou - SlSp ako veriteľom.
55. Naplnenie druhého predpokladu pre deklarovanie neprijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky,
t. j. že spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, súd videl v tom, že jednak touto zmluvnou podmienkou banka zrejme obchádzala už
uvedené ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. (resp. v čase účinnosti VOP do 31.12.2008
ods. 7) a súčasne v tom, že spotrebiteľ (v danom prípade dlžník žalovaný) už vopred pri samotnom
uzavretí zmluvného vzťahu s bankou dával súhlas s postúpením akýchkoľvek pohľadávok bankou
voči nemu ako dlžníkovi, resp. s prevodom akýchkoľvek záväzkov banky voči nemu, na tretiu osobu
(teda aj na zahraničný subjekt, voči ktorému domôcť sa práva zo strany spotrebiteľa by bolo sťažené),

zatiaľ čo spotrebiteľ vôbec takýto súhlas banky na postúpenie pohľadávky voči banke, resp. prevod
záväzku voči banke, na tretiu osobu nedostal a bol oprávnený na postúpenie pohľadávky, resp. prevod
záväzku, voči banke na tretiu osobu zásadne s jej predchádzajúcim písomným súhlasom. Takáto úprava
práv a povinností dodávateľa (v tomto prípade banky - SlSp) a spotrebiteľa (v tomto prípade dlžníka
žalovaného) zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa.
56. S poukazom na uvedené dôvody tak súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní, t. j. o tom, že žalobca nepreukázal, že je nositeľom ním v konaní uplatneného práva
voči žalovanému, a preto žalobu z tohto dôvodu zamietol v plnom rozsahu.
57. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.
58. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
59. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto by bolo namieste priznanie mu nároku
na náhradu trov konania. V prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že

žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania
nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výroku tohto rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015
zo dňa 26. októbra 2016).
60. Podľa ust. čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a

rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.
61. Podľa ust. § 95 ods. 1 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na

ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
62. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o nepribratí občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV,sosídlomŠafárikovenámestie7,81102Bratislava,IČO:42362962,dokonaniaako
osobitného subjektu na strane žalovaného (§ 95 ods. 1 CSP), súd v prvom rade považuje za potrebné
uviesť, že žiadnym spôsobom nepreukázalo, že je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je

ochrana práv podľa osobitného predpisu, keďže nepredložilo k svojmu podaniu stanovy združenia. V
ďalšom súd považuje za potrebné poukázať na to, že inštitút pribratia osobitného subjektu do konania
podľa ust. § 95 ods. 1 CSP predstavuje ochranný prvok v civilnom procese v prospech strán, na ochranu
ktorých je takýto osobitný subjekt (svojim predmetom činnosti) určený. Kritériom na rozhodnutie súdu o
pribratí osobitného subjektu do konania je tak práve potreba účelnej a riadnej ochrany práv strany, ktorá

môže vyplývať z neskúsenosti strany so súdnym konaním, neznalosti právnych noriem a neschopnosti
strany dôsledne využívať svoje procesné práva a plniť si svoje procesné povinnosti. Súd má zo svojej
činnosti vedomosť (§ 186 ods. 1 CSP), že združenie podalo na tunajší súd niekoľko stoviek obsahovo
úplne totožných podaní (v niektorých veciach sú tieto podania produkované duplicitne), ktorými žiada o
pribratiedokonaniaakoosobitnýsubjektvspotrebiteľskýchsporoch.Ztakéhotokonaniazdruženia(teda

aj v prípade, ak by išlo o združenie podľa osobitného predpisu) sa súdu javí, že zo strany združenia nejde
o konanie s cieľom zabezpečenia náležitej ochrany práv spotrebiteľa v každej jednotlivej veci, nakoľko
takýto spôsob ochrany práv jednotlivého spotrebiteľa v takom veľkom množstve konaní (niekoľko stoviek
konaní len na Okresnom súde Žilina) vyžaduje podľa názoru súdu dostatočnú personálnu vybavenosť,ktorouvšakzdruženiecelkomzjavnenemôžedisponovať.Teleologickýmvýkladomust.§95CSPmožno
súčasne dospieť k záveru, že osobitné subjekty nemajú právo na odmenu za svoju činnosť v súdnom
konaní a zastúpenie osobitného subjektu zástupcom nie je prípustné, keďže ochrana práv spotrebiteľa

podľa osobitného predpisu (zákon č. 250/2007 Z. z.) je práve samou podstatou (imanentnou súčasťou)
existencie takéhoto subjektu (jeho predmetom činnosti; podľa ust. § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z.
v platnom znení, každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach
a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy
spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach

spotrebiteľov). Zároveň možno konštatovať, že týmto rozhodnutím súdu vo veci samej bola žalovanému
ako spotrebiteľovi poskytnutá dostatočná ochrana (k tomu napr. rozsudok Európskeho súdneho dvora z
27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo
Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades,
José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, podľa ktorého účinná ochrana
spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané

podmienky z úradnej povinnosti), keďže žaloba voči nemu bola v celom rozsahu zamietnutá. Nebolo by
tak účelné a už vôbec nie zo zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania (čl. 17 CSP), aby súd priberal
do konania osobitný subjekt podľa ust. § 95 ods. 1 CSP, čo by zákonite viedlo k odročeniu pojednávania,
na ktorom súd vo veci rozhodol a k vzniku ďalších trov konania. Na základe uvedených úvah a záverov
súd rozhodol tak, ako je to uvedené v poslednej vete výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku s výnimkou časti podľa poslednej vety jeho výroku možno podať odvolanie do 15
dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti tomuto rozsudku v časti podľa poslednej vety jeho výroku odvolanie nie je prípustné. (§ 357 CSP)
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).