Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. máj 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9P/65/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812222973
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3812222973.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza vo veci starostlivosti o maloletého R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v
konaní zastúpený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa
rodičov: matky Q.. B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. S., P. XXX/X a otca H.. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G., Y. 8, v konaní o zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na zmenu výchovného prostredia zamieta.

II. Súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletým zamieta.
III. Súd ruší neodkladné opatrenie, ktorým bolo otcovi uložené, aby sa dočasne zdržal styku s maloletým
dieťaťom, uložené uznesením Krajského súdu Trenčín 6Cop/26/2014 - 35
IV. Súd styk otca s maloletým neupravuje.
V. Súd ukladá maloletému R. Q. povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu podľa pokynov
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, zameraného na odstránenie následkov negatívneho
ovplyvňovania maloletého zo strany matky voči otcovi a na úpravu vzťahu maloletého k otcovi.

VI. Matke súd ukladá povinnosť zabezpečiť účasť maloletého na tomto psychologickom poradenstve
podľa pokynov ÚPSVaR Prievidza.
VII. Rodičom maloletého súd ukladá povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na zlepšenie
vzájomnej komunikácie podľa pokynov ÚPSVaR Prievidza.
VIII. Matka je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 258,96 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľ sa návrhom z 21. 11. 2012 domáhal zmeny výchovného prostredia maloletého. Vo veci

Okresného súdu Prievidza 13 C 94/2005 - 454 bol maloletý zverený do výchovy matke a otcovi bol
upravený styk. V čase podania návrhu o rozvod v konaní 13 P 653/2004 bol vypracovaný znalecký
posudok v, ktorom znalkyňa konštatovala psychickú nestabilitu matky, maloletý preferoval otca. V
tomto konaní matka pripustila že sa v prítomnosti syna k otcovi nespráva vhodne: pľuje na neho, kope
ho , buchnátuje a vyhadzuje mu veci. V znaleckom posudku v oblasti pedopsychológia v apríli 2008
znalec uviedol že dieťa si ako prvú osobu vybralo otca, odmietavo reaguje na starého otca z otcovej
strany, čo znalec vyhodnotil ako manipuláciu dieťaťa matkou. Matka už 20.12.2004 vo veci tunajšieho

súdu 13 P/653/2004 uviedla, že si neželala, aby sa manželov otec stýkal s maloletým a neželá si to
ani teraz. V konaní 13P653/2012 matka 3.2. 2005 uviedla, že dieťa sa na otca teší, 1.7.2005 že
vzťahy otca a syna sú dobré. Vo veci 13Pk odporu 419/2006 uviedla, že dieťa je živé, nie sú s ním
žiadne problémy, v konaní 12 P18/2016 uviedla, že nie sú problémy ohľadom styku s otcom, otec sa
o dieťa zaujíma. Rozsudkom 12P 18/2006 E mu bol rozšírený styk od piatku večer do nedele večera.
Stretávanie trvalo do mája 2008. Od mája 2008 do decembra 2010 sa nestretával so synom na základe

nariadenia súdu. V tom čase sa s maloletým stretával starý otec z otcovej strany v materskej škôlke,
maloletý sa na neho tešil a plánoval stretnutia s nim. Otec sa kontaktoval so synom v materskej škôlke,
učiteľka popísala toto stretnutie tak, že R. mal úprimnú radosť keď videl otca bol spokojný a šťastný.Dieťatko sa rozrušilo až keď prišla matka. R. utekal za ocinom, nezaujímali ho hračky, hodil sa mu na
krk, stískal ho. Konanie o jeho údajných sexuálnych zločinoch na polícii v Žiline vedené pod č. ORP 602/
OVK/ZA-2008 a konanie o uloženie zákazu styku 13P389/2008 skončilo negatívne. Boli vypracované

znalecké posudky, z ktorých vyplynulo že obvinenie nie sú pravdivé, a dieťa je manipulované matkou a
jeho odmietavý postoj je umelo vyfabrikovaný matkou. Upozornil na to ÚPSVR Prievidza. Stretávanie
so synom bolo obnovené v novembri 2010. Prvé stretnutia absolvoval so synom potom každú stredu
do júna 2011. Prvé stretnutia boli v prítomnosti starého otca, potom ho matka zo stretnutí vylúčila. Syn
bol komunikatívny, domáhal sa aby ho otec bral na ruky. Stretnutia v nepárne soboty matka marila.

Nezdržiavala sa na adrese kde jej to uložil súd, privádzala dieťa nevhodne oblečené, keď sa vyjadril,
že sa s otcom nechce stretnúť hneď ho odvádzala. Matka na neho zvyšoval nátlak, aby dôraznejšie
odmietal otca. Odôvodňovala to tým, že sa ho maloletý bojí, že mu ide o život, pred stretnutiami máva
zdravotné problémy. Vytvárala nevhodnými poznámkami napätú atmosféru, stávala mĺkvo vedľa syna.
Posielala ho na stretnutia zvýšeným hlasom, a takým tónom, že bolo jasné že sa bude báť odmietnuť
jej príkazy. Nabádala ho, aby nebral žiadne darčeky alebo sladkosti, s náhradnými termínmi matka

nesúhlasila. Z hodnotení ÚPSVR Prievidza z 20.5.2011 a z 7.6.2011 vyplýva, že matka zohráva dôležitú
úlohu v tom, že sa stretnutia s otcom nerealizujú v požadovanej kvalite. Matka nemá záujem meniť
správanie maloletého, gradovanie emócií na chodbe úradu matka uznanlivo podporuje, nie je ochotná
participovať pri dosahovaní zmien. Matka bola úradmi aj psychológmi viac krát upozorňovaná aby svojim
prístupom nemarila stretnutia otca s maloletým. V júli 2011 jej boal uložená pokuta 60 eur v konaní 14Em

1/2011,avšaknaďalejvyhrocovalasvojesprávanie,vkonaniach12P20/2011a15P14/2012 bolirodičom
uložené výchovné opatrenia, obe konania stroskotali na neochote matky sa im podrobovať, v rozsudku
15P/14/2012 bolo konštatované že momentálny stav je mimoriadne nepriaznivý a nebezpečný pre vývoj
dieťaťa. Okresná prokuratúra začala konanie 1Pn381/2012 voči Q.. Q. za marenie výkonu úradného
rozhodnutia. Všetky ďalšie stretnutia sú marené matkou a jej agresívnym a deštruktívnym zasahovaním.

Správanie matky je neštadardné, vymyká sa normám spoločenského správania a môže byť následkom
psychickej hereditárnej záťaže. Matka vo výchove syna dlhodobo zlyháva, škodí zdravému vývoju
syna, odopiera mu právo na druhého rodiča. Jej postoj je nemenný napriek pokusom súdu vplývať na
matku aby sa vzdala takéhoto konania. Matka u dieťaťa rozvíja syndróm zavrhnutého rodiča popísaný v
posudku dr. B. v apríli 2010. Znalec sa tu vyjadril na pojednávaní, že ak bude takýto postoj pretrvávať je

možné uvažovať o zmene výchovného prostredia. Matka sa nemôže skrývať za rozhodnutie maloletého,
že sa nechce s otcom stretávať. Okresná prokuratúra v Prievidzi v konaní 1Pn271/2012-4 z 18.5.2012
dospela k záveru, že možno konštatovať nesprávnu výchovu matky a uvažovať o syndróme zavrhnutého
dieťaťa. Ide o manipulatívne správanie matky s cieľom dosiahnuť, aby sa maloletý s otcom nestretával a
aby dosiahla úplné odcudzenie otca so synom. Od mája 2008 do podania návrhu matka zmarila každé

jedno stretnutie otca so synom. Matka pri tom zavádza súd a orgány činné v trestnom konaní. Otca
kriminalizuje a očierňuje. Žiadal znalecké skúmanie matky a jej vplyvu na maloletého. Žiadal aby sa súd
oboznámil s rozhodnutiami súdu 14 Em 1/2011, 15P14/2012, 12P20/2011, 13P389/2008, znaleckými
posudkami vo veci 13P389/2008, 13P653/2004, 13C94/2005 OS Žilina, vyžiadal si správu z realizácie
výchovného opatrenia v špecializovanom zariadení Orchidea 13P310/2011, z týchto vyplýva že matka

programuje syna aby odmietal otca, neumožňuje mu styk s otcom, žiadal, aby súd postupoval podľa §
25 ods. 4 Zákona o rodine, teda zmenil jeho výchovné prostredie. O týchto tvrdeniach predložil dôkazy:
kópie z vyjadrení a posudkov v citovaných konaniach prebiehajúcich na tunajšom súde: posudok V..B.,
V.. U. P. a ďalšie.

2. V konaní matka podala odvolanie proti uzneseniu o ustanovení ÚPSVR Prievidza ako kolízneho
opatrovníka maloletého, pretože úrad konal vo veci jej oznámenia o sexuálnom zneužívaní maloletého
otcom v rozpore so zákonmi a ústavou, kedy nebol maloletý vypočutý predpísaným spôsobom podľa
Tr. Poriadku, tento úrad trestné konanie na polícii v Žiline odignoroval a nebol jeho účastníkom
a nechránil záujmy maloletého. Takto bolo vyšetrovanie zmarené. Znalkyňa X. v posudku 28/2008

vedome nepravdivo uviedla, že sa zúčastnila výsluchu rodičov i maloletého, hoci výsluch maloletého
sa neuskutočnil. Poukázala, že 28.1.2009 na ÚPSVR Prievidza za prítomnosti Q.. E. a P. U. bola
realizované psychologická intervencia s maloletým so záverom, že maloletý mohol ním uvádzané
skutočnosti prežiť. Napriek tomu tieto pracovníčky nepodali oznámenie. Závery znalca B. nenapadli,
hoci boli v rozpore so zisteniami p. E.. Poukázala, že zamestnankyniam tohto úradu sa maloletý stratil

10.11.2012 pri styku s otcom. Preto tento úrad nepreukázal kompetencie a ako kolízny opatrovník
maloletého zlyhal.3. Krajský súd Trenčín uznesením 6CoP/18/2013 z 18.2.2013 napadnuté uznesenie Okresného súdu
PrievidzaktorýmtentoustanovilÚradpráce,sociálnychvecíarodinyPrievidza,zakolíznehoopatrovníka
pre mal. R. Q., potvrdil.

4. Matka maloletého v konaní začatom na návrh otca dňa 27.12.2012 navrhla, aby do konania vstúpil ako
vedľajšíúčastníknastranemaloletého:Radapreprávadieťaťa-Slovenskárepublika,členneformálneho
medzinárodného združenia Council for Children Rights Spartakovská 3 Trnava IČO 42 290 422.( ďalej
len Rada pre práva dieťaťa) . Návrh súd doručil Rade pre práva dieťaťa dňa 15.4.2013, ktorá na

podanie reagovala podaním zo 6.5.2013, v ktorom vyjadrila súhlas so vstupom do konania na strane
maloletého teda urobila procesný úkon prejavujúci vôľu tohto subjektu vstúpiť do konania. Podanie,
ktoré teda súd posúdil podľa jeho obsahu ako vstup do konania, súd doručil navrhovateľovi 28.5.2013,
odporkyni 22.5.2013 a kolíznemu opatrovníkovi 20.5.2013. Kolízny opatrovník podaním doručeným
súdu 13.8.2013 vyjadril nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka, dňa 19.8. 2013 tento nesúhlas
vyjadril aj otec maloletého, navrhovateľ, ktorý uviedol že postup a postoj Rady pre práva dieťaťa

považuje za tendenčný a zaujatý, ovplyvnený postojom matky a súdu k tomuto tvrdeniu predložil
do spisu dňa 14.10.2013 článok uverejnený na internetovej stránke Rady pre práva dieťaťa a na
internetovej stránke Sme.sk. Kolízny opatrovník namietal, že zastúpenie maloletého Úradom práce a
sociálnych vecí je postačujúce, úloha chrániť záujmy dieťaťa vyplýva tomuto úradu zo zákona. Súd tieto
stanoviská predložil na vyjadrenie Rade pre práva dieťaťa, ktorá vyjadrila v podaní z 30.9.2013 nesúhlas

s vyjadreniami navrhovateľa i kolízneho opatrovníka. Preto súd uznesením zo 14.10.2013 nepripustil
vstup účastníka: Rady pre práva dieťaťa- Slovenská republika, člena neformálneho medzinárodného
združenia Council for Children Rights Spartakovská 3 Trnava IČO 42 290 422 ako vedľajšieho účastníka.
Toto uznesenie Krajský súd Trenčín uznesením 19CoP/1/2014 z 1.7.2014 v konaní o odvolaní Rady
pre práva dieťaťa potvrdil.

5. V podaní z 21.12.2012 nesúhlasila s návrhom otca na zmenu výchovného prostredia maloletého ani
so stykom maloletého s otcom, pretože maloletý prežil celý život s matkou jednoizbovom byte, ktorý
získala zaopatrovacou zmluvou. Od 1.7.2012 je nezamestnaná, predtým pracovala ako stredoškolská
učiteľka.Nesúhlasilasnásilnýmpremiestnením maloletéhodoinéhoprostredia.Akomatkamádôvodné

podozrenie zo zneužívania maloletého jeho otcom. Trestné konanie bolo podľa nej zmarené tým, že
maloletý nebol vypočutý. Otec sa o syna nevie postarať, maloletý mal úrazy keď bol s ním, sexuálne ho
zneužíval, neukladal ho na nočný spánok, nedokázal mu zablahoželať k narodeninám a pod...Maloletý
sa nechce stretávať so svojim zneužívateľom. Matka navrhovala podaniami ďalšie dôkazy - výsluch
svedka mgr. Q. Z., ktorý mal byť svedkom uskutočnených kontaktov medzi otcam a synom, Q.. Q. Z.

riaditeľka ZŠ ktorú maloletý navštevoval, I. Z. matkinho brata, ktorý bol svedkom úradných stretnutí
otca a maloletého, kpt. Q.. X. Q. - vyšetrovateľa, aby sa vyjadril prečo v trestnom konaní porušil
zákon, videozáznam z vyšetrenia maloletého u Q.. X. B., súd tieto návrhy zamietol, pretože z ďalších
listin- trestného spisu ČVS ORP 602/OVK -ZA-2008, záznamov ÚPSVR, správy zo školy mal tieto
skutočnosti dostatočne preukázané. V podaní z 11.1.2013 navrhla matka psychiatrické vyšetrenie otca

i jeho družky znaleckým ústavom. Namietala závery znaleckého posudku V. X., v ktorom konštatovala
otcov zodpovedný postoj k realite, poukázala že otec maloletého dostal výpoveď pre nadbytočnosť.
Žiadala do spisu založiť videozáznam z výsluchu maloletého v konaní OR PZ Žilina ČVS ORP 602/OVK-
ZA -2008 (tento návrh v konaní zopakovala niekoľkokrát, hoci si bola vedomá, že v konaní nebol urobený
výsluch maloletého ani vyhotovený z toho záznam). Tieto návrhy súd zamietol, pretože v aktuálnom

štádiu priame zverenie maloletého do starostlivosti otca neprichádzalo do úvahy. Tiež spochybnila
v tomto podaní závery posudku PhDr. B., tým, že predložila záznam o uložení pokuty podľa § 27
ods.3 písm.b) Zákona 382/2004 Z.z., pripojila výpoveď ktorú dal otcovi zamestnávateľ z 29.11.2012,
rozhodnutie jeho zamestnávateľa o organizačnej zmene a stanovisko otca z 5.1.2011 k nepravdivým
obvineniam zo sexuálnych zločinov, v ktorom poukázal na súdnoznalecké posudky PhDr. X. a PhDr.B.

a MUDr.S., ktoré preukázali jeho nevinu. Tiež poukázal na dobrý vzťah s dieťaťom do r. 2008.

6. V podaní z 31.7.2013 matka podala protinávrh, v ktorom žiadala upraviť styk otca s maloletým
v jej prítomnosti, s tým že otec maloletého by bol povinný počas styku umožniť maloletému
použitie mobilného telefónu a že matke zbavuje oznamovacej povinnosti vo veci ďalšieho sexuálneho

zneužívaniamaloletéhojehootcom.Tentonávrhzobralamatkaspäť,súdvtejtočastikonanienezastavil,
pretože ostatní účastníci súhlas alebo nesúhlas s tým nevyjadrili (či s tým podľa § 29 ods. 3 Civilného
mimosporového poriadku (CMP) z vážnych dôvodov nesúhlasia) a o styku súd rozhodol podľa zásad
nesporového konania uvedených v čl. 5 a 7 CMP výrokom, že styk otca s maloletým neupravuje. Vtomto podaní matka poukázala že opakované naliehanie na maloletého, že by mal byť s otcom ho
privádza do silného rozrušenia, podľa matky jej lekárka potvrdila, že by maloletý mohol dostať aj infarkt.
V poradni náruč v Žiline maloletý informáciu o dohode rodičov o stretávaní s otcom považoval za

zradu zo strany matky. Následne vypukol do strašného záchvatu. Tiež v podaní chronologicky popísala
výstupy maloletého v súvislosti so stykom s otcom, tiež že 2.11.2005 zistila maloletému v stolici krv,
chirurg vtedy diagnostikoval maloletému trhlinu na konečníku. Tiež tu poukázala na zdravotné problémy
maloletého ( 28.4.2008 po víkende u otca v Žiline mal akútne kožné problémy).Následne jej syn popísal
podrobne aktivity ktoré sa mali diať u otca a o ktorých podala oznámenie. Matka tu poukázala na to

že 29.6.2009 riaditeľka škôlky umožnila otcovi styk a maloletým, vyviedla maloletého z triedy, proti vôli
maloletého pričom mal ragovať tak, že sa jej vytrhol z ruky a bežal k otcovi a štveral sa mu po chrbátiku.
Matka považuje výpoveď riaditeľky za rozpornú s výpoveďou otca. Tiež tu matka uvádza: Riaditeľka si
vymyslela vyliezanie na chrbát podľa svojej vnučky, ktorá musí ostatným vyliezať na chrbát, aby sa tam
nejako pomestili v prepchatom trojizbovom bytekde ich býva osem...Nikto z nich nemá súkromie, vrážajú
jeden do druhého a keď to riaditeľkin muž psychicky nezvláda, chodí o jednej v noci fajčiť pred bytovku

a prespí v aute a ráno močí pred bytovkou...Poukázala, že otec maloletého tým, že sa snaží o styk s
maloletým mu ubližuje, tiež sa pred maloletým negatívne vyjadroval o matke krstnej matke a ujovi I.,
pred synom sa vyjadruje, že matka dala maloletému na krk diktafón, čo matka nepopiera, uvádza, že si
otec dovolil siahnuť na tento diktafón, ktorý mal maloletý na krku. Opakovane poukázala na nezákonnosť
trestného konania o jej trestnom oznámení za sexuálne zneužívanie. Detailne popísala realizáciu styku

s maloletým v rokoch 2004-2008, pričom poznámky si písala na radu kurátorky O.. Otec ju mal 1.7.2005
napadnúť a hrdúsiť, viackrát v byte nadávať do šibnutých, matka tu popisuje, že si starý otec umýval v
potoku holý zadok, tiež že otec dával maloletého cikať do umývadla, kúpal ho v poobedňajších hodinách.
O maloletého sa riadne nestaral, matka tu popísala ako nevhodnú hru otca s maloletým na psíka, ktorú
považuje za nevhodnú. Dieťa začalo mávať neobvyklé výstupy, odmietalo nocľah u otca. Tiež poukázala

na poznámku maloletého, že matka má pleseň v bruchu, podľa matky pochádzala zo Žiliny a bola
hanlivá. Ďalej tu popisuje okolnosti ako jej syn popísal otcovo kkonanie- uviazal si bavlnku na pipíka
a druhý koniec na kľučku dverí a maloletý musel otvárať a zatvárať dvere, aj pri tom spadol. V ďalšom
texte matka poukazuje na závery p. E. z ÚPSVR Prievidza ktorá uzavrela, že rozhovor s maloletým
vykazoval znaky, že by bol maloletý na to nahovorený alebo že by si to dieťa vymyslelo. Poukázala

na podľa matky nesprávny postup znalkyne X. a PhDr. B.. Tieto tvrdenia preukazovala výpisom zo
zdravotnej karty maloletého- trhlina resp fissura, úradným záznamom z 27.4.2011, oznámením na Q.
Z., zhodnotenie využívania prostriedkov trestného práva proti domácemu násiliu voči ženám a deťom,
poznámky, ktoré si robila pri realizácii styku, lekárske potvrdenie PhDr Y. z 29.10.2012, podľa ktorého je
potrebné odmietanie otca dieťaťom riešiť súdnoznaleckým psychol. vyšetrením. Priložila CD s vinšom

pre babku a s krátkym videom tieto súd neprehral, pozitívny vzťah maloletého k babke nie je predmetom
konania, videá o realizácii styku v roku 2007 sú tiež pre rozhodnutie nevýznamné, súd mal preukázané,
že vzťahy maloletého s otcom a jeho otcom boli dobré až do podania oznámenia matkou ( súdne
konanie vedené na OS Prievidza 13P/389/2008, 8P/81/2013, 15P/10/2013, 15P/14/2012 4P/37/2014,
11C/73/2011, 6P/41/2012, 8P/29/2013, 11P/89/2013 )

7. V podaní z 30.8.2013 matka poukázala, že si otec tyká s PhDr.O., že prokurátorka predčasne
uzavrela v uznesení Pn XXX/XXXX že matka je za odmietaním otca maloletým. Tiež poukázala na
neodborný postup znalca O., ktorý vypracoval znalecký posudok vo veci oznámenia prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia.

8. Podľa vyjadrenia matky z 15.10.2013 táto odmietla mediáciu, poukázala na osobu mediátorky, ktorá
v minulosti pôsobila ako starostka E. O., neskôr bola zamestnankyňou ÚPSVR Brezno, preto je podľa
matky pre prievidzské úradníčky bývalá kolegyňa. Matka navrhla v súvislosti so znalcom O. obstarať
ako dôkaz zvukové záznamy hovorov znalca a otca, ktorý návrh tiež súd zamietol, je notoricky známe,

že záznamy hovorov sa môžu robiť len na súdny príkaz, čo v tomto prípade nebolo dané a vyžiadanie
takýchto záznamov bolo bezpredmetné.

9. Vo veci 4P/37/2014 vedenej na tunajšom súde podala matka návrh na zákaz styku maloletého s
otcom, ktorý odôvodnila tým, že maloletý bol otcom sexuálne zneužívaný a preto ho odmieta. Tiež

uviedla, že maloletý pre vynucovaný styk nemá duševný pokoj, čím je narušený jeho harmonický
vývoj, v piatom ročníku sa mu zhoršil prospech, na vyučovaní bol nesústredený, stal sa ľahostajný ku
školským výkonom. Matka tiež poukázala, že otec sa k dieťaťu správa chladne, na stretnutia privádza
cudzie osoby a stretnutia nevyužil na to, aby s dieťaťom komunikoval, ale mu klamal, popieral jehotvrdenia o zneužívaní a hanil pred ním matku i ďalších príbuzných. K tomu priložila správu zo 7.5.2009
Mgr. Q. E., psychológa referátu poradensko-psychologických služieb, ktorá na základe komplexného
zhodnotenia prejavov správania a formy komunikácie uzavrela, že maloletý skutočnosti, ktoré uvádza -

sexuálne zneužívanie - mohol prežiť. Zo správy vyplýva, že intervencia sa dňa 28.01.2009 uskutočnila
v prítomnosti Mgr. Q. E. a kolíznej opatrovníčky P. U.. Cieľom intervencie bolo objektivizovanie
a stanovenie vierohodnosti uvádzaných skutočností maloletým R., ktoré sa týkajú odmietania jeho
kontaktu s otcom. Maloletý prišiel na intervenciu so svojou matkou, táto intervencia sa uskutočnila
bez jej prítomnosti. Z rozhovoru sa vyššie menované dozvedeli, že maloletý nechce k otcovi chodiť

preto, lebo mu ocino robil také veci, ktoré sa deťom nerobia. Maloletý tieto praktiky počas intervencie
detailnejšieopísal.Prirozhovoreotom,čovšetkomuocinorobilmalmaloletývočiachslzy,neustálebolv
motorickom nekľude, jeho výpovede sa nejavia z jeho strany ako účelové a nevykazujú ani znaky, že bol
k obsahu rozhovoru nahovorený inou osobou. Maloletý jednoznačne odmieta navštevovať svojho otca
a tráviť s ním čas. Na základe uskutočnenej intervencie na RPPS sa javí, že maloletý R. ním uvádzané
skutočnosti v správe mohol prežiť. Do konania vstúpil prokurátor 2.9.2014.

10. Tiež matka predložila lekársku správu, že u maloletého bola zistená intolerancia bielkovín kravského
mlieka. Tiež poukázala na znalecký posudok MUDr. J. S. č. 30/2007 z odboru Zdravotníctvo, odvetvie
psychiatria na jej osobu, na psychologické vyjadrenie detského krízového centra Náruč zo 14.7.2010
podľa ktorého na základe psychologického vyšetrenia nemôžu jednoznačne dokázať, že maloletý bol

zneužívanýsvojimotcom,napriektomu,žemajúpodozrenie,žekzneužitiumohlodôjsť.Chlapecmalbyť
vypočutý tesne v roku 2008 po udalostiach. Na základe kontaktu s maloletým zistili, že mu nie je príjemné
opakovane hovoriť o udalostiach, ktoré sa udiali počas jeho kontaktu s otcom, odporúčajú, aby sa
predišlo ďalším opakovaným vyšetreniam, matku poučili, aby v prípade negatívnych prejavov v prežívaní
maloletého vyhľadala dlhodobejšiu psychoterapeutickú starostlivosť pre maloletého. Maloletý mal v čase

vyšetrenia výrazne negatívny a odmietavý vzťah k otcovi, čo môže nasvedčovať, že zažil zo strany otca
nevhodné zaobchádzanie. Nemôžu ale jednoznačne konštatovať príčinu tohto negatívneho nastavenia,
ktoré môže prameniť aj z konfliktného vzťahu rodičov. Matke doporučili, aby sa s R. pracovalo na tom,
aby si dokázal k otcovi vytvoriť vzťah, pričom je vhodná dlhodobejšia psychologická a terapeutická práca
s ním. Tiež doporučili, aby súd bral do úvahy vôľu a názor dieťaťa.

Podľa vyjadrenia matky z 24.3.2013 k správe neziskovej organizácie Orchidea Prievidza uviedla, že
v správe akreditovaný subjekt klame, dáva bezobsažné vyjadrenie, otec so sebou nič nemal, mali so
sebou len sedmové karty a puzzle. Začiatok stretnutia dohadovala ona s pani B., často tam čakali v
komunitnej miestnosti, pričom počula poradu pani B. s podriadenými, na ktorých kričala, školila ich akú
majú moc nad životom a osudom detí. Nevie čo presne má znamenať výraz pomôcky k aktívnemu

kontaktu s maloletým, ale otec priniesol na stretnutie len škoricové žuvačky, ktoré maloletý odmietol.
Stalo sa, že otec sedel pri počítači s maloletým, v jednej chvíli sa s hnevom vyrútil na vedľa sediaceho
otca a chcel ním zalomcovať, pretože nerešpektoval prianie dieťaťa a staral sa mu do hry. Otcovi
nikto neposkytoval odborné poradenstvo, tento provokoval maloletého, otec neodzdravil maloletého ani
na pokyn psychologičky. Neskôr sa mal matke vyjadriť, že sa tej tety bojí. Podľa nej pani B. zlyhala

pri poskytovaní odborného poradenstva, bola pasívna, keď otec neodpovedal na pozdrav matke. Tiež
25.7.2012imneposkytlažiadneporadenstvo,JUDr.Q.prikázalR.sadnúťsinamiesto,kdesedelminule,
čím podľa nej navodil nepríjemnú situáciu, R. si sadol, hlavu si položil do dlaní a keď hlavu zohol, policajt
ho napomenul, že nemusí mať hlavu tak a že sa nemusí stále dívať na mamu. Toto matka považuje za
nonsens. Tiež JUDr. Q. R. hrešil, keď nechcel otcovi odpovedať na otázku. Podľa nej ho zastrašoval,

keď sa správal odmietavo tým, že mu povedal, že ak bude takto hovoriť na súde, môže to s ním všelijako
skončiť. Správy, ktoré boli podané vo veci 6P/41/2012 sú výsledkom toho, že poza jej chrbát sa spikli
proti matke. Vyplýva to podľa nej z toho, že otec vopred súhlasil so všetkým, čo povie pani B. a že sa
nebude odvolávať. Tiež mala námietky voči poradenstvu vo Veľkých Uherciach, nešlo o homogénnu
skupinu, pretože ostatné rodiny nemali za sebou zmarené trestné konanie. Pokiaľ ju skupina verejne

odsúdila za slová, že je to hra pre "teplošov" bolo to vymyslené podľa vopred dohodnutého scenára,
pokiaľ ide o hru ovocníčkovia, synovi neprečiarkla ovocie, ktoré malo patriť otcovi, prečiarkol si ho R..
Lenknejpribeholapožičalsiceruzku.PaniB.vspráveopakovaneklame.Keďsa18.8.2012neohlásene
p. B. a pracovníčky úradu dostavili do Kostolian, otec o ich príchode vedel, parkovali na tom istom
mieste. Ona ich vôbec nečakala. Pani B. vykrikovala cez otvorené okná na matku, hoci mohla zazvoniť

alebo zatelefonovať. Pretože otec sa už predtým rozčuľoval, prečo nie sú na začiatku stretnutí podľa
rozhodnutí súdu tam kde majú byť, presunula sa do ich vchodu (po diktafón). Otec tiež oklamal sudkyňu
S. 22.3.2012, že dieťa s ním bez problémov odchádza od matky, napr. na faru. Dňa 18.8.2012 syna
nevyhrešila, pretože na to reaguje negatívne a má právo prejaviť to, čo cíti. Je pravda, že stretnutie23.8.2012 musela odvolať ona zo zdravotných dôvodov. Dňa 28.8.2012 keď poukazovala na školský
rozvrh syna, jej ospravedlnenie pani B. neprijala. Dňa 13.9.2012 sa podľa nej krik a plač maloletého
začal bez jej prítomnosti a bez prítomnosti pani B.. R. po incidente ušiel zo zariadenia, pani B. sa k tomu

správala neempaticky. Pani B. jej 24.9.2012 uviedla, že výchovný rozmer stretnutí otca s maloletým
matke iste nerobí problém. Dôveruje jej pedagogickým zručnostiam na psychickú prípravu maloletého
na realizáciu stretnutí. Uložila jej naplánovať októbrové termíny, nič jej iné neporadila. Tvrdenia riaditeľky
že dňa 10.11.2012 naraz odišli z miesta stretnutia je lož. Otec sa v ten deň synovi nevenoval, rozprával
sa s úradníčkami, dieťa sa im stratilo. Ona nechala syna v areáli so šiestimi dospelými osobami. Ďalej

poukázalananesprávnypostuporgánovčinnýchvtrestnomkonanívoveciČVSORP602/OVK-ZA-2008
vedenej na ORPZ Žilina. Aj v tomto konaní trvala na výsluchu maloletého a navrhla vypočuť jej brata
a farára Q. Z..

11. Podľa správy v tomto spise z 8.9.2014 z ÚPSVaR Prievidza prešetrením rodinných pomerov zistili,
že maloletý má u otca vytvorené podmienky pre uspokojovanie životných potrieb. Maloletý nezmenil svoj

postoj, podľa záverov kolízneho opatrovníka bude v záujme maloletého nariadiť znalecké dokazovanie,
či je v záujme, aby bol styk maloletého s otcom zakázaný.

12. Okresný súd Prievidza uznesením z 1.12.2014 spojil na spoločné konanie vec vedenú na Okresnom
súde Prievidza 4P37/2014 o návrhu matky na zákaz styku a 9P65/2012 o návrhu otca na zmenu

výchovného prostredia matky. Súd vo veci nariadil po ustálení okruhu účastníkov a po ukončení
práceneschopnosti otca pojednávanie, na ktorom rodičia zotrvali na svojich písomných vyjadreniach.

13. Otec na pojednávaní uviedol, že návrh na zmenu výchovného prostredia podal preto, že s matkou
je veľmi ťažká komunikácia, presadzuje len svoje názory, ktoré však často účelovo mení podľa seba,

hľadá vinu na iných a dôvody, prečo tých iných ponímať ako nepriateľov. Už v roku 2005 uviedol, že je
matka psychicky nestabilná. Ako dôvod odchodu zo spoločnej domácnosti uviedla, že na ňu neprepísal
dom. Volala aj jej matka, že nech si dom nechá, že oni budú mať R., ktorého budú oni vychovávať a on
zostane v dome sám. Tiež telefonoval jej starší brat p. Q. Z., ktorý sa mu vyhrážal, že pokiaľ neprepíše
na manželku svoj dom, zariadia, že sa nebude so synom poznať a bude vidieť, ako rýchlo čas ubehne a

budú cudzí ľudia. Vyvíjal maximálne úsilie vyjsť manželke v ústrety, popri plnení pracovných povinností,
bol jediný živiteľ rodiny. Bral do úvahy aj to, že nebýva vo svojom bydlisku. Kedykoľvek jej umožňoval
návštevy príbuzných, alebo známych. Počas služobných ciest, aby nebola doma sama ju brával na
návštevy do Zemianskych Kostolian, alebo k známym aj s dieťaťom. Na spiatočnej ceste sa pre nich
zastavil. Podieľal sa aj na upratovaní a prácach v domácnosti, napr. varil pre manželku aj pre syna,

často krát už na ňu ostalo len uvariť zemiaky, alebo ryžu. Ostatné už bolo navarené. Počas spolužitia
odmietala, aby sa stretával so známymi, a priateľmi. Na každom videla nejakú chybu a dôvod, prečo
ich odmietať. Tiež mala výhrady voči členom našej rodiny, odmietala, aby ju navštevovali. Postupne
ho vytláčala z okruhu blízkych ľudí, ktorých mal než sa poznali. Predtým, ako sa spoznali pravidelne
športoval, potom prestal športovať, začal sa venovať tomu, čo mali spoločné - vychádzky, výlety. Chodil

na víkendové návštevy k príbuzným manželky. Počas návštev spolupracoval - podieľal sa na tom, čo
od neho očakávali, opravy, práce v záhrade, alebo sa venoval dcéram jej sestry, ktoré ho mali radi,
dožadovali sa, aby za nimi chodil často. Matka striktne rozdelila okruh pôsobenia, že ona bude v Z.
Kostoľanoch, otec bude v Žiline, ona bude regulovať, kedy môže prísť, kedy nemôže prísť, to už bolo
po odchode z domácnosti. Raz aj prišla ku so synom do Žiliny, vo dverách mu vtisla syna do rúk, že

je aj jeho, aby sa o neho staral a uviedla hodinu kedy si po neho príde. Odmietala aby sa so synom
stretával jeho otec, počas toho, kedy bol s ním. Bolo to pod vyhrážkou, že mu zakáže stretnutia s malým.
V tom čase ešte nemali upravený styk stretávania. Za synom dochádzal ako mu to umožňoval čas a
ako mu to umožňovala jeho matka. Mal záujem sa s ním stretávať aj soboty aj nedele. Vzdialenosť
medzi Žilinou a Z. Kostoľanmi je 80 km, preto bolo ťažké chodiť cez týždeň. Cez pracovné dni sa s

ním chcel stretávať vtedy, keď mu to umožňovali pracovné cesty. Stretnutia mu umožňovala, bolo to
podmienené, že sa má ohlásiť vopred. Matke bolo neprijateľné bývať v Žiline, rozvíjala teóriu, že dom,
ktorý postavil predajú a kúpia si dom inde, dokonca na miestach, kde vôbec neboli, aby mali rovnakú
vzdialenosť k svojim príbuzným. Ukazovala mu vhodný pozemok v Zemianskych Kostoľanoch. Bolo to
pre neho neprijateľné, nebol schopný postaviť druhý dom. Bolo to postavené do pozície - buď dom, alebo

sa nebude so synom stretávať. Vzťahy sa naštrbili do takej miery, že spolužitie nebolo možné. Situácia
už smerovala len tým smerom, aby bol vydieraný prostredníctvom syna, či sa s ním bude stretávať a
koľko bude platiť výživné. Po odchode matky zo spoločnej domácnosti videl dedo svojho vnuka po roku.
Keď prichádzal za synom dochádzalo k rôznym konfliktom, ktoré boli vyvolávané zo strany manželky.Toto všetko si nechal „ľúbiť", lebo v hre bolo to, či sa bude so synom stretávať, alebo nie. Vyčítala mu
veľa vecí z minulosti, vadila jej jeho osoba, jeho povaha, rodina. Všetko verbálne prezentovala. Prejavy
prednášalaajpredsynom,ktorýsimnohovecineuvedomoval,lebomal1-2roky.Sťažnostinaúradpráce

zostali bez povšimnutia. Neskôr podal sťažnosť na úrad práce aj doporučenou poštou , kde uvádzal
nevhodné verbálne prejavy syna voči nemu a príbuzným, ktoré si ešte vo veku 2-4 rokov neuvedomoval,
používal slová, ktoré deťom v takomto veku vôbec nie sú známe, napr. že otec je senilný, alebo niekto
z jeho priateľov je frigidný a pod. Spísal vyjadrenia syna v priebehu niekoľkých mesiacov, ktoré zaslal
úradu práce doporučenou poštou, úrad práce nijako nereagoval. Upozornil kolíznu opatrovníčku na

pojednávaní, že prešlo už asi 6-7 mesiacov od jeho listu, ktorý poslal, vyhovárala sa na množstvo práce,
že sa tomu nemohla venovať. Do zápisnice dostal od nej súhlas, že bude situáciu riešiť s matkou a
bude mu na ten list odpovedané. K dnešnému dňu v tejto veci nedostal žiadne stanovisko. V roku
2005 pri návrhu na zmenu výchovného prostredia upozornil na možnosť nevhodného vplyvu matky na
pôsobenie syna, na jeho psychický a sociálny vývin, ktoré môžu byť poškodené. V roku 2005 absolvovali
prvé znalecké vyšetrenie, postupne absolvovali ďalšie znalecké vyšetrenia, kde sa znalci vyjadrovali

k nám trom - otec, matka, syn. V každom jednom posudku mal vynikajúce hodnotenie, matka mala
hodnotenia výrazne negatívne. Boli tam podchytené aj tie veci, na ktoré na začiatku upozorňoval, ale
nikto ich neakceptoval, ani neprejavil záujem sa nimi zaoberať. Po 10-tich rokoch sa situácia vyvinula,
že u syna je znalcami konštatovaný syndróm zavrhnutého rodiča. Neskôr podával ďalší návrh na zmenu
výchovného prostredia - v rámci návrhu na rozvod manželstva. Rozvod sa ťahal 6 rokov, medzitýmho

matka obvinila zo sexuálneho zneužívania syna. Stretávanie so synom mu bolo dočasne pozastavené
po dobu 2,5 roka. Za synom počas tohto zákazu dochádzal starý otec, stretával sa s ním v materskej
škôlke. Rodina matky, ani matka nechceli, aby sa stretával s vnukom. Starý otec podal na OS PD návrh,
aby mu súd určil stretávanie sa s vnukom, v čase, keď otec mal zakázaný styk, OS zamietol tento
návrh. So synom sa stretol počas zákazu styku v škôlke, v deň jeho narodenín, keď bol posledný deň

dochádzky do materskej škôlky. Stretol sa s ním vo dverách za prítomností riaditeľky MŠ, riaditeľka ho
bola zavolať z triedy, R. bol šťastný, že ho videl, vyskočil na neho a držal ho okolo krku, prišla matka,
zavolala aj sestru, v MŠ urobili veľmi nechutný verbálny výstup. Bol tam prítomný pri tom aj syn, za tento
čin bol odsúdený podmienečne na jeden rok, neskôr bol tento rozsudok zrušený ako chybný. Keďže
návrh o rozvode manželstva sa ťahal veľmi dlho, a v tom čase prebiehalo aj vyšetrovanie o tom, či

syna zneužíval alebo nezneužíval, mal záujem sa s ním čo najskôr skontaktovať, aby sa neprerušilo
citové puto. Asi v piatom roku sa vzdal toho, aby bol syn jemu zverený do výchovy, pretože prebiehalo
vyšetrovanie, či ho zneužíval, alebo nezneužíval. Videl schodnejšie, keď bude zverený matke a bude
ho vídavať aspoň cez víkendy. V minulosti, keď syn nechodil do škôlky, keď sa dostavoval na stretnutia
počas víkendov, tak okrem verbálnych útokov na jeho osobu bývala manželka sa mu snažila ničiť moje

osobné veci, ktoré si priniesol pre seba, alebo pre syna, napr. vyhadzovala na chodbu mjeho osobné
veci,oblečenie,peňaženku,tašky,nabádalaho,aby siichišielpozbierať,leboichmôženiektoukradnúť.
Syn mal vtedy 2-3 roky, opakoval mu, že smrdí, že si nemôže sadnúť, na niektoré miesta, lebo by ich
zašpinil. Tieto príkoria mu boli robené aj pred synom. Chodil na stretnutia ešte skôr ako mal určený
začiatok stretnutia, dochádzal na stretnutia autobusom. Syn bol nachystaný, napriek tomu ho matka

takto oblečeného a pripraveného ukázala v okne a kázala mu, a hovorila synovi, že ho (otca) nemôžeme
ešte pustiť, že ešte nie je toľko hodín. U syna to vyvolávalo úzkosť, lebo sa dožadoval otcových návštev,
z ktorých mal radosť. Tým, že tieto stretnutia bývali problematické, mal osobný názor, že vývoj syna
nebudedobrý,pretožebolpredsynomznevažovanýaurážaný,takistoajdedo.Počasstretnutísosynom
sa často fotografovali a natáčali si krátke video. Má veľa nahrávok kde R. bez akéhokoľvek podnetu

rozprával také veci, ktoré od neho požadovala matka, aby povedal, on tým veciam v tom čase vôbec
nerozumel a bolo zrejmé, že to povedal iba preto, že mu to prišlo na um, že to od neho niekto požadoval.
Ďalšej tieto veci nikdy nerozoberal. Niekedy mu to pripadalo úsmevné a aj sa na tom smial. On to ďalej
nerozoberal, a venoval sa aktivite, ktorú predtým mal. Prostredníctvom úradu práce sa snažil hľadať
riešenia aby nestratil kontakt so synom, aj prostredníctvom súdu. Postup úradu práce bol v tejto veci

veľmi zdĺhavý a vágny. Prostredníctvom súdnych rozsudkov nám boli nariadené výchovné opatrenia,
počas ktorých mal možnosť stretávať sa so synom v špecializovaných výchovných zariadeniach pod
odborným dozorom. V prvom prípade matka určila špecializované zariadenie, do ktorého je ochotná
syna priviesť, aby sa s ním mohol stretnúť, vybrala zariadenie Náruč v Žiline, aj keď vedela, že bude
musieť dochádzať s maloletým na tieto stretnutia a bude odkázaná na dopravu na tieto stretnutia niekým

z rodiny, alebo autobusom. Toto zariadenie vybrala zámerne, už predtým bola rok a pol u nich klientkou.
Za toto obdobie ho toto zariadenie ani raz nekontaktovalo. V tomto zariadení sa uskutočnilo len jedno
stretnutie, ďalšie stretnutia sa neuskutočnili, pretože matka odmietla dochádzať do tohto zariadenia a
podrobiť sa priebehu odborného poradenstva, ktorý im bol odporúčaný. Z toho dôvodu táto inštitúcias nimi prerušila spoluprácu, čo aj zdôvodnila vo svojej správe, neskôr mali nariadené ďalšie výchovné
opatrenie, mali aj nariadené konkrétne, kde budú dochádzať. Bolo to zariadenie Orchidea v Bošanoch,
kde sa dopravoval asi 120 km zo Žiliny. Robil všetko preto, aby sa mohol stretávať so synom a aby nebol

prerušený jeho kontakt s ním. Na tieto stretnutia vždy dochádzal za účelom venovať sa synovi. Prinášal
mu sladkosti a hračky, podroboval sa odporúčaniam pracovníkov týchto zariadení. Tieto stretnutia sa
nevyvíjali úspešne, v tom zmysle, žeby sa nejako obnovoval jeho vzťah s maloletým, pretože matka
bola vždy prítomná a R. v jej prítomnosti sa správal tak, ako to mal v domácnosti nariadené. Táto
inštitúcia vypracovala hodnotiacu správu, keď s nami prestala spolupracovať, tieto stretnutia mali byť

platené, ale nakoniec zamestnanci boli voči nám ústretoví a tieto stretnutia sme nemuseli platiť. Mali
zorganizovaný víkendový pobyt problematických rodín v rekreačnom chatovom zariadení, kde bol pre
nich a pre ďalšie rodiny pripravený odborný program. Matka sa dostavila na tento program prvý deň
neskoro, aj keď zo zariadenia jej odporúčali, že pre nich prídu autom zo zastávky, toto odmietli a
išli pešo aj so synom. Počas programu sa nedržala inštrukcii týchto pracovníkov, robila schválnosti a
bola neprispôsobivá. Takto to prebiehalo jeden deň, podobne aj na druhý deň. Matka tam so synom

nespala, aj keď tam spali všetky ostatné rodiny. Na druhý deň sa na stretnutie dostavila, priviezol ju
brat, tiež neakceptovala program, rôznymi nevhodnými spôsobmi ho komentovala pred pracovníkmi
aj pred rodinami. Tretí deň sa programu sa stretnutia nezúčastnila vôbec, čo odôvodnila tým, že syn
má iné povinnosti, že v nedeľu musí ísť do kostola pomáhať miništrovať. Keď mu bol koncom roka
2010 obnovený styk so synom, prvé stretnutia sa mali uskutočniť na úrade práce, aby stretnutia boli

kontrolované, aby sa syn mohol s ním hrať a nadväzovať kontakt. Po dvoch stretnutiach, ktoré takto mali
naúradeprácemalinastaťstretnutia,malsisynavyzdvihnúťvmiestebydliskakaždúdruhúsobotu.Tieto
stretnutia sa neuskutočňovali v takom rozsahu, ako sa mali uskutočňovať, ako v januári 2011, matka sa
nezdržiavala na adrese, kde malo prebehnúť odovzdanie dieťaťa pri styku. Dieťa priviedla na stretnutie
u svojej mamy, na toto odovzdávanie v bytovke privádzala ďalších rodinných príslušníkov, ktorí sa

nachádzali pri dverách bytovky, alebo za presklenými dverami bytovky - išlo o jej mamu, mladšieho brata
a sestru. Keď priviedla na stretnutie syna, raz ho priviedla vo svetri bez čiapky, aj keď bol mráz, počas
odovzdávania ho celý čas držala za ruku, stretnutie si nahrávala na diktafón, rodinných príslušníkov
používalaakosvedkov,synnereagovalnajehovýzvy.Olivernereagoval,bolmĺkvy,podvplyvomkonania
matky povedal, že na stretnutie nejde. Matka ho zobrala dnu do bytovky, zavrela dvere. Tým stretnutie

skončilo. Na tieto stretnutia začiatkom roka 2011 prichádzal aj jeho otec. Odporúčal to aj súdny znalec,
pretože dieťa malo so starým otcom kontakt počas zákazu styku. Bolo preukázané, že sa na dedove
návštevy v škôlke veľmi tešil zo správy z MŠ. R. sám iniciatívne plánoval ďalšie návštevy starého otca.
Prvé stretnutia prebehli na úrade práce - v decembri 2010, prišiel aj jeho otec, na prvom stretnutí bol
priamo prítomný v kancelárii, kde prebiehalo stretnutie. Obaja s R. nadviazali verbálny kontakt, pozreli si

veci,ktorémudoniesolnastretnutie,ajsitiehračkyvyskúšali.Nadruhéstretnutieuždedonemoholprísť,
matka nesúhlasila, vyhrážala sa tým, že dieťa zoberie a odíde preč. Od roku 2011 prebiehali stretnutia
každý druhý týždeň v Z. Kostoľanoch. Od začiatku apríla 2011 bol právoplatný rozsudok OS Žilina o
rozvode. Mali nariadené stretnutia na úrade práce v Prievidzi v stredu od 15.00 do 17.00 hod. Dochádzal
pripravený, mal pre R. sladkosti, rôzne hry, nosil počítač s ich fotkami a záznamami. Prvé tri stretnutia

na úrade práce prebehli pozitívne, R. začal byť viac otvorený. Obšírne mu vždy odpovedal, páčila sa
mu hra s pištoľou, ktorú mu doniesol, dožadoval sa, aby si ho dal na chrbát, keď strieľal z pištole. Boli
pri tom aj pracovníčky z úradu, ktoré ho videli. Matka sedela na chodbe aj so svojim bratom, na chodbe
sedel aj otec, povedal, že pani Q. počúvala cez dvere. Pri tých prvých dvoch stretnutiach na úrade práce
v roku 2010 vždy sedela p. Q. v predizbe miestnosti v ktorej bol s maloletým oddelená len presklenými

dverami.Sedávaltamsňoujejbratalebosestra.Vapríli2011keďbolsR.plnédvehodinyotýždeňsauž
stretnutie nerealizovalo v takomto rozsahu, už sa nechcel hrať s týmito hračkami, ani s pištoľou, povedal,
že to nie je hračka pre neho, sledoval čas, chcel stretnutie čo najskôr ukončiť. Pri ďalších stretnutiach
matka odmietala vojsť do miestnosti, kde sa malo uskutočniť stretnutie, čo odôvodňovala tým, že syn
sa nechce stretnúť. Na chodbe si všetci účastníci z jej rodiny stretnutia nahrávali. Riadil sa pokynmi

pracovníčok, ktoré mali moderovať stretnutia, niekedy čakal 15-30 minút, keď pracovníčky raz viedli
rozhovor s matkou, alebo s jej matkou, prehovárali R., aby išiel na stretnutia s otcom. Pri tomto vznikali
väčšie alebo menšie konflikty. Matka tvrdila, že sa bál stretnutí, lebo bol zneužívaný, čo hovorila pred
ním na chodbe. Keďže tieto stretnutia prestali plniť svoju funkciu a pracovníčky nemali na matku vplyv,
tak ho nabádali, aby išiel von na chodbu za synom a pokúšal sa nadviazať kontakt s ním na chodbe.

Matka ani doprovod syna neusmerňovali, aby ho povzbudzovali v nadväzovaniu kontaktu s ním, správali
sa konfliktne aj voči zamestnancom a vytvárali nevhodnú atmosféru. R. často sledoval matku očným
kontaktom, a podľa toho sa správal. Opakovane sa stalo, že matka, keď bola na chodbe z ničoho nič
odchádzala dole po schodoch, pričom jej brat ostával na chodbe, a R. sa rozbehol za matkou tiež doleschodmi.Niktonevedel,čisaeštevrátia,jejbratpovedal,žeonnevie,čisavrátia,aleostalvbudove.Dva
mesiace sa pokúšali nadviazať kontakt na chodbe, čo nebolo vhodné, R. prejavoval nevôľu stretávať sa.
Občas sa stalo, že ho aj kopol. Matka na to nereagovala a syna neusmerňovala. Stretnutia nesplnili svoj

účel, pretože matka do nich zasahovala aj so svojou rodinou. Raz na začiatku školského roku prišiel na
otvoreniejehootec,pretožeonmalzákazstyku,bolvskupinerodičovpredškolou,vtejtoskupinerodičov
v dosť veľkej vzdialenosti bol aj R. s matkou a starou matkou, bol od nich vzdialený asi 5-6 metrov, stál
za nimi, neprišiel za nimi, všimla si ho stará mama, prišla k nemu, začala ho verbálne a fyzicky napádať
v dave rodičov, udierala do fotoaparátu, hovorila pred všetkými, že jeho syn syna zneužil. Do apríla 2014

dochádzal podľa určeného času za synom, tieto sa po roku začali uskutočňovať na adrese matky, mal
problém sa dostaviť a prevziať si syna, pretože dvere na bytovke bývali zatvorené a na zvonenie nikto
neotváral. Niekedy sa stalo, že boli otvorené a mal možnosť vyjsť hore alebo čakal pred dverami bytovky
5-25 minút kým nikto nevychádzal von vtedy mohol ísť za R.. Stávalo sa, že matka bola pred dverami
bytu aj s R. a čakali, kedy sa mu podarí vojsť do bytovky. Dala aj návrh na súd, aby jej súd uložil súd
povinnosť otvárať vchodové dvere, lebo že to nie je jej povinnosť. Niekedy býval na vchodových dverách

lístok, že sú u babky. V priebehu tohto času, keď dochádzal za R. na základe konverzácie s vedúcou
odd. sociálnej kurately v Prievidzi dostal kontakt na mediátorku v Prievidzi, aby sa s ňou kontaktoval a
pokúsil sa nadviazať mediačné stretnutia. To aj urobil. Matka sa odmietla zúčastňovať ako dôkaz mu
dala mediátorka vyjadrenie p. Q.. Neskôr boli začlenení do mediačného programu, po pol roku sa začal
napĺňať. Prvé stretnutia boli oddelené len s matkou a s ním. Dohodli si s mediátorkou ďalšie stretnutie

a ubezpečila ho, že ďalšie stretnutie bude prebiehať za účasti rodičov spoločne. Druhé stretnutie sa
už neuskutočnilo, dostavil sa len otec. Mediátorka oznámila, že túto mediáciu nebude môcť vykonať,
pretože musia mať záujem obidvaja rodičia. Mediátorka ešte uskutočnila návštevu stretnutia keď mal
termín so synom, keď sa dostavil na stretnutie, pani mediátorka tam už bola prítomná, snažil sa R.
dostať trošku ďalej od bytovky, vždy mu navrhoval zaujímavý program. Tiež mu doniesol rôzne sladkosti.

Tiež mu nosil čerstvé jablká alebo slivky, povedal mu, že je to zo stromov ktoré zasadil, keď sa narodil.
Nikdy si nechcel nič zobrať. Neskôr sa dozvedel, že má psíka, doniesol mu pre psíka balík krmiva,
ani o psíkovi sa nechcel rozprávať, nechcel si ani zobrať tie veci pre neho. Napriek ubezpečeniam, že
sa nemusia stretávať presne podľa rozhodnutia súdu, iba koľko bude chcieť a bude môcť kedykoľvek
odísť sám domov, prípadne pôjdeme pozrieť kone do Topoľčianok. Neakceptoval ani výlety autom ani

na letisko do Prievidze. Keďže pokusy boli neúspešné, oslovil farára v Z. Kostoľanoch, či by bol ochotný
nám poskytnúť priestor, keby mohli určitý čas prebehnúť naše stretnutia, hlavne v čase nepriaznivého
počasia, pán farár to odmietol, mal niekoľko dôvodov, prečo to nie je možné. Tohto pokusu sa preto
vzdal. Neskôr o tomto hovorili spoločne aj na súdnom pojednávaní, kde spomenul túto aktivitu. Vtedy
rodina matky navrhla a dohodla sa s miestnym farárom, že im umožní sa stretávať na fare, že bude aj

farár prítomný a pokúsi sa tieto stretnutia oživiť. Pretože pán farár ho poznal a učil ho na ZŠ, R. bol
miništrant. Na prvom stretnutí na fare, ktoré sa uskutočnilo veľmi krátko ho matka čakala hodinu a pol v
obývačke kým sa rozprával s farárom v inej miestnosti. Potom matka spustila záplavu invektív aj pred
farárom, že ho zneužíval, aj pred maloletým. Potom sa uskutočnilo niekoľko stretnutí na fare, matka
bola vždy prítomná. Priniesli si aj spoločenskú hru Monopoly, zámerom bolo túto hru hrať spoločne, žeby

sa zapojil aj pán farár. Jeho do tejto hry nechcel Oliver zapojiť, nechcel mi rozdať karty, bol prítomný pri
stole, pozeral sa, ako prebieha hra. Zapájal sa tým, že sa pýtal na pravidlá hry. Ako lákadlo pre R. na
stôl vyložil čokoládové cukríky a ponúkal aj ostatných, na čo matka reagovala tak, že nahnevane rukou
odhodila cukríky preč. Niekedy sa zodvihla od stola, že už ju to nebaví a zodvihol sa vtedy aj R.r a odišli
domov. Keď sa pozeral na počítač, ktorý mal, matka ho zahriakla, aby sa tam nepozeral. Nechcel sa

pozerať ani na moje fotky ani záznamy v počítači. Matka zvykla R. čakávať pred miestnou farou a bolo
na ňom vidno, že tam prišiel len preto, že musí a následne má odísť. Odmietal si pozrieť aj veci, ktoré
mu núkal pán farár, aby ho tam zdržal. Matke prekážalo, že stretnutia majú určené na jej adrese, mala
veľa dôvodov - že ľudia sa pozerajú z okien bytoviek, potom si o tom rozprávajú. Chcela, aby stretnutia
prebiehali na inom mieste, ktoré budú v ústraní. Navrhovala stretnutia na školskom ihrisku. Konzultoval

tospsychologičkouvOrchidei,nastretnutí,naktorésamatkanedostavila.To,ženebolamatkaprítomná
sa malo stať, že si dohodli nejaký iný termín a riaditeľka mu to zabudla povedať. Psychologička navrhla
pre stretnutia OC Korzo, kde sú aj kamery, aj strážnici, čiže by sa mal eliminovať negatívny vplyv
rodiča, ktorý má zneužívať dieťa, mal by sa eliminovať aj vplyv matky. Toto preberali počas súdneho
pojednávania. Matka odmietla dochádzať do OC Korzo, pretože to nemá určené rozsudkom a mala by

zvýšené náklady na cestovné a problémy, či stihne vlak a dopraviť sa do Prievidze. Nemal inú možnosť,
akceptoval stretnutia na školskom dvore. Matka tam syna priviedla, po krátkej chvíli aj odišla, zostali
tam sami. R. mu z tohto stretnutia opakovane ušiel, on za ním nebežal, aby nemal pocit, že ho naháňa,
išiel do bytu babky. Na jedno takéto stretnutie sa dostavili pracovníčky ÚPSVaR, po nejakej chvíli satam dostavili pracovníčky zariadenia Orchidea. Keď sa dostavil na toto stretnutie, prišiel aj jeho otec,
pracovníčky úradu práce už boli v areáli školy. Stretli sa na chodníku s p. Q. a synom R.. Ako si vyberal
veci z auta, videl, že nastal verbálny konflikt medzi matkou a pracovníčkami úradu. Matka syna niekde

odvádzala ďalej, neskôr priviedla R. na školské ihrisko, kde boli asi tri pracovníčky úradu práce, dve
pracovníčky z Orchidei, on a jeho otec. Matka si tam s pracovníčkami úradu práce vymieňala hnevlivé
názory na ich účasť na stretnutí, on pripravoval šarkana pre R. aj s dedom, R. sa nechcel hrať s vecami,
ktoré priniesol, prihovárala sa mu pani zo sociálneho úradu, „pravda R. neujdeš? ", on jej na to povedal
„ujdem". R. odišiel z tohto školského dvora, postupne sa vzďaľoval k plotu, prešiel cez plot na ulicu, on

s pracovníčkou z Orchidei sa vydal za ním. Nevideli presne či išiel do bytu kde býval alebo k babke
alebo na iné miesto. Keďže nemali konkrétnu informáciu kde sa nachádza, zvonili na adrese matky,
starej matky, nikto neotváral. Pracovníčka Orchidei sledovala obidve bytovky. On sa išiel pozrieť na faru,
či tam nie je, medzitým sa pokúšali pracovníčky úradu práce s matkou, povedala, že je na nákupe,
že nie je v obci a nevie, kde je R.. Všimli si, že zo školy vychádza jej sestra, ktorá pracuje v škole ako
zástupkyňa aj s najstaršou dcérou, tá im tvrdila, že nevie, kde R. je. Vrátil sa pred bytovky, za pani z

R., boli tam aj pracovníčky zo sociálneho úradu a ďalšia pani z R.. Odporúčali mu kontaktovať políciu,
nebolo jasné, kde je R.. Pracovníčky odišli a on s otcom zostal pri bytovkách a čakal na stanovisko
polície. Keď tam prichádzali pracovníčky zo sociálneho úradu, tak z bytovky babky vychádzala sestra
B. Q. s dcérou a povedala mu, že v tom byte nikto nie je, len pani, o ktorú sa v tom byte starajú. Zbadal
maloletéhovoknesbabkou.Taktostretnutieskončilo.Nastretnutierazpriviedolpána,ktorýmáobdobný

rodinný problém ako on, navrhol mu, že na stretnutie privedie aj malého psíka ako lákadlo pre R.. Psík
na neho nezabral. Potom na ďalšie stretnutie priviedol známu, ktorá prišla aj so synom, ktorý bol v
rovnakom veku ako R., on si priniesol rôzne hračky, mal aj tablet, ktorý ešte nebol rozšírený. Pokúšala
sa nadviazať kontakt s p. Q., aj tento pokus skončil neúspešne. Prejavoval maximálne úsilie sa stretávať
s R., dochádzať na stretnutie vždy pripravený, nedávať dôvod na verbálny konflikt s matkou R. alebo

s R.. Posledný rok, keď sa s R. stretával, teda v roku 2013 až apríl 2014 matka začala privádzať R.
na stretnutia pred dvere bytovky, filmovala si príchod aj čas, keď tam zotrval. R. mal vždy zavesený na
krku diktafón, ich rozhovor bol vždy nahrávaný. Raz sa pokúsil diktafón aj vypnúť, on si to nevšimol, ale
o dva týždne bol na neho nahnevaný, aby sa diktafónu nedotýkal. Keď to takto prebiehalo, že všetky
otázky na R. matka s R. potom rozoberala, pripravovala ho na to, ako má odpovedať, R. mu dokonca

odpovedal aj o dva týždne, mal potrebu vysvetľovať. Bolo mu jasné, že matka si tieto nahrávky prehráva
a pripravuje R. ako má odpovedať na jeho otázky, resp. neodpovedať. Raz ho čakal pri stretnutí dedo
v aute. Na stretnutia chodila aj jeho priateľka, ona sa do týchto stretnutí nezapájala, ani nechodila,
čakala ho v aute alebo obďaleč. Pani Q. chodila okolo auta, fotografovala si ju, kývala jej. Raz, ako
vyššie uviedol priviedol aj deda, že ho chce vidieť, že sa ne neho teší, R. ostal stáť, prišiel dedo, on

si sadol na lavičku obďaleč, nemohol počuť, čo sa rozprávajú dedovi neodpovedal na pozdrav, ani mu
nechcel podať ruku, otočil sa mu chrbtom a pozeral sa do kúta. Nereagoval na deda. Tieto stretnutia
končievali tak, že R. pred bytovkou zotrval, bez udania dôvodu sa zrazu rozbehol a zavrel za sebou
dvere bytovky. On mu niekedy aspoň zazvonil, aby vedel, či ešte R. príde alebo nie, niekedy na neho
pískal pod balkónom, neodpovedali mu. Niekedy bola celý čas prítomná matka, filmovala si ho, alebo

vykonávala aktivity so susedou - zametala. Keď sa jej pýtal, či mu nepomôže so stretnutím, povedala,
že to je v jeho réžii, že má nosiť zaujímavejšie veci, alebo mu majú pomôcť sociálne pracovníčky. Tým,
že sa opäť obnovilo vyšetrovanie zneužívania syna od apríla 2014 má zakázaný styk s R., matka dala
podanie na políciu v ktorom uviedla, že sa snaží prostredníctvom inej osoby s R. skontaktovať. Na
polícii neuviedla jeho meno. V podaní uvádzala, že opakovane syna vyhľadával jej neznámy chlapec,

ktoréhomalonorganizovať,amalmutelefonovaťaodovzdávaťinformácie.Nazákladetýchtoinformácii,
ktoré poskytla súdu dostal výzvu, aby dodržiaval súdne rozhodnutie o zákaze styku. V tejto veci ho
zatiaľ polícia nekontaktovala. Polícia, ktorá vyšetruje zneužívanie syna vydala uznesenie, že sa majú
podrobiť súdno-znaleckému dokazovaniu v špecializovanom zariadení v Bratislave, zisťoval na polícii,
kedy to bude, dozvedel sa, že matka nesúhlasí, aby takéto súdno-znalecké dokazovanie prebiehalo.

Je prospešné pre neho, aby poznal aj druhú stranu svojej rodiny a vytvoril si názor na ľudí. Je už
aj dostatočne vyspelý, aby vedel posúdiť, či je alebo nie niekým zneužívaný, alebo iným spôsobom
ohrozovaný na zdravom fyzickom a duševnom vývine. Prvý zákaz styku so synom nastal v júni 2007,
keď v máji 2007 matka podala oznámenie, že syna zneužil. Vyjadrila svoje podozrenia, ktoré údajne
telefonicky aj konzultovala s detskou lekárkou, psychologičkou a právničkou. Nie je reálne, aby sa takéto

situácie riešili telefonicky. Detská lekárka sa vyjadrila, že na R. nebadá žiadne prejavy. Dva týždne
predtým, ako sa poslednýkrát stretol s R. v roku 2007 navštívil MŠ, kde sa rozprával s riaditeľkou a
triednou učiteľkou, aby mal hodnoverné informácie ako R. prosperuje, učiteľka bola veľmi ústretová
informovať ho o R., povedala že R. sa na neho veľmi teší, má veľkú radosť, keď cestuje na víkendy doŽiliny, sám spontánne jej hovorieval, že ide s otcom do Žiliny. Viackrát sa na neho chodil pýtať do škôlky,
toboloeštevR.,kdeonapracovalaakoučiteľkanaZŠ.Stávalosa,žekeď sananehoprišielinformovať,
už ho odvádzala zo škôlky. Zatrúbil, keď ich videl, R. sa za ním rozbehol. Raz ich takto odviezol aj

na adresu domov, lebo si ho potom v piatok o 15 tej odviesť do Žiliny. Keď sa opakovala situácia, že
ich stretol pred škôlkou, trvala matka, že pôjdu autobusom a on ich má počkať pred bytom. Boli spolu
na očnom vyšetrení s R. v Bratislave, bol pondelok, na víkend ho mal v Žiline, mal ho tri dni, lebo
bol predĺžený víkend, trvala na tom, že ho má doviesť v nedeľu, ale s tým, že opäť mám pre nich prísť
v pondelok poobede kvôli vyšetreniu v Bratislave. Nemohol si ho nechať do pondelka, aby išli potom

rovno do Bratislavy. Chcela, aby viackrát išiel hore-dole a mal vyššie výdavky. Cesta do Bratislavy bola v
poriadku. R. nosil na rukách v Bratislave, bol spontánny, všetko bolo v poriadku. Opakovane mu hovoril,
že otec s ním na vyšetrenie do ambulancie nebude môcť ísť, bolo mu to divné. Navrhol R. stretnutie aj
o týždeň, matka nesúhlasila. Dva dni pred plánovaným stretnutím mu telefonovala, že jej do toho niečo
prišlo, že mu ho dá o týždeň neskôr v náhradnom termíne. Potom mi opäť volala, že R. mu nedá, že
nemá právoplatný termín stretnutia. Keďže mu ho nechcela dať už ani na určený termín súdom, išiel

do MŠ, či je chorý, dozvedel sa, že do škôlky nechodí. Zastavil sa u lekárky, u ktorej sa informoval na
zdravotný stav R., lebo matka mu odmietla dávať informácie. Lekárka nebola ochotná ho informovať o
zdravotnom stave R., povedala mu, že nastala veľmi komplikovaná situácia a má sa informovať na polícii
v Prievidzi. Tu mu povedali, že ho predvolá vyšetrovateľ. Potom už R. videl len jednu sobotu pred školou
v prítomnosti matky, keď sa bicykloval. On vtedy prichádzal z dovolenky autom, R. sa ho bál, utekal od

neho. Matka mu nadávala, bránila R., zavolala sestru, naložili bicykel do auta. Potom už R. videl len na
narodeniny v škôlke asi 5 minút. Jeho prejavy vôbec nezodpovedali tomu, čo mu kladie za vinu matka.
Takto sa nejavil ani iným ľuďom v okolí, ani znalcom. Čím prichádzalo viac dôkazov, že ho nezneužíval,
matka si viac zdôvodňovala, že sa to stalo. To, že neprebiehali regulérne stretnutia na úrade práce, ktoré
mali určené rozhodnutím o rozvode malo vplyv aj to, že riaditeľka psychologického centra K. inštruovala

matku, ako má dieťa pripraviť na stretnutie tak, aby dieťa stretnutie odmietalo a toto sa javilo tak, že
je to vôľa dieťaťa. Matka do jedného spisu prepísala 10 emialov, ktoré dostala od tejto právničky, kde
dostávala inštrukcie, ako má R. na úrad práce priviesť, ako sa tam má predviesť, a potom ho odviesť,
pretože pracovníčky nemajú právo ich tam nasilu zdržiavať. Predtým, ako sa toto dozvedel pri štúdiu
jedného spisu na súde sa dobrovoľne podrobil výchovnému poradenstvu v inštitúcii K., ktorá už v lete

2010 a konkrétne táto riaditeľka písala spolu s p. Q. odvolanie proti rozsudku OS PD, ktorý mu obnovil
stretnutia s R., pričom táto právnička mala k dispozícii znalecký posudok aj zápisnice ako to vyplynulo
z podaní, ktoré napísala pani Q.. Aj napriek týmto informáciám riaditeľka K. sa podujala na výchovné
poradenstvo a inštruovala matku, ako má vedome mariť stretnutia medzi otcom a dieťaťom, aj keď mala
sprostredkované informácie od matky ako aj listiny zo spisov. Toto konanie tejto riaditeľky považujem za

neetické a zvrátené. Táto právnička tam robila riaditeľku pedagogicko-psychologických služieb.

14. Matka uviedla, že syn má 12 rokov, na jeseň ide do 7. ročníka ZŠ aktuálne je to 14 mesiacov, čo
sa vôbec nestýka s otcom. Celkovo platil zákaz styku doteraz 4 roky, predtým to bolo 2,5 roka. Syn je v
súčasnosti spokojný s takým stavom, aký je, psychicky je v pohode, doložila súdu v podaní z 8.6.2015

znalecký posudok PhDr. B. I. z Košíc. Nedávno syn povedal: „ani nevie, koľko sem otec nechodí, hlavná
vec, že nechodí". Syn od 10.mesiacov svojho veku - od mája 2004 nežije v jednej domácnosti s otcom.
Celý život žije s ňou, ako matkou, vyrastá v obci G. S., kde má vybudované rodinné zázemie, chodí
tam do školy. Má svojich kamarátov, záľuby, rád pracuje v záhrade, asistuje pri drobných stavebných
prácach, napr. susedovi, technicky je veľmi zručný, veľmi rýchlo sa dokáže naučiť ovládať stroje, počítač

a podobne. V škole ho bavia predmety ako fyzika, chémia, nebavia ho jazyky. Chodí s kamarátmi von,
chodí miništrovať do kostola, s ľuďmi, s ktorými žije má vytvorený veľmi silný citový vzťah. Návrh otca
absolútne nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa. Tak ako už bolo konštatované na jar 2012
JUDr. S., keď otec podal takýto návrh, tam aj za úrad práce konštatovala zamestnankyňa, že vzťah je
zlý - medzi otcom a synom. Chlapec je samostatnejší, nadobúda nové sociálne zručnosti, je to rozumný

chlapec, preto aj navrhuje, aby bol priamo vypočutý v tejto veci súdom. Celé toto niekoľkoročné trápenie
vyplynulo len z toho skutkového stavu, že maloletý vo veku 5 rokov nebol vôbec v trestnom konaní
vyšetrovateľom vypočutý. Nebol mu ustanovený ani kolízny opatrovník. Je pozoruhodné, že orgány
činné v trestnom konaní pokračujú pod tou istou značkou v tom istom trestnom konaní, maloletému bol
ustanovený po viac ako 6 rokoch kolízny opatrovník. Chce poznamenať, že chlapec má klaustrofóbiu -

strach z výťahov. V BA chodíia na návštevy k priateľom, bývajú na šiestom poschodí, ale ona so synom
chodia po schodoch. V minulosti dedo - otcov otec ho vozil na Solinkách vo výťahu, hoci býva na prízemí,
zasekli sa vo výťahu a zostali tam visieť. Podľa vyjadrení dieťaťa ho otec zatváral do šatníka vo svojom
rodinnom dome a chlapec sa tam veľmi bál. Chlapec aj nedávno znova spomínal, ako spadol v Žiline dosudadolehlavouaakétoboloprenehostrašné.Vovšetkýchtýchtosituáciáchnemalchlapecani5rokov.
K vzťahu otca s dieťaťom uviedla že bol založený len na vonkajších aktivitách, šaškovaní, napr. otec od
mala vyžadoval od syna, aby stále vyplazoval jazyk aj na verejnosti, aby pľul do vody alebo na zem,

aby skákal po posteli, čo podľa slov dieťaťa dieťa robilo aj u deda v byte, pričom raz z postele vyletela
struna, ktorá rozbila obraz na stene. Takto sa potom chlapec správal aj vo vlaku, z ničoho nič vyšiel obutý
na sedadlá a skákal. Nechápala, prečo to robí a kde to videl, ale k takémuto správaniu ho viedol otec.
Už v roku 2008 znalkyňa B. v Martine vo svojom ZP vyjadrila, že skutočný domov má dieťa u matky, s
matkou má vybudovaný láskyplný a dôverný vzťah, matka mu svoje city dáva denne najavo a napĺňa

jeho potrebu byť milovaný. S otcom sa dieťa orientuje len na hrové aktivity. Otec mal k dieťaťu povrchný
vzťah, vypočítavý, orientovaný len na vonkajší efekt. Otec si účelovo budoval rôznymi situáciami vopred
cielene naplánovanými pozitívny imidž pred tretími osobami, ale bez skutočnej duševnej blízkosti k
dieťaťu. Medzi štyrmi očami dieťaťu nedokázal dieťaťu ani zagratulovať k meninám. Ako sa to stalo aj
v sobotu 7.7.2007, keď mal chlapec meniny. Pritom otec a aj dedo mali chlapca celý deň od 9.00 do
17.00 hod. ani jeden mu nezagratuloval, ani mu nič nedarovali k meninám. Rovnako mu ani jeden z

nich nezagratuloval na šieste narodeniny 29.6.2009, keď účelovo a z vypočítavosti prišli do MŠ, najskôr
dedo a potom popoludní otec, čím porušil predbežné opatrenie - zákaz styku. Syn sa následne opýtal:
„Mama, načo tam vlastne oco bol, keď mi ani nezagratuloval?". Týmto chcem zdôrazniť, že v tento
deň vôbec nedošlo k priamemu fyzickému kontaktu dieťaťa s otcom. Pán Q. touto situáciou len využil
infantilnú riaditeľku MŠ, ktorá napriek tomu, že celý školský rok vedela o zákaze styku na samom konci

školského roka bez vedomia a súhlasu matky umožnila otcovi styk a dieťa proti jeho vôli vyviedla z
triedy na chodbu, hoci ono jej odpovedalo, že sa s otcom stretnúť nechce. Nedostatočne vzdelaná
riaditeľka MŠ využila aj to, že ďalšou zamestnankyňou MŠ je jej švagriná - upratovačka a školníčka
a tá jej po vzájomnej dohode dosvedčila, čo potrebovala, aby sa nejakým spôsobom ospravedlnila zo
svojho absolútneho zlyhania. Tieto dve švagriné si vyfabulovali priebeh stretnutia po svojom, aby to

pôsobilo dojmom, že oni vlastne urobili dobrý skutok, keď umožnili styk, pán Q. si priebeh styku tiež
vyfabuloval po svojom a preto sa ich verzie navzájom nezhodovali ani na začiatku, ani v strede, ani na
konci. Keby stretnutie prebehlo tak, ako ho opísali dve švagriné z MŠ, tak by úplne to isté hovoril aj otec
dieťaťa, lebo to de facto bolo v jeho prospech. Riaditeľka si vyrobila problém, nakoľko svojim vedomím
konaním porušila súdne rozhodnutie o zákaze styku v čase, keď bola zodpovedná za dieťa. Následne

svoje konanie potrebovala ospravedlniť a preto sa svoju verziu aj s jej švagrinou naučili doslova ako
básničku. Lenže v januári 2009 - 28.1.2009 na ÚPSVaR v Prievidzi vykonali psychologička Mgr. Q. E. a
sociálna kurátorka p. P. U. psycho -sociálnu intervenciu s 5,5 ročným Oliverom, kde sa on priamo, bez
prítomnosti matky detailne vyjadril, že sa nechce stretávať s otcom a prečo sa nechce. Úradný záznam
o tejto intervencii je v spise. V júni 2010 psychologicky vyšetrila dieťa Q.. X. B. v Detskom kultúrnom

centre K. v G., pričom dieťa sa znovu vyjadrilo, že sa nechce stýkať s otcom a prečo. Správa z tohto
vyšetrenia je takisto v spise a žiadala zároveň súd, aby zadovážil videozáznam z tohto stretnutia ako
dôkaz. V marci 2011 - 16.3.2011 otec prišiel do ZŠ, syn bol druhák, bolo to počas vyučovania, cez
veľkú prestávku, pričom syn, ani matka vopred nevedeli, že otec príde. Dieťa - vtedy bol druhák, mal
priestor reagovať na návštevu otca maximálne spontánne. Dieťa sa vypýtalo od učiteľky na WC a ušlo

z dosahu otca. Syn na WC nešiel, ale bežal do riaditeľne za p. zástupkyňou a potom do jedálne, kde
sa práve nachádzala. Syn bol z návštevy otca taký vystrašený, že nedokázal poriadne povedať súvislú
vetu, museli ho usadiť do riaditeľne, upokojiť a dať mu napiť vody. Následne ho p. riaditeľka vyprevadila
na vyučovaciu hodinu aj s ubezpečením, že otec už z budovy školy odišiel. Aj o tejto návšteve v ZŠ
je úradný záznam. Už 5 mesiacov pred udalosťou v škôlke bola vykonaná intervencia s dieťaťom a

takisto po udalosti v škôlke sú viaceré úradné záznamy ako sa syn verbálne aj neverbálne vyjadril k
stretávaniu s otcom. Vždy to bolo negatívne. V tomto slede udalostí a práve v deň, kedy sa to hodilo
riaditeľke MŠ, ktorá porušila súdne rozhodnutie o zákaze styku mal syn bežať k otcovi a dokonca mu
od radosti zozadu vyliezať na chrbát. Toto vyhlasujem za absolútny nezmysel a výmysel riaditeľky, lebo
syn nikdy nemal takéto prejavy aby prejavoval radosť tak, že danej osobe vylieza zozadu na chrbát. Tu

poukazuje aj na to, že túto skutočnosť p. Marko takto netvrdil. Tiež má ešte jednu námietku k tomuto
momentu, že dieťa ako bytosť úprimná, ak má z príchodu niekoho radosť, rozbehne sa mu v ústrety
- tvárou v tvár a vrhá sa mu do náručia, by sa s tým človekom objalo. Na margo tejto situácie v MŠ
uvádza, že pani prokurátorka O. tvrdí, že ak dieťa malo pozitívne prejavy k otcovi a myslí tým práve
túto scénu z 29.6.2009 tak otec nemohol dieťa sexuálne zneužívať. Tu s dôrazom podotýkam, že takéto

tvrdenie je z hľadiska problematiky sexuálneho zneužívania detí (CSA) je absolútny predsudok, mýtus,
ba doslova blud, ktorý pramení z hlbokej neznalosti CSA, keď páchateľom je dieťaťu blízka osoba.
Odporúča prečítať si knihu Doc. W. S., r. 2014 Obete sexuálneho zneužívania detí medzi nami. Takéto
a podobné tvrdenia v súčasnosti neobstoja v konfrontácii s poznaním v odbornom a vedeckom svete.Problematika CSA je vysoko špecifická a dotyčná autorka sa jej venuje nepretržite 13 rokov, venuje sa
priamo obetiam sexuálneho zneužívania, ktoré sa už stali dospelými a prednáša sudcom, prokurátorom,
súdnym znalcom, v Bratislave, v Omšení a pod. K dávnejšej minulosti chce poznamenať, že keď si p.

Q. brával syna na víkend do Žiliny, dieťa tam opakovane utrpelo aj vážne úrazy - dedo mu pricvikol
prsty na ruke medzi terasové dvere a následne sa dieťa sťažovalo, že ho nikto ani nepomojkal. Syn sa
tiež sťažoval, že ho otec štípe do nôh a jeho to bolí, že mu otec stúpa nohou po chrbte a jeho to bolí,
syn spadol u otca v kuchyni na dlažbu, rozbil si bradu a v nedeľu večer, keď otec vrátil syna, tak sa o
tomto ani nezmienil, až keď rozopla synovi zimnú vetrovku mal na brade krvavé chrasty. Dieťa malo tiež

počas návštevy u otca kliešťa v hlave, otec mu toto takisto nepovedal, až na otázku lekárky v gastro
ambulancii samo dieťa povedalo, že kliešťa malo na hlave, keď bolo u otca. (poznámka súdu: otázka
je ako to dieťa mohlo vedieť). Dieťa sa opakovane sťažovalo na pobyt u otca, napr. „oco ma nedá spať
a pozerá televízor.. oco mal plesnivý chleba v chlebníku, ráno išli na raňajky do bufetu na stanicu".
Otec často opakoval dieťaťu výrok „mama ťa neľúbi". Keď toto syn povedal, zareagovala: „a ty si čo
na to povedal?" a syn odpovedal, že sa robil, že ho nepočúva. Vo februári 2008 syn po víkende u otca

opakoval vetu „mama má v bruchu pleseň". Toto učil otec rozprávať dieťa. Po víkende na konci apríla
2008 v Žiline mal syn akútne kožné problémy a museli navštíviť lekárku. K víkendu 9-11.5.2008 otec sa
minule vyjadril, že už vo štvrtok 8.5., keď bol štátny sviatok mu dala dieťa, ale v pondelok 12.5.2008 mu
nedovolila mať dieťa a musel ho vrátiť už v nedeľu, aby vraj mal väčšie výdavky na cestu. V pondelok
12.5. išli so synom do BA na očné vyšetrenie na 16.-tu hodinu. Vo štvrtok 8.5.2008 bolo dieťa doma

v Zemianskych S., lebo v piatok 9.5. bol syn prvý raz v škôlke za mesiac máj 2008. V školskom roku
2007/2008 bol veľmi často chorý a veľa vymeškával, lekárka ju napomenula, či sa to dieťa nedá lepšie
ustrážiť. Pritom chorý býval syn po víkendoch u otca. Otec tu minule prezentoval, koľko dní chcel mať
dieťa u seba v súvislosti s týmto májovým víkendom, ale počas tohto víkendu dieťa vôbec nebolo s
otcom v jeho rodinnom dome, po celý čas bolo u deda v byte na sídlisku W. ( Poznámka súdu: odkiaľ

to matka môže vedieť? Vypočúvala dieťa?) a z tohto bytu z pevnej linky zatelefonoval syn jej mame na
pevnú linku a to aj v sobotu, aj v nedeľu, pričom v nedeľu jej povedal, ako sa veľmi teší, že sa už v
ten deň uvidia. Otec s chlapcom tento víkend nestrávil. Chlapec povedal, že plakal a už nechcel ísť k
otcovi do domu. V pondelok 12.5.2008 bol chlapec objednaný na očné vyšetrenie do BA, ona zaplatila
800 Sk za vyšetrenie a chcela, aby sa nejakým spôsobom podieľal aj otec, preto ho oslovila, aby ich

na vyšetrenie zaviezol autom. Trvala na tom, aby dieťa vrátil v nedeľu večer podľa rozsudku, lebo dieťa
chcela na cestu riadne pripraviť, okúpať, aby bolo riadne vyspaté, najedené a čisto oblečené. Otec
bol v tomto ohľade nezodpovedný, dieťa nedával ani na čas spať, alebo ho mával vo svojej kancelárii,
kde spával maloletý na zemi. Dňa 12.5.2008 dieťa s otcom nebolo ani na chvíľu osamote, stále bolo
v prítomnosti matky a preto sa cítil bezpečne. Keď sa dieťaťa už po podaní trestného oznámenia v

máji 202008 opýtala, či mu otec robil zle, napr. aj na chate v Čičmanoch, kde boli na konci novembra
2007 syn pohotovo zareagoval „mama veď také veci sa nesmú robiť pred inými ľuďmi". Syn sa aj pred
znalkyňou Šútorovou v Martine 5.5.2008 spontánne vyjadril, že na chate s otcom mu bolo zima, ale
otec tvrdenie dieťaťa začal okamžite prekrúcať a vyvracať, na čo znalkyňa ho prísne zahriakla „dieťa
povedalo, že mu bolo zima". V súvislosti so ZP B. v civilnom konaní chce uviesť, že táto znalkyňa dieťa

nevyšetrovala, netestovala, a nevypočúvala v intenciách CSA. Dieťa prvú zrozumiteľnú informáciu o
nezákonných aktivitách u otca povedalo až v nedeľu večer 18.5.2008 pri večernom kúpaní a potom v
nasledujúcich dňoch. Ani ďalšia znalkyňa X., kt. bola ustanovená v trestnom konaní vôbec nevypočula
dieťa v danej trestnej veci. Syn hneď pred budovou po znaleckom vyšetrení povedal „mama, tá teta sa
so mnou o otcovi vôbec nerozprávala". Dieťa nevypočul ani vyšetrovateľ a následne ani ďalší znalec

v civilnom konaní XXP/XXX/XXXX - B.. V roku 2008 v trestnom konaní v Žiline nebola zo strany štátu
najmenšia vôľa a snaha riadne zistiť skutkový stav. Práve naopak, všetko smerovalo k tomu, aby sa vec
rýchlo ututlala. Preto dieťaťu nebol ustanovený ani opatrovník, čím bol brutálnym spôsobom porušený
zákon. Znalkyňa X. 5 ročné dieťa v danej veci CSA nevypočula ale o pár riadkov inde vo svojom posudku
ho označila za nadpriemerne inteligentné, že má neporušenú pamäť, dobrú výbavnosť myšlienok, dobrú

orientáciu o sebe a svojom okolí atď., pričom v SR sa pri takýchto zločinoch vypočúvajú aj dvojročné
deti riadne, s vyhotovením video záznamu. Dieťa bolo otcom dlhodobo manipulované a vydierané, aby
o nezákonných aktivitách mlčalo. Otcom bolo psychicky týrané opakovanými vyjadreniami „mama ťa
neľúbi", „nikto ti to nebude veriť, všetci budú veriť len mne", dieťaťu za mlčanie sľuboval rôzne odmeny,
napr. bonboniéru, alebo dokonca peniaze. Dieťa sa raz opýtalo: „mama, načo mi to sľuboval, že mi to

dá, keď mi to nikdy nedal?". Večer po kúpaní v nedeľu 18.5.2008 sa ho dieťa opýtalo „pravda sa to
nemá robiť, mama? Že oco si uviaže na pipíka šnúrku a druhý koniec na kľučku kúpeľňových dverí a
on musel otvárať a zatvárať dvere, aj pri tom spadol". Syn sa potreboval uistiť, že to, čo sa deje u otca
v dome v jeho prítomnosti, že to sa diať nemá a malo z toho zmätok. Opýtala sa syna, akú šnúrku sioco uviazal, syn „takú bavlnku". Na otázku prečo si to oco uviazal syn zareagoval „aby si oco naťahoval
pipíka". Podotýka, že túto situáciu sám otec priznal aj pred znalcom B. a je v znaleckom posudku, pričom
v posudku sa dvakrát uvádza, že na konci šnúrky bol „predmet" a nie otcov pohlavný úd. Keď následne

namietala, že slovo predmet je úplne bezobsažné, tak si otec začal vymýšľať rôzne veci, ktoré tam mali
byť uviazané. Raz to bola papuča, inokedy škatuľa a ďalšie. V nasledujúcich dňoch po 18.5.2008 syn
detailne popísal aj ďalšie situácie, ktoré nasvedčovali tomu, že na dieťati je páchaný trestný čin a že sa
to nemohlo diať iba jednorazovo. Syn často opakoval „oco mi robí zle". Syn opísal aj takúto situáciu:
„Mama, musel som ležať na brušku, oco mi zakázal pozerať sa dozadu a dával mi do riťky varacu. Oco

to robil dlho, aj som plakal, ale oco neprestal, že je to pekné a že mu to jeden doktor kázal", „že oco
to skúšal aj na sebe a bolo to pekné". Bolo jej zákonnou povinnosťou podať trestné oznámenie, aby
chránila svoje dieťa a aby prekazila páchanie trestného činu. Je zo zákona povinná svojmu dieťaťu veriť,
ochraňovať ho a pomáhať mu. Na adresu otca ešte uvádza, že ako človek je neempatický, nesúcitný, v
sociálnych kontaktoch sa správa rigidne, teda stále opakuje len svoje zaužívané schémy, nevie urobiť
ani minimálne zmeny vo svojom správaní a len manipulatívnym spôsobom prenáša vinu na druhého. V

manželstve napr. vyhlásil „keď mi budeš variť, prať, žehliť a upratovať môj dom, budem spokojný". Pred
sobášom povedal, akože zo žartu, že on jej nemusí dať ani snubný prsteň, lebo ona dostane dom. Jeho
dom nikdy nechcela, ale všetko to vnímala tak, že bude spoločný, kde budú vychovávať deti. Chcela
mať tri deti. Na začiatku júla 2004 jej p. Q. povedal „on sa zmeniť nevie, on to vie so ženou len tak, ako
to videl doma, celé roky od svojho otca ak nie je ona spokojná, musíš sa zmeniť ona". Čas aj potvrdil, že

doposiaľ nemá zákonitú manželku, s ktorou by mal deti a s ktorou by žil v jednej spoločnej domácnosti.
Keďže mali cirkevný sobáš, p. Q. si myslel, že je jeho vlastníctvo a jeho majetok, aj preto raz povedal
„už je k nemu pripútaná na večné veky". On sa nikdy nevyrovnal s tým, a nedokáže sa od toho odpútať,
že ho opustila. Nedokáže si priznať ani najmenšiu slabosť, žiadny nedostatok, o čom sa zmienila aj
znalkyňa B. vo svojom ZP. P. Q. je narcistická povaha a celú svoju filozofiu o syndróme zavrhnutého

rodiča si vyfabuloval na svoju obranu, lebo mu vlastne ani nič iné nezostáva. Napr. v novembri 2009
prišiel k ich bytu príslušník PZ s tým, že p. Q. podal trestné oznámenie pre nejaký záhadný telefonát,
pričom ani nerozoznal, či išlo o mužský alebo ženský hlas. Ten hlas mu mal povedať „príď si po syna
Jakuba". P. Q. má emocionálne IQ veľmi nízke, nedokáže vnímať potreby druhých ľudí, za každých
okolností je na prvom mieste len on, dlho dlho nikto a zase on. P. Q. je aj chorobný klamár, dokáže

klamať vo faktoch, ktoré sa dajú ľahko preukázať napr. pred OS PD v konaní 11C/73/2011 povedal JUDr.
B. do očí, že na bytovke na schodišti ani okná nemajú, preto nemohol odtiaľ synovi z medziposchodia
kývať cez okno. Lenže majú tam veľké sklenené tabule a p. Q. odtiaľ synovi kýval. Napr. klamal aj v tom,
že dňa 13.4.2011 bol v Prievidzi ale len pred budovou ÚPSVaR a že odtiaľ telefonuje p. G., keď malo
byť stretnutie na úrade otca s dieťaťom. Jej do telefónu tvrdil, že stojí pred úradom, pritom v ten deň v

PD vôbec nebol. P. Q. je bezcitný človek, napr. v tehotenstve juani jediný raz neobjal, stále len utekal a
unikal niekam preč, pod zámienkou rôznych aktivít. Keď ho ja raz ráno v kuchyni objala a jeho ruky si
dala okolo pása, on sa len cynicky zarehotal, ruky spustil dole a odišiel do roboty. Napr. na veľkonočnú
nedeľu 2004 odišiel z domu s tým, že vraj ide umývať služobné auto a ju nechal s nemluvňaťom zase
samu. Zhodou okolností potom prišla jeho rodina z Čiech a ona im mala robiť po jeho dome hostesku a

vysvetľovať prečo je vo sviatočný deň sama. Vzťah p. Q. k deťom a napr. k deťom mojej sestry - znova
nešlo o vzťah ale o kontakt zakaždým to bolo bezuzdné šaškovanie, šteklenie a rozosmievanie, krútenie
dole hlavou a pod. čím sa deti vždy dostali do neovládateľného stavu a p. Q. sa to vždy vymklo spod
kontroly, s deťmi si nevedel dať rady a museli zasiahnuť rodičia detí. Dňa 11.5.2002 na svadobnom
obedevHoteliRegiavBojniciachstaršiadcéra sestrymalaštyrirokyamladšia13mesiacov,p.Q.počas

slávnostného obeda svojvoľne odišiel od stola, od nej ako od nevesty a začal sa z ničoho nič naháňať s
deťmi jej sestry a šaškovať s nimi. Bolo to doslova trápne, nevkusné, absolútne spoločensky nevhodné
zo strany 35 ročného muža, ktorý sa práve oženil a sedí pri svadobnom stole. Deti sa začali naháňať a
pišťať a zakrátko sa tá menšia narazila na chodbe do radiátora a bol z toho strašný plač, znova museli
zasahovať rodičia. V tento deň otca p. Q. ako nevesta vyzvala, aby povedal prípitok, hostí tam bolo cca

15. Stačilo povedať dve tri srdečné vety, ale svokor ju pred všetkými odmietol, zahanbil, verbálne sa proti
tomu ohradzoval, gestikuloval rukami - odmietavo, akoby mu hodila hada na prsia. Problémy so stykom
pred podaním trestného oznámenia - po prvej zrozumiteľnej slovnej informácii od dieťaťa sa im aj iné
signály začali javiť zrozumiteľné. Bola to vysoká chorobnosť u dieťaťa a strašné opakované emocionálne
výstupy dieťaťa aj na verejnosti, negatívny postoj dieťaťa k sebe samému, keď pri záchvate vykrikovalo,

že ono nič nevie, nedokáže nič nakresliť, umyť si zuby a pod. v sobotu 24.112007 o 9.00 hod. pred bytom
matky syn urobil plačlivý výstup, lebo odmietal odísť k otcovi na nocľah. Odmietal si vziať so sebou veci
a cestovnú tašku, kt. vždy nosil a trval na tom, že s otcom bude len v Kostoľanoch, že sa len na ihrisku
spolupohrajúapotomhoocovrátispaťkmaminke. Nadomep.Q.niekoľkorokovťažkopracovala,napr.pol roka chodila ráno a po večeroch natierať drevené okná na celý dom. Keď mala mať voľnú hodinu ako
učiteľka, odchádzala k nemu do práce, kde v jednej kancelárii na prízemí mal tieto okná porozkladané a
natierala ich všetky asi trikrát - trvalo to od jesene do jari. Počas stavby RD býval p. Q. u nej zadarmo na

stredoškolskom internáte, kde bývala ako učiteľka. Ona vtedy robila nákupy a varila mu večere a potom
aj obedy na stavbu a to aj pre jeho pracovníka U., kt. mu vymuroval celý dom. On ju za robotu na dome
nikdy nepochválil, bral to ako samozrejmosť, že tam ťažko drie, vracali sa na internát po 22.00 hod., bola
unavená a zrobená. Celé mesiace, až roky sa nevenovala žiadnym svojim aktivitám, ale pracovala u
neho na stavbe. Raz tam bola nejaká partia chlapov a ona z ulice odvozila celú paletu tvárnic na fúriku

po 2-3 kusy, až to jeden z tých chlapov nevydržal a pochválil ju: „vy ste teda robotná žena". V apríli
2003 keď bola v 6.-tom mesiaci tehotenstva a kupovali mobil pre ňu, bolo to na jej žiadosť, lebo by si
nemala ani ako zavolať pomoc, p. Q. vždy používal služobný telefón. Kupovali ho v Tescu, a mali sa pre
niečo znova vrátiť ale ona už bola unavená z dlhého chodenia a potrebovala si ľahnúť, tak to išiel vybaviť
p. Q. sám. Neskôr k tejto situácii jej vykričal, že tam mala ísť ešte raz, bola lenivá zdvihnúť riť. Šesť
týždňov po pôrode p. Q. rozkázal, aby vynášala z medziposchodia niekoľko kusov škridiel na poschodie

do kúpeľne, zdvíhala ich nad hlavu a podávala mu ich do strešného okna. To odmietla, že nech si zavolá
niekoho iného. Raz jej vykričal urážlivú vetu „nútila ho sťahovať gate, lebo chcela decko a že mu má toto
dieťa nechať, lebo on si nedokáže zadovážiť ďalšie dieťa, ale matka si má dať urobiť ďalšie decko". P.
Q. je lakomý, správal sa tak ku nej aj k synovi. Keď chodil za synom do S. na ubytovňu, povedal, keď syn
potreboval nové papučky, že na tých starých máme vystrihnúť diery na palce. Inokedy zase, že synovi

stačia dve tričká, viac nepotrebuje, on nosil chlapcovi napr. dve surové mrkvy, lacný džúsik, plastové
slamky, špendlíky, zápalky a pod. počas nákupu v Tescu sa zakaždým chodil sprejovať, lebo to bolo
zadarmo alebo jedol z vystaveného hrozna. Ako tehotnej jej vyčítal, že vypije veľa mlieka. Po narodení
dieťaťa ju úplne odrezal od financií na jeho príkaz musela ísť do ČSOB, musela zrušiť účet, ktorý si
založila ako slobodná. Bolo na ňom 60.000 Sk, tie peniaze previedla na jeho účet a viac ich nevidela.

Účet mal iba on, ona nemala k dispozícii ani platobnú kartu, niekedy nemala peniaze ani na MHD, aby
išla do mesta. Raz pretelefonovala 800 Sk, hoci predtým robila taký orientačný rozpočet na výdavky v
domácnosti a tam zrátala na svoj mobil asi 500 Sk. Vykrikoval, že minula až 800 Sk, ale keď on dostal
pokutu 2000 Sk za parkovanie na služobnej ceste, keď na kopci nechal auto na neutrále, auto sa pohlo
a narazilo do ďalšieho stojaceho auta, to doma len sucho oznámil, že dostal takúto pokutu a všetko bolo

OK. Asi týždeň po pôrode v dome u jej sestry keď p. Marko prišiel za ňou a malým synom na návštevu
z jeho bezcitnosti a chladu sa začala dusiť, prišlo jej to strašne ľúto, že ju ignoruje a musel zavolať
záchranku. Lekár jej dal injekciu. P. Q. sa s lekárom na ulici hádal, lebo nechcel zaplatiť poplatok 20 Sk a
vykrikoval lekárovi, že rodičky neplatia. Nikdy spoločne nehospodárili, on to nedovolil, nevedela ani aký
majú skutočný príjem. Keď zostala na materskej a rodičovskej dovolenke, bola od neho úplne závislá.

V obchode napr. odmietol kúpiť šampón alebo počas nákupu vykladal z nákupného košíka nejaké veci,
kt. podľa neho nepotrebovali, napr. raz to boli tri plastové misky, kt. si chcela kúpiť do kuchyne na
každodenné používanie, keď sa v obchode nedívala, p. Q. ich vybral z vozíka a takto ju zahanbil aj
pred sestrou a švagrom. P. Q. hovoril, že na ubytovni v S. mu malý syn povedal, že smrdí. Keď chodil
na ubytovňu za synom v istom období naozaj chodil oblečený v tých istých veciach - ušmudlané rifle a

špinavý červený pulóver a naozaj smrdel. Dieťa mu povedalo pravdu. Aj na ÚPSVaR pri stretnutiach mu
syn povedal, že mu smrdí z huby - dieťa je úprimné, keď sa mu strkal do tváre a syn ho odtláčal. P. Q.
minule tiež povedal, že na jednom úradnom stretnutí na úrade práce mala z ničoho nič začať bežať dolu
po schodoch, je to špinavá lož, vystresované a kričiace dieťa už situáciu nevedelo riešiť inak, tak sa dalo
na útek, zbehlo jedny schody a ona išla za ním, išla ho zastaviť. Dôvody na zákaz styku, kt. uznal KS v

uznesení zo dňa 7.4.2014 trvali a trvajú nepretržite od roku 2008, pretože trestné konanie v ZA doposiaľ
zo zákona nemohlo právoplatne skončiť, lebo uznesenie o zastavení trestného stíhania zo dňa 5.9.2008
nikdy nebolo doručené poškodenému a takto to skonštatoval aj KS TN v uznesení zo dňa 15.10.2013,
ktorým zrušil pokutu 200 eur, ako matke za údajné marenie styku. Po celú dobu ica všetky stupne
prokuratúry, vrátene Generálnej prokuratúry SR uvádzali do omylu, že trestné konanie p. Q. právoplatne

skončilo dňom 28.10.2008, kde OP ZA zamietla jej sťažnosť ako nedôvodnú. V tejto sťažnosti sa na
piatich miestach domáhala, aby maloletý päťročný syn bol v danej veci riadne vypočutý, lenže maloletý
nemal v trestnom konaní opatrovníka a jej ako svedkovi uznesenie o zastavení trestného stíhania ani
nemalo byť doručené. Má zato, že zo strany orgánov činných v TK na miesto vyšetrenia závažného
zločinu sex. zneužívania dieťaťa došlo k spáchaniu trestného činu podľa § 326 resp. 327 Trest. Zákona,

má zato, že toto konanie v ZA bolo zmarené samotným vyšetrovateľom už priamo v zárodku. Keby mala
v úmysle odrezať otca od syna a syna od otca, tak by p. Q. nikdy neumožnila stretávanie počas dlhého
obdobia, kým nebol právoplatný prvý rozsudok o styku. P. Q. od augusta 2004 až do 19.1.2006, kedy
nadobudol právoplatnosť prvý rozsudok o styku púšťala do svojho bytu na ubytovni na dlhé hodiny ajniekoľko dní za sebou býval s dieťaťom aj do 22.00 hod a poskytla mu aj náhradné kľúče od bytu a od
vchodu. Aj v následnom konaní o výživnom a o styku na OS PD č. 12P/18/2006 a v rozsudku zo dňa
3.8.2007 na str. 8 je uvedené, že „matka sa nebránila rozšíreniu styku". Týmto rozsudkom bol rozšírený

styk a znížené výživné napriek tomu sa ani neodvolala. Dieťa otcovi opakovane dávala vysoko nad
rámec rozsudku, čo mu potom neumožňoval ani rozsudok X.. Q.. Opakovane si mohol vziať syna na
štyri noci do ZA, napr. v auguste 2007, na konci októbra 2007 - na dušičky, po Vianociach 2007. Nikdy
nemala v úmysle budovať syndróm zavrhnutého rodiča, stále poukazuje na to. Že v tejto veci existujú
objektívne a vážne dôvody, prečo syn odmieta otca. P. Q. v roku 2004 sa jej mame pred jej vchodom v

Z. S., keď mu priniesla na stretnutie R., tak sa jej tam vyhrážal a kričal na ňu že si kope vlastný hrob, keď
sa bude starať do výchovy jeho syna. Ona na to povedala, že ona jeho syna chová a nie vychováva.
Vždy jej bola nápomocná pri starostlivosti o dieťa a to materiálne aj finančne a robí to do dnes. Ešte
ku dňu 2.9.2009, keď maloletý R. nastupoval do prvej triedy ZŠ, otec mal vtedy zákaz styku so synom,
prítomný na otvorení školského roka nebol, tam prišiel iba dedo, ktorého videla, ale stála na inom
mieste pri synovi a p. I. Q. bol mimo dosah, následne p. Y. Q. podal na jej mamu emailom na MINV SR

trestné oznámenie, kde uviedol spŕšku najhrubších vulgarizmov a oplzlostí, ktoré mu mala údajne moja
mama vykrikovať pred desiatkami ľudí -spoluobčanov. Toto sa potom šetrilo ako priestupkové konanie,
kde vypovedali aj nejakí zamestnanci ZŠ pričom uvedené správanie sa nikým nepreukázalo. K dvom
úradným stretnutiam na úrade práce v januári 2011- p. Q. sa minule vyjadril, že jeho otec, kt. vtedy sedel
na chodbe tvrdil, že dávala ucho na stenu aby počúvala, čo sa robí v kancelárii. Ona bola na chodbe aj

s bratom - I. Z. a až na chodbu počuli, ako chlapec vykrikoval vety: „pusti ma.. nechaj ma... už chcem ísť
preč, už ma to tu nebaví". Otec dieťaťa sa účelovo správal tak, že si dieťa vzal nasilu na plecia, smial sa
pri tom, šaškoval, dieťa šteklil aby takýmito metódami dosiahol prejavy dieťaťa, kt. sa mu hodili zrejme
do zvukovej nahrávky, že dieťa sa malo zo stretnutia tešiť. Chlapec po stretnutí povedal, že otec tam mal
hračkársku pištoľ a strieľal z nej guličky a dieťaťu rozkazoval, aby to zbieral zo zeme. Chlapec neskôr

na chodbe pred úradníčkami povedal „ sa hral s počítačom, nie s otcom". Takisto úradníčkam položil na
chodbe otázku „a vy by ste sa chceli stretávať s niekým, kto vám robil zle?". 20.4.2011 na úrade práce
došlo k incidentu a dieťa sa dostalo do stavu hysterického záchvatu, kedy plakalo a kričalo a triaslo sa
na celom tele. Vyjadrilo sa o tom, že tá teta, t.j. Mgr. E. mu už neverí (tie veci, kt. povedal na intervencii v
januári 2009), lebo v kancelárii dala ruku na kľučku a prikázala dieťaťu sedieť na gauči a počúvať otca.

Dieťa sa opakovane vypýtalo na WC, aby odtiaľ uniklo. Keď sa vracalo z WC aj s p. E., u dieťaťa vypukol
záchvat, s takýmto dieťaťom - vrieskajúcim, ona, jej mama aj brat odišla z úradu. Dňa 20.4.2011 na
úradné stretnutie išli s bratom, išla aj mama, aby vôbec dieťa na toto stretnutie išlo. Z ÚPSVaR PD sa
v nejakom písomnom vyjadrení vyjadrili, že v kancelárii na úrade zámerne posunuli hodiny, aby zmiatli
dieťa, vtedy 7,5 ročné. Chce poukázať na to, že chlapec v tom období vôbec hodiny nepoznal, naučil sa

to až na konci tretieho ročníka ZŠ. Vtedy nevedel ani odpovedať na otázku, či v kancelárii boli hodiny.
Na tomto sa z chuti zasmial aj JUDr. Q.a pojednávaní. Verziou o posúvaní hodín chceli prezentovať, že
kým dieťa nemalo pojem o čase, nevedelo koľko je hodín, tak údajne chcelo zotrvať s otcom. V roku
2013 v júli konečne po dvoch rokoch dostala odpoveď z kanc. Verejného ochrancu práv z BA, kde sa
uvádza, že aj počas týchto úradných stretnutí boli zo strany úradu porušené práva dieťaťa. Táto listina

je doložená do spisu. Na otázku, či matka trvá na tom, aby si súd zabezpečil záznam, ktorý neexistuje
ako to navrhla na čl. 94: trvala na tom hoci vie, že neexistuje.

15. Kolízna opatrovníčka uviedla, že bol vykonaný pohovor s maloletým R., matka žije s maloletým
sama, bytové podmienky sa nezmenili. Maloletý opakovane prezentoval, že má kľud, je spokojný, na

otázku stretávania sa s otcom uviedol, že nemá záujem sa s otcom stretávať, že chce, aby to zostalo
tak, ako to je. Stretnutie s otcom odmieta.

16. Maloletý na pojednávaní po vysvetlení predmetu konania, k veci uviedol, že s otcom sa nechce
stretávať, pretože sa aj v minulosti stalo, že ho zatváral do šatníka v rámci hry. Bál sa, povedal mu,

že sa tak nechce hrať. Chce opraviť svoju výpoveď, že v rámci hry ho otec zatváral do šatníka, zhasol
svetlo a on si nedokázal sám zapáliť. Stalo sa to možno 2x. Bol tam zavretý asi 10 minút, potom ho
pustil. Pamätá si, že sa nemohol dostať von, nedočiahol na kľučku ani na vypínač. Bol to murovaný
šatník - miestnosť a na kľučku nedočiahol. Nepamätá si, či plakal, bál sa, nepamätá si ako reagoval, či
plakal. Otec mu je nesympatický, nechce sa s ním stretávať. Chodil pred ním vyzlečený v Žiline u neho

v dome, nemyslí tým situáciu v kúpeľoch. Vlastne sa to stalo len raz, behal vyzlečený, pamätá si, že bol
nahý v kúpeľni a vyšiel si niečo zobrať. Napúšťala sa mu vaňa. To že mu je nesympatický vyplýva z toho
ako sa ku nemu správa, napr. teraz ho v pojednávacej miestnosti chytil za hlavu. Na otázku sudcu, či
to mohlo byť pohladkanie uvádza: áno. Na otázku sudcu, či ho matka niekedy hladká, maloletý uvádza:myslí si, že je už veľký na takéto veci, nehladká ho. Starého otca zo strany otca si pamätá ale nemá
k nemu žiadny vzťah. Nechce sa s ním stretávať, lebo je to otec jeho otca. Chodí do PD školy, hráva
na orgáne v kostole, to ho najviac baví. Tri roky chodil do ZUŠ, potom ho to nebavilo. Chce bývať s

mamou v Kostoľanoch, ako býva teraz. Je zbytočné, aby navštevoval psychológa, trvá na tom, že sa
nechcestretávaťanisjednýmanidruhým.NaotázkuKO,čibyrešpektovalsúdnerozhodnutie,ktorýmby
bola povinnosť navštevovať psychologickú poradňu, uvádza: nerešpektoval, pretože si nechce budovať
vzťah s niekým s kým nechcem byť, nechce byť pod stresom. Na otázku KO, či chce ešte niečo povedať,
čo je dôležité, uviedol, nechce sa s otcom stretávať, nechce s ním bývať, pretože mu robil zle. W. ho

pred susedmi, keď bývali stretnutia s nimi. Púšťal nahlas hudbu pred vchodom bytovky, púšťal to nahlas,
rušilo to susedov, tiež mu vtedy ani nerozumel, niečo do toho „kecal". Chce bývať s mamou a babkou v
S., má tam kamarátov, je tam spokojný. Keď otec teraz nechodí, už nemáva stresy, mával ich v sobotu,
keď chodil otec.

17. Podľa § 181 CSP boli oboznámené listiny: Návrh čl. 1-4, s prílohami čl. 5-35, lustrácia v SP čl.

34, vyjadrenie Úradu práce čl. 45, vyjadrenie čl. 49 - 65, s prílohami čl. 66 - 75, znalecký posudok č.
10/2008, uznesenie čl. 63 - 65, vyjadrenie čl. 66, psychologické vyjadrenie čl. 67, kontakty čl. 69 - 76,
správa čl. 81, správa čl. 83, vyjadrenie mediátora čl. 91-93, návrh na doplnenie dôkazov čl. 14 - 96,
Zoznam znalcov a tlmočníkov čl. 97, výpis zo znaleckého posudku čl. 98, výpoveď čl. 99, rozhodnutie
čl. 100, stanovisko čl. 101,102, správa čl. 98-105, Vyjadrenie čl. 144 zo spisu 14Em/1/2011, poskytnutie

súčinnosti čl. 147 - 183 rozsudok OS PD 13P/389/2008 čl. 160 - 162, Rozsudok KS Trenčín čl. 163-166,
Rozsudok OS Žilina čl. 167 - 170, Úradný záznam Úradu práce čl. 171, Úradný záznam čl. 172, Úradný
záznam čl. 173, Úradný záznam čl. 174, Úradný záznam čl. 175, 176, Úradný záznam čl. 177,Úradný
záznam čl. 178, Podnet čl. 179, Rozsudok 15P/ 14/2012 čl. 183, Správa čl. 184, 185, Správa čl. 186, 187,
Správa čl. 188, 189, Zhodnotenie priebehu kontaktu čl. 190 - 192, Výzva OS Prievidza čl. 193, Žiadosť

o súčinnosť čl. 194-196, Úradný záznam čl. 197, Správa Orchidea čl. 199-203, Úradný záznam čl. 204,
Žiadosť o preskúmanie čl. 205, Úradný záznam čl. 206, Správa čl. 207, Prípis Znalecký posudok čl. 208
- 222, Úradný záznam čl. 223, Návrh čl. 224, 225, Trestné oznámenie čl. 226-229, Znalecký posudok
čl. 231-241, Odvolanie čl. 244 - 246, Návrh čl. 247, Úradný záznam čl. 248 , Rozhodnutie čl. 249 - 253,
Správa čl. 254 - 255, Úradný záznam čl. 256, Informácie čl. 257, Zápis čl. 258, Úradný záznam čl. 259,

260, Úradný záznam čl. 261, 262, Úradný záznam čl. 263, Úradný záznam čl. 264, Úradný záznam čl.
266, Žiadosť čl. 268, Úradný záznam čl. 270, Úradný záznam čl. 271, Úradný záznam čl. 278, Správa
čl. 279, Úradný záznam čl. 281, Správa čl. 282, Návrh čl. 283, Zhodnotenie čl. 284, 285, Správa čl. 284,
Správa čl. 286, Podnet čl. 287, Úradný záznam čl. 288, Hodnotenie maloletého čl. 289, Správa čl. 290,
Úradný záznam čl. 291, Správa čl. 292, Správa pre súd čl. 293, Správa čl. 294, Správa čl. 295, Úradný

záznam čl. 296, Správa čl. 297, Úradný záznam čl. 298, Správa čl. 299, Podnet na OS PD čl. 301,
Záznam čl. 302, Záznam čl. 303, Záznam čl. 304, Záznam čl. 305, Záznam čl. 306, , Úradný záznam čl.
307, Správa čl. 308, Úradný záznam čl. 309, Hodnotenie čl. 310, Správa čl. 311, Úradný záznam čl. 312,
Záznamčl.312,Úradnýzáznamčl.313,Správačl.314,Úradnýzáznamčl.315,Záznamčl.316,Záznam
čl. 317, Správa Orchidea čl. 318, Správa čl. 319, Správa čl. 320, Zápisy čl. 321-324, Záznam čl. 325,

Záznam čl. 326, Záznam čl. 328, Úradný záznam čl. 329, Záznam čl. 330, Priebeh postupu Úradu práce
čl. 331-337, Uznesenie čl. 338, 339, Uznesenie čl. 340, Odstúpenie čl. 342, Oznámenie čl. 343, Návrh
čl. 345, Záznam čl. 346, Úradný záznam čl. 347, List čl. 348, Záznam čl. 349, 350, Odvolanie čl. 351,
Vyjadrenie Rady pre práva dieťaťa čl. 354 - 356, Správa čl. 357, Správa na OS PD z ÚPSVaR čl. 358,
Správa čl. 359, Správa čl. 360, Výzva čl. 361, Návrh čl. 362 - 363, Úradný záznam čl. 365 - 370, Návrh

čl. 371 - 399, Úradný záznam (prílohy matkinho protinávrhu), Poznámky matky čl. 391 - 397 Komentáre
čl. 398, 399, Návrh čl. 401 - 405, Prípis čl. 406, 407, Návrh matky čl. 413 - 415, Vyjadrenie matky čl. 420,
421, Vyjadrenie vo veci čl. 423, Stanovisko čl. 425 - 429, Vyjadrenia k odvolaniam, Vyjadrenie Úradu
práce čl. 459 - 464, Správa čl. 477, 478, Vyjadrenie matky čl. 481, Pohovor čl. 489, Lekárska správa čl.
487, Znalecký posudok čl. 490 - 529, Podanie otca čl. 530 - 539, Lekárske potvrdenie čl. 551 - 553, Návrh

matky čl. 561 - 570, Podanie s prílohami čl. 592 - 616, Znalecký posudok čl. 593 - 602, Správa čl. 617 ,
Návrh matky čl. 665 - 675, Návrh maloletého čl. 684, Žiadosť matky čl. 717 - 727, Žiadosť o nariadenie
pojednávania čl. 725 - 727, Zborník prípis čl. 731 - 748, Návrh na prerušenie konania, prípis Dr. Nociara
čl. 877, priložené spisy OS Prievidza: 8P/81/2013, 15P/10/2013, v ňom pripojené spisy 15P/14/2012 a
ďalšie, 4P/37/2014 z neho najmä Lekárska správa čl. 11, Vyjadrenie KO čl. 10, Zápisy matky čl. 12 - 18,

Vyjadrenie čl. 19, Vysvedčenie čl. 45, Vyjadrenie otca čl. 62 - 71, 11C/73/2011, 6P/41/2012 , 8P/29/2013,
11P/89/2013, Trestný spis OR PZ Žilina odbor kriminálnej polície ČVS-ORP-602/OVK-ZA-2008 z neho
najmä: Rozhodnutie čl. 84-87, uznesenie čl. 787-802.18. Matka navrhovala vykonanie ďalších dôkazov: výsluch znalkyne PhDr. W. X., I..Q..W. S. ako expertky
na sexuálne zneužívanie detí, zabezpečil videozáznam výsluchu maloletého z trestného konania (o
ktorom matka vie že neexistuje), súd vzhľadom k tomu, že závery PhDr.X. sú uvedené v jej posudku, s

ktorým sa oboznámil a p. S. maloletého osobne nevyšetrila resp. súd o takomto posudku nevie a nie je
ani znalec - klinický psychológ ani znalec z odboru psychologické poradenstvo, tieto návrhy zamietol.
Tiež videozáznam z vyšetrenia maloletého Mgr.B. keďže jej písomná správa je v spise nebolo potrebné
prehrať, súd nemá odborné vedomosti na posúdenie záznamu vyšetrenia maloletého, ktoré bolo naviac
jednorazové, bez jednoznačného záveru k dôvodom odmietania otca maloletým.

19. Podľa znaleckého posudku PhDr.B. č.3/2010 z 13.3.2010 tento zistil u matky maloletého
egocentrickú osobnosť s anamnézou citovej deprivácie ktorá našla odraz v neukojiteľnom hlade po
láske. Absentuje u nej empatia súcit, základ ľudskej vzájomnosti, hlbokej a trvalej citovej väzby.
Náhradou za to je pre ňu pripútanie sa k ľahko manipulovateľnej bytosti, maloletému. Emocionalita
je plytká a egocentrická pozostávajúca z negatívnych citových kvalít. Navonok ju imituje impulzivita,

afektivita je mimoriadne labilná. Myslenie je katatýmne - citom ovplyvnené, nachádzajúce súvislosti tam,
kde objektívne nie sú, čo je podhubie senzitívnej vzťahovačnosti, i vážnejších paranoidných prejavov.
Latantné psychické obsahy naznačujú frustráciu v oblasti sexuality, s ktorou sa matka vyrovnáva
projekciou vlastných motívov a ich pripisovaním druhej osobe. Trvalejšie stratégie medziľudského
správania sa vyznačujú úzkosťou z ľudskej blízkosti, neschopnosťou symatrického vzťahu s dospelou

osobou. Kompenzuje to dištancovaním hostilitou, dešpektom , podozrievavosťou , rigidným úsilím
o vzťahovú asymetriu s maximom moci na jej strane čo sa jej darí iba s dieťaťom. Problémy rieši
maladaptívne: únikom , agresiou alebo opozicionizmom. Svoju neistotu zakrýva znižovaním mravnej
integrity profesionálnej kompetencie oponentov. Podľa tohto posudku je otec neimponujúci muž
zameraný na materiálne statky, usilovný, sentimentálny, ľpejúci na starých kamarátstvach, svedomitý,

až malicherný , zodpovedný, disciplinovaný, verný ale nezaujímavý, sociálne nepríťažlivý. Extrovert
s vyššou potrebou sociálneho styku, angažovaný ale b-čko. Usilovný pomocník, organizátor. Citová
reaktivita je plytká a málo opravdivá. Dlhodobo frustrovaný v potrebe dominancie, byť úspešný,
spoločensky akceptovaný a v potrebe kontaktu so svojim dieťaťom. Má vysoko rozvinuté a
diferencované kvality aktívnej a pasívnej a reaktívnej varianty vôle. Na udržanie resp. obnovenie

kontaktu so synom bol schopný vyvinúť extrémne mnoho energie. Je identifikovaný s mužskou
pohlavnou rolou, orientácia heterosexuálna s exkluzívnou preferenciou dospelých žien. Apetencia je
priemerná. Podľa tvrdení bývalej manželky nízka. Podľa tohto posudku malo dieťa intelektovú kapacitu v
pásme vyššieho priemeru, až nadpriemeru. Myslenie malo nedisciplinované, so aklonom k pseudológii.
Kapacita pamäte je konformná veku pamäťová reprodukcia je s prejavmi pseudomnézie, v jeho veku

tolerovateľnými. Zvýšená je sugestibilita, ľahko si osvojí cudziu myšlienku tým, že je jej reprodukcia
sociálne odmeňovaná a stotožní sa s ňou a začne ju považovať za vlastnú, hoci jej nerozumie.
Emocionalita je zvýšená, diferencovaná v jej skladbe je popri stenických kvalitách letentne prítomný
značný náboj sociálnej úzkosti , ktorú matka účelovo interpretuje. Dieťa je egocentrické, ľahko sociálne
maladjustované v zmysle menšej prispôsobivosti záujmom druhých. Má sklon upútavať pozornosť na

seba, presadzovať sa, manipulovať s okolím. Je sebaneisté čo hyperkompenzuje siláckymi prejavmi
imitujúcimi quasi nadmerné sebavedomie. Medzi ním a matkou je patologický tesný vzťah vzájomného
podnecovania. Matka ho selektívne podporuje v jeho spontánnych pseudológiách a on sa jej odvďačuje
tým, že úspešné prehovory opakuje. Pri rozbore latentných psychických obsahov neboli zistené žiadne
stopypopsychotraumatizáciiaužvôbecniešpeciálnesexuálnej.OtcovivtesteBene-Anthony adresuje

15 negatívnych atribúcií, niektoré sú očividne nepravdivé. Vyjadruje vopred pripravené nastavenie
dieťaťa,vakomduchumáodpovedať.Matkepripisujetriatribúty,jedenztohonegatívny,(príliščastoma
trestá ). Podľa záverov tohto znalca, je vývin osobnosti maloletého komplikovaný regresným fenoménom
ktorýmjenadmernácitovázávislosťodmatkytypickáprenižšívek.Vzťahkmatkeverbalizujeakomierne
pozitívny. Voči otcovi deklaruje negatívny postoj. Pri vzhliadnutí DVD je očividné že vzťah so starým

otcom je pozitívny, bez ohľadu na negatívne deklarácie. Maloletý má sklon k fantastickej pseudológii,
je to štádium vo vývine fantázie, a chuti z rozprávania. Jeho výroky účelovo reprodukované matkou
nemožno považovať za odraz objektívnej reality. Odmietavý postoj k otcovi je umelo vyfabrikovaný
matkou, maloletý má normálny vzťah s otcom i starým otcom. Podľa vyšetrenia MUDr.S. - znalca z
odboru psychiatria - sexuológia, otec maloletého netrpí sexuálnou úchylkou. Znalec nenašiel žiadny

racionálny dôvod na zákaz styku otca s maloletým. Styk otca s maloletým je v záujme ďalšieho telesného
a duševného vývoja dieťaťa. Starý otec by mohol poslúžiť ako sprostredkovateľ styku.20. Podľa znaleckého posudku PhDr. U. P. č. XX/XXXX k veci 13P653/2004 dieťa pri súčasnej
prítomnosti obidvoch rodičov preferovalo otca, mal vytvorené väzby k obidvom rodičom, priaznivejšie
psychické predpoklady pre starostlivosť o maloletého mal otec, u matky bola citová rovnováha vratká, je

psychický stav vykazoval znaky subkompenzácie, bolo by vhodné je psychiatrické vyšetrenie. O zverení
matke by sa dalo uvažovať, keby matka bola súdom zaviazaná k spolupráci s ambulantným psychiatrom,
pri zvažovaní zverenia matke znalkyňa brala do úvahy možnú matkinu dekompenzáciu a dojčenský vek
maloletého.Vprípadenespoluprácematkyspsychiatrombudevhodnejšiezverenieotcovi.Vprítomnosti
obidvoch rodičov je dieťa spokojné neprejavuje úzkosť z odlúčenia od druhého rodiča.

21. Podľa znaleckého posudku V.. P. B. č. 10/2008 z 6.5.2008 v konaní o rozvod a úpravu rodičovských
práv 13 C 94/2005 bol maloletý v čase vyšetrenia po intelektovej stránke v pásme nadpriemeru, mal k
obidvom rodičom pozitívne väzby, matka je zdrojom istoty a bezpečia, s otcom sa orientuje na hravé
aktivity. Obidvoch rodičov má rád, prejavuje im lásku, viac je zvyknutý na matku. Matka mala v tom čase
vytvorené priaznivejšie predpoklady pre starostlivosť o maloletého.

22. Podľa posudku MUDr. J. S. č. XX/XXXX z odboru zdravotníctvo psychiatria v konaní 13C 94/2008
aktuálnypsychickýstavmatkyboldobrý,reagovalaprimerane jejmysleniejeneporušené,jejintelektové
schopnosti sú na dobrej úrovni. Nevyžaduje liečbu psychiatrom. Závery PhDr. P. tento znalec akceptoval
ako zistenie predispozícií matky na základe testových vyšetrení, ktoré ale podľa tohto znalca nemôžu

dostatočne definovať reálne fungovanie vyšetrovanej. Hypoteticky sa mohla pri citovo chladnom
manželovi dostávať do krízových stavov s afektívnymi prejavmi. Podľa tohto znalca nebráni matka otcovi
v stretávaní s otcom.

23.PodľauzneseniagenerálnehoprokurátoraSRHz13.8.2012bolozrušenéakonezákonnéuznesenie

prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina 3Pv 627/11-14 ktorým bola zamietnutá sťažnosť B. Q. proti
uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Žilina ČVS ORP 683/2/OVK-ZA 2011 ktorým jej bolo
vznesené obvinenie za prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. Zák., ktorého sa mala dopustiť
tým, že podala na OR PZ Prievidza trestné oznámenie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania podľa §
201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. Zákona, na H. ktorý mal syna od roku 2006 do 11.5.2008 v čase stretnutí

určených súdom zneužívať tak, že mu mal strkať do konečníka prst, varechu a korenie, oblizovať mu
ucho a hrýzť ho do ucha, vo veci ktorého skutku bolo uznesením z 5.9.2008 konanie zastavené.

24. Podľa vyjadrenia psychológa referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVR Prievidza pre
kolízneho opatrovníka ( ÚPSVR Prievidza), zo 7.5.2009, na základe komplexného zhodnotenia

prejavov správania, formy komunikácie a obsahu uvádzaných skutočností sa referátu psychologických
služieb javí, že maloletý mohol uvádzané skutočnosti prežiť. Odporúčali podrobiť sa súdnoznaleckému
dokazovaniu.

25. Podľa psychologického vyjadrenia detského krízového centra Náruč Žilina zo 14.7.2010 po vyšetrení

maloletéhonemôžeQ.kopsychológnemôžehovoriťodostatočnompreukázanísexuálnehozneužívania
namaloletom,avšakzvyšetreniavyplynuljednoznačnenegatívnyaodmietavývzťahchlapcakotcovi.Aj
test potvrdil negatívne nastavenie chlapca k otcovi. Podobne je nastavený aj k dedovi (otcovmu otcovi).
Odporučili predísť ďalším vyšetreniam maloletého, aby sa predišlo jeho sekundárnej viktimizácii. Keďže
išlo o ich jediný kontakt s dieťaťom, nemôžu konštatovať príčinu negatívneho nastavenia maloletého,

ktoré môže prameniť aj z konfliktného vzťahu rodičov. V záujme maloletého odporúčajú, aby súd bral
do úvahy vôľu maloletého že sa nechce s otcom stretávať, do obdobia, kedy na to bude pripravený.

26. Podľa čestného prehlásenia Q. Z., matky B. Q., z 12.8.2012, maloletý s ňou trávil veľa času od
roku 2007, kedy sa matka maloletého zamestnala. V byte s matkou a maloletým bývala aj V. W. ktorú

opatrovala Q. Z. od r. XXXX. Aj pred touto paňou sa maloletý zdôveril, že mu oco robil zle, že aj on
otca zabije a zastrelí, aby oco vedel, ako ho to bolí. Pokiaľ chodil maloletý k otcovi, odmietal hovoriť
o tom, ako sa u neho mal. Ostal bojazlivý, sťažoval sa že ho bolí riťka. Keď mu ju umyla a ošetrila,
videla že ju má červenú a podráždenú. Posledný víkend od 9.do 11.5. 2008 s ním volala, tešil sa na
stretnutie s ňou. Keď ona vymieňala plienku p. W., posielala ho preč, že sa nepatrí aby sa pozeral, keď

je ona vyzlečená. Potom jej povedal, že otca videl veľakrát holého keď bol neho, kúpal sa holý. Oco
si uviazal na pipíka bavlnku a druhý koniec na kľučku dverí a on -maloletý musel otvárať a zatvárať
dvere, oco sa pri tom smial, bol celý červený a podskakoval a naťahoval si pipíka a mal ho veľkého.
Ocovi praskli vajíčka a museli utierať kúpeľňu. Tiež mal maloletý strčiť otcovi do konečníka korenie amal ho zatisnúť varechou. Vnuk si musel ľahnúť na stoličku dole bruchom, nesmel sa obzerať a otec
mu mal dávať korenie do konečníka až ho to štípalo.Otec mal chlapcovi povedať že sa to robiť musí,
lebo mu to kázal doktor. Povedal jej, že aj keď otec povie že maloletý klame, nie je to pravda, otec

klame. Preto to jej dcéra konzultovala s MUDr.I. a JUDr.V. a PhDr. Q. a podala trestné oznámenie. Jej
vnuk v trestnom konaní nebol riadne a včas vypočutý vyšetrovateľom ani znalkyňou, preto neexistuje
žiadny záznam jeho výsluchu.

27.PodľasprávyZákladnejškolyJ.A.S.XXX/XG.S.pracovalatuQ..B.Q.nazákladedohôdopracovnej

činnosti, pričom mala príjem mesačne od 24,21 eur do 43,1 eur.

28. Podľa komunikácie č.l. 90-91 zaslala mediátorka JUDr.W. výzvu na mediáciu Q.. Q., ktorá mediáciu
odmietla pre nedostatok finančných prostriedkov.

29. Podľa správy z psychologického posúdenia od Orchidea n.o. Prievidza z 11.1.2013 vo veci

15P14/2012, podľa rozsudku 15P/14/2012 mali poskytnúť odborné poradenstvo rodičom maloletého v
záujme docieliť pozitívnu zmenu vzťahu otec -maloletý. Otec sa do pripraveného skupinového programu
zapájal, matka sa neprispôsobovala, znevažovala aktivity, rozprávala dehonestujúco i pred ostatnými.
V psychologickej hre matka i maloletý klamali, matka naviedla maloletého ku lži, zaškrtla mu na lístočku
ovocie, ktorým bol otec, aby s ním nešiel. Skupina ju za to odsúdila. Matka opakovane vedome bránila

a korigovala situáciu tak, aby ju mala pod kontrolou, aby mala dosah nad pohybom maloletého, hoci
sa tvárila, že lúštila krížovky. Manifestné je k 9.8.2012 odmietavé správanie maloletého voči okoliu,
nerešpektuje autoritu ani inú dospelú osobu v interpersonálnom kontakte. Nezisková organizácia sa
zúčastnila kontaktov otca a maloletého, dňa 23.8. matka stretnutie zrušila, napr. 13.9.2012 sa otec s
maloletým presúvali do inej miestnosti, pri tom zaznamenali nevôľu v rozhovore maloletého s otcom,

ktorý mu mal povedať: vidíš, ten otec nie je až tak zlý. Uvedené matka preniesla do afektu čím posilnila
maloletého do negativizmu, na čo sa hodil o zem s krikom a plačom. Ušiel zo zariadenia a nereagoval
ani na matkine výzvy. Ďalej odmietla maloletého na stretnutia nútiť, s tým, že to maloletý odmieta. Dňa
10.11.2012 zrealizovali neohlásený dohľad stretnutia maloletého s otcom, otec prišiel so svojim otcom.
Maloletý bol od začiatku v odpore, matka vyvolala nepríjemnú atmosféru afektom voči vedúcej oddelenia

SPOD a SK v Prievidzi, na jej hlučný prejav reagoval maloletý ešte horším negativizmom, matka odišla
smeromkškole,akobydalasignálmaloletému,abyšielkbabke.Požilisignalizáciu,ktorúpredtýmpoužili
aj v Bošanoch. Maloletý sa im stratil z dohľadu. Maloletý bol políciou nájdený v byte u matky, s otcom sa
už nechcel stretnúť. Maloletý je v úrovni manipulátora, správa sa neprimerane svojmu veku, matka síce
deklaruje ústretovosť ale maloletého na stretnutia nepripraví, nepodporuje obnovenie kontaktov syn -

otec. Matka marí stretnutia otca so synom. V tomto konaní súd uložil rozsudkom z 22.3.2012 rodičom

30. Podľa uznesenia Okresnej prokuratúry Žilina z 25.6.2013 vo veci oznámenia H..Y. Q. na X.. F.,
pre návod na trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 21 ods.1 písm. b) k § 349 Tr.
Zákona, jeho dôvodov, JUDr.F. v pracovnej dobe, ako zamestnankyňa organizácie Náruč z pracovného

e-mailu radila Q.. Q. ako postupovať pri realizácii styku, podľa oznamovateľa aby sa styk nerealizoval,
aby neboli rešpektované súdne rozhodnutia a pod... Podľa záverov uznesenia X..F. vždy len reagovala
na skutočnosti predostreté matkou, čo nie vždy zrejme zodpovedalo realite. To že sa styk neuskutočnil,
nebolo dôsledkom konania JUDr. F., ale toho, že matka nikdy nemala záujem, aby sa styk otca s maloletý
realizoval. Matka nijakým spôsobom nemotivuje maloletého k týmto stretnutiam, svojim správaním

prispieva k prehlbovaniu negatívneho postoja maloletého k otcovi. Preto bola sťažnosť H.. Y. Q. proti
uzneseniu o odmietnutí veci tohto podozrenia ako nie dôvodná zamietnutá.

31. Podľa záznamu z 8.7.2013 otec sa pokúsil stretnúť so synom, chcel mu zagratulovať, doniesol mu
bonbóny a bedminton, čo maloletý odmietol a po 15 minútach stretnutie ukončil.

32.NažiadosťmatkybolavkonaníakodôkazzabezpečenáaoboznámenásprávaKancelárieverejného
ochrancu práv Bratislava z 26.7.2013 (č.l.147-370). Podľa jej záverov kolízny opatrovník Úrad práce
sociálnych vecí a rodiny Prievidza porušil základné právo maloletého na osobitnú ochranu detí a
maloletých podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy a práva v čl. 3 a 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Úrad mal

podľa rozhodnutí súdov pomôcť maloletému v budovaní vzťahu s otcom. Pochybil, keď nezisťoval názor
maloletého, riešil nedostatočnú spoluprácu rodičov pred maloletým a tlačil priamo na maloletého čím
ako keby na neho preniesol zodpovednosť za túto situáciu. Tiež nerealizoval prešetrenie pomerov otca
maloletého. O tomto verejná ochrankyňa práv upovedomila matku 26.7.2013. K správe sú pripojenékópie záznamov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza, z ktorých vyplýva snaha úradu
dohovoriť matke, aby viedla maloletého k realizáciu stretávania s otcom, dohadovanie náhradných
termínov, popis nespolupráce matky, snahy úradníčok o realizáciu súdom nariadeného poradenstva

resp.styku. Vprílohepodaniaverejnejochrankyneprávsanachádzastanoviskotohtoúraduz3.8.2012,
vktorompoukázalnato,žeúradvyzvalObecnýúradZemianskeKostoľany,abyviedolmatkumaloletého
kdobrovoľnémuplneniurozhodnutiasúdu.Úradmaloletéhonenútilkstykusotcom,ktorýbolrealizovaný
na úrade.

33. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza 13P389/2008 z 5.5.2010 bol upravený styk otca s maloletým
tak že bol oprávnený stretnúť sa s maloletým každú stredu v párnom týždni a to v čase od 15.00 hodiny
do 17.00 hodiny, ktorý styk bude realizovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi za
prítomnosti pracovníčok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi a to po dobu jedného mesiaca
po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. V ďalšom období bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým
každú sobotu v nepárnom týždni a to tak, že o 13.00 hodine si vyzdvihne dieťa pred bytom matky a vráti

dieťa matke späť o 18.00 hodine opäť pred jej bytom. Matka bola povinná dieťa na styk s otcom pripraviť
a styk otcovi s dieťaťom umožniť. Podľa úradného záznamu z 20.5.2011 sa stretnutia s otcom realizovali
15.12.2010, 12.1.2011. Podľa úradného záznamu z 15.12.2010 maloletý počas stretnutia sledoval
hodiny, o 16.00 sa postavil a chcel odísť. Dňa 12.1.2011 keď počas stretnutia odstránili hodiny, bol
maloletýneistý,nemalradosťzhry,snažilsaodísťleboasiužječas.Počasstretnutia19.1.2011posunuli

čas o pol hodinu, mal možnosť kontrolovať čas, napriek tomu bol počas stretnutia v pohode, s otcom
sa hral až do 16.55 hod. Podľa úradného záznamu z 13.4.2011 matka oznámila úradu, že syn sa na
stretnutie na úrad nedostaví, pretože sa syn odmieta dostaviť. To isté vyplýva zo záznamu z 20.4.2011,
27.4.2011, 11.5.2011, matka svojim negatívnym postojom ovplyvňovala maloletého. Pracovníčky úradu
je ubezpečili, že sa synovi nemôže nič stať v ich prítomnosti, matka argumentovala, že kto jej zaručí, že

sa mu nič nestane, že na otca podala trestné oznámenie, pri vyšetrovaní ktorého bol porušený zákon.
Matka si komunikáciu na úrade nahrávala. Ponúkli maloletému, že sa stretnú len s ním, bez prítomnosti
otca, budú sa s ním hrať a rozprávať. Na to reagoval nervozitou až agresivitou, búchal do steny
rozplakal sa a potom útočil rukami na matku. Táto s ním potom odišla. Tiež 16.2011 a 8.6.2011 sa otec
na úrade pokúšal prekonať odmietanie maloletého, neúspešne. Otec poukázal 29.6.2011 na syndróm

zavrhnutého rodiča. Úrad reagoval návrhom na uloženie výchovného opatrenia rodičom - podrobiť
sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení podanom súdu 7.6.2011. Súd rozsudkom
15P14/2012 že uložil maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu
vR.n.o.PrievidzavBošanocharodičomuložilpovinnosťpodrobiťsapokynomuvedenéhozariadeniaza
účelom realizácie odborného poradenstva a povinnosť poskytnúť zariadeniu potrebnú súčinnosť. Matka

úradu uvádzala, že maloletý sa odmieta o tom s ňou rozprávať. Otec 4.1.2007 požiadal o preskúmanie
vhodnosti matkinho správania úrad, poukázal na používanie hrubých výrazov, dieťa mu hovorilo, že si
nemá sadnúť na posteľ, že smrdí a pod...Nadávala mu pred maloletým do sprostých. Nadávala mu pred
maloletým do frigidných, keď meškal s maloletým kvôli dopravnej nehode, povedala mu, aby nabudúce
prišiel o pol hodiny neskôr.

34. Dňa 6.6.2008 úrad podal návrh, aby súd rozhodol predbežným opatrením, že otec sa má zdržať
styku s dieťaťom, prílohou bolo trestné oznámenie matky z 30.5.2008, posudok V.. B. z 6.5.2008,
dieťa bolo vyšetrené 5.5.2008. Uznesením Okresného súdu Prievidza 13P331/2008 z 12.6.2008 bolo
otcovi uložené aby sa zdržal styku s maloletým. Matka podala návrh, aby súd uložil otcovi zákaz

styku s maloletým 10.7.2008 Okresnému súdu Prievidza. Okresný súd Prievidza v konaní uznesením
13P/331/2008 - 10 zo dňa 12. 06. 2008, ktoré bolo potvrdené Krajským súdom v Trenčíne č. 4CoP
50/2008 - 54 zo dňa 20. 08. 2008 rozhodol, aby sa otec dočasne zdržal styku s maloletým synom.

35.KolíznyopatrovníkpredložilsvojevyjadreniakuspráveVerejnejochrankynepráv,vktoromnesúhlasil

s jej závermi, že pred maloletým riešil konflikt rodičov, tiež pokiaľ uzavrela že nezisťovali názor
maloletého nie je to tak, tento názor sa dá zistiť aj empatickým vnímaním verbálnych a neverbálnych
prejavov maloletého. Tiež bol jeho názor zisťovaný znalcami z odboru psychológie. Tiež znalci skúmali
rodičov a ich závery bral úrad do úvahy.
Podľa uznesenia 6CoE143/2013 Krajský súd Trenčín zrušil uznesenie Okresného súdu Prievidza

14Em1/2011 o uložení pokuty matke pre neplnenie súdneho rozhodnutia s poukazom na to že je
potrebné zistiť dôvod odmietania otca maloletým.36. Podľa správy mediátorky JUDr.Mgr. B. matka neumožnením styku otca s maloletým na vhodnom
mieste porušuje právo maloletého na ochranu súkromia, dieťa sa je správaniu nemôže brániť, matka
ovplyvňuje jeho správanie - dieťa s anemôže rozhodnúť či zoberie darček od otca...Matka primerané

prostredie odmieta. Chce byť pri všetkých rozhovoroch s dieťaťom...Riadi synove správanie...

37. Otec poukázal, že po vyšetrení 2.11.2005 lekárka matke doporučila chirurgické vyšetrenie, ktoré
dopadlo negatívne, čo matka zámerne zo zdravotnej dokumentácie neskopírovala, kópiou tohto
vyšetrenia túto skutočnosť otec preukazoval.

38. Podľa znaleckého posudku znalca PhDr. O. 25/2013, do spisu predloženého 28.4.2014 sa u
maloletého vyvinul syndróm zavrhnutého rodiča, matka maloletého priamo aj nepriamo popudzuje
k udržiavaniu negatívneho postoja k otcovi, stretávanie otca s maloletým bolo zmarené. Maloletý
preukazuje závislé správanie voči matke, má s ňou vzťah ako rovnocenní partneri, nedostatočne matku
rešpektuje ako autoritu. Maloletý má narušený vzťah s otcom, je vo svojom postoji neodkloniteľný a

ani neumožňuje zmenu svojim správaním budovať pozitívny vzťah s otcom, pretože by tým oslabil
dôveru matky voči nemu. Vzťah -dôvera s matkou mu bráni budovať si vzťah s otcom, ktorý je potrebný
pre optimálne potreby psychického vývoja maloletého. Matka a syn si budujú vzájomnú dôveru na
silnom presvedčení, že maloletému bolo zo strany otca ublížené a hocikto z nich by dané tvrdenie
spochybnil, oslabuje vzájomnú dôveru. Je potrebné zdôrazniť, že takto vytvorená dôvera vo vzťahu

matka-syn výrazne prispela k poruchovej interakcii matka dieťa, kde dieťa začína využívať slovo dôvera
akomanipuláciukdosiahnutiuvlastnéhocieľa.Taktovytvorenádôveramedzimatkouasynomzabraňuje
otcovi maloletého si budovať vzťah so synom, pričom samotný vzťah otca a syna je potrebné rozvíjať z
hľadiska optimálnych potrieb psychického vývinu maloletého.

39. Podľa uznesenia Okresnej prokuratúry Žilina 1Pn 231/2013 z 25.6.2013 vo veci marenia výkonu
úradného rozhodnutia konštatovala prokurátorka že matka nikdy nemala záujem, aby sa styk otca s
maloletým realizoval, matka syna v tomto smere nemotivuje, svojim správaním prispieva k prehlbovaniu
negatívneho postoja syna.

40. Matka do spisu predložila znalecký posudok z odboru psychológia PhDr. B. I. č.X/XXXX, z 6.3.2015
ktorá v záveroch po vyšetrení maloletého uviedla, že pri vyšetrení bol maloletý v plnom komforte,
problémy, ktoré v súvislosti s CSA maloletý mal sú v larvovanej podobe, (teda sa neprejavujú), ktorá je
optimálna pre vývoj maloletého. U matky znalkyňa uviedla že matkina reaktivita a dlhodobo neriešený
stav sú determinujúce v jej osobnej štruktúre, javia sa ako patologické , pričom nemusí ísť o pravú

patológiu ale skôr o dlhodobý extrémny tlak a neistotu spojenú s traumou, ktorú zažili v kontakte s
otcom. Znalkyňa doporučuje rešpektovať názor maloletého. Podľa znalkyne sa dôvodmi odmietania
otca maloletým nikto nezaoberal. Preto podľa nej nemožno uvažovať o syndróme zavrhnutého rodiča.
Znalkyňa poukázala na potrebu zopakovať a preveriť závery všetkých znalcov, ktorý sa vecou zaoberali.
Matka v podaní z 8.6.2015 poukázala na články Mgr.ThDr. S. PhD k problematike podozrení zo

sexuálneho zneužívania v kontexte rozhodovania o úprave styku rodičov. Následne matka opakovane
navrhovala vypočutie maloletého , na čo súd reagoval, že maloletý bude vypočutý znalcom, v tom čase
bolo nariadené znalecké dokazovanie v trestnej veci vedenej na okresnom riaditeľstve PZ Žilina ČVS
ORP 602/OVK -ZA-2008. (preukazuje to uznesenie o pribratí Výskumného ústavu detskej psychológie
a patopsychológie Bratislava v tomto konaní). Následne takýto návrh zaslal i maloletý dňa 9.11.2015,

hoci matku súd upovedomil, že považuje za potrebné počkať na výsledky znaleckého dokazovania. V
posudku v trestnom konaní mali byť zodpovedané otázky : posúdiť maloletého - jeho povahové rysy a
vlastnosti v dobe spáchania trestného činu a po ňom a urobiť rozbor osobnosti, vyjadriť sa či maloletý je
schopný reprodukovať dej bez nadsadzovania a skresľovania alebo k iným javom, ktoré by mohli jeho
výpoveď ovplyvniť, zistiť, či protiprávnym konaním boli u maloletého vyvolané negatívne vplyvy. Matka

tento postup nerešpektovala, trvala na výsluchu maloletého pred súdom.

41. Súd preto uznesením 9P65/2012 právoplatným 29.2.2016 pribral do konania znalca z z odboru
Psychológia, odvetvie S. psychológia detí, S. psychológia dospelých, Q.. E. K., úlohou znalca bolo po
odbornom vyšetrení maloletého dieťaťa, matky a otca maloletého dieťaťa odpovedať na nasledovné

otázky:

1. zhodnotiť osobnosť maloletého dieťaťa, matky a otca,2. posúdiť citové vzťahy maloletého k matke a otcovi, ako aj citové vzťahy matky a otca k maloletému
dieťaťu, či sú tieto vzťahy niečím alebo niekým deformované,
3. posúdiť aké je správanie dieťaťa v prítomnosti otca bez účasti matky a naopak.

4. posúdiť, či dochádza k ovplyvňovaniu maloletého zo strany niektorého z rodičov voči druhému
rodičovi.
5. Či je v súčasnosti starostlivosť o dieťa na požadovanej úrovni.
6. zhodnotiť osobnostné predpoklady matky a otca ako aj ich psychosociálnu vyspelosť na riadnu
starostlivosť o maloleté dieťa, Ktorý z rodičov ( otec alebo matka, alebo obaja ) spôsobom života,

vzťahom k deťom, osobnostnými, morálnymi, psychickými predpokladmi je zárukou, aby do budúcnosti
zabezpečil riadny citový vývoj maloletého dieťaťa z hľadiska pováh rodičov a nimi uznávaných životných
hodnôt a ktorému z rodičov znalec doporučuje zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti,
7. v prípade, ak znalec doporučí maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, nech
sa vyjadrí, či je vhodné, aby sa maloleté dieťa stretávalo s druhým rodičom, ak áno, za akých podmienok
a v akom rozsahu, ak nie z akých dôvodov, a v prípade, že znalec doporučí aj upraviť styk s maloletým

dieťaťom, nech sa vyjadrí, aká forma styku by bola za daného stavu s prihliadnutím na vek maloletého
dieťaťa najvhodnejšia bez ohrozenia jeho psychického vývoja,
8. posúdiť vplyv prostredia a sociálnych vzťahov matky aj otca na maloleté dieťa,
9. uskutočniť primerané vypočutie maloletého pred súdom ako sa to domáha maloletý, po tom ako ho
súd primeraným spôsobom poučí.

Súd túto formu výsluchu maloletého zvolil práve s ohľadom na matkou tvrdené zneužívanie maloletého
otcom, aby bolo vypočutie urobené s odbornou starostlivosťou, s minimalizovaním neodborného zásahu
do psychického zdravia maloletého.

42. Napriek tomu matka ani s týmto postupom nesúhlasila, podaniami z 10.11.2015, 18.12.2015,

14.3.2015, 10.3.2016, 14.3.2016,21.3.2016 ukladala súdu ako má ďalej postupovať, aké dôkazy má
vykonať, že má vypočuť maloletého, nariaďovala súdu aby pred znaleckým vyšetrovaním súd vykonal
dôkazy, ktoré ona považuje za potrebné vykonať, namietala sudcu v konaní 4P 37/2014, teda že vec
nebola sudcovi pridelená náhodným výberom, (veci boli spojené na spoločné konanie vyššie uvedeným
uznesením súdu v súlade s Rozvrhom práce Okresného súdu Prievidza) teda namietala sudcu pre

postup v konaní, preto súd o tejto námietke nekonal. V podaní z 6.4.2016 matka predložila okrem
návodu ako má súd v konaní postupovať a vypočuť maloletého pred podaním znaleckého posudku,
čo by však podľa názoru súdu viedlo k neprimeranému zaťaženiu maloletého zodpovedať tie isté
skutočnosti opakovane pred súdom i znalcom, Zborník vedeckých štúdií a odborných článkov z
medzinárodnej virtuálnej konferencie Mravnostná kriminalita ako spoločenský fenomén a možnosti jej

kontroly- sexuálne zneužívanie detí rámce a limity klinicko-psychologických súdnoznaleckých posudkov,
podľa obsahu čl. 738 prítomnosť určitých správaní a symptómov môže poskytnúť nejaké dôkazy, ktoré
môžu opodstaňovať klinický úsudok, že dieťa bolo sexuálne zneužívané ( Sexualizované správanie
v kombinácii s ďalšími symtónmi). Podaním z 18.4.2016 matka podala návrh na prerušenie konania
do skončenia trestného konania vedeného na ORP Žilina ČVS ORP -602/OVK-ZA-2008, ktorý súd

uznesením z 24.5.2016 zamietol. Dňa 1.8.2016 doručila súdu matka podanie, podľa obsahu ktorého
sa obrátila na znalca s tým, že ospravedlnila svoju neúčasť tým, že súd neprerušil konanie podľa jej
návrhu. Tiež tu nemietala, akým spôsobom si znalec organizoval a plánoval úkony potrebné pre podanie
posudku (matka uvádza že toto je zákonná cesta, ktorú musí rešpektovať aj súd). Znalec v podaní
z 5.8.2016 súdu oznámil, že spis prevzal 30.3.2016. Dňa 24.5.2016 zrealizoval výsluch otca, Matka

sa nedostavila, pretože predvolanie prevzala 30.5.2016. Kontaktoval ju e-mailom, trvala na tom, že
čaká na prerušenie konania kvôli trestnému konaniu. Predvolal účastníkov na 2.8.2016, matka prevzala
predvolanie posledný deň úložnej lehoty na pošte, pričom 29.7.2016 mu poslala e-mail, v ktorom uviedla
že vyšetrenia sa nezúčastní ( súd podľa matky musí prerušiť konanie -podanie č.l. 771-772). Súd
upozornil 5.9.2016 matku, že bezdôvodným nedostavovaním sa k znalcovi vzniknú trovy, ktoré bude

znášať. Tiež ju poučil o povinnostiach účastníkov konania podľa civilného sporového poriadku a podľa
Civilného mimosporového poriadku i o možnosti uloženia pokuty.

43. Kolízny opatrovník sa podaním z 12.4.2016 vyjadril že do právoplatného skončenia trestného
konania nebude súhlasiť s úpravou styku otca s maloletým, podaním z 9.8.2016 súhlasil so znaleckým

dokazovaním súbežne s trestným konaním, k čomu sa vyjadrila matka na strane č.l 787podaním
z 3.10.2016, že s ním nesúhlasí, pravosť a odbornosť vyjadrenia, toto vyjadrenie svojim stupídnym
obsahom poškodzuje záujem maloletého a kolízny opatrovník ním pácha inštitucionálne násilie. Dňa
18.10.2016 sa matka vyjadrila k písomnému vyjadreniu znalca zo 4.8.2016 tak, že sa znaleckémudokazovaniu nepodrobila preto, že súd mal vypočuť maloletého, tiež namietala znalca za to ako ju
predvolával na vyšetrenie a opätovne za postup namietla sudcu, zároveň predložila k podaniu literatúru
- používanie konceptu syndrómu zavrhnutého rodiča v právnej praxi. Súd oznámil znalcovi 9.1.2017,

že na znaleckom posudku trvá, ak matka nebude rešpektovať predvolanie, bude jej uložená pokuta.
Znalec oznámil podaním z 22.2.2017 že matku predvolal na vyšetrenie na 7.3.2017, matka sa mu
ospravedlnila tým, že nebolo rozhodnuté o jej námietke proti znalcovi. Na určený termín 7.3.2016
s matka nedostavila, predvolanie neprevzala. Znalec preto uzavrel, že matka neprejavila záujem o
obsah zásielky, preto nemá možnosť ju predvolať, žiadal aby súd zabezpečil jej účasť na úkone. Súd

matku 20.3.2017 upozornil, že o jej námietke proti znalcovi nebude konať pretože na ňu nemôže
prihliadať, opätovne ju poučil že je povinná sa podrobiť znaleckému skúmaniu. Súd uznesením 9P
65/2012 právoplatným 12.5.2017 uložil matke za nerešpektovanie výziev znalca pokutu 250 eur.
Podaním z 27.4.2017 matka vyzvala súd na odstránenie diskriminácie maloletého jeho vypočutím
na pojednávaní a nariadil pojednávanie. Tiež podaním z 2.5.2017 namietla nekompetentnosť znalca
pretože nie je z odboru poradenská psychológia. Tiež podaním z 10.5.2017 navrhla pripojiť konanie

11C73/2011, poukázala na správu ÚPSVR Prievidza zo 7.5.2009, vyjadrenie krízového centra Náruč
zo 14.4.2010, poukázala na zvukové záznamy z 22.1.2011,19.3.2011,2.4.2011, 16.4.2011, 27.4.2011,
11.5.2011 a 1.6.2011, na čestné prehlásenie jej matky o tom čo jej povedal maloletý, a na uznesenie
KS Trenčín 6CoP26/2014. ( teda sama potvrdzuje, že tieto stretnutia boli nahrávané). V podaní z
11.7.2017 namietala, že sa súd nevysporiadal s jej námietkou nekompetentnosti znalca, že znalcovi

nepredložil ňou navrhnutý dôkaz- spis 11C73/2011, ani správu zo školy ktorú predložila 10.5.2017, čím
sa súd dopustil marenia spravodlivosti. Podaním z 11.7.2017 žiadala poskytnúť finančné prostriedky
na znalecké vyšetrovanie, čomu súd uznesením z 11.7.2017 vyhovel a preddavok jej poskytol. Dňa
28.7.2017 znalec vrátil súdu spis, odmietol vo veci podať znalecký posudok čo zdôvodnil nasledovne:
Na základe usmernenia OS Prievidza znalec potom, ako matka prvé predvolanie prevzala po termíne

v posledný deň úložnej lehoty, na ďalší termín 7.6.2016 sa nedostavila po tom ako mu 6.6.2016
predložila stanovisko. Opätovne matku predvolal na deň 2.8.2016, predvolanie prevzala posledný deň
odbernej lehoty, dňa 29.7.2016 mu poslala e-mail, že sa nedostaví pre nedoriešené trestné konanie a
spochybnením záveru súdu o možnosti vyšetrenia maloletého napriek zákazu súdu. Kriticky sa vyjadrila
k času a spôsobu vyšetrenia, spôsobom, ktorý znalec považuje za neprimeraný ( prečo ju predvoláva

v čase obeda, keď normálni ľudia obedujú ). Keďže potrebuje, aby sa na vyšetrenie dostavili všetci
traja, musel 1.8.2016 upovedomiť otca o zrušení termínu. Na základe takéhoto postoja matky sa
vyjadril, že v najbližšej dobe nebude možné vykonať znalecké vyšetrenie. Po oznámení súdu, že trvá
na znaleckom vyšetrení, predvolal matku na deň 7.3.2017, 21.2.2017 sa mu ospravedlnila matka, že
sa nezúčastní, pretože sa súd nevysporiadal s námietkou zaujatosti znalca. Toto vyjadrenie zaslala,

hoci predvolanie na termín 7.3.2017 ani neprevzala. Táto zásielka sa mu vrátila 23.2.2017 neprevzatá
v odbernej lehote. Potom ako súd znalcovi oznámil, že o jej námietke proti znalcovi nebude konať,
znalec 7.3.2017 žiadal zabezpečenie prítomnosti matky na vyšetrenie. Súd mu 22.5.2017 oznámil, že
matke uložil pokutu. Matku predvolal na 18.7.2017. Matka mu 4.7.2017 poslala email so žiadosťou
o preloženie termínu z 18.7.2017 na 25.7.2017 alebo 1.8.2017, pretože poskytuje matke celodennú

opateru.Vurčenýdeňmatkanedokážezabezpečiťnáhradu,pretožejejsestraabratjejnemôžupomôcť.
Preto ju emailom predvolal na 25.7.2017, na čo reagovala emailom, že sa nezúčastní, pretože súd
jej neposkytol finančné prostriedky na cestovné náklady do Zvolena. Keď sa jej pýtal, či nie je možné
vyšetrenie realizovať, keďže cestovné je cca 15 eur, odpísala, že Uznesenie o poskytnutí preddavku
musí byť právoplatné. Tiež uviedla, že jej nevyhovuje čas začatia vyšetrenia o 9,30 hod., že ju znalec

neinformoval, že zo stanice musí použiť MHD, že už pred tým, žiadala začiatok o 10,00 (nepravdivé
tvrdenie- poznámka znalca). Preto jeho predvolanie na 9,30 hod. považuje za šikanózne, aby jej a
maloletému robil schválnosti, čím sa dopúšťa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Vzhľadom
k tomu, že matka sa na 6 termínov vyšetrovania nedostavila a vystupňované útoky matky voči nemu
ako znalcovi, spochybňovanie kompetencií znalca, používanie nelogickej argumentácie a z doterajšieho

prístupu je zrejmé, že matka nemá ochotu primerane spolupracovať so znalcom, spochybňuje postupy
znalca, čo môže pokračovať aj po prípadnom realizovanom vyšetrení, čím bude naďalej zasahované
najmä maloleté dieťa. Preto ako znalec odmieta pokračovať v znaleckých úkonoch. Ničím nepodložené
invektívy matky spôsobili, že sa cíti zaujatý, na základe jej vykonštruovaných tvrdení predpokladá aj
ďalšie spochybňovanie znalca a jeho objektivity. Ďalej vyčíslil náklady na znalecké dokazovanie.

44. Podľa správy Základnej školy, ulica Y. V., vypracovanej triednou učiteľkou Q.. Q. E. je maloletý od
1.9.2016 žiakom 8. ročníka tejto školy. Dosahuje priemerne až nadpriemerné výsledky, počas hodín
sústredene pracuje a primerane reaguje. Pedagógom prejavuje rešpekt, na hodinách nevyrušuje, vievyjadriť vlastný názor, povinnosti vykonáva zodpovedne. V spoločnosti pôsobí uzavretejšie, napriek
tomu sa do kolektívu pomerne úspešne začlenil. Zapojil sa do prípravy na školské kolo dejepisnej
olympiády a získal pochvalu za najaktívnejšie žiaka v zbere starého papiera. Absencie matka

ospravedlňuje. Tiež ich vždy zdokladuje. Žiak nemá neospravedlnené hodiny. Spolupráca s matkou
je ústretová, triedna učiteľka je s ňou v telefonickom kontakte, starostlivosť matky o syna je vnímaná
veľmi pozitívne. Matka sa o dieťa vzorne stará. Maloletý je bezproblémový žiak, spolupráca s matkou
je nadštandardná.

45. Podaním z 26.1.2018 matka podala návrh na výsluch docentky W. S. k problematike sexuálneho
zneužívania detí, výsluch V.. W. X., znalca V.. X. B., V.., výsluch znalca V.. U. O., družky otca
maloletého, spis o prešetrení priestupku z 2.9.2009 - oznámenie na Q. Z. videozáznamu z výsluchu
maloletého v trestnom konaní, podaním z 26.2.2018 predložila ako dôkazy: vyhlásenie sekcie detskej a
adolescentnej psychiatrie Slovenskej psychiatrickej spoločnosti k problematike syndrómu zavrhnutého
rodiča, vyhlásenie k syndrómu zavrhnutého rodiča Slovenskej komory psychológov, Slovenskej

psychoterapeutickej spoločnosti, Asociácie rodinných sudcov, štúdie P.. W. S., PhD. Príspevok J. E. a
M. S., zvukový záznam z pojednávania zo 17.2.2014 v konaní 14Em/1/2011.

46. Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Žilina ČVS ORP XXX/OVK -ZA-2008 z
23.6.2017 bolo konanie podľa § 215 ods. 1, písm. a Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci

yločinu sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b Trestného zákona, ktorého skutku
sa mal dopustiť podozrivý H.. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, tým, "v čase od začiatku mája 2006 až do
dňa 11.05.2008, v čase určenom rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. sp. zn.12P18/2006, na styk
otca H.. Y. Q. s maloletým synom R. Q., nar. 29.XX.XXXX, trvalo bytom G. S., P. č. XXX/X, teda
každý nepárny víkend v čase od piatku od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., a jednu sobotu v

mesiaci ako jeden deň cez Vianoce s nocľahom a pol dňa cez Veľkú Noc, mal H.. Y. Q., v mieste
svojho trvalého bydliska v Žiline a na ďalších presne nezistených miestach, viackrát sexuálne zneužívať
svojho syna R. Q. a to tak, že mu mal strkať do konečníka prst, varechu, oblizovať mu ucho, hrýzť
ho do ucha a mal s ním vykonávať aj ďalšie sexuálne praktiky, zastavené, nakoľko je nepochybné,
že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Trestné stíhanie v danej veci vyšetrovateľ

začal prvý krát už dňa 16.06.2008 a to vydaním uznesenia v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku,
ktorým začal trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b
Trestného zákona. Následne po skončení vyšetrovania dňa 05.09.2008 vydal uznesenie podľa § 215
ods. 1, písm.b) Trestného poriadku a trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálne zneužívanie podľa §
201 ods. 1, ods. 2 písm. b Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť podozrivý Ing. Roman

Marko, nar. 03.08.1967, na horeuvedenom skutkovom základe zastavil, nakoľko nie je tento skutok
trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Proti tomuto uzneseniu si podala oznamovateľka
Mgr. Viera Marková v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú jej dozorujúca prokurátorka dňa
20.10.2008 uznesením v zmysle § 193 ods. 1 písm. c Trestného poriadku zamietla ako nedôvodnú.
Uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 05.09.2008 o zastavení trestného stíhania v predmetnej veci sa

stalo právoplatným dňa 20.10.2008. Vyšetrovateľ PZ sa opieral pri vydaní tohto uznesenia o viaceré
vykonané dôkazy. Okrem vykonaných výsluchov svedkov Q.. B. Q. a H.. Y. Q., išlo predovšetkým o
znalecký posudok č.28/2008, ktorý v danej veci vypracovala znalkyňa V.. W. X.. V tomto znaleckom
posudku znalkyňa prišla k záverom, že u maloletého R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom G. S.,
P. č. XXX/X, je psychomotorický, osobnostný a sociálny vývin vyvážený a aktuálne presahuje pásmo

normy. D. podáva dieťa reprezentatívne výkony, kvalitatívna analýza výkonov, celkovej reaktivity dieťaťa
potvrdzujeprimeranosťvývinupoznávacíchfunkciívovzťahukfyzickémuveku.Dieťadosahujevývinovú
úroveň predškolského veku, čomu zodpovedá aj vývin povahových čŕt, ktoré postupne vyzrievajú,
pričom príznačnou je emocionálna labilita, typická pre dieťa tohto veku. Nezaznamenáva sa u neho
výrazne zvýšenú intrapsychickú tenziu, ktorá by nepriaznivo ovplyvnila emocionálnu dynamiku, možno

predpokladať len mierny odklon emocionálnej stability. Súvisí práve s emocionálnou labilitou dieťaťa,
prirodzenou vo vzťahu k dosahovanej úrovni raného veku. Nezasahuje výrazne negatívne sociálne
vyzrievanie, tým aj sociálny status. V socializácií a kontaktoch sa prejavuje mierna neistota dieťaťa
v neznámom prostredí, čo je prirodzené vo vzťahu k dosiahnutej vývinovej úrovni dieťaťa. Dieťa
nie je zrelé vzhľadom na raný vek pochopiť príčinné súvislosti napätia rodičov, ale je senzitívne k

potenciálnemusociálnemunapätiu,vdôsledkučohosaeštevýraznejšieemočnenaviaženanajbližšieho
vychovávateľa, rodičovskú osobu, s ktorou je aktuálne viac v kontakte, na matku. Neznamená to
odmietanie otca ako rodičovskej osoby, akceptuje ho ako rodiča. Je to prirodzená vývinová tendencia
dieťaťa.Dieťaprirodzenepreberánázorynajbližšíchdospelých,sktorýmižijevjehonajbližšomprostredía to aj bez vedomej snahy vychovávateľov o ovplyvnenie dieťaťa. Vzťah maloletého k svojmu okoliu
je sociálne prispôsobivý, a to v súlade s jeho sociálnym vývinom, najmä od obdobia predškolského
veku, kedy sa prirodzene adaptoval aj na širšie sociálne prostredie. Aktuálne ho nezasahuje tendencia k

vyhýbavému úzkostnému správaniu, ktoré je príznačné pre obdobie reálne prekonávanej traumy. Dieťa
vo vzťahu k aktuálnemu vývinovému obdobiu nedokáže zvládnuť situácie vyžadujúce dobrú sociabilitu,
prispôsobivosť sociálnemu prostrediu, nakoľko sa pomalšie rozvíjajú jeho schopnosti správne vnímať,
interpretovať a vhodne predvídať dôsledky správania v rôznych sociálnych situáciách. Do procesu
poznávania a interpretovania reality výrazne vstupuje tendencia dokresľovať si skutočnosť vlastnou

predstavivosťou, typická pre raný vek a znižujúca spoľahlivosť výpovedí dieťaťa, posudzovanú z
psychologického hľadiska ( teda v kontexte jeho intelektového, osobnostného a sociálneho vývinu).
Výsledky vyšetrenia dieťaťa umožňujú predpokladať, že spoľahlivosť jeho výpovede, posudzovaná z
psychologického hľadiska je v dimenzii všeobecnej i špecifickej podstatne znížená, nie je schopný
teda reprodukovať prežitý dej bez nasadzovania a skresľovania prežitých skutočností, má sklony ku
klamstvám a skresľovaniu skutočností. V psychickom prežívaní a správaní dieťaťa nie sú prítomné

symptómy, ktoré by poukazovali na potencionálne sexuálne zneužívanie. Nezaznamenala negatívne
vplyvy na jeho morálny, sexuálny vývoj a jeho zdravotný stav. Sociabilitu matky Mgr. B. Q. determinuje
primeraná úroveň intelektových schopností. Myšlienkové procesy sú adekvátne pružné, dynamické,
bez formálnych a štrukturálnych porúch. V osobnostnej dynamike matky zaznamenávame pretrvávanie
symtómov zvýraznenej intrapsychickej tenzie, ktorá sa spravidla vynára na pozadí stresogénnej

situácie, u matky je prítomná, prejavuje sa v sociálnom kontakte, ovplyvnenom jej prechodne menej
vyváženou emotivitou. Vzhľadom na vyzrievajúcu schopnosť sebaovládania matky, ako i nevyhnutných
adaptačných mechanizmov žiadúcej sociálnej reaktivity, je dobrý predpoklad racionálneho zvládnutia
nedoriešenej rodinnej krízy z predchádzajúceho manželstva, najmä v otázke kontaktov otca s maloletým
R.. Vzťah matky k synovi R. je vzhľadom na jej osobnostnú zrelosť pozitívny, súčasne sýtený vyslovene

vrúcnymi citovými polaritami. Psychická reaktivita matky odráža prejav nadmerne ochraňujúceho
materinského citu k maloletému dieťaťu. Otec, H.. Y. Q. má adekvátne mentálne, súčasne žiaduco zrelé
osobnostné a sociálne predpoklady zvládnuť záťaž rodičovskej role. Zaznamenala primerané tempo
sociálneho zrenia, najmä zrelosti rodičovského postoja, čo optimalizuje adekvátne zvládanie rodičovskej
role. V osobnostnej charakteristike probanta je v popredí citová vyrovnanosť, zrelosť, sebaistota,

adekvátna intelektuálna prispôsobivosť. Má zodpovedný postoj k realite, je vytrvalý, svedomitý, mravne
zrelý, čo pozitívne ovplyvňuje jeho adekvátnu socializáciu, kontakt s okolím, tým i naplňovanie
rodičovskej role. Aktuálna psychická reaktivita otca odráža prejav prirodzeného rodičovského citu voči
R., adekvátnej citovej väzby s mal. R.. V hierarchii výchovného úsilia je snaha usmerňovať vývin
dieťaťa, ako i snaha vytvárať, či rešpektovať sociálny priestor pre spontánny vývin dieťaťa, čo je

predstava vedenia dieťaťa k samostatnosti. Vzhľadom na závery znaleckého posudku ako i vyjadrenie
znalkyne V.. W. X. vo vzťahu k posudzovanej osobnosti mal. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom
G. S., P. č. XXX/X a to, že vzhľadom na aktuálne vývinové schopnosti mal. R. Q., jeho dosiahnutú
mentálnu, osobnostnú a sociálnu úroveň, mu tieto neumožňujú pochopiť podstatu a príčinné súvislosti
udalostí, tým ani adekvátne vypovedať v kontexte posudzovanej veci, znalkyňa preto neodporúča z

uvedeného dôvodu vykonanie výsluchu maloletého, nakoľko by nepriniesol nové skutočnosti a bol by
pre dieťa stresogénnou situáciou, z týchto dôvodov vyšetrovateľ PZ nevykonal výsluch maloletého R.
Q.. Súčasťou vyšetrovacieho spisu bol aj znalecký posudok č. 10/2008, ktorý na základe uznesenia
OS Žilina zo dňa 31.01.2007, vypracovala ku dňu 05.05.2008 znalkyňa z odboru klinická psychológia
V.. P. B., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal.

dieťaťu R. Q. vedenom na OS Žilina pod číslom 13 C 94/2005. Znalkyňa pri vypracovaní znaleckého
posudku dospela k záverom, že maloletý R. Q. je po intelektovej stránke v pásme nadpriemeru. Jeho
celkový duševný vývoj zodpovedá vekovej norme, po emocionálnej a sociálnej stránke zrelý. Dieťa má k
obidvom rodičom vytvorené pozitívne citové vzťahy, pričom ku matke má vrúcny citový vzťah a pokladá
ju za prameň i zdroj lásky, istoty a bezpečia. S otcom sa orientuje na hravé aktivity a aktivity počas

voľného času - rekreačné. Maloletý R. sa pri spoločnom vyšetrení k obidvom rodičom správa pekne,
má obidvoch rád a prejavuje im svoju lásku, viacej je však zvyknutý na matku a má k nej bližší vzťah,
uprednostňuje jej prítomnosť a blízkosť počas celého vyšetrenia. Obidvaja rodičia majú k maloletému
synovi R. pozitívnu citovú väzbu. Znalkyňa v predmetnom posudku taktiež dospela k záveru, že matka
má vytvorené priaznivejšie psychické predpoklady pre plnohodnotnú starostlivosť o dieťa, pričom by

však bolo vhodné v záujme maloletého dieťaťa a obohatenia jeho citového života určiť aj styk otca
s dieťaťom. Dňa 18.07.2014 vydala prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiline v danej trestnej veci
záväzný pokyn pre vyšetrovateľa PZ, aby opätovne začal trestné stíhanie podľa § 199 ods. l Trestného
poriadku vo veci sexuálneho zneužívania podľa § 20l ods. l, ods. 2 písm. b Tr. zákona. Na základeuvedeného pokynu vyšetrovateľ PZ vydal dňa 06.08.2014 uznesenie v zmysle § 199 ods. 1 Trestného
poriadku, ktorým opätovne začal v danej veci trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods. l, ods. 2 písm. b Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť podozrivý H.. Y. Q.,

až do dňa 11.05.2008, v čase určenom rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. sp. zn. 12P/18/2006 na
styk otca H.. Y. Q. s maloletým synom R. Q., teda každý nepárny víkend v čase od piatku od 15.00 hod.
do nedele do 19.00 hod., a jednu sobotu v mesiaci ako jeden deň cez Vianoce s nocľahom a pol dňa
cez Veľkú Noc, mal H.. Y. Q., v mieste svojho trvalého bydliska v G. a na ďalších presne nezistených
miestach, viackrát sexuálne zneužívať svojho syna R. Q. a to tak, že mu mal strkať do konečníka prst,

varechu, oblizovať mu ucho, hrýzť ho do ucha a mal s ním vykonávať aj ďalšie sexuálne praktiky. Podľa
ďalších dôvodov tohto uznesenia svedkyňa I. V. vo svojej výpovedi dňa 03.11.2014, uviedla, že pracuje
ako riaditeľka v Materskej škôlke v obci G. S. a to už od roku 1994 nepretržite. Do jej pracovnej náplne
patrí riadenie škôlky ale aj učí deti, teda v priebehu dňa je taktiež v kontakte s deťmi. Čo sa týka rodiny
Q., teda B. Q., jej syna R. Q. a exmanžela pána Marka pozná ich všetkých troch, nakoľko pani Q. je
odtiaľto zo G. S. a býva neďaleko od nej na bytovke. Malého R. pozná zo škôlky, osobne ho učila od

02.09.2008 až do 29.06.2009, on tu chodil do škôlky iba jeden školský rok, predtým chodil do škôlky do
Oslian. Spomína si aj na obdobie a konkrétne na samotného R. Q. v tom období, keď ho učila. On úplne
normálne zapadol do detského kolektívu, bol normálne dieťa, mal rád skôr menšie skupiny detí, tam sa
dokázal aj viac presadiť. Inteligenčne bol podľa nej na normálnej úrovni, bol komunikatívny, dokonca
niekedy až živý, teda podľa nej úplne normálne zdravé dieťa. Po celý čas čo ho učila si na jeho správaní

nikdy nič podozrivé nevšimla, nikdy sa jej ani on sám na nič nesťažoval. Jediné čo si všimla bolo to, že
asi mal zakázané hovoriť o otcovi, ale to sa iba domnieva. Nikdy ani pri hrách a ani pri iných aktivitách,
pri kontakte s deťmi nepobadala na ňom nič podozrivé alebo zvláštne. Ani čo sa týka jeho správania
sa vo veciach osobnej hygieny, keď chodil na potrebu, nebol ostýchavý, ani utiahnutý, správal sa úplne
normálne ako iné deti O otcovi sa s R. nikdy nerozprávala a sám R. jej ho nikdy nespomínal, spomínal ho

iba bežne, že býva v G. a že tam má aj starkého, ktorého mal tiež R. podľa nej veľmi rád. Jeho starký H..
I. Q. chodil potom aj za R. do škôlky a mali medzi sebou spontánny vzťah, pekný. Pána Y. Q. pozná iba z
videnia, viackrát telefonoval do škôlky a pýtal sa na malého bežné veci. Pani B. Q. pozná lepšie, nakoľko
sú aj neďalekí susedia. Dňa 29.06.2009 pán Y. Q. prišiel do škôlky pozrieť R., nakoľko R. mal v ten deň
narodeniny,zavolalajunajskôrpaniškolníčkaZ.,žeprišielpánQ.,takišlazaním.Požiadalju,žečimôže

dať malému R. darček a ona mu nato povedala, že " Pán Q. budeme mať problém" pretože pán Q. sa
nemohol v tom čase stretávať s malým R.. Vyriešila to tak, že išla sama za malým R. do triedy a spýtala
sa ho, či chce byť s ockom, že mu chce zablahoželať a malý Oliver bez váhania povedal že áno. Tak ho
zobrala za ruku z triedy a keď zbadal ocka, pána Q., tak ju pustil a bežal za ním. Pán Q. čupel a malý sa
mu hodil okolo krku, pre ňu to bolo veľmi dojímavé a podľa nej emócie a city, ktoré prejavil voči otcovi,

boli úprimné a to sa nedá zahrať, aspoň podľa nej. Pán Q. malému dal nejaký balíček a v tom prišla do
toho B. Q. a keď videla otca Y. Q. s malým R., začala strašne kričať, ale nespomína si už presne čo, len
niečo v tom zmysle, že tu nemá pán Q. čo robiť. Pán Marko potom odišiel v pokoji bez slov a potom B. Q.
urobila pred malým vystúpenie, že ako oni pôjdu domov, že on, teda Y. Q., je vonku a nevie čo tým chcela
povedať. Kričala a ziapala na celú chodbu, bola úplne vo vytržení a jej to pripadalo tak, ako keby sa

malému R. niečo strašné stalo, R. bol potom vyplašený, podľa nej tomu nerozumel, čo sa dialo. Potom
teda dala B. Q. telefón, aby zavolala sestre a keď tá sestra A. J. prišla, tak aj tá vyskočila na ňu, že čo si to
dovolila a že bude mať problémy. V ten deň mali mať aj rozlúčku s predškolákmi a odvtedy B. Q. malého
R. do škôlky už nedala. Dovtedy s ňou vychádzala úplne normálne, sú aj susedky a od toho incidentu
sa absolútne zmenila, nekomunikuje s ňou, nezdraví ju. Malý R. aj chodil k nej domov za vnučkou na

návštevy hrať sa domov, odvtedy všetko prestalo. Podľa nej najviac vytrestala dieťa a R. za to nemôže.
Potom bolo ticho a odvtedy vypisuje niekto na ňu anonymy a na celú jej rodinu. Nemôže povedať, že to
je pani Q., ale má na ňu podozrenie, hoci to nemá ako dokázať. B. Q. vykrikuje na ňu, keď sa stretnú v
bytovke, že si chodí do škôlky prať osobné veci aj celej rodine a keď jej povedala, že sa vlastne priznala,
žetoonavypisujenaňutieanonymy,takjejpovedala,žeajtaktovšetcivedia.OkremtohoB.Q.vykrikuje

aj na jej 9 ročnú vnučku O., ktorej vyčíta rôzne nezmyselné veci. Ak má pani B. Q. charakterizovať ako
osobu, tak je to ťažké. Nechce jej ublížiť ani ju očierniť, ale podľa nej je to človek plný zlých emócií, ako
keby bola niekedy rozdvojená osobnosť, bez dôvodu vykrikuje, má nevhodné poznámky na jej osobu a
pritom jej nič neurobila a ani ju neprovokuje, ona má s ňou pokoj. Pritom si dáva vždy pozor na to, aby
jej niečo vykričal a iba vtedy, keď ide sama, keď tam nie sú svedkovia. Do dňa 29.06.2009, sa pritom k

nej správala normálne, ako k susede. Nemali nikdy žiadny konflikt. Čo sa týka vzťahu R. a jeho matky B.
Q., tak uvádza, že ona ako matka sa starala o neho normálne, všetko bolo v poriadku, nikdy si nevšimla
nič zvláštne. Mala iba niekedy taký pocit, ako keby ho až príliš ochraňovala, tak to na ňu pôsobilo. Ako
sa správal otec k R. nevie viac uviesť, okrem toho dňa 29.06.2009. Ako sa k sebe správali pán Q. apani Q., ako sa správali oni k malému R. bližšie povedať nevie. Môže však uviesť, že nakoľko je aj
susedou B. Q., býva na 1. poschodí a B. Q. býva na druhom poschodí. Minulé roky v sobotu prebiehali
v ich bytovke stretnutia medzi malým R. a jeho otcom Y. Q.. Nedalo sa zvnútra bytu nepočuť viackrát

to, čo kričal R. na chodbe, kričal, že otca nenávidí a nech ide preč, potom iba počula, že vo vnútri bytu
trieskal dverami, tak jej to pripadalo. Ona bola vo vnútri bytu a iba to viackrát počula. R. sa teraz k nej tiež
správa tak, ako keby ani neexistovala, nepozdraví ju a to už od toho dňa 29.06.2009. Podľa nej to má
naočkované od mamy. Dovtedy mala ako učiteľka s R. pekný vzťah, chodil aj k nim domov. Svedkyňa
V.. Y. Q. vo svojej výpovedi dňa 03.11.2014, okrem iného uviedla, že pracuje ako klinický psychológ v

Prievidzi, kde do jej ambulancie bežne prichádzajú aj deti aj dospelí. Pracuje od 2009 aj ako znalec v
odbore zdravotníctvo, odvetvie klinická psychológia deti a dospelých. Hlavným lekárom Trenčianskeho
samosprávneho kraja Q.. O. Q. bola vo veci mal. R. Q., nar. 29.06.2003, zbavená mlčanlivosti vo veci
zdravotného stavu maloletého a to dňa 21.10.2014. Čo sa týka rodiny Q., teda B. Q., jej syna R. Q. a
pána Y. Q. nepozná. Po skontrolovaní dokumentácií z predošlých rokov zistila, že maloletý R. Q., nar.
XX.XX.XXXX bol u nej na psychologickom vyšetrení dňa 5.2.2009 a potom aj 19.02.2009. Dieťa prišlo

v doprovode matky p. Q. a matka uviedla, že problémom, pre ktorý doviedla dieťa je jeho správanie, že
doma máva rôzne reči na otca a že v minulosti mu mal otec dávať do ritky korenie a varecu. Že problémy
vzniklivmáji2008-bolotrestnéstíhanievedenénaotcadieťaťa,matkavšakuviedla,ženebolaspokojná
ako to na polícií dopadlo. Dieťa následne vyšetrila a zistila, že R. bol v čase vyšetrenia spontánny,
urečnený, dobre usmeriteľný, vedomostne bol primerane veku. Pri druhom stretnutí mu dala robiť test

projektívny, pri ktorom sa prejavilo, že je neistý, voči otcovi prejavil odmietanie, voči matke citový vzťah
a prejavili sa u dieťaťa bohaté fantazijné produkcie. Pri kresbe otca odmietol nakresliť, argumentoval
tým, že "Lebo ho nechcem, lebo mi robil zle, musí sa to šuškať, lebo s mamou si to doma šuškáme,
to čo som Ti hovoril". R. jej pri vyšetrení hovoril: " Že ocino mi robil zle, hovoril, že hovorím sprostosti,
keď ma to bolí, varechu tým koncom čo sa drží, mi dáva do riťky aj korenie červené". Dieťa popísalo

zážitok presne tými istými slovami ako matka. Očakávala by pri takýchto údajoch zo strany dieťaťa,
prejavy úzkosti a predčasnej sexualizácie, nič také nespozorovala. Matke doporučila dieťa čo najmenej
vystavovať konfliktným situáciam medzi rodičmi a matka bola informovaná o tom, že nie je vhodné
pripomínanie a opakované dotazovanie na negatívne zážitky. V dokumentácií nemá poznamenané, že
by v správaní dieťaťa spozorovala prejavy typické pre sex. zneužívané dieťa, ako bol R. Q. v čase

vyšetrení. Podobne ani v kresbe a ani v projektívnom teste nespozorovala žiadne známky sexualizácie
dieťaťa. Okrem tohto viac mal. R. Q. nevyšetrovala. Jeho matku ani otca nevyšetrovala. Svedkyňa Q.. X.
B. vo svojej výpovedi dňa 31.10.2014, pracuje ako psychológ v detskom krízovom centre Náruč v Žiline
a to od júla 2005. Do jej pracovnej náplne patrí psychologická práca s detskými klientmi umiestnenými
v ich zariadení a tiež práca s ambulantnými klientmi, pokiaľ je požiadavka na psychologické vyšetrenia

alebo psychologickú starostlivosť v prípadoch sexuálneho zneužívania alebo týrania. Čo sa týka mal. R.
Q., nar. XX.X.XXXX tak uvádza, že maloletý bol ambulantným klientom ich zariadenia v roku 2010 na
základe žiadosti jeho matky B. Q.. V tejto súvislosti uvádza, že bola zbavená mlčanlivosti štatutárom P.
K. a teda môže poskytovať informácie týkajúce sa mal. R. Q. v tejto trestnej veci. Pani B. Q. ich prvotne
kontaktovala telefonicky dňa 10.06.2010, pričom spomínala, že nadobudla podozrenie na sexuálne

zneužívanie mal. syna zo strany otca. Pani Q. tiež uviedla, že riešila túto vec už aj na polícií, dieťa
bolo vyšetrené a prípad bol uzavretý tak, že sa skutok nestal. Klientka požiadala o možnosti diagnostiky
dieťaťa a poradenstva, nakoľko sa obávala, že dieťa sa bude mať opätovne stýkať s otcom, uviedla, že
otec mal dočasne zakázaný styk s mal. a v tom čase hrozilo, že otec sa bude s maloletým opäť stýkať.
Zároveňuviedla,žechlapectentostykodmietaažesaobáva,žebudedieťatraumatizovanéstretnutiami

s otcom. Sp. Q. sa najskôr osobne stretla dňa 17.06.2010 kedy so sebou doniesla všetky dokumenty
a to súdnoznalecké dokazovania, rozhodnutia súdu a pod. k nahliadnutiu, mapovala rodinnú situáciu
klientky a dohodli sa na termíne psychologického vyšetrenia dieťaťa. Spomína si, že sa oboznámila so
znaleckým posudkom znalkyne B., zn. X. a tak isto znalca B.. Klientka tiež uviedla, že dňa 05.05.2010
dala na OS Prievidza návrh na zákaz styku otca s dieťaťom. Matka prišla s dieťaťom na psychologické

vyšetrenie dňa 23.06.2010 do ich zariadenia, matka súhlasila s tým, aby bolo vyšetrenie zaznamenané
na videozáznam a tiež ich požiadala o vyhotovenie správy z tohto vyšetrenia. Vyšetrenie s mal. Oliverom
bolo zamerané na prezistenie údajného sexuálneho zneužívania otcom a tiež na mapovanie rodinnej
situácie dieťaťa. Dieťa vyšetrovala iba ona, s dieťaťom viedla rozhovor, ktorý bol čiastočne štruktúrovaný
a dotýkal sa tém súvisiacich potenciálne so sexuálnym zneužívaním. S dieťaťom robila kresbu rodiny,

zamerala sa na mapovanie pocitov a či dieťa rozoznáva základné emócie. Robili techniku zameranú na
dotyky, ktoré sa môžu týkať sexuálneho zneužívania alebo týrania dieťaťa. Pomenovávali jednotlivé časti
tela nahých detských postáv, pričom pozorovala reakciu dieťaťa na toto. Nakoniec robili techniku troch
želaní a štandardizovanú psychologickú metodiku zameranú na mapovanie' vzťahov v rodine Anthony-Bene, jedná sa o techniku kedy dieťa priradzuje lístočky členom rodiny, pričom ide o pozitívne alebo
negatívne správanie. Na základe uvedeného dospela k záveru, že nemožno jednoznačne dokázať, že
dieťa bolo sex. zneužívané. Mal. Oliver spontánne pri rozhovore o rodine uviedol, že mu otec ubližoval,

konkrétne, že mu do zadku pchal varechu a korenie a že jemu sa toto nepáčilo. Uviedol, že to povedal
matke, že správanie otca nebolo v poriadku a že preto sa s ním nechce stretnúť. Zároveň v niektorých
situáciách hovoril, že " Ja tomu nerozumiem". Keď sa dieťaťa pýtala na detaily a ako sa to stalo, dieťa
malo tendenciu odbiehať od témy, javilo sa jej, že mu je to nepríjemné, krútil sa na mieste, mrkal pri tom
očami. Jediný detail, ktorý však uviedol v súvislosti s potenciálnym zneužívaním bolo, že mu otec mal

vyzliecť pančuchy a už ďalej povedal, "že neviem" a ďalej povedal, že skutok sa mal stať v spálni iba
jedenkrát. Uviedol tiež, že robil otec aj iné veci, ale že si ich už nepamätá. Povedal, že mu otec sľúbil
peniaze a čokoládu za to, čo sa stalo, ale maloletý ďalej uviedol, že neverí, že to otec urobí, že mu dá tu
čokoládu a peniaze. Maloletý uviedol, že o tomto povedal matke, babke, krstnej mame, krstnému V. a V..
Napriek týmto spontánnym vyjadreniam dieťaťa R., ktoré nasvedčovali, že sa skutok mohol stať, ostatné
techniky týkajúce sa zneužívania, nepreukázali jednoznačne, že zneužívanie nastalo. Maloletému bolo

nepríjemné o týchto veciach hovoriť, ale nezaznamenala výraznejší emočný doprovod, ktorý by hovoril
o známkach traumy u dieťaťa. Rovnako významnou technikou pri zisťovaní zneužívania je tzv. tabuľka
dotykov, kde sa pri otázke, či sa R. niekto dotýkal na intímnych miestach, tam odkiaľ on ciká alebo kaká,
maloletý vôbec neuviedol otca. Spomenul jedine spolužiačku. Uviedla, že sa domnieva, že pokiaľ by
jednoznačne došlo k zneužitiu dieťaťa zo strany otca, že by sa toto malo pri tejto technike objaviť, teda

mal by tam byť spomenutý aj otec, čo nebol. Takisto R. nepotvrdil, že by ho nejaký dospelý žiadal, aby
sa ho dotýkal ako dieťa na intímnych miestach. Vo vyšetrení sa však jednoznačne ukázalo, že mal. má
odmietavý a výrazne negatívny vzťah k svojmu otcovi a súčasne výrazne pozitívny až idealizujúci postoj
ku svojej matke. Vzhľadom na konflikty medzi rodičmi, ktoré uviedla matka dieťaťa nebolo jednoznačné,
či tento vzťah k otcovi je poznačený primárne údajným zneužívaním alebo konfliktným vzťahom rodičov.

Uviedla" že mala podozrenie, že tu môže ísť aj o ovplyvňovanie dieťaťa v negatívnom smere voči
otcovi, ale vzhľadom na to, že išlo o jediný kontakt s dieťaťom nebola na 100% presvedčená preto
to uviedla v tomto smere do záverov a odporúčaním zo psychologickej správy zo dňa 14.07.2010,
kde uviedla, že treba brať do úvahy záujem dieťaťa, jeho názor, zároveň neodporúčala zamedzenie
styku otca s mal. R.. Na všetkých záveroch uvedených v psychologickom vyjadrení aj s odstupom

času zotrváva. Sexuálne zneužívanie jednoznačne nemohla vylúčiť aj z toho dôvodu, že R. spontánne
uvádzal, že mu otec robil zle. Vyšetrovateľ PZ zabezpečil do vyšetrovacieho spisu aj znalecký posudok
č. 3/2010 vypracovaný ku dňu 13.03.2010 znalcom z odboru psychológia V.. X. B.. Znalec bol do
konania prizvaný Okresným súdom Prievidza v civilnom konaní 13P/389/2008 za účelom objasnenia
subjektívnej stránky prejednávanej veci. V.. X. B. dospel v predmetnom znaleckom posudku k záveru,

že čo sa týka maloletého R. Q. stav vývinu inteligencie je primeraný veku. Vývin osobnosti maloletého
je komplikovaný regresným fenoménom, ktorým je nadmerná citová závislosť od matky, typická pre
nižší vek. Chlapec svoj vzťah k matke verbalizuje prekvapivo ako veľmi mierne pozitívny. Voči otcovi
chlapec deklaruje negatívny vzťah. O starom otcovi sa spontánne nezmieňuje. Obaja rodičia vyjadrujú
pozitívny vzťah k synovi. Po vzhliadnutí prílohy č. 1, ktorou je DVD, je očividné, vzťah starého otca

a R. je pozitívny, bez ohľadu na prípadné účelové slovné deklarácie. Maloletý má sklon k fantastickej
pseudológií. Tento prejav sa nedá v jeho veku nazvať klamstvom. Je normálnym štádiom vo vývine
fantázie a "chuti z rozprávania". (Ako názorná ukážka poslúži rehliadnutie DVD - príloha č. 1, na ktorom
maloletý v prítomnosti starého otca "číta knihu"). Jeho výroky, účelovo reprodukované matkou nemožno
považovaťzaodrazobjektívnejreality.Odmietavýpostojdieťaťakotcovijeumelovyfabrikovanýmatkou.

Anamnéza, údaje zo spisu, explorácia, priložené DVD a fotografie vypovedajú o normálnom vzťahu
otca a starého otca s dieťaťom. Otec H.. Y. Q. sa podrobil v rámci predmetného znaleckého skúmania
aj vyšetreniu znalcom psychiatrom a sexuológom Q.. X. S., pričom znalec dospel k záveru, že Ing. Y.
otec maloletého netrpí sexuálnou úchylkou. Otec maloletého je exkluzívne heterosexuálne orientovaný,
preferuje dospelé ženské objekty. Sklon k pedofílií MUDr. S. nepotvrdil. Znalec nenachádza žiaden

racionálny dôvod na zákaz styku otca s dieťaťom. Styk maloletého so starým otcom je v záujme ďalšieho
telesného a duševného vývoja dieťaťa. Starý otec by mohol poslúžiť ako sprostredkovateľ obnovenia
stykusotcom.Znalecodporučilspočiatkustykrazzamesiac.PodľadôvodovvyšetrovateľPZzabezpečil
do vyšetrovacieho spisu aj znalecký posudok Č. 25/2013 vypracovaný ku dňu 3.08.2013 znalcom z
odboru psychológia, klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých V.. U. O.. Znalec bol do

konania prizvaný uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 02.05.2013 pod ČVS:ORP-219/0VK-PD-2013 v
trestnej veci prečinu Marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona. PhDr. U. O.
dospel v predmetnom znaleckom posudku okrem iného k záverom, že čo sa týka maloletého R. Q. je
osobnosť introvertná, aktuálne emocionálne stabilná, vyrovnaná. Jeho rozumová (mentálna) chápavosťsa nachádza na úrovni populačného priemeru a nie je narušená. Pamäťové funkcie sú primerane
zachované. Osobnostne prispôsobivý pokiaľ je podľa neho, v prípade, že má vyhovieť požiadavkám,
ktoré nie sú podľa jeho potrieb je rigídny, vynucujúci si pozornosť, trucovitý, neodkloniteľný. Správanie

odbrzdené, výrazne impulzívne, zúrivé, afektívne. Oslabená motivácia, úsilie a vytrvalosť a to najmä v
aktivitách neprinášajúcich okamžité uspokojenie alebo v situáciách, ktoré sú ľahko frustrujúce. Uvedené
môže súvisieť s negatívnym výchovným usmernením maloletého zo strany matky. Znalec tiež dospel k
záveru, že u maloletého sa rozvinul syndróm zavrhnutého rodiča. Matka maloletého priamo aj nepriamo
popudzuje maloletého k zmene a udržaniu negatívneho postoja k otcovi. Doterajšie podmienky a

spôsob stretávania sa maloletého s otcom za prítomnosti matky, samotné odovzdávanie maloletého
za prítomnosti matky, bolo zmarené. Otec aj napriek enormnému úsiliu o vytvorenie si vzťahu s
maloletým, kde sa dá uvažovať už aj o hyperkompenzačnom správaní, mu doteraz nebolo umožnené
si tento vzťah vybudovať. Maloletý prejavuje závislé správanie voči matke, vo vzťahu chýba primerané
akceptovanie rolí matky a syna, kde maloletý si buduje s matkou vzťah ako rovnocenní partneri
s nedostatočným akceptovaním podriadenej roly a rešpektovaním rodiča ako autority. Maloletý má

narušený vzťah s otcom, prejavuje známky odporu a odmietania voči otcovi, v tomto svojom postoji je
neodkloniteľný a ani neumožňuje zmenu svojím správaním budovať pozitívny vzťah s otcom, pretože
by tým oslabil dôveru matky voči nemu. V dôsledku trestného oznámenia zo strany ex-manželky na
otca maloletého mal otec obmedzený až zakázaný kontakt so synom, ktorý si začal opäť budovať
na základe rozhodnutí súdov v predmetnej veci. Boli realizované rôzne formy obnovy vzťahu otca

so synom prostredníctvom rôznych organizácií a inštitúcií, tieto snahy však boli zakaždým zmarené,
skončili neúspechom a zároveň prehlbením odporu maloletého voči otcovi. U maloletého badať známky
prevrátenej hierarchie v rámci rodinného systému. Hierarchia v rodinnom systéme je nízka, vplyv otca
je oproti vplyvu matky signifikantne nižší. Maloletý má väčší vplyv v rodinnom systéme ako otec a
rovnaký vplyv ako matka. Vplyv názoru matky je u maloletého zjavný. Matka a syn si budujú vzájomnú

dôveru na silnom presvedčení, že maloletému bolo zo strany otca ublížené a hocikto z nich by dané
tvrdenie spochybnil, oslabuje vzájomnú dôveru. Je potrebné zdôrazniť, že takto vytvorená dôvera vo
vzťahu matka-syn výrazne prispela k poruchovej interakcii matka dieťa, kde dieťa začína využívať
slovo dôvera ako manipuláciu k dosiahnutiu vlastného cieľa. Takto vytvorená dôvera medzi matkou a
synom zabraňuje otcovi maloletého si budovať vzťah so synom, pričom samotný vzťah otca a syna

je potrebné rozvíjať z hľadiska optimálnych potrieb psychického vývinu maloletého. Vyšetrovateľ sa
opakovane snažil zabezpečiť a vykonať v danej veci výsluch osoby mladšej ako 18 rokov - R. Q.. Prvý
krát bol jeho výsluch naplánovaný na deň 14.07.2015, pričom výsluch sa mal vykonať v priestoroch
VÚDPaP Bratislava. Z dôvodu ochorenia maloletého R. sa tento naplánovaný výsluch neuskutočnil. Aj
následne bol viackrát naplánovaný výsluch maloletého R. Q. najskôr v Prievidzi, potom aj v Žiline, ale

zo strany matky maloletého Q.. B. Q. boli vyšetrovateľovi PZ opakovane doručované rôzne žiadosti,
sťažnosti a trestné oznámenie na vyšetrovateľa, ospravedlnenia od lekárov, že sa maloletý nemôže
výsluchu zúčastniť zo zdravotných dôvodov. Vyšetrovateľ uložil v zmysle § 70 ods. 1 Trestného poriadku
uznesením zo dňa 24.11.2016 Q.. B. Q. aj pokutu, nakoľko Q.. B. Q. bola povinná ako zákonný zástupca
zabezpečiť prítomnosť mal. R. Q., nar. XX.XX.XXXX na výsluch, ktorý sa mal uskutočniť dňa 22.11.2016

v čase o 11.00 hod. na Okresnom riaditeľstve PZ, Odbor kriminálnej polície Žilina, ul. Kuzmányho č.
26. Dňa 22.11.2016 v čase o 11:00 hod. sa však osoba mladšia ako 18 rokov R. Q. na naplánovaný
úkon nedostavil. Na tento naplánovaný úkon sa dostavila dozorujúca prokurátorka X.. U. B., opatrovník
maloletého Q.. G. Q. a psychologička V.. U. S. V.. Q.. B. Q., ako zákonný zástupca maloletého R.
Q., nezabezpečila jeho prítomnosť na výsluchu v daný deň, jeho neúčasť nijako neospravedlnila,

napriek tomu, že v predvolaní bola výslovne o tom poučená. Z uvedeného dôvodu výsluch osoby
mladšej ako 18 rokov R. Q. nebol vykonaný. Vyšetrovateľ PZ v danej veci ešte začiatkom roka 2015
pribral na vypracovanie komplexného znaleckého posudku na maloletého R. Q. ajeho rodičov H.. Y.
Q. a Q.. B. Q., špecializované vedecké a odborné pracovisko Výskumný ústav detskej psychológie a
patopsychológie, D. XX, XXX XX O.. B. PZ sa snažil opakovane zabezpečiť prítomnosť matky Q.. B.y

Q. ako aj maloletého R. Q., pre účely a potreby znaleckého skúmania. Toto pracovisko v danej veci
zaslalo vyšetrovateľovi PZ písomné zdôvodnenie ukončenia znaleckého dokazovania, kde sa okrem
iného uvádza, že napriek opakovaným písomným pozvaniam (od 30.06.2015) aj v spolupráci s OR PZ
sa matka mal. spolu so synom dostavila do priestorov VÚDPaP až dňa 02.05.2017(ako osobne uviedla
pani Q. - pre hrozbu udelenia finančnej pokuty).V rozhovore sa matka aj syn vyjadrili, že sa nepodrobia

znaleckému vyšetreniu, dôvody sú zaznamenané v zázname z rozhovoru. Týmto ukončujeme znalecké
dokazovanie bez spracovania znaleckého posudku. Vyšetrovaním sa teda nepreukázalo, že by H.. Y.
Q. svojho maloletého syna nejakým spôsobom sexuálne zneužil. Bolo preukázané, že skutok tak ako je
popísaný v uznesení o začatí trestného stíhania sa nestal.47. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

48.Podľa§ 36ods. 1Zákonaorodinerodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností.

49. Podľa 37 Zákona o rodine ods. 1 nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov,
vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu,
obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a
povinností.

50.Podľa37Zákonaorodineods.2,akjetopotrebnévzáujmemaloletéhodieťaťa,súdmôžerozhodnúť
o uložení týchto výchovných opatrení:

a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,

b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,

c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie
škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,

d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému

odbornému poradenstvu.

51. Podľa § 25 Zákona o rodine ods. 2 ) ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

52. Podľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby
dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho
rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v
záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad vtedy, ak

ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť
o mieste pobytu dieťaťa.
Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako "záujem zdravia dieťaťa", ako ho upravoval
zákon č. 94/1963 Zb. o rodine. Záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je
predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie,

aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických
schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené
v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.

53. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú

spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch
zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom
ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal
ignorovať ani pracovné vyťaženie a pracovný čas rodiča, jeho časové možnosti, príp. autobusové či
vlakové spojenia a pod.

54. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Ak by styk s rodičom negatívne vplýval
na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomtozistení obligatórne (z dikcie "obmedzí", "zakáže") styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho
aj zakáže.

55.Súdnazákladeoboznámenýchlistinnýchdôkazovapripojenýchspisovvedenýchvovecimaloletého
Olivera Marka a trestného spisu zistil tento skutkový stav: bolo preukázané, že v roku 2008 matka na
základe vyššie citovaných skutočností, ktoré jej uviedol maloletý, podala trestné oznámenie na otca za
zločin sexuálneho zneužívania maloletého otcom. Súd má za preukázané, že už aj pred týmto mala
matka výhrady k otcovi, k tomu ako sa správa k maloletému, ako sa realizujú stretnutia otca s maloletým,

čo je zrejmé z jej písomných poznámok, ktoré si viedla na radu kolíznej opatrovníčky (č.l.391-397)
Podaním trestného oznámenia sa začalo obdobie, kedy bol zakázaný styk otca s maloletým, vo veci
prebiehali súdne konania, znalecké vyšetrenia, ktorých záverom bolo, že v roku 2009 bol upravený
styk otca s maloletým, znalec konštatoval, že stretávanie otca s maloletým je v záujme maloletého.
Napriek tejto skutočnosti zo záznamov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v rokoch 2008 - 2012, zo
správy neziskovej organizácie Orchidea Prievidza, jednoznačne vyplýva, že pri pokusoch a realizovaní

stretnutia otca s maloletým, matka pôsobila negatívne, podporovala dieťa v odmietaní stretnutí s otcom
(vešala mu na krk počas stretnutí diktafón, čo potvrdila sama matka, stretnutia sa uskutočňovali na
miestach, ktoré mohla ona sama kontrolovať (správa mediátorky JUDr.Štulrajterovej), resp. kontrolovať
maloletého či otca maloletý odmieta, resp. správa sa k nemu odmietavo, vytvárala teoretické prekážky
realizáciistyku-tvrdila,ženemôžesynaodovzdávaťotcovipredbytom,pretožeotecsanemáakodostať

kjejbytucezvchodovédvere,ktorésúopatrenéguľouaniejejejpovinnosťoumudvereotvárať(konanie
6P 41/2012 -viď návrh matky), v priebehu stretnutí na ÚPSVaR Prievidza ani inokedy nijakým spôsobom
nepôsobila na maloletého, aby bol ochotný podrobiť sa stretnutiam, ktoré boli nariadené súdom v
záujme maloletého. Nakoniec aj prístup matky k znaleckému dokazovaniu v tejto veci nasvedčuje
tomu, že odmieta rešpektovať súdne rozhodnutia, nariadenia orgánov, ktoré nie sú v súlade s jej

predstavou, vykladá si ich zúžene, napriek jej vzdelaniu pedagóg, tendenčne, s poukazom na trestné
oznámenie ako matka úplne rezignovala v smere konať v záujme maloletého, čo si sama vykladá
tak, že ho má podporovať v odmietaní otca, hoci sama nemôže mať istotu o sexuálnom zneužívaní
maloletého. Na odmietnutie podrobeniu sa pokynom súdu vynachádza rôzne „procesné" dôvody,
napr. nebolo rozhodnuté o jej námietke proti znalcovi, potom o ďalšej námietke „nekompetentnosti" a

pod...Správanie matky v konaní zodpovedá jej hodnoteniu znalcami PhDr. B. a PhDr. O.. V súvislosti s
hodnotením posudku PhDr. O. súd zdôrazňuje, že fakt, že syndróm zavrhnutého rodiča je v odbornej
verejnosti ako diagnóza spochybňovaný, neznamená, že neexistujú prípady manipulácie detí rodičom
od ktorého sú citovo závislý, ako je maloletý R. závislý od matky. Súd vzhľadom na postoj matky
a predpokladateľné jej ďalšie správanie upustil od ďalšieho znaleckého dokazovania v tomto smere,

pričom plne odkazuje na argumentáciu znalca z odboru psychológia, aj podľa názoru súdu by matka
v tomto postoji zotrvala naďalej a traumatizovala by tým maloletého. Ak má matka tento postoj, je
takmer isté že sa k dokazovaniu takto bude stavať aj maloletý. Pritom kontrolné znalecké skúmanie
je navrhnuté aj v posudku PhDr I. PhD, ktorý si dala vypracovať matka. Matka je neoblomná vo
svojom postoji napriek viacerým záverom znalcov a psychológov, že je v záujme maloletého obnoviť

stretnutia otca s maloletým (konštatované aj po vyšetrení maloletého v krízovom centre K. G., na
ktoré matka odkazuje). Je zároveň vzhľadom na vzájomný vzťah maloletého a matky zrejmé, že ani
maloletý takémuto neoblomnému postoju sám nemôže čeliť a nemožno očakávať zmenu jeho postoja
napriekodporúčaniamznalcov.Ztýchtodôvodovsúduložilmaloletémuvýchovnéopatrenie,naktoromje
povinná zabezpečiť jeho účasť jeho matka pod hrozbou opatrení, ktoré umožňuje Civilný mimosporový

poriadok. Je potrebné zabezpečiť maloletému odbornú psychologickú pomoc, aby prekonal obdobie
„súdnych ťahaníc", realizácií stykov, pri ktorých pôsobila ako stresor hlavne matka tým, ako k stretnutiam
pristupovala s odôvodnením, že ona nevie ako má maloletého na styk pripraviť, ani to nie je povinná, a
pod..., napriek svojej kvalifikácii pedagóg, počas ktorých konal podľa pokynov matky a pod jej dohľadom.
Tvrdenia o možnom sexuálnom zneužívaní maloletého tiež odôvodňujú takýto postup. Podľa záverov

súdu ktoré vychádzajú zo zohľadnenia znaleckého posudku V.. B., dokončeného niekoľko dní pred
údajným pohlavným zneužívaním, znalca V. B., PhDr. O., PhDr. X., záverov trestného konania vo veci
ČVS ORP XXX/OVK-ZA-XXXX sa javí, že ako je uvedené na č.l. 606 druhá strana, literatúry predloženej
do spisu matkou, môže ísť u matky o druhý typický predpojatý postup - predpojaté potvrdzovanie
zneužívania. „Vtedy posudzovateľ dospeje do unáhleného záveru, že dieťa bolo sexuálne zneužívané,

zatiaľ čo ignoruje informácie , ktoré nepodporujú takýto záver, napr. predpokladá že dieťa muselo
byť sexuálne zneužívané, pretože vykazuje abnormné sexuálne správanie, ( čo v tomto konkrétnom
prípade ani nie je splnené) pričom ignoruje možnosť, že dieťa môže trebárs napodobňovať niečo čo
videlo..."(citácia textu pod čiarou). V každom prípade je takýto postoj matky nekritický, veď v uvedenomobdobí, keď hovoril o údajnom zneužívaní, napríklad maloletý prišiel s tým, že má matka v bruchu
pleseň. Toto matka okamžite pripísala tomu, že to má zo G. - teda od otca, nad pravdivosťou tohto
tvrdenia sa ani nepozastavila, hoci ide o zjavne nepravdivý výrok maloletého, ktorý nebol ojedinelý,

potvrdila to v posudku znalkyňa X.. Preto pokiaľ je aj v súčasnosti údajné a nepotvrdené zneužívanie
maloletého v larvovanej podobe (posudok PhDr. I.), maloletý má už 15 rokov, matka nemusí mať v
tomto obavy z psychologického skúmania maloletého ani zo stretnutí maloletého s otcom v prítomnosti
psychológa alebo pracovníčok úradu, prípadne inej osoby. V tomto je postoj matky iracionálny a ničím
nepodložený. Napriek tomu súd v aktuálnom štádiu konania vzhľadom na postoj maloletého vyjadrený

vo výsluchu na súde, ako aj závery viacerých psychológov - PhDr. I., Q.. B., styk otca s maloletým
ešte neupravil, dal možnosť matke i maloletému prekonať vybudovaný odpor k otcovi a rešpekt k
súdu i úradom práve absolvovaním psychologického poradenstva, ktoré jej doporučili aj v krízovom
centre K.. Uložil maloletému R. Q. povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu podľa pokynov
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, zameraného na odstránenie následkov negatívneho
ovplyvňovania maloletého zo strany matky voči otcovi a na úpravu vzťahu maloletého k otcovi. Matke

súd uložil povinnosť zabezpečiť účasť maloletého na tomto psychologickom poradenstve podľa pokynov
ÚPSVaR Prievidza. V prípade nerešpektovania uloženia výchovného opatrenia prichádza do úvahy
uloženie výchovného opatrenia - pobytu v diagnostickom centre na dobu najviac 6 mesiacov. Z týchto
dôvodov (odmietavý nemenný postoj maloletého) súd návrh otca na zmenu výchovného prostredia
zamietol a zamietol aj návrh matky na zákaz styku otca s maloletým a rozhodol, že styk otca s maloletým

neupravuje.Neexistujevsúčasnostižiadnaodôvodnenáracionálnaobava,ktorábyodôvodňovalazákaz
styku otca s maloletým. Preto súd zrušil aj neodkladné opatrenie, ktorým bolo otcovi uložené, aby sa
dočasne zdržal styku s maloletým dieťaťom, uložené uznesením Krajského súdu Trenčín 6Cop/26/2014
- 35. Pokiaľ sa teda maloletý k stretnutiu s otcom odhodlá, stretnutia sa môže uskutočniť. Ide o otázku o
ktorej je maloletý plne spôsobilý rozhodovať. Súd zároveň uložil rodičom maloletého povinnosť podrobiť

sa psychologickému poradenstvu na zlepšenie vzájomnej komunikácie podľa pokynov ÚPSVaR
Prievidza, bolo preukázané aj z listín a vyjadrení na pojednávaní, že títo spolu vôbec nekomunikujú. Ako
rodičia maloletého podľa čl. Článok 18 Dohovoru o právach obidvaja majú spoločnú zodpovednosť za
výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.
Tento sa bez vzájomnej komunikácie realizovať nedá.

56.Podľa§54Civilnéhomimosporovéhoporiadkuakúčastník,jehozástupcaaleboten,ktomalvkonaní
nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť. Keďže matka
spôsobila trovy vynaložené na znalecké dokazovanie, ktoré sa jej zavinením nerealizovalo, je povinná
nahradiť trovy štátu vo výške 258,96 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie
musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami
uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a

Exekučného poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení o výkone rozhodnutia vo veciach
maloletých Civilného mimosporového poriadku.